Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6S/16/2024 0824100188 18. 03. 2026 JUDr. Katarína Kochan Morová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, IČO: 54 669 464, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. E. G. H. XXXX/XX, XXX XX I. A., 2/ „Za spravodlivosť v Bobrovníku“, o. z., so sídlom Nábrežie Dr. Aurela Stodolu 1681/14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 45 769 885, 3/ Obec Bobrovník, so sídlom Bobrovník 37, 032 23 Bobrovník, IČO: 00 315 125, 4/ J. K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A., 5/ J. B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX A., 6/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, XXX XX E. E., 7/ E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 8/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Povodie horného Váhu, odštepný závod, so sídlom Jána Jančeka 36, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 022 047, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2024/008985-002 zo dňa 14. 03. 2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom n e p r i z n á v a.
konania
v
rade
1/
až
8/
právo
na
náhradu
trov
konania
odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. MsÚ/ÚR a SP 2023/3564-3/MDu zo dňa 22. 09. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla obec I. G. ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový správny orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) na základe návrhu obce Bobrovník podľa § 39, § 39 a ods. 1 a 2 stavebného zákona o umiestnení stavby „ČOV Bobrovník“ nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KN-C 54/5 v k. ú. D. tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese na podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia. Účelom územného rozhodnutia bolo riešenie havarijného stavu odvádzania a čistenia splaškových vôd v obci Bobrovník. Navrhované územie sa má nachádzať v blízkosti obecného úradu a ochranné pásmo 50 m nezasahuje stavby určené na trvalé bývanie. Navrhovaná čistiareň odpadových vôd (ďalej len „ČOV“) má byť umiestnená v mieste už existujúcej ČOV, povolenej rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej vodnej správy č. OU-LM-
OSZP-2023/000100-015 zo dňa 09. 01. 2023, právoplatným dňa 27. 03. 2023, ktorá sa má odstrániť a nahradiť navrhovanou ČOV. V zmysle projektovej dokumentácie, ktorá tvorí súčasť rozhodnutia sa jedná o objekt: SO 01 ČOV Bobrovník. Stavba na pozemku parc. č. KN-C 54/5 v k.ú. D. na liste vlastníctva č. XXX je vedená ako ostatná plocha. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo podmienky pre umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. K navrhovanej stavbe sa vo svojich stanoviskách vyjadrili viaceré dotknuté orgány (Okresný úrad Liptovský Mikuláš, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva zo dňa 13. 06. 2023; Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia a kraja zo dňa 01. 08. 2023; Stredoslovenská distribučná, a.s., Žilina zo dňa 27. 06. 2023; Regionálny úrad verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 05. 2023; obec Bobrovník zo dňa 25. 06. 2021 a 02. 08. 2023; Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 06. 07. 2021; Slovenský vodohospodársky podnik zo dňa 08. 06. 2022 a Slovak Telekom zo dňa 22. 05. 2023), ktoré so stavbou súhlasili, pričom niektoré stanovili konkrétne podmienky, ktoré bude potrebné pri výstavbe predmetnej ČOV dodržať. V priebehu administratívneho konania boli zo strany žalobcu a ostatných účastníkov konania podané námietky proti umiestneniu ČOV v intraviláne obce, ktoré poukazovali na možné ohrozenie zdravia a zhoršenie kvality života, na riziká zápachu, hluku, na nebezpečenstvo výbuchu plynov, ako aj na nevhodnosť umiestnenia ČOV v blízkosti obydlí. Účastníci konania upozorňovali na možné znečistenie vodných tokov, nesúlad s územným plánom, porušenie ochranných pásiem a obmedzenie vlastníckych práv majiteľov susedných pozemkov. Stavebný úrad sa námietkami účastníkov konania zaoberal a po ich posúdení a vyhodnotení, každú z predložených námietok zamietol. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že navrhovaná stavba spĺňa technické, hygienické a environmentálne požiadavky a je navrhnutá modernou technológiou, ktorá minimalizuje negatívne vplyvy, napríklad vznik zápachu či nebezpečných plynov. Zároveň konštatoval, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s územným plánom obce ani s verejnými záujmami. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že ČOV sa môžu umiestňovať aj v intraviláne obcí, ak sú splnené všetky zákonné podmienky. Ďalej konštatoval, že realizáciou stavby nebudú neprimerane obmedzené práva vlastníkov susedných pozemkov ani ohrozené zdravie obyvateľov obce. Posúdil vplyvy na životné prostredie a dospel k záveru, že stavba nebude mať negatívny dopad na povrchové a podzemné vody, ani na celkové životné prostredie. Mal za to, že navrhované riešenie je z dlhodobého hľadiska výhodnejšie než súčasný stav, keďže zabezpečí efektívnejšie a ekologickejšie čistenie odpadových vôd. Prvostupňovým rozhodnutím preto povolil umiestnenie „ČOV Bobrovník“ v obci Bobrovník, pričom uzavrel, že navrhovaná stavba je v súlade s právnymi predpismi, územným plánom aj požiadavkami ochrany životného prostredia a verejného zdravia. