{"guid": "463a322c-97c3-49c3-aa9b-1a5f77fae760:8e0d0ff4-ed6d-467c-98b5-19139f8f378e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3", "spisova_znacka": "6S/16/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/16/2024 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 18. marca 2026, sp. zn. 6S/16/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3", "identifikacne_cislo": "0824100188", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e0d0ff4-ed6d-467c-98b5-19139f8f378e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6S/16/2024\n0824100188\n18. 03. 2026\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100188.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan\nMorovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, IČO: 54 669 464, za ktorý koná\nÚrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831\n04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. E. G. H.\nXXXX/XX, XXX XX I. A., 2/ „Za spravodlivosť v Bobrovníku“, o. z., so sídlom Nábrežie Dr. Aurela Stodolu\n1681/14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 45 769 885, 3/ Obec Bobrovník, so sídlom Bobrovník 37, 032\n23 Bobrovník, IČO: 00 315 125, 4/ J. K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A., 5/ J.\nB. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX A., 6/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E.\nXXX, XXX XX E. E., 7/ E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 8/ SLOVENSKÝ\nVODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Povodie horného Váhu, odštepný závod, so sídlom\nJána Jančeka 36, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 022 047, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2024/008985-002 zo dňa 14. 03. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIII. Ďalším účastníkom\nn e p r i z n á v a.\n\nkonania\n\nv\n\nrade\n\n1/\n\naž\n\n8/\n\nprávo\n\nna\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nkonania\n\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Rozhodnutím č. MsÚ/ÚR a SP 2023/3564-3/MDu zo dňa 22. 09. 2023 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) rozhodla obec I. G. ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo\n„prvostupňový správny orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) na základe návrhu\nobce Bobrovník podľa § 39, § 39 a ods. 1 a 2 stavebného zákona o umiestnení stavby „ČOV Bobrovník“\nnachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KN-C 54/5 v k. ú. D. tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese\nna podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia.\nÚčelom územného rozhodnutia bolo riešenie havarijného stavu odvádzania a čistenia splaškových vôd\nv obci Bobrovník. Navrhované územie sa má nachádzať v blízkosti obecného úradu a ochranné pásmo\n50 m nezasahuje stavby určené na trvalé bývanie. Navrhovaná čistiareň odpadových vôd (ďalej len\n„ČOV“) má byť umiestnená v mieste už existujúcej ČOV, povolenej rozhodnutím Okresného úradu\nLiptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej vodnej správy č. OU-LM-\n\nOSZP-2023/000100-015 zo dňa 09. 01. 2023, právoplatným dňa 27. 03. 2023, ktorá sa má odstrániť\na nahradiť navrhovanou ČOV. V zmysle projektovej dokumentácie, ktorá tvorí súčasť rozhodnutia sa\njedná o objekt: SO 01 ČOV Bobrovník. Stavba na pozemku parc. č. KN-C 54/5 v k.ú. D. na liste\nvlastníctva č. XXX je vedená ako ostatná plocha. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo podmienky\npre umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.\nK navrhovanej stavbe sa vo svojich stanoviskách vyjadrili viaceré dotknuté orgány (Okresný úrad\nLiptovský Mikuláš, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva zo dňa 13. 06. 2023; Okresný úrad\nŽilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek\nživotného prostredia a kraja zo dňa 01. 08. 2023; Stredoslovenská distribučná, a.s., Žilina zo dňa\n27. 06. 2023; Regionálny úrad verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 05. 2023; obec\nBobrovník zo dňa 25. 06. 2021 a 02. 08. 2023; Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru\nv Liptovskom Mikuláši zo dňa 06. 07. 2021; Slovenský vodohospodársky podnik zo dňa 08. 06. 2022\na Slovak Telekom zo dňa 22. 05. 2023), ktoré so stavbou súhlasili, pričom niektoré stanovili konkrétne\npodmienky, ktoré bude potrebné pri výstavbe predmetnej ČOV dodržať. V priebehu administratívneho\nkonania boli zo strany žalobcu a ostatných účastníkov konania podané námietky proti umiestneniu ČOV\nv intraviláne obce, ktoré poukazovali na možné ohrozenie zdravia a zhoršenie kvality života, na riziká\nzápachu, hluku, na nebezpečenstvo výbuchu plynov, ako aj na nevhodnosť umiestnenia ČOV v blízkosti\nobydlí. Účastníci konania upozorňovali na možné znečistenie vodných tokov, nesúlad s územným\nplánom, porušenie ochranných pásiem a obmedzenie vlastníckych práv majiteľov susedných pozemkov.\nStavebný úrad sa námietkami účastníkov konania zaoberal a po ich posúdení a vyhodnotení,\nkaždú z predložených námietok zamietol. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval,\nže navrhovaná stavba spĺňa technické, hygienické a environmentálne požiadavky a je navrhnutá\nmodernou technológiou, ktorá minimalizuje negatívne vplyvy, napríklad vznik zápachu či nebezpečných\nplynov. Zároveň konštatoval, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s územným plánom obce\nani s verejnými záujmami. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že ČOV sa môžu umiestňovať\naj v intraviláne obcí, ak sú splnené všetky zákonné podmienky. Ďalej konštatoval, že realizáciou\nstavby nebudú neprimerane obmedzené práva vlastníkov susedných pozemkov ani ohrozené zdravie\nobyvateľov obce. Posúdil vplyvy na životné prostredie a dospel k záveru, že stavba nebude mať\nnegatívny dopad na povrchové a podzemné vody, ani na celkové životné prostredie. Mal za to,\nže navrhované riešenie je z dlhodobého hľadiska výhodnejšie než súčasný stav, keďže zabezpečí\nefektívnejšie a ekologickejšie čistenie odpadových vôd. Prvostupňovým rozhodnutím preto povolil\numiestnenie „ČOV Bobrovník“ v obci Bobrovník, pričom uzavrel, že navrhovaná stavba je v súlade\ns právnymi predpismi, územným plánom aj požiadavkami ochrany životného prostredia a verejného\nzdravia.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, účastníčka konania\nE. C. a občianske združenie „Za spravodlivosť v Bobrovníku“. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal\nstavebným úradom vydané prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 Správneho\nporiadku vrátane spisového materiálu, jeho podkladov a konania, ktoré mu predchádzalo. K jednotlivým\nodvolacím námietkam uviedol, že obec Bobrovník ma platný územný plán obce, ktorý prvostupňový\norgán vo svojom rozhodnutí podrobne špecifikoval. Zhodne s názorom stavebného úradu konštatoval,\nže predložený návrh z hľadiska funkčného využitia neodporuje regulatívom záväznej časti ÚPN-O\nBobrovník. Uviedol, že súlad návrhu s verejnými záujmami mal stavebný úrad preukázaný súhlasnými\nzáväznými stanoviskami dotknutých orgánov, a to záväznými stanoviskami vlastníkov sietí a zariadení\ntechnického vybavenia územia a záväznými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy\npodľa osobitných predpisov uvedených v § 126 ods. 1 stavebného zákona. Konštatoval, že dotknuté\norgány zaujali vo svojich záväzných stanoviskách podľa § 140 stavebného zákona k návrhu kladné\nstanoviská. Ďalej uviedol, že orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi nie je dotknutým\norgánom, preto nebola dôvodná námietka, že stavebný úrad má doložené neaktuálne stanovisko\nOkresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši. Taktiež nepovažoval\nza dôvodnú námietku absencie stanoviska Slovenského rybárskeho zväzu. Uviedol, že stavebný úrad\npostupoval v konaní v súlade s ustanoveniami stavebného zákona určujúcimi procesný postup v rámci\ntohto typu správneho konania a rešpektoval ustanovenia Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca\nbol účastný na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 08. 08. 2023, mal možnosť na tomto ústnom\npojednávaní do podkladov prvostupňového rozhodnutia nahliadnuť, vyjadriť sa k nim a taktiež si\nuplatnil námietky deň pred ústnym pojednávaním dňa 07. 08. 2023. Ďalej konštatoval, že prvostupňové\nrozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje predpísané náležitosti podľa § 47 ods. 1 až 5 Správneho\nporiadku ako aj náležitosti typické pre tento druh rozhodnutia podľa § 39a stavebného zákona a § 4\n\nvyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Mal za to,\nže prvostupňový orgán sa k námietkam vyjadril presvedčivo, s jednotlivými argumentami účastníkov\nkonania sa vysporiadal podrobne a zrozumiteľne a v rámci úvahy použil logické argumenty, ktoré\nmali oporu v podkladoch rozhodnutia. Uviedol, že zo záväzných stanovísk, ktoré boli vypracované\nna odbornej úrovni je zrejmé, že budúca existencia ČOV nebude mať negatívny vplyv na zdravie\nľudí a ani na životné prostredie. Taktiež uviedol, že hygienické pásmo navrhovanej ČOV nezasahuje\ndo obytného územia obce a mal za to, že bol dodržaný § 19a ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., ktorý\nv intenciách § 19a ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. vymedzil projektant vo výkrese číslo 1A a 1B.\nPreto rozhodol o odvolaní žalobcu a ostatných účastníkov konania tak, že ich zamietol a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie stavebného úradu.\nSprávna žaloba – žalobné body\n3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej\nžiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\na vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného\na prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci; nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c),\nd), e), f) a g) SSP).\n4. Žalobca citoval ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že prvostupňový správny orgán\nnepostupoval v intenciách ustanovení stavebného zákona, keď obci Bobrovník ako navrhovateľovi\numiestnenia ČOV Bobrovník bol dôverne známy okruh účastníkov tohto konania a napriek tomu\nnepostupoval podľa § 35 ods. 1, § 34 ods. 2 a § 36 ods. 1 stavebného zákona. Obci Bobrovník bolo\nznáme od roku 2019, že účastníkom konania mal byť aj žalobca a občianske združenie „Za spravodlivosť\nv Bobrovníku“, keďže už od roku 2019 adresoval obci Bobrovník podnety a nesúhlasné stanoviská\nk nelegálnej ČOV Bobrovník. Obci Bobrovník uvádzal, že do jeho obydlia prenikajú z nelegálnej ČOV\nemisie. Náhodne sa dozvedel od účastníčky konania E. C., len jeden deň pred nariadením ústneho\npojednávania prvostupňového správneho orgánu v predmetnej veci určeného na 08. 08. 2023 o 9.00\nhod. na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš, že sa toto konanie uskutoční. Dňa 07. 08. 2023 si teda\nuplatnil námietky k tomuto konaniu a oznámil mestskému úradu, že vstupuje do správneho konania\nako účastník. Dňa 08. 08. 