Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-76S/8/2023 6023200064 29. 01. 2025 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. A.. XX/XX, XXX XX E. F. C., zast. JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom, Pruské 432, 018 52 Pruské, proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 2968/5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017601/2022-243/1153 zo dňa 05. 12. 2022, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ č. 6/2022/§54-PP Aktualizácia č. 5 zo dňa 17. 05. 2020 (ďalej len „Oznámenie“). Žalobkyňa podnikajúca pod obchodným menom: Ing. Magdaléna Vanková – GAMEX, s miestom podnikania: Centrum II. 80/19, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 40 920 534 si dňa 29. 05. 2020 podala Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“), ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu poklesli tržby (ďalej len „Žiadosť“). Dňa 05. 06. 2020 bola uzatvorená Dohoda č. 20/13/54E/3430 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 medzi žalobkyňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín, IČO: 30 794 536 (ďalej len „ÚPSVaR Trenčín“), ktorá nadobudla účinnosť zverejnením v Centrálnom registri zmlúv dňa 09. 06. 2020 (ďalej len „Dohoda“). 2. ÚPSVaR Trenčín vykonal u žalobkyne v dňoch 17. 03. 2021 až 02. 06. 2021 finančnú kontrolu s cieľom preveriť dodržiavanie podmienok stanovených v Oznámení a dodržiavanie povinností v zmysle Dohody podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Z finančnej kontroly bola dňa 20. 07. 2021 vypracovaná Správa č. TN1/RK/KON/2021/37, 2021/136854, podľa ktorej žalobkyňa čerpala finančný príspevok v sume 2.040,00 Eur poskytnutý v zmysle Dohody neoprávnene, nakoľko nebola dôchodkovo a nemocensky poistená (povinne alebo dobrovoľne) a zároveň nečerpala tzv. odvodové prázdniny, čím porušila čl. II. 9, VI. 3. a VI. 6 písm. b) Dohody a § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“). ÚPSVaR Trenčín listom zo dňa 20. 09. 2021 oznámil zistené porušenie finančnej disciplíny
Úradu vládneho auditu (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) ako príslušnému orgánu verejnej správy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 26. 04. 2022 oznámil žalobkyni začatie správneho konania. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. UVA-001661/2022 zo dňa 12. 08. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny 2.040 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa porušila čl. VI. 3 Dohody a v Žiadosti uviedla nepravdivé údaje, čím nepostupovala podľa čl. II 9. Dohody, pretože nebola nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31. 03. 2020 a po tomto dni a zároveň nečerpala tzv. odvodové prázdniny v zmysle zákona o sociálnom postení. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa nebola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne ani dobrovoľne) v období do 31. 03. 2020 a po tomto dni. Podľa živnostenského registra vykonávala žalobkyňa SZČ nepretržite od 01. 03. 2004 do 21. 12. 2021, a preto ju nebolo možné považovať za SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové prázdniny v zmysle zákona o sociálnom postení. Uvedený zákon priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho roka. Na účely projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2 môže tzv. odvodové prázdniny čerpať SZČO, ktorá začala podnikanie alebo vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2020, resp. 2021 a ktorej nebolo možné posúdiť vznik povinného sociálneho poistenia z dôvodu, že za kalendárny rok rozhodujúci na posúdenie vzniku povinného sociálneho poistenia nedosahovala žiadny príjem z podnikania alebo SZČ. Žalobkyňa začala vykonávať podnikateľskú činnosť od 13. 03. 2004 a kalendárny rok rozhodujúci na posúdenie vzniku jej povinného sociálneho poistenia bol 2005. V roku 2021 si žalobkyňa pridala do živnostenského registra k svojej už existujúcej podnikateľskej činnosti iba ďalší predmet podnikania, čo nie je možné považovať za začatie vykonávania SZČ. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa porušila podmienky a pravidlá, za ktorých jej boli poskytnuté verejné prostriedky, ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, čo predstavuje porušenie finančnej disciplíny, a preto je povinná tieto finančné prostriedky odviesť podľa § 31 ods. 1 písm. b) a n), ods. 4 a ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. MF/017601/2022-243/1153 zo dňa 05. 12. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K argumentu žalobkyne, ktorá považovala za začiatok podnikateľskej činnosti dátum 16. 01. 2020 (nasledujúci deň po pridaní nového predmetu podnikania s názvom “Informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly“ do živnostenského registra), kedy reálne začala vykonávať podnikateľskú činnosť, žalovaný uviedol, že zo živnostenského registra je preukázané, že oprávnenie podnikať žalobkyni vzniklo od 01. 03. 2004 a nie až od dátumu 15. 01. 2020, kedy bolo už jej existujúce živnostenské oprávnenie rozšírené o ďalší predmet podnikania. Skutočnosť, či podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, vykonáva svoju podnikateľskú činnosť úspešne, resp. ju nevykonáva, hoci je na to oprávnený, je rozhodnutím podnikateľa. Zápis osoby do živnostenského registra má za následok vznik práv a povinností podnikateľa, ktoré podnikateľovi právne predpisy priznávajú (napr. povinnosť platiť preddavok do zdravotnej poisťovne, ktorá vzniká podnikateľovi – živnostníkovi po vzniku živnosti bez ohľadu na skutočnosť, či fakticky vykonáva podnikateľskú činnosť, resp. dosahuje zisk). K argumentu žalobkyne, že vzhľadom na to, že považovala svoje podnikanie začaté od dátumu 15. 01. 2020, mala oprávnenie čerpať tzv. odvodové prázdniny, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nečerpala odvodové prázdniny, ale bola SZČO, ktorej nevznikla povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne z dôvodu nízkeho, resp. žiadneho príjmu. Pojem odvodové prázdniny nie je v zákone definovaný, ale bol zavedený pre účely projektu „Prvá pomoc“. Tento pojem je určený jednoznačne v Dohode, Žiadosti a Oznámení tak, že zákon o sociálnom poistení priznáva odvodové prázdniny SZČO od začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Keďže žalobkyňa začala podnikať od 01. 03. 2004, nečerpala odvodové prázdniny. Nakoľko nebola ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, čerpala finančný príspevok neoprávnene. Žalovaný ďalej skonštatoval, že žalobkyňa v čl. IX Dohody vyhlásila, že si Dohodu riadne a dôsledne prečítala a súhlasila s jej obsahom, neuzavrela ju v tiesni ani za zvlášť nevýhodných podmienok a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Všetky podmienky na získanie finančnej pomoci boli v Dohode a v Žiadosti konkretizované a podpisom Dohody žalobkyňa s týmito podmienkami súhlasila. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov
5.1 Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 5.2. V rámci žalobných bodov uviedla, že podľa Oznámenia je podmienkou oprávnenosti žiadateľa o finančný príspevok, že ide o SZČO, ktorá 1) bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. 03. 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo 2) čerpá tzv. odvodové prázdniny, ktoré zákon o sociálnom poistení priznáva SZČO od začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). S poukazom na § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) žalobkyňa uviedla, že podnikanie je činnosť charakterizovaná piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to sústavnosť, samostatnosť, vlastné meno, vlastná zodpovednosť a dosiahnutie zisku. Žalobkyni bolo vydané živnostenské oprávnenie dňa 01. 03. 2004, ale nevykonávala činnosť, a teda nenaplnila ani jeden z piatich znakov podnikania a Sociálna poisťovňa nemala aký príjem posudzovať. Až po doplnení ďalšej činnosti dňa 15. 01. 2020 začala žalobkyňa vykonávať podnikateľskú činnosť dňa 16. 01. 2020 a v danom roku mala prvý príjem z podnikania, ktorý uviedla v daňovom priznaní, ktorý prvýkrát posudzovala Sociálna poisťovňa. Žalobkyňa preto zastáva názor, že čerpala odvodové prázdniny do konca júna 2021. V súlade s názorom žalovaného legálna definícia pojmu „odvodové prázdniny“ neexistuje, pričom v Oznámení je začiatok odvodových prázdnin každej SZČO určený od začiatku podnikania a nie dátumom získania živnostenského oprávnenia. Žalobkyňa začala prvýkrát podnikať až v roku 2020, kedy začala skutočne vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa žalobkyne preto čerpala finančný príspevok oprávnene a v čl. VI. bod 3 Dohody uviedla pravdivé informácie ohľadom skutočného dátumu začatia vykonávania podnikateľskej činnosti. Žalovaný si nemôže svojvoľne vykladať obsah pojmu odvodových prázdnin ako jednej z podmienok čerpania finančného príspevku. 