{"guid": "0fe90bd3-6448-4fb0-8a04-b8ac71bac266:403a6ba8-aac3-4e56-b54b-7b0e2e871c31", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2", "spisova_znacka": "BB-76S/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-76S/8/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2025, sp. zn. BB-76S/8/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2", "identifikacne_cislo": "6023200064", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-n", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-7", "nazov": "§ 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-4", "nazov": "§ 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/#paragraf-31.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/523-2004/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/523#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/403a6ba8-aac3-4e56-b54b-7b0e2e871c31", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-76S/8/2023\n6023200064\n29. 01. 2025\nMgr. Andrej Maukš\nECLI:SK:SpSBB:2025:6023200064.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci\nžalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. A.. XX/XX, XXX XX E. F. C., zast. JUDr. Ivanom Pagáčom,\nadvokátom, Pruské 432, 018 52 Pruské, proti žalovanému Ministerstvo financií Slovenskej republiky,\nŠtefanovičova 2968/5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. MF/017601/2022-243/1153 zo dňa 05. 12. 2022, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a napadnuté rozhodnutie\n1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo Oznámenie o možnosti predkladania žiadostí\no poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ č. 6/2022/§54-PP Aktualizácia č.\n5 zo dňa 17. 05. 2020 (ďalej len „Oznámenie“). Žalobkyňa podnikajúca pod obchodným menom: Ing.\nMagdaléna Vanková – GAMEX, s miestom podnikania: Centrum II. 80/19, 018 41 Dubnica nad Váhom,\nIČO: 40 920 534 si dňa 29. 05. 2020 podala Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pre samostatne\nzárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“), ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového\nstavu alebo výnimočného stavu poklesli tržby (ďalej len „Žiadosť“). Dňa 05. 06. 2020 bola uzatvorená\nDohoda č. 20/13/54E/3430 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie\nč. 2 medzi žalobkyňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, M. R. Štefánika 20, 911\n01 Trenčín, IČO: 30 794 536 (ďalej len „ÚPSVaR Trenčín“), ktorá nadobudla účinnosť zverejnením\nv Centrálnom registri zmlúv dňa 09. 06. 2020 (ďalej len „Dohoda“).\n2. ÚPSVaR Trenčín vykonal u žalobkyne v dňoch 17. 03. 2021 až 02. 06. 2021 finančnú kontrolu s\ncieľom preveriť dodržiavanie podmienok stanovených v Oznámení a dodržiavanie povinností v zmysle\nDohody podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).\nZ finančnej kontroly bola dňa 20. 07. 2021 vypracovaná Správa č. TN1/RK/KON/2021/37, 2021/136854,\npodľa ktorej žalobkyňa čerpala finančný príspevok v sume 2.040,00 Eur poskytnutý v zmysle Dohody\nneoprávnene, nakoľko nebola dôchodkovo a nemocensky poistená (povinne alebo dobrovoľne)\na zároveň nečerpala tzv. odvodové prázdniny, čím porušila čl. II. 9, VI. 3. a VI. 6 písm. b) Dohody a § 31\nods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej\nsprávy“). ÚPSVaR Trenčín listom zo dňa 20. 09. 2021 oznámil zistené porušenie finančnej disciplíny\n\nÚradu vládneho auditu (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) ako príslušnému orgánu verejnej\nsprávy podľa § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 26.\n04. 2022 oznámil žalobkyni začatie správneho konania.\n3. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. UVA-001661/2022 zo dňa 12. 08. 2022 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia\nfinančnej disciplíny 2.040 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Ústredia práce, sociálnych\nvecí a rodiny. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa porušila čl. VI. 3 Dohody a v Žiadosti uviedla\nnepravdivé údaje, čím nepostupovala podľa čl. II 9. Dohody, pretože nebola nemocensky a dôchodkovo\npoistená v období do 31. 03. 2020 a po tomto dni a zároveň nečerpala tzv. odvodové prázdniny\nv zmysle zákona o sociálnom postení. