Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-75S/10/2023 6023200047 20. 03. 2025 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, (právny predchodca - Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej správy a verejných prác so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava 15) za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39721/2022/SSSVP/118352 zo dňa 22.11.20222 takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica (ďalej aj len „ prvostupňový správny orgán“), v poradí tretím rozhodnutím pod č. OÚ BB OVBP2-2022-002157:SD zo dňa 19.07.2022 rozhodol o návrhu navrhovateľa a investora verejnoprospešnej stavby „I/66 Brezno – obchvat, II. Etapa , 1. úsek“, Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava, Investičná výstavba a správa ciest Banská Bystrica, Skuteckého 32, Banská Bystrica, na základe podkladov a vykonaného vyvlastňovacieho konania podľa § 7 -11 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o vyvlastňovaní“) tak, že podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, § 17a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vyvlastnil trvalým odňatím vo verejnom záujme vlastnícke právo k pozemkovej nehnuteľnosti v prospech SR – Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava, konkrétne parcelu parcelné číslo 6540/2, zapísanú na LV XXXX, pre k.ú. E., obec E., okres Brezno, o výmere 651 m2, trvalý trávnatý porast, ktorého pôvodní vlastníci v podiele 1/1 k celku boli žalobcovia. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, § 17a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov zároveň určil vyplatiť vyvlastňovaciu náhradu 5 839,47 € ako rozdiel medzi novourčenou náhradou 12 141,15 € a už vyplatenou náhradou 6 301,68 € (12 141,15 – 6 301,68 € = 5 839,47 €). Vo výroku rozhodnutia zároveň prvostupňový správny orgán uviedol v čom spočíva verejný záujem a to, že nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia dotknutých pozemkov je preukázaná právoplatným územným rozhodnutím líniovej verejnoprospešnej stavby vydaným mestom Brezno pod č. 2013/2187-06 zo dňa 29.07.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2013 a rozhodnutím č. MsÚ – 2016/3896-04 o predĺžení platnosti územného rozhodnutia zo dňa 02.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2016. V ďalšom texte podrobne opísal prvostupňový správny orgán trasovanie predmetného obchvatu a tiež v čom spočíva verejný záujem. Prvostupňový správny orgán rozhodol aj o námietkach žalobcov 1/ a 2/ tak, že námietky zamietol a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie pozemkov odkázal žalobcov na súd. 2. Na základe včas podaného odvolania žalobcov Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej správy a verejných prác, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava 15 (právny predchodca žalovaného) rozhodnutím č. 39721/2022/SSSVP/118352 zo dňa 22.11.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne A. F. C. a žalobcu A. B. C. zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ministerstvo ako odvolací orgán sa stotožnilo s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získania vlastníckeho práva k dotknutému pozemku dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Odvolací orgán konštatoval, že Okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď usúdil, že vyvlastniteľ pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 17 cestného zákona, ktorý je osobitným právnym predpisom vo vzťahu k zákonu o vyvlastnení. Prvostupňový správny orgán určil výšku náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcov na základe znaleckého posudku č. 49/2021 zo dňa 07.09.2021 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. Branislavom Hegerom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Pokiaľ žalobcovia uplatnili námietky voči výške náhrady za odňatie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vo vzťahu k tomu ministerstvo konštatovalo, že okresný úrad postupoval pri námietkach odvolateľov týkajúcich sa náhrady za odňatie vlastníckeho práva v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastnení zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia sa tiež vyjadril k odvolacím námietkam a to tak, že z