{"guid": "510f5c6a-82bd-4c3a-842b-9435321c80d9:eb1a6626-92c1-4174-a5cc-624b6bcfa1ae", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4", "spisova_znacka": "BB-75S/10/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/10/2023 z 20. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 20. marca 2025, sp. zn. BB-75S/10/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4", "identifikacne_cislo": "6023200047", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/282#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb1a6626-92c1-4174-a5cc-624b6bcfa1ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-75S/10/2023\n6023200047\n20. 03. 2025\nJUDr. Peter Kvietok\nECLI:SK:SpSBB:2025:6023200047.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov\nsenátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX,\nXXX XX E., obaja právne zastúpení: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA\nGROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra proti žalovanému: Úrad\npre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831\n04 Bratislava, (právny predchodca - Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej správy\na verejných prác so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava 15) za účasti ďalšieho účastníka\nkonania: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39721/2022/SSSVP/118352 zo dňa 22.11.20222\ntakto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy,\nso sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica (ďalej aj len „ prvostupňový správny orgán“),\nv poradí tretím rozhodnutím pod č. OÚ BB OVBP2-2022-002157:SD zo dňa 19.07.2022 rozhodol\no návrhu navrhovateľa a investora verejnoprospešnej stavby „I/66 Brezno – obchvat, II. Etapa , 1.\núsek“, Slovenskej správy ciest, Miletičova 19, Bratislava, Investičná výstavba a správa ciest Banská\nBystrica, Skuteckého 32, Banská Bystrica, na základe podkladov a vykonaného vyvlastňovacieho\nkonania podľa § 7 -11 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, a o nútenom\nobmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon\no vyvlastňovaní“) tak, že podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, § 17a) zákona č. 135/1961 Zb.\no pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vyvlastnil trvalým odňatím\nvo verejnom záujme vlastnícke právo k pozemkovej nehnuteľnosti v prospech SR – Slovenskej správy\nciest, Miletičova 19, Bratislava, konkrétne parcelu parcelné číslo 6540/2, zapísanú na LV XXXX, pre\nk.ú. E., obec E., okres Brezno, o výmere 651 m2, trvalý trávnatý porast, ktorého pôvodní vlastníci\nv podiele 1/1 k celku boli žalobcovia. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, § 17a) zákona č.\n135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov zároveň určil\nvyplatiť vyvlastňovaciu náhradu 5 839,47 € ako rozdiel medzi novourčenou náhradou 12 141,15 €\na už vyplatenou náhradou 6 301,68 € (12 141,15 – 6 301,68 € = 5 839,47 €). Vo výroku rozhodnutia\nzároveň prvostupňový správny orgán uviedol v čom spočíva verejný záujem a to, že nevyhnutnosť\nrozsahu vyvlastnenia dotknutých pozemkov je preukázaná právoplatným územným rozhodnutím líniovej\nverejnoprospešnej stavby vydaným mestom Brezno pod č. 2013/2187-06 zo dňa 29.07.2013, ktoré\n\nnadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2013 a rozhodnutím č. MsÚ – 2016/3896-04 o predĺžení platnosti\núzemného rozhodnutia zo dňa 02.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2016. V ďalšom\ntexte podrobne opísal prvostupňový správny orgán trasovanie predmetného obchvatu a tiež v čom\nspočíva verejný záujem. Prvostupňový správny orgán rozhodol aj o námietkach žalobcov 1/ a 2/ tak,\nže námietky zamietol a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie pozemkov odkázal žalobcov\nna súd.\n2. Na základe včas podaného odvolania žalobcov Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej\nsprávy a verejných prác, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava 15 (právny predchodca žalovaného)\nrozhodnutím č. 39721/2022/SSSVP/118352 zo dňa 22.11.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne\nA. F. C. a žalobcu A. B. C. zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\nMinisterstvo ako odvolací orgán sa stotožnilo s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu,\nže v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získania vlastníckeho práva k dotknutému\npozemku dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Odvolací orgán konštatoval, že Okresný úrad\npostupoval v súlade so zákonom, keď usúdil, že vyvlastniteľ pri podaní návrhu na vyvlastnenie\npreukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 17 cestného zákona, ktorý je osobitným\nprávnym predpisom vo vzťahu k zákonu o vyvlastnení. Prvostupňový správny orgán určil výšku náhrady\nza vyvlastnenie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcov na základe znaleckého posudku č.