{"guid": "9aeabaf6-7da0-4d88-bb57-187c1b5ef8e1:08260fdf-faed-4355-9151-8e35ba8ee5c5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5", "spisova_znacka": "BA-5S/229/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/229/2018 z 4. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. júna 2025, sp. zn. BA-5S/229/2018, ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5", "identifikacne_cislo": "6018200723", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-06-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/523", "nazov": "zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/523-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08260fdf-faed-4355-9151-8e35ba8ee5c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3S/52/2023\n6018200723\n04. 06. 2025\nJUDr. Ing. Matúš Škarbala\nECLI:SK:SpSBB:2025:6018200723.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu\n(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,\nv právnej veci žalobcu: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, IČO:\n00 037 869, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova\n5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nMF/015505/2018-243/1078 zo dňa 20.09.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaŠ SR“ alebo\n„poskytovateľ“) ako poskytovateľ uzatvorilo dňa 22.08.2013 so Slovenskou akadémiou vied (ďalej len\n„SAV“ alebo „žalobca“ alebo „prijímateľ“) ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nevratného finančného\npríspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“) v znení dodatkov, predmetom ktorej bola úprava zmluvných\npodmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku (ďalej len „NFP“) zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít\nprojektu: Výskumné centrum progresívnych materiálov a technológií pre súčasné a budúce aplikácie\n„PROMATECH“, Operačný program: Výskum a vývoj (ďalej aj len „projekt“). Poskytnutý NFP je tvorený\nprostriedkami európskej únie (ďalej len „EÚ“) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠR\nSR“), pričom poskytovateľ a prijímateľ sa v Zmluve o NFP dohodli, že celkové oprávnené výdavky\nna realizáciu aktivít projektu predstavujú sumu 22 192 045,17 eur s tým, že poskytovateľ poskytne\nprijímateľovi nenávratný finančný príspevok z európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“)\nvo výške 18 863 238,39 eur a zo ŠR SR vo výške 3 328 806,78 eur, čo spolu predstavuje sumu\n22 192 045,17 eur a v percentuálnom vyjadrení do 100 % z celkových oprávnených výdavkov na\nrealizáciu aktivít projektu.\n2. Žalobca pri realizácii aktivít projektu uzatvoril s firmou HANT BA, a.s., so sídlom Považské Podhradie\n77, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 ako zhotoviteľom (ďalej len „zhotoviteľ“) Zmluvu\no dielo a Zmluvu o inštalácii prístrojového vybavenia č. 184/E/0623 zo dňa 30.04.2013 (ďalej len\n„Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bolo vybudovanie Výskumného centra progresívnych materiálov\na technológií, ktoré pozostávalo z vybudovania stavby – Pavilónu materiálových vied SAV (ďalej len\n„Pavilón“) a rekonštrukcia časti Historickej budovy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej\nlen „Historická budova UPJŠ“) pre potreby priestorov laboratórií, dodania a inštalácie technického\n\na prístrojového vybavenia jednotlivých laboratórií. Prílohou Zmluvy o dielo bola aj cenová ponuka, ktorá\nobsahovala špecifikáciu cenových prác pre Pavilón so sumou 6 072 736,80 eur a pre Historickú budovu\nUPJŠ so sumou 2 056 444,80 eur (ďalej len „cenová ponuka“).\n3. Spoločnosť KPMG Slovensko, spol. s r.o. ako orgán auditu (ďalej len „orgán auditu“) na základe\nPoverenia ministra financií SR v znení dodatkov vykonal u žalobcu v období od 31.03.2015 do\n16.11.2015 vládny audit č. A695, K4211 (ďalej len „vládny audit“) za účelom získania uistenia\no oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií Operačného programu: Výskum a vývoj v súlade\ns čl. 62 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Na overenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti\nvynaložených verejných prostriedkov využil orgán auditu inštitút prizvanej osoby – znalca v Odbore\nstavebníctvo a odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej\nhodnoty stavebných prác Výskumného centra progresívnych materiálov a technológií ku dňu 30.04.2013\na stanovenie, či predmetné stavebné práce boli obstarané v primeranej cene. Prizvaný znalec A. B. C.\npostupoval podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.“) a vypracoval Znalecký\nposudok č. 26/2015 zo dňa 29.08.2015 (ďalej len „Znalecký posudok č. 26/2015“), na základe ktorého\nbolo zistené, že ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo boli navýšené oproti cenám zisteným\nznaleckým posudkom o sumu výdavkov 4 975 732,11 eur. Celková suma neoprávnených výdavkov,\nktorá bola uhradená prijímateľom zhotoviteľovi za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci\noverovaných žiadostí o platbu predstavovala výšku 1 307 686,64 eur.