{"guid": "5a6db25a-4173-4e61-b145-c90f9b314c08:cc6cd06a-ca95-438f-b1b9-b2fe4f1eace7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2", "spisova_znacka": "1S/12/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/12/2024 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2026, sp. zn. 1S/12/2024, ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2", "identifikacne_cislo": "0824100180", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc6cd06a-ca95-438f-b1b9-b2fe4f1eace7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/12/2024\n0824100180\n26. 03. 2026\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2026:0824100180.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci\nžalobcu: LAMA SK a.s., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 36 651 311, zast.: REKEN &\nPARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému:\nNárodný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2024/2394/2023/4699, O – 326/2023 zo dňa 17. januára 2024, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Inšpektorát práce Žilina ako orgán verejnej správy prvého stupňa (ďalej ako „prvostupňový orgán“\nalebo „inšpektorát práce“) vykonal u žalobcu v období od 21.09.2022 do 20.12.2022 na kontrolovanom\npracovisku „TESCO STORE a.s., HM Martin – OC Turiec 1“ inšpekciu práce zameranú na kontrolu\nzaloženia pracovnoprávneho vzťahu a dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle\nzákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 82/2005 Z.z.“). Z inšpekcie práce bol\nvyhotovený Protokol č. IZA-130-06-2.3/P-A24,25-22 zo dňa 20.12.2022 (ďalej ako „Protokol 1“), ku\nktorému sa žalobca vyjadril podaním doručeným orgánu verejnej správy 03.01.2023. S týmto vyjadrením\nsa inšpektorka vysporiadala v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 10.01.2023 (ďalej ako „Dodatok č.\n1“), pričom konštatovala, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by menili zistený skutkový stav\na nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania bol ponechaný v pôvodnom\nznení. V Protokole 1 bol konštatovaný jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho\nzamestnávania tým, že žalobca dňa 21.09.2022 v čase o 9:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D., E. F. G., H. I., prechodne bytom J., ktorá vykonávala práce\nako pracovník SBS (strážna služba), pričom žalobca s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej ako\n„Zákonník práce“), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2\npísm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z.\n2. Ďalej bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce v období od 11.05.2023 do 14.06.2023 na\nkontrolovanom pracovisku „PEZA, K cintorínu 47, Žilina-Bánová“ v zmysle ust. § 7 ods. 3 písm. a)\nv nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene\na doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 125/2006 Z.z.“ alebo „Zákon\n\no inšpekcii práce“). Z inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č. IZA-32-55-2.3/P-A22,24,25-23 zo\ndňa 14.06.2023 (ďalej ako „Protokol 2“), prerokovaný so žalobcom, ktorý sa vyjadril, že súhlasí so\nzistenými nedostatkami. V Protokole 2 boli konštatované celkovo tri nedostatky spočívajúce porušení\nZákonníka práce v súvislosti s priradením príslušného stupňa náročnosti práce pracovnému miestu\ndvoch zamestnankýň žalobcu a s tým súvisiaceho odmeňovania a určenia týždenného pracovného času.\n3. Prvostupňový orgán listom zo dňa 23.08.2023 žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci\nuloženia pokuty za správne delikty zistené počas vykonanej inšpekcie práce a zároveň ho poučil, že má\nprávo v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu zistenia\nuvedených skutočností, ako aj podať návrh na ich doplnenie v lehote ôsmich dní od prevzatia oznámenia\no začatí správneho konania. Žalobca sa k oznámeniu vyjadril tak, že so závermi inšpektorátu práce\no porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nesúhlasí.\n4. Prvostupňový orgán vydal 06.10.2023 Rozhodnutie č. 169/2023-IZA-2.3/pok/R/Š (ďalej ako\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona č. 125/2006\nZ.z. uložil pokutu vo výške 2 500 eur za:\n- porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z., spočívajúce v tom,\nže účastník konania, ktorý je právnickou osobou, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa\n21.09.2022 v čase o 9:50 hod. na pracovisku „TESCO STORE a.s., HM Martin – OC Turiec 1“, využíval\nzávislú prácu fyzickej osoby A. B. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D., E. F. G., H. I., prechodne bytom\nJ., B.), ktorá v uvedený deň pre účastníka konania vykonávala závislú prácu: „pracovník SBS – strážna\nslužba“ pričom účastník konania nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu (Zákonník práce);\n- a za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona\nč. 125/2006 Z.z., spočívajúce v porušení:\n- § 120 ods. 3 Zákonníka práce tým, že účastník konania ako zamestnávateľ ku dňu 11.05.2023 nepriradil\npracovnému miestu „samostatný bezpečnostný pracovník“, na ktorom sa dohodol so zamestnankyňou\nK. L. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 26.02.2020 v znení príloh) a pracovnému miestu\n„bezpečnostný pracovník“, na ktorom sa dohodol so zamestnankyňou M. D. (nar. XX.XX.XXXX,\npracovná zmluva zo dňa 31.03.2022 v znení príloh a dodatku č. 1) stupeň v súlade s charakteristikami\nstupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej\npracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v\npracovnej zmluve,\n- § 120 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce tým, že účastník konania ako zamestnávateľ,\nu ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnankyni K. L.,\nktorá pre účastníka konania vykonávala prácu: samostatný bezpečnostný pracovník a zamestnankyni\nM. D., ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu: bezpečnostný pracovník, ktorých mzda v\nmesiacoch 1-4/2023 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň náročnosti\npríslušných pracovných miest - „samostatný bezpečnostný pracovník“ a „bezpečnostný pracovník“,\nneposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku\nustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušným pracovným miestam - „samostatný bezpečnostný\npracovník“ a „bezpečnostný pracovník“,\n- § 85 ods. 5 Zákonníka práce tým, že účastník konania ako zamestnávateľ zamestnankyniam: K. L. v\nmesiacoch 1-4/2023, M. D. v mesiaci 4/2023 neurčil ustanovený týždenný pracovný čas pri pravidelnom\nvýkone práce v nepretržitej prevádzke najviac 37,5 hodiny týždenne, keď zamestnankyniam K. L. a M.\nD. určil 40 hodinový týždenný pracovný čas.\n5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán popísal jednotlivé skutkové zistenia a dôkazy, ktoré boli\npodkladom pre vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania uviedol,\nže z vykonaných dôkazov je nepochybné, že žalobca ako zamestnávateľ využíval dňa 21.09.2022 o 9:50\nhod. (kedy bola zahájená inšpekcia práce u žalobcu) na pracovisku „TESCO STORE a.s., HM Martin\n– OC Turiec 1“ závislú prácu A. B., a to ako pracovníka strážnej služby. Prítomnosť menovanej\nfyzickej osoby na kontrolovanom pracovisku je zaznamenaná v doklade „Zoznam kontrolovaných\nosôb“, je zachytená aj vyhotovenou fotodokumentáciou. V súvislosti s výkonom inšpekcie práce bola\nna kontrolovanom pracovisku spísaná Zápisnica o podaní informácie s kontrolovanou fyzickou osobou\na s ďalšou prítomnou fyzickou osobou N. H., manažérom spoločnosti TESCO STORE na prevádzke\n\nTESCO Martin. Z výpovede kontrolovanej fyzickej osoby vyplynulo, že v daných priestoroch vykonáva\nstrážnu službu, jeho zamestnávateľom je SBS LAMA, SK s.r.o. (žalobca), jeho priamym nadriadeným je\nO. P., LAMA SK, ktorý ho riadi a dáva mu pokyny na prácu. Pracuje tu od roku 2019, dnes (t.j. 21.09.2022,\npozn. správneho súdu) od 6:00 hod. do 14:00 hod. Uviedol, že má podpísaný kontrakt, nemá ho však\npri sebe. Pokiaľ ide o podmienky práce (odmenu), do zápisnice uviedol, že dostáva asi 20 eur na deň. N.\nH. do Zápisnice o podaní informácie uviedol, že menovaný A. B. je zamestnanom externej spoločnosti,\nna prevádzke HM Martin sa nachádza dnes a aj v minulosti, vykonáva prácu bezpečnostnej služby.\n6. Prvostupňový orgán považoval za preukázané, že v danom prípade výkon činnosti kontrolovanou\nfyzickou osobou napĺňal všetky znaky závislej práce (podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce je závislá\npráca definovaná ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti\nzamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene\na v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Žalobca ako účastník konania v deň zahájenia\ninšpekcie, ani v priebehu výkonu inšpekcie práce nepredložil doklady, ktoré by preukazovali, že s osobou\nA. B. mal založený pracovnoprávny vzťah. V súvislosti s čestným vyhlásením P. O., ktoré predložil\nžalobca, prvostupňový orgán uviedol, že tento dôkaz nepovažoval za relevantný. Navyše uviedol, že\npodľa § 39 Správneho poriadku čestné vyhlásenie v rámci správneho konania môže urobiť len účastník\nkonania.\n7. S odkazom na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. prvostupňový orgán\nuviedol, že v prípade porušenia určených povinností správny orgán musí uložiť sankciu, teda bol\npovinný sankcionovať žalobcu za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona\nč. 82/2005 Z.z. Vzhľadom na to, že účastník konania sa dopustil viacerých správnych deliktov (zákazu\nnelegálneho zamestnávania ako aj porušenia ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce), bolo potrebné uplatniť\ntzv. absorpčnú zásadu a uložiť pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (v tomto prípade\nza porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania), pričom spáchanie viacerých správnych deliktov sa\npovažuje za priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť orgán verejnej správy zohľadnil nízky počet\nzamestnancov žalobcu.\n8. Pri ukladaní pokuty prvostupňový orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky\npokuty prihliadol v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. na tam uvedené zákonné\nkritériá. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené v jednom prípade, a teda spodnou hranicou výšky pokuty\nje 2 000 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej prihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť, že sa\njedná o ojedinelý výskyt nedostatku, keďže nelegálne zamestnávanie bolo zistené v jednom prípade,\na že u účastníka konania nebolo v minulosti zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,\nčo bolo preverené v Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho\nzamestnávania. Prvostupňový orgán uviedol, že pokuta vo výške 2 500 eur je s ohľadom na skutkové\nokolnosti primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a vzhľadom na to, že má postihovať protiprávne\nkonanie, je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, pričom plní tiež\npreventívnu úlohu, teda musí byť spôsobilá odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu, príp.\nzanedbania plnenia povinností.\n9. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. PO/\nBEZ/2024/2394/2023/4699, O – 326/2023 zo dňa 17.01.2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“\nalebo „napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný zhrnul podstatný priebeh administratívneho konania a odvolania žalobcu a skonštatoval,\nže po preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a odvolacieho spisu dospel s\nohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav k záveru, že orgán verejnej správy prvého\nstupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti\nna § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Konštatoval, že žalobca rovnako ako už vo svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach predložených inšpektorátu práce počas výkonu inšpekcie práce uviedol,\nže so závermi inšpektorátu práce týkajúcimi sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nesúhlasí,\npričom tieto podľa jeho názoru nemajú oporu v skutkovom a právnom stave. Uviedol, že A. B. je pre neho\núplne neznámou osobou, neuzavrel s ním žiaden pracovnoprávny vzťah, ani nemal vedomosť o tom,\nže sa táto osoba niekedy nachádzala na pracovisku spoločnosti, respektíve, že táto osoba niekedy\nvykonávala akúkoľvek prácu pre spoločnosť. Uviedol, že táto osoba nebola nikdy zamestnancom\nspoločnosti a spoločnosť jej nikdy nevyplatila žiadnu odplatu za vykonávanú prácu. Po preverení udalostí\nz inšpekcie práce zo dňa 21.09.2022 žalobca vykonal vnútorné šetrenie, pri ktorom zistil, že dotknutá\n\nosoba sa mohla nachádzať v daný deň na pracovisku spoločnosti. Nachádzala sa tam však výlučne\nz dôvodu, že zamestnanec žalobcu P. O. ako vedúci regionálneho oddelenia spoločnosti z neznámych\ndôvodov obsadil v tento deň voľnú pracovnú zmenu na tomto pracovisku dotknutou osobou. Uvedený\nvedúci zamestnanec tak však konal výlučne na základe svojvôle, nad rámec svojho oprávnenia\na bez akéhokoľvek pokynu alebo vedomosti žalobcu. Navyše to urobil spôsobom, že žalobcovi nahlásil\nobsadenie pracovnej zmeny a vykonanie práce ním a osobe A. B. vyplatil následne odplatu z vlastných\nprostriedkov. Toto potvrdil samotný P. O. vo vyhlásení, ktoré žalobca poskytol inšpektorátu práce už\nv priebehu výkonu inšpekcie. Žalobca zdôraznil, že zamestnanec P. O. nebol oprávnený prijímať nových\nzamestnancov, ani tým nebol poverený. Vzhľadom na uvedené namietal, že prítomnosť dotknutej osoby\nna pracovisku nepredstavuje výkon závislej práce (v uvedenom prípade nedošlo k naplneniu ani jedného\nzo znakov závislej práce). Preto prítomnosť dotknutej osoby na pracovisku nepredstavovala nelegálnu\nprácu v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z. Podľa žalobcu konanie zamestnanca P. O.,\nktorý zásadným spôsobom prekročil svoje oprávnenia v zmysle § 10 ods. 2 Zákonníka práce, nemôže\nakýmkoľvek spôsobom zaväzovať žalobcu alebo zakladať zodpovednosť za porušenie právnych\npredpisov. Žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový\nstav, vyhodnotil predložené listiny a prišiel k záveru, že prvostupňový orgán jednoznačne preukázal,\nže zo strany žalobcu došlo k porušeniu právnych predpisov tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Konštatoval, že prvostupňový orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, preto je postih žalobcu za zistené porušenie dôvodný\na vecne správny. Žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené\nporušenie povinností. K námietke, že prítomnosť A. B. na pracovisku nepredstavuje výkon závislej\npráce žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán preukázal všetky znaky závislej práce. Kontrolovaná\nfyzická osoba (A. B.) počas miestnej obhliadky osobne vykonávala prácu, čo preukazuje vyhotovená\nfotodokumentácia, Zápisnica o podaní informácie aj zoznam kontrolovaných osôb. Pri výkone práce sa\ntáto osoba riadila pokynmi vedúceho zamestnanca žalobcu, ako to vyplýva zo spísanej zápisnice a prácu\nvykonávala ako zamestnanec žalobcu, čo A. B. výslovne uviedol do zápisnice a potvrdil to aj manažér\nspoločnosti TESCO STORES SR, a.s. N. H.. Skutočnosť, že menovaná osoba vykonávala prácu\npre žalobcu potvrdzuje aj evidencia pracovného času, do ktorej bola táto osoba pravidelne zapisovaná\nešte pred zahájením inšpekcie práce. Evidencia pracovného času taktiež preukazuje znak vykonávania\npráce v čase určenom účastníkom konania (žalobcom). A. B. do Zápisnice o podaní informácie spísanej\ndňa 21.09.2022 o 9:50 hod. uviedol, že vykonáva strážnu službu, jeho zamestnávateľom je SBS LAMA\nSK a.s., jeho priamym nadriadeným je O. P., on mu dáva pokyny a kontroluje jeho prácu. Súčasne\nuviedol, že má podpísaný kontrakt, nemal ho pri sebe. Žalovaný poukázal aj na Zápisnicu spísanú s N.\nH., manažérom spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. na prevádzke Tesco Martin, ktorý po poučení\ndo Zápisnice o podaní informácie spísanej 21.09.2022 o 10:15 hod. vo veci vykonávania práce strážnej\nslužby A. B. na kontrolovanom pracovisku uviedol, že tento pracovník je zamestnancom externej\nspoločnosti, na prevádzke HM Martin sa nachádza dnes aj v minulosti, vykonáva prácu bezpečnostnej\nslužby. S ohľadom na uvedené považoval žalovaný za preukázané, že fyzická osoba A. B. dňa\n21.09.2022 vykonávala závislú prácu pre žalobcu. K námietke žalobcu, že dotknutá osoba nebola\nnikdy zamestnancom spoločnosti a že spoločnosť žalobcu tejto osobe nikdy nevyplatila žiadnu odplatu,\nžalovaný uviedol, že poskytovanie odmeny nie je znakom závislej práce. K námietke žalobcu, že A. B.\nsa nachádzal na pracovisku výlučne z dôvodu, že zamestnanec žalobcu P. O. ako vedúci regionálneho\noddelenia z neznámych dôvodov obsadil v tento deň voľnú pracovnú zmenu na tomto pracovisku\ndotknutou osobou, pričom konal výlučne na základe svojvôle, žalovaný odkázal na inštitút objektívnej\nzodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu\ndošlo, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie.\nPre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu\ndošlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov\nako zamestnávateľa. Zopakoval, že prvostupňový orgán správne vyhodnotil, že v danom prípade sa\njednalo o správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Pokiaľ ide\no výšku pokuty, prvostupňový orgán pri určovaní jej výšky prihliadal na zákonné skutočnosti, ktoré mu\nvyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Orgán\nverejnej správy je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, príslušné ustanovenia Zákona o inšpekcii\npráce nedávajú orgánom verejnej správy žiadnu možnosť upustiť od potrestania za tento správny delikt.