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa\nnebola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne ani dobrovoľne) v období do 31. 03. 2020 a\npo tomto dni. Podľa živnostenského registra vykonávala žalobkyňa SZČ nepretržite od 01. 03. 2004\ndo 21. 12. 2021, a preto ju nebolo možné považovať za SZČO, ktorá čerpá tzv. odvodové prázdniny\nv zmysle zákona o sociálnom postení. Uvedený zákon priznáva odvodové prázdniny každej SZČO\nod začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho roka. Na účely projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie\nč. 2 môže tzv. odvodové prázdniny čerpať SZČO, ktorá začala podnikanie alebo vykonávanie inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti v roku 2020, resp. 2021 a ktorej nebolo možné posúdiť vznik povinného\nsociálneho poistenia z dôvodu, že za kalendárny rok rozhodujúci na posúdenie vzniku povinného\nsociálneho poistenia nedosahovala žiadny príjem z podnikania alebo SZČ. Žalobkyňa začala vykonávať\npodnikateľskú činnosť od 13. 03. 2004 a kalendárny rok rozhodujúci na posúdenie vzniku jej povinného\nsociálneho poistenia bol 2005. V roku 2021 si žalobkyňa pridala do živnostenského registra k svojej už\nexistujúcej podnikateľskej činnosti iba ďalší predmet podnikania, čo nie je možné považovať za začatie\nvykonávania SZČ. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa porušila podmienky a pravidlá, za ktorých jej boli\nposkytnuté verejné prostriedky, ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých\nfinančných prostriedkov, čo predstavuje porušenie finančnej disciplíny, a preto je povinná tieto finančné\nprostriedky odviesť podľa § 31 ods. 1 písm. b) a n), ods. 4 a ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách\nverejnej správy.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.\nMF/017601/2022-243/1153 zo dňa 05. 12. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil. K argumentu žalobkyne, ktorá považovala za začiatok podnikateľskej\nčinnosti dátum 16. 01. 2020 (nasledujúci deň po pridaní nového predmetu podnikania s názvom\n“Informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly“ do živnostenského registra), kedy reálne začala\nvykonávať podnikateľskú činnosť, žalovaný uviedol, že zo živnostenského registra je preukázané, že\noprávnenie podnikať žalobkyni vzniklo od 01. 03. 2004 a nie až od dátumu 15. 01. 2020, kedy bolo už\njej existujúce živnostenské oprávnenie rozšírené o ďalší predmet podnikania. Skutočnosť, či podnikateľ,\nktorý je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, vykonáva\nsvoju podnikateľskú činnosť úspešne, resp. ju nevykonáva, hoci je na to oprávnený, je rozhodnutím\npodnikateľa. Zápis osoby do živnostenského registra má za následok vznik práv a povinností\npodnikateľa, ktoré podnikateľovi právne predpisy priznávajú (napr. povinnosť platiť preddavok do\nzdravotnej poisťovne, ktorá vzniká podnikateľovi – živnostníkovi po vzniku živnosti bez ohľadu na\nskutočnosť, či fakticky vykonáva podnikateľskú činnosť, resp. dosahuje zisk). K argumentu žalobkyne,\nže vzhľadom na to, že považovala svoje podnikanie začaté od dátumu 15. 01. 2020, mala oprávnenie\nčerpať tzv. odvodové prázdniny, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nečerpala odvodové prázdniny, ale bola\nSZČO, ktorej nevznikla povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne z dôvodu nízkeho, resp. žiadneho\npríjmu. Pojem odvodové prázdniny nie je v zákone definovaný, ale bol zavedený pre účely projektu „Prvá\npomoc“. Tento pojem je určený jednoznačne v Dohode, Žiadosti a Oznámení tak, že zákon o sociálnom\npoistení priznáva odvodové prázdniny SZČO od začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho roka (po\nroku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). Keďže žalobkyňa začala podnikať od 01. 03. 2004, nečerpala\nodvodové prázdniny. Nakoľko nebola ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, čerpala\nfinančný príspevok neoprávnene. Žalovaný ďalej skonštatoval, že žalobkyňa v čl. IX Dohody vyhlásila,\nže si Dohodu riadne a dôsledne prečítala a súhlasila s jej obsahom, neuzavrela ju v tiesni ani za zvlášť\nnevýhodných podmienok a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísala. Všetky podmienky\nna získanie finančnej pomoci boli v Dohode a v Žiadosti konkretizované a podpisom Dohody žalobkyňa\ns týmito podmienkami súhlasila.