Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/1/2024 0824100012 29. 01. 2026 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100012.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-48/2023 zo dňa 27. októbra 2023, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodlo Rozhodnutím č. ORPZ-ZA-ODI2-5-513/2023 zo dňa 11. augusta 2023 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) o zadržaní vodičského preukazu č. N4886865 (vydaného žalobcovi na skupinu vodičských oprávnení AM, B1 a B Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline dňa 31. augusta 2018) podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o cestnej premávke“) s uvedením, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia ust. § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke tým, že dňa 06.08.2023 v čase pred 03:11 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. ZA-658HN v Žiline, po ul. A. Bernoláka, kde bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Alkohol u vodiča A. B. dychovou skúškou v čase o 03:11 hod. nebol zistený. Nakoľko vodič javil známky požitia omamných a psychotropných látok, dobrovoľne sa na výzvu polície podrobil odberu krvi a iného biologického materiálu za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok v tele vo FNsP Žilina. Z predbežného skríningového vyšetrenia moču bola u A. B. v moči zistená prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu. Vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný 6. augusta 2023 a dňa 9. augusta 2023 bol predložený orgánu verejnej správy prvého stupňa. Rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu sa s konečnou platnosťou rozhoduje o tom, či účastník konania môže viesť motorové vozidlá do doby rozhodnutia o priestupku. Zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri preskúmaní dôvodnosti zadržania vodičského preukazu žalobcu z listinných dôkazov zaobstaraných v priebehu objasňovania skutku, z ktorého je
žalobca podozrivý, a to zo: správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. ORP-ZA-OPP4-566/2023-P zo dňa 6. augusta 2023 (ďalej ako „správa o priebehu objasňovania priestupku“), z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. AB 334086 dňa 6. augusta 2023, z úradného záznamu príslušníkov polície, zo žiadanky na akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 6. augusta 2023 a laboratórnych výsledkov z odberu krvi a iného biologického materiálu (moču), z ktorých vyplynulo, že u A. B. (žalobcu) bola vo vzorke zistená prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu. Na základe uvedeného orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia ust. § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, a tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“), za ktorý je možné uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, teda odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu naďalej trvá. 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-48/2023 zo dňa 27. októbra 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí stručne opísal priebeh administratívneho konania a obsah predloženého administratívneho spisu. Uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa preskúmal v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. K námietke žalobcu, že postup polície pri zastavení vozidla a aj následný postup považuje za nezákonný, a tým za nezákonný považuje aj dôkaz získaný podrobením sa odberu krvi a moču, žalovaný poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j) a k), § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o Policajnom zbore“), § 63 ods. 1 a § 69 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke a zdôraznil, že základnou úlohou Policajného zboru je aj dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Policajt je zo zákona oprávnený zastavovať vozidlá ako aj vykonávať kontrolu dodržiavania pravidiel cestnej premávky jej účastníkmi. Vo vzťahu k žalobcom citovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že tieto boli vydané v konkrétnych veciach v trestnom konaní, pričom v každom z prípadov došlo zo strany príslušníkov Policajného zboru aj k prehliadke dopravného prostriedku. V prejednávanej veci príslušníci Policajného zboru zastavili vozidlo v zmysle zákona, účastník konania s hliadkou spolupracoval a dobrovoľne sa podrobil lekárskemu vyšetreniu (nedošlo k porušeniu § 8 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore), a preto odvolací orgán považuje všetky dôkazy získané zákonným spôsobom. Držiteľ vodičského oprávnenia má nielen právo viesť motorové vozidlo v cestnej premávke, ale zároveň má aj povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky, teda je povinný pri vedení vozidla strpieť výkon právomocí príslušníkov Policajného zboru. Žalobcovi bol oprávnene zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, pretože bol dôvodne podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, teda zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch. Dôvody zadržania vodičského preukazu podľa žalovaného nepominuli. Správna žaloba 4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Opísal skutkový stav (opisom zastavenia vozidla a vykonaním kontroly u vodiča), pričom uviedol, že postup polície považuje od začiatku za nezákonný a nezákonný je v dôsledku uvedeného aj dôkaz získaný podrobením sa odberu krvi a moču. Všeobecne opísal úlohy Policajného zboru súvisiace s dohľadom nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Konštatoval, že hoci zákon oprávnenia policajtovi pri tomto dohľade priznáva, nemôže ich v každom prípade vykonávať podľa vlastného uváženia či svojvôle. Zdôraznil, že účelom zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel a vykonanie oprávnení podľa vlastnej úvahy policajta, napr. či ten-ktorý vodič má všetky potrebné doklady pri sebe alebo či náhodou nepožil pred jazdou alkohol alebo omamné a psychotropné látky. Zastaviť vozidlo policajt môže v prípade, ak sa jazda vodiča vymyká bežnému užívaniu pozemných komunikácií a rešpektovaniu pravidiel cestnej premávky. Pokiaľ je však jazda „bezvadná“, nie je dôvod na zastavenie a kontrolu vozidla. Citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie sp. zn. 1Tdo 13/2011 zo dňa 11. mája 2011 (v demokratickej spoločnosti polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá či peších občanov), ďalej uznesenie sp. zn. 3 Toš 7/2008 zo dňa 29. júna 2009, rozsudok sp. zn. 4 Tdo 92/2016 zo dňa 18. apríla 2018 a uznesenie sp. zn. 5 To 21/2010 zo 16. decembra 2010.
