Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/9/2024 z 12. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 5Sf/9/2024 0824100137 12. 03. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100137.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Europa Workintense spol. s r. o., so sídlom Štěpánská 704/61, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 649 42 457, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100116922/2024 zo dňa 11.01.2024, takto rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:

Administratívne konanie Prvostupňové rozhodnutie 1) Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“) rozhodnutím č. 101740913/2023 zo dňa 11.07.2023 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi (ďalej aj len „daňový subjekt“) rozdiel dane v sume 64.860,17 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020. Daňová kontrola bola začatá dňa 07.10.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101648515/2021 zo dňa 06.09.2021. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 102037081/2022 zo dňa 19.07.2022 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, a to od 20.07.2022 do 31.01.2023. Oznámením č. 100467416/2023 zo dňa 01.02.2023 správca dane žalobcovi oznámil, že vo výkone daňovej kontroly pokračuje. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 17.03.2023 Protokol z daňovej kontroly č. 100803697/2023 (ďalej aj len „Protokol“), súčasťou ktorého bola aj Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu pre obojsmernú elektronickú komunikáciu dňa 17.03.2023. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňom doručenia Protokolu s výzvou. 2) Žalobca podal dňa 30.06.2021 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020. V podanom daňovom priznaní vykázal základ dane v sume 14.736,18 Eur a priznal

daň v sume 3.094,60 Eur. Z účtovného denníka predloženého k daňovej kontrole správca dane zistil, že daňový subjekt zaúčtoval do nákladov na ťarchu účtu 501001 – Spotrebu materiálu a zahrnul do daňových výdavkov (nákladov) nákup spotrebného materiálu, a to - výdavkovým pokladničným dokladom č. 20HV00043 (ďalej aj len „VPD č. 43“) zo dňa 30.11.2020 v sume 13.765,16 Eur a - výdavkovým pokladničným dokladom č. 20HV00045 (ďalej aj len „VPD č. 45“) zo dňa 31.12.2020 v sume 14.930,94 Eur. 3) Výdavkový pokladničný doklad č. 20HV00043 zo dňa 30.11.2020 sa medzi dokladmi predloženými k daňovej kontrole nenachádzal a žalobca tento doklad nepredložil ani napriek opakovaným výzvam na jeho predloženie. Tento výdavkový pokladničný doklad nebol žalobcom predložený ani počas vyrubovacieho konania. K výdavkovému pokladničnému dokladu č. 20HV00045 zo dňa 31.12.2020 bol priložený súpis dokladov v členení: označenie dodávky, základ dane, čiastka DPH, celkom s DPH, poznámka. V stĺpci označenie dodávky bolo uvedené: spotreba materiálu a v dvoch prípadoch PHM (PHM v sume 41,72 Eur a 45,28 Eur bez DPH). Správca dane Výzvou na predloženie dôkazov č. 100030198/2022 zo dňa 10.01.2022 vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov preukazujúcich obstaranie materiálu (kedy bol nakúpený, od koho, jeho presný popis), opodstatnenosť jeho zaúčtovania do nákladov a zahrnutie do daňových výdavkov (nákladov). Daňový subjekt dôkazy nepredložil. Počas ústneho pojednávania dňa 05.04.2022 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100738003/2022) daňový subjekt uviedol, že sa jedná o doklady, ktoré pripravuje spoločnosť Solid finance a.s. a prvotné účtovné doklady doložia (bod 16 a17 zápisnice). V Podaní č. 606378229/2022 zo dňa 22.04.2022 daňový subjekt uviedol, že sa jedná o účty za PHM. V ďalšom Podaní č. 606378438/2022 zo dňa 22.04.2022 zaslal žalobca kópie 272 kusov dokladov z ERP za nákup PHM v celkovej sume 6.187,43 Eur. Všetky nákupy boli vykonané v Košiciach. Daňový subjekt nevysvetlil, ktoré doklady za nákup PHM súviseli so spornými VPD č. 43 a VPD č. 45 a ani nepriradil jednotlivé doklady o nákupe PHM k týmto výdavkovým pokladničným dokladom. Správca dane následne Výzvou na predloženie dokladov č. 10132121533/2022 zo dňa 10.05.2022 vyzval daňový subjekt na predloženie originálov dokladov z ERP, ktoré boli správcovi dane doručené dňa 22.04.2022 v počte 272 ks (Podanie č. 606378438/2022). Daňový subjekt síce doručil scan dokladov z ERP na nákup PHM, ale doklady neboli zaevidované v účtovnej evidencii, nemali interné číslo, chýbala im predkontácia. Správca dane žiadal daňový subjekt, aby doklady z ERP priradil ku konkrétnym účtovným dokladom a preukázal ako boli tieto doklady zaúčtované, kto PHM nakupoval, komu a kedy bola z pokladne vyplatená hotovosť za tieto nákupy. Ďalej správca dane žiadal predložiť VPD č. 43 a originály prvotných dokladov, ktoré boli zaúčtované do nákladov, originály pokladničných dokladov podľa zoznamu, ktorý je priložený k VPD č. 45 (bod 7 a 8 výzvy). Dňa 14.06.2022 bola správcovi dane doručená Odpoveď, kde daňový subjekt uviedol, že originály dokladov za PHM zašlú poštou. Hotovosť na ich nákup vyplatili jednotlivým vodičom (A. B. a C. D. A.). VPD č. 43 a VPD č. 45 boli interné dokumenty, kde náklady na PHM boli spočítané do nákladových skupín pre sledovanie nákladovosti jednotlivých procesov. Správca dane Výzvami na predloženie dôkazov č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 a č. 100489397/2023 zo dňa 02.02.2023 opakovane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými preukáže splnenie podmienok na zahrnutie VPD č. 43 a VPD č. 45 do daňových výdavkov (nákladov). Zároveň daňový subjekt oboznámil so zisteniami a svojimi pochybnosťami. Na prvú výzvu daňový subjekt nereagoval, dôkazy, prvotné doklady a vysvetlenie nepredložil. K druhej výzve daňový subjekt dňa 20.02.2023 správcovi dane doručil Odpoveď na výzvu, ktorá obsahovala 13 príloh, z toho 12 príloh tvorili doklady o nákupe PHM (spolu 860 bločkov z ERP), kde nebolo uvedené kto nakúpil PHM, ako sú zaúčtované. Daňový subjekt uviedol, že spoločnosť sa rozvíjala a preto lákali nových zamestnancov, väčšinu občanov Ukrajiny. Najvhodnejších kandidátov sa im podarilo nájsť na východe Slovenska. Ukrajinský uchádzači prekračovali hranice bez vozidiel a daňový subjekt im zabezpečoval cestu na západné Slovensko. Preto boli doklady na nákup pohonných hmôt z Košíc a tiež z dôvodu, že tam boli priaznivé ceny pohonných hmôt. Okrem prepravy osôb zabezpečovali tiež prepravu a distribúciu náborových letákov, v mnohých prípadoch na Ukrajinu. Uviedol, že nevykazovali všetky doklady na PHM, ale iba 80 % a poskytnuté doklady priradili k jednotlivým vozidlám, ktorých zoznam prikladajú. 4) Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správca dane prijal záver, že výdavky zúčtované spornými VPD č. 43 a VPD č. 45 nespĺňajú všetky podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) Daňového poriadku, a preto o sumu vo výške 28.696,10 Eur zvýšil základ dane, keďže pri týchto výdavkoch nebola splnená podmienka vecnosti a preukázateľnosti.

5) Správca dane zistil, že daňový subjekt zaúčtoval do nákladov na ťarchu účtu 501030 – PHM a zahrnul do daňových výdavkov (nákladov) nákup pohonných látok, nafty v celkovej výške 582,15 Eur (sporné doklady sú uvedené na str. 7 prvostupňového rozhodnutia). Daňový subjekt nemal v majetku zaradený žiadny dopravný prostriedok a ani si ho neprenajímal, nepodal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a ani neúčtoval o služobných cestách. Správca dane ho preto vyzval na predloženie dôkazov, ktorými preukáže dôvod nákupu pohonných látok, kto ich nakupoval, kde a kým boli spotrebované. Zároveň žiadal predložiť technický preukaz motorového vozidla, ktoré nakúpené pohonné látky spotrebovalo a evidenciu jázd (Výzva na predloženie dôkazov č. 100030198/2022 zo dňa 10.01.2022). Daňový subjekt zaslal správcovi dane (Podanie č. 602639377/2022 zo dňa 25.02.2022) zmluvy o výpožičke v počte 9 kusov, podľa ktorých je vypožičiavateľ, teda daňový subjekt oprávnený používať predmet výpožičky, ktorým je motorové vozidlo mesačne za 5.000,- CZK až 7.000,- CZK (konkrétne zmluvy sú uvedené na str. 8 prvostupňového rozhodnutia). Bližšie informácie o nákupe PHM a využívaní motorových vozidiel však neposkytol. Počas ústneho pojednávania dňa 05.04.2022 (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.04.2022 č. 100738003/2022), daňový subjekt uviedol, že motorové vozidlá využívali zamestnanci a iné osoby, ktoré mali na to oprávnenie. Knihy jázd neviedli, na PHM boli využívané paušálne výdavky vo výške 80% a 20% z nakúpených PHM a boli pripočítateľnou položkou (bod 18 zápisnice). Správca dane Výzvou na predloženie dokladov č. 10132121533/2022 zo dňa 10.05.2022 vyzval daňový subjekt na predloženie záznamov o prevádzke motorových vozidiel, technických preukazov vypožičaných vozidiel, dokladu o stave tachometra, cestovných príkazov, na základe ktorých zamestnanci vykonali pracovné cesty zapožičanými motorovými vozidlami. Dňa 14.06.2022 bola správcovi dane doručená Odpoveď na výzvu. K záznamom o prevádzke motorových vozidiel a k dokladom o stave tachometra sa daňový subjekt nevyjadril, uviedol, že mali externých dodávateľov, ktorí jazdili pre daňový subjekt a u nich nemali povinnosť mať cestovné príkazy. Z predložených technických preukazov zapožičaných vozidiel správca dane nezistil, či náklady na obstaranie pohonných hmôt, zaúčtované na základe vyššie uvedených účtovných dokladov spĺňajú podmienky vecnosti a preukázateľnosti. Výzvou na predloženie dôkazov č. 100489397/2023 zo dňa 02.02.2023 správca dane opakovane vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov a zároveň mu oznámil pochybnosti o tom, že nakúpené PHM slúžili na podnikateľské účely a súviseli s dosahovaním jeho zdaniteľných príjmov. V Odpovedi zaevidovanej dňa 20.02.2023 daňový subjekt uviedol, že zabezpečovali prepravu uchádzačov o miesto a obchodných partnerov z východu Slovenska a tiež prepravu a distribúciu náborových letákov. 6) Podľa § 659 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Rovnako je zmluva o výpožičke riešená aj v Občianskom zákonníku ČR, kde je v § 2193 uvedené „Smlouvou o výpůjčce půjčitel přenechává vypůjčiteli nezuživatelnou věc a zavazuje se mu umožnit její bezplatné dočasné užívání“. Z obsahu predložených zmlúv vyplýva, že sa nejedná o zmluvy o výpožičke, ale o nájomné zmluvy. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Ak by daňový subjekt využíval pre svoju činnosť prenajaté vozidlá, bol povinný o tom účtovať. Z predloženého účtovníctva správca dane však zistil, že daňový subjekt o nájomnom neúčtoval a rovnako neúčtoval ani o platbách za vypožičané vozidlá, doklady o úhradách sa medzi predloženými dokladmi nenachádzali a ani ich neskôr nepredložil. Daňový subjekt nepredložil ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2020 žiadne doklady a dôkazy ktorými by preukázal, že výdavky (náklady) vynaložené na nákup pohonných látok a zaúčtované do nákladov sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o dani z príjmov“). Správca dane preto podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšil výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane o sumu 582,15 Eur. 7) Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt vo svojom účtovníctve eviduje neuhradené záväzky po lehote splatnosti viac ako 360 dní (tabuľka uvedená na str. 11 prvostupňového rozhodnutia). Neuhradené záväzky viac ako 360 dní boli zistené v sume 491.205,80 Eur a záväzky po lehote splatnosti viac ako 720 dní boli zistené vo výške 76.125,- Eur. Správca dane zistil, že daňový subjekt základ dane o záväzky po lehote splatnosti podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní za rok 2020 neupravil. Daňový subjekt na Výzvu na predloženie dôkazov a dokladov č. 100030198/2022 zo dňa 10.01.2022 a č. 10132121533/2022 zo dňa 10.05.2022 ani v predĺženej lehote nereagoval, k neuhradeným záväzkom sa nevyjadril, žiadne doklady a dôkazy o ich úhrade nepredložil. Nesplnil ani svoj prísľub uvedený v Podaní zo dňa 14.06.2022, že odpoveď zašle do 16.06.2023. Aj Výzvou na predloženie dôkazov č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 bol daňový subjekt opakovane vyzvaný na predloženie