2023 sa na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš dozvedel, že predmetné ústne\nkonanie sa uskutoční v obci Bobrovník a nie na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš, čo opätovne vníma\nako obštrukciu zo strany prvostupňového správneho orgánu. Jedná sa totižto o dovolenkové obdobie\na účastníci konania nemuseli byť prítomní v mieste svojho bydliska v kontexte toho, že už dňa 29. 03.\n2023 obec Bobrovník podala na prvostupňový správny orgán návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení\nČOV Bobrovník. Z vyššie uvedených dôvodov namietal porušenie svojich procesných práv, ktoré mu\nprislúchajú na základe Ústavy Slovenskej republiky, Aarhuského dohovoru a ostatných zákonov. Uviedol,\nže je pravda, že sa zúčastnil ústneho pojednávania v obci Bobrovník dňa 08. 08. 2023, ale pracovníčka\nstavebného úradu mu odmietla dodatočne poskytnúť zápisnicu v kópii z tohto ústneho pojednávania, čím\nboli tiež porušené jeho procesné práva zakotvené v Správnom poriadku. Preto navrhol správnemu súdu,\naby zaviazal prvostupňový správny orgán prostredníctvom Spoločného obecného úradu územného\nrozhodovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši, aby mu bezodkladne doručil predmetnú\nzápisnicu z 08. 08. 2023 z ústneho konania, ktoré sa uskutočnilo v obci Bobrovník.\n5. Namietal, že prvostupňový správny orgán a žalovaný porušili ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku, t. j. právo žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keď mu nebola daná možnosť\nvyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. Bol presvedčený, že po ústnom\nkonaní bude môcť navrhnúť ďalšie dôkazy na svoju obranu a na zistenie skutočného stavu veci, ktoré\nv časovej tiesni dňa 07. 08. 2023 nemohol predložiť. Od prvostupňového orgánu očakával len to, či mu\numožní vstup do konania alebo ho zamietne, namiesto uvedeného prvostupňový správny orgán vydal\npredčasne nezákonné prvostupňové rozhodnutie. Konkrétne sa nemohol vyjadriť k vyjadreniu obce\nBobrovník, na ktoré sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvoláva, avšak žalobcovi toto\nvyjadrenie nebolo doručené a tým nemal možnosť sa ani vyjadriť ani navrhnúť jeho doplnenie. Uviedol,\n\nže vyjadrenie obce Bobrovník je nepravdivé, nakoľko spisový materiál prvostupňového správneho\norgánu by mal obsahovať grafickú situáciu so zakresleným ochranným pásmom 50 m predmetnej\nČOV Bobrovník, z ktorej vyplýva, že toto ochranné pásmo zasahuje do pozemku žalobcu ako súčasti\njeho obydlia a nie ako tvrdí starostka obce Bobrovník, že parcela žalobcu sa nachádza cca 100 metrov\nod plánovanej stavby ČOV. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie obce Bobrovník, že ČOV Ondrašová je\nvzdialená 100 m od obytných domov, je to vzdialenosť niekoľko 100 m. Navyše sa nachádza na\nrovine s dobrými rozptylovými podmienkami na rozdiel od ČOV Bobrovník, ktorá sa nachádza v kotline\nv zastavanom území obce. Správne orgány preto nezistili riadne a spoľahlivo skutočný stav veci.\nTaktiež nie je pravdivé stanovisko obce Bobrovník, že dodávateľ technológie ČOV Bobrovník (Aquatech)\nvysvetlil žalobcovi dňa 08. 08. 2023 počas ústneho pojednávania, že táto technológia je používaná\nv obytných zónach po celom Slovensku, a že uviedol lokality, ktoré môže navštíviť. Technológ ukázal\nžalobcovi len fotomontáž tejto ČOV pri obytnej budove stojacej na poli. Žalobca má vedomosť, že táto\ntechnológia sa používa len ako malé domové ČOV pre individuálne jednotlivé rodinné domy a nie\npre veľké komunálne ČOV s kapacitou až 5000 EO. Existujú niekoľkoročné negatívne skúsenosti\ns rovnakou technológiou, v rovnakej lokalite neoprávnenej ČOV Bobrovník. Táto ČOV je deklarovaná\nvýrobcom ako uzavretá, ale skutočný stav je taký, že cez jej poklopy unikajú nebezpečné plyny.\nV skutočnosti by na jej prevádzku platili prísnejšie podmienky. Bez rozptylových podmienok pri bežnej\núdržbe alebo havárii tejto ČOV hrozí riziko trvalého poškodenia zdravia obyvateľstva. Je všeobecne\nznámou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať, že v kotline sa môžu zhromažďovať plyny a keď je\nv tejto kotline umiestnená ČOV, sú tieto plyny nebezpečné (metán, čpavok), výbušné a karcinogénne.\nUžívateľ vedľajšieho pozemku vo vzdialenosti asi 30 m od uvedenej nelegálnej ČOV zomrel koncom roka\n2023 na rakovinu. Žalobca a občianske združenie „Za spravodlivosť v Bobrovníku“ obci Bobrovník\nnavrhovali umiestniť v danej lokalite koreňovú ČOV, ktorá je ekologická a neohrozuje ľudské zdravie\na životné prostredie. Obec Bobrovník toto zamietla. Obcou navrhovaná ČOV uprednostnila súkromný\nzáujem miestneho developera.\n6. Žalobca namietal porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že v odvolacom konaní došlo\nk doplneniu nového podkladu rozhodnutia, konkrétne vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku ochrany\npred požiarmi, ktoré bolo podľa napadnutého rozhodnutia zohľadnené pri jeho vydaní, toto vyjadrenie\nvšak žalobcovi nebolo doručené a nebola mu poskytnutá možnosť sa k nemu vyjadriť.\n7. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia uviedol, že stará ČOV bola\ndodatočne povolená rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné\nprostredie, úseku štátnej vodnej správy. Skutočný stav veci je však taký, že Okresný úrad Liptovský\nMikuláš obnovil toto konanie o dodatočnom povolení ČOV Bobrovník podľa § 62 Správneho poriadku\na do tohto konania vzniesol žalobca svoje námietky dňa 07. 11. 2023, o ktorých správny orgán ešte\nprávoplatne nerozhodol.\n8. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí necituje tie ustanovenia Správneho poriadku,\nktoré žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu napadol.