\n49/2021 zo dňa 07.09.2021 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.492/2004\nZ. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Ing. Branislavom Hegerom,\nznalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.\nPokiaľ žalobcovia uplatnili námietky voči výške náhrady za odňatie vlastníckeho práva k predmetnému\npozemku vo vzťahu k tomu ministerstvo konštatovalo, že okresný úrad postupoval pri námietkach\nodvolateľov týkajúcich sa náhrady za odňatie vlastníckeho práva v súlade so zákonom, keď postupom\npodľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastnení zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca na účel\nposúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady. Odvolací orgán v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia sa tiež vyjadril k odvolacím námietkam a to tak, že z výroku napadnutého rozhodnutia\nbez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že účelom vyvlastnenia je verejnoprospešná líniová stavba\n„I/66 Brezno-obchvat, II. Etapa , 1. úsek“. Podkladom pre presnú špecifikáciu predmetu vyvlastnenia\nje geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k týmto pozemkom č.\n26171/2015 vyhotovený dňa 30.06.2015 spoločnosťou ISPO spol. s r.o., inžinierske stavby so\nsídlom Slovenská 86, 080 01 Prešov a úradne overený dňa 24.07.2015 Okresným úradom Brezno,\nkatastrálnym odborom pod č.271/15. V danom prípade sa jedná o technický podklad, ktorý ako\ndokumentačný materiál tvorí katastrálny operát potrebný pre spravovanie katastra nehnuteľností.\nK odvolacej námietke o nedostatočnom odôvodnení verejného záujmu ministerstvo ako odvolací orgán\nuviedlo, že v danom konkrétnom prípade sa jedná o subjektívny názor odvolateľky – žalobkyne,\nopätovne účelovo zameraný, nakoľko verejný záujem na uskutočnení predmetnej líniovej stavby je\nzrejmý z obsahu výroku napadnutého rozhodnutia a teda nie je pravda, že ho okresný úrad odôvodňuje\nlen na základe nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia. Ministerstvo ako odvolací orgán konštatovalo,\nže okresný úrad postupoval pri námietke vyvlastňovaných (odvolateľov) týkajúcej sa náhrady za\nvyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastnení zabezpečil\nodborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie\no sume náhrady. Odvolací orgán napokon uzavrel, že podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku\nnapadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktoré jeho vydaniu predchádzal, a nakoľko\nnezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia okresného úradu – jeho výrokovej alebo dôvodovej časti,\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil\nodvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\n3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n4. Žalobcovia poukázali, že v tejto konkrétnej veci ide v poradí o tretie rozhodnutie prvostupňového\norgánu. Konaniu, ktorého výsledkom je vydanie tretieho rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva\nžalobcov, ktoré bolo potvrdené právnym predchodcom žalovaného, predchádzalo ústne konanie\nvedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici, výsledkom ktorého bolo zrušenie rozhodnutia právneho\npredchodcu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, a to rozsudkom č. 23S/207/2019 zo dňa\n11.02.2021. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom Banská Bystrica a doplnení návrhu na vyvlastnenie\nvyvlastňovateľom, prvostupňový správny orgán oznámil vyvlastňovacie konanie a nariadil ústne\nprerokovanie na deň 01.02.2022. Súčasťou doplneného návrhu na vyvlastnenie bol aj nový znalecký\nposudok č. 41/2021, vypracovaný znalcom Ing. Branislavom Hegerom. Do konania bolo predložené\naj vyjadrenie znalca Ing. Branislava Hegera, a to jednak k stanoveniu priemernej náhrady, ako aj\n\nposúdeniu námietok, ktoré boli vznesené účastníkmi konania vo vzťahu k existencii zákonných prekážok,\nktoré vznikli z dôvodu rozčlenenia parcely ako celku, čím sa vytvorili dve nové zostávajúce parcely.