5.3. Žalobkyňa ďalej v rámci žalobných bodov uviedla, že žalovaný má dokazovaním zistiť skutkový stav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení neboli dôvodné pochybnosti. Ak žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu, že jej príjmy od roku 2004 nedosiahli výšku, s ktorou sa spája povinnosť platiť odvody na nemocenské a zároveň žalobkyňa nečerpala odvodové prázdniny, keďže počnúc dňom 15. 01. 2020 nezačala prvý krát podnikať, ale došlo len k rozšíreniu predmetu podnikania žalobkyne, bol žalovaný v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, pričom nestačí len jeho citácia, ale je žiaduci aj výklad obsahu právnej normy. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. 6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa bola podľa živnostenského oprávnenia oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť od 01. 03. 2004 a od tohto dátumu vystupovala navonok ako fyzická osoba – podnikateľ a nadobudla práva a povinnosti, ktoré podnikateľovi právne predpisy priznávajú a ukladajú (napr. mesačné preddavky na zdravotné poistenie, registrácia na daňovom úrade, podávanie daňového priznania, platenie dane z príjmov z podnikania). Ak má podnikateľ nízke či nulové príjmy, je povinný daňovému úradu podať daňové priznanie aj s takýmito príjmami alebo oznámiť, že nedosiahol zákonnú výšku príjmov na podanie daňového priznania. Nulové príjmy preto neznamenajú, že žalobkyňa nebola podnikateľom. Skutočnosť, že žalobkyni nevznikla povinnosť úhrady odvodov na nemocenské poistenie ani dôchodkové poistenie do Sociálnej poistenie z dôvodu nízkych, prípadne žiadnych príjmov neznamená, že nebola fyzickou osobou – podnikateľom. Ak žalobkyňa nepodnikala, mala podľa živnostenského zákona oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4 živnostenského zákona. Zo živnostenského registra je preukázané, že žalobkyňa nemala v čase od 01. 03. 2004 do 15. 01. 2020 pozastavenú, či zrušenú podnikateľskú činnosť. K pojmu „odvodových prázdnin“ žalovaný uviedol, že táto podmienka bola definovaná v Oznámení tak, že sú priznané každej SZČO od začiatku podnikania až do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom začala
podnikať prvýkrát. Za začiatok podnikania žalobkyne sa považuje deň, kedy bola oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v roku 2004 a nie je možné, aby čerpala odvodové prázdniny ešte v roku 2021. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si neplatila odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie ani dobrovoľne, nebola oprávneným žiadateľom o finančný príspevok. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27. 05. 2020. Žalovaný ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní, uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Žalobkyňa repliku nepodala. Posúdenie veci správny súdom 7. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 01. 2025, keďže obaja účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. 8. Pre vyhodnotenie žalobného bodu zhrnutého v odseku 5.2. tohto rozsudku je kľúčová interpretácia čl. VI. 3 Dohody. Tento článok upravuje jednu z podmienok čerpania finančného príspevku pre SZČO z projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2. Pre splnenie tejto podmienky sa alternatívne vyžaduje, aby SZČO, ad 1) bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. 03. 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo ad 2) čerpá tzv. odvodové prázdniny, ktoré zákon o sociálnom poistení priznáva SZČO od začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Pokiaľ ide o podmienku ad 1), v administratívnom konaní bolo preukázané (z informačného systému Sociálnej poisťovne), že žalobkyňa túto podmienku nespĺňala, keďže nebola v danom období nemocensky a dôchodkovo poistená, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. 9. Pokiaľ ide o podmienku ad 2) čerpanie tzv. odvodových prázdnin, správny súd konštatuje (čo tvrdia aj účastníci konania), že tento pojem zákon o sociálnom poistení (ani iný zákon) nedefinuje ani nepoužíva. Zákon o sociálnom poistení upravuje v § 21 ods. 1 vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO tak, že toto vzniká od 01. 