\nOrgán verejnej správy ustálil výšku pokuty na 2 500 eur. Žalovaný konštatoval, že pokuta má spĺňať\nrepresívnu funkciu voči účastníkovi konania ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére\núčastníka konania má pokuta plniť i úlohu výchovnú. Represívna funkcia uloženej pokuty - výška pokuty\n2 500 eur, je citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, takže sa dá predpokladať, že splní svoj účel,\n\npričom nemá likvidačný charakter. Uložená sankcia má za cieľ preventívne pôsobiť na zamestnávateľa,\naby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov.\nSprávna žaloba\n10. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho správny súd, spolu s prvostupňovým rozhodnutím,\nzrušil. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne\na nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého prvostupňový orgán a žalovaný vyvodili\nnesprávne právne závery. V bode III. správnej žaloby žalobca poukázal na to, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom všeobecne konštatoval,\nže v tomto prípade nedošlo k dostatočnému, presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu.\nPodľa žalobcu bol prvostupňový orgán povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim\nakékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní\ndotknutej osoby žalobcom, k čomu však podľa názoru žalobcu nedošlo. Závery prvostupňového\norgánu o výkone závislej práce sú podľa názoru žalobcu založené na domnienkach, pričom aj tieto\ndomnienky vychádzajú len z čiastkových a pre rozhodnutie nedostatočných dôkazov. Zopakoval,\nže dotknutá osoba je pre žalobcu úplne neznámou osobou, ktorej žalobca nikdy nepridelil žiadnu\nprácu, resp. neurčil žiadne pokyny k jej vykonávaniu, neurčil žiadny pracovný čas, ani nevyplatil\nžiadnu odmenu za prácu. S touto osobou žalobca nemal uzavretý žiaden pracovnoprávny vzťah,\nani nemal vedomosť, že sa táto osoba niekedy nachádzala na pracovisku žalobcu. Po preverení udalostí\nz inšpekcie práce žalobca vykonal vnútorné šetrenie, pri ktorom zistil, že dotknutá osoba sa mohla\nnachádzať v daný deň na pracovisku, avšak nachádzala sa tam výlučne z dôvodu, že zamestnanec\nžalobcu P. O. ako vedúci regionálneho oddelenia, z dôvodov žalobcovi neznámych, obsadil v tento\ndeň voľnú pracovnú zmenu na tomto pracovisku dotknutou osobou. Žalobca namietal, že vedúci\nzamestnanec tak konal výlučne na základe svojvôle, nad rámec svojho oprávnenia a bez akéhokoľvek\npokynu alebo čo i len vedomosti o tejto skutočnosti zo strany žalobcu. Navyše žalobcovi nahlásil\nobsadenie pracovnej zmeny a vykonanie práce sebou samým a tejto osobe vyplatil odplatu z vlastných\nprostriedkov. Poukázal na to, že má pre prijímanie nových zamestnancov nastavený štandardný proces,\nkde síce aj osoba vedúceho regionálneho oddelenia môže vykonať pracovné pohovory s uchádzačmi\no zamestnanie, avšak nemá oprávnenie žiadnu osobu prijať do zamestnania, či podpísať pracovnú\nzmluvu, ktorú môže podpísať výlučne štatutárny orgán žalobcu, resp. ním poverené osoby ako napr.\nvýkonný riaditeľ žalobcu. P. O. prekročil svoje oprávnenia a navyše porušil interné predpisy žalobcu.\nTieto skutočnosti potvrdil samotný P. O. vo vyhlásení, ktoré žalobca poskytol inšpektorátu práce\nuž v priebehu výkonu inšpekcie práce. S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 Zákonníka práce\nžalobca konštatoval, že nemôže zodpovedať za svojvoľné konanie zamestnanca. Žalobca nikdy\nnevydal dotknutej osobe žiaden pokyn na výkon práce a ani dotknutá osoba túto prácu nevykonávala\nv mene žalobcu. Žalobca je toho názoru, že v uvedenom prípade nedošlo z jeho strany k porušeniu\nžiadneho všeobecne záväzného predpisu, išlo o svojvoľné konanie jednotlivého zamestnanca (P.\nO.), ktorý prekročil svoje oprávnenia v zmysle § 10 ods. 2 Zákonníka práce, nedošlo k žiadnemu\nvýkonu závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce pre žalobcu vo vzťahu k dotknutej\nosobe, a teda nedošlo ani k nelegálnej práci v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z.\na k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Žalobca ani pri vynaložení\nvšetkej starostlivosti nemohol svojvoľné konanie zamestnanca P. O. predvídať, ani mu žiadnym\nspôsobom zabrániť, čo je ďalším dôvodom, prečo nie je možné žalobcovi pripisovať akúkoľvek\nzodpovednosť za konanie jeho zamestnanca. Prvostupňový orgán prijal záver, že zamestnávateľom\ndotknutej osoby bol žalobca. V prvostupňovom rozhodnutí však neuviedol, ako v danom prípade\ns ohľadom na jednotlivé dôkazy vyhodnotil vykonávanie závislej práce dotknutou osobou pre žalobcu\nz pohľadu znakov závislej práce. Prvostupňový orgán nešpecifikoval, ktoré znaky závislej práce má\nza jednoznačne potvrdené a na základe akých dôkazov. Podľa žalobcu v danom prípade úplne absentujú\nznaky závislej práce, najmä v danom prípade absentuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, výkon\npráce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,\nv pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami prvostupňového orgánu,\nže dotknutá osoba vykonávala prácu v mene žalobcu a že dotknutá osoba bola so žalobcom vo\nvzťahu nadriadenosti a podriadenosti, a to len na základe informácie od dotknutej osoby o tom, že jej\nzamestnávateľom je žalobca. Keď absentujú znaky závislej práce, nemohlo dôjsť k využívaniu závislej\npráce dotknutej osoby zo strany žalobcu a nemohlo tak dôjsť k nelegálnemu zamestnávaniu. Žalovaný sa\nv konaní nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami uvedenými žalobcom a vydal rozhodnutie svojvoľne\n\nbez dostatočnej opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia mal\nvysporiadať so všetkými hľadiskami pre vydanie rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia malo\nvychádzať zo skutočností vyplývajúcich z dokazovania. Rozhodnutie tieto zákonné podmienky nespĺňa.