\nNové zostávajúce parcely vznikli vyvlastnením časti novo vytvoreného pozemku o výmere 651 m2,\npričom tento vyvlastnený pozemok pôvodnú parcelu preťal priamo stredom pôvodne ucelenej parcely vo\nvlastníctve žalobcov. Zo strany žalobcov bol do konania predložený dôkaz, ktorým bol znalecký posudok\nč. 250/2022, vypracovaný Ing. Mariánom Saksom, ktorým bola preukázaná nezákonnosť postupu znalca\nIng. Branislava Hegera pri stanovení priemernej náhrady za vyvlastnenie pozemku.\n5. Žalobcovia v správnej žalobe po odcitovaní príslušných ustanovení relevantnej právnej úpravy\nuviedli, že právny predchodca žalovaného, ako aj prvostupňový orgán, nerešpektovali právny záver\nKrajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v zrušujúcom rozsudku zo dňa 11.02.2021, pričom\nopätovne vydali rozhodnutia s tými istými vadami ako v rozhodnutiach predchádzajúcich súdnemu\nprieskumu. Žalobcovia namietajú, že vo výroku absentuje účel vyvlastnenia. Poukázali pritom na\n§ 17a) zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení podľa ktorého je možné vo verejnom záujme\nvyvlastniť vlastnícke právo k nehnuteľnosti len pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych\nkomunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem. V súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015\nZ. z. v platnom znení, podstatnou zákonnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia vyvlastnenie\nje nesporne uvedenie účelu vyvlastnenia, ktorý opätovne v rozhodnutí prvostupňového správneho\norgánu, ako podstatnej náležitosti tohto výroku, absentuje. Tvrdenie žalovaného, že účel je obsiahnutý\nna stranách 1-4 rozhodnutia, je predovšetkým nepravdivé, nakoľko z označených strán, ktoré sa\ntýkajú výrokovej časti, účel nevyplýva. Účel vyvlastnenia pre potreby naplnenia zákonnej podmienky\nmusí byť preto vyjadrený jasne a zrozumiteľne, to znamená uvedením konkrétnej stavby pre ktorú\nsa pristupuje k vyvlastneniu vlastníckeho práva. Výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu však\nvyvlastňuje tzv. pozemkovú nehnuteľnosť, síce v k.ú. E., avšak následne ako je uvedené: „geometrický\nplán: č. 26171/2015, znalecký posudok: č. 49/2021, odborné vyjadrenie: č. 1/2022, znalecký úkon č.\n16/2022“. Uvedené konštatovanie je predovšetkým nezrozumiteľné, najmä v rozpore s hmotnoprávnou\npodmienkou, ktorej je určenie prechodu vlastníctva a vlastníckeho práva ako aj určenie dňa, kedy by\nmali nastať účinky prechodu vlastníckeho práva na vyvlastniteľa. Z uvedeného dôvodu je prvá časť\nvýrokového rozhodnutia postihnutá závažnou vadou, ktorá nie je spôsobilá vyvolať akýkoľvek právny\núčinok, ktorý má zakladať prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vyvlastniteľa, nakoľko účinky\nmôžu byť spojené výlučne s rozhodnutím zákonným. K určeniu náhrady za vyvlastnený pozemok\nv rozsahu jej uplatnenia žalobcovia uviedli, že zákon striktne stanovuje jej primerané určenie a lehotu\nna jej vyplatenie, to znamená určená výška náhrady musí korešpondovať s výškou náhrady určenej\nk zaplateniu.\n6. Žalobcovia tiež v žalobe namietali absenciu preukázania a zdôvodnenia verejného záujmu. Podľa\nžalobcov z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že správny orgán sa existenciou verejného záujmu\nv konaní opätovne vôbec nezaoberal. Respektíve ho ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil, a to práve\nz dôvodu absencie účelu vyvlastnenia vo výrokovej časti. O tom, či je daný verejný záujem, musí\nrozhodovať správny orgán v rámci vyvlastňovacieho konania, a to vždy so zreteľom na konkrétne\nokolnosti danej veci a vo vzťahu k účelu vyvlastnenia. Žalobcovia tvrdili, že v konaní nebola splnená\npodmienka skúmania a preukázania „verejného záujmu“, ktorý musí byť riadne zadefinovaný, a to pri\nzvážení všetkých dopadov na spoločnosť, ale i na vyvlastňovaného jedinca, a to aplikáciou ústavného\ntestu proporcionality.\n7. Žalobcovia v neposlednom rade namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci určenia\nprimeranej náhrady. V tejto súvislosti namietali, že podkladom pre určenie primeranej náhrady za\nvyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku C-KN p. č. 6540/2 o výmere 651 m2 bol znalecký\nposudok č. 41/2021, vypracovaný znalcom Ing. Branislavom Hegerom, podľa ktorého všeobecná\nhodnota vyvlastňovaného pozemku predstavuje 18,65 €/m2, ktorá bola určená použitím metódy\npolohovej diferenciácie, nakoľko znalec v znaleckom posudku tvrdí, že neexistuje súbor porovnateľných\nnehnuteľností pre uplatnenie porovnávacej metódy. Žalobcovia namietali, že predmetný znalecký\nposudok predstavuje