\n9. Žalobca namietal, že správne orgány nesprávne posúdili súlad navrhovanej stavby\ns územnoplánovacou dokumentáciou obce Bobrovník. Podľa jeho názoru je predmetná lokalita\nv územnom pláne určená na technickú a dopravnú vybavenosť (napríklad parkovisko, zastávka\nSAD), pričom umiestnenie ČOV nie je s takýmto funkčným využitím v súlade. Žalobca poukázal\naj na skutočnosť, že obec pristúpila k zmene územného plánu doplnkom č. 1/2022 územného plánu\nobce Bobrovník, čo podľa jeho názoru potvrdzuje, že pôvodné funkčné využitie územia neumožňovalo\numiestnenie predmetnej stavby, naopak pôvodné miesto na budovanie ČOV Bobrovník bolo správne\nv pôvodnom územnom pláne obce určené mimo zastavaného územia obce (1 až 2 km od intravilánu\nobce) do lokality, ktorá nie je v kotline, má dobré rozptylové podmienky a nachádza sa od cestnej\nkomunikácie v niekoľko 100 m vzdialenosti. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti\no životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné\nprostredie aktuálne vedie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v súvislosti s uvedenou zmenou\na doplnkom č. 1/2022 územného plánu obce Bobrovník. Žalobca v tejto súvislosti navrhol správnemu\nsúdu, aby zaviazal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie podať súdu\npísomnú informáciu, či sa zmenou a doplnkom č. 1/2022 územného plánu obce Bobrovník ruší pôvodné\nmiesto určené na budovanie ČOV Bobrovník vzdialené od intravilánu obce približne 1 km a či sa navrhuje\n\nzmena využitia predmetného územia na KN-C parcele č. 54/5 v obci, v k. ú. D. na budovanie ČOV\nv intraviláne obce Bobrovník pri autobusovej zastávke a obecnom úrade obce Bobrovník.\n10. Ďalej žalobca namietal, že ČOV je vodnou stavbou a má za to, že Slovenský rybársky zväz\nako užívateľ významného vodného revíru akým je vodná nádrž Liptovská Mara, do ktorej asi po 100\nm ústi bezmenný potok, v ktorom majú skončiť splašky z ČOV Bobrovník, mal byť účastníkom konania\no umiestnení vodnej stavby ČOV Bobrovník. Citoval § 21 ods. 2 zákona č. 216/2008 Z. z. o rybárstve.\nAj z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné.\n11. Žalobca argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia\nnepostupoval podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Uviedol, že prvostupňový správny orgán sa\ns námietkami účastníkov konania vysporiadal tak, že ich len „holo“ zamietol bez jediného slova\nzdôvodnenia.\n12. Na záver žalobca citoval § 3 ods. 4 a § 40 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že ak správne orgány\ndlhodobo a zásadne povoľujú ČOV mimo intravilánu obcí, sú ostatné správne orgány podľa zákonných\nustanovení Správneho poriadku povinné sa takouto praxou pri nových rozhodnutiach o umiestnení\nČOV riadiť. Vymenoval jemu známe ČOV, ktoré tieto podmienky spĺňajú (ČOV Liptovská Sielnica, ČOV\nJamník, ČOV Vavrišovo, ČOV Pribylina, ČOV Hybe, ČOV Važec a ČOV Ružomberok). Zároveň si uplatnil\nnáhradu trov konania vo výške 100%.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n13. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý pripustil, že žalobcovi a občianskemu združeniu\n„Za spravodlivosť v Bobrovníku“ nebolo doručené oznámenie o začatí konania zo dňa 06. 07. 2023\nz dôvodu, že neboli pôvodne považovaní za účastníkov konania. Zároveň konštatoval, že žalobca sa\nfakticky zúčastnil ústneho pojednávania, mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť\nsa k nim a uplatniť námietky, čo aj využil. Svoju účasť na ústnom pojednávaní potvrdil svojím podpisom\nv zápisnici k ústnemu pojednávaniu. Zo zápisnice je tiež zrejmé, že žalobca nenavrhol doplniť podklad\npre rozhodnutie, hoci mu to účasť na ústnom pojednávaní umožňovala. Námietky boli predmetom\nposúdenia stavebného úradu. Žalovaný uviedol, že na základe uvedeného žalobca nebol ukrátený\nna svojich procesných právach a nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca\nnamietal, že stavba je situovaná vo vzdialenosti menšej ako 50 m od obydlia žalobcu, žalovaný poukázal\nna príslušnú právnu úpravu v ust. § 19a ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch\na verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákonov, podľa ktorej je ochranné pásmo pre daný\ntyp stavby stanovené na 50 m, pričom z projektovej dokumentácie vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcu\nsa nachádzajú mimo tohto pásma. Zároveň žalovaný poukázal na súhlasné stanoviská dotknutých\norgánov, najmä Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 05. 2023\na Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy\nodpadového hospodárstva zo dňa 13. 06. 2023, ktoré neidentifikovali negatívne vplyvy stavby na okolie.\nPokiaľ žalobca namietal procesnú vadu spočívajúcu v oneskorenom doručení stanoviska Okresného\nriaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 31. 10. 2023, žalovaný\nuviedol, že predmetný orgán nie je v danom konaní dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona\na jeho vyjadrenie nemá charakter záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona. Z uvedeného\ndôvodu nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal nesúlad navrhovanej stavby\ns územným plánom obce Bobrovník, žalovaný konštatoval, že navrhovaná stavba predstavuje technickú\ninfraštruktúru, ktorá je v danom území prípustná. Funkčné využitie územia nevylučuje umiestnenie\ntakéhoto zariadenia, pričom stavba nepatrí medzi neprípustné funkcie. Z uvedeného dôvodu nebol\nzistený rozpor stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že stavebný úrad sa\ns jeho námietkami riadne nevysporiadal, žalovaný uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu obsahuje\nnáležité odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej správy zaoberal všetkými relevantnými námietkami\na svoje závery dostatočne vysvetlil a odôvodnil. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý\nproces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nie je orgán verejnej moci povinný reagovať\nna každý argument účastníka, ale len na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa žalovaného spĺňajú požiadavky preskúmateľnosti, sú\nzrozumiteľné, obsahujú dostatočné skutkové aj právne dôvody a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval správnu žalobu za nedôvodnú.\n\n14. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 3/, ktorý uviedol, že uvedená žaloba nemá\nopodstatnenie vzhľadom k tomu, že územné rozhodnutie zo dňa 14. 03. 2024 je vydané na ČOV\nBobrovník 1500 EO, čo je nová stavba, ktorá ešte nezačala. Obec dostala dotáciu z Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúry vo výške 750.000 eur na výstavbu novej čističky. Žalobca aj jeho občianske\nzdruženie súd zavádza a zahlcuje podaniami, ktoré sú neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie\npovažuje za správne a dôvodné, preto navrhol žalobu zamietnuť.\n15. K žalobe sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania v rade 7/ ako vlastníčka susediacej parcely č. KN-E\n7/501, ktorá uviedla že obec Bobrovník leží na brehu vodného diela Liptovská Mara, preto je dôležité,\naby mala vlastnú ČOV. Preto súhlasí a plne podporuje výstavbu, ktorú považuje za zdraviu prospešnú\na ochraňujúcu životné prostredie.\n16. Žalobca repliku nepodal.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou\nžalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou\nosobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v\nrámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže\núčastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na\nnariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. 03. 2026\nv súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej\ntabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 10. 03. 2026 (§ 137 ods. 4 SSP). Správny súd\nsa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n18. Pokiaľ žalobca namietal porušenie svojich procesných práv spočívajúce v nesprávnom určení\nokruhu účastníkov konania stavebným úradom v počiatočnej fáze konania, nedostatočnom informovaní\no ústnom pojednávaní a neposkytnutí zápisnice z ústneho pojednávania, správny súd konštatuje,\nže táto námietka nie je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že hoci stavebný úrad žalobcu\nv počiatočnej fáze konania nezahrnul do okruhu účastníkov a neoznámil mu ústne pojednávanie\nzákonom predpokladaným spôsobom, tento procesný nedostatok bol v priebehu konania fakticky\nkonvalidovaný. Žalobca sa totiž preukázateľne dozvedel o konaní ešte pred uskutočnením ústneho\npojednávania, dňa 07. 08. 2023 podal k veci námietky, osobne sa dňa 08. 08. 2023 zúčastnil ústneho\npojednávania a svoje procesné práva v plnom rozsahu realizoval. Zároveň bol oboznámený s priebehom\npojednávania, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že zápisnicu z ústneho pojednávania vlastnoručne podpísal.\nZa tejto situácie nemožno hovoriť o takom zásahu do procesných práv žalobcu, ktorý by mohol mať\nza následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe nie každé\nprocesné pochybenie správneho orgánu vedie k nezákonnosti rozhodnutia, ale len také, ktoré mohlo\nmať vplyv na možnosť účastníka konať pred správnym orgánom alebo na zákonnosť rozhodnutia\nvo veci samej. V predmetnom prípade žalobcovi nebolo odňaté právo vyjadriť sa k veci, navrhovať\ndôkazy a ani uplatniť svoje námietky. Skutočnosť, že žalobca nebol pôvodne formálne upovedomený\no ústnom pojednávaní, nemala reálny dopad na výkon jeho procesných práv, keďže sa pojednávania\nzúčastnil, aktívne v ňom vystupoval a jeho námietky boli správnym orgánom riadne prerokované\na vyhodnotené. Na základe uvedeného je potrebné uzavrieť, že aj keď došlo k formálnemu procesnému\npochybeniu správneho orgánu, toto pochybenie nemalo vplyv na realizáciu procesných práv žalobcu\nani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na porušenie svojich práv\nvyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a Aarhuského dohovoru, tieto tvrdenia ostali v rovine\nvšeobecných konštatovaní bez preukázania konkrétneho zásahu do jeho práv, ktorý by mal za následok\nnezákonnosť rozhodnutia. „V prípade procesných pochybení správneho orgánu je nevyhnutné vždy\nstarostlivo uvážiť, či tieto mohli vôbec predstavovať reálny zásah do právnej sféry adresáta rozhodnutia,\nktoré z tohoto procesu vzišlo. Prílišné lipnutie na dodržiavaní všetkých formálnych aspektov správneho\nprocesu vedie k prehliadaniu elementárneho faktu a síce, že cieľom konania je hmotnoprávne posúdenie\nveci (predmetu konania), pričom procesné pravidlá sú len nástrojom, ktorý vedie k tomuto cieľu.\n\nSamozrejme, nemožno procesné pravidlá bagatelizovať, či dokonca rezignovať na ich dodržiavanie;\nvždy je však potrebné prípadne zistené deficity správneho konania porovnať s tým, či by boli spôsobilé\nreálne ovplyvniť jeho výsledok, či inak zásadným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry účastníka\nkonania, resp. účastníkov konania.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/36/2023\nz 26. 10. 2023).\n19. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola poskytnutá zápisnica z ústneho pojednávania, táto\nnámietka je rovnako nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol o obsahu zápisnice oboznámený\npriamo na pojednávaní, čo potvrdil svojím podpisom. Zápisnica z ústneho pojednávania je súčasťou\nadministratívneho spisu a žalobca mal podľa § 23 Správneho poriadku právo do spisu nahliadať,\nrobiť si z neho výpisy, odpisy a kópie. Žalobca nepreukázal, že by mu bolo právo na nahliadnutie\ndo spisu alebo vyhotovenie kópie zápisnice odopreté spôsobom majúcim vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby správny súd zaviazal stavebný úrad doručiť mu zápisnicu\nz ústneho pojednávania, správny súd uvádza, že v správnom súdnictve správny súd preskúmava\nzákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, pričom nie je oprávnený ukladať správnym\norgánom povinnosť vykonávať jednotlivé procesné úkony voči účastníkom konania konkrétnym\nspôsobom, najmä povinnosť doručovať im konkrétne listiny; uvedené neplatí v prípade ak ide o ochranu\npráv opomenutého účastníka konania, ktorému nebolo umožnené uplatniť jeho procesné práva, čo sa\nvšak v prejednávanej veci nestalo. Za tejto situácie nemožno konštatovať porušenie procesných práv\nžalobcu, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto je aj táto žalobná\nnámietka nedôvodná.\n20. Zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 08. 08. 2023 zároveň vyplýva, že žalobca\nnapriek svojej účasti na pojednávaní nevyužil možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia\nani neuplatnil návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Zo zápisnice nevyplýva ani to, že by žalobca\nnamietal nedostatok času na uplatnenie svojich procesných práv alebo že by požiadal o dodatočnú\nlehotu na doplnenie svojich námietok či dôkazných návrhov. Nemožno preto akceptovať jeho následnú\nargumentáciu, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia alebo navrhnúť\nďalšie dôkazy. Ak žalobca túto možnosť mal a nevyužil ju, ide o jeho procesnú pasivitu, ktorá nemôže\nbyť na ťarchu správneho orgánu. Právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je\nprávom, nie povinnosťou a jeho nevyužitie zo strany účastníka konania nemôže zakladať nezákonnosť\nrozhodnutia. Rozhodujúce je, či účastník túto možnosť objektívne mal, čo podľa názoru správneho\nsúdu bolo v prejednávanej veci splnené. Pokiaľ žalobca namietal nepravdivosť vyjadrenia obce\nBobrovník ohľadne vzdialenosti jeho pozemkov KN-C parc. č. 55/1 a KN-C parc. č. 57 od plánovanej\nstavby ČOV, je potrebné zdôrazniť, že žalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa vzdialenosti stavby,\nrozsahu ochranného pásma a jeho prípadného zásahu do nehnuteľnosti žalobcu predstavujú polemiku\nso skutkovými zisteniami správneho orgánu a s obsahom podkladov rozhodnutia, nie procesnú vadu\nkonania. Správny orgán vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným\ninžinierom v odbore konštrukcie inžinierskych stavieb J. O. P. a odborných podkladov, ktoré tvorili\nsúčasť administratívneho spisu a obsahovali grafickú situáciu so zakresleným ochranným pásmom 50 m\npredmetnej ČOV Bobrovník od pozemkov žalobcu, pričom žalobca nepreukázal, že by tieto podklady boli\nnesprávne alebo neúplné v tom smere, ktorý by mohol mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ani prípadná\npolemika so stanoviskom obce Bobrovník preto sama osebe nezakladá porušenie § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku. Uvedená námietka žalobcu preto nebola dôvodná.\n21. Pokiaľ žalobca polemizoval s tvrdením obce Bobrovník, že iné ČOV (ČOV Ondrášová) sa nachádzajú\nvo vzdialenosti približne 100 m od obytných domov a sú situované v územiach s priaznivými rozptylovými\npodmienkami, ide o námietku, ktorá sama osebe nemá relevanciu z hľadiska zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Porovnanie s inými stavbami realizovanými v odlišných lokalitách nie je rozhodujúce\npre posúdenie zákonnosti umiestnenia predmetnej stavby, keďže každé územné konanie je viazané\nna konkrétne miestne pomery, projektovú dokumentáciu a záväzné stanoviská dotknutých orgánov.\nPokiaľ žalobca namieta nevhodnosť navrhovanej technológie ČOV a tvrdí, že cez poklopy tejto ČOV\nunikajú nebezpečné plyny ako metán a čpavok, ktoré sú výbušné, karcinogénne a nebezpečné\npre ľudské zdravie, ide o tvrdenia, ktoré zostávajú v rovine všeobecných a ničím nepodložených\núvah. Žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne odborné vyjadrenia, znalecké posudky\nani iné relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že navrhovaná technológia ČOV z hľadiska ochrany\nzdravia alebo životného prostredia je nevyhovujúca alebo že by prevádzka ČOV viedla k nadmernému\núniku nebezpečných látok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otázka vhodnosti technológie a jej\n\nvplyvu na okolie bola predmetom odborného posúdenia príslušných dotknutých orgánov, najmä\norgánov ochrany životného prostredia a verejného zdravotníctva, ktorých stanoviská sú súčasťou\nadministratívneho spisu. Tieto orgány so stavbou vyslovili súhlas, pričom neidentifikovali také negatívne\nvplyvy, ktoré by bránili jej umiestneniu alebo realizácii. Za takejto situácie možno tvrdenia žalobcu\npovažovať za subjektívne obavy, ktoré nie sú podložené relevantnými dôkazmi a nie sú spôsobilé\nspochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvádza, že v konkrétnom územnom\nkonaní správny orgán (stavebný úrad) individuálne zohľadňuje najmä súlad výstavby s územným plánom\nobce (mesta), urbanistické hľadisko a stanoviská dotknutých orgánov (nie technologické alternatívy).\nKaždé územné konanie sa posudzuje individuálne.\n22. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, konkrétne v tom zmysle,\nže v odvolacom konaní bolo žalovanému doručené vyjadrenie orgánu štátnej správy na úseku\nochrany pred požiarmi, s ktorým nebol oboznámený, ani táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu\npredmetného vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši\nč. ORHZ-LM1-2023/000765 zo dňa 31. 10. 2023 vyplýva, že ide o stanovisko, v ktorom príslušný\norgán s poukazom na § 1 ods. 2 písm. f) bod 5. a 7. vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť\npri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov uviedol, že táto vyhláška sa nevzťahuje\nna inžinierske stavby - diaľkové a miestne kanalizácie a úpravy tokov, t.j. nevypracováva sa riešenie\nprotipožiarnej bezpečnosti stavby. Z tohto dôvodu príslušný orgán k stavbám daného charakteru\nnevydáva záväzné stanoviská. Takéto vyjadrenie má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje\npodklad, ktorý by obsahoval nové skutkové alebo právne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Aj keby žalobca nemal možnosť sa s týmto podkladom oboznámiť, uvedená skutočnosť nemohla\nmať žiadny vplyv na jeho procesné postavenie ani na výsledok konania.\n23. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu, že Okresný úrad\nLiptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy obnovil\nkonanie o dodatočnom povolení starej ČOV podľa § 62 Správneho poriadku a o jeho námietke\nv tomto konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Obnova\nkonania podľa § 62 Správneho poriadku predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa týka\niného správneho konania a sleduje preskúmanie právoplatného rozhodnutia za splnenia zákonom\nustanovených podmienok. Skutočnosť, že takéto konanie bolo začaté, sama osebe neznamená,\nže skutkový stav v predmetnom územnom konaní nebol dostatočne zistený.\n24. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí necitoval konkrétne ustanovenia\nSprávneho poriadku, na ktoré žalobca poukázal vo svojom odvolaní, táto námietka nie je dôvodná.\nŽalovaný nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia reprodukovať všetky právne ustanovenia,\nna ktoré účastník konania poukazuje, ani ich explicitne citovať, pokiaľ sa s obsahom námietok účastníka\nkonania vecne vysporiada. Podstatné je, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé, že správny orgán\nsa so všetkými relevantnými odvolacími námietkami zaoberal a vyhodnotil ich. Podľa názoru správneho\nsúdu nie je rozhodujúca formálna stránka odôvodnenia, ale jeho obsahová presvedčivosť a schopnosť\npreskúmateľne vysvetliť dôvody rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného preto nemožno z tohto dôvodu\npovažovať za nezákonné.\n25. Pokiaľ žalobca namietal, že predmetná lokalita obce Bobrovník nie je určená na budovanie ČOV\nv územnom pláne obce Bobrovník, správny súd uvádza, že žalovaný sa s predmetnou námietkou\nvysporiadal na str. 8 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že obec Bobrovník má platný územný plán\nobce, ktorý stavebný úrad vo svojom rozhodnutí aj podrobne špecifikoval. Podľa záväznej časti ÚPN-O\nBobrovník je riešené územie obce Bobrovník rozdelené na 16 regulovaných priestorov, pričom pozemky,\nna ktorých sa umiestňuje stavba ČOV, sú súčasťou regulovaného priestoru B6, pre ktoré platia regulatívy\npre záväzné, smerné a neprípustné funkčné využitie územia (čl. 2.18.2 Zásady a regulatívy funkčného\nvyužívania celého riešeného územia, pričom medzi záväzné regulatívy patrí technická a dopravná\nvybavenosť (parkoviská, zastávka SAD), smerné: vybavenosť komerčná a nekomerčná, detské ihriská\na oddychové priestory, brehová zeleň (BZ) a verejná zeleň (VZ) a neprípustné: výroba sekundárneho\nsektoru veľkokapacitná (PR - výrobné areály, PHV-poľnohospodárska výroba), individuálne a radové\ngaráže). Žalovaný konštatoval, že predložený návrh z hľadiska funkčného využitia regulatívom záväznej\nčasti ÚPN-O Bobrovník neodporuje. Základnou funkciou je technická a dopravná vybavenosť územia,\npričom ČOV je technickou vybavenosťou územia a nie je pravdou, že dané územie je výlučne určené na\n\ndopravnú vybavenosť. Pokiaľ žalobca namietal, že až zmenou a doplnkom č. 1/2022 územného plánu\nobce Bobrovník došlo k zmene funkčného využitia územia na účely dobudovania ČOV a poukazoval\nna prebiehajúce konanie na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie,\núsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona\nč. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súvislosti s uvedenou zmenou a doplnkom\nč. 1/2022, pričom zároveň navrhol, aby správny súd uložil tomuto orgánu povinnosť poskytnúť informáciu\no tom, či sa zmenou územného plánu ruší pôvodne uvažovaná lokalita, ani táto námietka žalobcu\nnie je dôvodná. Je potrebné uviesť, že predmetom preskúmania v prejednávanej veci je zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, a to na základe skutkového a právneho stavu existujúceho\nv čase jeho vydania v súlade s § 135 ods. 1 SSP. Skutočnosti týkajúce sa prebiehajúcich konaní\npodľa osobitných predpisov nemôžu bez ďalšieho spochybniť zákonnosť už vydaného napadnutého\nrozhodnutia. Konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. je samostatným konaním, ktoré sleduje odlišný\núčel a prebieha nezávisle od územného konania. Skutočnosť, že takéto konanie prebieha, resp., že sa\nv jeho rámci posudzuje zmena územného plánu obce, neznamená, že skutkový stav v predmetnom\nkonaní nebol dostatočne zistený alebo že by rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné. Návrh\nžalobcu, aby správny súd zaviazal iný správny orgán na poskytnutie informácie o otázkach súvisiacich\ns územným plánom, je zároveň procesne neprípustný. Správny súd nie je oprávnený ukladať tretím\nosobám alebo iným správnym orgánom povinnosť poskytovať informácie nad rámec dokazovania\npotrebného pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ani vykonávať dokazovanie\nsmerujúce k zisťovaniu hypotetických alebo budúcich skutočností. Zároveň žalobca nepreukázal, že by\nním uvádzané skutočnosti mali priamy a rozhodujúci vplyv na posúdenie nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia. Otázka prípadného zrušenia pôvodne uvažovanej lokality alebo porovnanie rôznych\nvariantov umiestnenia stavby presahuje rámec súdneho preskúmania v prejednávanej veci.