Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/229/2018 z 4. 6. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 3S/52/2023 6018200723 04. 06. 2025 JUDr. Ing. Matúš Škarbala ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, IČO: 00 037 869, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/015505/2018-243/1078 zo dňa 20.09.2018, takto rozhodol: I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ SR“ alebo „poskytovateľ“) ako poskytovateľ uzatvorilo dňa 22.08.2013 so Slovenskou akadémiou vied (ďalej len „SAV“ alebo „žalobca“ alebo „prijímateľ“) ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nevratného finančného príspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“) v znení dodatkov, predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu: Výskumné centrum progresívnych materiálov a technológií pre súčasné a budúce aplikácie „PROMATECH“, Operačný program: Výskum a vývoj (ďalej aj len „projekt“). Poskytnutý NFP je tvorený prostriedkami európskej únie (ďalej len „EÚ“) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠR SR“), pričom poskytovateľ a prijímateľ sa v Zmluve o NFP dohodli, že celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavujú sumu 22 192 045,17 eur s tým, že poskytovateľ poskytne prijímateľovi nenávratný finančný príspevok z európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) vo výške 18 863 238,39 eur a zo ŠR SR vo výške 3 328 806,78 eur, čo spolu predstavuje sumu 22 192 045,17 eur a v percentuálnom vyjadrení do 100 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. 2. Žalobca pri realizácii aktivít projektu uzatvoril s firmou HANT BA, a.s., so sídlom Považské Podhradie 77, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 ako zhotoviteľom (ďalej len „zhotoviteľ“) Zmluvu o dielo a Zmluvu o inštalácii prístrojového vybavenia č. 184/E/0623 zo dňa 30.04.2013 (ďalej len „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bolo vybudovanie Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií, ktoré pozostávalo z vybudovania stavby – Pavilónu materiálových vied SAV (ďalej len „Pavilón“) a rekonštrukcia časti Historickej budovy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „Historická budova UPJŠ“) pre potreby priestorov laboratórií, dodania a inštalácie technického

a prístrojového vybavenia jednotlivých laboratórií. Prílohou Zmluvy o dielo bola aj cenová ponuka, ktorá obsahovala špecifikáciu cenových prác pre Pavilón so sumou 6 072 736,80 eur a pre Historickú budovu UPJŠ so sumou 2 056 444,80 eur (ďalej len „cenová ponuka“). 3. Spoločnosť KPMG Slovensko, spol. s r.o. ako orgán auditu (ďalej len „orgán auditu“) na základe Poverenia ministra financií SR v znení dodatkov vykonal u žalobcu v období od 31.03.2015 do 16.11.2015 vládny audit č. A695, K4211 (ďalej len „vládny audit“) za účelom získania uistenia o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií Operačného programu: Výskum a vývoj v súlade s čl. 62 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Na overenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynaložených verejných prostriedkov využil orgán auditu inštitút prizvanej osoby – znalca v Odbore stavebníctvo a odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií ku dňu 30.04.2013 a stanovenie, či predmetné stavebné práce boli obstarané v primeranej cene. Prizvaný znalec A. B. C. postupoval podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.“) a vypracoval Znalecký posudok č. 26/2015 zo dňa 29.08.2015 (ďalej len „Znalecký posudok č. 26/2015“), na základe ktorého bolo zistené, že ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo boli navýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom o sumu výdavkov 4 975 732,11 eur. Celková suma neoprávnených výdavkov, ktorá bola uhradená prijímateľom zhotoviteľovi za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci overovaných žiadostí o platbu predstavovala výšku 1 307 686,64 eur. 4. Orgán auditu vypracoval Predbežnú čiastkovú správu z vládneho auditu, ku ktorej sa žalobca vyjadril vyjadrením zo dňa 19.11.2015, prílohou ktorého boli dva znalecké posudky Ústavu stavebnej ekonomiky (ďalej len „znalecká organizácia“), a to Znalecký posudok č. 170/2015 zo dňa 14.09.2015, predmetom ktorého bolo posúdenie oprávnenosti nákladov na rekonštrukciu Historickej budovy UPJŠ v rámci realizácie projektu (ďalej len „Znalecký posudok č. 170/2015“) a Znalecký posudok č. 186/2015 zo dňa 22.10.2015, predmetom ktorého bolo posúdenie oprávnenosti nákladov na výstavbu Pavilónu v rámci realizácie projektu (ďalej len „Znalecký posudok č. 186/2015“). Znalecká organizácia v oboch znaleckých posudkoch dospela k záveru, že vynaložené náklady boli opodstatnené a primerané. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj orgán auditu vyjadrením zo dňa 30.11.2015, ktorým čiastočne vyhovel námietkam žalobcu v časti týkajúcej sa nedostatkov verejného obstarávania, pričom uviedol, že nedostatky a odporúčania týkajúce sa verejného obstarávania budú z predbežnej čiastkovej správy z vládneho auditu vypustené a v časti nedostatkov týkajúcich sa porušenia finančnej disciplíny námietky orgán auditu neakceptoval. Čiastková správa z vládneho auditu bola vypracovaná dňa 01.12.2015 a následne bola predmetom prerokovania dňa 07.12.2015, z čoho bola vyhotovená zápisnica. Vládny audit bol ukončený dňa 08.12.2025 predložením Čiastkovej správy z vládneho auditu žalobcovi, v ktorej bolo identifikované porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRPVS“) nehospodárne vynaloženými výdavkami vo výške 1 307 686,64 eur. V rámci overovaných žiadostí o platbu boli zahrnuté faktúry vystavené zhotoviteľom, ktoré vzišli z procesu verejného obstarávania nadlimitná zákazka, súťažný dialóg, na predmet konania „Vybudovanie výskumného centra“ a ktoré žalobca uhradil celkom v sume 1 661 336,94 eur. 5. Orgán auditu oznámil Úradu vládneho auditu (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) výsledky vládneho auditu pre zabezpečenie správneho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa na základe oznámenia listom zo dňa 20.04.2018 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS a poučil ho v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o jeho právach, vrátane práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na oznámenie o začatí správneho konania žalobca reagoval listom zo dňa 30.04.2018, v ktorom uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo Vyjadrení k Predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a na Vyjadrení k Zápisnici o prerokovaní Predbežnej čiastkovej správy z vládneho auditu. Orgán verejnej správy prvého stupňa listom zo dňa 11.05.2018 upovedomil žalobcu opätovne o jeho práve vyjadriť sa pred rozhodnutím k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca listom zo dňa 16.05.2018 opätovne zotrval na svojom Vyjadrení k Predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a na Vyjadrení k Zápisnici o prerokovaní Predbežnej čiastkovej správy z vládneho auditu, pričom pripojil predmetné stanoviská,

Znalecký posudok č. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015, ktoré boli vypracované na základe objednávky zhotoviteľa. 6. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 176/6781/18/19 zo dňa 21.06.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 4 a ods. 9 ZoRPVS uložil žalobcovi podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 1 170 430,99 eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a v prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne mu uložil povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vládnym auditom a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že žalobca nedodržal podmienky hospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o NFP. Pri overovaní hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynaložených verejných prostriedkov, vychádzajúc zo Znaleckého posudku č. 26/2015 bolo zistené, že ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.04.2013 boli navýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom. V rámci overovaných žiadostí o platbu bolo toto navýšenie vyčíslené vo výške 1 307 686,64 eur s DPH. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzajúc zo súdnej praxe v prípadoch, keď pri navýšení identifikovanom v znaleckom posudku je prípustná tolerancia výšky ceny, uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého rozsudku. Pri uplatnení tolerancie 20 % predstavovalo navýšenie 1 170 430,997 eur s DPH. Uhradením uvedených výdavkov došlo k porušeniu podmienok stanovených v článku 3 bod 3. 2 Zmluvy o NFP v spojení s článkom 14 ods. 1 písm. d) a písm. k) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o NFP (ďalej len „VZP“) a následne k nesplneniu článku 14 ods. 3 VZP. Uvedeným konaním účastník konania porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň uviedol, že za porušenie finančnej disciplíny je účastník konania podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS povinný odviesť finančné prostriedky, a to vo výške porušenia finančnej disciplíny v čiastke 1 170 430,99 eur, z toho prostriedky EÚ v sume 194 866,34 eur a prostriedky ŠR SR v sume 175 564,65 eur. Ďalej je povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, teda zo sumy 1 170 430,99 eur za každý začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu v prípade, ak tento nebude zaplatený v lehote najneskôr do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Penále plynú až do dňa zaplatenia odvodu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietke neobjektívnosti a nepodloženosti Znaleckého posudku č. 26/2015 uviedol, že nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku a z neho vyplývajúce závery, iba hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nemôže svojvoľne označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Správny orgán môže posúdiť postup orgánu auditu pri obstaraní znaleckého posudku a zastáva názor, že orgán auditu orgán postupoval správne, keď si na posúdenie odbornej stránky veci obstaral znalca. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z jeho odôvodnenia možno vyvodiť, že orgán verejnej správy prvého stupňa svoje závery oprel len o Znalecký posudok č. 26/2015 a nevysvetlil, prečo považoval za správny tento znalecký posudok a nie dva znalecké posudky predložené žalobcom, ktoré sa zaoberali tou istou otázkou. Podľa účastníka konania v rozhodnutí absentovala správna úvaha o tom, prečo je v tomto konaní rozhodujúci záver Znaleckého posudku č. 26/2015. Žalobca ako účastník konania v odvolaní ďalej namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny orgán dospel ku konečnému vyčísleniu sumy 1 170 430, 99 eur, v ktorej je uložený odvod. Účastník konania tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a spochybňoval výsledky Znaleckého posudku č. 26/2015, nakoľko znalec nezohľadnil špecifiká projektu, znalecký posudok trpí závažnými nedostatkami a správny orgán nedostatočne vyhodnotil proti sebe stojace znalecké posudky. Podľa žalobcu cena diela bola predmetom viacerých kontrol (aj orgánu auditu) a neboli identifikované závažné nedostatky s následnou finančnou sankciou. Znalec nebol objektívny pri vypracovaní znaleckého posudku, čo vyplýva aj zo znalcom uvedeného vyjadrenia „v prípade zdokladovania ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi sa táto cena môže upraviť podľa skutočnosti“. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa účastníka konania nevysporiadal s proti

sebe stojacimi znaleckými posudkami, aby bolo možné uzavrieť odstránenie vzájomných rozporov, čiže správnym orgánom nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci. 8. Žalovaný ako odvolací orgán listom č. MF/015505/2018 - 243 zo dňa 30.08.2018 umožnil žalobcovi ako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote siedmich dní s poučením, že v prípade, ak účastník konania toto svoje právo nevyužije, odvolací orgán bude pri vydávaní rozhodnutia vychádzať z odvolania a z celého spisového materiálu predloženého prvostupňovým orgánom a súčasne oznámil účastníkovi konania, že rozhodnutie bude vydané v 60-dňovej lehote. Žalobca ako účastník konania sa vyjadril listom zo dňa 05.09.2018 označeným ako Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia č. 04791/2018, v ktorom opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a uprednostnenie Znaleckého posudku č. 26/2015 pred ním predloženými znaleckými posudkami, pričom v prvostupňovom rozhodnutí absentuje správna úvaha o uprednostnení Znaleckého posudku č. 26/2015. Rovnako ako v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav. 9. Žalovaný ako odvolací orgán následne vydal rozhodnutie č. MF/015505/2018 - 243/1078 zo dňa 20.09.2018, ktorým odvolanie podané žalobcom v zákonom stanovenej lehote zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmal predložený spisový materiál obsahujúci písomné dôkazy, použijúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy a dospel k záveru, že žalobca tým, že vynaložil prostriedky nehospodárne porušil článok 14 ods. 1 písm. d) a písm. k) VZP a článok 2 bod 2.4 a článok 3 bod 3.2 Zmluvy o NFP v spojení s článkom 1 ods. 1 VZP. Týmto konaním došlo zo strany žalobcu ako účastníka konania k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS v sume 1 170 430,99 eur , a to po aplikácii akceptovateľnej odchýlky vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác. Porušenie finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS tým, že nedodržal podmienky hospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy a ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou ich vrátenia. Žalobca časť príspevku vyčíslenú ako neoprávnené výdavky nevrátil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam účastníka konania uvedeným v odvolaní uviedol, že podstatným dôkazom porušenia finančnej disciplíny je Znalecký posudok č. 26/2015, ktorý bol však posudzovaný spolu s ďalším dôkazným materiálom predloženým k vykonanému vládnemu auditu (zmluva s dodatkami, žiadosti o platby, faktúry, bankové výpisy, znalecké posudky a iné). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením účastníka konania, že v danej veci ide o proti sebe stojace znalecké posudky. Žalovaný uviedol, že znalecké posudky predložené žalobcom a znalecký posudok, ktorý dal vypracovať orgán auditu mali dve rôzne zadania, a to „stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác“ a „posúdenie oprávnenosti nákladov na výstavbu“ a vychádzali z odlišného dátumu, ku ktorému sa stavba ohodnocovala. V prvostupňovom rozhodnutí je presne uvedené, čoho sa každý znalecký posudok týka, aby bola táto odlišnosť zrejmá. Znalecký posudok č. 26/2015, ktorý bol vypracovaný znalcom A. B. C. mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu Zmluvy o dielo, t.j. k 30.04.2013 a znalec postupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., pričom použil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitia rozpočtového ukazovateľa, t.j. porovnal položkový zoznam s katalógom cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie II. kvartálu roku 2013, čo zodpovedá dátumu uzatvorenia Zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác v čase pred začatím realizácie diela. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzajúc zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca zhodnotil, že jeho úvahy zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z platného právneho predpisu určeného na tento účel – Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Znalecký posudok je považovaný za najobjektívnejší spôsob pre zistenie bežnej ceny na trhu. Správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť a závery znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca spochybnil postup znalca, mal možnosť podať podnet na preskúmanie postupu znalca, čo neurobil. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri hodnotení zásady hospodárnosti vychádzal okrem platnej právnej úpravy EÚ a SR aj z Metodického usmernenia č. 13/2015 o overovaní hospodárnosti ako jednej zo zásad riadneho finančného hospodárenia vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podľa uvedeného usmernenia musia ceny zodpovedať cenám obvyklým na trhu k relevantnému dátumu a miestu. Cena obvyklá na trhu je na rozdiel od trhovej ceny očistená o externé vplyvy trhu. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na § 2 ods. 1 písm. g) Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., prihliadal na skutočnosť, že úlohou znalca v Znaleckom posudku č. 26/2015 bolo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, čo je

