Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6S/79/2025 0823106198 18. 02. 2026 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106198.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený Advokácia GYŐRFI s.r.o., Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému Obvodné oddelenie Policajného zboru Rimavská Sobota, Stavbárov 2, 979 01 Rimavská Sobota, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. AB 730505 zo dňa 21. 09. 2023, takto rozhodol: I. Opatrenie žalovaného Obvodného oddelenia Policajného zboru Rimavská Sobota č. AB 730505 zo dňa 21. 09. 2023 r u š í . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu 100 % trov konania od žalovaného. odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté opatrenie 1. Žalobcovi bol dňa 21. 09. 2023 opatrením žalovaného č. AB 730505 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) postupom podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) zadržaný vodičský preukaz na tom skutkovom základe, že totožného dňa na parkovisku pred predajňou PET CENTER na Cukrovarskej ulici v Rimavskej Sobote zastavil svojim vozidlom na parkovacom mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), čím sa mal dopustiť závažného porušenia pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. s) zákona o cestnej premávke. Pri policajnej kontrole bolo zistené, že žalobca ako vodič ani jeho spolujazdkyňa nie sú držiteľmi parkovacieho preukazu pre ZŤP, a teda takto označené miesto na parkovanie vozidla využil žalobca neoprávnene. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov 2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého opatrenia. V rámci žalobných bodov uviedol, že sa ako lekár na mieste policajtovi preukázal označením vozidla preukazom vydaným Okresným úradom v Banskej Bystrici podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorý ho pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke oprávňuje po nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia, na čo mu príslušník žalovaného uviedol, že tento preukaz ho neoprávňuje zastať na mieste pre osoby so zdravotným postihnutím. Žalobca považuje právne posúdenie veci za nesprávne, nakoľko žalovaný vôbec neskúmal komu, kde a prečo poskytoval žalobca zdravotnú starostlivosť, pretože sa podľa žalovaného oprávnenie žalobcu po nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia nevzťahuje na miesta vyhradené pre parkovanie osoby so zdravotným postihnutím, hoci žalobca zdôrazňoval, že dopravná značka označujúca parkovacie miesto pre tieto osoby je svojou povahou zákazom státia. Podľa žalobcu § 44 ods. 7 zákona o cestnej
premávke nešpecifikuje konkrétne situácie ani dopravné značenia, z ktorých vyplýva zákaz státia a je ho potrebné vykladať tak, že ide o akúkoľvek situáciu, alebo dopravné značenie zakazujúce žalobcovi za bežných okolností zastaviť. Žalobca považuje opatrenie žalovaného za drakonické, hoci nejde o trest vo formálnom zmysle, ale iba akési predbežné opatrenie vydané v rámci voľnej úvahy policajta, ktoré však má charakter trestania a pri jeho nariaďovaní neboli dodržané žiadne zásady správneho konania, najmä primeranosti, zdržanlivosti, legality a náležitého objasnenia skutkového stavu. Postup podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke prezumuje dôkladné zistenie skutkového stavu a správnu kvalifikáciu skutku, inak nie je vylúčené účelové nadkvalifikovanie skutku, aby bolo možné zadržať vodičský preukaz, najmä, keď sa na toto konanie v zmysle § 141 ods. 6 písm. g) zákona o cestnej premávke nepoužije správny poriadok. 3. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že považuje postup policajtov pri zadržaní vodičského preukazu za zákonný po náležite zistenom skutkovom stave, nakoľko žalobca preukázateľne stál na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a nepreukázal sa príslušným parkovacím preukazom podľa § 44 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Policajt mu správne zadržal vodičský preukaz, pretože žalobca bol dôvodne podozrivý zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý hrozí sankcia zákazu činnosti v súlade s § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobcovi bol dňa 27. 09. 2023 vodičský preukaz vrátený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Rimavskej Sobote, okresný dopravný inšpektorát, k čomu priložil kópiu knihy zadržaných vodičských preukazov. 4. V replike žalobca uviedol, že poskytoval zdravotnú starostlivosť a dôvody na zadržanie jeho vodičského preukazu neboli dané. Žalovaný v duplike zopakoval svoje argumenty z vyjadrenia k žalobe. Pôvodné rozhodnutie správneho súdu a kasačné konanie 5. Správny súd uznesením sp. zn. 2S/21/2023 zo dňa 08. 04. 2025 správnu žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP, pretože napadnuté opatrenie považoval za opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Správny súd poukázal na postup pri zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 zákona o cestnej premávke, ktoré upravuje samotné fyzické zadržanie vodičského preukazu, vydanie potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu a následne vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Súdnemu prieskumu podlieha až rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu vydané podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke, a to až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré je proti takémuto rozhodnutiu prípustné. Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, ktorého prieskumu sa domáha žalobca, je len opatrením procesnej povahy, ktorého účelom je osvedčiť osobe, ktorej bol vodičský preukaz zadržaný, skutočnosť zadržania vodičského preukazu, prípadne povoliť tejto osobe ďalšiu jazdu. Toto potvrdenie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nakoľko o zadržaní vodičského preukazu vydá príslušný správny orgán rozhodnutie. 