\n4. Orgán auditu vypracoval Predbežnú čiastkovú správu z vládneho auditu, ku ktorej sa žalobca\nvyjadril vyjadrením zo dňa 19.11.2015, prílohou ktorého boli dva znalecké posudky Ústavu stavebnej\nekonomiky (ďalej len „znalecká organizácia“), a to Znalecký posudok č. 170/2015 zo dňa 14.09.2015,\npredmetom ktorého bolo posúdenie oprávnenosti nákladov na rekonštrukciu Historickej budovy UPJŠ\nv rámci realizácie projektu (ďalej len „Znalecký posudok č. 170/2015“) a Znalecký posudok č. 186/2015\nzo dňa 22.10.2015, predmetom ktorého bolo posúdenie oprávnenosti nákladov na výstavbu Pavilónu\nv rámci realizácie projektu (ďalej len „Znalecký posudok č. 186/2015“). Znalecká organizácia v oboch\nznaleckých posudkoch dospela k záveru, že vynaložené náklady boli opodstatnené a primerané.\nK vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj orgán auditu vyjadrením zo dňa 30.11.2015, ktorým čiastočne\nvyhovel námietkam žalobcu v časti týkajúcej sa nedostatkov verejného obstarávania, pričom uviedol,\nže nedostatky a odporúčania týkajúce sa verejného obstarávania budú z predbežnej čiastkovej správy\nz vládneho auditu vypustené a v časti nedostatkov týkajúcich sa porušenia finančnej disciplíny námietky\norgán auditu neakceptoval. Čiastková správa z vládneho auditu bola vypracovaná dňa 01.12.2015\na následne bola predmetom prerokovania dňa 07.12.2015, z čoho bola vyhotovená zápisnica. Vládny\naudit bol ukončený dňa 08.12.2025 predložením Čiastkovej správy z vládneho auditu žalobcovi, v ktorej\nbolo identifikované porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004\nZ. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRPVS“)\nnehospodárne vynaloženými výdavkami vo výške 1 307 686,64 eur. V rámci overovaných žiadostí\no platbu boli zahrnuté faktúry vystavené zhotoviteľom, ktoré vzišli z procesu verejného obstarávania\nnadlimitná zákazka, súťažný dialóg, na predmet konania „Vybudovanie výskumného centra“ a ktoré\nžalobca uhradil celkom v sume 1 661 336,94 eur.\n5. Orgán auditu oznámil Úradu vládneho auditu (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“)\nvýsledky vládneho auditu pre zabezpečenie správneho konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa\nna základe oznámenia listom zo dňa 20.04.2018 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa\n§ 31 ods. 4 ZoRPVS a poučil ho v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o jeho právach,\nvrátane práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia\npodľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na oznámenie o začatí správneho konania žalobca reagoval\nlistom zo dňa 30.04.2018, v ktorom uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom vo Vyjadrení k\nPredbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a na Vyjadrení k Zápisnici o prerokovaní Predbežnej\nčiastkovej správy z vládneho auditu. Orgán verejnej správy prvého stupňa listom zo dňa 11.05.2018\nupovedomil žalobcu opätovne o jeho práve vyjadriť sa pred rozhodnutím k jeho podkladom, k spôsobu\nich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca listom zo dňa 16.05.2018 opätovne zotrval\nna svojom Vyjadrení k Predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a na Vyjadrení k Zápisnici o\nprerokovaní Predbežnej čiastkovej správy z vládneho auditu, pričom pripojil predmetné stanoviská,\n\nZnalecký posudok č. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015, ktoré boli vypracované na základe\nobjednávky zhotoviteľa.\n6. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 176/6781/18/19 zo dňa 21.06.2018 (ďalej aj\nako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 4 a ods. 9 ZoRPVS uložil žalobcovi podľa § 31 ods.\n1 písm. n) ZoRPVS povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v\nsume 1 170 430,99 eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a v prípade\nnezaplatenia odvodu v stanovenom termíne mu uložil povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo\nsumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou\nuloženého odvodu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že\nvládnym auditom a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že žalobca nedodržal podmienky\nhospodárnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o NFP. Pri\noverovaní hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynaložených verejných prostriedkov, vychádzajúc\nzo Znaleckého posudku č. 26/2015 bolo zistené, že ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo zo\ndňa 30.04.2013 boli navýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom. V rámci overovaných\nžiadostí o platbu bolo toto navýšenie vyčíslené vo výške 1 307 686,64 eur s DPH. Orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa vychádzajúc zo súdnej praxe v prípadoch, keď pri navýšení identifikovanom v\nznaleckom posudku je prípustná tolerancia výšky ceny, uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20\n% z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého rozsudku. Pri uplatnení tolerancie\n20 % predstavovalo navýšenie 1 170 430,997 eur s DPH. Uhradením uvedených výdavkov došlo\nk porušeniu podmienok stanovených v článku 3 bod 3. 