neobjektívny podklad pre určenie priemernej náhrady za vyvlastnenie. Už\nv predchádzajúcom konaní, výsledkom ktorého boli rozhodnutia, následne ako nezákonne zrušené\nKrajským súdom Banská Bystrica, disponoval správny orgán znaleckým posudkom, ktorý do konania\nako dôkaz predložili žalobcovia, z ktorého bolo nesporné, že súbor porovnateľných nehnuteľností\nv danej lokalite existuje. Všeobecná hodnota vyvlastňovaného pozemku podľa tohto dôkazu predstavuje\nsumu vo výške 28,45 €/m2 pri porovnávacej metóde, t.j. suma vyvlastňovaného pozemku predstavuje\npriemernú náhradu vo výške 75 193,35 €. Žalobcovia tiež namietali, že znalec Ing. Branislav Heger\npoužil nesprávnu metodiku a rozdiel medzi určenou náhradou podľa znaleckého posudku Ing. Mariánom\nSaksom vznikol aj z dôvodu uplatnenia faktoru času. Žalobcovia namietali, že vo vyvlastňovacom konaní\n\nnedošlo k určeniu zákonnej primeranej náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť, ako jednej z materiálnej\npodmienky vyvlastnenia. Porušenie niektorej materiálnej podmienky vyvlastnenia, je potom výsledkom\nsvojvôle štátnej moci, čoho dôsledkom je extrémny rozpor s princípom spravodlivosti. Iba určenie\npriemernej náhrady a jej vyplatenie v celej výške predstavuje kompenzáciu rovnováhy medzi záujmom\nverejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca za to, že vlastník je povinný strpieť tento\nlegitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na iného vo verejnom záujme. Podmienka poskytnutia\nprimeranej náhrady za odňatie vlastníctva je súčasťou ochrany, ktorá je priznaná podľa Protokolu č. 1\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovia tiež namietali rozsah vyvlastnenia.\nUviedli, že skutkové závery vo vzťahu k využiteľnosti zostatkových parciel nemajú oporu v zákone a sú\nv priamom rozpore s odborným vyjadrením znalca Ing. Branislava Hegera. Podľa tohto vyjadrenia je\nnesporné, a to stanoviska č. 1, podľa ktorého prístup k časti B má byť zabezpečený podľa navrhovanej\nprojektovej dokumentácie, ako zjazd I/66 s následným prejazdom a prístupom cez cudzie pozemky,\nčo však nepredstavuje priamy prístup k tejto časti, pričom pôvodný prístup bol zabezpečený výlučne\ncez pôvodnú parcelu, počnúc časťou zostatkovej parcely A. Žalobcovia poukázali na to, že skutkové\nzávery právneho predchodcu žalovaného vo vzťahu k skúmaniu zákonných prekážok využiteľnosti\nzostatkových parciel nemajú oporu v zákone. Samotnú nemožnosť užívania, ako aj neprimerané ťažkosti\nužívania zostatkových parciel, je nutné posudzovať vo vzťahu k pojmu vlastníctvo, ktoré oprávňuje\nvlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona, nakoľko\nje právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť\nvo výkone jeho práva. Tvrdenie právneho predchodcu žalovaného, že žalobcovia k zostatkovej parcele\nE-KN o výmere 1 775 m2 majú prístup cez parcely tretích osôb je popretím ochrany vlastníctva tretích\nosôb, nakoľko žalobcovia k daným pozemkom nedisponujú žiadnym vecným právom zabezpečujúcim\nim prechod. Žalobcovia tiež namietali, že neexistuje geometrický plán pre trvalý záber. Na záver podanej\nsprávnej žaloby žalobcovia poukázali, že celé odôvodnenie rozhodnutia postráda ústavnú požiadavku\npráva na spravodlivý proces.\n8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť, nakoľko ju považuje za nedôvodnú. K vytýkaným vadám výroku prvostupňového rozhodnutia\nuviedol, že výroková časť je obsiahnutá na strane 1-3 a súčasťou výroku je tiež ďalšia špecifikácia\nvyvlastňovanej nehnuteľnosti. Označenie nehnuteľnosti spôsobom ako je uvedené vo výroku\nje bez akýchkoľvek pochybností preukázaním splnenia zákonnej povinnosti správneho orgánu.\nÚčinky prechodu vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na vyvlastniteľa nastanú dňom\nprávoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Správny orgán účel vyvlastnenia jednoznačne špecifikoval.\nV súvislosti s namietanou primeranou náhradou žalovaný vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009 a sp. zn. 3Sžp/23/2013. K námietke o absencii\ngeometrického plánu žalovaný uviedol, že technickým podkladom pre presnúšpecifikáciu predmetu\nvyvlastnenia bol geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k týmto\npozemkom č. 26171/2015 vyhotovený dňa 30.06.2015 spoločnosťou ISPO spol. s r.o., inžinierske stavby\nso sídlom Slovenská 86, 080 01 Prešov a úradne overený dňa 24.07.2015 Okresným úradom Brezno,\nkatastrálnym odborom pod č. 271/15.