dôkazov k neuhradeným záväzkom a zároveň bol oboznámený so zisteniami a pochybnosťami správcu dane. Ani v predĺženej lehote daňový subjekt opakovane žiadne doklady a dôkazy nepredložil. Daňový subjekt reagoval až na ďalšiu Výzvu správcu dane na predloženie dôkazov č. 100489397/2023 zo dňa 02.02.2023, kde v Odpovedi zaevidovanej pod č. 602849850/2023 zo dňa 20.02.2023 uviedol, že neuhradené záväzky neboli zohľadnené v základe dane za rok 2020 z dôvodu, že nesprávne určil dátum splatnosti. V priebehu roka 2020 a 2021 boli záväzky materskou spoločnosťou uhradené. Žiadne dôkazy a doklady o svojom tvrdení ale predložené neboli. Daňový subjekt bol podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov povinný v roku 2020 zvýšiť základ dane spolu o sumu 136.303,66 Eur (98.241,16 a 38.062,50), čo tvorí 20 % hodnoty neuhradených záväzkov po lehote splatnosti viac ako 360 dní a 50 % hodnoty záväzkov po lehote splatnosti viac ako 720 dní. 8) Správca dane zvýšil základ dane aj o sumu 19.375,- Eur a o sumu 8.440,18 Eur z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že ubytovanie a doprava, fakturovaná B. E., s miestom podnikania B. XX, E., IČO: 44 193 602 a spoločnosťou EMTES s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1597, Galanta, IČO: 35 925 051 (ďalej aj len „EMTES s.r.o.“) boli poskytnuté zamestnancom daňového subjektu podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov (sporné dodávateľské faktúry sú uvedené na str. 13 a 19 prvostupňového rozhodnutia). Predmetné zvýšenie základu dane daňový subjekt nenamietal. 9) Správca dane ďalej skúmal spornú dodávateľskú faktúru č. 310120209 zo dňa 31.01.2020, vystavenú spoločnosťou AAA REAL s. r. o., so sídlom Bošianska Neporadza 273, Neporadza, IČO: 51 062 810 (ďalej aj len „AAA REAL s. r. o.) v sume 6.064,17 Eur za ubytovanie, zúčtovanú na nákladový účet hlavnej knihy 518 003 – Ubytovanie a zahrnutú do daňových nákladov. 10) Správca dane Výzvami na predloženie dokladov a dôkazov č. 102604504/2021 zo dňa 20.12.2021 a č. 101341448/2022 zo dňa 11.05.2022 vyzval spoločnosť AAA REAL s. r. o. a jej jediného konateľa, F. G. (konateľ od 15.06.2020) na predloženie všetkých odberateľských faktúr, vystavených v roku 2020 pre daňový subjekt spolu s ďalšími podkladmi a prílohami. Zásielky sa vrátili späť s poznámkou „adresát je neznámy“ i napriek tomu, že boli doručované do sídla spoločnosti a na adresu trvalého pobytu jej konateľa. Spoločnosť a ani F. G. žiadne doklady nepredložili. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil (Úradný záznam č. 101631118/2022 zo dňa 01.06.2022), že spoločnosť AAA REAL s. r. o. nepodala za rok 2020 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a ani účtovnú závierku. Posledná účtovná závierka uložená v registri je za účtovné obdobie 2019, kde spoločnosť neuvádza nehnuteľný majetok. Informácie sú zrejmé aj z verejne dostupných zdrojov na internete (H., H.). Spoločnosť AAA REAL s. r. o. podala za rok 2020 iba daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Za január 2020 vykázala vysoký obrat pri nízkej daňovej povinnosti. Za mesiace február až december 2020, kedy došlo k zmene spoločníka a konateľa, podávala už iba nulové priznania k dani z pridanej hodnoty, príp. daňové priznania s veľmi nízkym obratom. Správca dane ďalej zistil, že v spoločnosti AAA REAL s. r. o. boli v roku 2020 a 2021 začaté daňové kontroly na DPH za mesiace december 2019 a september 2020. Z dôvodu, že spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, neumožnila vykonanie daňovej kontroly, pristúpil správca dane k procesu určovania dane podľa pomôcok. Z uvedeného vyplýva, že už v roku 2020 bola spoločnosť nekontaktná, vlastníctvo ani prenájom nehnuteľnosti nie je uvedenou spoločnosťou deklarované a spoločnosť po zmene konateľa už nepodala daňové priznanie k dani z príjmov a účelovo boli podávané len daňové priznania a kontrolné výkazy k DPH. Účtovníctvo spoločnosti bolo pre správcu dane nedostupné. V čase, kedy spoločnosť AAA REAL s. r. o. mala vystaviť spornú dodávateľskú faktúru bola jedinou spoločníčkou a konateľkou I. J. (v súčasnosti p. D.). Správca dane predvolal menovanú na ústne pojednávanie (Predvolanie na výsluch svedka zo dňa 11.05.2022 č. 101339580/2022), o čom bol daňový subjekt informovaný (Upovedomenie o vypočutí svedka č. 101339870/2022 zo dňa 11.05.2022). Dňa 30.05.2022 menovaná podala svedeckú výpoveď bez prítomnosti daňového subjektu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101598363/2022 zo dňa 30.05.2022). Ústneho pojednávania sa na žiadosť svedkyne zúčastnil aj K. D., manžel, ktorý bol v období od 22.08.2017 do 16.03.2020 splnomocneným zástupcom spoločnosti AAA REAL s. r. o. Menovaní uviedli, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti boli stavebné práce a sprostredkovateľská činnosť, sídlo spoločnosti bolo v Neporadzi, ale reálne činnosť bola vykonávaná v Strání, kde žili. Iné priestory nemali, nemali ani zamestnancov, vlastný ani prenajatý majetok, vlastnili len stavebné náradie a 2 motorové vozidlá. Daňový subjekt poznali a v roku 2020 s ním spolupracovali, skontaktoval ich L. J., ktorý si u nich objednal stavebné práce a obchod dojednal. Kto zastupoval daňový subjekt p. D. nevedel, pána videl raz. Na adrese Beckov 361 vykonala spoločnosť stavebné práce, vykonávali ich subdodávatelia, boli to traja ľudia, ale mená si p. D. nepamätal. Práce si objednal

L. J., mali s ním uzatvorenú zmluvu, ktorú nemohli predložiť, lebo všetky doklady odovzdali novému majiteľovi spoločnosti AAA REAL s. r. o. Faktúru vystavili daňovému subjektu, ale nie na stavebné práce, ale na ubytovanie, na základe dohody s L. J. a zástupcom daňového subjektu. Faktúra bola uhradená na účet spoločnosti AAA REAL s. r. o. Správca dane predložil na nahliadnutie Zmluvu o podnájme nebytového priestoru zo dňa 30.12.2019. D. D. uviedla, že je možné, že túto zmluvu uzatvorili a potvrdila, že podpis je jej. D. D. uviedol, že s p. J. sa pozná už dlhšiu dobu a na jeho žiadosť to bolo takto spravené. Určite nikomu nič neprenajímali, robili stavebné práce na základe objednávky p. J.. Spornú dodávateľskú faktúru pre daňový subjekt vystavil a podpísal p. D.. Faktúra bola vystavená na ubytovanie, ale v skutočnosti to boli vykonané stavebné práce pre L. J., ktoré nezaplatil p. J., ale daňový subjekt prostredníctvom spornej dodávateľskej faktúry. Budova na adrese K. XXX je rodinný dom, kde je prízemie a prvé poschodie, ktoré prerobili na obytný priestor. K budove boli pripojené ďalšie prístavby, v ktorých býval v čase prerábky L. J. s rodinou a aj nejakí cudzinci. Podľa LV č. XXX je vlastníkom celej nehnuteľnosti v obci K. XXX A. J.. K spolupráci spoločnosti AAA REAL s. r. o. s A. J. menovaní uviedli, že ju poznajú, nemali s ňou žiadnu obchodnú spoluprácu a ani žiadnu zmluvu. Všetko riešil jej otec L. J.. Nehnuteľnosť na adrese K. XXX nemali prenajatú. Svedkyňa nepredložila žiadne doklady, nakoľko účtovníctvo a doklady odovzdala novému majiteľovi spoločnosti AAA REAL s. r. o. 11) Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt zaúčtoval do nákladov na ťarchu účtu 518003 – Ubytovanie a 518090 – Ostatné služby a zahrnul do daňových výdavkov (nákladov) dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou Torsello s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava (ďalej aj len „Torsello s.r.o.“) v celkovej výške 109.396,68 Eur. Predmetom fakturácie bolo ubytovanie, 2 faktúry č. 201100221 a č. 201100226 zo dňa 30.11.2020 neboli správcovi dane predložené i napriek opakovaným výzvam (Výzva na predloženie dokladov č. 102031933/2021 zo dňa 27.10.2021 a Výzva na predloženie dokladov č. 102422080/2021 zo dňa 30.11.2021). Sporné dodávateľské faktúry sú uvedené na str. 30 prvostupňového rozhodnutia. Správca dane Výzvou č. 102606107/2021 zo dňa 20.12.2021 vyzval spoločnosť Torsello s.r.o. na predloženie všetkých faktúr vystavených pre daňový subjekt, vrátane všetkých podkladov. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou „adresát je neznámy“. Spoločnosť nepredložila žiadne doklady. Podľa údajov z obchodného registra bol v čase vystavenia sporných faktúr jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Torsello s.r.o. D. E.. Správca dane menovanému zaslal Predvolanie na výsluch svedka č. 100557403/2022 zo dňa 22.03.2022 o čom bol daňový subjekt informovaný (Upovedomenie o vypočutí svedka č. 100561809/2022 zo dňa 22.03.2022). Dňa 13.04.2022, kedy sa malo konať ústne pojednávanie, sa k správcovi dane nedostavil ani svedok a ani daňový subjekt. Správca dane požiadal policajné orgány o jeho predvedenie (Žiadosť o predvedenie č. 100890555/2022 zo dňa 13.04.2022), o čom bol daňový subjekt informovaný (Upovedomenie o vypočutí svedka č. 100891036/2022 zo dňa 13.04.2022). Svedok predvedený nebol a na podanie svedeckej výpovede sa nedostavil ani daňový subjekt z dôvodu, že na adrese trvalého pobytu svedka a ani na adrese M. XX, N. A. N. O. na zvonenie nikto neotváral, prípadne nikto nebol doma (Odpoveď policajných orgánov, zaevidovaná pod č. 250139447/2022 zo dňa 06.05.2022). Správca dane z verejne dostupných údajov (H., H., H.) a zo spisu spoločnosti Torsello s.r.o. vedeného v informačnom systéme finančnej správy zistil, že spoločnosť nepodala od svojho vzniku (2017 – 2021) žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb a ani účtovné uzávierky. Jediným konateľom bol od 20.02.2018 do 09.12.2022 D. E., v súčasnosti nemá spoločnosť v obchodnom registri zapísaného žiadneho konateľa, od 10.04.2018 sa zmenilo sídlo spoločnosti (na adresu B. N. XXX, K.). Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť podala daňové priznania k DPH za január až december 2020, kde vykázala vysoké obraty a nízku vlastnú daňovú povinnosť. Dňa 30.09.2021 Daňový úrad Bratislava zrušil spoločnosti Torsello s.r.o. registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty, nakoľko ani na výzvy správcu dane spoločnosť nepodávala daňové priznanie k DPH. V rokoch 2019 až 2021 boli v spoločnosti vykonané viaceré kontroly dane z pridanej hodnoty, z ktorých správca dane prešiel na proces určovania dane podľa pomôcok. Z protokolov správca dane zistil, že zásielky zasielané na adresu uvedenú v obchodnom registri sa vracali s poznámkou „adresát je neznámy“. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na adrese Karpatské námestie 10A, Bratislava poskytuje služby virtuálneho sídla spoločnosť Moje Sidlo services s.r.o., ktorá uviedla, že podľa údajov uvedených v obchodnom registri má spoločnosť Torsello s.r.o. sídlo na uvedenej adrese. Názov spoločnosti sa nenachádzal na zozname jej aktívnych zákazníkov, ktorý bol umiestnený pred vchodom do kancelárie na uvedenej adrese, nakoľko služba Registračné sídlo pre uvedenú spoločnosť je neaktívna. Služby virtuálneho sídla boli spoločnosti Torsello s.r.o. poskytnuté v čase od 05.03.2018 do 04.06.2019 (Odpoveď na dožiadanie č. 100720308/2021 zo dňa 29.04.2021). Zásielky správcu dane zasielané na adresu M. XX, N. A. N. O., ktorú nahlásila spoločnosť ako doručovaciu adresu, sa vracali s poznámkou „adresát je neznámy“, rovnako tak zásielky zasielané na adresu trvalého bydliska