predpokladom určenia hospodárnosti a stotožnil sa s jeho výsledkami. Naproti tomu žalovaný uviedol, že dva znalecké posudky predložené účastníkom konania, ktoré si dal vypracovať zhotoviteľ diela sa zaoberajú posúdením oprávnenosti nákladov na výstavbu budovy Pavilónu a Historická budova UPJŠ podľa cenovej ponuky zo dňa 06.10.2015 a zo dňa 12.08.2015, pričom konštatujú oprávnenosť nákladov až po ukončení realizácie projektu, teda znalecké posudky boli vypracované na už zrealizované dielo. Z toho vyplýva nejednotný časový horizont, ku ktorému sa stanovila hodnota diela aj z tohto dôvodu k porovnávaniu znaleckých posudkov správny orgán nepristúpil. Uvedené znalecké posudky v závere v dvoch častiach konštatujú, že predmetné dielo bolo realizované v súlade s verejným obstarávaním, čo ale nepreukazuje hospodárnosť, nakoľko verejné obstarávanie je len jednou z podmienok hospodárnosti a že zhotoviteľ zmluvne stanovenú cenu neporušil, čo ale preukazuje len plnenie zmluvy o dielo medzi zhotoviteľom a žalobcom. Na záver je v znaleckých posudkoch uvedené, že náklady vynaložené na realizáciu diela sú opodstatnené a primerané. Znalec pre zistenie primeranosti nákladov použil vlastnú databázu cien a smerné orientačné nástroje znaleckých spoločností CENECOM s.r.o. nepoužil, tak ako vyplýva zo znaleckých posudkov na stanovenie „primeranosti nákladov“ legislatívne upravenú metódu podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela a v prospech účastníka konania znížil sumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné upraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí medzi 10 % až 20 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku. K odvolacej námietke, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny orgán dospel ku konečnej sume, žalovaný uviedol, že celý prepočet je uvedený podrobne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách 4 a 5. Orgán verejnej správy prvého stupňa navýšil o 20 % cenu stanovenú znaleckým posudkom „cena podľa kontrolného rozpočtu“ a z rozdielu medzi zmluvnou cenou a cenou kontrolného rozpočtu vypočítal percento navýšenia pri obidvoch stavbách. Toto percento navýšenia uplatnil pri sumách deklarovaných v overovaných žiadostiach o platbu. Ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo boli navýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom v rámci overovaných žiadostí o platbu podľa vyčíslenia audítorskou skupinou vo výške 1 307 676,84 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnením tolerancie 20 % celkovú sumu navýšených výdavkov, ktorú žalobca uhradil za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci overovaní žiadostí o platbu znížil na sumu 1 170 430,99 eur. Uvedený prepočet orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal s cieľom zobjektívniť výsledok znaleckého posudku. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, že cena diela bola predmetom viacerých kontrol a neboli identifikované závažné nedostatky s následnou finančnou sankciou, žalovaný takéto tvrdenie vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko z vládneho auditu vykonaného orgánom auditu vyplynul záver porušenia finančnej disciplíny so sankčným dopadom, výsledkom ktorého je práve toto správne konanie. Účastník konania nebol sankcionovaný orgánom auditu, nakoľko v súlade s § 31 ods. 9 ZoRPVS odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a prostriedkami EÚ ukladá úrad vládneho auditu. Žalovaný na záver napadnutého rozhodnutia uviedol, že po posúdení obsahu odvolania, po vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že v celom správnom konaní bola dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a orgán verejnej správy prvého stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorým sa ustanovujú platné a účinné právne predpisy SR. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu veci a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami účastníka konania vznesenými počas celého správneho konania. Vzhľadom na uvedené zistenia žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Správna žaloba – žalobné body 10. Žalobca sa správnou žalobu podanou dňa 19.11.2018 na Krajský súd v Banskej Bystrici (v konaní vedenom pod sp. zn. 24S/154/2018) v zákonom stanovenej lehote, označenou ako „Správna žaloba vo veciach správneho trestania“ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

11. Žalobca v úvode správnej žaloby zhrnul dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že žalovaný aj orgán verejnej správy prvého stupňa v správnom konaní neprihliadli na podstatné skutočnosti, vychádzali z nesprávneho znaleckého posudku, ktorý považovali za základný dôkaz pre konštatovanie záveru o údajnej nehospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami, nedôvodne odmietli znalecké posudky predložené žalobcom a nevysporiadali sa s jeho námietkami prednesenými v správnom konaní. Žalobca svoje námietky v nasledovných častiach správnej žaloby rozviedol. 12. Žalobca v časti 4. správnej žaloby namietal, že skutkový stav veci bol nedostatočne zistený a v rozpore s administratívnymi spismi. Žalobca tvrdil, že závery znalca A. B. C. v Znaleckom posudku č. 26/2015 sú nesprávne a nemal byť použitý ako dôkaz. Pokiaľ bol tento znalecký posudok podstatný ako podklad pre záver o porušení finančnej disciplíny, podľa žalobcu je takýto záver nesprávny. Poukázal na to, že v správnom konaní je dôležité, aby správny orgán rozhodoval na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti (zásada materiálnej pravdy). Podľa žalobcu žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho znaleckého posudku, ktorý trpí aj inými závažnými nedostatkami, zároveň existujú proti sebe stojace znalecké posudky, ktorý žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne vyhodnotili, nezohľadnili špecifiká projektu a nedostatočne zohľadnil jedinečnosť projektu a použitú metódu verejného obstarávania „súťažný dialóg“. Žalobca poukázal na to, že predložil znalecké posudky v správnom konaní, z ktorých vyplýva, že náklady na realizáciu projektu boli opodstatnené a primerané, teda v súlade so zásadou hospodárnosti a teda, že žalobca neporušil finančnú disciplínu. Podľa žalobcu správne orgány neuviedli žiadny relevantný dôvod, prečo by mali byť ním predložené znalecké posudky nepoužiteľné. 13. Podľa žalobcu nemali správne orgány vôbec overovať hospodárnosť projektu na základe porovnávania cien a za tým účelom aplikovať závery Znaleckého posudku č. 26/2015. Nedostatočne prihliadli na to, že orgán auditu skonštatoval, že verejné obstarávanie pri tomto jedinečnom projekte a zvolenom postupe verejného obstarávania bolo hospodárne. Žalobca ďalej namietal nesprávne porovnanie rozpočtov s tým, že postup znalca A. B. C. pri vypracovávaní posudku spočíval v zásade v tom, že znalec porovnával jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o dielo, s cenami podľa katalógu stavebných prác ODIS pre druhý štvrťrok roku 2013. Podľa znalca boli jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu na základe porovnania premrštené, preto vyslovil záver, že cena diela bola nadhodnotená v porovnaní s bežnými cenami. Uvedený postup znalca je však nesprávny a nezohľadňuje špecifiká zostaveného zmluvného položkového rozpočtu ani projektu, ktorý svojim rozsahom a náročnosťou nemožno radiť medzi bežné stavby a ani ho s bežným výstavbami porovnávať. Žalobca upozornil na to, že zmluvný položkový rozpočet bol zostavený až po tom, ako bola vo verejnom obstarávaní obstaraná celková cena diela, za ktorú bola zákazka zhotovená zhotoviteľom. To znamená, že vo verejnom obstarávaní postupom „súťažný dialóg“ sa najprv stanovila cena diela, za ktorú bude zhotoviteľ schopný dielo postaviť v kvalite požadovanej obstarávateľom a až následne sa v procese ďalšej špecifikácie diela stanovovali jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu tak, aby zodpovedali takto stanovenej celkovej cene diela. Keďže však v čase zhotovenia rozpočtu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, aké všetky konkrétne práce sa budú realizovať a aký bude rozsah súvisiacich prác potrebných na celkové zhotovenie diela, pri zostavení zmluvného položkového rozpočtu však boli použité zlúčené položky, v ktorých cene bolo zahrnutých viacero „pod položiek“ potrebných na celkové dokončenie diela - ktoré však neboli v zmluvnom položkovom rozpočte podrobne rozpísané. Dodanie zmluvného položkového rozpočtu bolo podmienkou pre uzavretie Zmluvy o NFP zo strany MŠVVaŠ SR. Takéto zhotovenie zmluvného položkového rozpočtu bolo akceptovateľné pre MŠVVaŠ SR, keďže so žalobcom uzavrelo Zmluvu o NFP a taktiež aj jediné možné vzhľadom na celkovú náročnosť a špecifickosť diela. Znalec A. B. C. túto skutočnosť pri vypracovávaní znaleckého posudku nebral vôbec do úvahy, čo žalobca považoval za neakceptovateľné. Uvedené malo podľa žalobcu za následok, že znalec A. B. C. porovnával neporovnateľné. 14. Žalobca zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že k správnej žalobe pripojil ďalšie dva znalecké posudky vyhotovené znalcom A. D. E. na objednávku zhotoviteľa. Ide o Znalecký posudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č. 40/2015“), ktorého predmetom bolo posúdenie primeranosti a opodstatnenosti skutočne vynaložených nákladov na realizáciu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav pri realizácii rekonštrukcie Historickej budovy UPJŠ v Košiciach a Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č.

43/2015“), ktorého predmetom bolo posúdenie primeranosti a opodstatnenosti skutočne vynaložených nákladov na realizáciu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav pri realizácii výstavby Pavilónu. Podľa žalobcu z nich vyplýva, že náklady na zhotovenie Projektu boli opodstatnené a primerané, teda verejné prostriedky boli použité v súlade so zásadou hospodárnosti, ako aj to, že Znalecký posudok č. 26/2015 nemôže byť použitý ako dôkaz. Žalobca zdôraznil, že ním predložené znalecké posudky preukazujú nielen nesprávnosť Znaleckého posudku č. 26/2015, ale najmä hospodárnosť (opodstatnenosť a primeranosť) pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo ŠR SR a fondov EÚ v súvislosti s realizáciou Projektu, teda preukazujú skutočnosť, že žalobca neporušil finančnú disciplínu. Žalobca poukázal na závery týchto znaleckých posudkov, podľa ktorých niektoré položky zmluvného položkového rozpočtu boli zlúčené – v jednej položke boli zahrnuté náklady aj na súvisiace technické práce a technologické postupy – z čoho vyplýva, že takúto zlúčenú položku nemožno samo osebe porovnávať s položkami podľa referenčného katalógu stavebných prác – teda tak, ako postupoval A. B. C. v Znaleckom posudku č. 26/2015. Znalec A. D. E. pri posudzovaní opodstatnenosti a primeranosti jednotlivých cenových položiek zmluvného položkového rozpočtu rozdelil tieto položky do dvoch skupín: položky v 1. skupine, pri ktorých bola identifikovaná odchýlka od štandardných referenčných cenových úrovní do 15 %, pričom tieto položky boli znalcom vyhodnotené ako opodstatnené a primerané a položky v 2. skupine, pri ktorých bola na prvý pohľad identifikovaná odchýlka od štandardných referenčných cenových úrovní viac ako 15 %, pri ktorých cenové položky následne znalec bližšie skúmal. Každá jedna položka, ktorú znalec zradil do 2. skupiny bola pri bližšom skúmaní vyhodnotená ako opodstatnená a primeraná. 15. Žalobca poukázal na konkrétnu položku Znaleckého posudku č. 40/2015 v bode 3.6.2.17 „ostatné konštrukcie a práce - demontáž oceľovej plošiny so schodiskom“ s jednotkovou cenou podľa zmluvného položkového rozpočtu vo výške 3 730,31 eur. Ohľadom tejto položky znalec skonštatoval, že v danej položke pre odbor „stavebné konštrukcie a práce - ostatné konštrukcie a práce – búranie“ chýbajú stavebné práce, úpravy a stavebný materiál, ktoré sú z hľadiska technologického postupu búrania plošiny so schodiskom nevyhnutné. Žalobca citoval čiastkový záver znalca k tejto položke, podľa ktorého „na základe posúdenia cenovej položky s popisom „demontáž oceľovej plošiny so schodiskom“ z hľadiska štandardu technologických postupov, z hľadiska zmluvných podmienok požadovaných objednávateľom, z hľadiska náročnosti druhu stavby konštatujem, že posudzovaná cenová položka má primeranú a opodstatnenú jednotkovú cenu“. Znalec dospel k rovnakému čiastkovému záveru o opodstatnenosti a primeranosti ceny pri každej jednej posudzovanej položke v 2. skupine. 16. Vo výsledku znalec A. D. E. konštatoval, že po takto podrobnom znaleckom skúmaní možno dospieť k záveru, keď cena vynaložená žalobcom na výstavbu Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ je opodstatnená a primeraná. Žalobca poukázal na to, že v záveroch znaleckých posudkov znalec A. D. E. vymenoval faktory, ktoré vplývajú na cenotvorbu Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ. 17. K nemožnosti priameho porovnávania jednotlivých položiek zmluvného položkového rozpočtu s referenčnými cenníkovými položkami, tak ako to urobil A. B. C., uvádzajú znalecké posudky A. D. E. nasledovné: „Vzhľadom na uvedené faktory zhotoviteľ diela používa práve agregované rozpočtové položky pre stavebné činnosti a práce, kde jednotkové ceny nie sú priamo porovnateľné s odporúčanými cenníkovými položkami stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav (napr. oceňovací systém CenKros) ... Posudzované zmluvne odsúhlasené rozpočtované položky na základe vyššie uvedených faktorov je možné vyhodnotiť ako individuálnu firemnú cenotvorbu vytvorenú v priamej súvislosti s konkrétnou zákazkou, kde predstavujú všetky náklady nevyhnutné na úspešnú, včasnú a kvalitnú realizáciu diela za vopred zmluvne dohodnutých podmienok, nielen cenových, ale aj časových a kvalitatívnych, za účelom odovzdania plne funkčná diela objednávateľovi.“ 18. Podľa žalobcu teda znalecké posudky A. D. E. jednoznačne preukazujú, že postup zvolený znalcom A. B. C. je nesprávny; ďalej cena diela je opodstatnená a primeraná, čo znamená, že nemohlo dôjsť k nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami zo ŠR SR a fondov EÚ, a tým pádom ani k porušeniu finančnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalobca poukázal na to, že všetky atribúty hospodárnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 502/2001 Z. z. boli pri obstaraní projektu, teda pri dodaní stavebných prác vrátane technologických celkov budov dodržané. 19. Žalobca ďalej namietal, že ním predložené znalecké posudky A. E. preukazujú, že metóda oceňovania zvolená v znaleckom posudku A. B. C. pomocou Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. je