2 Zmluvy o NFP v spojení s článkom 14\nods. 1 písm. d) a písm. k) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o NFP (ďalej len „VZP“)\na následne k nesplneniu článku 14 ods. 3 VZP. Uvedeným konaním účastník konania porušil pravidlá\na podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s\npovinnosťou vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata\nporušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Orgán verejnej správy prvého stupňa\nzároveň uviedol, že za porušenie finančnej disciplíny je účastník konania podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS\npovinný odviesť finančné prostriedky, a to vo výške porušenia finančnej disciplíny v čiastke 1 170 430,99\neur, z toho prostriedky EÚ v sume 194 866,34 eur a prostriedky ŠR SR v sume 175 564,65 eur. Ďalej je\npovinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, teda zo\nsumy 1 170 430,99 eur za každý začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu v prípade, ak tento\nnebude zaplatený v lehote najneskôr do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Penále plynú\naž do dňa zaplatenia odvodu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia k\nnámietke neobjektívnosti a nepodloženosti Znaleckého posudku č. 26/2015 uviedol, že nie je oprávnený\nposudzovať správnosť znaleckého posudku a z neho vyplývajúce závery, iba hodnotí, či úvahy znalca\nzodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym\norgánom. Správny orgán nemôže svojvoľne označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť ho\nvlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Správny orgán môže posúdiť postup orgánu auditu\npri obstaraní znaleckého posudku a zastáva názor, že orgán auditu orgán postupoval správne, keď si\nna posúdenie odbornej stránky veci obstaral znalca.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom\nnamietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z jeho odôvodnenia možno vyvodiť,\nže orgán verejnej správy prvého stupňa svoje závery oprel len o Znalecký posudok č. 26/2015 a\nnevysvetlil, prečo považoval za správny tento znalecký posudok a nie dva znalecké posudky predložené\nžalobcom, ktoré sa zaoberali tou istou otázkou. Podľa účastníka konania v rozhodnutí absentovala\nsprávna úvaha o tom, prečo je v tomto konaní rozhodujúci záver Znaleckého posudku č. 26/2015.\nŽalobca ako účastník konania v odvolaní ďalej namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia\nnie je zrejmé, ako správny orgán dospel ku konečnému vyčísleniu sumy 1 170 430, 99 eur, v ktorej je\nuložený odvod. Účastník konania tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a spochybňoval\nvýsledky Znaleckého posudku č. 26/2015, nakoľko znalec nezohľadnil špecifiká projektu, znalecký\nposudok trpí závažnými nedostatkami a správny orgán nedostatočne vyhodnotil proti sebe stojace\nznalecké posudky. Podľa žalobcu cena diela bola predmetom viacerých kontrol (aj orgánu auditu) a\nneboli identifikované závažné nedostatky s následnou finančnou sankciou. Znalec nebol objektívny\npri vypracovaní znaleckého posudku, čo vyplýva aj zo znalcom uvedeného vyjadrenia „v prípade\nzdokladovania ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi sa táto cena môže upraviť podľa\nskutočnosti“. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa účastníka konania nevysporiadal s proti\n\nsebe stojacimi znaleckými posudkami, aby bolo možné uzavrieť odstránenie vzájomných rozporov, čiže\nsprávnym orgánom nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci.\n8. Žalovaný ako odvolací orgán listom č. MF/015505/2018 - 243 zo dňa 30.08.2018 umožnil žalobcovi\nako účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť ich doplnenie v lehote siedmich dní s poučením, že v prípade, ak účastník konania\ntoto svoje právo nevyužije, odvolací orgán bude pri vydávaní rozhodnutia vychádzať z odvolania a z\ncelého spisového materiálu predloženého prvostupňovým orgánom a súčasne oznámil účastníkovi\nkonania, že rozhodnutie bude vydané v 60-dňovej lehote. Žalobca ako účastník konania sa vyjadril\nlistom zo dňa 05.09.2018 označeným ako Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia č. 04791/2018, v ktorom\nopätovne poukázal na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a uprednostnenie Znaleckého\nposudku č. 26/2015 pred ním predloženými znaleckými posudkami, pričom v prvostupňovom rozhodnutí\nabsentuje správna úvaha o uprednostnení Znaleckého posudku č. 26/2015. Rovnako ako v odvolaní\nnamietal nedostatočne zistený skutkový stav.\n9. Žalovaný ako odvolací orgán následne vydal rozhodnutie č. MF/015505/2018 - 243/1078 zo dňa\n20.09.2018, ktorým odvolanie podané žalobcom v zákonom stanovenej lehote zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia uviedol, že preskúmal predložený spisový materiál obsahujúci písomné dôkazy, použijúc\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy a dospel k záveru,\nže žalobca tým, že vynaložil prostriedky nehospodárne porušil článok 14 ods. 1 písm. d) a písm. k)\nVZP a článok 2 bod 2.4 a článok 3 bod 3.2 Zmluvy o NFP v spojení s článkom 1 ods. 1 VZP. Týmto\nkonaním došlo zo strany žalobcu ako účastníka konania k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods.\n1 písm. n) ZoRPVS v sume 1 170 430,99 eur , a to po aplikácii akceptovateľnej odchýlky vo výške 20\n% z hodnoty ceny stavebných prác. Porušenie finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok,\nza ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca porušil\nfinančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS tým, že nedodržal podmienky hospodárnosti\npri vynakladaní verejných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy a ktorých nesplnenie bolo\nspojené s povinnosťou ich vrátenia. Žalobca časť príspevku vyčíslenú ako neoprávnené výdavky\nnevrátil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietkam účastníka konania uvedeným\nv odvolaní uviedol, že podstatným dôkazom porušenia finančnej disciplíny je Znalecký posudok č.\n26/2015, ktorý bol však posudzovaný spolu s ďalším dôkazným materiálom predloženým k vykonanému\nvládnemu auditu (zmluva s dodatkami, žiadosti o platby, faktúry, bankové výpisy, znalecké posudky a\niné). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením účastníka konania, že v danej veci ide o proti sebe stojace znalecké\nposudky. Žalovaný uviedol, že znalecké posudky predložené žalobcom a znalecký posudok, ktorý dal\nvypracovať orgán auditu mali dve rôzne zadania, a to „stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác“\na „posúdenie oprávnenosti nákladov na výstavbu“ a vychádzali z odlišného dátumu, ku ktorému sa\nstavba ohodnocovala. V prvostupňovom rozhodnutí je presne uvedené, čoho sa každý znalecký posudok\ntýka, aby bola táto odlišnosť zrejmá. Znalecký posudok č. 26/2015, ktorý bol vypracovaný znalcom A.\nB. C. mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu Zmluvy o dielo, t.j. k 30.04.2013 a znalec postupoval pri\nstanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., pričom použil metódu\ntechnickej hodnoty stavieb na základe použitia rozpočtového ukazovateľa, t.j. porovnal položkový\nzoznam s katalógom cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie II. kvartálu roku 2013, čo\nzodpovedá dátumu uzatvorenia Zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác\nv čase pred začatím realizácie diela. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzajúc zo znaleckého\nposudku a vyjadrenia znalca zhodnotil, že jeho úvahy zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým\nzáverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Pri vypracovaní znaleckého posudku\nznalec vychádzal z platného právneho predpisu určeného na tento účel – Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.\nz. Znalecký posudok je považovaný za najobjektívnejší spôsob pre zistenie bežnej ceny na trhu. Správny\norgán nie je oprávnený posudzovať správnosť a závery znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca spochybnil\npostup znalca, mal možnosť podať podnet na preskúmanie postupu znalca, čo neurobil. Orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa pri hodnotení zásady hospodárnosti vychádzal okrem platnej právnej úpravy EÚ\na SR aj z Metodického usmernenia č. 13/2015 o overovaní hospodárnosti ako jednej zo zásad riadneho\nfinančného hospodárenia vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podľa uvedeného\nusmernenia musia ceny zodpovedať cenám obvyklým na trhu k relevantnému dátumu a miestu. Cena\nobvyklá na trhu je na rozdiel od trhovej ceny očistená o externé vplyvy trhu. Orgán verejnej správy prvého\nstupňa poukázal na § 2 ods. 1 písm. g) Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., prihliadal na skutočnosť, že\núlohou znalca v Znaleckom posudku č. 26/2015 bolo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, čo je\n\npredpokladom určenia hospodárnosti a stotožnil sa s jeho výsledkami. Naproti tomu žalovaný uviedol,\nže dva znalecké posudky predložené účastníkom konania, ktoré si dal vypracovať zhotoviteľ diela sa\nzaoberajú posúdením oprávnenosti nákladov na výstavbu budovy Pavilónu a Historická budova UPJŠ\npodľa cenovej ponuky zo dňa 06.10.2015 a zo dňa 12.08.2015, pričom konštatujú oprávnenosť nákladov\naž po ukončení realizácie projektu, teda znalecké posudky boli vypracované na už zrealizované dielo.\nZ toho vyplýva nejednotný časový horizont, ku ktorému sa stanovila hodnota diela aj z tohto dôvodu k\nporovnávaniu znaleckých posudkov správny orgán nepristúpil. Uvedené znalecké posudky v závere v\ndvoch častiach konštatujú, že predmetné dielo bolo realizované v súlade s verejným obstarávaním, čo\nale nepreukazuje hospodárnosť, nakoľko verejné obstarávanie je len jednou z podmienok hospodárnosti\na že zhotoviteľ zmluvne stanovenú cenu neporušil, čo ale preukazuje len plnenie zmluvy o dielo medzi\nzhotoviteľom a žalobcom. Na záver je v znaleckých posudkoch uvedené, že náklady vynaložené na\nrealizáciu diela sú opodstatnené a primerané. Znalec pre zistenie primeranosti nákladov použil vlastnú\ndatabázu cien a smerné orientačné nástroje znaleckých spoločností CENECOM s.r.o. nepoužil, tak ako\nvyplýva zo znaleckých posudkov na stanovenie „primeranosti nákladov“ legislatívne upravenú metódu\npodľa Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa\nzohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela a v prospech účastníka konania znížil sumu\nneoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné\nupraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej\nsúdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí medzi\n10 % až 20 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške 20\n% z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku. K odvolacej námietke, že\nz prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny orgán dospel ku konečnej sume, žalovaný\nuviedol, že celý prepočet je uvedený podrobne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách\n4 a 5. Orgán verejnej správy prvého stupňa navýšil o 20 % cenu stanovenú znaleckým posudkom\n„cena podľa kontrolného rozpočtu“ a z rozdielu medzi zmluvnou cenou a cenou kontrolného rozpočtu\nvypočítal percento navýšenia pri obidvoch stavbách. Toto percento navýšenia uplatnil pri sumách\ndeklarovaných v overovaných žiadostiach o platbu. Ceny stavebných prác podľa Zmluvy o dielo boli\nnavýšené oproti cenám zisteným znaleckým posudkom v rámci overovaných žiadostí o platbu podľa\nvyčíslenia audítorskou skupinou vo výške 1 307 676,84 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa\nuplatnením tolerancie 20 % celkovú sumu navýšených výdavkov, ktorú žalobca uhradil za dodávku\nstavebných prác fakturovaných v rámci overovaní žiadostí o platbu znížil na sumu 1 170 430,99\neur. Uvedený prepočet orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal s cieľom zobjektívniť výsledok\nznaleckého posudku. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, že cena diela bola predmetom viacerých kontrol\na neboli identifikované závažné nedostatky s následnou finančnou sankciou, žalovaný takéto tvrdenie\nvyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko z vládneho auditu vykonaného orgánom auditu vyplynul záver\nporušenia finančnej disciplíny so sankčným dopadom, výsledkom ktorého je práve toto správne konanie.\nÚčastník konania nebol sankcionovaný orgánom auditu, nakoľko v súlade s § 31 ods. 9 ZoRPVS\nodvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou\npríspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou alebo fyzickou\nosobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a prostriedkami EÚ ukladá úrad vládneho\nauditu. Žalovaný na záver napadnutého rozhodnutia uviedol, že po posúdení obsahu odvolania, po\nvyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že v celom\nsprávnom konaní bola dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a orgán\nverejnej správy prvého stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorým sa ustanovujú platné a účinné\nprávne predpisy SR. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol na základe úplne\na presne zisteného skutočného stavu veci a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa vysporiadal\ns námietkami účastníka konania vznesenými počas celého správneho konania. Vzhľadom na uvedené\nzistenia žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením\n§ 46 Správneho poriadku.\nSprávna žaloba – žalobné body\n10. Žalobca sa správnou žalobu podanou dňa 19.11.2018 na Krajský súd v Banskej Bystrici (v konaní\nvedenom pod sp. zn. 24S/154/2018) v zákonom stanovenej lehote, označenou ako „Správna žaloba vo\nveciach správneho trestania“ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n\n11. Žalobca v úvode správnej žaloby zhrnul dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného tak, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že žalovaný aj orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa v správnom konaní neprihliadli na podstatné skutočnosti, vychádzali z\nnesprávneho znaleckého posudku, ktorý považovali za základný dôkaz pre konštatovanie záveru o\núdajnej nehospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami, nedôvodne odmietli znalecké posudky\npredložené žalobcom a nevysporiadali sa s jeho námietkami prednesenými v správnom konaní. Žalobca\nsvoje námietky v nasledovných častiach správnej žaloby rozviedol.\n12. Žalobca v časti 4. správnej žaloby namietal, že skutkový stav veci bol nedostatočne zistený a v\nrozpore s administratívnymi spismi. Žalobca tvrdil, že závery znalca A. B. C. v Znaleckom posudku č.\n26/2015 sú nesprávne a nemal byť použitý ako dôkaz. Pokiaľ bol tento znalecký posudok podstatný ako\npodklad pre záver o porušení finančnej disciplíny, podľa žalobcu je takýto záver nesprávny. Poukázal\nna to, že v správnom konaní je dôležité, aby správny orgán rozhodoval na základe spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti (zásada materiálnej pravdy). Podľa žalobcu\nžalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho znaleckého posudku,\nktorý trpí aj inými závažnými nedostatkami, zároveň existujú proti sebe stojace znalecké posudky,\nktorý žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne vyhodnotili, nezohľadnili špecifiká\nprojektu a nedostatočne zohľadnil jedinečnosť projektu a použitú metódu verejného obstarávania\n„súťažný dialóg“. Žalobca poukázal na to, že predložil znalecké posudky v správnom konaní, z ktorých\nvyplýva, že náklady na realizáciu projektu boli opodstatnené a primerané, teda v súlade so zásadou\nhospodárnosti a teda, že žalobca neporušil finančnú disciplínu. Podľa žalobcu správne orgány neuviedli\nžiadny relevantný dôvod, prečo by mali byť ním predložené znalecké posudky nepoužiteľné.