07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem alebo výnos z podnikania a inej SZČ bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11 a zaniká 30. 06. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem alebo výnos z podnikania a inej SZČ nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11. Zákon o sociálnom poistení tak upravuje len vznik a zánik odvodovej povinnosti SZČO na nemocenské a dôchodkové poistenie, nenazýva však obdobie neplatenia odvodov ako „odvodové prázdniny“, ani tento pojem nedefinuje, ani ho nepoužíva v žiadnej inej súvislosti. 10. Pojem odvodové prázdniny však definuje samotný čl. VI. 3 Dohody, tak ako správny súd uviedol v odseku 8. tohto rozsudku kurzívou. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že tento pojem bol zavedený pre účely projektu „Prvá pomoc“ a ide o autonómny pojem pre účely tohto projektu „Prvá pomoc“, ktorý sa nezhoduje s definíciou obdobia, počas ktorého nie je SZČO povinná platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pojem „odvodové prázdniny“ je v Dohode (aj v Oznámení) určený jednoznačne a z jeho formulácie jasne vyplýva, že pre účely Dohody sa odvodovými prázdninami rozumie obdobie od začiatku prvého podnikania SZČO až do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom SZČO začala prvýkrát podnikať a nie obdobie, počas ktorého SZČO nie je povinná platiť odvody podľa zákona o sociálnom poistení. Takáto formulácia vylučuje iné interpretácie pojmu „odvodové prázdniny“ a výklad tohto pojmu žalovaným nie je možné považovať za svojvoľný, ako to namieta žalobkyňa v správnej žalobe. Preto pokiaľ žalobkyni nevznikla povinnosť platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie pre nízke, resp. žiadne príjmy, neznamená to, že čerpala odvodové prázdniny v zmysle ustanovenia čl. VI. 3 Dohody. 11. Medzi účastníkmi bol sporný aj začiatok podnikania žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že podnikať začala až nasledujúci deň po zapísaní ďalšieho predmetu podnikania do živnostenského registra od
16. 01. 2020 a hoci mala vydané živnostenské oprávnenie od 01. 03. 2004, nevykonávala činnosť, a teda nenaplnila ani jeden z piatich znakov podnikania. Správny súd sa s týmto posúdením prezentovaným žalobkyňou nestotožnil. V administratívnom konaní bolo na základe výpisu zo živnostenského registra preukázané, že žalobkyňa má vydané živnostenské oprávnenie od 01. 03. 2004 nepretržite až do 21. 12. 2021 (čo zároveň nebolo medzi účastníkmi sporné). Dňa 15. 01. 2020 bolo len rozšírené živnostenské oprávnenie žalobkyne o ďalší predmet podnikania. Existencia tohto oprávnenia oprávňovala žalobkyňu podnikať už od roku 2004. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že skutočnosť, či podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť, ju aj fakticky vykonáva, nie je relevantná pre účely existencie jeho postavenia ako podnikateľa. Zápis osoby do živnostenského registra má totiž za následok vznik viacerých práv a povinnosti patriacich podnikateľom v zmysle právnych predpisov, ako povinnosť platiť preddavok do zdravotnej poisťovne; registrovať sa na daňovom úrade; podávať daňové priznania, resp. oznámiť, že SZČO nedosiahla zákonnú výšku príjmov na podanie daňového priznania. Pokiaľ SZČO nemieni podnikať, nepostačuje ak fakticky podnikateľskú činnosť nevykonáva. V súlade so živnostenským zákonom oznámi SZČO v týchto prípadoch živnostenskému úradu ukončenie podnikania, čo má za následok zánik živnostenského oprávnenia (§ 57 ods. 1 písm. g)) alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti (§ 57 ods. 4). Tieto skutočnosti sa prejavia vo výpise zo živnostenského registra. Žalobkyňa však počas celého obdobia od 01. 03. 2004 do 15. 01. 2020 nemala podľa výpisu zo živnostenského registra pozastavenú, či zrušenú živnosť. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, prečo by žalobkyňa za tohto stavu nemala byť považovaná za podnikateľku podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. 12. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27. 05. 