Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 16Sas/4/2023 9623200423 04. 02. 2025 JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD., ECLI:SK:SpSBB:2025:9623200423.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD. A. vo veci žalobcu: B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9957-2/2023-BA zo dňa 05. 04. 2023, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) zo dňa 16. 01. 2023, č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX bolo postupom podľa ust. § 30, § 31, § 293ew ods. 5 a 6 a nasl., § 34, § 37, § 55, § 57 a § 58 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 461/2003 Z. z.“) konštatované, že žalobca má nárok na nemocenské z nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a z nemocenských poistení zamestnanca u zamestnávateľov Podskalska s.r.o., Turie 244, 013 12 Turie (ďalej len „Podskalska s.r.o.“), Minipivovar Harvánek, s.r.o., Spojná 228/5, 010 03 Žilina – Zádubnie (ďalej len „Minipivovar Harvánek, s.r.o.“) v období a) od 12. decembra 2022 do 14. decembra 2022 vo výške 4,48767500 Eur na deň, b) od 15. decembra 2022 do 21. decembra 2022 vo výške 9,87288500 Eur za deň a c) od 22. decembra 2022 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., vo výške 21,26641000 Eur za deň (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 06. 02. 2023, ktorému prvostupňový orgán verejnej správy nemienil vyhovieť, a preto ho postúpil na rozhodnutie žalovanej. V odvolaní žalobca uviedol, že mu nie je jasný výpočet nemocenských dávok a požiadal Sociálnu poisťovňu o vysvetlenie, z čoho vychádzala pri stanovení dennej nemocenskej dávky. Žalovaná rozhodnutím č. 9957-2/2023-BA zo dňa 05. 04. 2023 rozhodla tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypúšťa slová ,,§ 293ew ods. 5 a 6 a nasl.“, a v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že z dôvodu prehľadnosti najskôr uviedla postup pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu 1. z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, kde sa určila výška nemocenského z denného vymeriavacieho základu, následne 2. z poistného vzťahu zamestnanca
zamestnávateľa D. E., s. r. o., kde sa určila výška nemocenského z denného vymeriavacieho základu a na záver 3. z poistného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa Podskalska s. r. o., kde sa výška nemocenského určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, nakoľko žalobca v tomto poistnom vzťahu nedosiahol 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie od vzniku tohto poistenia do vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedená skutočnosť je príčinou toho, prečo nebola výška nemocenského z tohto posledného poistného vzťahu vypočítaná z dosahovaného vymeriavacieho základu tak, ako žiadal žalobca v odvolaní. 4. Dôvod na poskytnutie nemocenského žalobcovi vznikol dňa 12. 12. 2022. Povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého si žalobca uplatnil nárok na nemocenské vzniklo 01. 07. 2005, preto v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 9 Zákona č 461/2003 Z. z. rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2021. Žalovaná uviedla prehľad vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou za mesiace január až december 2021 spolu v sume 6 552,00 Eur. Podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (6 552,00 Eur) a počtu dní rozhodujúceho obdobia (365 dní), po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 17,9507 Eur (6 552,00 Eur : 365 dní). Výška nemocenského žalobcu je od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 12. do 14. 12. 2022) 25 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 4,48767500 Eur za deň a od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 15. do 21. 12. 2022) 55 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 9,87288500 Eur za deň. 5. Žalovaná s poukazom na § 58 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že nakoľko žalobcovi vznikol nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení (z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a z dvoch povinných nemocenských poistení zamestnanca) určí sa výška nemocenského od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu (t.j. od 22. 12. 2022) z úhrnu 1. denného vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (17,9507 Eur), 2. denného vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa D. E., s. r. o. a 3. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o.. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že žalobca podmienky nároku na nemocenské z poistných vzťahov zamestnanca obidvoch vyššie uvedených zamestnávateľov splnil, preto mu bol nárok na nemocenské pobočkou Sociálnej poisťovne priznaný. 6. Nemocenské poistenie u zamestnávateľa D. E., s. r. o., z ktorého si žalobca uplatňuje jeden nárok na nemocenské vznikol pred 01. 01. 2021 (konkrétne 10. 07. 