konateľa spoločnosti, D. E.. Spoločnosť Torsello s.r.o. so správcom dane nespolupracovala, na jeho výzvy nereagovala, nepredložila účtovné a daňové doklady, neumožnila vykonanie daňovej kontroly. Na ústnom pojednávaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 13.07.2021 č. 101202102/2021) D. E. uviedol, že nastali zmeny v spoločnosti Torsello s.r.o. S určitosťou vedel, že už nie je jej konateľom, od akého dátumu však uviesť nevedel. Podpisoval zápisnicu z valného zhromaždenia, ktorou sa vzdal konateľstva v spoločnosti, kto sa stal novým konateľom, nevedel. Na otázky týkajúce sa ekonomickej činnosti spoločnosti v decembri 2020 menovaný nevedel reagovať, nespomínal si už. V súvislosti s iným daňovým konaním bol následne k správcovi dane dňa 25.10.2021 D. E. predvedený. Správca dane požiadal menovaného, aby sa vyjadril k činnosti spoločnosti v zdaňovacích obdobiach júl, september a október 2020. D. E. uviedol, že sa nebude vyjadrovať a využil svoju zákonnú možnosť nevypovedať (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102011698/2021 zo dňa 25.10.2021). Predložil Zmluvu o predaji podniku zo dňa 10.05.2021, Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 10.5.2021 a Plnomocenstvo zo dňa 10.5.2021. D. E., bol ako konateľ spoločnosti Torsello s.r.o. a mnohých iných spoločností, opakovane predvolávaný správcom dane na ústne pojednávania. Predvolania sa vracali správcovi dane späť neprevzaté, D. E. sa na ústne pojednávania väčšinou nedostavil. Spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, dlhodobo sa vyhýbala povinnostiam voči správcovi dane, na zaslané výzvy nereagovala a nepredkladala doklady k daňovým kontrolám a konaniam. Spoločnosť sa svojim správaním voči správcovi dane a taktiež na základe údajov uvedených v podaných daňových priznaniach DPH (vysoké obraty a nízke daňové povinnosti) javí ako riziková.(Úradný záznam č. 101639191/2022 zo dňa 01.06.2022). Zo zistení správcu dane vyplynulo, že dodávateľ Torsello s.r.o. nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, nemá personálne a materiálne možnosti na poskytovanie fakturovaných služieb, fakturované služby nie sú odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch. Tieto zistenia spochybňujú vierohodnosť o reálnosti poskytnutých služieb. 12) Správca dane Výzvou na predloženie dôkazov č. 100030198/2022 zo dňa 10.01.2022 vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov k sporným dodávateľským faktúram od spoločností AAA REAL s. r. o. a Torsello s.r.o. V Odpovediach predložených dňa 08.02.2022, dňa 10.02.2022, zaevidovaná pod č. 601860037/2022, dňa 25.02.2022, zaevidovaná pod č. 602639377/2022 neboli uvedené žiadne informácie, doklady ani dôkazy, týkajúce sa sporných dodávateľských faktúr. Na ústnom pojednávaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100738003/2022 zo dňa 05.04.2022) daňový subjekt k spornej faktúre uviedol, že si presne nepamätá, kto a kde bol ubytovaný, ani kde sa ubytovanie nachádzalo. Tieto informácie mal dodatočne doplniť. Tiež nevedel odpovedať ako bola nadviazaná spolupráca. Servis mali zabezpečovať vedúci zamestnanci, P., A. P. B., mali splnomocnenie k uzatváraniu zmlúv. Bližšie informácie o menovaných daňový subjekt neposkytol. Podľa informácií zo sociálnej poisťovne (List zaevidovaný pod č. 250000200/2022 zo dňa 03.01.2022) uvedené osoby neboli zamestnancami daňového subjektu. K spolupráci so spoločnosťou Torsello s.r.o. uviedol, že fakturované bolo ubytovanie a kancelárie v Beckove 361, obchodnú spoluprácu nadviazal A., potom to prevzal A. a následne P.. Nájomná zmluva bola podpísaná, ale priestory vlastnila J. a boli prenajaté s jej súhlasom. V Doplnení zápisnice, zaevidovanom pod č. 606378229/2022 a č. 606378438/2022 zo dňa 22.04.2022 daňový subjekt uviedol, že spoločnosti AAA REAL s. r. o. a Torsello s.r.o. zabezpečili kapacity na ubytovanie zamestnancov a spolupracujúcich partnerov, neviedli knihy ubytovania a priložil zoznam osôb, ktorým bolo povolené ubytovanie a Zmluvu o podnájme nebytového priestoru uzatvorenú medzi nájomcom, spoločnosťami AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a podnájomcom, daňovým subjektom zo dňa 30.12.2019 a 29.12.2019. So spoločnosťou Torsello s.r.o. bol uzatvorený aj Dodatok č. 1 k zmluve o podnájme zo dňa 28.5.2020 a Dodatok č. 2 k zmluve o podnájme zo dňa 30.10.2020. Bol predložený zoznam ubytovaných osôb, rovnaký ku všetkým dodávateľom, ktorí mu fakturovali ubytovanie (B. E., EMTES s.r.o., AAA REAL s. r. o. a Torsello s.r.o.). Zo zoznamu nebolo možné zistiť, za ktoré osoby bolo ubytovanie fakturované, v ktorom období, v akom vzťahu boli k daňovému subjektu, na základe čoho im daňový subjekt ubytovanie poskytol a kde konkrétne boli osoby ubytované. Na základe predložených zmlúv nájomca prenechal podnájomcovi so súhlasom vlastníka na užívanie priestory v budove na adrese K. XXX a podnájomca sa zaviazal platiť za to nájomcovi dohodnutú úhradu za podnájom. Zmluvy mali byť uzavreté na dobu určitú od 01.01.2020 do 31.01.2020, je na nich uvedený súhlas s podnájmom, ktorý udelila A. J. ako vlastníčka budovy na adrese K. XXX a jej podpis. Podľa zmlúv sa mal priestor využívať na podnikateľskú a najmä administratívnu činnosť, ale faktúra bola vystavená za ubytovanie. Podľa zmlúv mal podnájomca mesačne platiť náklady na energie (teplo, teplú vodu, elektrinu). Z dokladov a z účtovníctva daňového subjektu nebolo zistené, že nájomcovia (AAA REAL s. r. o. a Torsello s.r.o.) tieto energie podnájomcovi, daňovému subjektu vyfakturoval a podnájomca tieto energie uhradil. Podľa Dodatku č. 1 k zmluve prenechal s účinnosťou od 01.06.2020 nájomca Torsello s.r.o. podnájomcovi, daňovému subjektu ďalšie

priestory budovy na adrese J. XXXX/XX, N. A. N. O. za účelom kancelárie a pre administratívnu činnosť (ďalej len „nehnuteľnosti k. ú. N. A. N. O.“), zapísané na LV XXXX, k. ú. N. A. N. O. a rozostavanú budovu a pozemok p. č. 126/3, na ktorom je táto budova postavená, všetko v k. ú. B. (ďalej len „nehnuteľnosti k. ú. B. 1“), zapísané na LV XXX, k. ú. B. za účelom ich užívania ako sklad. Zároveň sa zvýšila úhrada za podnájom od 01.06.2020 do 31.12.2020 na výšku 8.700,- Eur mesačne. Súčasťou Dodatku č. 1 k zmluve boli 2 súhlasy vlastníkov prenajatých nehnuteľností, ktorí svojimi podpismi mali potvrdiť udelenie súhlasu s podnájmom, a to ako vlastník nehnuteľností k .ú. Nové mesto nad Váhom mal udeliť súhlas s podnájmom O. A., Q. XXX, B. a ako vlastník nehnuteľností k. ú. B. mal dať súhlas s ich podnájmom O. D., O. XXX/X, R.. Podľa Dodatku č. 2 k zmluve od 01.11.2020 nájomca, spoločnosť Torsello s.r.o. prenechal podnájomcovi, daňovému subjektu na užívanie na účely ubytovania a administratívnu činnosť aj budovu, s. č. 189 a pozemok p. č. 125, všetko k. ú. B. (ďalej len „nehnuteľnosti Kajal 2“), zapísané na LV č. XXX k. ú. B. za sumu 16.900,- Eur mesačne. Na dodatku č. 2 je súhlas vlastníka nehnuteľností, D. O.. 13) Správca dane Výzvami č. 101206467/2022 zo dňa 04.05.2022, č. 101029975/2022 zo dňa 25.04.2022 a č. 101210445/2022 vyzval A. O. a D. O. na vyjadrenie sa k jeho zisteniam. Dňa 10.05.2022 bola správcovi dane doručená Odpoveď od A. O., kde uviedol, že nemá čo predložiť, pretože uvedenú nehnuteľnosť vlastní ako súkromná osoba a nikdy ju neprenajímal. Dňa 24.05.2022 bolo správcovi dane doručené Vyjadrenie od D. O. zo dňa 15.05.2022, kde uviedol, že sa jednalo o halu a rodinný dom, ktorý nie je dostavaný, dá sa tam čokoľvek uskladniť, hlavne sa jednalo o plechovú halu na pozemku, nehnuteľnosť bola prenajatá podľa zmluvy spoločnosti Torsello s.r.o., nevedel uviesť kto ju konkrétne využíval, kľúče odovzdal D. E.. Spoločnosť Torsello s.r.o. poznal, lebo jej prenajal halu, daňový subjekt nepoznal. Priložil Zmluvu o prenájme haly uzavretú medzi D. O. a spoločnosťou Torsello s.r.o., Dodatok č. 1 k zmluve a príjmové pokladničné doklady z roku 2021. Podľa predloženej Zmluvy o prenájme haly, ktorú D. O. zaslal správcovi dane, mal prenajímateľ, D. O., ako výlučný vlastník domu, haly a pozemku v k. ú. B., s. č. 189, parc. č. 125 a parc. č. 126/3 (nehnuteľnosti Kajal 2 a Kajal 1 – LV XXX a LV XXX) prenajať spoločnosti Torsello s.r.o. Podľa údajov uvedených na LV č. XXX je vlastníkom nehnuteľností R. I., B. M. XXX, B. a nie O. D.. Ten je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B. (nehnuteľnosti Kajal 1). D. O. predložil príjmové pokladničné doklady bez čísla zo dňa 01.01.2021, 05.02.2021 a zo dňa 04.03.2021 podľa ktorých mal prijať od spoločnosti VILS s.r.o. v roku 2021 finančnú hotovosť v sume 1.600,- Eur. Tieto doklady neboli dôkazy o tom, že v roku 2020 prenajal nehnuteľnosti spoločnosti Torsello s.r.o. a táto následne fakturovala daňovému subjektu ubytovanie. Predložené doklady nesúviseli s kontrolovaným účtovným obdobím ani s preverovaným daňovým subjektom. Správca dane zaslal Deziderovi Goczemu Výzvu č. 101214161/2022 zo dňa 04.05.2022 a vyzval ho, aby sa vyjadril k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a na predloženie všetkých zmlúv a dohôd, ktoré boli uzatvorené s nájomcami, prípadne súviseli s prenájmom. I. R. na výzvu správcu dane neodpovedal. 14) V súvislosti s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2021 a september 2021 u daňového subjektu preveroval správca dane prenájom nehnuteľností Nové Mesto nad Váhom, nehnuteľností Kajal 1 a nehnuteľností Kajal 2. Správca dane zistil, že nehnuteľnosti Kajal 2 sa neprenajímajú (Výzva č. 100833910/2022 zo dňa 11.04.2022, Odpoveď Dezidera Gocza zo dňa 22.04.2022, zaevidovaná pod č. 163939/2022). I. R. nehnuteľnosti využíva na súkromné účely (Výzva č. 101028814/2022 zo dňa 25.04.2022, Odpoveď zo dňa 03.05.2022, zaevidovaná pod č. 250124675/2022). Informácie o nehnuteľnosti Kajal 1 zaslal správcovi dane D. O. (Odpoveď zaevidované pod č. 250154160/2022 zo dňa 24.05.2022). Uviedol, že sa jedná o halu a rodinný dom, priestory sa využívajú ako sklad na odkladanie prebytočných vecí. Nehnuteľnosti prenajal, aby vedel platiť náklady spojené s jej užívaním. Žiadne doklady nepredložil a ani nereagoval na ďalšiu výzvu, kde správca dane žiadal uviesť, či mal v prenájme nehnuteľnosti Kajal 2, zapísané na LV č. XXX. Správca dane zistil, že D. O. nebol registrovaný pre daň z príjmu fyzickej osoby z dôvodu prenájmu nehnuteľností, nepodal daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby a tým neuviedol, že by mal mať príjem z prenájmu nehnuteľnosti. D. O. so správcom dane nespolupracoval a písomnosti nepredkladal. Správca dane s uvedenými zisteniami oboznámil daňový subjekt. Následne dňa 24.05.2022 písomnou formou bola správcovi dane doručená Odpoveď p. D. O., zaevidovaná pod č. 250154540/2022 zo dňa 24.05.2022. Súčasťou odpovede bola i Zmluva o podnájme, ktorá mala byť uzatvorená medzi nájomcom, spoločnosťou VILS, s.r.o. a podnájomcom, daňovým subjektom. V predmetnej zmluve okrem iného sa nachádzal súhlas s podnájmom, ktorý mal udeliť O. D. ako vlastník budovy nehnuteľností Kajal 2 a Kajal 1. Taktiež bola správcovi dane doručená Zmluva o prenájme haly, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľom, D. O. a nájomcom, spoločnosťou VILS, s.r.o. Podľa Čl.1 uvedenej zmluvy prenajímateľ