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, účastníčka konania E. C. a občianske združenie „Za spravodlivosť v Bobrovníku“. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal stavebným úradom vydané prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku vrátane spisového materiálu, jeho podkladov a konania, ktoré mu predchádzalo. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že obec Bobrovník ma platný územný plán obce, ktorý prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí podrobne špecifikoval. Zhodne s názorom stavebného úradu konštatoval, že predložený návrh z hľadiska funkčného využitia neodporuje regulatívom záväznej časti ÚPN-O Bobrovník. Uviedol, že súlad návrhu s verejnými záujmami mal stavebný úrad preukázaný súhlasnými záväznými stanoviskami dotknutých orgánov, a to záväznými stanoviskami vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia územia a záväznými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa osobitných predpisov uvedených v § 126 ods. 1 stavebného zákona. Konštatoval, že dotknuté orgány zaujali vo svojich záväzných stanoviskách podľa § 140 stavebného zákona k návrhu kladné stanoviská. Ďalej uviedol, že orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi nie je dotknutým orgánom, preto nebola dôvodná námietka, že stavebný úrad má doložené neaktuálne stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši. Taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku absencie stanoviska Slovenského rybárskeho zväzu. Uviedol, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami stavebného zákona určujúcimi procesný postup v rámci tohto typu správneho konania a rešpektoval ustanovenia Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca bol účastný na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 08. 08. 2023, mal možnosť na tomto ústnom pojednávaní do podkladov prvostupňového rozhodnutia nahliadnuť, vyjadriť sa k nim a taktiež si uplatnil námietky deň pred ústnym pojednávaním dňa 07. 08. 2023. Ďalej konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje predpísané náležitosti podľa § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku ako aj náležitosti typické pre tento druh rozhodnutia podľa § 39a stavebného zákona a § 4
vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Mal za to, že prvostupňový orgán sa k námietkam vyjadril presvedčivo, s jednotlivými argumentami účastníkov konania sa vysporiadal podrobne a zrozumiteľne a v rámci úvahy použil logické argumenty, ktoré mali oporu v podkladoch rozhodnutia. Uviedol, že zo záväzných stanovísk, ktoré boli vypracované na odbornej úrovni je zrejmé, že budúca existencia ČOV nebude mať negatívny vplyv na zdravie ľudí a ani na životné prostredie. Taktiež uviedol, že hygienické pásmo navrhovanej ČOV nezasahuje do obytného územia obce a mal za to, že bol dodržaný § 19a ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., ktorý v intenciách § 19a ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. vymedzil projektant vo výkrese číslo 1A a 1B. Preto rozhodol o odvolaní žalobcu a ostatných účastníkov konania tak, že ich zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. Správna žaloba – žalobné body 3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci; nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP). 4. Žalobca citoval ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v intenciách ustanovení stavebného zákona, keď obci Bobrovník ako navrhovateľovi umiestnenia ČOV Bobrovník bol dôverne známy okruh účastníkov tohto konania a napriek tomu nepostupoval podľa § 35 ods. 1, § 34 ods. 2 a § 36 ods. 1 stavebného zákona. Obci Bobrovník bolo známe od roku 2019, že účastníkom konania mal byť aj žalobca a občianske združenie „Za spravodlivosť v Bobrovníku“, keďže už od roku 2019 adresoval obci Bobrovník podnety a nesúhlasné stanoviská k nelegálnej ČOV Bobrovník. Obci Bobrovník uvádzal, že do jeho obydlia prenikajú z nelegálnej ČOV emisie. Náhodne sa dozvedel od účastníčky konania E. C., len jeden deň pred nariadením ústneho pojednávania prvostupňového správneho orgánu v predmetnej veci určeného na 08. 08. 2023 o 9.00 hod. na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš, že sa toto konanie uskutoční. Dňa 07. 08. 2023 si teda uplatnil námietky k tomuto konaniu a oznámil mestskému úradu, že vstupuje do správneho konania ako účastník. Dňa 08. 08. 2023 sa na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš dozvedel, že predmetné ústne konanie sa uskutoční v obci Bobrovník a nie na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš, čo opätovne vníma ako obštrukciu zo strany prvostupňového správneho orgánu. Jedná sa totižto o dovolenkové obdobie a účastníci konania nemuseli byť prítomní v mieste svojho bydliska v kontexte toho, že už dňa 29. 03. 2023 obec Bobrovník podala na prvostupňový správny orgán návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení ČOV Bobrovník. Z vyššie uvedených dôvodov namietal porušenie svojich procesných práv, ktoré mu prislúchajú na základe Ústavy Slovenskej republiky, Aarhuského dohovoru a ostatných zákonov. Uviedol, že je pravda, že sa zúčastnil ústneho pojednávania v obci Bobrovník dňa 08. 08. 