výroku napadnutého rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že účelom vyvlastnenia je verejnoprospešná líniová stavba „I/66 Brezno-obchvat, II. Etapa , 1. úsek“. Podkladom pre presnú špecifikáciu predmetu vyvlastnenia je geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k týmto pozemkom č. 26171/2015 vyhotovený dňa 30.06.2015 spoločnosťou ISPO spol. s r.o., inžinierske stavby so sídlom Slovenská 86, 080 01 Prešov a úradne overený dňa 24.07.2015 Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č.271/15. V danom prípade sa jedná o technický podklad, ktorý ako dokumentačný materiál tvorí katastrálny operát potrebný pre spravovanie katastra nehnuteľností. K odvolacej námietke o nedostatočnom odôvodnení verejného záujmu ministerstvo ako odvolací orgán uviedlo, že v danom konkrétnom prípade sa jedná o subjektívny názor odvolateľky – žalobkyne, opätovne účelovo zameraný, nakoľko verejný záujem na uskutočnení predmetnej líniovej stavby je zrejmý z obsahu výroku napadnutého rozhodnutia a teda nie je pravda, že ho okresný úrad odôvodňuje len na základe nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia. Ministerstvo ako odvolací orgán konštatovalo, že okresný úrad postupoval pri námietke vyvlastňovaných (odvolateľov) týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastnení zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady. Odvolací orgán napokon uzavrel, že podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktoré jeho vydaniu predchádzal, a nakoľko nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia okresného úradu – jeho výrokovej alebo dôvodovej časti, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Žalobcovia poukázali, že v tejto konkrétnej veci ide v poradí o tretie rozhodnutie prvostupňového orgánu. Konaniu, ktorého výsledkom je vydanie tretieho rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcov, ktoré bolo potvrdené právnym predchodcom žalovaného, predchádzalo ústne konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici, výsledkom ktorého bolo zrušenie rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, a to rozsudkom č. 23S/207/2019 zo dňa 11.02.2021. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom Banská Bystrica a doplnení návrhu na vyvlastnenie vyvlastňovateľom, prvostupňový správny orgán oznámil vyvlastňovacie konanie a nariadil ústne prerokovanie na deň 01.02.2022. Súčasťou doplneného návrhu na vyvlastnenie bol aj nový znalecký posudok č. 41/2021, vypracovaný znalcom Ing. Branislavom Hegerom. Do konania bolo predložené aj vyjadrenie znalca Ing. Branislava Hegera, a to jednak k stanoveniu priemernej náhrady, ako aj
posúdeniu námietok, ktoré boli vznesené účastníkmi konania vo vzťahu k existencii zákonných prekážok, ktoré vznikli z dôvodu rozčlenenia parcely ako celku, čím sa vytvorili dve nové zostávajúce parcely. Nové zostávajúce parcely vznikli vyvlastnením časti novo vytvoreného pozemku o výmere 651 m2, pričom tento vyvlastnený pozemok pôvodnú parcelu preťal priamo stredom pôvodne ucelenej parcely vo vlastníctve žalobcov. Zo strany žalobcov bol do konania predložený dôkaz, ktorým bol znalecký posudok č. 250/2022, vypracovaný Ing. Mariánom Saksom, ktorým bola preukázaná nezákonnosť postupu znalca Ing. Branislava Hegera pri stanovení priemernej náhrady za vyvlastnenie pozemku. 5. Žalobcovia v správnej žalobe po odcitovaní príslušných ustanovení relevantnej právnej úpravy uviedli, že právny predchodca žalovaného, ako aj prvostupňový orgán, nerešpektovali právny záver Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v zrušujúcom rozsudku zo dňa 11.02.2021, pričom opätovne vydali rozhodnutia s tými istými vadami ako v rozhodnutiach predchádzajúcich súdnemu prieskumu. Žalobcovia namietajú, že vo výroku absentuje účel vyvlastnenia. Poukázali pritom na § 17a) zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení podľa ktorého je možné vo verejnom záujme vyvlastniť vlastnícke právo k nehnuteľnosti len pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem. V súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. v platnom znení, podstatnou zákonnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia vyvlastnenie je nesporne uvedenie účelu vyvlastnenia, ktorý opätovne v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako podstatnej náležitosti tohto výroku, absentuje. Tvrdenie žalovaného, že účel je obsiahnutý na stranách 1-4 rozhodnutia, je predovšetkým nepravdivé, nakoľko z označených strán, ktoré sa týkajú výrokovej časti, účel nevyplýva. Účel vyvlastnenia pre potreby naplnenia zákonnej podmienky musí byť preto vyjadrený jasne a zrozumiteľne, to znamená uvedením konkrétnej stavby pre ktorú sa pristupuje k vyvlastneniu vlastníckeho práva. Výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu však vyvlastňuje tzv. pozemkovú nehnuteľnosť, síce v k.