je výlučným vlastníkom nehnuteľností Kajal 2 a Kajal 1 (Predmet prenájmu). Taktiež uviedol, že daňový subjekt nepozná. V súvislosti s nehnuteľnosťami Nové Mesto nad Váhom správca dane zaslal Výzvu č. 101029975/2022 zo dňa 25.04.2022 vlastníkovi nehnuteľností, A. O.. V Odpovedi, doručenej dňa 10.05.2022 menovaný uviedol, že nehnuteľnosť vlastní, ale nikdy ju neprenajímal. 15) Správca dane dňa 01.06.2022 vykonal i miestne zisťovanie na adrese K. XXX a na adrese J. XXXX/ XX, N. A. N. O.. Na adrese Beckov 361 správca dane zistil, že sa na nej nachádza rodinný dom. Na plote bolo označenie daňového subjektu a oznámenie, že kontaktná osoba je N. S. a telefónne číslo. Za týmto domom sa nachádzal ďalší rodinný dom, kde býva L. J., otec majiteľky domu, kde má daňový subjekt prenajaté sídlo. Ten správcovi dane uviedol, že v dome sú ubytovaní pracovníci z Ukrajiny, ktorí pracujú pre daňový subjekt. Ubytovaní sú tam už viac rokov, ešte keď za spoločnosť vystupoval T. A.. S ním bol aj p. J. v kontakte. So súčasným konateľom daňového subjektu sa nikdy nestretol. Na adrese J. XXXX/ XX, N. A. N. O. sa nachádzala budova, ktorá bola v čase výkonu miestneho zisťovania uzamknutá. Na budove sa nikde nenachádzalo označenie daňového subjektu. V budove oproti so súpisným číslom 2403 sa nachádzalo sídlo spoločnosti Greško stav s.r.o., ktorej konateľom bol A. O. a zároveň bol vlastníkom budovy so súpisným číslom XXXX N. J. U. M. XX O. N. A. N. O.. Po vstupe do budovy sa správca dane stretol s p. O., ktorý mu oznámil, že uvedenú nehnuteľnosť prenajíma iba firmám, ktoré sú uvedené pri vstupe do obidvoch budov (ZAVAM – I. A., NEXT TRADE s.r.o., CarQuest Europe s.r.o., Client Zlín, AGIO s.r.o. NOMAX SERVICES s.r.o., Staway, s.r.o., LIZARD FASHION s.r.o.). Správca dane p. O. oznámil, že v súvislosti s prenájmom uvedenej nehnuteľnosti mu bola zaslaná výzva, na ktorú ku dňu miestneho zisťovania nemá doručenú odpoveď. Ten uviedol, že odpoveď na výzvu čo najskôr zašle. Odpoveď doručená nebola. Daňový subjekt fakturoval poskytnuté práce na základe uzatvorených zmlúv, a to spoločnostiam TESCO STORES SR, a.s. (poskytnuté práce v Tesco Beckov), Alza.sk s.r.o. Bottova (poskytnuté práce na adrese Diaľničná 18, Senec) a spoločnosti Compass Europe s.r.o. (poskytnuté práce na adrese Poľná 4, Senec). Fakturované práce boli vykonávané v priestoroch týchto spoločností. Pracovníci tu mali k dispozícii vyčlenené priestory, skrinky na odkladanie pracovných pomôcok. Tieto priestory boli poskytnuté odberateľmi v rámci uzatvorených zmlúv. So spoločnosťou Alza.sk s.r.o. bola uzatvorená samostatná zmluva na prenájom priestorov. Daňový subjekt nepredložil skladovú evidenciu a ani inak nepreukázal využívanie skladových priestorov v Kajali a v Novom Meste nad Váhom. 16) Správca dane Výzvou na predloženie dôkazov č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 a č. 100489397/2023 zo dňa 02.02.2023 opakovane daňový subjekt vyzýval na predloženie dôkazov k sporným dodávateľským faktúram od spoločností AAA REAL s. r. o. a Torsello s.r.o. a zároveň ho oboznámil so zisteniami a svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt na prvú výzvu nereagoval a žiadne dôkazy, prvotné doklady ani vysvetlenie nepredložil. V Odpovedi na druhú výzvu č. 602849850/2023 zo dňa 20.02.2023 uviedol, že podnájmy uvedené v zmluvách so spoločnosťami predstavovali prenájom priestorov, ktoré skutočne využíval a stále využíva na podnikateľské účely. Vlastníci prenajatých priestorov boli pri uzatváraní zmlúv prítomní, priebežne platil nájomné. Ako dôkaz o využívaní budovy na adrese K. XXX navrhol vykonať výsluch svedkov, ktorí v roku 2020 pracovali u daňového subjektu a bývali na uvedenej adrese. Z obchodného registra a zo živnostenského registra správca dane zistil, že na adrese Beckov 361 mali v roku 2020 sídlo aj ďalšie spoločnosti (Auto Hans s.r.o., Mosijo s.r.o., SIEŇ AUKCIÍ GALÉRIA MEDEA s.r.o.) a tiež samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) cudzí štátni príslušníci. A. J. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101054775/2022 dňa 26.04.2022 uviedla, že spoločnosti AAA REAL s. r. o. a Torsello s.r.o. nepozná, nevedela na základe čoho mohli tieto spoločnosti prenajímať jej nehnuteľnosť, potvrdila, že je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, predložila Zmluvu o dielo, rekonštrukcia budovy Beckov 361, ktorá bola spísaná medzi zhotoviteľom: D. E., B. XX/XX, N. A. N. O. a objednávateľom: L. J., F. XX, F. zo dňa 10.11.2018. Uviedla, že splnomocnila otca, L. J., aby konal v jej mene (podpisoval listiny, podával vysvetlenia a rôzne vyhlásenia) a predložila generálne plnomocenstvo zo dňa 09.03.2016. V nehnuteľnosti na drese Beckov 361 boli a stále aj sú ubytovaní Ukrajinci a má tam sídlo daňový subjekt. A. J. predložila Zmluvu o dielo, rekonštrukcia budovy Beckov 361. Podľa tejto zmluvy o dielo sa zhotoviteľ: D. E. dohodol s objednávateľom: L. J. na rekonštrukcii budovy. Materiál mal dodávať objednávateľ a rekonštrukciu mal vykonávať zhotoviteľ. Ako odplata za vykonanú prácu bolo dohodnuté prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia na uvedenej adrese, prevádzkované zhotoviteľom v dátumoch od 05.01.2019 do 30.11.2021. Ako majiteľ nehnuteľnosti nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti uzatvorila, ale nepamätala si kedy a s kým. Pri podpise zmluvy bol prítomný aj jej otec – L. J.. Nájomnú zmluvu v jej mene neuzatváral, bol iba pri tom prítomný. Povolenie na zriadenie sídla udelila daňovému subjektu A. J., doklad má asi v evidencii jej otec. Všetky priestory využíval daňový subjekt, v roku 2020 bol rodinný dom využívaný ako prevádzka ubytovacieho

zariadenia, kto platil za nehnuteľnosť energie, odvoz smetí, daň z nehnuteľnosti A. J. nevedela uviesť, keďže to je otcova záležitosť. V dome boli ubytovaní Ukrajinci, nevedela koľko ich bolo. Povolenie na pobyt im udelila ona, lebo je majiteľkou nehnuteľnosti. D. E. pozná cez otca. Rekonštrukcia na nehnuteľnosti bola vykonaná, aká bola hodnota vykonaných prác však nevedela uviesť. Počas doby rekonštrukcie bol rodinný dom spôsobilý na bývanie, nakoľko je tam šesť vchodov, rekonštrukcia sa robila postupne. Nebola si istá, či tam počas rekonštrukcie niekto býval. Kto vykonával rekonštrukčné práce nevedela uviesť, lebo tam často nechodí. Po rekonštrukcii bola nehnuteľnosť odovzdaná otcovi. Spoločnosť Torsello s.r.o. nepozná, neprenajala jej nehnuteľnosť. A. J. vypočul správca dane aj v súvislosti s kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101048891/2022 zo dňa 26.04.2022). Menovaná sa nevedela vyjadriť, či v rokoch 2020 a 2021 dala súhlas nájomcovi, aby nehnuteľnosť dal ďalej do podnájmu. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že A. J. a L. J. v podaných daňových priznaniach príjmy z prenájmu nehnuteľností neuviedli a ani prenájom nehnuteľností nemali v predmete podnikania. 17) Ďalej správca dane zistil, že D. E. je registrovaný pre daň z príjmov fyzickej osoby, daňové priznania však od roku 2015 nepodáva. Nepodal ani daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, ktorým by deklaroval dosiahnutie príjmov v súvislosti s predloženou Zmluvou o dielo, rekonštrukcia budovy Beckov s. č. 361. 18) Správca dane zaslal obci Beckov Výzvu č. 101215754/2022 zo dňa 04.05.2022 a žiadal ju o poskytnutie informácií ohľadom nehnuteľnosti na adrese K. XXX. Dňa 31.05.2022 bola správcovi dane doručená Odpoveď, v ktorej obec uviedla, že v roku 2020 boli na adrese Beckov 361 zapísané na trvalý pobyt dve osoby, a to G. Q. a L. J., a na prechodný pobyt 27 osôb (cudzincov). Platiteľom dane z nehnuteľnosti za nehnuteľnosť parc. číslo 285/3 a rodinný dom so s. č. 361, k. ú. K. bola v roku 2020 A. J.. Nehnuteľnosť neeviduje obec ako ubytovacie zariadenie, nikto sa neprihlásil ako platiteľ dane za ubytovanie. Obec Beckov neeviduje stavebné povolenie na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ani ohlásenie drobnej stavby alebo stavebných úprav. Ako platiteľa poplatku za komunálny odpad obec eviduje fyzické osoby, G. Q., L. J. z dôvodu ich trvalého pobytu na uvedenej adrese a právnickú osobu Mosijo, s.r.o., z dôvodu jej sídla na uvedenej adrese. V súvislosti s iným konaním zaslal správca dane Okresnému súdu Trenčín Výzvu č. 100781731/2022 zo dňa 07.04.2022, ktorou ho vyzval na predloženie spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny a všetkých písomností, ktoré mu boli predložené v súvislosti so zápisom sídla daňového subjektu v obchodnom registri. Správcovi dane boli požadované písomnosti doručené dňa 19.04.2022, pričom medzi doručenými písomnosťami sa nachádzal i súhlas vlastníka nehnuteľnosti s umiestnením sídla daňového subjektu na adrese Beckov 361 zo dňa 19.10.2015, ktorý udelila A. J. ako vlastníčka nehnuteľnosti. 19) Nakoľko daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy o tom, kto bol v roku 2020 v nehnuteľnostiach ubytovaný, správca dane mu neuznal výdavky v celkovej výške 6.064,17 Eur a 109.857,94 Eur za výdavky daňové podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. 20) Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií preveroval správnosť, úplnosť a pravdivosť údajov uvedených v predložených dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťami sídliacimi v Českej republike (Allzora s.r.o., GOOD WORKER s.r.o., ALLBAUTECH s.r.o., SOLID FINANCE a.s., Kinger Logistic s.r.o. a SIT logistic s.r.o.). Správca dane Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 19.07.2022 prerušil daňovú kontrolu, a to až do 31.01.2023, kedy bola správcovi dane doručená posledná odpoveď v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Túto skutočnosť správca dane oznámil daňovému subjektu Oznámením č. 100467416/2023 zo dňa 01.02.2023. Zástupcovia všetkých spoločností potvrdili spoluprácu s daňovým subjektom. Podľa všetkých predložených objednávok, spoločnosti poskytovali služby daňovému subjektu podnikateľským spôsobom, na svoje náklady a nebezpečenstvo v dojednanom čase, čo znamená, že spoločnosti znášali všetky náklady súvisiace so službami poskytovanými daňovému subjektu, tie mu boli vyfakturované a daňový subjekt ich uhradil. Preto náklady na dopravu a ubytovanie, prípadne ďalšie náklady, ktoré si uplatňoval daňový subjekt nie sú jeho oprávnenými nákladmi, keďže uvedené spoločnosti vykonali dielo na svoje náklady. 21) Správca dane dňa 17.03.2023 vypracoval Protokol z daňovej kontroly č. 100803697/2023, doručený dňa 17.03.2023 spoločnosti Arisan, s.r.o., so sídlom Tabaková 2959/7, Bratislava. Spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. Žiadosťou zo dňa 24.04.2023 požiadala správcu dane o doručenie Protokolu ako splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Správca dane v Odpovedi zo dňa