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zhrnul argumenty v nej uvedené. Konštatoval, že pokuta\nvo výške 2 500 eur bola žalobcovi uložená podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona\no inšpekcii práce za použitia absorpčnej zásady. Prvostupňový orgán podľa žalovaného zistil všetky\nskutočnosti dôležité pre vyhotovenie rozhodnutia, v konaní neporušil žiadnu zo zásad správneho\nkonania a konal v súlade s platnými právnymi predpismi, keď vykonal dôkazy, ktoré sa nachádzali\nv administratívnom spise a vyhodnotil ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pri rozhodovaní\nprihliadal na všetky skutkové zistenia a doklady predložené žalobcom, vysporiadal sa so všetkými\njeho námietkami, rovnako postupoval aj žalovaný ako odvolací orgán. Orgán verejnej správy preukázal\nvšetky znaky závislej práce. Kontrolovaná fyzická osoba (A. B.) počas miestnej obhliadky osobne\nvykonávala prácu, čo preukazuje vyhotovená fotodokumentácia, Zápisnica o podaní informácie\naj zoznam kontrolovaných osôb. Pri výkone práce sa A. B. riadil pokynmi vedúceho zamestnanca\nžalobcu, čo vyplýva zo spísanej zápisnice a prácu vykonával ako zamestnanec žalobcu, čo uviedol\nv zápisnici a nasvedčuje tomu aj vyjadrenie manažéra spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. N.\nH.. Skutočnosť, že menovaná fyzická osoba vykonávala prácu pre žalobcu preukazuje aj evidencia\npracovného času, do ktorej bola táto osoba zapisovaná pravidelne ešte pred zahájením inšpekcie\npráce. K tvrdeniu žalobcu, že dotknutej osobe nevyplatil žiadnu odmenu za prácu, žalovaný uviedol,\nže poskytovanie odmeny nie je znakom závislej práce, je len podporným znakom pre preukázanie\nnadriadenosti a podriadenosti, ktorá v tomto prípade vzhľadom na ostatné doklady a zistené skutočnosti\nbola preukázaná. Tvrdenie, že príslušná suma za odpracované hodiny v danom mesiaci bola vyplatená\nvedúcemu zamestnancovi, ktorý mal následne časť tejto sumy odovzdať A. B., nebola zo strany žalobcu\npreukázaná. V konaní bola vykonaná miestna ohliadka, kde bol fyzicky prítomný zamestnanec A. B.,\ns týmto bola spísaná Zápisnica o podaní informácie, ďalej bola spísaná zápisnica aj s manažérom\nprevádzky, bola vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca osobu A. B. v rovnošate bezpečnostnej\nslužby, ako dôkaz bola zabezpečená evidencia pracovného času s logom a názvom žalobcu\nna dokladoch, doklady preukazujúce totožnosť menovaného zamestnanca, identifikačný preukaz číslo\nS3287 vystavený na meno A. B. s pečiatkou a podpisom žalobcu, doklad o vykonaní činnosti SBS\ndňa 21.09.2022 a evidencia kontrol zamestnancov a návštevníkov, kde ako pracovník SBS figuruje\nmenovaná kontrolovaná fyzická osoba v priebehu niekoľkých mesiacov v roku 2022. Prvostupňový orgán\ntieto doklady považoval za dostačujúce pre konštatovanie nelegálneho zamestnávania, v rozhodnutí ich\nuviedol a priradil ku nim skutočnosti, ktoré preukazujú porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.\nŽalobca neuviedol, na aký iný dôkazný prostriedok mali orgány verejnej správy prihliadať. Doklady\nzískané v priebehu inšpekcie práce nepodporujú tvrdenie žalobcu, že o menovanej kontrolovanej\nfyzickej osobe nemal vedomosť. A. B. vykonával strážnu službu na kontrolovanom pracovisku\nv uniforme označenej SBS, dochádzkový list podpisoval pod označením žalobcu, doklad preukazujúci\nvykonávanie priebežných kontrol bol vypisovaný pod hlavičkou žalobcu a identifikačný preukaz, ktorý bol\nmenovanému vystavený, bol vystavený s označením žalobcu. H. A. B. do Zápisnice o podaní informácie\nako svojho zamestnávateľa označil žalobcu. Aj manažér prevádzky TESCO STORES SR, a. s.\nuviedol do zápisnice, že A. B. pracuje pre firmu, ktorá im poskytuje služby SBS. Pokiaľ žalobca\nargumentoval tým, že A. B. nevykonával prácu preňho, ani na základe jeho pokynov, pretože s A. B.\nsa dohodol vedúci zamestnanec žalobcu bez jeho vedomia, čím zásadným spôsobom porušil interné\npredpisy, žalovaný uviedol nasledovné. Podľa orgánu verejnej správy je tvrdenie, že excesívne konanie\nzamestnanca nemôže zaväzovať žalobcu alebo zakladať akúkoľvek zodpovednosť za porušenie\nakýchkoľvek právnych predpisov nepresné a príliš všeobecné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal\nna inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný\nuž tým, že došlo k porušeniu, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie.\nPre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu\ndošlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov\nako zamestnávateľa. Plnenie povinností zamestnancov žalobcu nie je predmetom kontroly zo strany\ninšpekcie práce. Je na zamestnávateľovi ako organizuje prácu na pracovisku. Inšpektor práce\nako orgán verejnej moci iba kontroluje, či nedochádza k porušeniu právnych predpisov. Subjekt, ktorý je\nzodpovedný za ich dodržiavanie, je zamestnávateľ. Žalovaný má za to, že v konaní bolo porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané.\n\nŽalovaný sa vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Pokiaľ ide o ďalšie porušenia\nzistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, a to porušenie § 120 ods. 3 Zákonníka práce, § 120\nods. 1 v spojení s § 120 ods. 4 Zákonníka práce, § 85 ods. 5 Zákonníka práce, k týmto sa žalobca\nv správnej žalobe nijakým spôsobom nevyjadril. Uloženú pokutu považoval žalovaný za dostatočnú\na zohľadňujúcu konkrétny prípad žalobcu. V priebehu celého konania boli zachované práva žalobcu, bol\ninformovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný\nčas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, orgán verejnej správy sa vysporiadal\nso všetkými námietkami žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd\nžalobu v celom rozsahu zamietol.