\n9. K podanej správnej žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania, ktorý tak isto ako žalovaný navrhol\nžalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa ďalšieho účastníka konania vo výroku rozhodnutia okresného\núradu je presne a jasne sformulovaný účel vyvlastnenia, ktorým je realizácia verejnoprospešnej líniovej\nstavby.\n10. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia žalobnou replikou v ktorej zotrvali na svojej\nargumentácii uvedenej v podanej správnej žalobe. Zopakovali svoju námietku, že výrok rozhodnutia\nnespĺňa požiadavku zákonnosti z dôvodu absencie jeho náležitostí v zmysle zákonného ustanovenia §\n13 ods. 2 písm. a), písm. b) bod.1, písm. e) zákona o vyvlastnení.\n11. Na žalobnú repliku žalobcov reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej uviedol, že z celého\nobsahu výrokovej časti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica vyplýva ten záver, že účelom\nvyvlastnenia v predmetnom prípade je verejnoprospešná líniová stavba „I/66 Brezno – obchvat, II.\nEtapa , 1. úsek“. Vzhľadom na obsah výrokovej časti to žalovaný považuje za nespochybniteľné. K\nabsencii zdôvodnenia verejného záujmu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zdôvodnenie verejného\nzáujmu vyvlastnenia v rozhodnutí Okresného úradu Banská Bystrica je dostatočné, vecné, komplexné\na logické. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosti, ktoré namietajú žalobcovia, údajný nesprávny postup\nznalca Ing. Branislava Hegera pri výpočte výšky náhrady za vyvlastnenie, by bol práve predmetom\npred všeobecným súdom, ak by sa žalobcovia odvolali voči výroku o výške náhrady. Nesmie však byť\nna ťarchu žalovaného tá skutočnosť, že žalobcovia svoju zákonnú možnosť v tomto smere nevyužili/\nopomenuli a nemôžu toto pochybenie nahradiť tak, že si budú zvýšenie náhrady za vyvlastnenie\n\nuplatňovať v rámci správnej žaloby, čo jednoznačne predstavuje jediný účel námietok žalobcov voči\nvýške náhrady za vyvlastnenie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia NSS SR sp. zn.\n3Sžp/23/2013 a 4Sžk/13/2018. A tiež na rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžk/28/2019.\n12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon\nsúdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa\ntoto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/10/2023 vedie na\nSprávnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/10/2023.\n13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň\n20.03.2025. Právna zástupkyňa žalobcov sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrila v zhode\ns obsahom podanej správnej žaloby. Navrhla, aby správny súd podanej žalobe vyhovel v zmysle\nžalobného petitu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,\npretože žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne. Zástupca ďalšieho\núčastníka konania sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe a navrhol žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n14. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, ako aj postup správnych orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu\na z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\npreto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.\n15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o trvalom odňatí vlastníckeho práva\nžalobcov k ich pozemkovým nehnuteľnostiam v súvislosti s výstavbou cesty I/66 Brezno – obchvat, II.\nEtapa , 1. úsek.\n16. Podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní, tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva,\nobmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích\nosôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v\nnevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.\n17. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len\na) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní,\nc) za primeranú náhradu, a\nd) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje\núzemným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom\nkonaní.\n(3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o\nprechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva\nbolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva,\nak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj\nkeď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho\nmajetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo\nstavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n18. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto\nzákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku\nstavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.\n19. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe\nvyvlastňovací orgán\na) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,\nb) rozhodne o\n1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,\n2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo\n3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku\nstavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom\n\nzáujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,\nnerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho\ndedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.\nc) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo\npodstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,\nd) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,\ne) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby\nna účel, na ktorý sa vyvlastnila,\nf) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli\nuplatnené,\ng) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.\n20. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací\norgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu\npodľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a\nvyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.\n21. V správnej žalobe žalobcovia svoje podstatné námietky zhrnuli tak, že (i) rozhodnutia trpia vadami\nnezákonnosti, teda že sú v rozpore s ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, že (ii) absentuje\npreukázanie a zdôvodnenie verejného záujmu, že (iii) bol nedostatočne zistený skutkový stav vo veci\nurčenia primeranej náhrady, že (iv) k vyvlastneniu malo dôjsť vo väčšom rozsahu, zvyšné pozemky sú\nnevyužiteľné, že (v) neexistuje geometrický plán a v neposlednom rade, že (vi) odôvodnenie rozhodnutia\nje nedostačujúce\n22. K prvej skupine žalobných námietok, týkajúcich sa nedostatku výroku rozhodnutia prvostupňového\nrozhodnutia správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsahuje\nvšetky uvedené ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Žalobcami vytýkanú absenciu náležitostí podľa\n§ 13 ods. 2 písm. a), písm. b) bod 1., písm. e) zákona o vyvlastňovaní správny súd nezistil. Prvostupňový\nsprávny orgán uviedol vo výroku, že účelom vyvlastnenia vo verejnom záujme je vybudovanie cesty\n„I/66 Brezno – obchvat, II. Etapa , 1. úsek“. Zároveň prvostupňový správny orgán obsiahlo vo výroku\nrozhodnutia opísal v čom tkvie verejný záujm na vybodovaní tejto cesty, okrem iné aj odklon dopravy\nz centrálnej časti mesta Brezno a zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy, teda všeobecný záujem\nverejnosti. Vo výroku rozhodnutia je tiež uvedené, že s užívaním vyvlastneného pozemku je potrebné\nzačať do piatich rokov od vyhlásenia právoplatnosti rozhodnutia. Obsahuje tiež účel, na ktorý sa\npredmetný pozemok vyvlastnil a samozrejme v prospech koho sa vyvlastnil.\n23. K druhej skupine žalobných námietok, týkajúcej sa preukázania a zdôvodnenia verejného záujmu,\nsprávny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia celkom na takmer\ndvoch stranách podrobne a podľa názoru správneho súdu vyčerpávajúce opísal z čoho vyplýva verejný\nzáujem. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že aj žalobcom musí byť zrejmé, že riešenie dopravnej\nsituácia odklonom dopravy z centrálnej časti mesta Brezno a tým zvýšenie plynulosti a bezpečnosti\ndopravy, je vo verejnom záujme.\n24. Pokiaľ žalobcovia namietali výšku náhrady za vyvlastnenie (čo bola podľa správneho súdu primárna\nnámietka), ktorej výška bola určená znaleckým posudkom, poukazujúc na nimi predložený znalecký\nposudok, správny súd k tomuto uvádza, že ani táto skupina námietok nebola dôvodná.\n25. Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o prevode nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je vždy aj dohoda\no kúpnej cene, t. j. o sume náhrady za vyvlastnenie, vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa náhrada z\nvyvlastnenie stanoví na podklade sumy určenej znaleckým posudkom. Keďže znaleckým posudkom\nmá byť stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, musí ísť o znalecký posudok vypracovaný na\npodklade vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zákon pre prípad\nnesúhlasu vyvlastňovaného s takto určenou sumou náhrady ustanovuje osobitný postup. Ten spočíva\nv možnosti vyvlastňovaného domáhať sa v jednoročnej prekluzívnej lehote priznania vyššej náhrady.