Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/12/2024 0824100180 26. 03. 2026 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu: LAMA SK a.s., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 36 651 311, zast.: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2024/2394/2023/4699, O – 326/2023 zo dňa 17. januára 2024, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Žilina ako orgán verejnej správy prvého stupňa (ďalej ako „prvostupňový orgán“ alebo „inšpektorát práce“) vykonal u žalobcu v období od 21.09.2022 do 20.12.2022 na kontrolovanom pracovisku „TESCO STORE a.s., HM Martin – OC Turiec 1“ inšpekciu práce zameranú na kontrolu založenia pracovnoprávneho vzťahu a dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 82/2005 Z.z.“). Z inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č. IZA-130-06-2.3/P-A24,25-22 zo dňa 20.12.2022 (ďalej ako „Protokol 1“), ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním doručeným orgánu verejnej správy 03.01.2023. S týmto vyjadrením sa inšpektorka vysporiadala v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 10.01.2023 (ďalej ako „Dodatok č. 1“), pričom konštatovala, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by menili zistený skutkový stav a nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania bol ponechaný v pôvodnom znení. V Protokole 1 bol konštatovaný jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca dňa 21.09.2022 v čase o 9:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D., E. F. G., H. I., prechodne bytom J., ktorá vykonávala práce ako pracovník SBS (strážna služba), pričom žalobca s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej ako „Zákonník práce“), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z. 2. Ďalej bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce v období od 11.05.2023 do 14.06.2023 na kontrolovanom pracovisku „PEZA, K cintorínu 47, Žilina-Bánová“ v zmysle ust. § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 125/2006 Z.z.“ alebo „Zákon
o inšpekcii práce“). Z inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č. IZA-32-55-2.3/P-A22,24,25-23 zo dňa 14.06.2023 (ďalej ako „Protokol 2“), prerokovaný so žalobcom, ktorý sa vyjadril, že súhlasí so zistenými nedostatkami. V Protokole 2 boli konštatované celkovo tri nedostatky spočívajúce porušení Zákonníka práce v súvislosti s priradením príslušného stupňa náročnosti práce pracovnému miestu dvoch zamestnankýň žalobcu a s tým súvisiaceho odmeňovania a určenia týždenného pracovného času. 3. Prvostupňový orgán listom zo dňa 23.08.2023 žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správne delikty zistené počas vykonanej inšpekcie práce a zároveň ho poučil, že má právo v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu zistenia uvedených skutočností, ako aj podať návrh na ich doplnenie v lehote ôsmich dní od prevzatia oznámenia o začatí správneho konania. Žalobca sa k oznámeniu vyjadril tak, že so závermi inšpektorátu práce o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nesúhlasí. 4. Prvostupňový orgán vydal 06.10.2023 Rozhodnutie č. 169/2023-IZA-2.3/pok/R/Š (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona č. 125/2006 Z.z. uložil pokutu vo výške 2 500 eur za: - porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z., spočívajúce v tom, že účastník konania, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21.09.2022 v čase o 9:50 hod. na pracovisku „TESCO STORE a.s., HM Martin – OC Turiec 1“, využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D., E. F. G., H. I., prechodne bytom J., B.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania vykonávala závislú prácu: „pracovník SBS – strážna služba“ pričom účastník konania nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce); - a za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 125/2006 Z.z., spočívajúce v porušení: - § 120 ods. 3 Zákonníka práce tým, že účastník konania ako zamestnávateľ ku dňu 11.05.2023 nepriradil pracovnému miestu „samostatný bezpečnostný pracovník“, na ktorom sa dohodol so zamestnankyňou K. L. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 26.02.2020 v znení príloh) a pracovnému miestu „bezpečnostný pracovník“, na ktorom sa dohodol so zamestnankyňou M. D. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 31.03.2022 v znení príloh a dodatku č. 1) stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, - § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce tým, že účastník konania ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnankyni K. L., ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu: samostatný bezpečnostný pracovník a zamestnankyni M. D., ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu: bezpečnostný pracovník, ktorých mzda v mesiacoch 1-4/2023 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň náročnosti príslušných pracovných miest - „samostatný bezpečnostný pracovník“ a „bezpečnostný pracovník“, neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušným pracovným miestam - „samostatný bezpečnostný pracovník“ a „bezpečnostný pracovník“, - § 85 ods. 5 Zákonníka práce tým, že účastník konania ako zamestnávateľ zamestnankyniam: K. L. v mesiacoch 1-4/2023, M. D. v mesiaci 4/2023 neurčil ustanovený týždenný pracovný čas pri pravidelnom výkone práce v nepretržitej prevádzke najviac 37,5 hodiny týždenne, keď zamestnankyniam K. L. a M. D. určil 40 hodinový týždenný pracovný čas. 5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán popísal jednotlivé skutkové zistenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania uviedol, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že žalobca ako zamestnávateľ využíval dňa 21.09.2022 o 9:50 hod. (kedy bola zahájená inšpekcia práce u žalobcu) na pracovisku „TESCO STORE a.s., HM Martin – OC Turiec 1“ závislú prácu A. B., a to ako pracovníka strážnej služby. Prítomnosť menovanej fyzickej osoby na kontrolovanom pracovisku je zaznamenaná v doklade „Zoznam kontrolovaných osôb“, je zachytená aj vyhotovenou fotodokumentáciou. V súvislosti s výkonom inšpekcie práce bola na kontrolovanom pracovisku spísaná Zápisnica o podaní informácie s kontrolovanou fyzickou osobou a s ďalšou prítomnou fyzickou osobou N. H., manažérom spoločnosti TESCO STORE na prevádzke
TESCO Martin. Z výpovede kontrolovanej fyzickej osoby vyplynulo, že v daných priestoroch vykonáva strážnu službu, jeho zamestnávateľom je SBS LAMA, SK s.r.o. (žalobca), jeho priamym nadriadeným je O. P., LAMA SK, ktorý ho riadi a dáva mu pokyny na prácu. Pracuje tu od roku 2019, dnes (t.j. 21.09.2022, pozn. správneho súdu) od 6:00 hod. do 14:00 hod. Uviedol, že má podpísaný kontrakt, nemá ho však pri sebe. Pokiaľ ide o podmienky práce (odmenu), do zápisnice uviedol, že dostáva asi 20 eur na deň. N. H. do Zápisnice o podaní informácie uviedol, že menovaný A. B. je zamestnanom externej spoločnosti, na prevádzke HM Martin sa nachádza dnes a aj v minulosti, vykonáva prácu bezpečnostnej služby. 6. Prvostupňový orgán považoval za preukázané, že v danom prípade výkon činnosti kontrolovanou fyzickou osobou napĺňal všetky znaky závislej práce (podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce je závislá práca definovaná ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Žalobca ako účastník konania v deň zahájenia inšpekcie, ani v priebehu výkonu inšpekcie práce nepredložil doklady, ktoré by preukazovali, že s osobou A. B. mal založený pracovnoprávny vzťah. V súvislosti s čestným vyhlásením P. O., ktoré predložil žalobca, prvostupňový orgán uviedol, že tento dôkaz nepovažoval za relevantný. Navyše uviedol, že podľa § 39 Správneho poriadku čestné vyhlásenie v rámci správneho konania môže urobiť len účastník konania. 7. S odkazom na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. prvostupňový orgán uviedol, že v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť sankciu, teda bol povinný sankcionovať žalobcu za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona č. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na to, že účastník konania sa dopustil viacerých správnych deliktov (zákazu nelegálneho zamestnávania ako aj porušenia ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce), bolo potrebné uplatniť tzv. absorpčnú zásadu a uložiť pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (v tomto prípade za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania), pričom spáchanie viacerých správnych deliktov sa považuje za priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť orgán verejnej správy zohľadnil nízky počet zamestnancov žalobcu. 8. Pri ukladaní pokuty prvostupňový orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. na tam uvedené zákonné kritériá. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené v jednom prípade, a teda spodnou hranicou výšky pokuty je 2 000 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej prihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť, že sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v jednom prípade, a že u účastníka konania nebolo v minulosti zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čo bolo preverené v Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Prvostupňový orgán uviedol, že pokuta vo výške 2 500 eur je s ohľadom na skutkové okolnosti primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a vzhľadom na to, že má postihovať protiprávne konanie, je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, pričom plní tiež preventívnu úlohu, teda musí byť spôsobilá odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, príp. zanedbania plnenia povinností. 9. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. PO/ BEZ/2024/2394/2023/4699, O – 326/2023 zo dňa 17.01.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zhrnul podstatný priebeh administratívneho konania a odvolania žalobcu a skonštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Konštatoval, že žalobca rovnako ako už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach predložených inšpektorátu práce počas výkonu inšpekcie práce uviedol, že so závermi inšpektorátu práce týkajúcimi sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nesúhlasí, pričom tieto podľa jeho názoru nemajú oporu v skutkovom a právnom stave. Uviedol, že A. B. je pre neho úplne neznámou osobou, neuzavrel s ním žiaden pracovnoprávny vzťah, ani nemal vedomosť o tom, že sa táto osoba niekedy nachádzala na pracovisku spoločnosti, respektíve, že táto osoba niekedy vykonávala akúkoľvek prácu pre spoločnosť. Uviedol, že táto osoba nebola nikdy zamestnancom spoločnosti a spoločnosť jej nikdy nevyplatila žiadnu odplatu za vykonávanú prácu. Po preverení udalostí z inšpekcie práce zo dňa 21.09.2022 žalobca vykonal vnútorné šetrenie, pri ktorom zistil, že dotknutá
osoba sa mohla nachádzať v daný deň na pracovisku spoločnosti. Nachádzala sa tam však výlučne z dôvodu, že zamestnanec žalobcu P. O. ako vedúci regionálneho oddelenia spoločnosti z neznámych dôvodov obsadil v tento deň voľnú pracovnú zmenu na tomto pracovisku dotknutou osobou. Uvedený vedúci zamestnanec tak však konal výlučne na základe svojvôle, nad rámec svojho oprávnenia a bez akéhokoľvek pokynu alebo vedomosti žalobcu. Navyše to urobil spôsobom, že žalobcovi nahlásil obsadenie pracovnej zmeny a vykonanie práce ním a osobe A. B. vyplatil následne odplatu z vlastných prostriedkov. Toto potvrdil samotný P. O. vo vyhlásení, ktoré žalobca poskytol inšpektorátu práce už v priebehu výkonu inšpekcie. Žalobca zdôraznil, že zamestnanec P. O. nebol oprávnený prijímať nových zamestnancov, ani tým nebol poverený. Vzhľadom na uvedené namietal, že prítomnosť dotknutej osoby na pracovisku nepredstavuje výkon závislej práce (v uvedenom prípade nedošlo k naplneniu ani jedného zo znakov závislej práce). Preto prítomnosť dotknutej osoby na pracovisku nepredstavovala nelegálnu prácu v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z. Podľa žalobcu konanie zamestnanca P. O., ktorý zásadným spôsobom prekročil svoje oprávnenia v zmysle § 10 ods. 2 Zákonníka práce, nemôže akýmkoľvek spôsobom zaväzovať žalobcu alebo zakladať zodpovednosť za porušenie právnych predpisov. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listiny a prišiel k záveru, že prvostupňový orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu právnych predpisov tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že prvostupňový orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, preto je postih žalobcu za zistené porušenie dôvodný a vecne správny. Žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinností. K námietke, že prítomnosť A. B. na pracovisku nepredstavuje výkon závislej práce žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán preukázal všetky znaky závislej práce. Kontrolovaná fyzická osoba (A. B.) počas miestnej obhliadky osobne vykonávala prácu, čo preukazuje vyhotovená fotodokumentácia, Zápisnica o podaní informácie aj zoznam kontrolovaných osôb. Pri výkone práce sa táto osoba riadila pokynmi vedúceho zamestnanca žalobcu, ako to vyplýva zo spísanej zápisnice a prácu vykonávala ako zamestnanec žalobcu, čo A. B. výslovne uviedol do zápisnice a potvrdil to aj manažér spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. N. H.. Skutočnosť, že menovaná osoba vykonávala prácu pre žalobcu potvrdzuje aj evidencia pracovného času, do ktorej bola táto osoba pravidelne zapisovaná ešte pred zahájením inšpekcie práce. Evidencia pracovného času taktiež preukazuje znak vykonávania práce v čase určenom účastníkom konania (žalobcom). A. B. do Zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 21.09.2022 o 9:50 hod. uviedol, že vykonáva strážnu službu, jeho zamestnávateľom je SBS LAMA SK a.s., jeho priamym nadriadeným je O. P., on mu dáva pokyny a kontroluje jeho prácu. Súčasne uviedol, že má podpísaný kontrakt, nemal ho pri sebe. Žalovaný poukázal aj na Zápisnicu spísanú s N. H., manažérom spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. na prevádzke Tesco Martin, ktorý po poučení do Zápisnice o podaní informácie spísanej 21.09.2022 o 10:15 hod. vo veci vykonávania práce strážnej služby A. B. na kontrolovanom pracovisku uviedol, že tento pracovník je zamestnancom externej spoločnosti, na prevádzke HM Martin sa nachádza dnes aj v minulosti, vykonáva prácu bezpečnostnej služby. S ohľadom na