nesprávna a nepoužiteľná pre posúdenie hospodárnosti vynaloženia verejných prostriedkov pri realizácii Projektu. Znalec A. E. výslovne uvádza, že výpočet pomocou základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku objektu v zmysle Prílohy č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. – teda metóda zvolená v Znaleckom posudku č. 26/2015 – nie je možný. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý použil nesprávnu metodiku ocenenia stavebných prác. Toto pochybenie je o to závažnejšie, že ich záver o správnosti postupu znalca bol zároveň dôvodom neakceptovania znaleckých posudkov predložených žalobcom. 20. Žalobca tiež namietal použitie Znaleckého posudku č. 26/2015 pre jeho nezrozumiteľnosť a vnútornú rozpornosť. Znalec v ňom mal stanoviť okrem iného či stavebné práce na Projekte boli obstarané v primeranej cene, pričom znalec postupoval tak, že na kontrolované stavebné objekty vypracoval kontrolné rozpočty a následne porovnal zmluvný položkový rozpočet podľa Zmluvy o dielo a kontrolné rozpočty. Orgán auditu dospel k záveru, ktorý prevzal aj orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný, že podľa Znaleckého posudku č. 26/2015 bola dojednaná cena podľa Zmluvy o dielo vyššia ako obvyklá cena, konkrétne v prípade Historickej budovy UPJŠ bolo navýšenie o 71,89 % a v prípade Pavilónu o 57,59 %. Takýto záver však Znalecký posudok č. 26/2015 neuvádza. Znalec totiž na strane 4 v prípade Pavilónu uvádza, že práve obvyklá cena je 2,35 krát vyššia ako cena podľa Zmluvy o dielo. Z toho a contrario vyplýva, že cena podľa Zmluvy o dielo je nižšia ako obvyklá cena. Toto tvrdenie potom znalec zopakoval aj záver znaleckého posudku na strane 5. Hoci toto tvrdenie znalca nekorešponduje s jeho výpočtami, nie je zrejmé, či ide o chybu vo výpočtoch alebo o chybu v písaní, najmä s prihliadnutím na to, že znalec toto tvrdenie uviedol dvakrát, navyše ako záver posudku. Ide pritom o nezrozumiteľnosť v podstatnej skutočnosti. Nejde o nejaké chybné uvedenie nepodstatného dátumu alebo sumy. Ide o chybu v najdôležitejšej časti znaleckého posudku a v samotnom závere. Z takéhoto posudku potom nemôžeme vyvodiť záver o výške ceny v Zmluve o dielo v porovnaní s obvyklými cenami bez toho, aby sme znalca nepožiadali o vysvetlenie nejasnosti v jeho znaleckom posudku. Z tohto dôvodu orgán auditu, a teda ani orgán verejnej správy prvého stupňa či žalovaný, nemal automaticky pracovať so záverom, že podľa Znaleckého posudku č. 26/2015 je cena v Zmluve o diele vyššia ako obvyklá cena. Správne mala požiadať znalca o vysvetlenie nezrovnalostí. Pokiaľ je znalecký posudok podstatným dôkazom, musí byť jeho obsah zrozumiteľný a nepochybný. Znalec doteraz nevysvetlil tento podstatný rozpor v jeho posudku. Podľa žalobcu teda najpodstatnejším podkladom o údajnom nehospodárnom vynaložení verejných prostriedkov je nezrozumiteľný (vnútorne rozporný) Znalecký posudok č. 26/2015. Táto skutočnosť musí byť sama osebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. 21. Vzhľadom na povahu posudzovanej veci – opodstatnenosti a primeranosti nákladov na realizáciu projektu – je znalecký posudok rozhodujúcim dôkazom a podkladom na rozhodnutie, preto naň musia byť kladené zvýšené nároky na jeho úplnosť, celistvosť a presvedčivosť, pričom správny orgán sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžsk/17/2017, podľa ktorého je vecou správneho orgánu, aby odborné posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov súd správneho orgánu. 22. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť Znaleckého posudku č. 26/2015 z dôvodu, že znalec A. B. C. nebol pri jeho vypracovaní objektívny. Znalecký posudok č. 26/2015 bol vypracovaný v rozpore s platnou legislatívou a znalec pri stanovovaní ceny obvyklej na trhu ku dňu 30.04.2013 nevychádzal z relevantného prieskumu trhu, ale len z vypracovaného kontrolného rozpočtu, ktorý vytvoril sám odhadom, pričom nevychádzal zo žiadnej relevantnej dokumentácie alebo prieskumu trhu. Žalobca tiež citoval tvrdenie znalca zo Znaleckého posudku č. 26/2015 (na strane 4), podľa ktorého „v prípade zdokladovania ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi sa táto cena môže upraviť podľa skutočnosti.“ Podľa žalobcu touto vetou znalec uznáva, že jeho postup nie je objektívny a nevychádza z objektívnych podkladov. Žalobca tiež namietal tvrdenie znalca, podľa ktorého „na základe týchto skutočností som bol nútený pri stanovovaní obvyklej ceny v čase uzatvorenia zmluvy o dielo oslovovať jednotlivých výrobcov, z ktorých väčšina sa odvoláva na obchodné tajomstvo a nepredložila cenu, za ktorú realizovala poddodávku, ktorá bola omnoho nižšia ako cena združenia, ktoré uzatvorilo ZOD č. 184/E/062“, ktoré podľa žalobcu nie je podložené žiadnym relevantným dokumentom, jedná sa len o predpoklad znalca, ktorý sa javí byť neobjektívny.

23. Žalobca poukázal na ustanovenia zákona o znalcoch, ako aj na úlohu zadávateľa posudku, podľa ktorých znalec A. B. C. nesplnil zadanie, keďže z celého obsahu znaleckého posudku absolútne nevyplývajú ním použité spôsoby výpočtu cien oceňovania stavebných prác. Znalec len v závere jednou vetou spomenul, že podľa neho je cena stavebných prác na výstavbu pavilónu vo výške 2 575 291,30 eur s DPH a cena rekonštrukčných prác Historickej budovy UPJŠ 578 158,19 eur s DPH. Takýto záver je ale celkom nepreskúmateľný. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že znalec konal v rozpore s ustanoveniami § 16 a 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch“), pretože celková skladba znaleckého posudku neumožňuje preskúmať jeho obsah a odôvodnenosť postupov. Preto nie je možné jeho konaní charakterizovať ako riadne vykonané, nestranné, určité a v súlade so zákonom. 24. Žalobca namietal ďalšie nedostatky Znaleckého posudku č. 26/2015: - (1.) znalec v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že žalobca nemal žiadne iné doklady - dodávateľské faktúry a v podstate kontroloval a popisoval položky, ktoré boli v cenovom návrhu, ktorý je súčasťou Zmluvy o dielo. Podľa žalobcu však nie je zákonná povinnosť poskytovať odberateľom faktúry zhotoviteľov, za ktoré oni nakupujú tovary, služby a práce pre konečného odberateľa a riadiť sa týmito cenami. Žalobca bol navyše povinný kontrolovať rozpočet a jeho čerpanie v Projekte podľa zmluvného položkového rozpočtu víťazného dodávateľa, keďže tento sa stal súčasťou Zmluvy o dielo a musel byť dodržaný, inak by takéto výdavky boli hodnotené podľa podmienok čerpania štrukturálnych fondov v Operačnom programe Veda a výskum ako neoprávnené, čo ale neboli; - (2.) Z celého znaleckého posudku nie je zrejmý spôsob, akým znalec dospel k jeho výpočtom. Samotná posudková časť znaleckého posudku má len dve strany, ktoré obsahujú nezrozumiteľné výpočty a subjektívne, nepodložené, konštatácie znalca, čo je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti znaleckého posudku v zmysle zákona o znalcoch; - (3.) Žalobca osobitne upozornil na nedostatky znaleckého posudku, konkrétne v časti I. (Úvod posudku) v bode 5.1 nejednoznačnosť identifikovaných stavebných objektov v celom znaleckom posudku; v časti I. (Úvod posudku) v bode 5.2 tvrdenie znalca ohľadom cien dodávok obvyklých k 30.04.2013 získaných znalcom je nepreskúmateľné a nepreukázané, v časti II. (Posudok) bod 1. písm. a) (Výber použitej metódy) cenovú úroveň z 2. kvartálu roku 2013 použitá znalcom bola nesprávna, pretože táto predstavuje referenčnú cenovú úroveň k dátumu 30.04.2013, avšak tento je dátumom podpisu Zmluvy o dielo, ale vzhľadom na časovú os obstarávania zákazky – minimálne 6 mesiacov trvania obstarávania – správna referenčná úroveň je 3. kvartál 2012, ktorá jediná bola známa záujemcom o dané obstarávanie po zverejnení súťaže (aj znalec A. D. E. postupoval v znaleckých posudkoch podľa cien platných v 2. polroku 2012); - v časti II. (Posudok) bod 1. písm. a) (Popis stavu) znalec nepopisuje technickým spôsobom skutkový stav stavby, nepredkladá žiadne zistenia skutkového stavu, ktoré je povinný vyhodnotiť a následne použiť ako diel či podklad pre vypracovanie znaleckého dokazovania na úlohu vznesenú zadávateľom posudku. - tvrdenie znalca na str. 4, že „pri miestnej obhliadke konštatoval, že fakturované práce boli aj realizované, nebol kontrolovaný výkaz výmer ani kvalita realizovaných prác“ je nepreskúmateľné a účelové; - tvrdenie znalca na str. 4, že „dodávateľ priložil k Zmluve o dielo len rozpočet, v ktorom nie sú uvedené žiadne identifikačné čísla položiek“ je preskúmateľné nahliadnutím do Zmluvy o dielo s prílohami, kde má každá položka kódové označenie, teda tvrdenie znalca je účelové a nepravdivé; - tvrdenie znalca na str. 4, že „ ... položky sú veľmi ťažko identifikovateľné ...“ je preskúmateľné nahliadnutím do Zmluvy o dielo s prílohami, kde má každá položka vlastný popis, teda tvrdenie znalca je účelové a nepravdivé; - tvrdenie znalca na str. 4 (v bode 5.2), že zabezpečil ceny dodávok obvyklé k dátumu 30.04.2013 a oslovil jednotlivých výrobcov pre stanovenie obvyklej ceny, ktorí mu ale odmietli z dôvodu obchodného tajomstva zverejniť ceny, aby vzápätí tvrdil, že tieto (odmietnuté ceny) sú omnoho nižšie ako cena združenia; - znalec v posudku neurčito a iba v kontexte tvrdí, že obvyklé ceny sú nižšie, pričom v texte posudku toto nie je preskúmateľné ani pri jedinej cenovej položke; - znalec nepredložil v posudku žiadne priame porovnanie ktorékoľvek cenovej položky (stavebné práce, dodávky stavebného materiálu, respektíve stavebných úprav) s ním deklarovanými obvyklými cenami, týmto jeho tvrdenia vychádzajú ako účelové. Žalobca uviedol, že na tieto nedostatky upozorňoval aj počas správneho konania a v odvolaní, pričom žalovaný ani orgán prvého stupňa sa s nimi vôbec nevysporiadali. Žalobca vzhľadom na vytýkané nezrovnalosti aj požiadal zhotoviteľa stavieb o vyjadrenie sa k rozpočtu realizovaných stavieb, pričom

