Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 11Sas/4/2023 9623200429 13. 01. 2025 JUDr. Dominik Čipka ECLI:SK:SpSBB:2025:9623200429.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 12 11Sas/4/2023
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C. D. C. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.05.2023, takto rozhodol: 11
11Sas/4/2023
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a odôvodnenie: 11
11Sas/4/2023
Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že podľa § 31 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 16.11.2022 do skončenia dôvodov na jeho poskytovanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že žalobca je ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistený. Podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára bol žalobca za dočasne práceneschopného uznaný od 16.11.2022. Z prehľadu platieb poistného prvostupňový orgán zistil, že podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie nebola splnená, nakoľko suma dlžného poistného na nemocenské poistenie bola v úhrne vyššia ako 5,- Eur. Aby vznikol nárok na výplatu nemocenského, poistné malo byť uhradené do 30.11.2022. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému orgánu doručené dňa 10.03.2023. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je nejasné a
nezrozumiteľné z viacerých dôvodov. V prvostupňovom rozhodnutí nebol jasne vymedzený skutkový stav, konkrétne absentoval údaj, v ktorých mesiacoch žalobca nezaplatil poistné. Žalobca uviedol, že z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že platby poistného uskutočňoval riadne a včas. Doplatil odložené poistné z roku 2020, napriek tomu, že prevádzka žalobcu bola zatvorená z dôvodu pandémie covid, pričom nebolo zohľadnené, že v týchto prípadoch bol iný režim platenia poistného. Žalobca uviedol, že o úhrade nedoplatku nebolo rozhodnuté, respektíve rozhodnutie o doplatení poistného mu nebolo doručené a na úhradu zaplatenie dlžného poistného bol vyzvaný telefonicky. Žalobca ďalej uviedol, že je invalidný dôchodca a jeho finančná situácia nie je dobrá. Poistné platil riadne a včas a k 30.11.2020 mal všetky platby poistného uhradené. Ak Sociálna poisťovňa eviduje nejaké nedoplatky, podľa názoru žalobcu to mohlo vzniknúť nesprávnou evidenciou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a bolo rozhodnuté, že žalobca má nárok na nemocenské od vzniku práceneschopnosti dňa 16.11.2022 do skončenia dôvodov poskytovania. 3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobca je povinne nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba od 26.04.1993 s výnimkou obdobia od 05.02.2020 do 09.04.2020 (65 dní), kedy mal prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti po uplynutí 52 týždňov. Žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného od 16.11.2022 do 26.03.2023. Žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobia od 01.11.2017 (najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky) do 04.02.2020 a od 10.04.2020 do 31.10.2022, zaplatil najneskôr do 30.11.2022, resp. ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie ku dňu 30.11.2022 bola v úhrne nižšia ako 5,- Eur. Žalovaný pri kontrole platieb poistného na nemocenské poistenie zistil, žalobca uhradil časť poistného na nemocenské poistenie za mesiac október 2022 (sume 22,- Eur) až dňa 21.02.2023, t.j. oneskorene. Dlžná suma poistného na nemocenské poistenie za uvedený mesiac nebola k 30.11.2022 v úhrne nižšia ako 5,- Eur, čím nebola splnená všeobecná podmienka nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby ustanovená v § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. K námietke žalobcu, týkajúcej sa úhrady poistného riadne a včas k 30.11.2022 žalovaný uviedol, že dňa 10.10.2022 bolo žalobcovi spracované nulové daňové priznanie za rok 2021, nakoľko k tomuto dátumu pobočka neevidovala žiadne daňové priznanie žalobcu za rok 2021. Na základe uvedeného prvostupňový orgán ukončil registráciu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 30.09.2022. Oznámenie o zániku poistenia k 30.09.2022 bolo žalobcovi zaslané do vlastných rúk a zásielku prevzal dňa 21.10.2022. Následne dňa 12.01.2023 žalobca podal riadne daňové priznanie za rok 2021 a prvostupňový orgán opätovne posúdil povinné poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.10.2022. Na základe podaného daňového priznania žalobcovi k 30.09.2022 nezaniklo povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože príjem uvedený v daňovom priznaní za rok 2021 bol vo výške 12.050,79 Eur. Vzhľadom na uvedené bol žalobca dňa 19.01.2023 písomne informovaný o tom, že poistenie k 30.09.2022 nezaniklo, naďalej trvá. Prvostupňový orgán zároveň uviedol aj výšku poistného, ktorú je žalobca povinný platiť od 01.10.2022. Žalovaný preskúmal aj doklady ktoré žalobca priložil k odvolaniu a zistil, že všetky platby boli správne pridelené na obdobia, ktoré žalobca uvádzal špecifickom symbole. Preplatky, ktoré pri tom vznikli boli preúčtované na obdobie júl 2020, kde chýbala úhrada. Žalobca oneskoreným podaním daňového priznania spôsobil, že platba poistného na sociálne poistenie so špecifickým symbolom 102022 bola preúčtovaná na mesiac júl 2020 (s odkladom splatnosti poistného do 30.09.2022 ), pretože v čase preúčtovania nebol žalobca nemocensky poistený v októbri 2022. Ak by platba zo dňa 17.11.2022 nebola preúčtovaná, žalobca by mal 30.11.2022 nedoplatok na poistnom za mesiac júl 2020. Žalovaný vo svojom odôvodnení konštatoval, že odvolacia námietka žalobcu týkajúce sa neuvedenie obdobia, za ktoré má nedoplatok na poistnom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, je opodstatnená. Táto námietka však neovplyvnilo splnenie podmienky nároku na nemocenské ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, zaplatenia poistného správnej výške a v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný teda konštatoval, že v prípade žalobcu podmienku zaplatenia poistného riadne a včas nemožno považovať za splnenú, preto žalobcovi nárok na nemocenské nemožno priznať. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou, doručenou Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie. V bode 1 žaloby žalobca uviedol argumentáciu totožnú s argumentáciou, ktorú žalobca uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V bode 2 žaloby žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Z napadnutého rozhodnutia vyplývajú niektoré nesprávne závery a nesprávne zistenia. Nesprávne bol zistený skutkový stav a následne došlo k nesprávnej aplikácii zákona a aj rozhodnutia samotného. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že mal prerušené nemocenské poistenie z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti po uplynutí 52 týždňov. Žalobca ďalej uviedol, že podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie splnil, poistné plnil riadne, včas a vo výške, ako mu bola stanovená. Nevie, ako je možné, že platba poistného na účet prvostupňového orgánu bola poukázaná v nesprávnej sume, pričom je názoru, že toto bolo nesprávne zistené. Žalobca uviedol, že tiež nie je pravdou, že uhradil časť poistného na nemocenské poistenie, pričom žalobcovi platby boli stiahnuté bez uvedenia dôvodu na iný účet a preto ostal dlžný zostatok. Za oneskorené podanie daňového podania zaplatil pokutu a ak by mal niesť aj takúto sankciu, bol by dva krát postihnutý za to isté. Žalobca uviedol, že v prílohe pripojil listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že žalobcom uvedený telefonický rozhovor sa uskutočnil. Správny súd uvádza, že k žalobe nebola priložená žiadna príloha. 5. Uznesením č.k. 13SžNSS/4/2023-9 zo dňa 19.07.2023 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky postúpil vec správnemu súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému. 6. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1Sas/4/2023-17 zo dňa 04.10.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil správnu žalobu zo dňa 19.06.2023 o označenie druhu žaloby, označenie žalovaného orgánu verejnej správy, uvedenie dňa doručenia napadnutého rozhodnutia alebo iného oznámenia žalobcovi, jedno vyhotovenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorého zákonnosť žiada preskúmať, uvedenie, či žiada nariadenia pojednávania. 7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.01.2024 na základe výzvy súdu doplnil označenie žalovaného ako Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29 Augusta č. 