\nSprávna žaloba a vyjadrenie účastníkov\n\n5.1 Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Banskej\nBystrici ako správny súd domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie.\n5.2. V rámci žalobných bodov uviedla, že podľa Oznámenia je podmienkou oprávnenosti žiadateľa\no finančný príspevok, že ide o SZČO, ktorá 1) bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne\naj dobrovoľne) v období do 31. 03. 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo 2) čerpá tzv.\nodvodové prázdniny, ktoré zákon o sociálnom poistení priznáva SZČO od začiatku podnikania do 01. 07.\nnasledujúceho kalendárneho roka (po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať). S poukazom na § 2 ods.\n1 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a § 2\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „živnostenský zákon“) žalobkyňa uviedla, že podnikanie je činnosť charakterizovaná piatimi\nznakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to sústavnosť, samostatnosť, vlastné meno, vlastná\nzodpovednosť a dosiahnutie zisku. Žalobkyni bolo vydané živnostenské oprávnenie dňa 01. 03. 2004,\nale nevykonávala činnosť, a teda nenaplnila ani jeden z piatich znakov podnikania a Sociálna poisťovňa\nnemala aký príjem posudzovať. Až po doplnení ďalšej činnosti dňa 15. 01. 2020 začala žalobkyňa\nvykonávať podnikateľskú činnosť dňa 16. 01. 2020 a v danom roku mala prvý príjem z podnikania, ktorý\nuviedla v daňovom priznaní, ktorý prvýkrát posudzovala Sociálna poisťovňa. Žalobkyňa preto zastáva\nnázor, že čerpala odvodové prázdniny do konca júna 2021. V súlade s názorom žalovaného legálna\ndefinícia pojmu „odvodové prázdniny“ neexistuje, pričom v Oznámení je začiatok odvodových prázdnin\nkaždej SZČO určený od začiatku podnikania a nie dátumom získania živnostenského oprávnenia.\nŽalobkyňa začala prvýkrát podnikať až v roku 2020, kedy začala skutočne vykonávať podnikateľskú\nčinnosť. Podľa žalobkyne preto čerpala finančný príspevok oprávnene a v čl. VI. bod 3 Dohody uviedla\npravdivé informácie ohľadom skutočného dátumu začatia vykonávania podnikateľskej činnosti. Žalovaný\nsi nemôže svojvoľne vykladať obsah pojmu odvodových prázdnin ako jednej z podmienok čerpania\nfinančného príspevku.\n5.3. Žalobkyňa ďalej v rámci žalobných bodov uviedla, že žalovaný má dokazovaním zistiť skutkový\nstav tak, aby o jeho pravdivosti a úplnom zistení neboli dôvodné pochybnosti. Ak žalovaný dospel k\nzáveru, že žalobkyňa nebola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená z dôvodu, že jej príjmy od roku\n2004 nedosiahli výšku, s ktorou sa spája povinnosť platiť odvody na nemocenské a zároveň žalobkyňa\nnečerpala odvodové prázdniny, keďže počnúc dňom 15. 01. 2020 nezačala prvý krát podnikať, ale\ndošlo len k rozšíreniu predmetu podnikania žalobkyne, bol žalovaný v zmysle § 47 ods. 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový\nstav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, pričom nestačí len jeho citácia, ale je žiaduci\naj výklad obsahu právnej normy. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický\nvzťah. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán\ndospel na základe inštitútu voľnej úvahy.\n6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa bola podľa\nživnostenského oprávnenia oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť od 01. 03. 2004 a od tohto\ndátumu vystupovala navonok ako fyzická osoba – podnikateľ a nadobudla práva a povinnosti, ktoré\npodnikateľovi právne predpisy priznávajú a ukladajú (napr. mesačné preddavky na zdravotné poistenie,\nregistrácia na daňovom úrade, podávanie daňového priznania, platenie dane z príjmov z podnikania).