27.04.2023 uviedol, že Protokol doručoval zákonným spôsobom spoločnosti Arisan, s.r.o. Vyjadrenie k Protokolu daňový subjekt doručil dňa 03.05.2023, teda v posledný deň lehoty. Uviedol, že s výsledkami daňovej kontroly nesúhlasí, správca dane nesprávne právne posúdil zistené skutkové okolnosti, Protokol je nezákonný, daňová kontrola nie je ukončená zákonným spôsobom. Namietal nezákonné doručenie Protokolu, neukončenie daňovej kontroly, poukazoval na účel daňovej kontroly, absenciu zákonných náležitostí Protokolu, poukázal na dôkazné bremeno a namietal porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a nepresnosti pri identifikácii daňového subjektu a zvýšenie základu dane vo všetkých bodoch. 22) Po lehote uvedenej vo výzve boli správcovi dane doručené ďalšie podania, a to dňa 26.05.2023 Podanie 1. časť a dňa 09.06.2023 Podanie 2. časť spolu s prílohami. Dňa 20.06.2023 boli správcovi dane doručené originály dokladov o nákupe pohonných hmôt. Podania zo dňa 26.05.2023 obsahujú Dohodu o zámere spoločného projektu (uzatvorenú medzi spoločnosťou Albion Group TOV, Ukrajina a daňovým subjektom), Interný pokyn k prevádzaniu platieb za organizačnú zložku zo dňa 01.02.2019, náborové letáky v rôznych jazykoch, Oznámenie spoločnosti ALLBAUTECH s.r.o. zo dňa 24.04.2023, že dňa 11.12.2020 boli uhradené faktúry č. 18101 a č. 18102 zo dňa 31.12.2018 a prehlásenie, že spoločnosť žiadne ďalšie pohľadávky voči daňovému subjektu nemá. Ďalej bol predložený zoznam motorových vozidiel a stav tachometrov k 01.01.2020 k 31.12.2020 (Q. J. XXXXXXX, T. E. XXXXXXX, A. E. XXXXXXX, V. O. XXXXXXX, A. XXX XP., C. XXXXXXX, O. W. XXXXXXX, X. T. XXXXXXX, A. E. P., A. E. P., A. E. P., O. P.), ako i reklamné letáky na čističky odpadových vôd a bazény. Podanie zo dňa 09.06.2023 obsahuje doklady o nákupe pohonných hmôt podľa vyššie uvedených evidenčných čísiel vozidiel, pričom však dôvody nepredloženia týchto dokladov počas daňovej kontroly daňový subjekt neuviedol. Z predložených dokladov je zrejmé, že PHM boli nakupované v Košiciach a vo viacerých prípadoch tankovalo v Košiciach viac vozidiel v rovnaký deň, napr. 17.01.2023 tankovali v Košiciach vozidlá s ev. č. 7AF7376, A03670HE, P. o 13:24, 15:55, 19:17 hod., 12.03.2022 tankovali v B. A. s ev. číslom P., P., P., Q. XXXXXXX, a to v časoch 0:09, 9:18, 14:58, 15:06, 15:58 hod. Daňový subjekt počas kontroly predložil správcovi dane technické preukazy a zmluvy o výpožičke k motorovým vozidlám s evidenčnými číslami: XXXXXXX - V. P., B., XXXXXXX - I. P., XXXXXXX - V. P., XXXXXXX - V. P., XXXXXXX - P. I., XXXXXXX- V. P., XXXXXXX - V. P., XXXXXXX - V. P.. O. P. K. Y. O. M. Q., P. O. K. O. J. D. Z. [., V. O. E. Y.M. XXXXXXX, kde bola ako vlastník zapísaná od 10.01.2019 spoločnosť SIT LOGISTIC s.r.o. Podľa dokladov o nákupe PHM, daňový subjekt nakupoval PHM aj do vozidiel s evidenčným číslom P., P., P., P.. Daňový subjekt nepreukázal na základe akého právneho vzťahu mal tieto automobily prevádzkovať a nakupovať do nich PHM. Správca dane sa vysporiadal s pripomienkami daňového subjektu pri ich prerokovaní na ústnom pojednávaní dňa 13.06.2023. Vzhľadom k tomu, že pripomienky daňového subjektu nemali vplyv na výsledky daňovej kontroly a daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia a ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly, správca dane na výsledkoch daňovej kontroly naďalej trval. Dňa 20.06.2023 boli správcovi dane poštou doručené originálne doklady o nákupe PHM. Daňový subjekt neuviedol, prečo tieto doklady neboli predložené počas kontroly, prípadne prečo ich nemohol predložiť. Doklady boli rozdelené podľa jednotlivých motorových vozidiel. Dňa 27.06.2023 daňový subjekt predložil ďalšie listinné dôkazy, ktorými boli pokladničné doklady od ukrajinských dodávateľov, pričom záväzky podľa vyjadrenia daňového subjektu mali byť uhradené do konca roka 2019 A. Q.. Daňový subjekt tvrdil, že nemal o tejto skutočnosti vedomosť, a preto nemohol dôkazy predložiť v priebehu daňovej kontroly. Predložil tiež Dohodu o úhrade záväzkov daňového subjektu na území Ukrajiny zo dňa 30.12.2018, a pokladničné doklady o úhrade záväzkov spoločnosti ALLBAUTECH s.r.o. – fa č. 18101 a č. 18102 (Oznámenie o uzávierke dlhov zo dňa 01.01.2021). 23) Správca dane konštatoval, že počas vyrubovacieho konania neboli zo strany daňového subjektu predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, a ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, takže nebolo potrebné, aby správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu 24) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100116922/2024 zo dňa 11.01.2024 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č. 101740913/2023 zo dňa 11.07.2023 potvrdil. Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu sa

vysporiadal so žalobcom podanými námietkami. Konštatoval, že správca dane dodržal všetky procesné postupy, porušenie základných zásad daňového konania žalovaným zistené nebolo, nakoľko správca dane ústne pojednával s daňovým subjektom, oboznámil ho so všetkými zistenými skutočnosťami, daňový subjekt mal právo vyjadriť sa k nim, predložiť a navrhovať dôkazy, zabezpečil svedecké výpovede, pričom využil všetky zákonné možnosti, mal snahu zabezpečiť účtovníctvo dodávateľov, zistil informácie z verejne dostupných zdrojov ako aj z informačného systému finančnej správy, vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov a dôkazov, všetky dôkazy vyhodnotil a rozhodnutie náležite odôvodnil. Tiež poukázal na skutočnosť, že konanie daňového subjektu nebolo zákonné a javí sa ako účelové, keď si predĺžil lehoty na podanie dokladov a dôkazov a i napriek tomu, že mu správca dane vyhovel, žiadne doklady, dôkazy, prípadne vyjadrenia nepodal (napr. Výzva na predloženie dôkazov č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 – nákup PHL, sporné VPD č. 43 a VPD č. 45, Výzva na predloženie dôkazov a dokladov č. 100030498/2022 zo dňa 10.01.2022 a č. 10132121533/2022 zo dňa 10.05.2022 a č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 – záväzky po lehote splatnosti. Výzva na predloženie dôkazov č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 – AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o.). Podobne tomu bolo aj v prípade vyjadrenia sa k Protokolu z daňovej kontroly, keď daňový subjekt požiadal o predĺženie lehoty, ale vzhľadom k tomu, že nezaplatil správny poplatok, správca dane konanie zastavil (Rozhodnutie č. 101105833/2023 zo dňa 24.04.2023). I napriek tomu, daňový subjekt vyjadrenie k Protokolu predložil okrem dňa 03.05.2023, aj dňa 26.05.2023 (Podanie č. 610536600/2023), dňa 20.06.2023, Originál dokladov o nákupe PHM č. 250165816/2023) a dňa 27.06.2023 Podanie zaevidované pod č. 612424598/2023), teda po zákonnej lehote, ktorá uplynula dňa 03.05.2023. Svojim konaním daňový subjekt podľa názoru žalovaného porušil § 46 ods. 8 Daňového poriadku, nakoľko sa vyjadril k Protokolu z daňovej kontroly a dôkazy predložil po zákonnej lehote, ktorú nemožno zmeškať. Podľa názoru žalovaného daňový subjekt porušil aj § 72 ods. 3 Daňového poriadku, keď doplnil odvolanie po lehote na jeho podanie, dňa 26.09.2023 o ďalšie dôkazy i napriek tomu, že v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a aj odvolacieho konania mal k preukázaniu tvrdených skutočností dostatočný priestor, ktorý si tak ako je uvedené vyššie, ešte „umelo“ predlžoval. Na ďalšie, dodatočne predložené dôkazy žalovaný neprihliadal, nakoľko podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Preskúmavané rozhodnutie č. 101740913/2023 zo dňa 11.07.2023 bolo daňovému subjektu doručené dňa 11.07.2023, lehota na podanie odvolania uplynula dňa 10.08.2023. Správca dane Výzvou č. 102077548/2023 zo dňa 15.08.2023 vyzval daňový subjekt na doplnenie odvolania a predloženie dôkazov, tá uplynula dňa 30.08.2023, kedy bolo správcovi dane doručené doplnenie odvolania. Ďalšie doplnenie odvolania, nad rámec zákona, bolo podané dňa 26.09.2023, teda po lehote na podanie a doplnenie odvolania na základe výzvy. 25) K právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že správca dane subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotno-právneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením veci a skutkovými zisteniami je logický vzťah, vo svojom rozhodnutí uviedol konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne posúdenie, vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Správca dane sa vo svojich záveroch neodklonil od platných právnych predpisov a ustálenej rozhodovacej praxe. Odôvodnenie rozhodnutia vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, je jasné, logické a zrozumiteľné. Záver, ktorý bol zo skutkových zistení ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, spĺňa všetky atribúty zákonnosti a správca dane správne aplikoval vyššie uvedené právne predpisy. Správca dane sa tu vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu, dal odpoveď na zásadné otázky, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o dani z príjmov, Daňového poriadku a ani ostatných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec. Skutočnosť, že sa daňový subjekt nestotožňuje so závermi správcu dane, ešte neznamená nezákonnosť rozhodnutia. Správna žaloba – žalobné body 26) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 191 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane,

ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov: - napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), - napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 27) Žalobca úvodom správnej žaloby poukázal na to, že v procese dokazovania je správca dane zodpovedný za objektívne zistenie skutkového stavu, v posudzovanom prípade, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však správca dane neoveril dostatočne a úplne, resp. objektívne všetky skutočnosti týkajúce sa obchodných transakcií, nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol v konaní na všetko, čo vyšlo najavo, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosť. Žalobca považoval ďalej za potrebné zdôrazniť, že žalovaný svojim nezákonným konaním a nesprávnym právnym posúdením nepochopiteľne, ba až svojvoľne v podstate rezignoval na svoju úlohu a postavenie, ktoré mu príslušné právne predpisy priznávajú ako odvolaciemu orgánu, ktorý by mal byť garantom zákonnosti a objektivity a mal by napĺňať nielen formálny princíp, ale najmä materiálny princíp právneho štátu. V tomto smere však žalovaný v postavení odvolacieho orgánu neakceptovateľne zlyhal a vážnym spôsobom negatívne zasiahol do zákonných ako aj ústavou garantovaných práv žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti konštatoval, že jeho odvolacie námietky zostali žalovaným nepovšimnuté, resp. sa k nim žalovaný vyjadril len povrchne a okrajovo, pričom žalovaný produkoval viacero tvrdení a záverov ako zjavné „ad absurdum“. V tejto súvislosti považoval žalobca taktiež za potrebné zdôrazniť, že daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy. Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty a relevantné námietky účastníka konania, a to prostredníctvom odôvodenia rozhodnutia, kde sa správny orgán vysporiadal s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami účastníka konania (Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 106/2019 zo dňa 06.06.2019). Žalobca má za to, že tieto atribúty v žiadnom prípade napadnuté rozhodnutie nespĺňa. 28) Čo sa týka konkrétnych námietok, žalobca v prvom rade zdôraznil, že splnomocnený právny zástupca žalobcu dňa 24.04.2023 požiadal správcu dane o riadne a zákonné doručenie Protokolu z daňovej kontroly, čomu vyhovené nebolo, pričom správca dane listom zo dňa 27.04.2023 oznámil splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu, že postupoval správne, keď Protokol z daňovej kontroly doručoval spoločnosti Arisan, s.r.o. Žalobca zásadne nesúhlasil so závermi správcu dane a žalovaného obsiahnutými v ich rozhodnutiach, ktoré sú dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Podľa vyjadrenia žalobcu možno s určitosťou potvrdiť, že plnomocenstvá udelené daňovým subjektom spoločnosti Arisan, s.r.o. neboli v žiadnom prípade udelené v rozsahu predmetnej daňovej kontroly a už vôbec nie na obmedzenie elektronickej komunikácie medzi správcom dane a spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., tento prejav vôle obmedzenia komunikácie by musel byť daňovým subjektom explicitne v následných plnomocenstvách pre spoločnosť Arisan uvedený, čo však daňový subjekt ani v úmysle nemal a ani tento prejav vôle explicitne v žiadnej listine neuviedol, čo je aj z pohľadu daňového subjektu logické. Nie je prípustné a zákonné, aby mal daňový subjekt na jedno konanie, v tomto prípade na úkony v rámci predmetnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, dvoch splnomocnených zástupcov, tak ako si to správca dane a žalovaný svojvoľne a nezákonne odôvodňujú vo svojich rozhodnutiach. Z scestného a svojvoľného odôvodnenia správcu dane vyplýva, že v rámci jednej daňovej kontroly a následne aj jedného vyrubovacieho konania, by mala spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. udelené plnomocenstvo na všetky úkony okrem doručovania písomností, resp. obojsmernej komunikácie, na ktorú podľa správcu dane je oprávnená len spoločnosť Arisan, s.r.o.. Na podklade tohto výkladu správcu dane, by spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. „v tej istej veci“ nemohla „z dôvodu obmedzenia obojsmernej komunikácie“ prijímať od správcu dane, ale ani doručiť správcovi dane žiadnu písomnosť v mene daňového subjektu. Podľa vyjadrenia žalobcu bolo jeho nespochybniteľným prejavom vôle to, že nedošlo k žiadnemu obmedzeniu plnomocenstva zo dňa 06.10.2021 udeleného spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., toto plnomocenstvo bolo plne a bez obmedzenia účinné a platné pre celý priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom jediným subjektom, ktorý nezákonne a svojvoľne obmedzil