uvedené považoval žalovaný za preukázané, že fyzická osoba A. B. dňa 21.09.2022 vykonávala závislú prácu pre žalobcu. K námietke žalobcu, že dotknutá osoba nebola nikdy zamestnancom spoločnosti a že spoločnosť žalobcu tejto osobe nikdy nevyplatila žiadnu odplatu, žalovaný uviedol, že poskytovanie odmeny nie je znakom závislej práce. K námietke žalobcu, že A. B. sa nachádzal na pracovisku výlučne z dôvodu, že zamestnanec žalobcu P. O. ako vedúci regionálneho oddelenia z neznámych dôvodov obsadil v tento deň voľnú pracovnú zmenu na tomto pracovisku dotknutou osobou, pričom konal výlučne na základe svojvôle, žalovaný odkázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Zopakoval, že prvostupňový orgán správne vyhodnotil, že v danom prípade sa jednalo o správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o výšku pokuty, prvostupňový orgán pri určovaní jej výšky prihliadal na zákonné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Orgán verejnej správy je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, príslušné ustanovenia Zákona o inšpekcii práce nedávajú orgánom verejnej správy žiadnu možnosť upustiť od potrestania za tento správny delikt. Orgán verejnej správy ustálil výšku pokuty na 2 500 eur. Žalovaný konštatoval, že pokuta má spĺňať represívnu funkciu voči účastníkovi konania ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére účastníka konania má pokuta plniť i úlohu výchovnú. Represívna funkcia uloženej pokuty - výška pokuty 2 500 eur, je citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, takže sa dá predpokladať, že splní svoj účel,
pričom nemá likvidačný charakter. Uložená sankcia má za cieľ preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov. Správna žaloba 10. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho správny súd, spolu s prvostupňovým rozhodnutím, zrušil. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého prvostupňový orgán a žalovaný vyvodili nesprávne právne závery. V bode III. správnej žaloby žalobca poukázal na to, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom všeobecne konštatoval, že v tomto prípade nedošlo k dostatočnému, presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu. Podľa žalobcu bol prvostupňový orgán povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní dotknutej osoby žalobcom, k čomu však podľa názoru žalobcu nedošlo. Závery prvostupňového orgánu o výkone závislej práce sú podľa názoru žalobcu založené na domnienkach, pričom aj tieto domnienky vychádzajú len z čiastkových a pre rozhodnutie nedostatočných dôkazov. Zopakoval, že dotknutá osoba je pre žalobcu úplne neznámou osobou, ktorej žalobca nikdy nepridelil žiadnu prácu, resp. neurčil žiadne pokyny k jej vykonávaniu, neurčil žiadny pracovný čas, ani nevyplatil žiadnu odmenu za prácu. S touto osobou žalobca nemal uzavretý žiaden pracovnoprávny vzťah, ani nemal vedomosť, že sa táto osoba niekedy nachádzala na pracovisku žalobcu. Po preverení udalostí z inšpekcie práce žalobca vykonal vnútorné šetrenie, pri ktorom zistil, že dotknutá osoba sa mohla nachádzať v daný deň na pracovisku, avšak nachádzala sa tam výlučne z dôvodu, že zamestnanec žalobcu P. O. ako vedúci regionálneho oddelenia, z dôvodov žalobcovi neznámych, obsadil v tento deň voľnú pracovnú zmenu na tomto pracovisku dotknutou osobou. Žalobca namietal, že vedúci zamestnanec tak konal výlučne na základe svojvôle, nad rámec svojho oprávnenia a bez akéhokoľvek pokynu alebo čo i len vedomosti o tejto skutočnosti zo strany žalobcu. Navyše žalobcovi nahlásil obsadenie pracovnej zmeny a vykonanie práce sebou samým a tejto osobe vyplatil odplatu z vlastných prostriedkov. Poukázal na to, že má pre prijímanie nových zamestnancov nastavený štandardný proces, kde síce aj osoba vedúceho regionálneho oddelenia môže vykonať pracovné pohovory s uchádzačmi o zamestnanie, avšak nemá oprávnenie žiadnu osobu prijať do zamestnania, či podpísať pracovnú zmluvu, ktorú môže podpísať výlučne štatutárny orgán žalobcu, resp. ním poverené osoby ako napr. výkonný riaditeľ žalobcu. P. O. prekročil svoje oprávnenia a navyše porušil interné predpisy žalobcu. Tieto skutočnosti potvrdil samotný P. O. vo vyhlásení, ktoré žalobca poskytol inšpektorátu práce už v priebehu výkonu inšpekcie práce. S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Zákonníka práce žalobca konštatoval, že nemôže zodpovedať za svojvoľné konanie zamestnanca. Žalobca nikdy nevydal dotknutej osobe žiaden pokyn na výkon práce a ani dotknutá osoba túto prácu nevykonávala v mene žalobcu. Žalobca je toho názoru, že v uvedenom prípade nedošlo z jeho strany k porušeniu žiadneho všeobecne záväzného predpisu, išlo o svojvoľné konanie jednotlivého zamestnanca (P. O.), ktorý prekročil svoje oprávnenia v zmysle § 10 ods. 2 Zákonníka