2023, ale pracovníčka stavebného úradu mu odmietla dodatočne poskytnúť zápisnicu v kópii z tohto ústneho pojednávania, čím boli tiež porušené jeho procesné práva zakotvené v Správnom poriadku. Preto navrhol správnemu súdu, aby zaviazal prvostupňový správny orgán prostredníctvom Spoločného obecného úradu územného rozhodovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši, aby mu bezodkladne doručil predmetnú zápisnicu z 08. 08. 2023 z ústneho konania, ktoré sa uskutočnilo v obci Bobrovník. 5. Namietal, že prvostupňový správny orgán a žalovaný porušili ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. právo žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keď mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. Bol presvedčený, že po ústnom konaní bude môcť navrhnúť ďalšie dôkazy na svoju obranu a na zistenie skutočného stavu veci, ktoré v časovej tiesni dňa 07. 08. 2023 nemohol predložiť. Od prvostupňového orgánu očakával len to, či mu umožní vstup do konania alebo ho zamietne, namiesto uvedeného prvostupňový správny orgán vydal predčasne nezákonné prvostupňové rozhodnutie. Konkrétne sa nemohol vyjadriť k vyjadreniu obce Bobrovník, na ktoré sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvoláva, avšak žalobcovi toto vyjadrenie nebolo doručené a tým nemal možnosť sa ani vyjadriť ani navrhnúť jeho doplnenie. Uviedol,
že vyjadrenie obce Bobrovník je nepravdivé, nakoľko spisový materiál prvostupňového správneho orgánu by mal obsahovať grafickú situáciu so zakresleným ochranným pásmom 50 m predmetnej ČOV Bobrovník, z ktorej vyplýva, že toto ochranné pásmo zasahuje do pozemku žalobcu ako súčasti jeho obydlia a nie ako tvrdí starostka obce Bobrovník, že parcela žalobcu sa nachádza cca 100 metrov od plánovanej stavby ČOV. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie obce Bobrovník, že ČOV Ondrašová je vzdialená 100 m od obytných domov, je to vzdialenosť niekoľko 100 m. Navyše sa nachádza na rovine s dobrými rozptylovými podmienkami na rozdiel od ČOV Bobrovník, ktorá sa nachádza v kotline v zastavanom území obce. Správne orgány preto nezistili riadne a spoľahlivo skutočný stav veci. Taktiež nie je pravdivé stanovisko obce Bobrovník, že dodávateľ technológie ČOV Bobrovník (Aquatech) vysvetlil žalobcovi dňa 08. 08. 2023 počas ústneho pojednávania, že táto technológia je používaná v obytných zónach po celom Slovensku, a že uviedol lokality, ktoré môže navštíviť. Technológ ukázal žalobcovi len fotomontáž tejto ČOV pri obytnej budove stojacej na poli. Žalobca má vedomosť, že táto technológia sa používa len ako malé domové ČOV pre individuálne jednotlivé rodinné domy a nie pre veľké komunálne ČOV s kapacitou až 5000 EO. Existujú niekoľkoročné negatívne skúsenosti s rovnakou technológiou, v rovnakej lokalite neoprávnenej ČOV Bobrovník. Táto ČOV je deklarovaná výrobcom ako uzavretá, ale skutočný stav je taký, že cez jej poklopy unikajú nebezpečné plyny. V skutočnosti by na jej prevádzku platili prísnejšie podmienky. Bez rozptylových podmienok pri bežnej údržbe alebo havárii tejto ČOV hrozí riziko trvalého poškodenia zdravia obyvateľstva. Je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať, že v kotline sa môžu zhromažďovať plyny a keď je v tejto kotline umiestnená ČOV, sú tieto plyny nebezpečné (metán, čpavok), výbušné a karcinogénne. Užívateľ vedľajšieho pozemku vo vzdialenosti asi 30 m od uvedenej nelegálnej ČOV zomrel koncom roka 2023 na rakovinu. Žalobca a občianske združenie „Za spravodlivosť v Bobrovníku“ obci Bobrovník navrhovali umiestniť v danej lokalite koreňovú ČOV, ktorá je ekologická a neohrozuje ľudské zdravie a životné prostredie. Obec Bobrovník toto zamietla. Obcou navrhovaná ČOV uprednostnila súkromný záujem miestneho developera. 6. Žalobca namietal porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že v odvolacom konaní došlo k doplneniu nového podkladu rozhodnutia, konkrétne vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, ktoré bolo podľa napadnutého rozhodnutia zohľadnené pri jeho vydaní, toto vyjadrenie však žalobcovi nebolo doručené a nebola mu poskytnutá možnosť sa k nemu vyjadriť. 7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia uviedol, že stará ČOV bola dodatočne povolená rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej vodnej správy. Skutočný stav veci je však taký, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš obnovil toto konanie o dodatočnom povolení ČOV Bobrovník podľa § 62 Správneho poriadku a do tohto konania vzniesol žalobca svoje námietky dňa 07. 11. 2023, o ktorých správny orgán ešte právoplatne nerozhodol. 8. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí necituje tie ustanovenia Správneho poriadku, ktoré žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu napadol. 9. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne posúdili súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce Bobrovník. Podľa jeho názoru je predmetná lokalita v územnom pláne určená na technickú a dopravnú vybavenosť (napríklad parkovisko, zastávka SAD), pričom umiestnenie ČOV nie je s takýmto funkčným využitím v súlade. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že obec pristúpila k zmene územného plánu doplnkom č. 1/2022 územného plánu obce Bobrovník, čo podľa jeho názoru potvrdzuje, že pôvodné funkčné využitie územia neumožňovalo umiestnenie predmetnej stavby, naopak pôvodné miesto na budovanie ČOV Bobrovník bolo správne v pôvodnom územnom pláne obce určené mimo zastavaného územia obce (1 až 2 km od intravilánu obce) do lokality, ktorá nie je v kotline, má dobré rozptylové podmienky a nachádza sa od cestnej komunikácie v niekoľko 100 m vzdialenosti. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie aktuálne vedie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v súvislosti s uvedenou zmenou a doplnkom č. 1/2022 územného plánu obce Bobrovník. Žalobca v tejto súvislosti navrhol správnemu súdu, aby zaviazal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie podať súdu písomnú informáciu, či sa zmenou a doplnkom č. 1/2022 územného plánu obce Bobrovník ruší pôvodné miesto určené na budovanie ČOV Bobrovník vzdialené od intravilánu obce približne 1 km a či sa navrhuje
zmena využitia predmetného územia na KN-C parcele č. 54/5 v obci, v k. ú. D. na budovanie ČOV v intraviláne obce Bobrovník pri autobusovej zastávke a obecnom úrade obce Bobrovník. 10. Ďalej žalobca namietal, že ČOV je vodnou stavbou a má za to, že Slovenský rybársky zväz ako užívateľ významného vodného revíru akým je vodná nádrž Liptovská Mara, do ktorej asi po 100 m ústi bezmenný potok, v ktorom majú skončiť splašky z ČOV Bobrovník, mal byť účastníkom konania o umiestnení vodnej stavby ČOV Bobrovník. Citoval § 21 ods. 2 zákona č. 216/2008 Z. z. o rybárstve. Aj z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 11. Žalobca argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia nepostupoval podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Uviedol, že prvostupňový správny orgán sa s námietkami účastníkov konania vysporiadal tak, že ich len „holo“ zamietol bez jediného slova zdôvodnenia. 12. Na záver žalobca citoval § 3 ods. 4 a § 40 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že ak správne orgány dlhodobo a zásadne povoľujú ČOV mimo intravilánu obcí, sú ostatné správne orgány podľa zákonných ustanovení Správneho poriadku povinné sa takouto praxou pri nových rozhodnutiach o umiestnení ČOV riadiť. Vymenoval jemu známe ČOV, ktoré tieto podmienky spĺňajú (ČOV Liptovská Sielnica, ČOV Jamník, ČOV Vavrišovo, ČOV Pribylina, ČOV Hybe, ČOV Važec a ČOV Ružomberok). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 100%. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 13. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý pripustil, že žalobcovi a občianskemu združeniu „Za spravodlivosť v Bobrovníku“ nebolo doručené oznámenie o začatí konania zo dňa 06. 07. 2023 z dôvodu, že neboli pôvodne považovaní za účastníkov konania. Zároveň konštatoval, že žalobca sa fakticky zúčastnil ústneho pojednávania, mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a uplatniť námietky, čo aj využil. Svoju účasť na ústnom pojednávaní potvrdil svojím podpisom v zápisnici k ústnemu pojednávaniu. Zo zápisnice je tiež zrejmé, že žalobca nenavrhol doplniť podklad pre rozhodnutie, hoci mu to účasť na ústnom pojednávaní umožňovala. Námietky boli predmetom posúdenia stavebného úradu. Žalovaný uviedol, že na základe uvedeného žalobca nebol ukrátený na svojich procesných právach a nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca namietal, že stavba je situovaná vo vzdialenosti menšej ako 50 m od obydlia žalobcu, žalovaný poukázal na príslušnú právnu úpravu v ust. § 19a ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákonov, podľa ktorej je ochranné pásmo pre daný typ stavby stanovené na 50 m, pričom z projektovej dokumentácie vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcu sa nachádzajú mimo tohto pásma. Zároveň žalovaný poukázal na súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, najmä Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 05. 2023 a Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy odpadového hospodárstva zo dňa 13. 06. 2023, ktoré neidentifikovali negatívne vplyvy stavby na okolie. Pokiaľ žalobca namietal procesnú vadu spočívajúcu v oneskorenom doručení stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 31. 10. 2023, žalovaný uviedol, že predmetný orgán nie je v danom konaní dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona a jeho vyjadrenie nemá charakter záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad navrhovanej stavby s územným plánom obce Bobrovník, žalovaný konštatoval, že navrhovaná stavba predstavuje technickú infraštruktúru, ktorá je v danom území prípustná. Funkčné využitie územia nevylučuje umiestnenie takéhoto zariadenia, pričom stavba nepatrí medzi neprípustné funkcie. Z uvedeného dôvodu nebol zistený rozpor stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že stavebný úrad sa s jeho námietkami riadne nevysporiadal, žalovaný uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu obsahuje náležité odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej správy zaoberal všetkými relevantnými námietkami a svoje závery dostatočne vysvetlil a odôvodnil. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nie je orgán verejnej moci povinný reagovať na každý argument účastníka, ale len na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného spĺňajú požiadavky preskúmateľnosti, sú zrozumiteľné, obsahujú dostatočné skutkové aj právne dôvody a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval správnu žalobu za nedôvodnú.
14. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 3/, ktorý uviedol, že uvedená žaloba nemá opodstatnenie vzhľadom k tomu, že územné rozhodnutie zo dňa 14. 03. 2024 je vydané na ČOV Bobrovník 1500 EO, čo je nová stavba, ktorá ešte nezačala. Obec dostala dotáciu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry vo výške 750.000 eur na výstavbu novej čističky. Žalobca aj jeho občianske združenie súd zavádza a zahlcuje podaniami, ktoré sú neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne a dôvodné, preto navrhol žalobu zamietnuť. 15. K žalobe sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania v rade 7/ ako vlastníčka susediacej parcely č. KN-E 7/501, ktorá uviedla že obec Bobrovník leží na brehu vodného diela Liptovská Mara, preto je dôležité, aby mala vlastnú ČOV. Preto súhlasí a plne podporuje výstavbu, ktorú považuje za zdraviu prospešnú a ochraňujúcu životné prostredie. 16. Žalobca repliku nepodal. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. 03. 2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 10. 03. 2026 (§ 137 ods. 4 SSP). Správny súd sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 18. Pokiaľ žalobca namietal porušenie svojich procesných práv spočívajúce v nesprávnom určení okruhu účastníkov konania stavebným úradom v počiatočnej fáze konania, nedostatočnom informovaní o ústnom pojednávaní a neposkytnutí zápisnice z ústneho pojednávania, správny súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že hoci stavebný úrad žalobcu v počiatočnej fáze konania nezahrnul do okruhu účastníkov a neoznámil mu ústne pojednávanie zákonom predpokladaným spôsobom, tento procesný nedostatok bol v priebehu konania fakticky konvalidovaný. Žalobca sa totiž preukázateľne dozvedel o konaní ešte pred uskutočnením ústneho pojednávania, dňa 07. 08. 2023 podal k veci námietky, osobne sa dňa 08. 08. 2023 zúčastnil ústneho pojednávania a svoje procesné práva v plnom rozsahu realizoval. Zároveň bol oboznámený s priebehom pojednávania, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zápisnicu z ústneho pojednávania vlastnoručne podpísal. Za tejto situácie nemožno hovoriť o takom zásahu do procesných práv žalobcu, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe nie každé procesné pochybenie správneho orgánu vedie k nezákonnosti rozhodnutia, ale len také, ktoré mohlo mať vplyv na možnosť účastníka konať pred správnym orgánom alebo na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. V predmetnom prípade žalobcovi nebolo odňaté právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a ani uplatniť svoje námietky. Skutočnosť, že žalobca nebol pôvodne formálne upovedomený o ústnom pojednávaní, nemala reálny dopad na výkon jeho procesných práv, keďže sa pojednávania zúčastnil, aktívne v ňom vystupoval a jeho námietky boli správnym orgánom riadne prerokované a vyhodnotené. Na základe uvedeného je potrebné uzavrieť, že aj keď došlo k formálnemu procesnému pochybeniu správneho orgánu, toto pochybenie nemalo vplyv na realizáciu procesných práv žalobcu ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie svojich práv vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a Aarhuského dohovoru, tieto tvrdenia ostali v rovine všeobecných konštatovaní bez preukázania konkrétneho zásahu do jeho práv, ktorý by mal za následok nezákonnosť rozhodnutia. „V prípade procesných pochybení správneho orgánu je nevyhnutné vždy starostlivo uvážiť, či tieto mohli vôbec predstavovať reálny zásah do právnej sféry adresáta rozhodnutia, ktoré z tohoto procesu vzišlo. Prílišné lipnutie na dodržiavaní všetkých formálnych aspektov správneho procesu vedie k prehliadaniu elementárneho faktu a síce, že cieľom konania je hmotnoprávne posúdenie veci (predmetu konania), pričom procesné pravidlá sú len nástrojom, ktorý vedie k tomuto cieľu.