\n26. Pokiaľ žalobca namietal, že účastníkom administratívneho konania mal byť aj Slovenský rybársky\nzväz a z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ani táto námietka žalobcu\nnebola dôvodná. Okruh účastníkov územného konania určuje § 34 stavebného zákona, pričom\núčastníkmi konania sú najmä osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by Slovenský\nrybársky zväz disponoval takýmto právnym vzťahom k dotknutému územiu, ktorý by zakladal jeho\npostavenie účastníka konania. Zároveň platí, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa ochrany práv\niných subjektov ani namietať porušenie ich procesných práv, pokiaľ nepreukáže, že takéto tvrdené\npochybenie malo priamy dopad na jeho vlastné právne postavenie. V správnom súdnictve je každý\nžalobca oprávnený chrániť výlučne svoje subjektívne práva a nie práva tretích osôb. Za uvedeného stavu\nžalobca nepreukázal, že by priznanie postavenia účastníka konania Slovenskému rybárskemu zväzu\nmalo akýkoľvek vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho právam.\n27. Taktiež bola nedôvodná námietka žalobcu, že stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán sa\nvysporiadal s námietkami žalobcu „len tak, že ich len holo zamietol bez jediného slova zdôvodnenia“.\nZ odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad\nsa s jednotlivými námietkami účastníkov konania zaoberal a vyhodnotil ich, pričom uviedol dôvody,\npre ktoré ich nepovažoval za opodstatnené (str. 7 až 11 prvostupňového rozhodnutia). Odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia obsahuje skutkové aj právne úvahy správneho orgánu, ktoré umožňujú\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Správny orgán nie je povinný reagovať na každú námietku\núčastníka konania samostatne a detailne, pokiaľ sa s jej podstatou vysporiada v rámci celkového\nodôvodnenia rozhodnutia. Rozhodujúce je, aby z odôvodnenia vyplývalo, akými úvahami sa správny\norgán riadil a prečo považoval námietky za nedôvodné, čo bolo aj v prejednávanej veci splnené. Tvrdenie\nžalobcu, že námietky boli zamietnuté bez jediného slova odôvodnenia, je preto v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu a predstavuje len jeho subjektívne hodnotenie rozhodnutia.\n28. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku s odôvodnením, že správne\norgány majú údajne ustálenú prax umiestňovať ČOV mimo intravilánov obcí a ostatné orgány sú povinné\nsa takouto praxou riadiť, ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Z ust. § 3 ods. 4 Správneho\nporiadku nemožno vyvodzovať existenciu záväznej správnej praxe v tom zmysle, že by správne orgány\nboli viazané rozhodovacou činnosťou v iných, skutkovo a právne odlišných veciach. Každé správne\nkonanie je individuálne a správny orgán je povinný posudzovať vec na základe konkrétnych okolností\nprípadu, projektovej dokumentácie a záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Žalobca nepreukázal\nexistenciu jednotnej a záväznej rozhodovacej praxe správnych orgánov, ktorá by zakladala povinnosť\n\numiestňovať ČOV výlučne mimo intravilánu obce. Takéto tvrdenie žalobcu zostalo v rovine všeobecného\nkonštatovania bez opory v konkrétnych rozhodnutiach alebo právnych predpisoch. Platí, že umiestnenie\nstavby v území je determinované predovšetkým územnoplánovacou dokumentáciou a odbornými\nstanoviskami príslušných orgánov. V predmetnej veci správne orgány vychádzali z platného územného\nplánu obce a záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré nevylúčili umiestnenie stavby v danom\núzemí. Za uvedeného stavu nemožno dospieť k záveru, že by správne orgány porušili § 3 ods. 4\nSprávneho poriadku. Predmetná žalobná námietka preto nebola dôvodná.\n29. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal porušenie\nsvojich procesných a hmotnoprávnych práv spôsobom, ktorý by mohol mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Správne orgány postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi,\ndostatočne zistili skutkový stav veci, vyhodnotili podklady rozhodnutia a s námietkami žalobcu sa riadne\nvysporiadali. Prípadne čiastkové procesné nedostatky nemali vplyv na možnosť žalobcu uplatniť svoje\npráva ani na vecnú správnosť rozhodnutia.\n30. Keďže žaloba bola zamietnutá, správny súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred\nsprávnym súdom. Rovnako súd nepriznal nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom ani\nžalovanému a ďalším účastníkom konania, pretože neboli splnené procesné podmienky podľa § 168\na 169 SSP pre ich priznanie.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej\nBystrici v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami\ntak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník\nkonania dostal jeden rovnopis s prílohami.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}