2017), preto v zmysle § 54 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2021. Žalovaná uviedla prehľad vymeriavacích základov, z ktorých žalobca platil poistné na nemocenské poistenie u zamestnávateľa D. E., s. r. o. za mesiace január až december 2021 spolu v sume 668,71 Eur. Podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (668,71 Eur) a počtu dní rozhodujúceho obdobia (365 dní), po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 1,8321 Eur (668,71 Eur : 365 dní). 7. Nemocenské poistenie žalobcu u zamestnávateľa Podskalska s.r.o., z ktorého si žalobca uplatnil tretí nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 12. 12. 2022 vzniklo 18. 11. 2022. Obdobie nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca trvalo pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenského 24 dní (od 18. 11. 2022 do 11. 12. 2022), t.j. bolo kratšie ako 90 dní. Žalovaná konštatovala, že žalobca nesplnil podmienku ustanovenú v § 54 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko v roku 2021 nedosiahol najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iného (ďalšieho) zamestnávateľa, ako u toho, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského. Dôvod na poskytnutie nemocenského vznikol u oboch zamestnávateľov (D. E., s. r. o. aj Podskalska, s.r.o.), pričom žalobca si uplatňuje nemocenské z oboch nemocenských poistení zamestnanca. Pri nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení sa vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, ktoré boli zohľadnené pri výpočte nemocenskej dávky z jedného nemocenského poistenia (D. E., s. r. o.) už nezohľadnia pri výpočte nemocenskej dávky z druhého nemocenského poistenia.
8. Žalovaná uviedla, že prvostupňový orgán verejnej správy (pobočka Sociálnej poisťovne) s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Zákona č. 461/2003 Z. z. určila pri uplatnenom nároku na nemocenské z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o., pravdepodobný denný vymeriavací základ pri rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z.. S poukazom na § 57 ods. 3 a 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 413/2012 Z. z., § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 11 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 413/2012 Z. z. žalovaná uviedla, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2020 je 13 596 Eur. Minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie platný v období od 01. 01. 2022 do 31. 12. 2022 je po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol v sume 566,50 Eur (13 596 Eur : 12 = 1 133 Eur x 50 % = 566,50 Eur). Z mailu zamestnávateľa Podskalska s.r.o. zo dňa 04. 01. 2023 vyplýva, že žalobca by u predmetného zamestnávateľa dosiahol v mesiaci december 2022 vymeriavací základ 1 600 eur, t.j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie. Nakoľko suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu žalobcu z nemocenského poistenia zamestnanca Podskalska s.r.o. vypočítaná podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov by bola vyššia ako suma zodpovedajúca X/XX-XXX vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platná k 12. 12. 2022, ktorá je 18,8834 Eur (566,50 Eur : 30), pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobcu z nemocenského poistenia zamestnanca F. G. je 18,8834 Eur. Úhrn dvoch denných vymeriavacích základov a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej u žalobcu dňa 12. 12. 2022 z troch poistení žalobcu je v sume 38,6662 Eur (17,9507 Eur + 1,8321 Eur + 18,8834 Eur). Výška nemocenského žalobcu je od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 22. 12. 2022 do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % z úhrnu dvoch denných vymeriavacích základov z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zamestnanca zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o., a preto výška nemocenského predstavuje sumu 21,26641000 Eur za deň (55% z 38,6662 Eur). Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho výpočtu nemocenského od 22.12.2022 v dôsledku nezahrnutia vymeriavacieho základu 1 600 Eur dosiahnutého u zamestnávateľa Podskalska s.r.o., žalovaná uviedla, že nesplnenie podmienky 90 dní trvania aktuálneho nemocenského poistenia zamestnávateľa Podskalska s.r.o., za, ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bolo príčinou, pre ktorú bola žalobcovi v súlade so zákonnými ustanoveniami určená výška nemocenského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Žalovaná mala za to, že výška nemocenského bola určená správne, avšak vo výroku prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy nadbytočne uviedol ustanovenie § 293ew ods. 5 a 6 a nasl. Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento nedostatok odstránila žalovaná ako odvolací orgán zmenou výroku rozhodnutia, tak, že nadbytočné ustanovenie zákona v znení neskorších predpisov z výroku odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia vypustila. Správna žaloba 9. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 16. 06. 2023 poštou na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky správnu žalobu, doručenú Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 20. 06. 2023 a ňou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a tiež rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie Sociálnej poisťovni. V správnej žalobe uviedol, že podľa jeho názoru nielen výpočet nemocenskej dávky bol urobený nesprávne, ale žalovaná vychádzala z nesprávnych skutkových zistení a následne boli nesprávne aplikované ustanovenia zákona. Mal za to, že odvolacím a prvostupňovým orgánom verejnej správy nebol dostatočne zistený skutkový stav a neboli preto vyvodené správne právne závery, čo viedlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že dvojmesačná lehota od doručenia napadnutého rozhodnutia je dodržaná. Napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 22. 04. 2023. Žalovaná podľa žalobcu nepostupovala správne. Uvedené je zrejmé už z toho, že pri jeho práceneschopnosti v roku 2022 žalovaná (pozn. správneho súdu, žalobca má zrejme na mysli prvostupňový orgán verejnej správy) vydala rozhodnutie č. 200-030679-CA02/2022 dňa 06. 09. 2022, kde mu bol priznaný nárok na nemocenské od 4,48767500 Eur za deň po 10,88054000 Eur za deň. Pri ďalšej práceneschopnosti žalobcu v roku 2022 žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým mu priznala inú výšku nároku na nemocenské, pričom podklady pre priznanie nároku na nemocenské sú rovnaké. Napriek tomu žalovaná dospela k rozdielnemu výpočtu nároku na nemocenské a nevysvetlila ako došla k výpočtu vymeriavacieho základu.
Podľa žalobcu je vymeriavací základ 1 163,65 Eur za mesiac. Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je veľmi rozsiahle, pričom sa vôbec alebo minimálne venuje samotnému výpočtu nemocenských dávok. Výpočet nemocenskej dávky je nesprávny, lebo príjem žalobcu podľa pracovnej zmluvy v spoločnosti Podskalska s.r.o. je 1 600 Eur. Žalobca stále nevie z akých podkladov žalovaná vychádzala a akým spôsobom dospela k výpočtu nemocenských dávok. Žalobca požadoval opätovné prešetrenie veci a prepočítanie výpočtu nemocenských dávok. V rámci doplnenia správnej žaloby (podaním zo dňa 05. 07. 2023) žalobca namietol i nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa výpočet vymeriavacieho základu pre výpočet nemocenského vzťahuje iba na samostatne zárobkovo činnú osobu, nie na zamestnanca. 10. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Ssk 94/2023-7 zo dňa 27. 06. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 07. 2023, bola vec postúpená Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 11. Totožná správna žaloba žalobcu po obsahovej aj formálnej stránke bola dňa 21. 06. 2023 doručená Správnemu súdu v Banskej Bystrici, pričom vec bola vedená pod sp. zn. 16Sas/1/2023. Uznesením správneho súdu č.k. 16Sas/1/2023-59 zo dňa 24. 10. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 11. 2023, správny súd správnu žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že správny súd zistil, že pod sp. zn. 16Sas/4/2023 je vedené konanie vo veci skôr doručenej správnej žaloby žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 9957-2/2023BA zo dňa 05. 04. 2023, postúpené z Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a preto začatie konania vo veci vedenej pod sp. zn. 16Sas/4/2023 (pôvodne vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Ssk/94/2023), bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebehlo na správnom súde iné konanie (prekážka litispendencie). 12. Výzvami správneho súdu zo dňa 14. 11. 2024 boli účastníci konania vyzvaní, aby sa vyjadrili, či zotrvávajú na svojich písomných podaniach realizovaných v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9557-2/2023-BA zo dňa 05. 04. 2023 vedenom pred správnym súdom pod sp. zn. 16Sas/1/2023. V odpovedi zo dňa 22. 11. 2024, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 29. 11. 2024, žalobca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších podaniach s tým, že vyjadrenia žalobcu sú totožné či to bolo konanie vedené pod sp. zn. 16Sas/1/2023 alebo pod sp. zn. 16Sas/4/2023. Navrhol, aby si správny súd pripojil spis pod sp. zn. 16Sas/1/2023 na potvrdenie toho, čo žalobca uvádza. V odpovedi zo dňa 18. 11. 2024, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 19. 11. 2024, žalovaná uviedla, že tiež zotrváva na svojich písomných podaniach realizovaných v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9557-2/2023-BA zo dňa 05. 04. 2023, vrátane vyjadrenia k správnej žalobe. Správny súd si pripojil spis tunajšieho súdu vedený pod sp. zn. 16Sas/1/2023. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe 13. K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a uviedla, že správne zistila skutkový stav a správne aplikovala ustanovenia Zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaná priznala žalobcovi všetky tri uplatnené nároky na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 12. 12. 2022 a nemocenské žalobcovi vypláca. Žalobcovi bolo niekoľko krát v napadnutom rozhodnutí vysvetlené (predposledný odsek na tretej strane, tretí odsek druhá zarážka na piatej strane a posledný odsek na siedmej strane), že dôvodom nezahrnutia vymeriavacieho základu (1 600 Eur) dosiahnutého u zamestnávateľa Podskalska s.r.o. do výpočtu výšky nemocenského určeného z úhrnu dvoch denných vymeriavacích základov a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, bolo nesplnenie podmienky 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie od vzniku tohto nemocenského poistenia (Podskalska s.r.o.) do vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaná zdôraznila, že podmienka 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie bola zákonodarcom ustanovená v Zákone č. 461/2003 Z.z. aj pre dodržanie princípu zásluhovosti v sociálnom systéme. Princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. K žalobnej námietke ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2022 v spojení s § 11 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa týkajú iba samostatne zárobkovo činnej osoby a nie zamestnanca, žalovaná uviedla, že ustanovenie § 57 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. účinné do 31. decembra 2022, ktoré určuje
výpočet sumy pravdepodobného denného vymeriavacieho základu odkazuje na toto ustanovenie § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou do 31. decembra 2022. Takže na účely určenia sumy pravdepodobného denného vymeriavacieho základu je irelevantné, že ustanovenie § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. účinné do 31. decembra 2022 určujúce minimálny vymeriavací základ sa vzťahovalo iba na samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby. Pri určení sumy pravdepodobného denného vymeriavacieho základu chcel zákonodarca obmedziť sumu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu hornou hranicou, a to minimálnym vymeriavacím základom na platenie poistného. K námietke žalobcu o porovnaní výšky priznaného nemocenského pri predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti (vzniknutej dňa 16. 08. 2022) a k namietanej výške nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 12. 12. 2022, žalovaná uviedla, že v odvolaní zo dňa 06. 02. 2023 žalobca iba poukázal na rozdiel úhrnných súm nemocenského pri predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti a namietanej dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobca nežiadal o vysvetlenie finančného rozdielu pri jednotlivých vyššie uvedených dočasných neschopnostiach. Žalobca žiadal v odvolaní zo dňa 06. 02. 2023 iba o vysvetlenie z čoho vychádzala Sociálna poisťovňa pri stanovení dennej nemocenskej dávky. Pri predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 16. 08. 2022 si žalobca uplatnil nároky na nemocenské iba z dvoch v tom čase aktuálne trvajúcich nemocenských poistení: z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Výpočet výšky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 12. 12. 2022 bol podrobne objasnený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Keby žalobcovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť po 90-ich dňoch platenia poistného na nemocenské poistenie od vzniku poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Podskalska s.r.o., určila by sa mu výška nemocenského z úhrnu troch denných vymeriavacích základov, to znamená, neurčila by sa mu výška nemocenského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Žalovaná navrhla správnemu súdu, aby správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Replika žalobcu 14. Žalobca v replike zo dňa 28. 08. 2023 zopakoval, že nárok žiada aplikovať z troch sociálnych poistení. Žalobca platil poistenie ako zamestnanec v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti u dvoch zamestnávateľov a ako samostatne zárobkovo činná osoba. Výpočet nemocenských dávok bol vypočítaný nesprávne. V zákone je uvedené, že rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. V prípade žalobcu je to suma za november (654,55 Eur) a časť mesiaca december (509,10 Eur) do vzniku jeho práceneschopnosti. V prípade žalobcu by bol vymeriavací základ 1 163,65 Eur pre výpočet nemocenských dávok a pre prípad aplikácie podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. všeobecný vymeriavací základ pre zamestnanca za rok 2020 je 13 596 Eur : 12 mesiacov, čo predstavuje sumu 1 133 Eur. Uvedené by podľa názoru žalobcu mala byť výška vymeriavacieho základu pre zamestnanca v poistnom vzťahu Podskalska s. r. o.. Žalovaná sa uvedeným nezaoberala, a preto nesprávne zistila skutkový stav a vyvodila nesprávny právny záver. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná nesprávne aplikovala ustanovenie § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko ods. 5 nemá za ,,povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej“ čiarku. Významovo sa uvedený ods. 5 vzťahuje na samostatne zárobkovo činné osoby a ďalej dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistené osoby a osoby dobrovoľne poistené v nezamestnanosti. Duplika žalovanej 15. Žalovanou nebolo podané ďalšie vyjadrenie po doručení repliky žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobné námietky v nej uvádzané nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej i prvostupňové rozhodnutie sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci. Správny súd na základe uvedeného správnu žalobu v zmysle ust. § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 17. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke správneho súdu dňa 02. 01. 2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04. 02. 2025 v súlade s § 137 SSP. 18. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná zmenila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské z nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a z nemocenských poistení zamestnanca u zamestnávateľov Minipivovar Harvánek, s.r.o. a Podskalska s.r.o. v období a) od 12. 12. 2022 do 14. 12. 2022 vo výške 4,48767500 Eur za deň, b) od 15. 12. 2022 do 21. 12. 2022 vo výške 9,87288500 Eur za deň a c) od 22. 12. 2022 do ukončenia pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia, vo výške 21,26641000 Eur za deň tak, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustila text: „§ 293ew ods. 5 a 6 a nasl.,“ a v ostatnom odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
27. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2023) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 493e (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 29. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok. 30. Podľa § 30 Zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 31. Podľa § 33 ods. 1, 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia50) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“). (2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. 32. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 37 ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. 34. Podľa § 54 ods. 1 a 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (3) Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského
poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 35. Podľa § 55 ods. 1 a 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 36. Podľa § 57 ods. 1 písm. b), 2, 3 a 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, b) ak zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. (2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (3) Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. (5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 37. Podľa § 58 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. (2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. (3) Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 38. Podľa § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 39. Správny súd uvádza, že pre záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí neboli dôvodné žalobné námietky, že žalovaná vychádzala z nesprávnych skutkových zistení a že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav, a preto boli vyvodené nesprávne právne závery. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca nenamietal nedostatky v skutkových zisteniach ako vadu konania podľa § 191 písm. e) SSP, spočívajúcu v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na to by bolo nutné, aby žalobca tvrdil, ktoré konkrétne ním predložené či navrhnuté dôkazy neboli vykonané a pokiaľ by vykonané boli, čo by bolo nimi preukázané a aký by to malo v konečnom dôsledku vplyv na skutkový stav a spolu s tým aj na právne posúdenie veci. Takéto tvrdenia žalobcu absentujú. Žalobcove námietky smerovali prevažne k spochybneniu správnosti výpočtu nemocenskej dávky z troch poistných vzťahov. 40. Správny súd preskúmal celý administratívny spis viažuci sa k predmetnej veci a z jeho obsahu zistil, že prvostupňovému orgánu verejnej správy boli doručené tri Žiadosti o nemocenské, a to 1. Žiadosť o nemocenské č. Z945962, podľa ktorej si žalobca uplatnil nárok na nemocenské ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo-činná osoba, 2. Žiadosť o nemocenské č. Z945963, podľa ktorej si žalobca uplatnil nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a 3. Žiadosť o nemocenské č. Z945964, podľa ktorej si žalobca uplatnil nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnávateľa Podskalska s.r.o., a to vo všetkých troch prípadoch na základe uznania žalobcu dočasne práce-neschopným z dôvodu choroby od 12. 12.