Samozrejme, nemožno procesné pravidlá bagatelizovať, či dokonca rezignovať na ich dodržiavanie; vždy je však potrebné prípadne zistené deficity správneho konania porovnať s tým, či by boli spôsobilé reálne ovplyvniť jeho výsledok, či inak zásadným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania, resp. účastníkov konania.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/36/2023 z 26. 10. 2023). 19. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola poskytnutá zápisnica z ústneho pojednávania, táto námietka je rovnako nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol o obsahu zápisnice oboznámený priamo na pojednávaní, čo potvrdil svojím podpisom. Zápisnica z ústneho pojednávania je súčasťou administratívneho spisu a žalobca mal podľa § 23 Správneho poriadku právo do spisu nahliadať, robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie. Žalobca nepreukázal, že by mu bolo právo na nahliadnutie do spisu alebo vyhotovenie kópie zápisnice odopreté spôsobom majúcim vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby správny súd zaviazal stavebný úrad doručiť mu zápisnicu z ústneho pojednávania, správny súd uvádza, že v správnom súdnictve správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, pričom nie je oprávnený ukladať správnym orgánom povinnosť vykonávať jednotlivé procesné úkony voči účastníkom konania konkrétnym spôsobom, najmä povinnosť doručovať im konkrétne listiny; uvedené neplatí v prípade ak ide o ochranu práv opomenutého účastníka konania, ktorému nebolo umožnené uplatniť jeho procesné práva, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Za tejto situácie nemožno konštatovať porušenie procesných práv žalobcu, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto je aj táto žalobná námietka nedôvodná. 20. Zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 08. 08. 2023 zároveň vyplýva, že žalobca napriek svojej účasti na pojednávaní nevyužil možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia ani neuplatnil návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Zo zápisnice nevyplýva ani to, že by žalobca namietal nedostatok času na uplatnenie svojich procesných práv alebo že by požiadal o dodatočnú lehotu na doplnenie svojich námietok či dôkazných návrhov. Nemožno preto akceptovať jeho následnú argumentáciu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia alebo navrhnúť ďalšie dôkazy. Ak žalobca túto možnosť mal a nevyužil ju, ide o jeho procesnú pasivitu, ktorá nemôže byť na ťarchu správneho orgánu. Právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je právom, nie povinnosťou a jeho nevyužitie zo strany účastníka konania nemôže zakladať nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodujúce je, či účastník túto možnosť objektívne mal, čo podľa názoru správneho súdu bolo v prejednávanej veci splnené. Pokiaľ žalobca namietal nepravdivosť vyjadrenia obce Bobrovník ohľadne vzdialenosti jeho pozemkov KN-C parc. č. 55/1 a KN-C parc. č. 57 od plánovanej stavby ČOV, je potrebné zdôrazniť, že žalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa vzdialenosti stavby, rozsahu ochranného pásma a jeho prípadného zásahu do nehnuteľnosti žalobcu predstavujú polemiku so skutkovými zisteniami správneho orgánu a s obsahom podkladov rozhodnutia, nie procesnú vadu konania. Správny orgán vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom v odbore konštrukcie inžinierskych stavieb J. O. P. a odborných podkladov, ktoré tvorili súčasť administratívneho spisu a obsahovali grafickú situáciu so zakresleným ochranným pásmom 50 m predmetnej ČOV Bobrovník od pozemkov žalobcu, pričom žalobca nepreukázal, že by tieto podklady boli nesprávne alebo neúplné v tom smere, ktorý by mohol mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ani prípadná polemika so stanoviskom obce Bobrovník preto sama osebe nezakladá porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedená námietka žalobcu preto nebola dôvodná. 21. Pokiaľ žalobca polemizoval s tvrdením obce Bobrovník, že iné ČOV (ČOV Ondrášová) sa nachádzajú vo vzdialenosti približne 100 m od obytných domov a sú situované v územiach s priaznivými rozptylovými podmienkami, ide o námietku, ktorá sama osebe nemá relevanciu z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Porovnanie s inými stavbami realizovanými v odlišných lokalitách nie je rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti umiestnenia predmetnej stavby, keďže každé územné konanie je viazané na konkrétne miestne pomery, projektovú dokumentáciu a záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Pokiaľ žalobca namieta nevhodnosť navrhovanej technológie ČOV a tvrdí, že cez poklopy tejto ČOV unikajú nebezpečné plyny ako metán a čpavok, ktoré sú výbušné, karcinogénne a nebezpečné pre ľudské zdravie, ide o tvrdenia, ktoré zostávajú v rovine všeobecných a ničím nepodložených úvah. Žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne odborné vyjadrenia, znalecké posudky ani iné relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že navrhovaná technológia ČOV z hľadiska ochrany zdravia alebo životného prostredia je nevyhovujúca alebo že by prevádzka ČOV viedla k nadmernému úniku nebezpečných látok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otázka vhodnosti technológie a jej