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484. K výzve správneho súdu v časti, v ktorej správny súd vyzval žalobcu, aby uviedol deň doručenia napadnutého rozhodnutia alebo iného oznámenia, žalobca uviedol, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, kedy napadnuté rozhodnutie prevzal, pričom pri podaní opravných prostriedkov boli všetky lehoty z jeho strany dodržané. Zároveň vo svojom podaní uviedol, že predkladá jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. K výzve správneho súdu ohľadom uvedenie, či žiada nariadenia pojednávania, sa žalobca nevyjadril. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca k predmetnému podaniu nepripojil žiadnu prílohu. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobca si počas dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 16.11.2022 uplatnil nárok na nemocenské dňa 22.11.2022 predložením II. dielu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. w 210969 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Dočasná práceneschopnosť trvala do 26.03.2023. 10. Žalovaný uviedol, že daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2021 bola fyzická osoba povinná podať v lehote do 31.03.2022. Výnimočne sa mohla lehota na podanie daňového priznania predĺžiť do 30.06.2022. Žalobca daňové priznanie za rok 2021 nepodal ani do 31.03.2022, ani do 30.06.2022. Z uvedeného dôvodu žalovaný dňa 10.10.2022 manuálne spracoval nulové daňové priznanie za rok 2021 a k 30.09.2022 ukončil registráciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámenie o zániku poistenia k 30.09.2022 bolo žalobcovi zaslané do vlastných rúk a zásielku prevzal dňa 21.10.2022. Napriek prevzatej zásielke o zániku sociálneho poistenia ku dňu 30.09.2022 uhradil žalobca dňa 07.11.2022 poistné na sociálne poistenie v sume 187,80 Eur s variabilným symbolom pridelený mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe (VS 3004909985) a špecifickým symbolom (SS 102022) za mesiac október 2022. Žalobca poukazuje na výpisy z účtu, ktorých červenou fixkou vyznačila platby žalovanému za každý mesiac za obdobie od januára 2022 do decembra 2022. Vo výpise z účtu za mesiac
apríl 2022 vyznačil platby do Sociálnej poisťovne v sume 153,67 eur zo dňa 08.04.2022 , so SS 202005, s účelom platby „za máj 2020 - odložená platba". Táto platba mala variabilný symbol 2009819955, ktorý bol žalobcovi pridelený ako zamestnávateľovi A. B. – B.. Taktiež vyznačená platba žalobcu zo dňa 22.06.2022 v sume 115,81 eur so SS 62020 účelom platby „za jún 2020 - odložená platba“, bola žalobcovi na účtované ako zaplatené poistné na sociálne poistenie za zamestnávateľa A. B. – B.. Žalobca sa mylne domnieva, že platil poistné riadne a včas. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné na sociálne poistenie za mesiac júl 2020 s odloženou splatnosťou do 30.09.2022 neuhradil. 11. Žalobca si následne dňa 22.11.2020 uplatnil nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom v čase uplatnenia nároku na nemocenské nebol žalobca povinne nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Za uvedeného skutkového stavu v čase uplatnenia nároku na nemocenské mohla pobočke rozhodnúť o nepriznaní nároku na nemocenské z dôvodu nesplnenia podmienky existencie nemocenského poistenia. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 12.01.2023 žalobca podal riadne daňové priznanie za rok 2021 a žalobcovi prvostupňový orgán opätovne posúdil povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.10.2022. Na základe tohto daňového priznania žalobcovi 30.09.2022 nezaniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože príjem v daňovom priznaní za rok 2021 bol vo výške 12.050,79 Eur. Žalobca bol dňa 19.01.2023 písomne informovaný o tom, že mu poistenie k 30.09.2022 nezaniklo, ale že mu trvá aj naďalej a zároveň mu bola zaslaná aj výška poistného, ktorú je povinný platiť od 01.10.2022 a následne od 01.01.2023. 13. Prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské v období od 16.11.2022 do skončenia dôvodov na jeho poskytovanie. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu. 14. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorá sa týkala riadneho platenia poistného na sociálne poistenie, ako aj podloženého poistného za mesiac máj 2020, jún 2020 a júl 2020, uviedol že žalobca uhradil poistné na sociálne poistenie za máj 2020 a jún 2020, pričom poistné na sociálne poistenie za mesiac júl 2020 s odloženou splatnosťou poistného do 30.09.2022 neuhradil. Platba poistného zo dňa 07.11.2022, ktorá bola v čase spárovania evidovaná ako preplatok na poistnom, bola naúčtovaná na mesiac júl 2020, keďže tu prvostupňový orgán evidoval nedoplatok na poistnom. 