6. Proti uzneseniu o odmietnutí správnej žaloby podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší správny súd SR (ďalej len „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 2Stk/5/2025 zo dňa 29. 10. 2025 uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účelom zadržania vodičského preukazu je okamžite zabrániť vodičovi viesť motorové vozidlo v prípade najzávažnejších deliktov ohrozujúcich bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Predpokladom pre zadržanie je aj primeranosť očakávania, že vzhľadom na kvalifikáciu skutku a okolnosti prípadu bude vodičovi v následnom priestupkovom konaní uložený trest zákazu činnosti. Uváženie o primeranosti zadržania a hroziacej sankcii za zistený priestupok patrí policajtovi, ktorý však nemôže rozhodovať arbitrárne. Do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu vydá príslušný orgán policajného zboru o zadržaní rozhodnutie podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke, ak zistí, že dôvody, pre ktoré bol zadržaný, trvajú, pričom toto rozhodnutie podlieha súdnemu preskúmaniu na základe správnej žaloby. Z pohľadu držiteľa vodičského oprávnenia však rovnaký účinok ako toto rozhodnutie má už samotné zadržanie vodičského preukazu. Ak sa vodičský preukaz vráti vodičovi pred rozhodnutím o jeho zadržaní podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke, nemá vodič iný prostriedok na iniciovanie preskúmania zákonnosti postupu policajta, ako napadnúť správnou žalobou potvrdenie o zadržaní ako opatrenie orgánu verejnej správy, alebo jeho faktický postup ako nezákonný zásah. Správny orgán rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu nevydá aj v prípade ak dospel k
záveru, že odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky medzičasom pominula (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/6/2021 z 28. 04. 2023, bod 20). V posudzovanej veci k vydaniu následného rozhodnutia vo veci zadržania vodičského oprávnenia žalobcu nedošlo, ale vodičský preukaz mu bol prípisom žalovaného vrátený v priebehu plynutia 15-dňovej lehoty určenej na vydanie rozhodnutia podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke. Týmto úkonom žalovaný vo svojich dôsledkoch v podstate potvrdil, že dôvody zadržania vodičského preukazu žalobcu neexistujú. Úkonom vrátenia vodičského preukazu odpadol aj vecný dôvod rozhodovať o jeho vrátení/nevrátení. Ak teda žalovaný v okolnostiach prípadu nemal povinnosť vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu neobstojí záver správneho súdu, že potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu vzhľadom na jeho predbežnú povahu a s ňou spätú nemožnosť vyvolať zásah do subjektívnych práv dotknutej osoby. Posúdenie veci správnym súdom 7. Správny súd po zrušení rozhodnutia o odmietnutí správnej žaloby kasačným súdom vec opätovne prejednal a viazaný právnym názorom kasačného súdu vecne preskúmal zákonnosť napadnutého opatrenia. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 02. 2026, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého opatrenia dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 8. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe rozporuje právne posúdenie jeho konania a namieta, že ako držiteľ osobitného označenia vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke je oprávnený po nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia vrátane státia na mieste vyhradenom pre parkovanie osoby so zdravotným postihnutím, správny súd sa s týmto žalobným bodom nestotožňuje. Správny súd už túto právnu otázku riešil v rámci rozsudku sp. zn. 6S/31/2024 zo dňa 29. 10. 2025, pričom predmetom prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým bol žalobca vo veci samej uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. s) zákona o cestnej premávke a bola mu uložená pokuta vo výške 100 eur, a to na rovnakom skutkovom základe, na akom bolo postavené zadržanie vodičského preukazu popísanom v odseku 1. tohto rozsudku. Správny súd k otázke, či osobitné označenie vozidla žalobcu ako lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 odseku 1 písm. b) zákona o cestnej premávke oprávňuje vodiča takéhoto vozidla stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, uviedol nasledovné: 9. Zákon o cestnej premávke v § 44 ods. 1 písm. b) uvádza, že osobitné označenie sa môže používať na vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Okrem tohto je v § 44 ods. 2 zákona o cestnej premávke upravené používanie parkovacieho preukazu, ktorý sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. V § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke sú pre vodiča s osobitným označením vozidla lekára podľa ods. 1 písm. b) a pre vodiča s parkovacím preukazom upravené osobitné oprávnenia. Podľa prvej vety tohto ustanovenia môže vodič s parkovacím preukazom stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa druhej a tretej vety nemusia vodič osobitne označeného vozidla podľa ods. 