vplyvu na okolie bola predmetom odborného posúdenia príslušných dotknutých orgánov, najmä orgánov ochrany životného prostredia a verejného zdravotníctva, ktorých stanoviská sú súčasťou administratívneho spisu. Tieto orgány so stavbou vyslovili súhlas, pričom neidentifikovali také negatívne vplyvy, ktoré by bránili jej umiestneniu alebo realizácii. Za takejto situácie možno tvrdenia žalobcu považovať za subjektívne obavy, ktoré nie sú podložené relevantnými dôkazmi a nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvádza, že v konkrétnom územnom konaní správny orgán (stavebný úrad) individuálne zohľadňuje najmä súlad výstavby s územným plánom obce (mesta), urbanistické hľadisko a stanoviská dotknutých orgánov (nie technologické alternatívy). Každé územné konanie sa posudzuje individuálne. 22. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, konkrétne v tom zmysle, že v odvolacom konaní bolo žalovanému doručené vyjadrenie orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, s ktorým nebol oboznámený, ani táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu predmetného vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORHZ-LM1-2023/000765 zo dňa 31. 10. 2023 vyplýva, že ide o stanovisko, v ktorom príslušný orgán s poukazom na § 1 ods. 2 písm. f) bod 5. a 7. vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov uviedol, že táto vyhláška sa nevzťahuje na inžinierske stavby - diaľkové a miestne kanalizácie a úpravy tokov, t.j. nevypracováva sa riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby. Z tohto dôvodu príslušný orgán k stavbám daného charakteru nevydáva záväzné stanoviská. Takéto vyjadrenie má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje podklad, ktorý by obsahoval nové skutkové alebo právne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Aj keby žalobca nemal možnosť sa s týmto podkladom oboznámiť, uvedená skutočnosť nemohla mať žiadny vplyv na jeho procesné postavenie ani na výsledok konania. 23. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy obnovil konanie o dodatočnom povolení starej ČOV podľa § 62 Správneho poriadku a o jeho námietke v tomto konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Obnova konania podľa § 62 Správneho poriadku predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa týka iného správneho konania a sleduje preskúmanie právoplatného rozhodnutia za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Skutočnosť, že takéto konanie bolo začaté, sama osebe neznamená, že skutkový stav v predmetnom územnom konaní nebol dostatočne zistený. 24. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí necitoval konkrétne ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré žalobca poukázal vo svojom odvolaní, táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia reprodukovať všetky právne ustanovenia, na ktoré účastník konania poukazuje, ani ich explicitne citovať, pokiaľ sa s obsahom námietok účastníka konania vecne vysporiada. Podstatné je, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, že správny orgán sa so všetkými relevantnými odvolacími námietkami zaoberal a vyhodnotil ich. Podľa názoru správneho súdu nie je rozhodujúca formálna stránka odôvodnenia, ale jeho obsahová presvedčivosť a schopnosť preskúmateľne vysvetliť dôvody rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného preto nemožno z tohto dôvodu považovať za nezákonné. 25. Pokiaľ žalobca namietal, že predmetná lokalita obce Bobrovník nie je určená na budovanie ČOV v územnom pláne obce Bobrovník, správny súd uvádza, že žalovaný sa s predmetnou námietkou vysporiadal na str. 8 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že obec Bobrovník má platný územný plán obce, ktorý stavebný úrad vo svojom rozhodnutí aj podrobne špecifikoval. Podľa záväznej časti ÚPN-O Bobrovník je riešené územie obce Bobrovník rozdelené na 16 regulovaných priestorov, pričom pozemky, na ktorých sa umiestňuje stavba ČOV, sú súčasťou regulovaného priestoru B6, pre ktoré platia regulatívy pre záväzné, smerné a neprípustné funkčné využitie územia (čl. 2.18.2 Zásady a regulatívy funkčného využívania celého riešeného územia, pričom medzi záväzné regulatívy patrí technická a dopravná vybavenosť (parkoviská, zastávka SAD), smerné: vybavenosť komerčná a nekomerčná, detské ihriská a oddychové priestory, brehová zeleň (BZ) a verejná zeleň (VZ) a neprípustné: výroba sekundárneho sektoru veľkokapacitná (PR - výrobné areály, PHV-poľnohospodárska výroba), individuálne a radové garáže). Žalovaný konštatoval, že predložený návrh z hľadiska funkčného využitia regulatívom záväznej časti ÚPN-O Bobrovník neodporuje. Základnou funkciou je technická a dopravná vybavenosť územia, pričom ČOV je technickou vybavenosťou územia a nie je pravdou, že dané územie je výlučne určené na
dopravnú vybavenosť. Pokiaľ žalobca namietal, že až zmenou a doplnkom č. 1/2022 územného plánu obce Bobrovník došlo k zmene funkčného využitia územia na účely dobudovania ČOV a poukazoval na prebiehajúce konanie na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súvislosti s uvedenou zmenou a doplnkom č. 1/2022, pričom zároveň navrhol, aby správny súd uložil tomuto orgánu povinnosť poskytnúť informáciu o tom, či sa zmenou územného plánu ruší pôvodne uvažovaná lokalita, ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Je potrebné uviesť, že predmetom preskúmania v prejednávanej veci je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v čase jeho vydania v súlade s § 135 ods. 1 SSP. Skutočnosti týkajúce sa prebiehajúcich konaní podľa osobitných predpisov nemôžu bez ďalšieho spochybniť zákonnosť už vydaného napadnutého rozhodnutia. Konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. je samostatným konaním, ktoré sleduje odlišný účel a prebieha nezávisle od územného konania. Skutočnosť, že takéto