5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nerešpektovanie zákona a právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Najvyšší súd zaujal k náhodnému zastavovaniu motorových vozidiel zo strany polície, len za účelom nejakej náhodnej a svojvoľnej kontroly bez akéhokoľvek reálneho dôvodu majúceho opodstatnenie v zákone, jednoznačný záver a s touto právnou argumentáciou sa žalovaný podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal. 6. Žalobca uviedol, že pokiaľ policajt zastaví motorové vozidlo bezdôvodne (napr. iba za účelom preverenia, či má vodič skutočne pri sebe všetky potrebné doklady), teda jeho činnosť nebola od počiatku v súlade so zákonom (pretože vykonal služobný zákrok, hoci naň neboli splnené podmienky), nemôže existovať zákonný podklad ani pre výkon jeho ďalších oprávnení, napr. kontrolovať technický stav vozidla, merať alebo vážiť vozidlo, zisťovať prítomnosť alkoholu v krvi vodiča alebo prítomnosť omamných a psychotropných látok ako v tomto prípade. Pretože k zastaveniu vozidla žalobcu neexistoval žiaden zákonný dôvod, zákrok policajtov bol už od zastavenia vozidla nezákonný, pričom na dôkazy možno prihliadať len v tom prípade, ak boli získané zákonným spôsobom. Nezákonným postupom nemohol byť získaný zákonný dôkaz podľa zásady „otráveného ovocia z otráveného stromu“. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu za svojvoľné a arbitrárne, nerešpektujúce zákon a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že oprávnenie na zastavenie vozidla je upravené v § 23 Zákona o Policajnom zbore. V zmysle uvedeného ustanovenia je policajt pri využívaní oprávnení povinný vykonávať služobný zákrok (zastavenie vozidla) tak, aby zásah neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou (v tomto prípade kontrolu dodržania povinností ustanovených Zákonom o cestnej premávke). Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky podľa § 69 Zákona o cestnej premávke priamo súvisia s oprávnením na zastavovanie vozidla podľa § 23 Zákona o Policajnom zbore, pretože iba po zastavení vozidla môže policajt kontrolovať dodržiavanie tých povinností stanovených Zákonom o cestnej premávke, ktoré nie sú z jazdy vozidla viditeľné (napr. kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla, merať rozmery a hmotnosti vozidla, požadovať od vodiča predloženie dokladov na vedenie a premávku vozidla, vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou a pod.). Zo samotného znenia § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore podľa žalovaného nijak nevyplýva podmienenosť využitia tohto oprávnenia podozrením zo spáchania priestupku alebo trestného činu, na rozdiel napr. od oprávnenia vykonať prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore), ktoré je výslovne podmienené podozrením zo spáchania trestného činu, pátraním po osobe alebo veci, odhaľovaním neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu. Rozdiel v legislatívnom vyjadrení je zjavný aj pri porovnaní s oprávnením na zastavenie vozidla príslušníka obecnej polície, ktoré je výslovne naviazané na spáchanie priestupku, ktorý je obecná polícia oprávnená prejednať v blokovom konaní. 8. Oprávnenie policajta dať pokyn na zastavenie vozidla je viazané na „plnenie úloh“ vyplývajúcich zo Zákona o Policajnom zbore, čiže na plnenie základných úloh (§ 2 ods. 1), plnenie iných úloh podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2) a na prevenciu (§ 2 ods. 3). Kontrola dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa Zákona o cestnej premávke ako súčasť dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je legitímnym a zákonným dôvodom na zastavenie vozidla bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu vodičom alebo inou osobu. Žalovaný ďalej poukázal na zásady vykonávania služobnej činnosti (§ 8 Zákona o Policajnom zbore) a vykonania služobného zákroku (§ 9 Zákona o Policajnom zbore), pričom uviedol, že tieto zásady sa týkajú skôr postupu po samotnom zastavení vozidla ako dôvodnosti dávania pokynu na zastavenie vozidla. Pri podozrení na priestupok alebo trestný čin je policajt povinný zastaviť vozidlo, pričom využitie oprávnenia na zastavenie vozidla bez podozrenia zo spáchania trestného činu alebo priestupku je ponechané na vyhodnotenie príslušníka Policajného zboru pri dodržaní jednotlivých zákonných ustanovení. 9. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3 Toš 7/2008, 5 To 21/2010, 5 Tdo 47/2010 a 4 Tdo 92/2016), konštatoval, že v týchto rozhodnutiach sa síce uvádza, že zákonným dôvodom na zastavenie vozidla je minimálne podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu, príp. pátranie po osobách alebo veci, avšak všetky žalobcom citované rozhodnutia