\nAk má podnikateľ nízke či nulové príjmy, je povinný daňovému úradu podať daňové priznanie aj\ns takýmito príjmami alebo oznámiť, že nedosiahol zákonnú výšku príjmov na podanie daňového\npriznania. Nulové príjmy preto neznamenajú, že žalobkyňa nebola podnikateľom. Skutočnosť, že\nžalobkyni nevznikla povinnosť úhrady odvodov na nemocenské poistenie ani dôchodkové poistenie\ndo Sociálnej poistenie z dôvodu nízkych, prípadne žiadnych príjmov neznamená, že nebola fyzickou\nosobou – podnikateľom. Ak žalobkyňa nepodnikala, mala podľa živnostenského zákona oznámiť\nmiestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti podľa § 57 ods. 4\nživnostenského zákona. Zo živnostenského registra je preukázané, že žalobkyňa nemala v čase od\n01. 03. 2004 do 15. 01. 2020 pozastavenú, či zrušenú podnikateľskú činnosť. K pojmu „odvodových\nprázdnin“ žalovaný uviedol, že táto podmienka bola definovaná v Oznámení tak, že sú priznané každej\nSZČO od začiatku podnikania až do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom začala\n\npodnikať prvýkrát. Za začiatok podnikania žalobkyne sa považuje deň, kedy bola oprávnená vykonávať\npodnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v roku 2004 a nie je možné, aby čerpala\nodvodové prázdniny ešte v roku 2021. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si neplatila odvody na nemocenské\na dôchodkové poistenie ani dobrovoľne, nebola oprávneným žiadateľom o finančný príspevok. Žalovaný\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27. 05. 2020. Žalovaný\nďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobkyne\nuvedenými v odvolaní, uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Žalobkyňa\nrepliku nepodala.\nPosúdenie veci správny súdom\n7. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho\nsúdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny\nsúd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 01. 2025, keďže\nobaja účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na\nnariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.\n8. Pre vyhodnotenie žalobného bodu zhrnutého v odseku 5.2. tohto rozsudku je kľúčová interpretácia\nčl. VI. 3 Dohody. Tento článok upravuje jednu z podmienok čerpania finančného príspevku pre SZČO\nz projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 2. Pre splnenie tejto podmienky sa alternatívne vyžaduje, aby\nSZČO, ad 1) bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne aj dobrovoľne) v období do 31. 03. 2020\na poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo ad 2) čerpá tzv. odvodové prázdniny, ktoré zákon o sociálnom\npoistení priznáva SZČO od začiatku podnikania do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho roka (po roku,\nv ktorom začala prvýkrát podnikať). Pokiaľ ide o podmienku ad 1), v administratívnom konaní bolo\npreukázané (z informačného systému Sociálnej poisťovne), že žalobkyňa túto podmienku nespĺňala,\nkeďže nebola v danom období nemocensky a dôchodkovo poistená, čo nebolo medzi účastníkmi sporné.\n9. Pokiaľ ide o podmienku ad 2) čerpanie tzv. odvodových prázdnin, správny súd konštatuje (čo\ntvrdia aj účastníci konania), že tento pojem zákon o sociálnom poistení (ani iný zákon) nedefinuje\nani nepoužíva. Zákon o sociálnom poistení upravuje v § 21 ods. 1 vznik a zánik povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia SZČO tak, že toto vzniká od 01. 07. kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem alebo výnos z podnikania a inej SZČ bol vyšší\nako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11 a zaniká 30. 06. kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem alebo výnos z podnikania a inej SZČ nebol\nvyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11. Zákon o sociálnom poistení\ntak upravuje len vznik a zánik odvodovej povinnosti SZČO na nemocenské a dôchodkové poistenie,\nnenazýva však obdobie neplatenia odvodov ako „odvodové prázdniny“, ani tento pojem nedefinuje, ani\nho nepoužíva v žiadnej inej súvislosti.\n10. Pojem odvodové prázdniny však definuje samotný čl. VI. 3 Dohody, tak ako správny súd uviedol\nv odseku 8. tohto rozsudku kurzívou. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného uvedeným\nv napadnutom rozhodnutí, že tento pojem bol zavedený pre účely projektu „Prvá pomoc“ a ide\no autonómny pojem pre účely tohto projektu „Prvá pomoc“, ktorý sa nezhoduje s definíciou obdobia,\npočas ktorého nie je SZČO povinná platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie podľa §\n21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pojem „odvodové prázdniny“ je v Dohode (aj v Oznámení)\nurčený jednoznačne a z jeho formulácie jasne vyplýva, že pre účely Dohody sa odvodovými prázdninami\nrozumie obdobie od začiatku prvého podnikania SZČO až do 01. 