toto plnomocenstvo, bol práve správca dane a žalovaný, ktorý si uvedené pochybenie a porušenie zákona zjavne nechcú pripustiť. Správca dane sa uvedeným konaním dopustil podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, na ktorom s určitosťou nie je možné založiť zákonné rozhodnutie vo veci samej. 29) Žalobca v ďalšom texte správnej žaloby ďalej zdôraznil, že argumentácia žalovaného, ktorý tvrdí, že „správca dane v období prerušenia daňovej kontroly daňový subjekt nezaťažoval a ani ho neobmedzoval v jeho slobode a základných právach“ je vyslovene nepravdou a nemôže argumentačne obstáť, nakoľko obsah administratívneho spisu a listinné dôkazy preukazujú zjavný opak. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že daňová kontrola predstavuje značný zásah do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu a preto správca dane musí pri takomto zásahu rešpektovať zásadu proporcionality a zásadu zákonnosti, postupovať profesionálne, nie šikanózne a ukončiť daňovú kontrolu v zákonnej lehote. Správca dane, prípadne dožiadaný správca dane (ak pôvodný správca dane požiadal iného správcu dane o preverenie alebo vykonanie úkonov v súvislosti s daňovou kontrolou, napr. vykonať miestne zisťovanie, vypočutie svedka a iné) nemôže vykonávať v rámci prerušenia daňovej kontroly žiadne úkony súvisiace s prerušením lehoty na výkon daňovej kontroly. V prípade ich vykonania počas prerušenia daňovej kontroly, sú takéto úkony neplatné a je ich potrebné vykonať opätovne po ukončení prerušenia daňovej kontroly. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca zdôraznil, že správca dane napriek prerušeniu daňovej kontroly ďalej voči daňovému subjektu konal prostredníctvom dožiadaného správcu dane (Finanční úřad pro hlavní město Praha), čoho dôkazom sú upovedomenia o výsluchu svedkov doručené správcom dane právnemu zástupcovi daňovému subjektu v dobe prerušenia daňovej kontroly. Správca dane v skutočnosti neprerušil daňovú kontrolu, ale dožiadal iného správcu dane o výsluchy svedkov, inak vyjadrené správca dane podľa názoru žalobcu nezákonným spôsobom a neopodstatnene prerušil daňovú kontrolu, ale nie na základe toho, že by mal preveriť dodávateľské faktúry u správcu dane v inom členskom štáte EÚ, tak ako to uvádza v napadnutom rozhodnutí, ale z toho dôvodu, že mal v úmysle dožiadať iného správcu dane o vykonanie výsluchov svedkov, pričom na to nezákonne správca dane aplikoval inštitút prerušenia daňovej kontroly, a to len s úmyslom obchádzania zákona. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od daňového subjektu práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. októbra 2016). V súvislosti s uvedeným dal žalobca do pozornosti „Upovedomenie o vypočutí svedka“, ktoré správca dane doručil právnemu zástupcovi žalobcu v dobe prerušenia daňovej kontroly, a to príkladmo upovedomenie: č. 102099977/2022 zo dňa 27.07.2022, č. 102300918/2022 zo dňa 18.08.2022, č. 102121626/2022 zo dňa 01.08.2022, č. 102134028/2022 zo dňa 02.08.2022. Správca dane sa uvedeným konaním podľa názoru žalobcu dopustil podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, na ktorom s určitosťou nie je možné založiť zákonné rozhodnutie vo veci samej, pričom: „Na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19.septembra 2018). 30) Ďalšou žalobnou námietkou žalobcu bolo to, že žalovaný na str. 23 a 24 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal kontrolu organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá je podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov považovaná za daňovníka, pričom zároveň v napadnutom rozhodnutí na inom mieste konštatoval, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, teda nemôže v daňovo-právnych vzťahoch vystupovať samostatne v postavení daňového subjektu, resp. daňovníka. Žalobca zdôraznil, že ide o ďalšiu vnútornú rozpornosť v tvrdeniach žalovaného, kedy na jednej strane žalovaný tvrdí, že vykonal daňovú kontrolu u organizačnej zložky v postavení daňovníka, teda inak vyjadrené v postavení daňového subjektu a v ďalšej časti žalovaný toto svoje vlastné tvrdenie nepochopiteľne neguje. Podľa presvedčenia žalobcu uvedené časti rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia, ako i Protokolu (viď str. 9 žaloby) sú zjavne zmätočné a protirečivé, nakoľko, pokiaľ správca dane mal v úmysle vykonávať daňovú kontrolu len vo vzťahu k organizačnej zložke, tak kontrolovaným daňovým subjektom mala byť práve táto organizačná zložka. S ohľadom na uvedené žalobca zdôraznil, že daňový subjekt má na území Slovenskej republiky na účely podnikateľskej činnosti zriadenú organizačnú zložku, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri SR. Touto organizačnou zložkou je Europa Workintense spol. s r.o., organizačná zložka, 361, 916 38 Beckov, ktorá je zapísaná v

Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín. V zmysle legislatívy platnej na území Slovenskej republiky, organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, avšak organizačná zložka sa posudzuje ako slovenský daňový rezident v postavení daňového subjektu. V zmysle Daňového poriadku sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, z toho teda vyplýva, že nositeľom práv a povinností v rámci daňového práva či už procesného alebo hmotného (daň z príjmov) sú len daňové subjekty, pričom daňovým subjektom nemusí byť len právnická osoba so samostatnou právnou subjektivitou v zmysle obchodného práva ale aj rôzne organizačné zložky právnickej osoby, ktorým daňové predpisy priznávajú práva a povinnosti (tzv. nositelia práv a povinností). Keďže bola daňová kontrola vykonávaná primárne v organizačnej zložke, teda u daňového subjektu Europa Workintense Beckov, tak logicky je možné odvodiť jediný záver, že kontrolovaným daňovým subjektom nemala byť Europa Workintense spol. s r.o., Štěpánská 704/61, 110 00 Praha 1 – Nové Město, ale Europa Workintense, organizačná zložka Beckov. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva záver, že v predmetnej daňovej kontrole mala byť v postavení kontrolovaného daňového subjektu samotná organizačná zložka, a to z toho dôvodu, že z daňového hľadiska sa organizačná zložka posudzuje ako slovenský daňový rezident v postavení daňového subjektu, o ktorej zdaniteľné plnenia boli predmetom daňovej kontroly a o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo následne vo vyrubovacom konaní. 31) Žalobca v ďalšej časti podanej žaloby zdôraznil, že najmä listinnými dôkazmi vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno, preukázal existenciu materiálneho plnenia, ktorú ani samotný správca dane nespochybnil a predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na neho, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane a žalovaný nemôžu daňovému subjektu pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Nesprávne úvahy správcu dane a jeho nepreukázané spochybnenia smerujú výlučne k dodávateľom žalobcu, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na aktuálne ústavným súdom judikované všeobecné východiská najmä vo vzťahu k posúdeniu rozloženia dôkazného bremena a prenosu dôkazného bremena. 32) Žalobca považoval za potrebné poukázať aj na tvrdenia správcu dane, ktoré smerovali k neuneseniu dôkazného bremena daňovým subjektom (viď stranu 13 a nasl. správnej žaloby). Zdôraznil, že správcom dane v rozhodnutí formulované tézy bez argumentov, teda „pochybnosti“ správcu dane samy o sebe bez jednoznačných dôkazov nemajú povahu preukázaného faktu, preto na pochybnostiach založiť právne posúdenie veci je ústavnoprávne neakceptovateľné, v tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné pripomenúť právne závery kasačného súdu, ktorý v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019 konštatuje, že: „Dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.“ Žalobca je toho názoru, že správca dane a žalovaný sa neriadili zásadou, že svoje závery musia dôsledne odôvodniť a vyhodnotiť, pričom vo svojich zisteniach musí správca dane mať istotu a musí objasniť všetky okolnosti, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky pre uplatnenie nákladov boli splnené alebo nie. 33) Správca dane musí pri odôvodnení svojich záverov taktiež uviesť aj to, prečo na niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty za druhoradé. V napadnutom rozhodnutí však podľa presvedčenia žalobcu absentujú i preskúmateľné úvahy správcu dane o tom, prečo na niektoré dôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty za druhoradé, pričom však povinnosťou správcu dane bolo práve posúdiť všetky zabezpečené dôkazy, preskúmať a vyhodnotiť všetky skutočnosti týkajúce sa deklarovaných obchodov v takom rozsahu, aby boli jednoznačným dôkazom a podkladom pre vyvodenie záveru vo veci, či už v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Preto bez ďalšieho neobstojí tvrdenie správcu dane, ktorým bez preukázania spochybnil vierohodnosť niektorých predložených dôkazov. V kontexte uvedeného žalobca zdôraznil, že správcovi dane navrhoval vypočuť aspoň niekoľko z množstva svojich ubytovaných pracovníkov, čím by daňový subjekt preukázal ním tvrdené skutočnosti o využití prenajatých ubytovacích kapacít pre účely pracovníkov daňového subjektu a jeho podnikateľské aktivity. Uvedené návrhy na dokazovanie však správca dane odmietol vykonať, čím správca dane v zásade podľa názoru žalobcu prispel k tomu, že skutkový stav nebol náležite zistený a objasnený. Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že správca dane má vo svojej dispozícii i dôkazy, ktoré

však účelovo nevykonal. Ide o kontrolné výkazy na DPH vo vzťahu k jeho dodávateľom, pričom pokiaľ by tieto dôkazy správca dane vykonal, tak vo vzťahu k niektorým dodávateľom (napr. Torsselo, s.r.o. a iní) mohla byť zodpovedaná správcom dodane spochybňovaná skutočnosť, či uvedené dodávateľské faktúry majú dodávatelia zahrnuté do kontrolných výkazov na DPH, teda zaúčtované. 34) Vo vzťahu k preneseniu dôkazného bremena považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že správca dane mu doručil pred vydaním samotného Protokolu Výzvu na predloženie dôkazov č. 100489397/2023 zo dňa 07.02.2023 (ďalej aj len „Výzva“). Žalobca vychádzajúc z obsahu tejto Výzvy poukázal na to, že správca dane síce mal pravdepodobne v úmysle oboznámiť daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly, no tieto však vo Výzve absentujú, resp. sú v nej veľmi stručne správcom dane opísané a sú diametrálne obsahovo a rozsahom odlišné v porovnaní s obsahom Protokolu, preto má žalobca za to, že správca dane nepostupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, „ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“ Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že pochybením správcu dane spočívajúcom v nedostatočnom sledovaní zámeru a účelu právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku, sa správca dane dopustil podstatnej vady v procesnom postupe, v ktorej dôsledku nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt a súčasne preto nevznikla daňovému subjektu povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, keďže de facto o nich ani nevedel. S ohľadom na uvedené žalobca považoval za potrebné dať do pozornosti rozsudok NSS SR sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022. Žalobca síce pripustil, že správca dane mu v priebehu daňovej kontroly adresoval niekoľko výziev (nielen ostatnú predmetnú Výzvu) na vyjadrenie sa a predloženie dokladov, pričom z obsahu týchto výziev implicitne môže vyplývať zdanie, že správca dane mohol mať pochybnosti o predložených dokladoch, čo je zrejmé z otázok a skutočností, ktoré požadoval zodpovedať a vysvetliť, prípadne doložiť zodpovedajúcimi podkladmi. Uvedené výzvy však podľa presvedčenia žalobcu s určitosťou nesledovali účel ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko neobsahovali kvalifikované oznámenie správcu dane smerované kontrolovanému daňovému subjektu, ktorými by správca dane preukázal svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov. Dôraz na povinnosť správcu dane riadne naplniť zmysel ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku pritom akcentuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022, v ktorom konštatoval, že „Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“ 35) Žalobca v závere správnej žaloby zdôraznil, že z viacerých konštatácií správcu dane v napadnutom rozhodnutí, je možné vyvodiť neprípustnú neobjektivitu, čo malo logicky negatívny a nezákonný vplyv na proces, druh, relevantnosť a rozsah zhromaždených dôkazov, na samotné vyhodnotenie dôkazov a prijaté nelogické závery. Podľa vyjadrenia žalobcu, správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové okolnosti, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane. 36) K porušeniu ustanovenia § 72 ods. 3 Daňového poriadku, ktorého sa žalobca mal podľa vyjadrenia žalovaného dopustiť žalobca zdôraznil, že uvedené tvrdenie žalovaného si opäť nezakladá na pravde. Ide o tvrdenie ad absurdum, ktoré je založené na nesprávnom právnom posúdení. Žalobca poukázal na to, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania predložil správcovi dane v zásade len nové dôkazy, ktoré objektívne nemohol predložiť skôr, pričom predloženie dôkazov s určitosťou nemôže byť kvalifikované ako porušenie ustanovení § 72 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko v daňovom konaní neplatí koncentračná zásada. Teda, bolo len na žalovanom, ako vyhodnotí takto predložené dôkazy a či bude, alebo nebude na ne prihliadať, resp. či v rámci uvedeného zákonného rámca odvolací orgán doplní