\nReplika žalobcu\n12. Žalobca nevyužil právo podať repliku.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov\n13. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) bez nariadenia pojednávania,\npretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal\nani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené\nna úradnej tabuli tunajšieho súdu od 20.02.2026 do 27.03.2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n26.03.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).\n14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n15. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n17. Podľa § 195 ods. 1 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n18. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n19. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu 21.09.2022, t.j.\nod 01.03.2021 do 31.12.2022) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo\nfyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený\npracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\n\n20. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta Zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je\npodnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.\n21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený\ndôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo\nznamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP).\nSprávny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené,\npričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo\no ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od\noznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom\nstanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych\ndôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods.\n1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle\n§ 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby\nv prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej\nžaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného\norgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj\nna návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.\n22. Žalobca sa v tomto prípade domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie príslušného inšpektorátu práce o uložení pokuty vo výške 2 500 eur podľa §\n19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, a to za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania\n(vo vzťahu k osobe A. B.) a ďalej za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2\nods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce (vo vzťahu k zamestnankyniam K. L. a M. D.). Správna\nžaloba a argumenty v nej obsiahnuté smerovali výlučne k namietanému porušeniu zákazu nelegálneho\nzamestnávania vo vzťahu k osobe A. B., preto správny súd (súc viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby)\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v tejto časti. Pre úplnosť\nsprávny súd uvádza, že aj predmetom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu boli len námietky\ntýkajúce sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.\n23. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný vyvodili nesprávny\nprávny záver o využívaní závislej práce A. B. žalobcom, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo\npodľa žalobcu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca opakoval námietku\no nedostatočne zistenom skutkovom stave, neuviedol však, v čom videl konkrétne pochybenie inšpekcie\npráce, nenavrhol v konaní vykonanie žiadnych dôkazov, ani sa nevyjadril k dôkazom vykonaným\norgánom verejnej správy (k vyhotovenej fotodokumentácii, Zápisnici o podaní informácie N. H., preukazu\nSBS, Záznamom o dochádzke a Zoznamu kontrolovaných osôb). Žalobcom prezentovaná argumentácia\nje tak len vyslovením nesúhlasu so skutkovými zisteniami, pričom takto formulovaná žalobná námietka\nneumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Predmet\nsúdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu, pričom žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť\ndôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje\nrozhodnutie žalovaného za nezákonné (žalobné body). Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca\nv správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť\nzrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky\nrozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne\ntak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nDostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie\ntoho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu a čím sa správny súd zaoberať nemôže,\nkeďže podľa § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných\nbodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody žalobca v správnej\nžalobe uplatňuje a aké argumenty uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov\nverejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení\nz administratívneho spisu alebo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. všeobecne uplatnené\ndôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný\nprípad a pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nemôže vychádzať\n\nani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Pokiaľ teda žalobca koncipoval správnu žalobu\ntak, že niektoré žalobné body uviedol všeobecne, niektoré vo forme nesúhlasu so závermi orgánu\nverejnej správy, resp. vo forme polemiky s názormi orgánu verejnej správy, z takto formulovaných\nžalobných dôvodov nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.\n24. Skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania spočíva v tom, že zamestnávateľ\nvyužíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 82/2005 Z.z.).