\n13. Podľa žalobcu nemali správne orgány vôbec overovať hospodárnosť projektu na základe\nporovnávania cien a za tým účelom aplikovať závery Znaleckého posudku č. 26/2015. Nedostatočne\nprihliadli na to, že orgán auditu skonštatoval, že verejné obstarávanie pri tomto jedinečnom projekte\na zvolenom postupe verejného obstarávania bolo hospodárne. Žalobca ďalej namietal nesprávne\nporovnanie rozpočtov s tým, že postup znalca A. B. C. pri vypracovávaní posudku spočíval v zásade\nv tom, že znalec porovnával jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu, ktorý tvoril prílohu\nZmluvy o dielo, s cenami podľa katalógu stavebných prác ODIS pre druhý štvrťrok roku 2013. Podľa\nznalca boli jednotlivé položky zmluvného položkového rozpočtu na základe porovnania premrštené,\npreto vyslovil záver, že cena diela bola nadhodnotená v porovnaní s bežnými cenami. Uvedený postup\nznalca je však nesprávny a nezohľadňuje špecifiká zostaveného zmluvného položkového rozpočtu ani\nprojektu, ktorý svojim rozsahom a náročnosťou nemožno radiť medzi bežné stavby a ani ho s bežným\nvýstavbami porovnávať. Žalobca upozornil na to, že zmluvný položkový rozpočet bol zostavený až po\ntom, ako bola vo verejnom obstarávaní obstaraná celková cena diela, za ktorú bola zákazka zhotovená\nzhotoviteľom. To znamená, že vo verejnom obstarávaní postupom „súťažný dialóg“ sa najprv stanovila\ncena diela, za ktorú bude zhotoviteľ schopný dielo postaviť v kvalite požadovanej obstarávateľom a až\nnásledne sa v procese ďalšej špecifikácie diela stanovovali jednotlivé položky zmluvného položkového\nrozpočtu tak, aby zodpovedali takto stanovenej celkovej cene diela. Keďže však v čase zhotovenia\nrozpočtu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, aké všetky konkrétne práce sa budú realizovať a aký bude\nrozsah súvisiacich prác potrebných na celkové zhotovenie diela, pri zostavení zmluvného položkového\nrozpočtu však boli použité zlúčené položky, v ktorých cene bolo zahrnutých viacero „pod položiek“\npotrebných na celkové dokončenie diela - ktoré však neboli v zmluvnom položkovom rozpočte podrobne\nrozpísané. Dodanie zmluvného položkového rozpočtu bolo podmienkou pre uzavretie Zmluvy o NFP\nzo strany MŠVVaŠ SR. Takéto zhotovenie zmluvného položkového rozpočtu bolo akceptovateľné pre\nMŠVVaŠ SR, keďže so žalobcom uzavrelo Zmluvu o NFP a taktiež aj jediné možné vzhľadom na celkovú\nnáročnosť a špecifickosť diela. Znalec A. B. C. túto skutočnosť pri vypracovávaní znaleckého posudku\nnebral vôbec do úvahy, čo žalobca považoval za neakceptovateľné. Uvedené malo podľa žalobcu za\nnásledok, že znalec A. B. C. porovnával neporovnateľné.\n14. Žalobca zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že k správnej žalobe pripojil ďalšie dva\nznalecké posudky vyhotovené znalcom A. D. E. na objednávku zhotoviteľa. Ide o Znalecký posudok\nč. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č. 40/2015“), ktorého predmetom bolo\nposúdenie primeranosti a opodstatnenosti skutočne vynaložených nákladov na realizáciu stavebných\nprác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav pri realizácii rekonštrukcie Historickej budovy\nUPJŠ v Košiciach a Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015 (ďalej aj ako „Znalecký posudok č.\n\n43/2015“), ktorého predmetom bolo posúdenie primeranosti a opodstatnenosti skutočne vynaložených\nnákladov na realizáciu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav pri\nrealizácii výstavby Pavilónu. Podľa žalobcu z nich vyplýva, že náklady na zhotovenie Projektu boli\nopodstatnené a primerané, teda verejné prostriedky boli použité v súlade so zásadou hospodárnosti,\nako aj to, že Znalecký posudok č. 26/2015 nemôže byť použitý ako dôkaz. Žalobca zdôraznil, že\nním predložené znalecké posudky preukazujú nielen nesprávnosť Znaleckého posudku č. 26/2015, ale\nnajmä hospodárnosť (opodstatnenosť a primeranosť) pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo ŠR\nSR a fondov EÚ v súvislosti s realizáciou Projektu, teda preukazujú skutočnosť, že žalobca neporušil\nfinančnú disciplínu. Žalobca poukázal na závery týchto znaleckých posudkov, podľa ktorých niektoré\npoložky zmluvného položkového rozpočtu boli zlúčené – v jednej položke boli zahrnuté náklady aj\nna súvisiace technické práce a technologické postupy – z čoho vyplýva, že takúto zlúčenú položku\nnemožno samo osebe porovnávať s položkami podľa referenčného katalógu stavebných prác – teda\ntak, ako postupoval A. B. C. v Znaleckom posudku č. 26/2015. Znalec A. D. E. pri posudzovaní\nopodstatnenosti a primeranosti jednotlivých cenových položiek zmluvného položkového rozpočtu rozdelil\ntieto položky do dvoch skupín: položky v 1. skupine, pri ktorých bola identifikovaná odchýlka od\nštandardných referenčných cenových úrovní do 15 %, pričom tieto položky boli znalcom vyhodnotené\nako opodstatnené a primerané a položky v 2. skupine, pri ktorých bola na prvý pohľad identifikovaná\nodchýlka od štandardných referenčných cenových úrovní viac ako 15 %, pri ktorých cenové položky\nnásledne znalec bližšie skúmal. Každá jedna položka, ktorú znalec zradil do 2. skupiny bola pri bližšom\nskúmaní vyhodnotená ako opodstatnená a primeraná.