sa týkajú trestných konaní a zastavenia vozidla spojeného s jeho prehliadkou, ktorá je aj legislatívne vyslovene viazaná na takéto dôvody. Vo všetkých prípadoch bolo zastavenie vozidla odôvodňované plnením iných úloh ako je dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, preto tieto rozhodnutia nemožno bezvýhradne aplikovať aj na zastavenie vozidla v rámci takéhoto dohľadu. Pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je policajt oprávnený zastaviť a skontrolovať aj toho vodiča, ktorý nespáchal žiadny trestný čin ani priestupok, resp. nie je z ich spáchania podozrivý. Rovnako za dôvod na zastavenie vozidla možno považovať kontrolu dodržiavania povinností ustanovených Zákonom o cestnej premávke. 10. V tomto prípade sa žalobca dobrovoľne na výzvu polície podrobil odberu krvi a moču za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok, pričom bola u neho v moči zistená prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu, následkom čoho mu bol zadržaný vodičský preukaz. S poukazom na ust. § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke bolo dôvodné aj nariadenie preskúmania zdravotnej spôsobilosti (žalobca bol ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky). Vychádzajúc z uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22. decembra 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP). 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 15. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. 16. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. 17. Podľa § 70 ods. 3 Zákona o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.
18. Podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu3a) návyková látka ešte nachádza v jeho organizme. 20. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o Policajnom zbore Policajný zbor plní tieto úlohy: dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. 21. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku. Dopravným prostriedkom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie aj lietadlo spôsobilé lietať bez pilota. 22. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla: a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin, b) pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou, c) pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu. 23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o orgánu verejnej správy prvého stupňa o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že žalobca bol podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 24. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu rozhodnutia žalovaného, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. 25. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný podľa žalobcu konal a rozhodol na základe nezákonne získaného dôkazu. 26. Vo všeobecnosti možno uviesť, že v trestnom konaní tak súdnom, ako aj správnom, je nevyhnutné dbať na to, aby rozhodnutie vychádzalo len z takých dôkazov, ktoré sú v súlade s požiadavkou ich legality. Legalita dôkazov v trestnom konaní znamená, že všetky dôkazy musia byť získané,
predložené a aj vykonané v súlade s platnými zákonmi, čo zabezpečuje ochranu práv obvinených aj poškodených. Dôkazy získané nezákonným spôsobom nie sú prípustné, čo znamená, že orgán verejnej moci ich nemôže použiť ako podklad pre svoje rozhodnutie. Zákonnosť dokazovania je nevyhnutným predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, keďže za dôkaz v trestnom konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle zákona, a to nielen v zmysle základného procesného predpisu, podľa ktorého orgán verejnej moci vedie trestné (súdne alebo správne) konanie, ale aj osobitných zákonov. Dôkaz musí byť získaný v súlade so zákonom a z takého zdroja, ktorý zákon stanovuje alebo pripúšťa. 27. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že hliadka Policajného zboru ho zastavila bez zákonného dôvodu, pričom mal za to, že zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla je daný len vtedy, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich spáchania, správny súd uvádza, že oprávnenie policajta na zastavenie dopravného prostriedku je upravené v § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, pričom z predmetnej zákonnej úpravy nevyplýva podmienenosť oprávnenia hliadky zastaviť motorové vozidlo len v tom prípade, že by žalobca páchal trestný čin alebo priestupok, prípadne by bolo dôvodné podozrenie z ich spáchania. Zákon o Policajnom zbore v predmetnom ustanovení spája oprávnenie policajta na zastavenie dopravného prostriedku s plnením úloh vyplývajúcich z daného zákona, jednou z ktorých je aj dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Policajt preto môže motorové vozidlo ako dopravný prostriedok zastaviť vždy, ak je to potrebné pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a to aj v prípadoch, keď vodič motorového vozidla nepácha, resp. nespáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Žalobca sa teda mýli pri prezentácii názoru, že zastaviť vozidlo policajt môže v prípade, ak vodič svojou jazdou dáva najavo, že jeho jazda sa vymyká bežnému užívaniu pozemných komunikácií a rešpektovaniu pravidiel cestnej premávky. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom, bol spáchaný trestný čin je podmienkou pre prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore). Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by hliadka v tomto prípade vykonala prehliadku motorového vozidla žalobcu a, napokon, netvrdil to ani samotný žalobca. Z obsahu administratívneho spisu (správa o priebehu objasňovania priestupku) vyplýva, že hliadka zastavila motorové vozidlo vedené žalobcom a vyzvala ho, aby sa podrobil toxikologickému vyšetreniu, pretože javil známky požitia omamných a psychotropných látok, čo bezprostredne súvisí s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a teda hliadka vykonaním služobného zákroku a zastavením motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, plnila v súlade so Zákonom o Policajnom zbore (§ 2 ods. 1 písm. j/) a Zákonom o cestnej premávke (§ 69 ods. 1) svoje úlohy pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Laboratórne výsledky toxikologického vyšetrenia potvrdili správnosť úsudku hliadky, keď vykázali pozitívny nález amfetamínu a metamfetamínu. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že nevznikol zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla, je vyjadrením subjektívneho názoru žalobcu a jeho vlastnou interpretáciou zákona, ktorá však v tomto prípade nie je dôvodná – zastavenie vozidla žalobcu bolo vykonané v súlade so zákonom. 28. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je potrebné v prvom rade uviesť, že súdne rozhodnutia môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak len za predpokladu, že je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp. obdobný. Skutkový aj právny stav vecí, na ktoré poukázal žalobca v správnej žalobe, sa nezhodoval s prípadom žalobcu, pretože citované rozsudky sa týkali zastavenia motorového vozidla vrátane jeho prehliadky, resp. prehliadky vodiča a spolujazdca, situáciu ktorú upravuje ust. § 23 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore. V týchto prípadoch je skutočne policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla, len: a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin, b) pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou, c) pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu, v prejednávanej veci však nebola vykonaná ani prehliadka vozidla, ani vodiča. S ohľadom na uvedené predmetné rozsudky nijako nepodporujú záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalobná námietka, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa citovaných súdnych rozhodnutí, nemá oporu v obsahu rozhodnutia. Žalovaný nespochybnil judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá uvádza, že zákonným dôvodom na zastavenie vozidla a jeho prehliadku je minimálne podozrenie zo spáchania priestupku, prípadne pátranie po osobách alebo veci, keďže sa však všetky citované rozhodnutia týkali zastavenia vozidla spojeného s jeho prehliadkou, resp. prehliadkou vodiča a spolujazdca, správne ich podľa vyjadrenia žalovaného nemožno aplikovať na zastavenie vozidla bez vykonania prehliadky vozidla, prípadne vodiča a spolujazdca (spolujazdcov) v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. 29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.