\n25. Zodpovednosť za predmetný správny delikt žalobcu sa neviaže na zavinenie. Žalobca ako\nzamestnávateľ (podnikajúca právnická osoba) je za tento delikt objektívne zodpovedný, čo znamená,\nže na vyvodenie sankcie stačí samotné porušenie povinnosti ustanovenej právnym predpisom, pričom\nprávna úprava zamestnávateľovi neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti za správny\ndelikt, pretože neupravuje žiadne liberačné dôvody, ako napríklad súhlas poškodeného, dohoda o\nprípustnom riziku, preukázanie aktivity na zabránenie vzniku škody, mimoriadna udalosť a podobne.\nZákon č. 82/2005 Z.z. a Zákon č. 125/2006 Z.z. sú kogentnými právnymi predpismi, t. j. takými, od\nktorých nie je možné pri ich aplikácii sa odkloniť. Ak teda Zákon č. 125/2006 Z.z. v § 19 ods. 2 písm.\na) bod 1. ukladá orgánu verejnej správy povinnosť, nie možnosť, uložiť žalobcovi pokutu za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania, pričom neumožňuje v tomto smere zohľadniť žiadne liberačné\ndôvody, orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi\npokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložil. Tým, že žalobca využíval závislú prácu\nkontrolovanej fyzickej osoby (A. B.) bez toho, aby s ňou založil pracovnoprávny vzťah, porušil zákaz\nnelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 82/2005 Z.z. a orgán verejnej správy mu za tento\nsprávny delikt bol povinný podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. uložiť pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur.\n26. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom\npomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto\nzákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom\nobčianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nDefiníciu závislej práce obsahuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá\npráca je činnosť vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,\nosobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom\nčase určenom zamestnávateľom. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené konkrétne\nskutkové zistenia, vyplývajúce z konkrétne označených dôkazov, z ktorých orgány verejnej správy\nmali za preukázané kumulatívne splnenie všetkých atribútov vyžadovaných Zákonníkom práce v ust.\n§ 1 ods. 2 pre definovanie činnosti kontrolovanej fyzickej osoby ako vykonávanie závislej práce\npre žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom nosnými dôkazmi bola Zápisnica o podaní\ninformácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti kontrolovanej fyzickej osoby na pracovisku dňa 21.09.2022,\nv ktorej boli zaznamenané bezprostredné, spontánne vyjadrenia kontrolovanej osoby. Inšpekcia práce\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia špecifikovala jednotlivé znaky závislej práce a premietla ich\nna prípad kontrolovanej fyzickej osoby (A. B.). Konkrétne odôvodnila, že podriadenosť zamestnanca\na nadriadenosť zamestnávateľa je preukázaná tvrdeniami v Zápisnici o podaní informácie, do ktorej\nA. B. uviedol, kto je jeho zamestnávateľom a priamym nadriadeným, pričom skutočnosť, že A. B. je\nzamestnancom externej spoločnosti vykonávajúcej bezpečnostnú službu, potvrdil aj manažér prevádzky\nTESCO STORE a.s. N. H.. Zo Zápisnice o podaní informácie spísanej s kontrolovanou fyzickou osobou\nďalej vyplýva, že pracovné pokyny A. B. dával P. O. ako vedúci na kontrolovanom pracovisku. Osobný\nvýkon práce bol preukázaný skutkovými zisteniami inšpektora práce priamo na pracovisku, kde sa A.\nB. nachádzal v uniforme SBS, mal preukaz podpísaný a opečiatkovaný žalobcom, jeho prítomnosť na\npracovisku HM TESCO Martin a HM TESCO Púchov (a to už pred miestnou kontrolou dňa 21.09.2022)\nbola zaznamenaná na dochádzkových hárkoch. Ako pracovník bol uvedený aj na listine „Evidencia\nkontrol zamestnancov a zákazníkov“, kde je ako SBS uvedený už v mesiacoch júl až september 2022.\nAko ďalší dôkaz bola vyhotovená fotokópia „Dochádzkového listu“ s hlavičkou žalobcu v prevádzke\nHM TESCO MARTIN a HM TESCO PÚCHOV za mesiac august 2021, kde je zachytená dochádzka A.\nB. (pracovný čas za jednotlivé dni). Kontrolovaná osoba bola uvedená aj v listine „Rozpis služieb“ na\nseptember 2021 a mesiace marec, apríl, máj, jún, júl, august a september 2022. S ohľadom na uvedené\nneobstojí žalobná námietka, že v tomto prípade absentujú znaky závislej práce.\n\n27. Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce v zásade platí, že právne úkony poverených zamestnancov\nzaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. Zákon\npri pojme „poverený zamestnanec“ odkazuje na predchádzajúce ust. § 9 ods. 1 a 2, podľa\nktorých môžu za zamestnávateľa robiť právne úkony aj poverení zamestnanci. V ods. 3 tohto\nustanovenia pritom zákon výslovne hovorí, že vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci,\nktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným\nzamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im\nna tento účel záväzné pokyny.\n28. Sám žalobca označoval svojho zamestnanca P. O., ktorý mal kontrolovanej fyzickej osobe prideľovať\nprácu, za vedúceho zamestnanca. Prideľovanie práce a jej kontrola P. O. bola teda v súlade s cit.\nustanoveniami Zákonníka práce. Pokiaľ bol P. O. vedúcim zamestnancom na pracovisku žalobcu\n(čo konštatoval žalobca, teda správny súd považoval túto skutočnosť za nespornú), bol oprávnený\nprideľovať A. B. prácu. Uvedené potom nepodporuje tvrdenie žalobcu, že by úkony P. O. nemali\nžalobcu ako zamestnávateľa zaväzovať, keď podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce len ak poverený\nzamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú\ntieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že poverený zamestnanec\nsvoje oprávnenie prekročil. Skutkové okolnosti veci pritom nasvedčujú tomu, že zamestnanec A. B.