zhotoviteľ za týmto účelom objednal vypracovanie Znaleckého posudku č. 170/2015 a Znaleckého posudku č. 186/2015, ktoré konštatujú, že rekonštrukcia Historickej budovy UPJŠ a výstavba Pavilónu bola realizovaná v súlade so súťažnými podkladmi verejného obstarávania v súlade so Zmluvou o dielo; finančné plnenie medzi žalobcom a zhotoviteľom prebehlo v súlade so súťažnými podkladmi verejného obstarávania v súlade so Zmluvou o dielo; náklady na rekonštrukciu Historickej budovy UPJŠ a na výstavbu Pavilónu boli, vzhľadom na čas, miesto a spôsob realizácie projektu, opodstatnené a primerané. Napriek uvedenému tieto znalecké posudky sú podľa žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa nepoužiteľné, pričom neuviedli žiadny relevantný argument. Žalovaný ako ani orgán verejnej správy prvého stupňa nemali na podklade Znaleckého posudku č. 26/2015, (ktorým znalec A. B. C. nesplnil úlohu stanovenú mu zadávateľom, činnosť znalca nebola vykonávaná riadne a nestranne, obsah znaleckého posudku odporuje zákonu o znalcoch a je nespreskúmateľný) konštatovať porušenie finančnej disciplíny žalobcom a uložiť žalobcovi sankciu vo forme odvodu vo výške 1 170 430,99 eur za porušenie finančnej disciplíny. 25. Žalobca ďalej namietal nedostatočné vysporiadanie sa správnych orgánov so Znaleckým posudkom č. 170/2015 a Znaleckým posudkom č. 186/2015, predložených v administratívnom konaní za účelom preukázania nesprávnosti záverov uvedených v Znaleckom posudku č. 26/2015, ktorý bol použitý správnymi orgánmi a za účelom preukázania hospodárnosti vynaloženia verejných prostriedkov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by objasňovali jeho úvahy ohľadom správnosti Znaleckého posudku č. 26/2015 a údajnej nesprávnosti posudkov predložených žalobcom. Žalovaný konštatoval odlišnosti v zadaniach, metódach a časových horizontoch znaleckých posudkov predložených žalobcom a Znaleckého posudku č. 26/2015 a uviedol, že z tohto dôvodu nepristúpil k porovnaniu znaleckých posudkov. 26. Podľa žalobcu je argumentácia žalovaného, podľa ktorej nepristúpil k porovnávaniu znaleckých posudkov iba kvôli údajnej odlišnosti zadaní účelová a nemôže obstáť, nakoľko posudky predložené žalobcom posudzujú aj to, či sú náklady opodstatnené a primerané na čas, miesto a spôsob realizácie. V zadaniach znaleckých posudkov žalobcu bolo obsiahnuté aj kritérium posúdenia hospodárnosti vynakladaných prostriedkov, keďže slová „či sú náklady opodstatnené a primerané na čas, miesto a spôsob realizácie“ sa nemôžu vykladať inak ako tak, že v sebe zahŕňajú hospodárnosť vynaložených prostriedkov. 27. Žalobca tiež namietal argumentáciu žalovaného o neprihliadaní na znalecké posudky predložené žalobcom z dôvodu rozdielnosti časového obdobia znaleckých posudkov, pričom s uvedenou argumentáciou nesúhlasil, pretože tento časový rozdiel je odstrániteľný porovnaním cien stavebných prác a materiálov medzi 2. kvartálom 2013 a 3. kvartálom 2015. Ak by žalovaný postupoval správne, túto časovú odlišnosť by vedel odstrániť porovnaním Indexov cien stavebných prác a materiálov k týmto dvom obdobiam. Tým by vedel odstrániť časový rozpor v cenách medzi 2. kvartálom 2013 a 3. kvartálom 2015 a mohol by prikročiť k priamemu porovnaniu znaleckých posudkov. Žalobca k správnej žalobe priložil aj Indexy cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve SR za júl 2013 a za 3. kvartál 2015 (ďalej len „Indexy“), ktoré sú vypracované Štatistickým úradom SR a ako referenčný rok používajú rok 2010 a sú verejne dostupné. Žalobca s poukazom na tieto predložené Indexy namietal, že rozdiel v cenách v stavebníctve medzi rokmi 2013 a 2015 je maximálne 4,9 %, pričom ani nevzal do úvahy fakt, že ceny stavebných prác narástli a ceny a materiálov a výrobkov klesli. Ak by žalovaný aplikoval tieto odchýlky v cenách v stavebníctve na znalecké posudky, ktoré mal k dispozícii a ich závery by vzal v kontexte vyššie uvedeného, mohol tento pre neho problematický časový rozpor odstrániť a mohol dospieť k záveru, že znalecké posudky sú porovnateľné. Navyše žalovaný sám tvrdil, že pri cenách zistených znaleckým posudkom sa uplatní akceptovateľná odchýlka až 20 %. To znamená, že uplatnením takejto odchýlky sa stiera odlišnosť v časových obdobiach, ku ktorým boli znalecké posudky vypracované, nakoľko rozdiely v cenách v stavebníctve medzi týmito obdobiami sa nachádzajú v rámci akceptovateľnej odchýlky. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného nesprávny a mal za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko správne orgány v rozpore s ich povinnosťou zistiť skutkový stav neprihliadali na predložené znalecké posudky žalobcu ako na dôkazy. 28. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného k použitiu rozdielnej metodiky znaleckých posudkov, pričom podľa žalobcu sa žalovaný s rozpormi medzi posudkami nevyrovnal. Žalobca zopakoval, že zo znaleckých posudkov A. D. E. vyplýva, že metóda ocenenia stavebných prác pomocou Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. použitá v Znaleckom posudku č. 26/2015 je nesprávna. Žalobca

mal ďalej za to, že ním predložené posudky v rámci správneho konania sú komplexnejšie a posudzujú podstatne širšiu paletu problematiky a vo vzájomnej prepojenosti, ako úzko zameraný Znalecký posudok č. 26/2015, a tak poskytujú komplexnejší a realistickejší obraz na danú problematiku. Zároveň poukázal na to, že predložil ďalšie znalecké posudky, ktoré potvrdzujú záver, že náklady vynaložené na projekt boli opodstatnené a hlavne primerané vzhľadom na čas, miesto a spôsob realizácie projektu. 29. Žalobca zhrnul, že v súčasnosti existujú znalecké posudky od dvoch renomovaných znalcov, ktorých závery hovoria v prospech žalobcu. Žalovaný sa nevyrovnal s obsahom už predtým predložených dvoch posudkov a rozhodnutie postavil iba na ním uskutočnenom jednoduchom voľnom výbere spomedzi troch posudkov, bez náležitého skúmania ich obsahu alebo objasnenia svojej správnej úvahy. Žalobca sa vyslovil, že súhlasí so žalovaným, že nemá skúmať správnosť znaleckého posudku, ale opomenul, že musí skúmať najmä jeho presvedčivosť čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu a jeho logické odôvodnenie (napr. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/283/2011). Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s odlišnosťami vyplývajúcimi zo znaleckých posudkov a neuviedol presne, jasne a presvedčivo, prečo závery posudkov predložených žalobcom nemožno považovať z pohľadu hodnotenia znaleckého posudku použitého správnymi orgánmi za vierohodné a prijateľné. Pri rešpektovaní zákonnej povinnosti správneho orgánu zisťovať skutkový stav veci mali žalovaný a orgán verejnej správy zvoliť vhodné prostriedky, ako si overiť reálnosť obsahu námietok žalobcu a nie rozhodnúť bez znalosti veci. 30. Žalobca tiež namietal, že tak žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, a ani orgán auditu a ustanovený znalec A. B. C. nebrali do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu pri realizácii Projektu. V správnom konaní nebolo vôbec prihliadané na druh stavebných prác a druh budov podľa všeobecnej klasifikácie budov a stavebných prác; nekvalitu podložia pri zakladaní stavby Pavilónu na podmočenom pozemku; pri budove UPJŠ skutočnosť, že ide o historickú, pamiatkovo chránenú budovu, čo samo o sebe táto skutočnosť predstavuje pri stavebných a rekonštrukčných prácach zvýšené náklady, keďže tieto práce musia vyhovovať podmienkam stanoveným pamiatkovým úradom. Tieto okolnosti neboli vôbec zohľadnené. Zo znaleckých posudkov, ktoré žalobca predložil k správnej žalobe vyplýva, že uvedené faktúry sú relevantné a majú byť zohľadnené pri posúdení primeranosti ceny za realizáciu diela. Cenu nie je možné posudzovať len podľa cenníkových cien, ale je potrebné vziať do úvahy aj všetky ďalšie okolnosti rozhodné pre jej stanovenie, a to napríklad podmienky dovozu niektorých technologických zariadení zo zahraničia, colné a iné poplatky, dopravu materiálov a zariadení, ich montáž na mieste, skrátené lehoty dodania špeciálne vyrobených prístrojov a stavebných prác, riziko ich nedodania, stavebné práce v pamiatkovo chránenej historickej budove, nekvalitu podložia pri zakladaní stavby pavilónu a podobne. Všetky tieto okolnosti si podnikatelia narátavajú do konečnej ceny za dielo. Cena diela bola výsledkom pôsobenia trhu a vzišla z regulárneho verejného obstarávania, ktoré prebehlo v súlade so zákonom. Samotný znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok použitý správnymi orgánmi napísal, že mu neboli dodávateľmi zhotoviteľa poskytnuté ceny, za ktoré oni predávali svoje výrobky, tovary, jednotlivé technologické zariadenia stavieb či stavebný materiál, takže nemohol objektívne posúdiť výšku údajného predraženia stavby. Pre správne posúdenie je podľa žalobcu nevyhnutné pozerať sa na vynaložené výdavky ako na cenu uhradenú zhotoviteľovi a zohľadniť celý komplex podmienok, ktoré majú na túto cenu značný vplyv. Žalobca mal za to, že v takýchto prípadoch vo všeobecnosti nie je možné uplatňovať bežný postup posúdenia konečné hodnoty stavby, ale má byť posúdená adekvátnosť ceny konkrétneho realizovaného diela s ohľadom na mieru podnikateľských a iných rizík vyplývajúcich z obchodných a iných podmienok daného konkrétneho realizovaného špecifického diela s ohľadom na realizovaný postup verejného obstarávania. 31. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ako ani orgán verejnej správy prvého stupňa nemali pristúpiť k posúdeniu hospodárnosti porovnávaním cien podľa zmluvy o dielo obvyklých cien na základe Znaleckého posudku č. 26/2015, pretože mali dostatočne zohľadniť použitie metódy verejného obstarávania. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zohľadnili spôsob, resp. metódu verejného obstarávania, ktorej výsledkom bolo uzavretie Zmluvy o dielo. V danom prípade išlo o použitie metódy „súťažný dialóg“. Žalobca pred realizáciu projektu mal vedomosť iba o tom, aký účel má projekt naplniť. Týmto účelom bolo vybudovanie Výskumného centra progresívnych materiálov a vied, ako integrovaného a interdisciplinárneho centra, v ktorom sa bude realizovať výskum materiálov a technológií, vytvárajúci vedeckovýskumné výsledky s vysokým inovačným potenciálom a krátkodobou aplikáciou do praxe. Žalobca stanovil predpokladanú hodnotu zákazky v intervale od 11 miliónov eur do 15 miliónov eur. Žalobca však v čase verejného obstarávania nemal vedomosť