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia a môžu vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do pešej zóny, pričom nesmú ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Za použitia systematického výkladu § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vzhľadom na výslovnú diferenciáciu oprávnení jednotlivých vodičov, je zrejmé, že na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže stáť jedine vodič vozidla s parkovacím preukazom, keďže toto oprávnenie je upravené samostatne v prvej vete a je priznané jedine takémuto vodičovi. V druhej a tretej vete priznáva § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vodičovi s parkovacím preukazom ako aj vodičovi vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti možnosť nedodržať zákaz státia a vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do pešej zóny. Nedodržanie zákazu státia uvedené v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia sa však nemôže týkať státia na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, keďže státie na tomto mieste upravuje prvá veta citovaného zákonného ustanovenia ako lex specialis a priznáva ho len vodičovi s parkovacím preukazom. Vyššie uvedený záver podporuje aj účelový výklad, keďže účelom zákona je v tomto prípade poskytnúť osobám s ťažkým zdravotným postihnutím osobitné parkovacie miesta tak, aby sa mohli napriek svojmu zdravotnému postihnutiu plnohodnotne dopraviť kam potrebujú a zaparkovať na tomto mieste svoje vozidlo. Tento účel vyplýva aj z toho, že takto vyhradené miesta majú určenú osobitnú (väčšiu) šírku stojiska 3500 milimetrov podľa prílohy k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. Tieto miesta slúžia výlučne na parkovanie vozidiel označených parkovacím preukazom vzhľadom na zdravotné znevýhodnenie prepravovaných osôb a nie na parkovanie lekára poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, ktorý síce nemusí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti po nevyhnutný čas dodržať zákaz státia, ale na státie nepotrebuje využiť takto špeciálne upravené miesta. 10. Žalovaný tak postupoval správne, keď vyhodnotil konanie žalobcu, ktorý zastavil svojim vozidlom na parkovacom mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím a nebol držiteľom parkovacieho preukazu pre ZŤP, ako priestupok. Pre posúdenie veci bolo irelevantné, že žalobca je držiteľom osobitného označenia vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke a nebolo nevyhnutné skúmať, či na danom mieste poskytoval zdravotnú starostlivosť. 11. Správny súd sa však stotožnil s namietanou neprimeranosťou zadržania vodičského oprávnenia (žalobca ho označuje za „drakonické“) a s tým, že pri tomto postupe neboli dodržané zásady primeranosti a zdržanlivosti. Správny súd s odkazom na vyslovený právny názor kasačného súdu uvádza, že účelom zadržania vodičského preukazu je okamžite zabrániť vodičovi viesť motorové vozidlo v prípade najzávažnejších deliktov ohrozujúcich bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky a predpokladom pre zadržanie je aj primeranosť očakávania, že vzhľadom na kvalifikáciu skutku a okolnosti prípadu bude vodičovi v následnom priestupkovom konaní uložený trest zákazu činnosti, pričom posudzovanie týchto okolností nemôže byť arbitrárne. Správny súd má za to, že žalovaný v administratívnom konaní ani v správnom súdnom konaní neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý považoval konanie žalovaného za tak závažné a ohrozujúce bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, aby mu muselo byť okamžite zabránené vo vedení motorového vozidla alebo že bolo možné dôvodne predpokladať uloženie trestu zákazu činnosti vo veci samej. Napadnuté opatrenie síce (kvôli svojej povahe) neobsahuje odôvodnenie, avšak pokiaľ žalovaný pristúpil k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi, nepostačuje, že považoval žalobcu za dôvodne podozrivého zo spáchania priestupku, za ktorý hrozí sankcia zákazu činnosti (ako to uvádza vo vyjadrení k žalobe), ale museli existovať aj vyššie uvedené dôvody spočívajúce vo výnimočnej závažnosti konania žalobcu s tým, že ďalšie vedenie motorového vozidla žalobcom ohrozuje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Existenciu týchto dôvodov žalovaný však ani netvrdil. Samotnú neexistenciu takýchto dôvodov potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný bez akejkoľvek zmeny okolností o niekoľko dní vrátil žalobcovi zadržaný vodičský preukaz, ako aj samotná sankcia uložená žalobcovi za jeho konanie vo veci samej, ktorá predstavovala pokutu vo výške 100 eur (čo bolo predmetom prieskumu v konaní sp. zn. 6S/31/2024) s tým, že žalobcovi zákaz činnosti nebol uložený. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré spočívajú v nesprávnom parkovaní, nie je možné bez ďalšieho považovať za tak závažné porušenie zákona, aby bolo na mieste zadržanie vodičského preukazu. Konanie žalobcu možno právne kvalifikovať ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. s) zákona o cestnej premávke, čo predstavuje priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, za čo možno podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložiť pokutu od 60 do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Aj vzhľadom na výšku možnej sankcie je zrejmé, že nejde typovo o jeden z najzávažnejších priestupkov. 12. Vzhľadom na uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté opatrenie, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže neexistovali zákonné dôvody na zadržanie vodičského preukazu žalobcovi. Správny súd vzhľadom na okolnosti predmetnej veci nerozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP a nevrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, keďže vo veci nie je treba ďalej konať a rozhodnúť o zadržaní/nezadržaní vodičského preukazu žalobcu, nakoľko v súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu úkonom vrátenia vodičského preukazu odpadol vecný dôvod rozhodovať o jeho vrátení/nevrátení a zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o priestupku žalobcu vo veci samej je právoplatne skončené.
13. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, právo na náhradu 100 % trov konania od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP. 14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.