2022. Z údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne (prehľad žalovanej spracovaný k 04. 04. 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu) vyplynulo, že žalobca je Sociálnou poisťovňou evidovaný ako 1. povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 01. 07. 2005 s prerušením poistenia od 01. 01. 2018 do 01. 07. 2018, pričom súčasťou administratívneho spisu bol i prehľad súm vymeriavacích základov za obdobie od 01/2021 do 12/2021 v sume 6 552 Eur, 2. zamestnanec zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. od 10. 07. 2017, pričom súčasťou administratívneho spisu bol i prehľad súm vymeriavacích základov za obdobie od 01/2021 do 12/2021 v sume 668,71 Eur a 3. zamestnanec zamestnávateľa Podskalska s.r.o. od 18. 11. 2022, pričom súčasťou administratívneho spisu bola i suma vymeriavacieho základu za obdobie 11/2022 vo výške 654,55 Eur. Ďalej z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy kontaktoval emailom dňa 04. 01. 2023 zamestnávateľa žalobcu Podskalska s.r.o. za účelom oznámenia pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobcu za obdobie december 2022. V emailovej reakcii na dopyt prvostupňového orgánu verejnej správy sa uvádza, že pravdepodobný zárobok žalobcu pre nemocenské dávky je 1 600 Eur/mesiac, pričom hrubý príjem žalobcu za december 2022 bol 509,10 Eur (od 01. 12. do 09. 12. 2022, kedy žalobca pracoval pred začiatkom vzniku pracovnej neschopnosti). 41. Správny súd konštatuje, že vymeriavacie základy zo všetkých troch paralelných právnych vzťahov boli orgánmi verejnej správy zohľadnené. Pokiaľ žalobca namietal v replike vo vzťahu k uplatnenému nároku na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnávateľa Podskalska s.r.o., že vymeriavací základ pre výpočet nemocenských dávok bol 1 163,65 Eur, t.j. súčet jeho príjmu za november 2022 vo výške 654,55 Eur a časť mesiaca december 2022 vo výške 509,10 Eur, správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozhodujúcou právnou otázkou vo veci bolo posúdenie uplatnenia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Zákona č. 461/2003 Z. z. týkajúceho sa pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky z povinného nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o.. Už zo samotného jazykového výkladu príslušného ustanovenia Zákona č. 461/2003 Z.z. a z gramatického tvaru použitých jazykových prostriedkov „by sa platilo poistné“ vyplýva, že toto odkazuje na jednu tridsatinu vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za ten kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. v danom prípade jedna tridsatina vymeriavacieho základu vo výške 1 600 Eur oznámeného prvostupňovému orgánu verejnej správy zamestnávateľom Podskalska s.r.o. za kalendárny mesiac 12/2022, keďže žalobca bol uznaný práceneschopným ošetrujúcim lekárom od 12. 12. 2022. 42. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že Zákon č. 461/2003 Z. z. ustanovuje pravdepodobný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky pre prípady, keď poistenec nemá vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky. V prípade žalobcu vo vzťahu k nároku na nemocenské uplatnenom predložením Žiadosti o nemocenské č. Z945964 z nemocenského poistenia zamestnávateľa Podskalska s.r.o. ide o situáciu, kedy žalobca nesplnil zákonnú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 54 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z., keďže v roku 2021 nedosiahol najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iného (ďalšieho) zamestnávateľa, ako u toho, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského, a preto sa výška nemocenského žalobcu z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o. neurčila z denného vymeriavacieho základu, ale z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacie základy dosiahnuté žalobcom v roku 2021 v nemocenskom poistení zamestnanca zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. boli započítané na určenie denného vymeriavacieho základu pri nároku žalobcu z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o., a preto už nemohli byť zohľadnené pri výpočte nemocenskej dávky z tretieho nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa Podskalka s.r.o.. 43. Zákon č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 57 ods. 2 definuje pravdepodobný denný vymeriavací základ ako jednu tridsatinu vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, čo v posudzovanom prípade predstavuje sumu 53,3334 Eur (1 600 Eur /pravdepodobný vymeriavací základ za 12/2022 oznámený prvostupňovému orgánu verejnej správy zamestnávateľom Podskalska s.r.o./ : 30 = 53,3334 Eur). Sumu pravdepodobného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. bolo potrebné v súlade s § 57 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. porovnať so sumou zodpovedajúcou jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, t.j. jedna tridsatina minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného. Podľa § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) je „vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.“ Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2020, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol u žalobcu dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (12. 12. 2022) je v sume 13 596 Eur (1 133 Eur x 12 = 13 596 Eur), t.j. 12 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok (§ 11 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z.), pričom 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2020 predstavuje sumu 566,50 Eur (13 596 Eur : 12 = 1 133 Eur x 50 % = 566,50 Eur). Jedna tridsatina minimálneho vymeriavacieho základu v zmysle § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) predstavuje potom sumu 18,8834 Eur, a teda pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. vo výške 53,3334 Eur je vyšší ako suma 18,8834 Eur zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022). Vzhľadom na uvedené je v súlade s § 57 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. pravdepodobný denný vymeriavací základ suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. v sume (po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor) 18,8834 Eur. K uvedenému výpočtu správne dospela i žalovaná, hoci v odôvodnení napadnutého rozhodnutia numericky nevyčíslila pravdepodobný vymeriavací základ vypočítaný podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v sume 53,3334 Eur), ktorý porovnávala so sumou 18,8834 Eur predstavujúcou jednu tridsatinu vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022), avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 6 citovala ustanovenie § 57 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. obsahujúce definíciu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a zároveň na str. 7 uviedla, že „Z mailu zamestnávateľa Podskalska s.r.o. zo dňa 4. januára 2023 vyplýva, že navrhovateľ by u zamestnávateľa Podskalska s.r.o. dosiahol v mesiaci december 2022 vymeriavací základ 1600 EUR, t.j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie.“ 44. Podľa správneho súdu nemôžu vznikať problémy ani pri výklade minimálneho vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) tak, ako to namietal žalobca, ktorý zdôrazňoval, že výpočet vymeriavacieho základu pre výpočet nemocenského sa podľa znenia citovaného ustanovenia Zákona č. 461/2003 Z. z. vzťahuje iba na samostatne zárobkovo činné osoby a nie na zamestnanca. Námietka žalobcu sa týka osobnej pôsobnosti ustanovenia § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022). Podľa správneho súdu je v danom prípade rozhodujúce neopomínať vzťah ustanovenia § 57 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. k ustanoveniu § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022). Z hľadiska vzťahu ustanovenia § 57 ods. 3 k ustanoveniu § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) možno ustanovenie § 57 ods. 3 definovať ako odkazovaciu právnu normu, ktorá odkazuje na určitú konkrétnu právnu normu, čo je vyjadrené slovami „pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5“, t.j. relevantný je odkaz na stav určovania minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne v súlade s § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) „najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.“ Z pohľadu správneho súdu okolnosť, ktorú namietal žalobca, že v okruhu subjektov v zmysle ustanovenia § 138 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2022) nie je uvedený aj „zamestnanec“ nezakladá rozdiel v prijatých záveroch aplikácie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o. v posudzovanom prípade v sume 18,8834 Eur tak, ako to správny súd uviedol v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku. 45. Podstatou ďalšej žalobnej námietky žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia jednak pre nedostatok dôvodov, ako i pre nezrozumiteľnosť. Žalobca namietal, že žalovaná sa vôbec, resp. minimálne venovala výpočtu nemocenských dávok a že nevie, z akých podkladov žalovaná vychádzala a akým spôsobom dospela k výpočtu nemocenských dávok, ktoré majú byť žalobcovi vyplatené. Podľa správneho súdu preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu
s prvostupňovým rozhodnutím pobočky vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu (§ 195 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z.) a je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (porov. § 209 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne a podrobne vysvetlila ako dospela k výpočtu výšky nároku žalobcu na nemocenské. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovanej poukazoval na minimálne venovanie sa samotnému výpočtu nemocenských dávok, resp. že nevie, z akých podkladov žalovaná vychádzala a akým spôsobom dospela k výpočtu nemocenských dávok, správny súd uvádza, že z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva výlučne len vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovanej a jej závermi vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu ako aj s hodnotením veci prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovanou, na základe ktorých správny súd nemohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe tiež uviedol, že hoci sa nejedná o záležitosť, ktorá ohrozuje jeho život a zdravie, nemá toľko finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich potrieb, aby mu bolo ľahostajné, či sú mu nemocenské dávky vyplácané riadne a včas. Správny súd uvádza, že žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe (č.l. 19) uviedla, že nemocenské žalobcovi vypláca. Žalobca uvedené nijako nerozporoval a ani neprodukoval žiadnu argumentáciu, ktorou by spochybňoval včasnosť poskytnutia dávok, resp. ktorou by namietal oneskorenosť ich výplaty s výnimkou všeobecného tvrdenia o tom, že mu „nie je ľahostajné, či sú mu nemocenské dávky vyplácané riadne a včas“, na základe ktorého nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. 46. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej v kontexte poukazu na jeho „rozsiahlosť“, správny súd uvádza, že rozsah odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyhovuje zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť a nespôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko dostatočne v súlade s § 58 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa nemocenská dávka posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, ozrejmuje splnenie podmienok pre jeho vydanie vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok na nemocenské z troch poistných vzťahov. 47. Žalobca namietal aj nesprávny postup žalovanej, ktorý mal spočívať v tom, že pri žalobcovej práceneschopnosti v roku 2022 bolo vydané rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 06. 09. 2022, v ktorom bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské od 4,48767500 Eur za deň po 10,88054004 Eur za deň, pričom pri jeho ďalšej práceneschopnosti v roku 2022 mu bola priznaná iná výška nároku na nemocenské, hoci podklady pre priznanie nároku na nemocenské sú rovnaké, avšak pribudol príjem od ďalšieho zamestnávateľa. Správny súd poukazuje na nekonzistentnosť a vnútorný rozpor v tvrdeniach samotného žalobcu, ktorý na jednej strane uviedol, že podklady pre priznanie nároku na nemocenské boli v obidvoch prípadoch posudzovania žiadosti o nemocenské zo strany orgánov verejnej správy v roku 2022 rovnaké a na strane druhej uviedol, že v prípade v tomto konaní preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovanej mu pribudol príjem od ďalšieho zamestnávateľa, čím poprel totožnosť situácií, za ktorých orgány verejnej správy posudzovali žalobcom uplatnený nárok na nemocenské. Predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 06. 09. 2022 o priznaní nároku na nemocenské, na ktoré žalobca poukazuje nemôže mať a ani nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci. Už z predchádzajúceho tvrdenia žalobcu, na ktoré správny súd poukázal je zrejmé, že v posudzovanom prípade sa nemohlo jednať o skutkovo zhodný či obdobný prípad ako v septembri roku 2022, keďže žalovaná v súlade s § 34 ods. 1, § 37 ods. 1, § 58 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. určila výšku nemocenského žalobcu od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 55 % z úhrnu dvoch denných vymeriavacích základov z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Minipivovar Harvánek, s.r.o. a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Podskalska s.r.o.. Predmetom súdneho prieskumu nie je žalobcom spomínané rozhodnutie orgánu verejnej správy č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06. 09. 2022, ale napadnuté rozhodnutie žalovanej (Sociálnej poisťovne, ústredie č. 9957-2/2023-BA zo dňa 05. 04. 2023), pričom rozhodujúce v danej veci je, že žalobcovi nevznikla dočasná pracovná neschopnosť (12. 12. 2022) po 90-ich dňoch platenia poistného na nemocenské poistenie od vzniku poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Podskalska s.r.o., a preto sa mu nemohla určiť výška nemocenského z úhrnu troch denných vymeriavacích základov, teda z poistného vzťahu zamestnávateľa Podskalska s.r.o. nemohli byť započítané vymeriavacie základy dosiahnuté u tohto zamestnávateľa (za november a december 2022) za účelom určenia sumy denného vymeriavacieho základu, ale bolo potrebné pristúpiť k určeniu výšky nemocenského z pravdepodobného
denného vymeriavacieho základu pri súčasnom obmedzení sumy pravdepodobného vymeriavacieho základu hornou hranicou, a to minimálnym vymeriavacím základom. 48. Správny súd dodáva, že v zmysle § 184 ods. 5 Zákona č. 461/2003 Z. z. platí, že fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a na nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Žalobca v správnej žalobe požaduje, aby sa „vec opätovne prešetrila a prepočítalo sa, či výpočet nemocenských dávok bol vypočítaný riadne“. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd konštatuje, že nezistil dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. 49. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 50. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne (§ 168 SSP). Keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd ani žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.