o konkrétnych technických, prístrojových a stavebných parametroch, ktoré by mal projekt spĺňať. Nemohol preto vzhľadom na stav svojho poznania v čase verejného obstarávania špecifikovať všetky konkrétne parametre technickej, prístrojovej a stavebnej časti projektu. Preto žalobca zvolil metódu verejného obstarávania formou „súťažného dialógu“, konkrétne parametre diela sa totiž mali zistiť až v priebehu „súťažného dialógu“, a to z návrhu jednotlivých uchádzačov a z výsledkov rokovaní s nimi. Spomedzi desiatich prihlásených uchádzačov splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní 4 skupiny dodávateľov, medzi ktorými bol aj víťazný zhotoviteľ. Následne prebiehali užšie rokovania s týmito štyrmi uchádzačmi, počas ktorých uchádzači predkladali a opravovali svoj návrh podľa požiadaviek žalobcu tak, aby bol naplnený účel projektu. Žalobca v priebehu rokovaní získal predstavu o presnejších špecifikáciách stavebnej a prístrojovej časti projektu. Z týchto informácií a z vlastných úsudkov žalobca vychádzal pri príprave záverečného informatívneho dokumentu zo dňa 11.02.2013, v ktorom stanovil presnejšie špecifikácie stavebnej a prístrojovej časti projektu. Následne vyzval uchádzačov na predloženie ich konečných ponúk. Ponuky predložili dvaja uchádzači, a to jeden s celkovou cenou za realizáciu projektu vo výške 15 743 044,01 eur a zhotoviteľ s celkovou cenou vo výške 15 061 092 eur. Keďže pri vyhodnocovaní ponúk bola najdôležitejším kritériom cena (s váhou 60 %), žalobca vybral ponuku zhotoviteľa ako ponuku najlacnejšiu, s ktorým nakoniec uzavrel Zmluvu o dielo. Táto cena bola navyše z dôvodu ochrany žalobcu pred potencionálnym zdražovaní projektu navyše stanovená ako maximálna cena, bez možnosti účtovania akýchkoľvek prác naviac zo strany zhotoviteľa. Z kontroly Úradu pre verejné obstarávanie vyplynulo, že tento nezistil žiadne nedostatky v procese verejného obstarávania, proces verejného obstarávania teda prebehol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Proces verejného obstarávania bol predmetom aj vládneho auditu – orgán auditu konkrétne overoval správnosť použitej metódy verejného obstarávania (súťažného dialógu) a dodržiavania správneho postupu obstarávania. V rámci tohto overovania identifikoval nedostatok, ktorý bol aj následne uvedený v Predbežnej čiastkovej správe z vykonaného vládneho auditu. K predmetnej správe sa žalobca vyjadril vo Vyjadrení k predbežnej čiastkovej správe, kde tento nedostatok namietal. K verejnému obstarávaniu sa vyjadril aj Úrad pre verejné obstarávanie v stanovisku zo dňa 23.11.2015, v ktorom konštatoval, že verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom. Na základe námietok žalobcu uvedených vo Vyjadrení k predbežnej čiastkovej správe na základe stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie, audítorská skupina nedostatok týkajúci sa stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky vypustila z Čiastkovej správy z vládneho auditu a ďalej sa ním nezaoberala. Orgán auditu teda konštatoval, že verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom, a to aj s ohľadom na kritérium hospodárnosti. Nie je však potom zrejmé, prečo sa na základe tohto konštatovania ďalej zaoberala overovaním hospodárnosti, a to posúdením primeranosti cien, keďže ako sama uvádza hospodárnosť bola overovaná na základe overenia správnosti vykonaného verejného obstarávania. Žalobca je názoru, že po tom, čo orgán auditu posúdil správnosť verejného obstarávania s ohľadom na kritérium hospodárnosti, nemal ďalej kontrolovať hospodárnosť s posúdením primeranosti cien. Ak totiž bolo ustálené, že žalobca v rámci postupu verejného obstarávania neporušil zákon, potom je zrejmé, že postupoval najhospodárnejšie ako vtedy mohol. Úspešným ukončením verejného obstarávania výberom najnižšej ponuky musí byť predsa každému zrejmé, že bola úplne naplnená aj podmienkach hospodárnosti. Pokiaľ audítorská skupina vypustila z Predbežnej čiastkovej správy nedostatky týkajúce sa verejného obstarávania, mala vypustiť aj nedostatky týkajúce sa údajného nehospodárneho vynaloženia verejných výdavkov na realizáciu projektu. Aj keby nebola táto argumentácia žalobcu relevantná, podstatné je, že orgán auditu a správne orgány pri posúdení hospodárnosti porovnávaním cien postupovali nesprávne, pretože použili nepoužiteľný znalecký posudok. Z uvedeného vyplýva, že hoci orgán auditu nemal overovať hospodárnosť porovnávaním cien, aj pri takomto skúmaní je potrebné dospieť k záveru, že žalobca postupoval hospodárne. 32. Žalobca v časti 5. správnej žaloby namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné, pretože je nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Žalobca vytýkal žalovanému, že nedostatočne reagoval na vady, ktoré žalobca napádal už v odvolaní. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tým, prečo považoval Znalecký posudok č. 26/2015 za správny a prečo za nesprávne považoval žalobcom predložené dva znalecké posudky, ktoré sa zaoberali tou istou otázkou. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha žalovaného o tom, prečo je v tomto konaní rozhodujúci záver Znaleckého posudku č. 26/2015, ktorý obsahuje viaceré nesprávnosti. Žalovaný k nim však nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. Ani z administratívneho spisu nie je vôbec zrejmé odôvodnenie záverov žalovaného a orgánu verejnej správy

prvého stupňa. Žalobca tiež poukázal v správnej žalobe na viaceré rozhodnutia súdov týkajúcich sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie, konkrétne na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/17/2017, Nálezy Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08 a III. ÚS 36/2010. Žalovaný podľa žalobcu náležite nepostupoval v intenciách Správneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení, na základe ktorých ustálil svoj právny záver o údajnom porušení finančnej disciplíny vyplývajúcej z nehospodárneho využitia verejných prostriedkov. Navyše v prípade rozporu znaleckých posudkov sa kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti a je nevyhnutné vysvetliť, aké dôvody viedli k záveru prikloniť sa k jednému z týchto posudkov. V posudzovanom prípade napadnutého rozhodnutia tomu tak nebolo. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá aj z jeho obsahovej stručnosti, keďže žalovaný sa k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní vyjadril celkovo na strane a pol napadnutého rozhodnutia (strana 8 a 9). Zvyšný obsah napadnutého rozhodnutia tvorí zhrnutie doterajšieho priebehu správneho konania a citácie zákonných ustanovení. Vzhľadom na celkovú náročnosť posudzovanej problematiky, na existenciu viacerých proti sebe stojacich znaleckých posudkov, s ktorými bol žalovaný povinný sa náležite vysporiadať, na množstvo odôvodnených námietok, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní a najmä vzhľadom na závažnosť uloženej sankcie táto nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je o to viac očividná. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 33. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 24S/154/2018-78 zo dňa 29.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2018, vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť na prejednanie veci s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 20.12.2018 a bola jej pridelená sp. zn. 5S/229/2018. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 34. Krajský súd v Bratislave (v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/229/2018) výzvou zo dňa 28.01.2019 vyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie administratívnych spisov. Žalovaný v podaní zo dňa 28.05.2019 uviedol zistený skutkový stav, popísal priebeh správneho konania a vyjadril sa k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Zdôraznil, že trvá na zisteniach uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Pri preskúmaní zisteného porušenia finančnej disciplíny vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol posudzovaný spolu s ďalším dôkazným materiálom predloženým k vykonanému vládnemu auditu, a to zmluvy s dodatkami, žiadosti o platbu, faktúry, bankové výpisy, znalecké posudky a ďalšie. Vypracovanie znaleckého posudku považuje za najobjektívnejší spôsob pre zistenie bežnej (a nie najnižšej ako si to žalobca mylne vysvetlil) ceny na trhu, keďže znalec ako jediný odborník na danú oblasť môže objektívne zhodnotiť skutkový stav. Znalecký posudok môže žalovaný preveriť nie po odbornej stránke, ale len preskúmať, či jeho úvahy zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných žalovaným. Môže preveriť, či pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z platného právneho predpisu určeného na tento účel, ktorým bola v tomto prípade Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. Neprináleží mu konštatovať správnosť alebo nesprávnosť znaleckého posudku, pretože žalovaný nie je odborník na danú problematiku, preto potrebuje na vyhodnotenie správneho a objektívneho skutkového stavu odborníka v predmetnej oblasti. 35. Žalovaný tiež uviedol, že nedisponuje doplnenými znaleckými posudkami, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe, keďže neboli predložené žalobcom v procese správneho konania ani pri odvolaní žalobcu, preto sa k nim nemôže vyjadriť. 36. Podľa žalovaného všetky znalecké posudky predložené žalobcom boli vyhotovené na objednávku zhotoviteľa a závery z nich vyplývajúce sú v prospech zhotoviteľa. Žalovaný uviedol dôvody, prečo vychádzal z výsledkov znaleckých posudkov predložených žalobcom. Znalecké posudky mali dve rôzne zadania a vychádzali z odlišného dátumu, ku ktorému sa stavba ohodnocovala. Preto je v rozhodnutí uvedené presne, čoho sa každý znalecký posudok týkal, aby bola táto odlišnosť zrejmá. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný znalcom A. B. C. mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu zmluvy o dielo, teda k 30.04.2013 a znalec postupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Použil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitia

rozpočtového ukazovateľa, teda porovnal položkovitý rozpočet s katalógom cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie druhého kvartálu roku 2013, čo zodpovedá dátum uzatvorenia zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác v čase pred začatím realizácie diela. Žalovaný vychádzajúc zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca zhodnotil, že jeho úvahy zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z platného právneho predpisu určeného na tento účel, teda vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. na základe týchto správnych úvah sa žalovaný so závermi znaleckého posudku stotožnil, čo aj presne odôvodnil a vysvetlil v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, či je znalecký posudok správny, nie je žalovaný oprávnený posudzovať. Žalovaný znalecký posudok zobral v rámci správneho konania ako jeden z dôkazných materiálov, ktorý je zhotovený odborníkom a po porovnaní znaleckého posudku s inými dôkazmi ho vyhodnotil v procese hodnoverných dôkazov ako jeden z dôležitých dôkazov nasvedčujúcich nesprávny postup žalobcu. Žalovaný pri hodnotení zásady hospodárnosti vychádzal okrem platnej legislatívy Európskej únie a Slovenskej republiky aj z Metodického usmernenia č. 13/2015 vypracovaného Ministerstvom financií SR. Podľa uvedeného usmernenia musia ceny zodpovedať cenám obvyklým na trhu k relevantnému dátumu a miestu. Cena obvyklá na trhu je na rozdiel od trhovej ceny očistená o externé vplyvy trhu. V § 2 ods. 1 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. je definovaná všeobecná hodnota majetku ako výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou vrátane dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného prihliadal žalovaný na skutočnosť, že úlohou znalca v znaleckom posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, čo je predpokladom určenia hospodárnosti a stotožnil sa s jeho výsledkami. 37. Naproti tomu dva znalecké posudky predložené žalobcom v administratívnom konaní, ktoré dal vypracovať zhotoviteľ diela, sa zaoberajú posúdením oprávnenosti nákladov na výstavbu budovy Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ podľa cenovej ponuky zo dňa 06.10.2015 a zo dňa 12.08.2015, konštatujú oprávnenosť nákladov až po ukončení realizácie projektu, teda znalecké posudky boli vypracované na už zrealizované dielo. Z toho vyplýva aj nejednotný časový horizont, ku ktorému sa stanovila hodnota diela. Uvedené znalecké posudky v závere tiež konštatujú, že predmetné dielo bolo realizované v súlade s verejným obstarávaním, čo ale nepreukazuje hospodárnosť, nakoľko verejné obstarávanie je len jednou z podmienok hospodárnosti a že zhotoviteľ zmluvne stanovenú cenu neporušil, čo ale nepreukazuje len plnenie zmluvy medzi zhotoviteľom a žalobcom. Na záver je v znaleckých posudkoch uvedené, že náklady vynaložené na realizáciu diela sú opodstatnené a primerané. Znalec pred zistením primeranosti nákladov použil vlastnú databázu cien a smerné orientačné nástroje znaleckej spoločnosti CENECON s.r.o. Bratislava. Nepoužil, tak ako vyplýva zo znaleckých posudkov na stanovenie primeranosti nákladov legislatívne upravenú metódu podľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. 38. Znalecký posudok č. 26/2015 mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu Zmluvy o dielo a znalec postupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a použil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitia rozpočtového ukazovateľa, teda porovnal položkový rozpočet z katalógových cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie druhého kvartálu roku 2013, čo zodpovedá dátum uzatvorenia Zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác v čase pred začatím realizácie diela. Žalovaný znaleckým posudkom predloženým žalobcom uviedol, že tieto neboli vypracované podľa požiadaviek auditu a k problematike porovnávania, resp. posudzovania dvoch takých odborných dokumentov ako sú znalecké posudky dodal, že môže sa iba na základe svojich úvah prikloniť k znaleckému posudku, z ktorého záverov vychádzal. Aj keď žalovaný vychádzal z výsledkov znaleckého posudku A. B. C., aby zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela, v prospech žalobcu potvrdil zníženú sumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné upraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí 10 % až 20 %. Správny orgán uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku. Správny orgán uplatnením tolerancie 20 % z celkových navýšených výdavkov, ktoré žalobca uhradil za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci overovaných žiadosti o platbu znížil na

sumu 1 170 430,99 eur s DPH. Uvedený prepočet správny orgán vykonal s cieľom zefektívniť výsledok znaleckého posudku vzhľadom na špecifiká projektu. 39. Žalovaný mal za to, že v napadnutom rozhodnutí je jednoznačne popísané a dostatočne odôvodnené, že žalobca nedodržal podmienky hospodárnosti pri nakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o NFP, čím porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, podľa názoru žalovaného bola dodržaná zásada zákonnosti a zásadou materiálnej pravdy, čím považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade s ustanovením § 146 Správneho poriadku. 40. Žalovaný k sankcii uloženej žalobcovi dodal, že sankciou podľa citovaného zákona (ZoRPVS) sa rozumie odvod, penále a pokuta. Žalovaný mal na základe napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia uhradiť odvod , teda vrátiť sumu, ktorú neoprávnene použil, preto tvrdenie žalobcu, že podáva žalobu vo veci správneho trestania nie je relevantné. Pri vrátení odvodu nemožno hovoriť o správnom trestaní, ide len o peňažné plnenie z dôvodu neoprávnene vynaložených finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté z prostriedkov EÚ a ŠR SR. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 41. Žalovaný súčasne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby predmetnú vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako miestne príslušný správny súd. 42. Krajský súd v Bratislave podaním zo dňa 30.05.2019 doposlal žalovanému dňa 24.09.2019 znalecké posudky predložené žalobcom, ktoré boli ako prílohy súčasťou podanej správnej žaloby. 43. Žalobca dňa 04.06.2019 predložil súdu Odborné stanovisko č. 001/2019 zo dňa 12.03.2019 vypracované znalcom A. D. E. (ďalej len „odborné stanovisko“), predmetom ktorého bolo posúdenie Znaleckého posudku č. 26/2015 vypracovaného A. B. C.. Zo sprievodného listu žalobcu vyplýva, že odborné stanovisko žalobca predložil na podporu jeho argumentácie vo vzťahu k prvému žalobného dôvodu, teda nedostatočne zistenému skutkovému stavu. V podaní žalobca s odkazom na odborné stanovisko uviedol, že znalec A. D. E. na základe analýzy všetkých čiastkových kritérií vyhodnotil postup vypracovania Znaleckého posudku č. 26/2015 a jeho závery tak, že znalec pri stanovovaní postupu, riešení, posudzovania a pri vypracovaní záveru nepoužil všetky dostupné informácie a dokumentáciu bezprostredne sa viažuce k predmetu dokazovania a preto ním určené postupy a závery nemusia byť objektívne a správne. Znalec v rámci definovania postupu svojho znaleckého dokazovania zmätočne popisuje a spája dva rôzne postupy ohodnocovania - použitie rozpočtových ukazovateľov a súčasne oceňovanie pomocou položkového rozpočtu pomocou softvéru ODIS v systéme TSKP, ktoré tvoria samostatné metódy ohodnocovania majetku. Znalec chybne a nesprávne vypracoval vlastné kontrolné rozpočty na základe triednika TSKP, pričom verejný obstarávateľ a záujemcovia sú povinní používať ohodnotenie stavebných prác na základe triednika TSP, preto jeho cenové vyhodnotenie nie je správne a závery nemôžu byť objektívne, nakoľko porovnával 9 miestny kód databázy TSKP, teda presný popis so 6 miestnym kódom databázy TSP, ktorý predstavuje skupinu technologicky prepojených činností, tým pádom toto porovnanie nie je rovnocenné a môže viesť k nesprávnym záverom. Znalec chybne posudzoval hodnotu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav k dátumu 30.04.2013 v cenovej úrovni II. kvartál 2013, nakoľko stavebné práce boli realizované v období od septembra 2013 až do septembra 2014 (Historická budova UPJŠ), resp. v období od septembra 2013 až do decembra 2014 (Pavilón). V závere svojho podania žalobca uviedol, že závery odborného stanoviska preukazujú, že Znalecký posudok č. 26/2015 je neobjektívny, nesprávny a nepreskúmateľný najmä preto, že znalec nepoužil všetku potrebnú a dostupnú dokumentáciu, použil nesprávne časové obdobie pre stanovenie cien a nesprávne postupoval pri použití metódy ocenenia majetku. Z uvedeného dôvodu je žalobca presvedčený, že takýto znalecký posudok nemôže byť podkladom pre stanovenie sankcií za údajné porušenie finančnej disciplíny. Osobitne v situácii, kedy ide o najpodstatnejší dôkaz v rámci správneho konania. Odborné stanovisko potvrdzuje, že tvrdenia žalobcu a námietky, na ktoré poukazoval v rámci správneho konania boli opodstatnené. Správne orgány sa nimi ale vôbec nezaoberali. Žalobca sa v závere pridržiaval aj svojich námietok a svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe. Žalovaný zároveň opakovane vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave a navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa (Úradu vládneho auditu, so sídlom vo Zvolene) je zriadené podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite

a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto vo veciach preskúmania rozhodnutí Úradu vládneho auditu je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť. 44. Krajský súd v Bratislave dňa 24.09.2019 doručil žalovanému odborné stanovisko predložené žalobcom na vedomie a uznesením č. k. 5S/229/2018-277 zo dňa 15.10.2019, právoplatným dňa 03.12.2019, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca podal spolu so správnou žalobou. 45. Žalovaný podaním doručeným dňa 06.04.2023 opakovane vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave a navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa (Úradu vládneho auditu so sídlom vo Zvolene) je zriadené podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto vo veciach preskúmania rozhodnutí Úradu vládneho auditu je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť. 46. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, v dôsledku uvedeného bolo konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/229/2018 vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/229/2018. 47. Správny súd v Bratislave (v konaní vedenom pod sp. zn BA-5S/229/2018) podaním zo dňa 27.07.2023 vyjadril nesúhlas s postúpením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu SR, ktorý Uznesením sp. zn. 3Spp/1/2023 zo dňa 27.09.2023 rozhodol, že nesúhlas Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný a na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Správny súd v Banskej Bystrici. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2023. Vec bola následne postúpená Správnemu súd v Banskej Bystrici dňa 27.12.2023, kde jej bola pridelená spisová značka 3S/52/2023. 48. Správny súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 19.01.2024 doručil žalobcovi Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 28.05.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.01.2024. 49. Následne Správny súd v Banskej Bystrici po preskúmaní splnenia procesných podmienok Uznesením sp. zn. 3S/52/2023-307 zo dňa 18.06.2024 vyzval žalobcu na doplnenie správnej žaloby predložením potvrdenia o požadovanom vysokoškolskom právnickom vzdelaní zamestnanca žalobcu, ktorý za neho na správnom súde koná alebo predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v tomto konaní. Na doplnenie správny súd žalobcu vyzval z dôvodu, že posúdil správnu žalobu žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu, pri ktorej nie je prípustná výnimka z povinného právneho zastúpenia, a preto bolo potrebné podanú správnu žalobu doplniť o zákonom stanovené náležitosti, a to splnomocnenie udelené advokátovi, resp. preukázanie vysokoškolského právnického vzdelania zamestnanca žalobcu, ktorý koná za žalobcu v predmetnej veci. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal sťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 08.07.2024, o ktorej podľa § 159 ods. 2 SSP rozhodol predseda senátu uznesením sp. zn. 3S/52/2023 zo dňa 10.09.2024 tak, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu podľa § 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2024. 50. Správny súd v Banskej Bystrici ďalším procesným postupom podaním zo dňa 28.11.2024 doručil žalovanému úplné znenie správnej žaloby, pôvodne podanej na Krajský súd Banskej Bystrici dňa 19.11.2018, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplývalo, že by mu boli na jeho požiadavku zo dňa 20.05.2019 doposielané chýbajúce strany číslo 44 až 46 pôvodne zasielanej správnej žaloby. Zároveň sa žalovanému umožnilo, aby sa v lehote desiatich dní od doručenia výzvy po doručení celého znenia správnej žaloby vyjadril, či zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení, alebo ho žiada doplniť a v tom prípade, aby tak učinil v rovnakej lehote. 51. Žalovaný sa podaním zo dňa 04.12.2024 vyjadril, že po doštudovaní uvedených strán správnej žaloby, ktoré neboli súčasťou pôvodne doručenej žaloby dňa 13.05.2019, zotrváva na pôvodnom

vyjadrení uvedenom v podaní zo dňa 28.05.2019, nakoľko v pôvodne nedoručených stranách žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na danú vec. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 52. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 04.06.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. 53. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností a námietok tak, ako boli uvedené v správnej žalobe, ako aj v rámci správneho súdneho konania. Žalobca primeranosť svojich výdavkov opakovane preukázal v rámci správneho konania, jednak posudkami Ústavu stavebnej ekonomiky vo vzťahu k Historickej budove a vo vzťahu k Pavilónu materiálových vied, ako aj predložením znaleckých posudkov A. D. E. pripojených k správnej žalobe vo vzťahu k Historickej budove a vo vzťahu k Pavilónu materiálových vied. Žalobca má za to, že nenávratný finančný príspevok a akákoľvek možnosť sankcie zo strany žalovaného sa vzťahovala iba na neprimerané výdavky. Má za to, že všetkými znaleckými posudkami preukázal primeranosť výdavkov na obidva projekty. V žalobe sa žalobca detailne vyjadril, prečo považuje znalecký posudok A. C., o ktorý oprel žalovaný svoje rozhodnutie, za nesprávny a nedôvodný. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva v nesprávnosti zadania znaleckého posudku. Primeranosť výdavkov preukazujú jedine posudky, ktoré predložil žalobca. Z tohto dôvodu sa pridržiava všetkých skutočností, ktoré boli uvedené v žalobe a trvá na petite v nej uvedenom. 54. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých zisteniach uvedených orgánmi verejnej správy v priebehu administratívneho konania v rozhodnutiach tak prvostupňového orgánu ako aj žalovaného. Žalobca sa zaviazal, že použije nenávratný finančný príspevok v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, ako aj s ustanoveniami Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov na programové obdobie 2007 – 2013. Zároveň poukázal na to, že prvostupňovým orgánom bola uložená povinnosť v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, pričom sa vychádzalo primárne zo Znaleckého posudku A. C., ako aj z výsledkov auditu, teda Zmluvy o NFP, Zmluvy o dielo, z bankových výpisov a z ďalších podkladov. Trval na tom, že znalecký posudok je najobjektívnejší dôkazný prostriedok na preukázanie bežnej ceny stavebných prác, nie najnižšej ceny na trhu, nakoľko znalec ma na to dostatočné odborné znalosti. Žalovaný sa dostatočne venoval znaleckým posudkom v rámci administratívneho konania a to tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok č. 26/2015 spĺňa náležitosti kladené na znalecký posudok a tento je najpodstatnejším dôkazom pri posudzovaní porušovania finančnej disciplíny. Zároveň poukázal na znenie článku 14 ods. 1 písm. d) VZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Žalovaný uviedol, že znalec A. C. posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác a posudzoval hospodárnosť ceny stavebných prác a postupoval v zmysle Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.. Poverený zástupca žalovaného zároveň uviedol, že položkovitý rozpočet znalec ohodnocoval podľa cenníkového katalógu za II. kvartál roku 2013, čo vyplývalo z podmienok zmluvy, ktorá zakotvila, že stavebné práce musia zodpovedať cenám bežným na trhu v čase ich vzniku, teda v čase podpisu Zmluvy o dielo. Znalecké posudky predložené žalobcom v správnom konaní (Znalecký posudok č. 186/2015 a Znalecký posudok č. 170/2015), ktoré sa zaoberali posúdením otázky oprávnenosti výdavkov na výstavbu diela, či bolo vyhotovené v súlade so súťažnými podkladmi, verejným obstarávaním a so zmluvou. V poslednom bode sa zaoberali otázkou, či náklady sú opodstatnené a primerané. Žalovaný v rámci správneho konania posudzoval hospodárnosť nákladov, nie ich opodstatnenosť alebo primeranosť. Z týchto dôvodov sa žalovaný oprel o závery znaleckého posudku A. B. C.. Na záver svojho prednesu poverený zástupca žalovaného uviedol, že v administratívnom konaní orgány verejnej správy postupovali v zmysle ustanovení Správneho poriadku, neboli porušené žiadne práva žalobcu. 55. Na záver pojednávania poverená zástupkyňa žalobcu v rámci vyjadrenia k právnej stránke veci a prednesenia konečného návrhu uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe a požiadala, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite správnej žaloby. 56. Na záver pojednávania poverený zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia k právnej stránke veci a prednesenia konečného návrhu uviedol, že skutkový stav, ako bol zistený a uvedený v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, bol zistený správne. Dôkazy

boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Rovnako bolo vysvetlené, prečo sa orgán verejnej správy prvého stupňa pridržiaval znaleckého posudku A. C. a prečo sa nepriklonil k znaleckým posudkom predloženým žalobcom v administratívnom konaní. Na záver poverený zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. 57. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 58. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 59. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 60. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 61. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 62. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 63. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. 64. Podľa § 31 ods. 7 ZoRPVS subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b). 65. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS, porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. 66. Podľa § 31 ods. 4 prvá veta ZoRPVS za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. 67. Podľa § 31 ods. 9 ZoRPVS odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu44) v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.45) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami európskej únie ukladá Úrad vládneho auditu,46) ktorý ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami európskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov

Slovenskej republiky a európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.13b) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií. 68. Podľa § 31 ods. 12 ZoRPVS ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu. 69. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 70. Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 71. Podľa článku 2.4 Zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve aktivity projektu realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t.j. do 31.07.2015. Prijímateľ je povinný predložiť čestné vyhlásenie o ukončení realizácie aktivít projektu bezodkladne po ukončení realizácie aktivít projektu. 72. Podľa článku 3.2 Zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených zmluvou. 73. Podľa článku 6.3 Zmluvy o NFP neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. predmet podpory NFP, 3. Rozpočet projektu, 4. Prehľad aktivít projektu, 5. Zmluva o partnerstve. 74. Podľa článku 1.1 VZP sa prijímateľ zaväzuje dodržiavať ustanovenia zmluvy tak, aby bol projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít projektu s odbornou starostlivosťou. 75. Podľa článku 1.2 VZP prijímateľ zodpovedá poskytovateľovi za realizáciu aktivít projektu v celom rozsahu, bez ohľadu na osobu, ktorá projekt skutočne realizuje. 76. Podľa článku 14.1 písm. d) a k ) VZP sú oprávnenými výdavkami všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu tak ako je uvedené v článkoch 2 a 3 zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky: d) zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku; k) boli vynaložené hospodárne, efektívne a účelne. 77. Podľa článku 14.3 VZP ak výdavok nespĺňa podmienky oprávnenosti podľa odseku 1 tohto článku VZP a tieto výdavky vyčísli osoba oprávnená na výkon kontroly a auditu uvedená v článku 12 VZP ako neoprávnené, prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť (Poznámka pod čiarou: v prípade nesplnenia tejto povinnosti prijímateľa sa bude na toto porušenie podmienok zmluvy aplikovať ustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 ZoRPVS). 78. Správny súd primárne považoval za potrebné pred vyhodnotením jednotlivých žalobných námietok žalobcu ustáliť druh správnej žaloby, keďže táto skutočnosť má zásadný vplyv na procesný postup a rozhodovanie správneho súdu. Navyše, druh správnej žaloby bol medzi žalobcom a žalovaným sporný, keďže žalobca bol toho názoru, že v predmetnej veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pričom žalovaný tvrdil, že ide o všeobecnú správnu žalobu (§ 177 a