dokazovanie, príkladmo aj na podklade predložených dôkazov samotným žalobcom. Preto konštatácia o porušení ustanovení § 72 ods. 3 Daňového poriadku je zjavne nesprávna. 37) Žalobca uzavrel, že v prejednávanej veci orgánom verejnej správy preukázal splnenie kumulatívnych podmienok pre uznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov. Vyjadrenie žalovaného (duplika) 38) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.09.2024 túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia č. 100116922/2024 zo dňa 11.01.2024. Žalovaný sa so závermi správcu dane plne stotožnil. Základ dane bol zvýšený nie z dôvodu pochybení na strane dodávateľov žalobcu, ktorí sú nekontaktní, rizikoví, nepodali daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2020, podávali, zrejme len formálne, daňové priznania k DPH, poštu nepreberajú, ale z dôvodu nesplnenia si jeho vlastnej dôkaznej povinnosti, nakoľko preukázanie skutočností uvedených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, tvorí jeho dôkazné bremeno. 39) Námietky, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe, týkajúce sa zisteného skutkového stavu, vedenia dokazovania, rozloženia dôkazného bremena a vyhodnotenia dôkazov správcom dane, sú skutkovo zhodné s námietkami, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, tieto námietky sú zhrnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí a žalovaný sa s námietkami riadne vysporiadal. Rovnako tak sa žalovaný vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa plnej moci, organizačnej zložky, prenesenia dôkazného bremena, použitia kontrolných výkazov, prerušenia daňovej kontroly z dôvodu obstarania údajov v rámci medzinárodnej výmeny informácií, zákonného ukončenia daňovej kontroly doručením Protokolu a zákonným doručením žalobou napadnutého rozhodnutia. 40) Žalovaný konštatoval, že nemal dôvod odkloniť sa od záverov správcu dane, ktorý viedol daňovú kontrolu, vyrubovacie konanie a vykonával dokazovanie v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 24, § 44, § 45 a § 46, § 47, § 68 tohto zákona), vykonal dokazovanie, ktoré bolo dostatočné na prijatie záveru a rozhodnutie vo veci, kontrolné zistenia ako aj námietky žalobcu uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 3 ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku, § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a aj platnou a ustálenou judikatúrou, prihliadal na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré v dokazovaní vyšli najavo. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich procesných a zákonných práv. 41) Správne orgány sa zaoberali skutočnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, zdôvodnili neuznanie uplatnených daňových výdavkov a taktiež subsumovali zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce závery pod príslušné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov. Z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že obsahujú také úvahy, ktorými sa správne orgány pri hodnotení vykonaných dôkazov spravovali a obsahujú aj záver, ku ktorému dospeli, je zrejmé, o ktorých právach a povinnostiach žalobcu sa rozhodovalo, akých porušení právnych predpisov sa žalobca dopustil (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o dani z príjmov správca dane špecifikoval). Rozhodnutia sú riadne preskúmateľné, majú náležitosti v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku a závery správnych orgánov majú oporu v predloženom spise. Ich kontrolné zistenia a závery sú logické, vychádzajú z vykonaného dokazovania a obsahu administratívneho spisu a vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku preskúmavaných rozhodnutí. 42) Odôvodnenie rozhodnutia vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, je jasné, logické a zrozumiteľné. Záver, ktorý bol zo skutkových zistení ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje so závermi správnych orgánov, ešte neznamená nezákonnosť rozhodnutia. Vyjadrenie žalobcu (replika) 43) Žalobca sa v podaní zo dňa 22.10.2024 vzhľadom na obsah a argumentáciu žalovaného predovšetkým pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení uvedených v žalobe a rovnako poukázal na argumentáciu vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na to, že zákon o dani z príjmov v ustanovení § 2 písm. i) vymedzuje daňový výdavok ako výdavok (náklad) na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve. Súčasne v ustanovení § 21 ods. 1 zákon o dani z príjmov vymedzuje, čo sa za daňový výdavok nepovažuje. Konkrétne ustanovuje, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a rovnako výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až ods. 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017). 44) V prejednávanej veci bola pre správne posúdenie kľúčovou otázka, či žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Daňový subjekt si totiž nemôže odpočítať akýkoľvek daňový výdavok, ale iba taký náklad, ktorý slúži na dosiahnutie, zaistenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka a súčasne musí jeho vynaloženie bezpochyby preukázať. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovar a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.04.2017). 45) V zmysle § 24 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia predovšetkým svojím účtovníctvom a inými povinnými záznamami. Správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti či úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov daňového subjektu, avšak v tomto prípade správcu dane tiaži dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti svojich pochybností. Je pravda, že správca dane nemá povinnosť preukazovať, že údaje zaznamenané v účtovných dokladoch daňového subjektu sú zaznamenané v rozpore so skutočnosťou, je však povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú natoľko vážne a dôvodné pochybnosti, ktoré predložené účtovné doklady činia nevierohodnými, neúplnými, nepreukázanými či nesprávnymi. Správca dane je v takomto prípade v daňovom konaní a následne aj v samotnom rozhodnutí povinný identifikovať konkrétnu skutočnosť, ktorá spochybňuje pravdivosť, úplnosť a správnosť predložených dokladov. Pokiaľ správca dane unesie svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam, je na daňovom subjekte, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení ako aj vierohodnosť a správnosť svojich účtovných dokladov vo vzťahu k spochybneným tvrdeniam. V tomto prípade daňový subjekt tieto skutočnosti preukazuje spravidla inými dôkaznými prostriedkami než už predloženými účtovnými dokladmi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs/37/2011 zo dňa 14.07.2011, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z uvedeného vyplýva, že až preukázateľne spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Avšak kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane. 46) Žalobca má za to, že v prejednávanej veci splnil hmotnoprávne podmienky na uznanie daňového nákladu vo vzťahu k uplatneným výdavkom, preukázal podmienku vecnosti, podmienku preukázateľnosti a podmienku zaúčtovania. Žalobca uviedol, že správca dane a žalovaný prihliadli len na dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu, pričom v zmysle zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, je správca dane povinný zabezpečiť zistenie skutočného stavu veci. To znamená, že správca dane musí aktívne skúmať všetky dostupné dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie, vrátane tých, ktoré sú v prospech daňového subjektu. Daňový poriadok stanovuje povinnosť správcu dane zaobchádzať s daňovým subjektom objektívne a nestranne. To zahŕňa povinnosť hodnotiť dôkazy rovnakým metrom, bez ohľadu na to, či podporujú alebo spochybňujú postoj správcu dane. Žalobca uviedol, že predložil dostatok dôkazov potvrdzujúcich oprávnenosť uplatnených výdavkov a zastáva názor, že daňové subjekty nie sú povinné zameriavať svoju činnosť výlučne na zhromažďovanie

dôkazov, aby im boli tieto výdavky v prípade daňovej kontroly uznané. Podľa žalobcu nie je realistické očakávať, že obchodné subjekty budú neustále zabezpečovať dôkazný materiál výlučne pre účely možnej daňovej kontroly, keďže primárne sa venujú vlastnej podnikateľskej činnosti. Zároveň žalobca zdôraznil, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo na uznanie daňového nákladu len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry. Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na uznanie daňového nákladu nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt. (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022). Po ďalšie nie je dôkaznou povinnosťou daňového subjektu preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, vo vzťahu ku ktorým daňový subjekt nedisponuje žiadnou autoritatívnou právomocou. Inak povedané, od daňového subjektu môže správca dane požadovať preukázanie len takých skutočností, ktoré daňový subjekt je a vôbec môže byť vzhľadom na okolnosti schopný preukázať. Medzi takéto skutočnosti pritom v žiadnom prípade nemôže patriť preukázanie toho, že iný daňový subjekt disponuje určitými dokladmi, resp. evidenciou. 47) Vo vzťahu k svedeckej výpovedi p. D. žalobca namietal, že svedkyňa mohla uviesť nepravdivé skutočnosti, aby sa vyhla možným nepriaznivým následkom svojich konaní alebo zakryla iné podstatné okolnosti. Podľa žalobcu je preto nevyhnutné, aby správca dane každú svedeckú výpoveď dôkladne vyhodnotil v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. V tomto prípade však správca dane len mechanicky prevzal tvrdenia svedeckej výpovede, bez toho, aby objektívne posúdil skutkový stav. 48) V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca namietal prerušenie daňovej kontroly majúc za to, že správca dane účelovo prerušil plynutie jednoročnej zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly, pričom správca dane napriek prerušeniu daňovej kontroly ďalej voči daňovému subjektu konal prostredníctvom dožiadaného správcu dane. 49) Žalobca naďalej trval na svojom žalobnom návrhu, teda, aby správny súd spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie daňového úradu, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo. Vyjadrenie žalovaného (duplika) 50) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.11.2024 naďalej trval na tom, že záver, ktorý bol zo skutkových zistení ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a spĺňa všetky atribúty zákonnosti. Správca dane tu dal odpoveď na zásadné otázky, rozhodnutie správcu dane je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o dani z príjmov, Daňového poriadku a ani ostatných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec. Žalovaný mal za to, že žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.09.2024 neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalovaný navrhoval žalobu i naďalej ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadrenie žalobcu (triplika) 51) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.12.2024 zotrval na svojej doterajšej argumentácii a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane navrhol zrušiť. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov 52) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 12.03.2026 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

53) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 54) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 55) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). 56) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 57) Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do 16.05.2024 (ďalej len „Daňový poriadok“), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 58) Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 59) Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 60) Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 61) Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 62) Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 63) Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

64) Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 65) Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 66) Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 67) Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 68) Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 69) Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 29.02.2024 (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 70) Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 71) Podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. 72) Podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky: 1. podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa 1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba

neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, 1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.; 2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo 3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. 73) Podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky zamestnávateľa: 1. na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3, 2. na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. 74) Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 75) Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100116922/2024 zo dňa 11.01.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101740913/2023 zo dňa 11.07.2023, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2020 v sume 64.860,17 Eur. 76) Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení účastníkov konania a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, pričom za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup prvostupňového správneho orgánu a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. 77) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby iba vo všeobecnosti opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť obsahuje iba nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu

správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body neumožňujú taktiež identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného na podklade takto formulovaných žalobných bodov. Úlohou žalobcu pritom bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V niektorých častiach správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené však chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 78) Jasne formulovanou žalobnou námietkou, s ktorou sa správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať bola námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu, správny súd námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní, z jeho rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za náležite odôvodnené. 79) Správny súd ďalej zdôrazňuje, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (t.j. žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, ktorým správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,

aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 80) Ďalej správny súd konštatuje, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje ako daňovo uznateľné náklady, ktoré vynaložil na obstaranie materiálu (nákup spotrebného materiálu, PHM) a služieb (ubytovanie, prenájom nebytového priestoru), musí preukázať, že ním uplatnený výdavok spĺňa definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t.j. že sa jedná o výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 22. Pričom všetky uvedené podmienky (vecnosti, preukázateľnosti a zaúčtovania) musia vyť splnené súčasne. Daňový subjekt musí preukázať nielen vecnú súvislosť výdavku (náklady na obstaranie spotrebného materiálu, PHM, prenájom nebytového priestoru, ubytovanie) nakúpeného tovaru s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že služby boli poskytnuté dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že správca dane preveroval obstaranie materiálu (nákup spotrebného materiálu, PHM) ? služieb (ubytovanie, prenájom nebytového priestoru), pričom daňový subjekt: - nepredložil ku kontrole výdavkový pokladničný doklad č. 20HV00043 zo dňa 30.11.2020 v sume bez DPH 13.765,16 Eur za nákup spotrebného materiálu a nepreukázal, čo konkrétne týmto dokladom zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov, nepreukázal vecnú súvislosť zaúčtovaných nákladov so zdaniteľnými príjmami; - k výdavkovému pokladničnému dokladu č. 20HV00045 zo dňa 31.12.2020 v sume 14.930,94 Eur bol priložený súpis výdavkov, ale neboli priložené konkrétne doklady, ktoré boli týmto dokladom zaúčtované do nákladov a zahrnuté do daňových výdavkov, daňový subjekt nepreukázal vecnú súvislosť zaúčtovaných nákladov so zdaniteľnými príjmami; - k výdavkovým pokladničným dokladom daňový subjekt počas daňovej kontroly predložil niekoľko stoviek dokladov z registračnej pokladne o nákupe PHM, doklady však nepriradil k účtovným dokladom (č. 20HV00043 č. 20HV00045), tieto doklady neobsahovali náležitosti účtovných dokladov, daňový subjekt nepreukázal ktoré z týchto dokladov a v akej sume boli do nákladov zaúčtované, suma na jednotlivých dokladoch ani suma spolu nezodpovedala jednotlivým nákladovým položkám zaúčtovaným v účtovnom denníku; - k nákupu a spotrebe PHM nepredložil knihy jázd, príp. evidenciu o prevádzke vozidiel, nepredložil ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2020 žiadne doklady dôkazy ktorými by preukázal, že výdavky (náklady) vynaložené na nákup pohonných látok a zaúčtované do nákladov sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. 1) zákona o dani z príjmov; - zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom B. E., za vykonané služby v roku 2020. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že B. E. fakturoval spoločnosti Europa Workintense spol. s r.o. za ubytovanie a prepravu osôb, ktoré neboli zamestnancami daňového subjektu. Daňový subjekt nepreukázal, ktorým jeho zamestnancom bolo ubytovanie a preprava poskytnuté a v ktorom období; - zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom EMTES s.r.o. za prenájom nebytových priestorov v roku 2020. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že v prenajatých priestoroch boli ubytované osoby, ktoré neboli zamestnancami daňového subjektu a daňový subjekt im náklady na ubytovanie nevyfakturoval; - zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov (nákladov) dodávateľskú faktúru vystavenú dodávateľom AAA REAL s. r. o., dňa 31.1.2020 pod číslom 310120209 za ubytovanie za 1 mesiac 2020, fakturovaná cena bez DPH 6.064,17 Eur. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že spoločnosť AAA REAL s. r. o. žalobcovi ubytovanie neposkytovala, nemala nehnuteľnosť (ubytovacie priestory) v majetku ani v prenájme. Vykonala stavebné práce na nehnuteľnosti Beckov 361 na základe objednávky L. J.; - zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov (nákladov) dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom Torsello s.r.o. za ubytovanie v roku 2020. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že spoločnosť Torsello s.r.o. v roku 2020 nevykonávala ekonomickú činnosť, nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, ktorým by deklarovala svoj príjem za poskytnuté služby, je nekontaktná, neumožnila preveriť fakturované služby vo svojom účtovníctve. Podľa predloženej zmluvy a jej dodatkov mala táto spoločnosť prenajímať nebytové priestory. V dvoch prípadoch vlastníci nebytových priestorov popreli, že by svoje nebytové priestory prenajímali (A. O., I. R.). Ďalší vlastníci nebytových priestorov nepodali daňové priznania v ktorých by uviedli príjmy z prenájmu (A. J., D. O.). Správca dane zistil,

že nehnuteľnosť na adrese Beckov 361 využívali rôzne daňové subjekty a osoby, čo je v rozpore s tvrdením štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý do zápisnice uviedol, že celú nehnuteľnosť využívajú sami. Daňový subjekt nepreukázal ako sa jednotlivé nebytové priestory využívali, kto konkrétne ich využíval. Nepreukázal, že náklady zaúčtované na základe faktúr vystavených spoločnosťou Torsello s.r.o. a zahrnuté do daňových výdavkov spĺňajú podmienku vecnosti a preukázateľnosti. Nepreukázal, že faktúry boli vystavené na základe reálne poskytnutých služieb. 81) Správny súd sa na základe vyššie opísaného skutkového stavu stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu ukladá § 24 Daňového poriadku, keď hodnoverne nepreukázal, že vyššie uvedené náklady sú daňovými výdavkami (nákladmi) v zmysle zákona o dani z príjmov. 82) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že správca dane neoboznámil žalobcu s výsledkami daňovej kontroly a nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, tvrdiac, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena, správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane totiž podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobcu oboznámil s procesnými úkonmi, vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom, ako i so svojimi pochybnosťami, a to vo výzvach – Výzva na predloženie dôkazov č. 101754711/2022 zo dňa 14.06.2022 a č. 100489397/2023 zo dňa 03.02.2023. 83) Ohľadom zmätočnosti označenia daňového subjektu u ktorého bola vykonaná kontrola dane z príjmov správny súd súhlasí s poukazom žalovaného na to, že spoločnosť žalobcu je zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Praze oddíl C, vložka 42391. Táto zahraničná osoba podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá bola do slovenského obchodného registra zapísaná dňa 17.12.2015 (Europa Workintense spol. s r.o., organizačná zložka, 361 Beckov 916 38, IČO: 50 061 895). Na základe uvedeného zápisu získala zahraničná osoba oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky od 17.12.2015. Avšak organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, tú má zahraničná osoba, teda nemôže v daňovo-právnych vzťahoch vystupovať samostatne v postavení daňového subjektu, resp. daňovníka. Za daňový subjekt, u ktorého môže byť vykonávaná daňová kontrola, resp. vedené daňové konanie, je považovaná zahraničná osoba. Organizačná zložka je hospodárskou jednotkou podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, je to forma formálneho zastúpenia zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, resp. pobočka zahraničnej spoločnosti na Slovensku. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby, t.j. nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Správca dane vykonal daňovú kontrolu organizačnej zložky zahraničnej osoby (Europa Workintense spol. s r. o., Štepánska 704/61, Nové Město, Praha), ktorá je podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov považovaná za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a podľa § 2 písm. g) tohto zákona predmetom dane takéhoto daňovníka je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16). 84) Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, správny súd zdôrazňuje, že je na úvahe správcu dane, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. To, že správca dane v prejednávanej veci nevykonal výsluchy svedkov za účelom dôkazu o využívaní budovy na adrese Beckov 361 bolo podľa názoru správneho súdu zo stany správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí náležite zdôvodnené. Rovnako odôvodnenie žalovaného, že pokiaľ sa správca dane s kontrolnými výkazmi k DPH vo svojom rozhodnutí nezaoberal z dôvodu, že ich podanie nie je dôkazom, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na uplatnenie si daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov je podľa názoru správneho súdu dostatočne zdôvodnené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že kontrolné výkazy, nie sú dôkazom preukazujúcim dodanie služieb, pokiaľ údaje v nich uvedené, nie je možné preveriť. Čo bol i daný prípad. 85) Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom prerušenia daňovej kontroly správny súd konštatuje, že mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že daňová kontrola bola prerušená v období od 20.07.2022 do 31.01.2023 a trvala spolu 331 dní (z toho v roku 2021 to bolo 86 dní, v roku 2022 to bolo 200 dní a v roku 2023 45 dní). Preto možno konštatovať, že ročná lehota na jej vykonanie, uvedená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola dodržaná. Správca dane v období prerušenia daňovej kontroly daňový subjekt nezaťažoval a ani ho neobmedzoval v jeho slobode a základných právach. Správny súd konštatuje, že žalobcom opísané dôvody (zaslanie Upovedomení o vypočutí svedka, ktoré správca

dane doručil právnemu zástupcovi žalobcu v dobe prerušenia daňovej kontroly), nemožno vyhodnotiť ako správanie správcu dane majúce charakter obmedzovanie základných práv žalobcu. 86) Ohľadom námietky žalobcu spočívajúcej v nezákonnom doručení Protokolu správny súd konštatuje, že sa vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu stotožnil s prijatými závermi tak správcu dane, ako i žalovaného obsiahnutými v ich rozhodnutiach. Správny súd vo vzťahu k tejto žalobnej námietke poukazuje na to, že správcovi dane bola dňa 24.04.2023 doručená žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu – Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. o doručenie Protokolu z daňovej kontroly. Správca dane zaslal dňa 27.04.2023 odpoveď na žiadosť, v ktorej podrobne popísal dôvody, prečo nemôže žiadosti vyhovieť a doručovať Protokol opätovne splnomocnenému zástupcovi spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. Odpoveď bola doručená žalobcovi, spoločnosti Arisan, s.r.o., a spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Protokol z daňovej kontroly bol dňa 17.03.2023 doručený spoločnosti Arisan, s.r.o., a to podľa splnomocnenia na elektronickú komunikáciu s finančnou správou SK zo dňa 01.02.2023. Splnomocnenie bolo elektronicky podané dňa 10.02.2023 a u správcu dane zaevidované pod č. 602438748/2023. Žalobca poveril spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. na zastupovanie v rámci daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2020, ako aj všetkých nadväzujúcich daňových konaní, a to najmä na obojsmernú komunikáciu s príslušným správcom, predkladanie dokladov a vysvetlení týkajúcich sa daňového konania a daňovej kontroly, vyjadrovania sa k priebehu daňového konania a daňovej kontroly, prístup k elektronickému spisu daňového subjektu, uplatnenie všetkých dostupných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ako aj na všetky ostatné úkony, ktoré budú s uvedenou vecou súvisieť. Splnomocnenie bolo správcovi dane doručené dňa 07.10.2021. Rozsah plnomocenstva zo dňa 07.10.2021 bol vymedzený. Dňa 01.03.2022 bola správcovi dane doručená plná moc zo dňa 23.2.2022 na základe ktorej splnomocniteľ – žalobca poveril splnomocnenca Arisan, s.r.o. na zastupovanie v rámci organizačnej zložky Europa Workintense spol. s r.o., na doručovanie písomností (obojsmernej elektronickej komunikácie) pred príslušnými daňovými úradmi podľa Daňového poriadku. Z dôvodu, že plná moc pre spoločnosť Arisan, s.r.o. sa v časti doručovania písomností (obojsmerná komunikácie) prekrývala so skoršie predloženým plnomocenstvom pre spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. Správca dane vyzval Výzvou zo dňa 09.12.2022 spoločnosť žalobcu, aby pochybnosti správcu dane odstránila podaním nového plnomocenstva, z ktorého bude jednoznačné, komu majú byť písomnosti týkajúce sa prebiehajúcej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2020, ako aj všetkých nadväzujúcich daňových konaní doručované. Dňa 10.02.2023 bolo správcovi dane doručené podanie Splnomocnenie na elektronickú komunikáciu s finančnou správou SR zo dňa 01.02.2023, ktorým žalobca splnomocnil spoločnosť Arisan, s.r.o. na podávanie písomností elektronickými prostriedkami Finančnej správe SR, na prijímanie písomností doručovaných elektronickými prostriedkami z Finančnej správy SR pre daňové subjekty prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, na prístup k údajom osobného účtu, spis subjektu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že Protokol z daňovej kontroly zo dňa 17.03.2023 bol doručený splnomocnenému zástupcovi Arisan, s.r.o. v súlade s platným plnomocenstvom zo dňa 01.02.2023 doručeným dna 10.02.2023, ktorým daňový subjekt ako splnomocniteľ opätovne výslovne splnomocnil Arisan, s. r. o. na prijímanie písomnosti doručovaných elektronickými prostriedkami z Finančnej správy SR pre daňové subjekty prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. To znamená, že Protokol č. 100803697/2023 zo dňa 17.03.2023 bol doručený v súlade s ustanovením § 30 ods. Daňového poriadku. Správny súd vo vzťahu k tejto žalobnej námietke navyše dopĺňa, že z jej obsahu nie je zrejmé, aká ujma žalobcovi ním vytýkaným nekorektným procesným postupom správcu dane na jeho právach mala vzniknúť, keďže žalobca sa k Protokolu v stanovenej lehote vyjadril (t.j. keby sa aj správca dane dopustil procesne nesprávneho postupu, tento vzhľadom na okolnosti prípadu nemožno charakterizovať ako také procesné konanie orgánu verejnej správy, majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia). 87) K porušeniu ustanovenia § 72 ods. 3 Daňového poriadku zo strany žalobcu, ktorý doplnil odvolanie po lehote na jeho podanie, dňa 26.09.2023 o ďalšie dôkazy i napriek tomu, že v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a aj odvolacieho konania mal k preukázaniu tvrdených skutočností dostatočný priestor, pričom žalovaný na tieto dodatočne predložené dôkazy neprihliadal správny súd zdôrazňuje, že podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.07.2023 bolo daňovému subjektu doručené toho istého dňa, pričom lehota na podanie odvolania uplynula dňa

10.08.2023. Správca dane Výzvou č. 102077548/2023 zo dňa 15.08.2023 vyzval daňový subjekt na doplnenie odvolania a predloženie dôkazov, tá uplynula dňa 30.08.2023, kedy bolo správcovi dane doručené doplnenie odvolania. Ďalšie doplnenie odvolania, nad rámec zákona, bolo žalobcom podané dňa 26.09.2023, teda po lehote na podanie a doplnenie odvolania na základe výzvy. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu nie je zrejmé, že by zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany žalovaného v tejto otázke. 88) Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 89) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 90) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Kasačná sťažnosť sa musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia, pričom sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. k sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.