2020, na ktoré poukázal žalovaný, bolo predmetom konania posúdenie, či žalobca v tam uvedenej veci spĺňal podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov podľa zákona o službách zamestnanosti. Podľa ustanovenia § 5 písm. b) v spojení s § ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti (účinného v čase administratívneho konania v tam posudzovanej veci) je uchádzačom o zamestnanie občan, ktorý (okrem iného) neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, pričom SZČO je fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu. V tam posudzovanej veci mal žalobca podľa živnostenského registra v čase zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie aktívnu živnosť podľa živnostenského registra, ale bránil sa tým, že živnosť fakticky nevykonával a živnostenský list vrátil živnostenskému úradu. Najvyšší súd SR s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013 zo dňa 07.08.2013 uviedol, že uchádzač o zamestnanie musí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti vrátane toho, že neprevádzkuje živnosť... Dôkazným prostriedkom v takom prípade podľa § 57 ods. 5 živnostenského zákona je doručenie oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti príslušnému živnostenskému úradu. Najvyšší súd ďalej uviedol, že Pokiaľ žalobca ako živnostník nemal záujem živnosť vykonávať, bol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo. 13. Vyššie uvedené rozhodnutie sa síce týka interpretácie zákona o službách zamestnanosti, ktorý nebol aplikovaný vo veci prejednávanej správnym súdom, ale Najvyšší súd SR tu interpretoval pojem prevádzkovanie a vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnosti a uzavrel, že na preukázanie, že fyzická osoba takúto činnosť nevykonáva, slúži ako dôkazný prostriedok doručenie oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti príslušnému živnostenskému úradu v súlade so živnostenským zákonom a ak živnostník nemá záujem živnosť vykonávať, je povinný postupovať v súlade so zákonom tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo. Tieto závery je možné aplikovať aj na vec prejednávanú správnym súdom s tým, že na preukázanie skutočnosti, že žalobkyňa nepodnikala v období od 01. 03. 2004 do 15. 01. 2020 nepostačuje jej tvrdenie o faktickom nevykonávaní živnosti, ale túto skutočnosť bolo potrebné preukázať oznámením živnostenskému úradu o ukončení podnikania alebo pozastavení prevádzkovania živnosti v súlade so živnostenským zákonom. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalovaný správne vyhodnotil, že žalobkyňa začala podnikať od 01. 03. 2004, odvodové prázdniny v zmysle Dohody u nej trvali do 01. 07. 2005 (nasledujúceho roka po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať) a nie je možné, aby čerpala odvodové prázdniny ešte v čase uzavretia Dohody v roku 2021. Keďže žalobkyňa nečerpala odvodové prázdniny a nebola ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, nespĺňala podmienku podľa čl. VI. 3 Dohody, ako to vyhlásila v Dohode a Žiadosti. Uvedenie nepravdivých údajov v čl. VI. Dohody má v zmysle čl. VII. 2 Dohody za následok povinnosť SZČO vrátiť celý poskytnutý príspevok, a preto
žalovaný správne ustálil, že žalobkyňa sa dopustila porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a je povinná poskytnutý finančný príspevok v sume 2.040,00 Eur vrátiť. 15. Žalobný bod zhrnutý v odseku 5.3. tohto rozsudku považuje správny súd za nekonkrétny, neumožňujúci súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. V súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu uviesť v správnej žalobe žalobné body tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať z obsahu napadnutého rozhodnutia, či administratívneho spisu, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP). V rámci tohto žalobného bodu žalobkyňa len všeobecne (právno-teoreticky) uvádza, ako má prebiehať dokazovanie v administratívnom konaní, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, čo je právne posúdenie veci a aká má byť kvalita správnej („voľnej“) úvahy. Žalobkyňa však neuvádza, ako konkrétne pochybil orgán verejnej správy prvého stupňa, či žalovaný pri dokazovaní, ani v čom je odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, právne posúdenie veci a použitá správna úvaha v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na subjektívne práva žalobkyne. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že všetky vznesené žalobné body považoval za nedôvodné, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Majerová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.