nasl. SSP). Keďže však podľa § 55 ods. 3 SSP správny súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu, správny súd bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania (naviac v kontexte zásady curia novit iura, lat. „súd pozná právo“) je povinný samostatne ustáliť druh predmetnej správnej žaloby žalobcu. Všeobecná správna žaloba je vymedzená v ustanovení § 177 ods. 1 SSP, podľa ktorého Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Všeobecná správna žaloba predstavuje základný druh správnej žaloby, ktorý sa uplatní vždy, ak nie sú dané podmienky pod zaradenie žaloby pod iný druh (§ 6 ods. 2 písm. b) až j) SSP). Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V predmetnej veci žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného týkajúce sa porušenia finančnej disciplíny podľa ZoRPVS, ktorú vo všeobecnosti vymedzuje ustanovenie § 19 ods. 3 a 6 daného zákona a jednotlivé konkrétne skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny sú vymedzené v § 31 ods. 1. Aby bolo možné správnu žalobu žalobcu klasifikovať ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, podľa § 194 ods. 1 SSP by museli orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcom rozhodovať o a) priestupku, b) správnom delikte alebo c) sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z predmetných ustanovení ZoRPVS je zrejmé, že v prípade porušenia finančnej disciplíny zodpovedným subjektom sa nejedná o priestupok a ani iný správny delikt, keďže zákon porušenie finančnej disciplíny za priestupok a ani iný správny delikt neoznačuje. Porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávnym konaním, ktorým je dotknutý záujem na účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov (§ 19 ods. 3 a 6 ZoRPVS). ZoRPVS v ustanovení § 31 ods. 4 používa pre postih ukladaný ako následok porušenia finančnej disciplíny pojem „odvod“, ktorý však nemá trestnú povahu, a v ods. 7 uvádza ohľadom postihu zodpovedného subjektu za porušenie finančnej disciplíny, že „v prípade, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).“ Zákon v tejto súvislosti používa pojem „sankcia“, avšak význam tohto pojmu je pomerne široký, pričom vo všeobecnosti predstavuje akýkoľvek postih prijímateľa finančných prostriedkov ako následok nesplnenia jeho povinností určených právnou normou a nemožno ho chápať len v jeho užšom význame ako ujmu v podobe trestu. Pri výklade slovného spojenia „rozhodovanie o sankcii za iné podobné protiprávne konanie“ teda nemožno automaticky a bez ďalšieho usudzovať, že sa vzťahuje na akýkoľvek následok za porušenie povinností ustanovených zákonom, resp. zmluvou uzatvorenou na základe zákona. Podstatné v tomto ohľade je, či sa sankcia (resp. „odvod“) ukladá za protiprávne konanie, ktoré je podobné postihovaniu za priestupky a iné správne delikty, teda či pôjde o postihovanie, ktoré má represívno-preventívnu povahu a jeho účelom je zásah do osobnostnej alebo majetkovej sféry prijímateľa na odradenie od ďalšieho páchania skutku. 79. Správny súd má za to, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná o sankčný postih trestnej povahy a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných verejných rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4, resp. ods. 7 ZoRPVS, je reparácia, teda náprava nezákonného stavu, a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Účel uloženia sakcie je preventívno-represívny, t. j. má odradiť subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil, od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie. Preskúmavanými rozhodnutiami však nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 ZoRPVS, teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Žalobcovi bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť vrátiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle Zmluvy o NFP, čím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté. 80. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na čl. 1 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev (ďalej ako „Nariadenie“), z ktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev, alebo neoprávnenou

výdajovou položkou.“ Z druhej hlavy tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie“ z čl. 4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy“. Podľa bodu 4 tohto článku Nariadenia „Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“ Z uvedeného vyplýva, že aj v zmysle Nariadenia sa povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu trestnej povahy. Správny súd poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora európskej únie zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste, v zmysle ktorého „povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“ 81. Správny súd ďalej poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle ZoRPVS nie je správnym trestaním a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo dňa 26. januára 2021, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/19/2022 zo dňa 25.07.2023, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/20/2023 zo dňa 22.08.2024). 82. Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % zo sumy 1 170 430,99 eur za každý, aj začatý deň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS, nemožno považovať za „sankciu za iné podobné protiprávne konanie.“ Pod sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach prijímateľa, ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívnopreventívny. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP totiž nemajú platby, ktorých účelom je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu, a má teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov, a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením odvodu (teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je stanovená zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju poriadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov orgán verejnej správy penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ani v rozsahu uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS. 83. V súvislosti s ustálením druhu správnej žaloby žalobcu ako všeobecnej správnej žaloby správny súd považuje za podstatné zdôrazniť, že v prípade všeobecnej správnej žaloby je rozsah súdneho prieskumu daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP (nejedná sa o konanie uvedené v § 134 ods. 2 SSP). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené. Výnimku z tohto pravidla predstavujú ustanovenia § 134 ods. 2 SSP a § 195 SSP, avšak v preskúmavanej veci správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Preto ani súdny prieskum nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Zároveň platí, že správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.

Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Vzhľadom na to, že správny súd ustálil žalobu žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu, neuplatnia sa ani ustanovenia § 195 SSP týkajúce sa vecí správneho trestania, v prípade ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto posudzoval, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené im zákonom, a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie všeobecnej správnej žaloby. 84. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť alebo protirečivosť alebo pre nedostatok odôvodnenia. Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení použitia Znaleckého posudku č. 26/2015 a nepoužitia dvoch znaleckých posudkov predložených žalobcom v administratívnom konaní (Znalecký posudok č. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015), keď žalobca namietal, že orgány verejnej správy dostatočne neozrejmili, prečo je problémom akceptovať žalobcom predložené znalecké posudky vzhľadom na rozdielny časový horizont, rozdielnosť zadaní týchto znaleckých posudkov, predstavovala podľa názoru správneho súdu iba vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s odôvodnením a nedostatkom presvedčivosti argumentácie správnych orgánov v napadnutých rozhodnutiach. To, že žalobca nebol spokojný s presvedčivosťou dôvodov, pre ktoré sa správne orgány priklonili k záverom Znaleckého posudku č. 26/2015, samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podstatou prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo zistenie, že žalobca nepoužil poskytnutý NFP na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít projektu, čo bolo vyhodnotené ako porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté, čo je porušením finančnej disciplíny. Takto formulovaný výrok rozhodnutia bol z hľadiska skutkových zistení aj ich právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia ozrejmený. Žalovaný nie je povinný vyvracať argumentáciu žalobcu, ale má povinnosť uviesť svoju vlastnú úvahu, ktorá ho k rozhodnutiu viedla. Orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach uviedli, že žalobca porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS . Žalobca porušil čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy o poskytnutí NFP v znení dodatkov v spojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a k) a ods. 3 VZP tým, že cena stavebných prác v Zmluve o dielo bola navýšená o 1 170 430,99 eur, čím sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Správny súd uvádza, že v danom prípade Zmluva o NFP stanovila podmienky obstarania stavebných prác z prostriedkov nenávratného finančného príspevku. Akékoľvek porušenie pravidiel a podmienok Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj VZP, vrátane uhradenia výdavkov za stavebné práce za cenu nezodpovedajúcu bežným cenám na trhu (teda vynaložením neoprávnených výdavkov), je konaním v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Predmetná Zmluva o NFP, ktorá stanovila podmienky použitia poskytnutého nenávratného finančného príspevku, má svoj právny základ v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého „Pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.“ Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory. V prípade, ak žalobca porušil Zmluvu o NFP tým, že uhradil výdavky za stavebné práce na Pavilóne a Historickej budove UPJŠ v navýšenej cene oproti cenám zisteným Znaleckým posudkom č. 26/2015, bola časť nenávratného finančného príspevku použitá v rozpore so Zmluvou o NFP. Inými slovami, časť poskytnutého nenávratného finančného príspevku v sume 1 170 430,99 eur pri akceptovaní 20 % odchýlky bola preto žalobcom použitá neoprávnene, teda v rozpore s podmienkami, ktoré stanovovala Zmluva o NFP, čím sa žalobca dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu postupovali správne, keď kvalifikovali porušenie finančnej disciplíny žalobcom v predmetom rozsahu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, keďže hypotéza danej skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny bola naplnená. 85. Správny súd preto vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí konštatuje, že odôvodnenie orgánov verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach je dostatočné pre vyvodenie

záveru, že žalobca porušil podmienky stanovené v čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy o NFP v znení dodatkov v spojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a k) a ods. 3 VZP tým, že cena stavebných prác v zmluve o dielo bola navýšená o 1 170 430,99 eur, čím sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, keďže žalobca nedodržal podmienky v zmysle Zmluvy o NFP, ktoré orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach riadne identifikovali a konkretizovali. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol relevantné skutkové okolnosti vedúce k tomuto záveru, dostatočne určito popísal konanie žalobcu porušujúce finančnú disciplínu, rovnako uviedol aj konkrétne ustanovenia Zmluvy o NFP, ktoré žalobca svojím konaním porušil (podmienky stanovené v čl. 14, ods. 1., písm. d) a k) a ods. 3 VZP), čím žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 6 ZoRPVS v spojení s čl. 2, bod 2.4, čl. 3, bod 3.2 Zmluvy o NFP a čl. 1, bod 1. VZP. Žalovaný odôvodnenie orgánu verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí doplnil a ďalej rozviedol, pričom sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu v rámci odvolacieho konania. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí orgánov verejnej správy a jeho subjektívne presvedčenie o nesprávnosti ich postupu nespôsobuje ich nezákonnosť. Správny súd považuje odôvodnenie oboch orgánov verejnej správy vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam a konaniu žalobcu porušujúcemu finančnú disciplínu za dostatočné, v súlade so zásadami formálnej logiky a v podrobnostiach na predmetné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného odkazuje. 86. Správna žaloba ďalej obsahuje skupinu námietok, ktorými žalobca spochybňoval zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Mal za to, že správne orgány nemali vychádzať zo Znaleckého posudku č. 26/2015 z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, vnútornej rozpornosti, neobjektívnosti znalca, použitia nesprávnej metodiky, absencie použitého spôsobu výpočtu cien oceňovania stavebných prác, nemožnosti porovnávania zmluvného položkového rozpočtu s kontrolnými rozpočtami vyhotovenými znalcom, nakoľko k zostaveniu zmluvného položkového rozpočtu došlo po tom, ako bola vo verejnom obstarávaní obstaraná celková cena diela a v čase zhotovenia rozpočtu nebolo zrejmé, aké konkrétne práce sa budú realizovať a aký bude rozsah súvisiacich prác potrebných na celkové dokončenie diela a tieto neboli v zmluvnom položkovom rozpočte podrobne rozpísané, teda znalec porovnával neporovnateľné položky, ako aj z dôvodu, že zmluvný položkový rozpočet obsahoval tzv. agregované (zlúčené) položky, teda v jednej položke boli zahrnuté viaceré podpoložky, preto nebolo možné porovnávať takéto položky s cenníkovými položkami podľa referenčného katalógu stavebných prác. Žalobca svoje námietky odôvodnil s poukazom na znalecké posudky predložené k správnej žalobe. Správny súd uvádza, že znalecký posudok je dôkazom, ktorý je možné použiť ako podklad rozhodnutia, po jeho vyhodnotení jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Záver o porušení finančnej disciplíny nemožno založiť na rozpore so znaleckým posudkom, ale musí byť založený na rozpore s právnou normou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia vyplýva vyhodnotenie znaleckého posudku orgánmi verejnej správy, ktorý bol vzatý do úvahy ako podklad rozhodnutia, ako aj dôvody, pre ktoré neboli žalobcom predložené znalecké posudky predložené v administratívnom konaní so Znaleckým posudkom č. 26/2015 porovnávané a ani zohľadnené. V odôvodnení rozhodnutí je konštatovaná zrejmá úvaha správneho orgánu, ako sa s posudkami ako s dôkazmi vysporiadal a prečo považuje všeobecné ceny stavebných prác stanovené znalcom A. B. C., napriek námietkam účastníka konania, za správne. Znalecký posudok č. 26/2015 bol vyhodnotený v rámci vládneho auditu orgánom, ktorý audit vykonal, čo sa prenieslo do záverov auditu obsiahnutých v Čiastkovej správe z auditu. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 26/2015 týkajúce sa použitia nesprávnej metodiky oceňovania, nemožnosti porovnávania zmluvného položkového rozpočtu s kontrolnými rozpočtami vyhotovenými znalcom, správny súd uvádza, že úlohou správneho súdnictva ani nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavanie zákonnosti ich rozhodnutí a postupu, ktorý im predchádzal. Podstatným pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí bolo, že žalobca bol s obsahom použitého Znaleckého posudku č. 26/2015 oboznámený už v štádiu vládneho auditu, ako aj v priebehu celého správneho konania, preto pokiaľ mal za to, že metodický postup znalca bol nesprávny, mohol a mal navrhovať dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Pokiaľ žalobca namietal v administratívnom konaní, že znalecký posudok použitý orgánmi verejnej správy je nesprávny a poukázal na ním predložené posudky, pričom orgány verejnej správy sa s nimi v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vysporiadali a uviedli logickú a presvedčivú argumentáciu, podľa ktorej nepristúpili k porovnávaniu znaleckých posudkov vzhľadom na odlišnosť zadaní a iný časový horizont stanovenia ceny diela, potom tomuto postupu z hľadiska zákonnosti niet čo vytknúť, nakoľko orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu naplnili účel ustanovenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

87. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa ďalších nedostatkov Znaleckého posudku č. 26/2015, najmä nedostatku nachádzajúceho sa v časti II. Posudok a v časti III. Záver ohľadom porovnania ceny stavebných prác na Pavilóne podľa Zmluvy o dielo a ceny vyplývajúcej z kontrolného rozpočtu, kde znalec uviedol, že „táto zistená obvyklá cena v čase uzatvorenia ZOD 04/2013 je 2,35 x vyššia ako cena uzatvorená v ZOD“, správny súd zistil, že námietka logickej nesprávnosti v čiastkovom závere znalca je síce dôvodná, no na strane druhej nemožno vyhodnotiť tento nedostatok ako podstatný z hľadiska celkového záveru znaleckého posudku. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že z obsahu znaleckého posudku je nesporné, že znalec porovnával cenu stavebných prác dojednanú v Zmluve o dielo pre obidva čiastkové projekty – Pavilón a Historickú budovu UPJŠ – s cenou zistenou z kontrolných rozpočtov zostavených znalcom podľa cenníkového katalógu za II. kvartál roku 2013. Znalec zároveň zistil rozdiely medzi týmito cenami, keď v prípade Historickej budovy UPJŠ predstavoval rozdiel v cene podľa Zmluvy o dielo (2 056 444,80 eur s DPH) a podľa kontrolného rozpočtu (578 158,19 eur) sumu vo výške 1 478 286,70 eur s DPH a v prípade Pavilónu predstavoval rozdiel v cene podľa Zmluvy o dielo (6 072 736,80 eur s DPH) a podľa kontrolného rozpočtu (2 575 291,30 eur) sumu vo výške 3 497 445,50 eur s DPH. V prípade oboch čiastkových projektov teda evidentne znalec dospel k záveru o nadhodnotení obstarávanej ceny stavebných prác. Uvedený matematicky vyčíslený záver je napokon zrejmý aj z celkového záveru znalca, keď konštatoval, že „rozdiel oproti cene, ktorá bola predmetom ZOD a vysúťažená vo verejnej súťaži činí 4 975 732,11 eur“. Správny súd dospel k záveru, že žalobcom namietaná vada v čiastkovom závere znalca sa napokon neprejavila v zmätočnosti znaleckého posudku ako celku, ako ani v jeho nepoužiteľnosti ako dôkazu v správnom konaní. Zo znaleckého posudku vyplýva jednoznačný záver znalca o nadhodnotení ceny stavebných prác v Zmluve o dielo oproti cenám bežným na trhu v mieste a v čase vzniku výdavkov. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že ani zrejmá logická nesprávnosť v čiastkovom závere znalca nemohla mať dopad na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. O povahe uvedeného nedostatku iba ako zrejmej nesprávnosti svedčí i skutočnosť, že žalobca tento nedostatok znaleckého posudku nenamietal počas výkonu vládneho auditu, ako ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale až v správnej žalobe. Hoci táto skutočnosť nie je podstatná pre posúdenie dôvodnosti žalobcovej námietky, napriek tomu dosvedčuje, že išlo len o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na dostatočnosť zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy, preskúmateľnosť ich záverov ako ani na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 88. Pokiaľ žalobca namietal neobjektívnosť znalca A. B. C. poukazujúc pri tom na jeho tvrdenie, podľa ktorého sa cena môže upraviť po zdokladovaní ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi (na strane 4), správny súd poukazuje na to, že podľa § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že aj obstarávacie ceny určené znalcami možno považovať len za ich najpravdepodobnejší odhad. V posudzovanej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „orgán verejnej správy prvého stupňa zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela a v prospech účastníka konania znížil sumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné upraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí medzi 10 % až 20 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku.“ Uvedeným postupom správne orgány podľa názoru správneho súdu objektivizovali odhad znalca v prospech žalobcu, pričom uplatnenie samotnej odchýlky a jej rozsah žalobca v administratívnom konaní ani v správnej žalobe nenamietal. 89. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa formálnych nedostatkov Znaleckého posudku č. 26/2015, je správny súd presvedčený, že po stránke obsahovej je znalecký posudok dostatočne preskúmateľný a zrozumiteľný, obsahuje podklady súvisiace so spisom správneho orgánu a z nich vyplývajúce zistenia sú logické a pre objasnenie veci celkom postačujúce. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že znalec mal dostatok podkladov na to, aby zohľadnil špecifickosť a výnimočnosť projektu. Pre správny súd zo Znaleckého posudku č. 26/2015 nevyplývajú žiadne pochybnosti a naopak odpoveď znalca uvedená v časti III. Záver jednoznačne smeruje k potvrdeniu záveru vysloveného orgánmi verejnej správy. Správny súd má zo Znaleckého posudku č. 26/2015 za preukázané, že po formálnej stránke nevykazuje

také podstatné nedostatky, ktoré by spochybňovali závery znalca. Znalecký posudok obsahuje všetky náležitosti kladené na znalecký posudok podľa zákona o znalcoch, je z neho zrejmé, z akých podkladov znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, akú metódu použil a k akým záverom dospel. 90. Vo vzťahu k znaleckým posudkom predloženým žalobcom v správnom konaní (Znalecký posudok č. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015) sa orgány verejnej správy presvedčivým spôsobom vysporiadali s tým, prečo tieto neobstoja popri Znaleckom posudku č. 26/2015. Uviedli preskúmateľné a presvedčivé dôvody, pre ktoré predložené znalecké posudky neboli spôsobilé spochybniť závery nimi použitého znaleckého posudku pri zistení skutkového stavu. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa posúdili relevanciu zadania úlohy jednotlivým znalcom, rozdielnosť časového horizontu, ku ktorému bola stanovená cena diela, dostatočnosť podkladov znalca a použitie všeobecne záväzného právneho predpisu pri vypracovaní znaleckých posudkov. V zmysle ich záverov žalobcom predložené znalecké posudky posudzovali primeranosť nákladov na projekt až po jeho realizácii, pričom znalecký posudok A. B. C. (Znalecký posudok č. 26/2015) oceňoval stavebné práce ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo, teda v zmysle zadania daného mu zadávateľom úlohy. Argumentácia žalobcu smerujúca k posúdeniu opodstatnenosti a primeranosti výdavkov zrealizovaného diela neobstojí, nakoľko z ustanovenia článku 14 ods. 1 písm. d) VZP musia oprávnené výdavky zodpovedať cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku, preto v posudzovanej veci bolo z časového hľadiska podstatné, či obstaraná cena (uvedená v cenovej ponuke pripojená k Zmluve o dielo) bola nadhodnotená, resp. či žalobca konal hospodárne, ak uzavrel Zmluvu o dielo. Orgány verejnej správy na základe záverov znaleckého dokazovania dospeli k tomu, že cena stavebných prác v Zmluve o dielo bola navýšená oproti cenám zisteným znaleckým posudkom. Správny súd preto zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy a vyhodnotenie dôkazov predložených v správnom konaní posúdil ako dostatočné pre vyvodenie záveru o porušení finančnej disciplíny žalobcu. Správny súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. V posudzovanej veci sa správne orgány zaoberali všetkými dôkazmi a tieto v rámci svojej správnej úvahy vyhodnotili, pričom na zistený skutkový stav aplikovali správnu právnu normu. 91. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorú žalobca odôvodňoval závermi vyplývajúcimi z predložených dôkazov pripojených k správnej žalobe – Znalecký posudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 a Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015 – alebo v priebehu konania pred správnym súdom – Odborné stanovisko č. 001/2019 zo dňa 12.03.2019 – ktoré žalobca navrhol vykonať v rámci dokazovania v správnom súdnom konaní správny súd zdôrazňuje, že zmyslom dokazovania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejných subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej správy (Uznesenie ÚS SR III. ÚS 457/2013). Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej (Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžhuv/2/2011 zo dňa 26.01.2012). Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom teda zásadne nie je konaním nachádzacím, ale preskúmavacím a svojim charakterom sa viac približuje konaním pred civilným odvolacím súdom. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskumu zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu (Rozhodnutie III. ÚS SR 379/09) a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Uvedené sa vzťahuje na tie typy konaní, v ktorých je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení do 30.06.2023). Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd podľa § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Výnimky stanovuje SSP v § 120, pričom tieto nie sú dané v prípade všeobecnej správnej žaloby, akou je

aj správna žaloba žalobcu. Správny súd vedený týmito úvahami zamietol na nariadenom pojednávaní návrh žalobcu na vykonanie dokazovania ním predloženými dôkazmi, nakoľko správny súd posudzuje len to, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je dostatočné pre rozhodnutie vo veci a či je zrozumiteľné a v súlade so zásadami logického uvažovania. 92. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o miere dostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy, mohol tieto pochybnosti vzniesť v správnom konaní a navrhnúť relevantné dôkazy, ktoré by primäli orgány verejnej správy sa nimi zaoberať a prípadne prehodnotiť zistený skutkový stav. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžd/4/2014 z 18. februára 2014) vyplýva, že formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak žalobca ako účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 33 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva právo účastníkov konania navrhovať dôkazy. Zároveň však podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku má účastník konania aj povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu toho, čo tvrdí. Takýto postup patrí medzi procesné povinnosti účastníka konania a v podstate sa ním zabezpečuje súčinnosť účastníka konania so správnym orgánom, ďalej to, aby bolo správne konanie rýchle a hospodárne, a najmä to, aby správny orgán mohol v rámci rozhodovacej činnosti dospieť k úplnému a presnému zisteniu stavu veci podľa zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Navrhovanie dôkazov preukazujúcich tvrdenie účastníka konania je teda jeho povinnosťou, nie právom. Orgány verejnej správy konali v súlade s právnymi predpismi, keď umožnili žalobcovi v zmysle § 33 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Orgány verejnej správy vyhodnotili skutkový stav na základe dôkazov a skutočností, ktorými disponovali v čase rozhodovania a s predloženými dôkazmi sa náležite vysporiadali. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že hoci bol znalecký posudok podstatným dôkazom v administratívnom konaní, zistenie skutkového stavu vyplynulo aj z ďalších dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, a to Zmluvu o NFP s dodatkami, žiadosti o platby, faktúry, bankové výpisy a iné. Pokiaľ bol teda žalobca toho názoru, že skutkový stav nebol zistený dostatočným spôsobom, nič mu nebránilo, aby predložil vlastné relevantné znalecké posudky prípadne, aby navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom spochybnenia záveru Znaleckého posudku č. 26/2015. V tomto smere preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne argumentoval, že žalobca mohol spochybniť postup znalca, avšak žalobca bol v tomto smere pasívny. V tejto súvislosti správny súd potom vo vzťahu k námietkam predneseným žalobcom dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený na základe vykonaných dôkazov dostatočne, pretože žalobca nenavrhol vykonanie dôkazov alebo nepredložil v administratívnom konaní dôkazy, ktoré by spochybňovali skutkový stav vyvodený z dôkazov, ktoré si správne orgány zabezpečili a vychádzali pri vyhodnotení skutkových záverov zo znaleckého posudku vyhotoveného odborne spôsobilou osobou. 93. Naznačený nedostatok procesnej aktivity žalobcu mal napokon za následok to, že orgány verejnej správy sa nemohli vysporiadať so závermi týchto posudkov, prípadne zvážiť kontrolné znalecké dokazovanie. Napokon znalecké posudky predložené žalobcom so správnou žalobou, ako aj Znalecké posudky č. 170/2015 a č. 186/2015, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, boli vyhotovené na objednávku zhotoviteľa, preto nie je zrejmé ani to, prečo ich žalobca nepredložil v čase rozhodovania orgánov verejnej správy. Pre prejednávanú vec však bolo podstatné, že nedostatok procesnej aktivity žalobcu v správnom konaní nemožno preklenúť dokazovaním v konaní pred správnym súdom, nakoľko podstatou správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, prípadne dopĺňať zistenie skutkového stavu. Je pravdou, že žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie orgánov verejnej správy za nezákonné a nebráni tomu ani skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil v administratívnom konaní, aj keď tak urobiť mohol, nie je však prípustné, aby si žalobca „schovával“ relevantné skutočnosti vrátane dôkazov na ich preukázanie až pred správny súd a nevznášal ich pred konajúcim orgánmi verejnej správy vrátane odvolacieho orgánu. Tým by bol relativizovaný zmysel podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov pre uplatnenie žaloby, pretože by v rámci správneho konania nebolo možné posúdiť všetky s prípadom súvisiace skutočnosti. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu správny súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania.

94. Správny súd zároveň uvádza, že Znalecký posudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 ako aj Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, už v čase rozhodovania orgánu verejnej správy prvého stupňa (21.06.2018) objektívne existovali, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu neboli žalobcom predložené už v administratívnom konaní, naviac ak v správnej žalobe vyjadril presvedčenie, že v dostatočnej miere spochybňujú skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy. V prípade, že nastali skutočnosti, ktoré žalobcovi bránili v tom, aby dôkazy predkladané k správnej žalobe predložil v administratívnom konaní, je možné využitie mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, ktorým sa riadi správne konanie podľa § 31 ods. 12 prvej vety ZoRPVS. 95. Záverom správny súd zdôrazňuje, že zmluvy o poskytovaní pomoci a podpory sú svojim obsahom často komplikované zmluvy s prísnymi podmienkami. Aj samotný charakter prostriedkov, ktoré sú poskytované prostredníctvom tejto právnej úpravy, určuje osobitný charakter zmluvy a aj celého zmluvného vzťahu. Poskytovateľovi pomoci a podpory napríklad z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva jedno zo zásadných oprávnení, ktoré určuje osobitný charakter zmluvného vzťahu, a to oprávnenie pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo pre jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci alebo podpory. Toto oprávnenie riadiaceho orgánu zabezpečuje plnenie úloh a cieľov, ktoré sú stanovené pre hospodárenie s prostriedkami EÚ. Každý prijímateľ pomoci a podpory, na ktorú nie je právny nárok a poskytuje sa len za splnenia konkrétnych stanovených podmienok, si musí byť vedomý toho, že podpisom zmluvy sa zaväzuje akceptovať povinnosti a častokrát prísnu úpravu vzájomných vzťahov, čo je dané predovšetkým tým, že ide o prijatie verejných prostriedkov, za hospodárenie s ktorými je Slovenská republika, ako členský štát, zodpovedná európskej únii. Týchto skutočností si musí byť vedomý každý žiadateľ o nenávratný finančný príspevok. 96. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 97. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 98. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

§ 439 ods. 1 SSP

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.