15. K námietke žalobcu, ktorá sa týkala prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti po uplynutí 52 týždňov, žalovaný uvádza, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného v období od 06.02.2019 do 09.04.2020, teda 429 dní. Keďže žalobcovi trvalá dočasná pracovná neschopnosť dlhšie ako 52 týždňov, došlo zo zákona k prerušeniu povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 05.02.2020 do 09.04.2020. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že úhrada časti poistného za mesiac október 2022 je spôsobená zaúčtovaním platby poistného zo 07.11.2022 v sume 187,80 Eur na mesiac júl 2020, kde bol evidovaný nedoplatok v sume 166,96 Eur. Zvyšná suma, 20,84 Eur, bola dňa 19.01.2023 naúčtovaná na mesiac október 2022. Preto v napadnutom rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že žalobca uhradil časť poistného na nemocenské poistenie oneskorene až 21.02.2023. 17. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalobcu podať daňové priznanie včas, došlo k oneskorenému zaplateniu časti poistného na nemocenské poistenie za mesiac október 2022, na základe čoho žalobca nesplnil podmienky nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 16.11.2022. Ak by aj žalobca podal včas daňové priznanie za rok 2021, nemal by uhradené poistné na nemocenské poistenie za mesiac júl 2020. 18. K námietke žalobcu týkajúci sa dvojnásobného postihnutia, žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/16/2021 – 37 zo dňa 04.08.2022, v ktorom sa o.i uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na nemocenské nie je rozhodnutím, ktoré možno chápať ako rozhodnutie o uložení sankcie.
19. Na základe uvedených skutočností je žalovaný názoru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, na základe čoho žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 20. Ďalšie vyjadrenie žalobcu (replika) už nebolo podané. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 21. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj konania žalovaného a prvostupňového orgánu, ktoré predchádzalo vydaným rozhodnutiam. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 22. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa 13.01.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 23. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské. 24. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení: povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). 25. Podľa § 21 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). 26. Podľa § 26 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. 27. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
28. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. 29. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti. 31. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) bod 3 Zákona o sociálnom poistení: ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 32. Podľa § 49 ods. 2 prvej vety zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“) : daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. 33. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 34. Podľa § 199 ods. 3 SSP : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 35. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 36. Zmyslom a účelom nemocenského poistenia je poskytnúť zabezpečenie náhrady príjmu oprávnenej osobe v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania alebo opatrovania, tehotenstva a materstva. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zabezpečenie náhrady príjmu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, teda si uplatnil nárok na nemocenskú dávku. Na to aby, aby prvostupňový orgán mohol uvedenú dávku priznať, jej žiadateľ, resp. žalobca, musel v čase uplatnenia jej nároku spĺňať zákonom ustanovené podmienky na jej priznanie. 37. Žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, keď vykonával podnikateľskú činnosť, mal povinnosť platiť si sám nemocenské poistenie, ak jeho príjem bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Príjem samostatne zárobkovo činnej osoby sa preukazuje daňovým priznaním, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba povinná podať do troch kalendárnych mesiacov od uplynutia zdaňovacieho obdobia. Zákon o dani z príjmov upravuje aj osobitnú lehotu na podanie daňového priznania (§ 49 ods. 3 písm. a) až c) Zákona o dani z príjmov). Žalobca nepodal daňové priznanie za rok 2021 v zmysle zákonných lehôt, na základe čoho prvostupňový orgán oznámením č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10.10.2022 oznámil žalobcovi, že jeho povinné nemocenské poistenie zaniklo dňa 30.09.2022 z dôvodu, že bolo preukázané, že príjem žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu (6.798,- Eur). Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 21.10.2022. Žalobca tak nebol povinný platiť povinné nemocenské poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zároveň žalovaný zistil, že žalobca zaplatil za mesiac júl roku 2020 nesprávnu výšku poistného, na základe čoho rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo
dňa 06.10.2022 predpísal žalobcovi sumu 166,98 Eur, z toho sumu 22,17 Eur na nemocenské poistenie. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2022. Žalobca dňa 07.11.2022 vykonal platbu v prospech prvostupňového orgánu vo výške 187,80 Eur, čo mala byť platba započítaná o.i. na nemocenské poistenie za mesiac október 2022, a to aj napriek doručenému oznámeniu žalovaného o zániku nemocenského poistenia. Prvostupňový orgán preto započítal platbu žalobcu zo dňa 07.11.2022 na odložené poistenie za mesiac júl 2020, ktoré malo splatnosť ku dňu 30.09.2022. Ďalšiu platbu, v sume 95,- Eur žalobca vykonal dňa 08.12.2022. Správny súd preto dospel k záveru, keď platba zo dňa 07.11.2022 bola započítaná na platbu odloženého nemocenského poistenia, pričom samotný žalobca v tom čase nemal povinnosť platiť nemocenské poistenie a zároveň ďalšiu platbu vykonal až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, teda nemal splnenú podmienku nemocensky poistenej osoby, keďže nemal zaplatené nemocenské poistenie v posledný deň kalendárneho mesiaca, keď vznikol nárok na nemocenskú dávku. Podľa potvrdenia o dočasnej prácovnej neschopnosti mal nárok žalobcovi vzniknúť dňa 16.11.2022, t.j. najneskôr do 30.11.2022 mal žalobca zaplatiť nemocenské poistenie, resp. jeho nedoplatok nemal byť v úhrne vyšší ako 5,- Eur. Žalobca teda nemal nárok na nemocenské, keďže ku dňu 16.11.2022, resp. ku dňu 30.11.202 neslnil podmienku vzniku nároku na nemocenské. Správny súd v tomto poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/1/2017 z 26. septembra 2018, podľa ktorého cit.: „Kasačný súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou poukazuje na lehotu na zaplatenie poistného na nemocenské poistenie, stanovenú v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, ktorá je lehotou hmotnoprávnou, stanovenou zákonom, na ktorú nie je možné uplatniť inštitút spočívania ... . Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie zakladala nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku.“ Uvedená argumentácia len potvrdzuje záver správneho súdu, že hoci žalobca dodatočne nemocenské poistenie zaplatil, v čase uplatnenia nároku nemocenskej dávky nespĺňal podmienky na vznik predmetného nároku. 38. Nakoľko žalobca podal daňové priznanie za rok 2021 dňa 12.01.2023, prvostupňový orgán oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 19.01.2023, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a zároveň oznámením č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX oznámil zmenu vymeriavacieho základu od 01.10.2022. Uhradením poisteného na základe uvedeného oznámenie však žalobca spätne nezhojil podmienku vzniku nároku. Zaplatením predpísanej sumy žalobca splnil podmienku, v zmysle ktorej nebude mať nedoplatok na nemocenskom poistení. 39. Správny súd konštatuje, že ku dňu vzniku dočasnej práceneschopnosti žalobca nemal nárok na nemocenské. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný správne zistili skutkový stav a správne aplikovali predmetné zákonné ustanovenia. 