07. nasledujúceho kalendárneho\nroka po roku, v ktorom SZČO začala prvýkrát podnikať a nie obdobie, počas ktorého SZČO nie je\npovinná platiť odvody podľa zákona o sociálnom poistení. Takáto formulácia vylučuje iné interpretácie\npojmu „odvodové prázdniny“ a výklad tohto pojmu žalovaným nie je možné považovať za svojvoľný, ako\nto namieta žalobkyňa v správnej žalobe. Preto pokiaľ žalobkyni nevznikla povinnosť platiť odvody na\nnemocenské a dôchodkové poistenie pre nízke, resp. žiadne príjmy, neznamená to, že čerpala odvodové\nprázdniny v zmysle ustanovenia čl. VI. 3 Dohody.\n11. Medzi účastníkmi bol sporný aj začiatok podnikania žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že podnikať\nzačala až nasledujúci deň po zapísaní ďalšieho predmetu podnikania do živnostenského registra od\n\n16. 01. 2020 a hoci mala vydané živnostenské oprávnenie od 01. 03. 2004, nevykonávala činnosť, a teda\nnenaplnila ani jeden z piatich znakov podnikania. Správny súd sa s týmto posúdením prezentovaným\nžalobkyňou nestotožnil. V administratívnom konaní bolo na základe výpisu zo živnostenského registra\npreukázané, že žalobkyňa má vydané živnostenské oprávnenie od 01. 03. 2004 nepretržite až do 21. 12.\n2021 (čo zároveň nebolo medzi účastníkmi sporné). Dňa 15. 01. 2020 bolo len rozšírené živnostenské\noprávnenie žalobkyne o ďalší predmet podnikania. Existencia tohto oprávnenia oprávňovala žalobkyňu\npodnikať už od roku 2004. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že skutočnosť, či podnikateľ,\nktorý je oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť, ju aj fakticky vykonáva, nie je relevantná pre\núčely existencie jeho postavenia ako podnikateľa. Zápis osoby do živnostenského registra má totiž\nza následok vznik viacerých práv a povinnosti patriacich podnikateľom v zmysle právnych predpisov,\nako povinnosť platiť preddavok do zdravotnej poisťovne; registrovať sa na daňovom úrade; podávať\ndaňové priznania, resp. oznámiť, že SZČO nedosiahla zákonnú výšku príjmov na podanie daňového\npriznania. Pokiaľ SZČO nemieni podnikať, nepostačuje ak fakticky podnikateľskú činnosť nevykonáva.\nV súlade so živnostenským zákonom oznámi SZČO v týchto prípadoch živnostenskému úradu\nukončenie podnikania, čo má za následok zánik živnostenského oprávnenia (§ 57 ods. 1 písm. g))\nalebo pozastavenie prevádzkovania živnosti (§ 57 ods. 4). Tieto skutočnosti sa prejavia vo výpise zo\nživnostenského registra. Žalobkyňa však počas celého obdobia od 01. 03. 2004 do 15. 01. 2020 nemala\npodľa výpisu zo živnostenského registra pozastavenú, či zrušenú živnosť. Neexistuje žiaden zákonný\ndôvod, prečo by žalobkyňa za tohto stavu nemala byť považovaná za podnikateľku podľa § 2 ods. 2\npísm. b) Obchodného zákonníka, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského\noprávnenia.\n12. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27. 05. 2020, na ktoré poukázal\nžalovaný, bolo predmetom konania posúdenie, či žalobca v tam uvedenej veci spĺňal podmienky\nzaradenia do evidencie uchádzačov podľa zákona o službách zamestnanosti. Podľa ustanovenia\n§ 5 písm. b) v spojení s § ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti (účinného v čase\nadministratívneho konania v tam posudzovanej veci) je uchádzačom o zamestnanie občan, ktorý (okrem\niného) neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, pričom SZČO je fyzická osoba,\nktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu. V tam posudzovanej veci mal\nžalobca podľa živnostenského registra v čase zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie\naktívnu živnosť podľa živnostenského registra, ale bránil sa tým, že živnosť fakticky nevykonával\na živnostenský list vrátil živnostenskému úradu. Najvyšší súd SR s poukazom na uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013 zo dňa 07.08.2013 uviedol, že uchádzač o zamestnanie musí\nosvedčiť ním tvrdené skutočnosti vrátane toho, že neprevádzkuje živnosť... Dôkazným prostriedkom\nv takom prípade podľa § 57 ods. 5 živnostenského zákona je doručenie oznámenia o pozastavení\nprevádzkovania živnosti príslušnému živnostenskému úradu. Najvyšší súd ďalej uviedol, že Pokiaľ\nžalobca ako živnostník nemal záujem živnosť vykonávať, bol povinný postupovať v zmysle v tom čase\nplatného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo.\n13. Vyššie uvedené rozhodnutie sa síce týka interpretácie zákona o službách zamestnanosti, ktorý\nnebol aplikovaný vo veci prejednávanej správnym súdom, ale Najvyšší súd SR tu interpretoval pojem\nprevádzkovanie a vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnosti a uzavrel, že na\npreukázanie, že fyzická osoba takúto činnosť nevykonáva, slúži ako dôkazný prostriedok doručenie\noznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti príslušnému živnostenskému úradu v súlade so\nživnostenským zákonom a ak živnostník nemá záujem živnosť vykonávať, je povinný postupovať\nv súlade so zákonom tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti preukázateľne došlo. Tieto závery\nje možné aplikovať aj na vec prejednávanú správnym súdom s tým, že na preukázanie skutočnosti, že\nžalobkyňa nepodnikala v období od 01. 03. 2004 do 15. 01. 2020 nepostačuje jej tvrdenie o faktickom\nnevykonávaní živnosti, ale túto skutočnosť bolo potrebné preukázať oznámením živnostenskému úradu\no ukončení podnikania alebo pozastavení prevádzkovania živnosti v súlade so živnostenským zákonom.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že žalovaný správne vyhodnotil, že žalobkyňa\nzačala podnikať od 01. 03. 2004, odvodové prázdniny v zmysle Dohody u nej trvali do 01. 07. 2005\n(nasledujúceho roka po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať) a nie je možné, aby čerpala odvodové\nprázdniny ešte v čase uzavretia Dohody v roku 2021. Keďže žalobkyňa nečerpala odvodové prázdniny\na nebola ani dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená, nespĺňala podmienku podľa čl. VI. 3\nDohody, ako to vyhlásila v Dohode a Žiadosti. Uvedenie nepravdivých údajov v čl. VI. Dohody má\nv zmysle čl. VII. 2 Dohody za následok povinnosť SZČO vrátiť celý poskytnutý príspevok, a preto\n\nžalovaný správne ustálil, že žalobkyňa sa dopustila porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1\npísm. n) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a je povinná poskytnutý finančný príspevok\nv sume 2.040,00 Eur vrátiť.\n15. Žalobný bod zhrnutý v odseku 5.3. tohto rozsudku považuje správny súd za nekonkrétny,\nneumožňujúci súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. V súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP je\npovinnosťou žalobcu uviesť v správnej žalobe žalobné body tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné.\nSprávny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať z obsahu napadnutého\nrozhodnutia, či administratívneho spisu, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je v predmetnej veci viazaný\nrozsahom a dôvodmi správnej žaloby (nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP).\nV rámci tohto žalobného bodu žalobkyňa len všeobecne (právno-teoreticky) uvádza, ako má prebiehať\ndokazovanie v administratívnom konaní, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47\nods. 3 správneho poriadku, čo je právne posúdenie veci a aká má byť kvalita správnej („voľnej“) úvahy.\nŽalobkyňa však neuvádza, ako konkrétne pochybil orgán verejnej správy prvého stupňa, či žalovaný pri\ndokazovaní, ani v čom je odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, právne posúdenie veci a použitá\nsprávna úvaha v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na subjektívne práva žalobkyne.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že všetky vznesené žalobné body považoval\nza nedôvodné, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n17. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,\nsprávny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil\nv predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia\nna Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nPoznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Majerová z dôvodu jej\nospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}