konanie prebieha, resp., že sa v jeho rámci posudzuje zmena územného plánu obce, neznamená, že skutkový stav v predmetnom konaní nebol dostatočne zistený alebo že by rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné. Návrh žalobcu, aby správny súd zaviazal iný správny orgán na poskytnutie informácie o otázkach súvisiacich s územným plánom, je zároveň procesne neprípustný. Správny súd nie je oprávnený ukladať tretím osobám alebo iným správnym orgánom povinnosť poskytovať informácie nad rámec dokazovania potrebného pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ani vykonávať dokazovanie smerujúce k zisťovaniu hypotetických alebo budúcich skutočností. Zároveň žalobca nepreukázal, že by ním uvádzané skutočnosti mali priamy a rozhodujúci vplyv na posúdenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Otázka prípadného zrušenia pôvodne uvažovanej lokality alebo porovnanie rôznych variantov umiestnenia stavby presahuje rámec súdneho preskúmania v prejednávanej veci. 26. Pokiaľ žalobca namietal, že účastníkom administratívneho konania mal byť aj Slovenský rybársky zväz a z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Okruh účastníkov územného konania určuje § 34 stavebného zákona, pričom účastníkmi konania sú najmä osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by Slovenský rybársky zväz disponoval takýmto právnym vzťahom k dotknutému územiu, ktorý by zakladal jeho postavenie účastníka konania. Zároveň platí, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa ochrany práv iných subjektov ani namietať porušenie ich procesných práv, pokiaľ nepreukáže, že takéto tvrdené pochybenie malo priamy dopad na jeho vlastné právne postavenie. V správnom súdnictve je každý žalobca oprávnený chrániť výlučne svoje subjektívne práva a nie práva tretích osôb. Za uvedeného stavu žalobca nepreukázal, že by priznanie postavenia účastníka konania Slovenskému rybárskemu zväzu malo akýkoľvek vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho právam. 27. Taktiež bola nedôvodná námietka žalobcu, že stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán sa vysporiadal s námietkami žalobcu „len tak, že ich len holo zamietol bez jediného slova zdôvodnenia“. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad sa s jednotlivými námietkami účastníkov konania zaoberal a vyhodnotil ich, pričom uviedol dôvody, pre ktoré ich nepovažoval za opodstatnené (str. 7 až 11 prvostupňového rozhodnutia). Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje skutkové aj právne úvahy správneho orgánu, ktoré umožňujú preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Správny orgán nie je povinný reagovať na každú námietku účastníka konania samostatne a detailne, pokiaľ sa s jej podstatou vysporiada v rámci celkového odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodujúce je, aby z odôvodnenia vyplývalo, akými úvahami sa správny orgán riadil a prečo považoval námietky za nedôvodné, čo bolo aj v prejednávanej veci splnené. Tvrdenie žalobcu, že námietky boli zamietnuté bez jediného slova odôvodnenia, je preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu a predstavuje len jeho subjektívne hodnotenie rozhodnutia. 28. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku s odôvodnením, že správne orgány majú údajne ustálenú prax umiestňovať ČOV mimo intravilánov obcí a ostatné orgány sú povinné sa takouto praxou riadiť, ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Z ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku nemožno vyvodzovať existenciu záväznej správnej praxe v tom zmysle, že by správne orgány boli viazané rozhodovacou činnosťou v iných, skutkovo a právne odlišných veciach. Každé správne konanie je individuálne a správny orgán je povinný posudzovať vec na základe konkrétnych okolností prípadu, projektovej dokumentácie a záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Žalobca nepreukázal existenciu jednotnej a záväznej rozhodovacej praxe správnych orgánov, ktorá by zakladala povinnosť
umiestňovať ČOV výlučne mimo intravilánu obce. Takéto tvrdenie žalobcu zostalo v rovine všeobecného konštatovania bez opory v konkrétnych rozhodnutiach alebo právnych predpisoch. Platí, že umiestnenie stavby v území je determinované predovšetkým územnoplánovacou dokumentáciou a odbornými stanoviskami príslušných orgánov. V predmetnej veci správne orgány vychádzali z platného územného plánu obce a záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré nevylúčili umiestnenie stavby v danom území. Za uvedeného stavu nemožno dospieť k záveru, že by správne orgány porušili § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Predmetná žalobná námietka preto nebola dôvodná. 29. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal porušenie svojich procesných a hmotnoprávnych práv spôsobom, ktorý by mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správne orgány postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, dostatočne zistili skutkový stav veci, vyhodnotili podklady rozhodnutia a s námietkami žalobcu sa riadne vysporiadali. Prípadne čiastkové procesné nedostatky nemali vplyv na možnosť žalobcu uplatniť svoje práva ani na vecnú správnosť rozhodnutia. 30. Keďže žaloba bola zamietnutá, správny súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom. Rovnako súd nepriznal nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom ani žalovanému a ďalším účastníkom konania, pretože neboli splnené procesné podmienky podľa § 168 a 169 SSP pre ich priznanie. 31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.