ú. E., avšak následne ako je uvedené: „geometrický plán: č. 26171/2015, znalecký posudok: č. 49/2021, odborné vyjadrenie: č. 1/2022, znalecký úkon č. 16/2022“. Uvedené konštatovanie je predovšetkým nezrozumiteľné, najmä v rozpore s hmotnoprávnou podmienkou, ktorej je určenie prechodu vlastníctva a vlastníckeho práva ako aj určenie dňa, kedy by mali nastať účinky prechodu vlastníckeho práva na vyvlastniteľa. Z uvedeného dôvodu je prvá časť výrokového rozhodnutia postihnutá závažnou vadou, ktorá nie je spôsobilá vyvolať akýkoľvek právny účinok, ktorý má zakladať prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vyvlastniteľa, nakoľko účinky môžu byť spojené výlučne s rozhodnutím zákonným. K určeniu náhrady za vyvlastnený pozemok v rozsahu jej uplatnenia žalobcovia uviedli, že zákon striktne stanovuje jej primerané určenie a lehotu na jej vyplatenie, to znamená určená výška náhrady musí korešpondovať s výškou náhrady určenej k zaplateniu. 6. Žalobcovia tiež v žalobe namietali absenciu preukázania a zdôvodnenia verejného záujmu. Podľa žalobcov z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že správny orgán sa existenciou verejného záujmu v konaní opätovne vôbec nezaoberal. Respektíve ho ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil, a to práve z dôvodu absencie účelu vyvlastnenia vo výrokovej časti. O tom, či je daný verejný záujem, musí rozhodovať správny orgán v rámci vyvlastňovacieho konania, a to vždy so zreteľom na konkrétne okolnosti danej veci a vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. Žalobcovia tvrdili, že v konaní nebola splnená podmienka skúmania a preukázania „verejného záujmu“, ktorý musí byť riadne zadefinovaný, a to pri zvážení všetkých dopadov na spoločnosť, ale i na vyvlastňovaného jedinca, a to aplikáciou ústavného testu proporcionality. 7. Žalobcovia v neposlednom rade namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci určenia primeranej náhrady. V tejto súvislosti namietali, že podkladom pre určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku C-KN p. č. 6540/2 o výmere 651 m2 bol znalecký posudok č. 41/2021, vypracovaný znalcom Ing. Branislavom Hegerom, podľa ktorého všeobecná hodnota vyvlastňovaného pozemku predstavuje 18,65 €/m2, ktorá bola určená použitím metódy polohovej diferenciácie, nakoľko znalec v znaleckom posudku tvrdí, že neexistuje súbor porovnateľných nehnuteľností pre uplatnenie porovnávacej metódy. Žalobcovia namietali, že predmetný znalecký posudok predstavuje neobjektívny podklad pre určenie priemernej náhrady za vyvlastnenie. Už v predchádzajúcom konaní, výsledkom ktorého boli rozhodnutia, následne ako nezákonne zrušené Krajským súdom Banská Bystrica, disponoval správny orgán znaleckým posudkom, ktorý do konania ako dôkaz predložili žalobcovia, z ktorého bolo nesporné, že súbor porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite existuje. Všeobecná hodnota vyvlastňovaného pozemku podľa tohto dôkazu predstavuje sumu vo výške 28,45 €/m2 pri porovnávacej metóde, t.j. suma vyvlastňovaného pozemku predstavuje priemernú náhradu vo výške 75 193,35 €. Žalobcovia tiež namietali, že znalec Ing. Branislav Heger použil nesprávnu metodiku a rozdiel medzi určenou náhradou podľa znaleckého posudku Ing. Mariánom Saksom vznikol aj z dôvodu uplatnenia faktoru času. Žalobcovia namietali, že vo vyvlastňovacom konaní