\n15. Žalobca poukázal na konkrétnu položku Znaleckého posudku č. 40/2015 v bode 3.6.2.17 „ostatné\nkonštrukcie a práce - demontáž oceľovej plošiny so schodiskom“ s jednotkovou cenou podľa zmluvného\npoložkového rozpočtu vo výške 3 730,31 eur. Ohľadom tejto položky znalec skonštatoval, že v danej\npoložke pre odbor „stavebné konštrukcie a práce - ostatné konštrukcie a práce – búranie“ chýbajú\nstavebné práce, úpravy a stavebný materiál, ktoré sú z hľadiska technologického postupu búrania\nplošiny so schodiskom nevyhnutné. Žalobca citoval čiastkový záver znalca k tejto položke, podľa\nktorého „na základe posúdenia cenovej položky s popisom „demontáž oceľovej plošiny so schodiskom“\nz hľadiska štandardu technologických postupov, z hľadiska zmluvných podmienok požadovaných\nobjednávateľom, z hľadiska náročnosti druhu stavby konštatujem, že posudzovaná cenová položka\nmá primeranú a opodstatnenú jednotkovú cenu“. Znalec dospel k rovnakému čiastkovému záveru o\nopodstatnenosti a primeranosti ceny pri každej jednej posudzovanej položke v 2. skupine.\n16. Vo výsledku znalec A. D. E. konštatoval, že po takto podrobnom znaleckom skúmaní možno\ndospieť k záveru, keď cena vynaložená žalobcom na výstavbu Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ je\nopodstatnená a primeraná. Žalobca poukázal na to, že v záveroch znaleckých posudkov znalec A. D.\nE. vymenoval faktory, ktoré vplývajú na cenotvorbu Pavilónu a Historickej budovy UPJŠ.\n17. K nemožnosti priameho porovnávania jednotlivých položiek zmluvného položkového rozpočtu s\nreferenčnými cenníkovými položkami, tak ako to urobil A. B. C., uvádzajú znalecké posudky A. D.\nE. nasledovné: „Vzhľadom na uvedené faktory zhotoviteľ diela používa práve agregované rozpočtové\npoložky pre stavebné činnosti a práce, kde jednotkové ceny nie sú priamo porovnateľné s odporúčanými\ncenníkovými položkami stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav (napr.\noceňovací systém CenKros) ... Posudzované zmluvne odsúhlasené rozpočtované položky na základe\nvyššie uvedených faktorov je možné vyhodnotiť ako individuálnu firemnú cenotvorbu vytvorenú v priamej\nsúvislosti s konkrétnou zákazkou, kde predstavujú všetky náklady nevyhnutné na úspešnú, včasnú a\nkvalitnú realizáciu diela za vopred zmluvne dohodnutých podmienok, nielen cenových, ale aj časových\na kvalitatívnych, za účelom odovzdania plne funkčná diela objednávateľovi.“\n18. Podľa žalobcu teda znalecké posudky A. D. E. jednoznačne preukazujú, že postup zvolený znalcom\nA. B. C. je nesprávny; ďalej cena diela je opodstatnená a primeraná, čo znamená, že nemohlo dôjsť\nk nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami zo ŠR SR a fondov EÚ, a tým pádom ani k porušeniu\nfinančnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalobca poukázal na to, že všetky atribúty hospodárnosti uvedené\nv § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 502/2001 Z. z. boli pri obstaraní projektu, teda pri dodaní stavebných\nprác vrátane technologických celkov budov dodržané.\n19. Žalobca ďalej namietal, že ním predložené znalecké posudky A. E. preukazujú, že metóda\noceňovania zvolená v znaleckom posudku A. B. C. pomocou Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. je\n\nnesprávna a nepoužiteľná pre posúdenie hospodárnosti vynaloženia verejných prostriedkov pri realizácii\nProjektu. Znalec A. E. výslovne uvádza, že výpočet pomocou základných rozpočtových nákladov na\nmernú jednotku objektu v zmysle Prílohy č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. – teda metóda zvolená\nv Znaleckom posudku č. 26/2015 – nie je možný. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný\nako aj orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý použil nesprávnu\nmetodiku ocenenia stavebných prác. Toto pochybenie je o to závažnejšie, že ich záver o správnosti\npostupu znalca bol zároveň dôvodom neakceptovania znaleckých posudkov predložených žalobcom.