práce, nedošlo k žiadnemu výkonu závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce pre žalobcu vo vzťahu k dotknutej osobe, a teda nedošlo ani k nelegálnej práci v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z. a k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Žalobca ani pri vynaložení všetkej starostlivosti nemohol svojvoľné konanie zamestnanca P. O. predvídať, ani mu žiadnym spôsobom zabrániť, čo je ďalším dôvodom, prečo nie je možné žalobcovi pripisovať akúkoľvek zodpovednosť za konanie jeho zamestnanca. Prvostupňový orgán prijal záver, že zamestnávateľom dotknutej osoby bol žalobca. V prvostupňovom rozhodnutí však neuviedol, ako v danom prípade s ohľadom na jednotlivé dôkazy vyhodnotil vykonávanie závislej práce dotknutou osobou pre žalobcu z pohľadu znakov závislej práce. Prvostupňový orgán nešpecifikoval, ktoré znaky závislej práce má za jednoznačne potvrdené a na základe akých dôkazov. Podľa žalobcu v danom prípade úplne absentujú znaky závislej práce, najmä v danom prípade absentuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, výkon práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami prvostupňového orgánu, že dotknutá osoba vykonávala prácu v mene žalobcu a že dotknutá osoba bola so žalobcom vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, a to len na základe informácie od dotknutej osoby o tom, že jej zamestnávateľom je žalobca. Keď absentujú znaky závislej práce, nemohlo dôjsť k využívaniu závislej práce dotknutej osoby zo strany žalobcu a nemohlo tak dôjsť k nelegálnemu zamestnávaniu. Žalovaný sa v konaní nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami uvedenými žalobcom a vydal rozhodnutie svojvoľne
bez dostatočnej opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia mal vysporiadať so všetkými hľadiskami pre vydanie rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia malo vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z dokazovania. Rozhodnutie tieto zákonné podmienky nespĺňa. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zhrnul argumenty v nej uvedené. Konštatoval, že pokuta vo výške 2 500 eur bola žalobcovi uložená podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce za použitia absorpčnej zásady. Prvostupňový orgán podľa žalovaného zistil všetky skutočnosti dôležité pre vyhotovenie rozhodnutia, v konaní neporušil žiadnu zo zásad správneho konania a konal v súlade s platnými právnymi predpismi, keď vykonal dôkazy, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise a vyhodnotil ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pri rozhodovaní prihliadal na všetky skutkové zistenia a doklady predložené žalobcom, vysporiadal sa so všetkými jeho námietkami, rovnako postupoval aj žalovaný ako odvolací orgán. Orgán verejnej správy preukázal všetky znaky závislej práce. Kontrolovaná fyzická osoba (A. B.) počas miestnej obhliadky osobne vykonávala prácu, čo preukazuje vyhotovená fotodokumentácia, Zápisnica o podaní informácie aj zoznam kontrolovaných osôb. Pri výkone práce sa A. B. riadil pokynmi vedúceho zamestnanca žalobcu, čo vyplýva zo spísanej zápisnice a prácu vykonával ako zamestnanec žalobcu, čo uviedol v zápisnici a nasvedčuje tomu aj vyjadrenie manažéra spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. N. H.. Skutočnosť, že menovaná fyzická osoba vykonávala prácu pre žalobcu preukazuje aj evidencia pracovného času, do ktorej bola táto osoba zapisovaná pravidelne ešte pred zahájením inšpekcie práce. K tvrdeniu žalobcu, že dotknutej osobe nevyplatil žiadnu odmenu za prácu, žalovaný uviedol, že poskytovanie odmeny nie je znakom závislej práce, je len podporným znakom pre preukázanie nadriadenosti a podriadenosti, ktorá v tomto prípade vzhľadom na ostatné doklady a zistené skutočnosti bola preukázaná. Tvrdenie, že príslušná suma za odpracované hodiny v danom mesiaci bola vyplatená vedúcemu zamestnancovi, ktorý mal následne časť tejto sumy odovzdať A. B., nebola zo strany žalobcu preukázaná. V konaní bola vykonaná miestna ohliadka, kde bol fyzicky prítomný zamestnanec A. B., s týmto bola spísaná Zápisnica o podaní informácie, ďalej bola spísaná zápisnica aj s manažérom prevádzky, bola vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca osobu A. B. v rovnošate bezpečnostnej služby, ako dôkaz bola zabezpečená evidencia pracovného času s logom a názvom žalobcu na dokladoch, doklady preukazujúce totožnosť menovaného zamestnanca, identifikačný preukaz číslo S3287 vystavený na meno A. B. s pečiatkou a podpisom žalobcu, doklad o vykonaní činnosti SBS dňa 21.09.2022 a evidencia kontrol zamestnancov a návštevníkov, kde ako pracovník SBS figuruje menovaná kontrolovaná fyzická osoba v priebehu niekoľkých mesiacov v roku 2022. Prvostupňový orgán tieto doklady považoval za