nedošlo k určeniu zákonnej primeranej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť, ako jednej z materiálnej podmienky vyvlastnenia. Porušenie niektorej materiálnej podmienky vyvlastnenia, je potom výsledkom svojvôle štátnej moci, čoho dôsledkom je extrémny rozpor s princípom spravodlivosti. Iba určenie priemernej náhrady a jej vyplatenie v celej výške predstavuje kompenzáciu rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca za to, že vlastník je povinný strpieť tento legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na iného vo verejnom záujme. Podmienka poskytnutia primeranej náhrady za odňatie vlastníctva je súčasťou ochrany, ktorá je priznaná podľa Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovia tiež namietali rozsah vyvlastnenia. Uviedli, že skutkové závery vo vzťahu k využiteľnosti zostatkových parciel nemajú oporu v zákone a sú v priamom rozpore s odborným vyjadrením znalca Ing. Branislava Hegera. Podľa tohto vyjadrenia je nesporné, a to stanoviska č. 1, podľa ktorého prístup k časti B má byť zabezpečený podľa navrhovanej projektovej dokumentácie, ako zjazd I/66 s následným prejazdom a prístupom cez cudzie pozemky, čo však nepredstavuje priamy prístup k tejto časti, pričom pôvodný prístup bol zabezpečený výlučne cez pôvodnú parcelu, počnúc časťou zostatkovej parcely A. Žalobcovia poukázali na to, že skutkové závery právneho predchodcu žalovaného vo vzťahu k skúmaniu zákonných prekážok využiteľnosti zostatkových parciel nemajú oporu v zákone. Samotnú nemožnosť užívania, ako aj neprimerané ťažkosti užívania zostatkových parciel, je nutné posudzovať vo vzťahu k pojmu vlastníctvo, ktoré oprávňuje vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona, nakoľko je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vo výkone jeho práva. Tvrdenie právneho predchodcu žalovaného, že žalobcovia k zostatkovej parcele E-KN o výmere 1 775 m2 majú prístup cez parcely tretích osôb je popretím ochrany vlastníctva tretích osôb, nakoľko žalobcovia k daným pozemkom nedisponujú žiadnym vecným právom zabezpečujúcim im prechod. Žalobcovia tiež namietali, že neexistuje geometrický plán pre trvalý záber. Na záver podanej správnej žaloby žalobcovia poukázali, že celé odôvodnenie rozhodnutia postráda ústavnú požiadavku práva na spravodlivý proces. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko ju považuje za nedôvodnú. K vytýkaným vadám výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že výroková časť je obsiahnutá na strane 1-3 a súčasťou výroku je tiež ďalšia špecifikácia vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Označenie nehnuteľnosti spôsobom ako je uvedené vo výroku je bez akýchkoľvek pochybností preukázaním splnenia zákonnej povinnosti správneho orgánu. Účinky prechodu vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vyvlastniteľa nastanú dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Správny orgán účel vyvlastnenia jednoznačne špecifikoval. V súvislosti s namietanou primeranou náhradou žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009 a sp. zn. 3Sžp/23/2013. K námietke o absencii geometrického plánu žalovaný uviedol, že technickým podkladom pre presnúšpecifikáciu predmetu vyvlastnenia bol geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k týmto pozemkom č. 26171/2015 vyhotovený dňa 30.06.2015 spoločnosťou ISPO spol. s r.o., inžinierske stavby so sídlom Slovenská 86, 080 01 Prešov a úradne overený dňa 24.07.2015 Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č. 271/15. 9. K podanej správnej žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania, ktorý tak isto ako žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa ďalšieho účastníka konania vo výroku rozhodnutia okresného úradu je presne a jasne sformulovaný účel vyvlastnenia, ktorým je realizácia verejnoprospešnej líniovej stavby. 10. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia žalobnou replikou v ktorej zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v podanej správnej žalobe. Zopakovali svoju námietku, že výrok rozhodnutia nespĺňa požiadavku zákonnosti z dôvodu absencie jeho náležitostí v zmysle zákonného ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a), písm. b) bod.1, písm. e) zákona o vyvlastnení. 