\ndôvodne P. O. považoval za vedúceho zamestnanca oprávneného mu prideľovať prácu v mene žalobcu,\npričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz vyvracajúci predpoklad zamestnanca (A. B.), že pokyny P.\nO. boli pokynmi neprekračujúcimi jeho právomoc. Doklad vyhotovený, resp. podpísaný žalobcom ako\nzamestnávateľom (konkrétne Identifikačný preukaz č. S 3287 vystavený osobe A. B. dňa 10.01.2019\nžalobcom na druh služby: Strážna služba), vyvracia tvrdenie žalobcu, že osobu A. B. nepozná. Žalobca\ntvrdil, že aj vedúci zamestnanec P. O. musel vedieť, že na takýto úkon (prideľovanie práce A. B.) nebol\noprávnený zo svojej funkcie, ani ním nebol poverený, nepredložil však žiadny dôkaz o rozsahu oprávnení\ntohto vedúceho zamestnanca (napr. pracovnú zmluvu, náplň práce).\n29. Žalobca v správnej žalobe (ako už vo vyjadrení k Protokolu 1 a v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu) poukázal na Čestné vyhlásenie, ktoré dňa 02.01.2023 podpísal jeho zamestnanec P. O..\nVyhlásil v ňom, že ako vedúci regionálneho oddelenia žalobcu sám bez vedomia žalobcu dohodol\ns A. B., aby ho zastúpil na pracovisku „TESCO STORES a.s., HM Martin – OC TURIEC 1“, pričom\nzamestnávateľovi nahlásil, že prácu vykonal on osobne, za čo obdržal aj mzdu a boli za neho hradené\nodvody, pričom on odovzdal časť svojej mzdy A. B.. Ďalej potvrdil, že si je vedomý, že nebol oprávnený\nna prijatie A. B. do pracovného pomeru v spoločnosti LAMA SK a.s., že konal v rozpore s internými\npredpismi tejto spoločnosti, s ktorými bol oboznámený. Uviedol, že chcel ľudsky pomôcť A. B. privyrobiť\nsi a tiež vykryť obsadenie voľnej pracovnej smeny. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že čestné\nvyhlásenie môže byť v zmysle Správneho poriadku podkladom rozhodnutia, a to aj čestné vyhlásenie\ninej osoby ako účastníka konania (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku). Na druhej strane je však potrebné\nzdôrazniť, že dôkazná sila čestných vyhlásení ako jednostranných vyhlásení nie je v zásade vysoká (k\ntomu pozri podporne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/32/2016). Vzhľadom\nna závery uvedené v bode 28. odôvodnenia tohto rozsudku (že A. B. dôvodne považoval P. O. za\nvedúceho zamestnanca oprávneného udeľovať mu pracovné pokyny v mene zamestnávateľa – žalobcu)\nspolu s prihliadnutím na skutočnosť, že čestné vyhlásenie bolo predložené žalobcom (evidentne\ns motiváciou zvrátiť závery uvedené v protokole), podľa správneho súdu orgán verejnej správy dôvodne\nvyhodnotil predložené čestné vyhlásenie ako nie hodnoverný dôkaz, ktorý by negoval záver inšpekcie\npráce o nelegálnom zamestnávaní A. B. žalobcom za súčasného zohľadnenia ostatných skutkových\nzistení a dôkazov.\n30. Zápisnice o podaní informácie (spísané na mieste kontroly s kontrolovanou fyzickou osobou\na manažérom prevádzky) sú zákonnými dôkazmi vykonanými v rámci procesného postupu inšpekcie\npráce. Takýto podklad pre rozhodovanie priamo predpokladá § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce,\nv zmysle ktorého boli predmetné vysvetlenia podané. Pre vyhodnotenie hodnovernosti vyjadrení\nuvedených osôb ako dôkazov bolo rozhodujúce, že všetky skutočnosti uviedli po náležitom poučení,\nbezprostredne počas kontroly, bez prípravy, spontánne, bez možnosti ovplyvňovania, resp. bez možnosti\ndohody na obsahu tejto výpovede (poskytnutí informácie) so žalobcom. Orgány verejnej správy podľa\nsprávneho súdu príslušnými úkonmi (obhliadka, spísanie zápisníc, kontrola dokladov, fotodokumentácia)\nnáležite pristúpili k zisťovaniu skutkového stavu, teda nie je dôvodná žalobná námietka o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave.\n\n31. Správny súd, vychádzajúc z obsahu žalobných námietok žalobcu, ktorými je podľa § 134 ods. 1 SSP\nviazaný, nezistil s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP. Správny súd ďalej v intenciách ust. § 195 písm.\nc), d) a e) SSP nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku,\nani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií\nv rámci správneho trestania, uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy\norgánu verejnej správy. Pokuta bola uložená v súlade so zákonom, v rámci zákonom stanoveného\nrozpätia (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce) a bola v rozhodnutiach riadne odôvodnená\nz hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta, ktorú bol\norgán verejnej správy po zistení porušenia ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 82/2005 Z. z. podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. Zákona o inšpekcii práce povinný žalobcovi uložiť,\nbola podľa správneho súdu uložená v primeranej výške a plní tak svoju preventívnu, ako aj represívnu\nfunkciu.\n32. Žalobca v správnej žalobe nenavrhol správnemu súdu, aby vykonal sankčnú moderáciu podľa §\n198 SSP (žiadal len o zrušenie rozhodnutí s odôvodnením, že nebol dostatočne zistený skutkový stav\na rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení).\n33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov\nuvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane\nprvostupňového rozhodnutia je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\n34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého\nmá právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom\nalebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov\nkonania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady\ntrov konania žalovanému.\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nRozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia\nrozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o\nsprávnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443\nods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§\n444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}