40. Správny súd sa zároveň zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej nebolo pravdivé tvrdenie, že mal prerušené nemocenské poistenie z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti po uplynutí 52 týždňov. Uvedenú námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia či rozhodnutia prvostupňového orgánu. Správny súd uvádza, že prerušenie povinného nemocenského poistenia je zákonným následkom pre prípad, ak je samostatne zárobkovo činná osoba práceneschopná dlhšie ako 52 týždňov. Žalovaný uviedol, že žalobca bol práce neschopný od 06.02.2019 do 09.04.2020, t.j. 429 dní. V prepočte na týždne ide o obdobie 61 týždňov. 52 týždňov od 06.02.2019 uplynulo 05.02.2020, teda od tohto dátumu do 09.04.2020 mal žalobca prerušené povinné nemocenské poistenie. 41. Žalobca ďalej namietal, že podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie splnil, pričom poistné zaplatil riadne, včas a vo výške, ako mu bolo stanovené. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Bližšie k zápočtu platieb správny súd odkazuje na ods. 37 tohto rozhodnutia. Správny súd v sumáre uvádza, že žalobca v novembri 2022 zaplatil nemocenské poistenie za mesiac október 2022, pričom k 30.09.2022 mu nemocenské poistenie zaniklo z dôvodu nepodania daňového priznania. Preto jeho platba z novembra 2022 bola započítaná na dovtedy nezaplatené odložené nemocenské poistenie za júl 2020, ktoré bolo splatné dňa 30.09.2020. 42. Námietka žalobcu, týkajúca sa čiastočného uhradenia nemocenského poistenia a stiahnutia platby bez uvedenia dôvodu na iný účet, čo malo za následok iný zostatok, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd konštatuje, že zostatok vznikol tým, že prvostupňový orgán započítal platbu žalobcu z novembra 2022 vo výške 187,70 Eur na odložené nemocenské poistenie z júla 2020, pričom
prvostupňový orgán vydal predpis, na základe ktorého mal žalobca zaplatiť za odložené poistenie za júl 2020 sumu 166,98 Eur. Zvyšnú sumu, t.j. 20,72 Eur následne prvostupňový orgán po tom, čo žalobca v januári 2023 podal daňové priznanie za rok 2021 a prvostupňový orgán žalobcovi oznámil, že jeho nemocenské poistenie k 30.09.2022 nezaniklo, započítal na úhradu nemocenského poistenia za október 2022. 43. Žalobca uviedol, že za neskoré podanie daňového priznanie zaplatil pokutu, preto považuje nepriznanie nemocenského za duplicitnú sankciu, teda bol by dva krát postihnutý za to isté. Žalovaný vo vzťahu k uvedenej námietke poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 44S/16/2021 – 37 zo dňa 04.08.2022, podľa ktorého rozhodnutie o nepriznaní nároku na nemocenské nie je rozhodnutím, ktoré možno chápať ako rozhodnutie o uložení trestu. Správny súd uvádza, že rovnaký názor ako v rozsudku citovanom žalovaným vyslovil aj Najvyšší správny súd v rozsudku 6Ssk/3/2023 zo dňa 29.05.2024, kde uviedol, že cit.: „Skutočnosť, že opomenutie splniť si povinnosť zo strany zodpovedného subjektu vyvolá v jeho sfére viacero negatívnych dopadov neznamená, že každý z takýchto negatívnych následkov nesplnenia si povinnosti je trestom, tobôž nie trestaním v správnom konaní. Konkrétne, v prejednávanej veci ide o situáciu, kedy neuhradenie poistného (nesplnenie podmienky zo strany žalobcu) má za následok to, že mu nárok na nemocenskú dávku vôbec nevznikol.“ Správny súd uvádza, že skutková situácia ako v rozsudku citovanom žalovaným, tak aj v rozsudku citovanom správnym súdom, je odlišná od skutkovej situácie v tomto konaní. V citovaných rozhodnutia sa rieši situácia, keď subjekt nezaplatil nemocenské poistenie. Avšak závery konštatované v obidvoch rozhodnutiach sa analogicky dajú aplikovať aj na skutkovú situáciu tohto konania, keď žalobcovi pre nesplnenie inej zákonnej povinnosti (nepodanie daňového priznania za rok 2021), za ktorú bol v správnom konaní potrestaný (pokuta za neskoré podanie daňového priznania za rok 2021), nevznikol nárok na nemocenskú dávku z dôvodu neexistencie nemocenského poistenia (nesplnenie zákonného predpokladu – minimálne výšky príjmu na vznik povinného nemocenského poistenie). To, že žalobcovi nárok na nemocenskú dávku nevznikol, nie je sankciou v zmysle správneho trestania, je to zákonný dôsledok konania, resp. nekonania žalobcu pri plnení svojej povinnosti podať daňové priznanie za príslušný kalendárny rok. 44. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 45. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario) Poučenie: 2 11Sas/4/2023 P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.