11. Na žalobnú repliku žalobcov reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej uviedol, že z celého obsahu výrokovej časti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica vyplýva ten záver, že účelom vyvlastnenia v predmetnom prípade je verejnoprospešná líniová stavba „I/66 Brezno – obchvat, II. Etapa , 1. úsek“. Vzhľadom na obsah výrokovej časti to žalovaný považuje za nespochybniteľné. K absencii zdôvodnenia verejného záujmu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zdôvodnenie verejného záujmu vyvlastnenia v rozhodnutí Okresného úradu Banská Bystrica je dostatočné, vecné, komplexné a logické. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosti, ktoré namietajú žalobcovia, údajný nesprávny postup znalca Ing. Branislava Hegera pri výpočte výšky náhrady za vyvlastnenie, by bol práve predmetom pred všeobecným súdom, ak by sa žalobcovia odvolali voči výroku o výške náhrady. Nesmie však byť na ťarchu žalovaného tá skutočnosť, že žalobcovia svoju zákonnú možnosť v tomto smere nevyužili/ opomenuli a nemôžu toto pochybenie nahradiť tak, že si budú zvýšenie náhrady za vyvlastnenie
uplatňovať v rámci správnej žaloby, čo jednoznačne predstavuje jediný účel námietok žalobcov voči výške náhrady za vyvlastnenie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia NSS SR sp. zn. 3Sžp/23/2013 a 4Sžk/13/2018. A tiež na rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžk/28/2019. 12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/10/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/10/2023. 13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 20.03.2025. Právna zástupkyňa žalobcov sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrila v zhode s obsahom podanej správnej žaloby. Navrhla, aby správny súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne. Zástupca ďalšieho účastníka konania sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 14. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o trvalom odňatí vlastníckeho práva žalobcov k ich pozemkovým nehnuteľnostiam v súvislosti s výstavbou cesty I/66 Brezno – obchvat, II. Etapa , 1. úsek. 16. Podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní, tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu. 17. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní. (3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 18. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. 19. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 20. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. 21. V správnej žalobe žalobcovia svoje podstatné námietky zhrnuli tak, že (i) rozhodnutia trpia vadami nezákonnosti, teda že sú v rozpore s ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, že (ii) absentuje preukázanie a zdôvodnenie verejného záujmu, že (iii) bol nedostatočne zistený skutkový stav vo veci určenia primeranej náhrady, že (iv) k vyvlastneniu malo dôjsť vo väčšom rozsahu, zvyšné pozemky sú nevyužiteľné, že (v) neexistuje geometrický plán a v neposlednom rade, že (vi) odôvodnenie rozhodnutia je nedostačujúce 22. K prvej skupine žalobných námietok, týkajúcich sa nedostatku výroku rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky uvedené ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Žalobcami vytýkanú absenciu náležitostí podľa § 13 ods. 2 písm. a), písm. b) bod 1., písm. e) zákona o vyvlastňovaní správny súd nezistil. Prvostupňový správny orgán uviedol vo výroku, že účelom vyvlastnenia vo verejnom záujme je vybudovanie cesty „I/66 Brezno – obchvat, II. Etapa , 1. úsek“. Zároveň prvostupňový správny orgán obsiahlo vo výroku rozhodnutia opísal v čom tkvie verejný záujm na vybodovaní tejto cesty, okrem iné aj odklon dopravy z centrálnej časti mesta Brezno a zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy, teda všeobecný záujem verejnosti. Vo výroku rozhodnutia je tiež uvedené, že s užívaním vyvlastneného pozemku je potrebné začať do piatich rokov od vyhlásenia právoplatnosti rozhodnutia. Obsahuje tiež účel, na ktorý sa predmetný pozemok vyvlastnil a samozrejme v prospech koho sa vyvlastnil. 23. K druhej skupine žalobných námietok, týkajúcej sa preukázania a zdôvodnenia verejného záujmu, správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia celkom na takmer dvoch stranách podrobne a podľa názoru správneho súdu vyčerpávajúce opísal z čoho vyplýva verejný záujem. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že aj žalobcom musí byť zrejmé, že riešenie dopravnej situácia odklonom dopravy z centrálnej časti mesta Brezno a tým zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy, je vo verejnom záujme. 24. Pokiaľ žalobcovia namietali výšku náhrady za vyvlastnenie (čo bola podľa správneho súdu primárna námietka), ktorej výška bola určená znaleckým posudkom, poukazujúc na nimi predložený znalecký posudok, správny súd k tomuto uvádza, že ani táto skupina námietok nebola dôvodná. 25. Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o prevode nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je vždy aj dohoda o kúpnej cene, t. j. o sume náhrady za vyvlastnenie, vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa náhrada z vyvlastnenie stanoví na podklade sumy určenej znaleckým posudkom. Keďže znaleckým posudkom má byť stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, musí ísť o znalecký posudok vypracovaný na podklade vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zákon pre prípad nesúhlasu vyvlastňovaného s takto určenou sumou náhrady ustanovuje osobitný postup. Ten spočíva v možnosti vyvlastňovaného domáhať sa v jednoročnej prekluzívnej lehote priznania vyššej náhrady. Takúto možnosť si však vyvlastňovaný uplatňuje podaním osobitnej žaloby v rámci civilného sporového konania voči navrhovateľovi vyvlastnenia. Inak povedané prípadný nesúhlas vyvlastňovaného s výškou náhrady nemôže byť predmetom dokazovania vo vyvlastňovacom konaní, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy napr. komparácia správnym orgánom zabezpečeného znaleckého posudku s iným znaleckým posudkom doloženým vyvlastňovaným alebo vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Keďže práve podstatou civilného sporového konania bude skúmanie, či znalecky určená suma náhrady bola stanovená správne tak, aby zodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, resp. spĺňala ústavné
atribúty primeranej náhrady, potom je logické, že tieto otázky nemôžu byť relevantne skúmané pri správnom súdnom prieskume vyvlastňovacieho rozhodnutia. Inými slovami právomoc civilného súdu v ? tomto prípade neguje právomoc súdu správneho (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2023 bod.39). 26. K námietkam žalobcov, že k vyvlastneniu malo dôjsť vo väčšom rozsahu, nakoľko zvyšné parcely nebudú môcť plnohodnotne využívať, správny súd uvádza, že vyvlastnenie je možné uskutočniť len v nevyhnutnej miere [§ 2 odsek. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní]. Námietky žalobcov v tomto smere mali len všeobecný charakter. Z administratívneho spisu okrem iného vyplýva, že navrhovateľ vyvlastnenia pri opätovnom pokuse o doriešenie využiteľnosti zvyškovej parcely, ktorá vznikla medzi cestou III. triedy a novovybudovanou cestou I. triedy navrhol vyvlastňovaným (žalobcom) odkúpenie predmetného zvyšku parcely za cenu podľa znaleckého posudku. Na túto ponuku nijak žalobcovia nereagovali, ta isto ako ani na ponuku posunutia vjazdu na pozemok vo vlastníctve žalobcov, čím by mali zabezpečený prístup z cesty na pozemok. 27. Pokiaľ žalobcovia v žalobe namietali, že neexistuje geometrický plán, tak ani námietky tohto charakteru neboli dôvodné. Podkladom pre presnú špecifikáciu predmetu vyvlastnenia je geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k týmto pozemkom č. 26171/2015 vyhotovený dňa 30.06.2015 spoločnosťou ISPO spol. s r.o., inžinierske stavby so sídlom Slovenská 86, 080 01 Prešov a úradne overený dňa 24.07.2015 Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č. 271/15. 28. Dôvodná nebola ani námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté ako aj úvahu, ktorou boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Prvostupňové rozhodnutie a ani napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobcovia s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasia, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcov s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 29. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania z dôvodu ich neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by mu mali byť voči žalobcom priznané iné trovy. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).