\nTakúto možnosť si však vyvlastňovaný uplatňuje podaním osobitnej žaloby v rámci civilného sporového\nkonania voči navrhovateľovi vyvlastnenia. Inak povedané prípadný nesúhlas vyvlastňovaného s výškou\nnáhrady nemôže byť predmetom dokazovania vo vyvlastňovacom konaní, v dôsledku čoho neprichádza\ndo úvahy napr. komparácia správnym orgánom zabezpečeného znaleckého posudku s iným znaleckým\nposudkom doloženým vyvlastňovaným alebo vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Keďže\npráve podstatou civilného sporového konania bude skúmanie, či znalecky určená suma náhrady bola\nstanovená správne tak, aby zodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, resp. spĺňala ústavné\n\natribúty primeranej náhrady, potom je logické, že tieto otázky nemôžu byť relevantne skúmané pri\nsprávnom súdnom prieskume vyvlastňovacieho rozhodnutia. Inými slovami právomoc civilného súdu v ?\ntomto prípade neguje právomoc súdu správneho (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Svk/3/2023 bod.39).\n26. K námietkam žalobcov, že k vyvlastneniu malo dôjsť vo väčšom rozsahu, nakoľko zvyšné parcely\nnebudú môcť plnohodnotne využívať, správny súd uvádza, že vyvlastnenie je možné uskutočniť len\nv nevyhnutnej miere [§ 2 odsek. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní]. Námietky žalobcov v tomto\nsmere mali len všeobecný charakter. Z administratívneho spisu okrem iného vyplýva, že navrhovateľ\nvyvlastnenia pri opätovnom pokuse o doriešenie využiteľnosti zvyškovej parcely, ktorá vznikla medzi\ncestou III. triedy a novovybudovanou cestou I. triedy navrhol vyvlastňovaným (žalobcom) odkúpenie\npredmetného zvyšku parcely za cenu podľa znaleckého posudku. Na túto ponuku nijak žalobcovia\nnereagovali, ta isto ako ani na ponuku posunutia vjazdu na pozemok vo vlastníctve žalobcov, čím by\nmali zabezpečený prístup z cesty na pozemok.\n27. Pokiaľ žalobcovia v žalobe namietali, že neexistuje geometrický plán, tak ani námietky tohto\ncharakteru neboli dôvodné. Podkladom pre presnú špecifikáciu predmetu vyvlastnenia je geometrický\nplán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv k týmto pozemkom č. 26171/2015 vyhotovený\ndňa 30.06.2015 spoločnosťou ISPO spol. s r.o., inžinierske stavby so sídlom Slovenská 86, 080 01\nPrešov a úradne overený dňa 24.07.2015 Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č.\n271/15.\n28. Dôvodná nebola ani námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia\nprvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na ktorých základe\nrozhodoval. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti,\nna základe ktorých bolo rozhodnuté ako aj úvahu, ktorou boli zhromaždené podklady vyhodnotené.\nNepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá\nodôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera\nalebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré\nneboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných\nv rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných\npodkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich\nz rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Prvostupňové rozhodnutie a ani\nnapadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobcovia\ns takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasia, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcov\ns právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných\nnázoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.\n29. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil\nporušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné\nvyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).\n30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP\nnepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania z dôvodu ich neúspechu v konaní. Žalovanému\norgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno\nspravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešným\nžalobcom nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť\nv súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by\nmu mali byť voči žalobcom priznané iné trovy.\n31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\n\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d3ebb8e7-1f5e-4e62-8d37-4d747e781978:7aee0fe5-5152-422a-a62f-4af26b114656", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200063.1", "spisova_znacka": "6Svk/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/3/2023 z 22. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200063.1"}], "citovane_v": []}