dostačujúce pre konštatovanie nelegálneho zamestnávania, v rozhodnutí ich uviedol a priradil ku nim skutočnosti, ktoré preukazujú porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca neuviedol, na aký iný dôkazný prostriedok mali orgány verejnej správy prihliadať. Doklady získané v priebehu inšpekcie práce nepodporujú tvrdenie žalobcu, že o menovanej kontrolovanej fyzickej osobe nemal vedomosť. A. B. vykonával strážnu službu na kontrolovanom pracovisku v uniforme označenej SBS, dochádzkový list podpisoval pod označením žalobcu, doklad preukazujúci vykonávanie priebežných kontrol bol vypisovaný pod hlavičkou žalobcu a identifikačný preukaz, ktorý bol menovanému vystavený, bol vystavený s označením žalobcu. H. A. B. do Zápisnice o podaní informácie ako svojho zamestnávateľa označil žalobcu. Aj manažér prevádzky TESCO STORES SR, a. s. uviedol do zápisnice, že A. B. pracuje pre firmu, ktorá im poskytuje služby SBS. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že A. B. nevykonával prácu preňho, ani na základe jeho pokynov, pretože s A. B. sa dohodol vedúci zamestnanec žalobcu bez jeho vedomia, čím zásadným spôsobom porušil interné predpisy, žalovaný uviedol nasledovné. Podľa orgánu verejnej správy je tvrdenie, že excesívne konanie zamestnanca nemôže zaväzovať žalobcu alebo zakladať akúkoľvek zodpovednosť za porušenie akýchkoľvek právnych predpisov nepresné a príliš všeobecné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že došlo k porušeniu, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Plnenie povinností zamestnancov žalobcu nie je predmetom kontroly zo strany inšpekcie práce. Je na zamestnávateľovi ako organizuje prácu na pracovisku. Inšpektor práce ako orgán verejnej moci iba kontroluje, či nedochádza k porušeniu právnych predpisov. Subjekt, ktorý je zodpovedný za ich dodržiavanie, je zamestnávateľ. Žalovaný má za to, že v konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané.
Žalovaný sa vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Pokiaľ ide o ďalšie porušenia zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, a to porušenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce, § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce, § 85 ods. 5 Zákonníka práce, k týmto sa žalobca v správnej žalobe nijakým spôsobom nevyjadril. Uloženú pokutu považoval žalovaný za dostatočnú a zohľadňujúcu konkrétny prípad žalobcu. V priebehu celého konania boli zachované práva žalobcu, bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, orgán verejnej správy sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Replika žalobcu 12. Žalobca nevyužil právo podať repliku. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov 13. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 20.02.2026 do 27.03.2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 195 ods. 1 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 19. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu 21.09.2022, t.j. od 01.03.2021 do 31.12.2022) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta Zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. 21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 22. Žalobca sa v tomto prípade domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie príslušného inšpektorátu práce o uložení pokuty vo výške 2 500 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (vo vzťahu k osobe A. B.) a ďalej za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce (vo vzťahu k zamestnankyniam K. L. a M. D.). Správna žaloba a argumenty v nej obsiahnuté smerovali výlučne k namietanému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k osobe A. B., preto správny súd (súc viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v tejto časti. Pre úplnosť správny súd uvádza, že aj predmetom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu boli len námietky týkajúce sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. 23. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný vyvodili nesprávny právny záver o využívaní závislej práce A. B. žalobcom, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo podľa žalobcu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca opakoval námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave, neuviedol však, v čom videl konkrétne pochybenie inšpekcie práce, nenavrhol v konaní vykonanie žiadnych dôkazov, ani sa nevyjadril k dôkazom vykonaným orgánom verejnej správy (k vyhotovenej fotodokumentácii, Zápisnici o podaní informácie N. H., preukazu SBS, Záznamom o dochádzke a Zoznamu kontrolovaných osôb). Žalobcom prezentovaná argumentácia je tak len vyslovením nesúhlasu so skutkovými zisteniami, pričom takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu, pričom žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné (žalobné body). Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu a čím sa správny súd zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody žalobca v správnej žalobe uplatňuje a aké argumenty uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu alebo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nemôže vychádzať
ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Pokiaľ teda žalobca koncipoval správnu žalobu tak, že niektoré žalobné body uviedol všeobecne, niektoré vo forme nesúhlasu so závermi orgánu verejnej správy, resp. vo forme polemiky s názormi orgánu verejnej správy, z takto formulovaných žalobných dôvodov nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. 24. Skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania spočíva v tom, že zamestnávateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 82/2005 Z.z.). 25. Zodpovednosť za predmetný správny delikt žalobcu sa neviaže na zavinenie. Žalobca ako zamestnávateľ (podnikajúca právnická osoba) je za tento delikt objektívne zodpovedný, čo znamená, že na vyvodenie sankcie stačí samotné porušenie povinnosti ustanovenej právnym predpisom, pričom právna úprava zamestnávateľovi neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti za správny delikt, pretože neupravuje žiadne liberačné dôvody, ako napríklad súhlas poškodeného, dohoda o prípustnom riziku, preukázanie aktivity na zabránenie vzniku škody, mimoriadna udalosť a podobne. Zákon č. 82/2005 Z.z. a Zákon č. 125/2006 Z.z. sú kogentnými právnymi predpismi, t. j. takými, od ktorých nie je možné pri ich aplikácii sa odkloniť. Ak teda Zákon č. 125/2006 Z.z. v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. ukladá orgánu verejnej správy povinnosť, nie možnosť, uložiť žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom neumožňuje v tomto smere zohľadniť žiadne liberačné dôvody, orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložil. Tým, že žalobca využíval závislú prácu kontrolovanej fyzickej osoby (A. B.) bez toho, aby s ňou založil pracovnoprávny vzťah, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 82/2005 Z.z. a orgán verejnej správy mu za tento správny delikt bol povinný podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. uložiť pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur. 26. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Definíciu závislej práce obsahuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je činnosť vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené konkrétne skutkové zistenia, vyplývajúce z konkrétne označených dôkazov, z ktorých orgány verejnej správy mali za preukázané kumulatívne splnenie všetkých atribútov vyžadovaných Zákonníkom práce v ust. § 1 ods. 2 pre definovanie činnosti kontrolovanej fyzickej osoby ako vykonávanie závislej práce pre žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom nosnými dôkazmi bola Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti kontrolovanej fyzickej osoby na pracovisku dňa 21.09.2022, v ktorej boli zaznamenané bezprostredné, spontánne vyjadrenia kontrolovanej osoby. Inšpekcia práce v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia špecifikovala jednotlivé znaky závislej práce a premietla ich na prípad kontrolovanej fyzickej osoby (A. B.). Konkrétne odôvodnila, že podriadenosť zamestnanca a nadriadenosť zamestnávateľa je preukázaná tvrdeniami v Zápisnici o podaní informácie, do ktorej A. B. uviedol, kto je jeho zamestnávateľom a priamym nadriadeným, pričom skutočnosť, že A. B. je zamestnancom externej spoločnosti vykonávajúcej bezpečnostnú službu, potvrdil aj manažér prevádzky TESCO STORE a.s. N. H.. Zo Zápisnice o podaní informácie spísanej s kontrolovanou fyzickou osobou ďalej vyplýva, že pracovné pokyny A. B. dával P. O. ako vedúci na kontrolovanom pracovisku. Osobný výkon práce bol preukázaný skutkovými zisteniami inšpektora práce priamo na pracovisku, kde sa A. B. nachádzal v uniforme SBS, mal preukaz podpísaný a opečiatkovaný žalobcom, jeho prítomnosť na pracovisku HM TESCO Martin a HM TESCO Púchov (a to už pred miestnou kontrolou dňa 21.09.2022) bola zaznamenaná na dochádzkových hárkoch. Ako pracovník bol uvedený aj na listine „Evidencia kontrol zamestnancov a zákazníkov“, kde je ako SBS uvedený už v mesiacoch júl až september 2022. Ako ďalší dôkaz bola vyhotovená fotokópia „Dochádzkového listu“ s hlavičkou žalobcu v prevádzke HM TESCO MARTIN a HM TESCO PÚCHOV za mesiac august 2021, kde je zachytená dochádzka A. B. (pracovný čas za jednotlivé dni). Kontrolovaná osoba bola uvedená aj v listine „Rozpis služieb“ na september 2021 a mesiace marec, apríl, máj, jún, júl, august a september 2022. S ohľadom na uvedené neobstojí žalobná námietka, že v tomto prípade absentujú znaky závislej práce.
27. Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce v zásade platí, že právne úkony poverených zamestnancov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. Zákon pri pojme „poverený zamestnanec“ odkazuje na predchádzajúce ust. § 9 ods. 1 a 2, podľa ktorých môžu za zamestnávateľa robiť právne úkony aj poverení zamestnanci. V ods. 3 tohto ustanovenia pritom zákon výslovne hovorí, že vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny. 28. Sám žalobca označoval svojho zamestnanca P. O., ktorý mal kontrolovanej fyzickej osobe prideľovať prácu, za vedúceho zamestnanca. Prideľovanie práce a jej kontrola P. O. bola teda v súlade s cit. ustanoveniami Zákonníka práce. Pokiaľ bol P. O. vedúcim zamestnancom na pracovisku žalobcu (čo konštatoval žalobca, teda správny súd považoval túto skutočnosť za nespornú), bol oprávnený prideľovať A. B. prácu. Uvedené potom nepodporuje tvrdenie žalobcu, že by úkony P. O. nemali žalobcu ako zamestnávateľa zaväzovať, keď podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce len ak poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. Skutkové okolnosti veci pritom nasvedčujú tomu, že zamestnanec A. B. dôvodne P. O. považoval za vedúceho zamestnanca oprávneného mu prideľovať prácu v mene žalobcu, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz vyvracajúci predpoklad zamestnanca (A. B.), že pokyny P. O. boli pokynmi neprekračujúcimi jeho právomoc. Doklad vyhotovený, resp. podpísaný žalobcom ako zamestnávateľom (konkrétne Identifikačný preukaz č. S 3287 vystavený osobe A. B. dňa 10.01.2019 žalobcom na druh služby: Strážna služba), vyvracia tvrdenie žalobcu, že osobu A. B. nepozná. Žalobca tvrdil, že aj vedúci zamestnanec P. O. musel vedieť, že na takýto úkon (prideľovanie práce A. B.) nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani ním nebol poverený, nepredložil však žiadny dôkaz o rozsahu oprávnení tohto vedúceho zamestnanca (napr. pracovnú zmluvu, náplň práce). 29. Žalobca v správnej žalobe (ako už vo vyjadrení k Protokolu 1 a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) poukázal na Čestné vyhlásenie, ktoré dňa 02.01.2023 podpísal jeho zamestnanec P. O.. Vyhlásil v ňom, že ako vedúci regionálneho oddelenia žalobcu sám bez vedomia žalobcu dohodol s A. B., aby ho zastúpil na pracovisku „TESCO STORES a.s., HM Martin – OC TURIEC 1“, pričom zamestnávateľovi nahlásil, že prácu vykonal on osobne, za čo obdržal aj mzdu a boli za neho hradené odvody, pričom on odovzdal časť svojej mzdy A. B.. Ďalej potvrdil, že si je vedomý, že nebol oprávnený na prijatie A. B. do pracovného pomeru v spoločnosti LAMA SK a.s., že konal v rozpore s internými predpismi tejto spoločnosti, s ktorými bol oboznámený. Uviedol, že chcel ľudsky pomôcť A. B. privyrobiť si a tiež vykryť obsadenie voľnej pracovnej smeny. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že čestné vyhlásenie môže byť v zmysle Správneho poriadku podkladom rozhodnutia, a to aj čestné vyhlásenie inej osoby ako účastníka konania (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku). Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že dôkazná sila čestných vyhlásení ako jednostranných vyhlásení nie je v zásade vysoká (k tomu pozri podporne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/32/2016). Vzhľadom na závery uvedené v bode 28. odôvodnenia tohto rozsudku (že A. B. dôvodne považoval P. O. za vedúceho zamestnanca oprávneného udeľovať mu pracovné pokyny v mene zamestnávateľa – žalobcu) spolu s prihliadnutím na skutočnosť, že čestné vyhlásenie bolo predložené žalobcom (evidentne s motiváciou zvrátiť závery uvedené v protokole), podľa správneho súdu orgán verejnej správy dôvodne vyhodnotil predložené čestné vyhlásenie ako nie hodnoverný dôkaz, ktorý by negoval záver inšpekcie práce o nelegálnom zamestnávaní A. B. žalobcom za súčasného zohľadnenia ostatných skutkových zistení a dôkazov. 30. Zápisnice o podaní informácie (spísané na mieste kontroly s kontrolovanou fyzickou osobou a manažérom prevádzky) sú zákonnými dôkazmi vykonanými v rámci procesného postupu inšpekcie práce. Takýto podklad pre rozhodovanie priamo predpokladá § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého boli predmetné vysvetlenia podané. Pre vyhodnotenie hodnovernosti vyjadrení uvedených osôb ako dôkazov bolo rozhodujúce, že všetky skutočnosti uviedli po náležitom poučení, bezprostredne počas kontroly, bez prípravy, spontánne, bez možnosti ovplyvňovania, resp. bez možnosti dohody na obsahu tejto výpovede (poskytnutí informácie) so žalobcom. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu príslušnými úkonmi (obhliadka, spísanie zápisníc, kontrola dokladov, fotodokumentácia) náležite pristúpili k zisťovaniu skutkového stavu, teda nie je dôvodná žalobná námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave.
31. Správny súd, vychádzajúc z obsahu žalobných námietok žalobcu, ktorými je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný, nezistil s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP. Správny súd ďalej v intenciách ust. § 195 písm. c), d) a e) SSP nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pokuta bola uložená v súlade so zákonom, v rámci zákonom stanoveného rozpätia (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce) a bola v rozhodnutiach riadne odôvodnená z hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta, ktorú bol orgán verejnej správy po zistení porušenia ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce povinný žalobcovi uložiť, bola podľa správneho súdu uložená v primeranej výške a plní tak svoju preventívnu, ako aj represívnu funkciu. 32. Žalobca v správnej žalobe nenavrhol správnemu súdu, aby vykonal sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP (žiadal len o zrušenie rozhodnutí s odôvodnením, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení). 33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.