\n20. Žalobca tiež namietal použitie Znaleckého posudku č. 26/2015 pre jeho nezrozumiteľnosť a vnútornú\nrozpornosť. Znalec v ňom mal stanoviť okrem iného či stavebné práce na Projekte boli obstarané\nv primeranej cene, pričom znalec postupoval tak, že na kontrolované stavebné objekty vypracoval\nkontrolné rozpočty a následne porovnal zmluvný položkový rozpočet podľa Zmluvy o dielo a kontrolné\nrozpočty. Orgán auditu dospel k záveru, ktorý prevzal aj orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný,\nže podľa Znaleckého posudku č. 26/2015 bola dojednaná cena podľa Zmluvy o dielo vyššia ako\nobvyklá cena, konkrétne v prípade Historickej budovy UPJŠ bolo navýšenie o 71,89 % a v prípade\nPavilónu o 57,59 %. Takýto záver však Znalecký posudok č. 26/2015 neuvádza. Znalec totiž na strane\n4 v prípade Pavilónu uvádza, že práve obvyklá cena je 2,35 krát vyššia ako cena podľa Zmluvy o\ndielo. Z toho a contrario vyplýva, že cena podľa Zmluvy o dielo je nižšia ako obvyklá cena. Toto\ntvrdenie potom znalec zopakoval aj záver znaleckého posudku na strane 5. Hoci toto tvrdenie znalca\nnekorešponduje s jeho výpočtami, nie je zrejmé, či ide o chybu vo výpočtoch alebo o chybu v písaní,\nnajmä s prihliadnutím na to, že znalec toto tvrdenie uviedol dvakrát, navyše ako záver posudku. Ide\npritom o nezrozumiteľnosť v podstatnej skutočnosti. Nejde o nejaké chybné uvedenie nepodstatného\ndátumu alebo sumy. Ide o chybu v najdôležitejšej časti znaleckého posudku a v samotnom závere.\nZ takéhoto posudku potom nemôžeme vyvodiť záver o výške ceny v Zmluve o dielo v porovnaní s\nobvyklými cenami bez toho, aby sme znalca nepožiadali o vysvetlenie nejasnosti v jeho znaleckom\nposudku. Z tohto dôvodu orgán auditu, a teda ani orgán verejnej správy prvého stupňa či žalovaný, nemal\nautomaticky pracovať so záverom, že podľa Znaleckého posudku č. 26/2015 je cena v Zmluve o diele\nvyššia ako obvyklá cena. Správne mala požiadať znalca o vysvetlenie nezrovnalostí. Pokiaľ je znalecký\nposudok podstatným dôkazom, musí byť jeho obsah zrozumiteľný a nepochybný. Znalec doteraz\nnevysvetlil tento podstatný rozpor v jeho posudku. Podľa žalobcu teda najpodstatnejším podkladom\no údajnom nehospodárnom vynaložení verejných prostriedkov je nezrozumiteľný (vnútorne rozporný)\nZnalecký posudok č. 26/2015. Táto skutočnosť musí byť sama osebe dôvodom na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.\n21. Vzhľadom na povahu posudzovanej veci – opodstatnenosti a primeranosti nákladov na realizáciu\nprojektu – je znalecký posudok rozhodujúcim dôkazom a podkladom na rozhodnutie, preto naň musia\nbyť kladené zvýšené nároky na jeho úplnosť, celistvosť a presvedčivosť, pričom správny orgán sa musí\nvysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalobca tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR, sp. zn. 10Sžsk/17/2017, podľa ktorého je vecou správneho orgánu, aby odborné\nposudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite\nvyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov súd správneho\norgánu.\n22. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť Znaleckého posudku č. 26/2015 z dôvodu, že znalec A.\nB. C. nebol pri jeho vypracovaní objektívny. Znalecký posudok č. 26/2015 bol vypracovaný v rozpore\ns platnou legislatívou a znalec pri stanovovaní ceny obvyklej na trhu ku dňu 30.04.2013 nevychádzal\nz relevantného prieskumu trhu, ale len z vypracovaného kontrolného rozpočtu, ktorý vytvoril sám\nodhadom, pričom nevychádzal zo žiadnej relevantnej dokumentácie alebo prieskumu trhu. Žalobca\ntiež citoval tvrdenie znalca zo Znaleckého posudku č. 26/2015 (na strane 4), podľa ktorého „v prípade\nzdokladovania ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi sa táto cena môže upraviť podľa\nskutočnosti.“ Podľa žalobcu touto vetou znalec uznáva, že jeho postup nie je objektívny a nevychádza\nz objektívnych podkladov. Žalobca tiež namietal tvrdenie znalca, podľa ktorého „na základe týchto\nskutočností som bol nútený pri stanovovaní obvyklej ceny v čase uzatvorenia zmluvy o dielo oslovovať\njednotlivých výrobcov, z ktorých väčšina sa odvoláva na obchodné tajomstvo a nepredložila cenu, za\nktorú realizovala poddodávku, ktorá bola omnoho nižšia ako cena združenia, ktoré uzatvorilo ZOD č.\n184/E/062“, ktoré podľa žalobcu nie je podložené žiadnym relevantným dokumentom, jedná sa len o\npredpoklad znalca, ktorý sa javí byť neobjektívny.\n\n23. Žalobca poukázal na ustanovenia zákona o znalcoch, ako aj na úlohu zadávateľa posudku, podľa\nktorých znalec A. B. C. nesplnil zadanie, keďže z celého obsahu znaleckého posudku absolútne\nnevyplývajú ním použité spôsoby výpočtu cien oceňovania stavebných prác. Znalec len v závere jednou\nvetou spomenul, že podľa neho je cena stavebných prác na výstavbu pavilónu vo výške 2 575 291,30\neur s DPH a cena rekonštrukčných prác Historickej budovy UPJŠ 578 158,19 eur s DPH. Takýto záver\nje ale celkom nepreskúmateľný. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že znalec konal v rozpore s\nustanoveniami § 16 a 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej\nlen „zákon o znalcoch“), pretože celková skladba znaleckého posudku neumožňuje preskúmať jeho\nobsah a odôvodnenosť postupov. Preto nie je možné jeho konaní charakterizovať ako riadne vykonané,\nnestranné, určité a v súlade so zákonom.\n24. Žalobca namietal ďalšie nedostatky Znaleckého posudku č. 26/2015:\n- (1.) znalec v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že žalobca nemal žiadne iné doklady - dodávateľské\nfaktúry a v podstate kontroloval a popisoval položky, ktoré boli v cenovom návrhu, ktorý je súčasťou\nZmluvy o dielo. Podľa žalobcu však nie je zákonná povinnosť poskytovať odberateľom faktúry\nzhotoviteľov, za ktoré oni nakupujú tovary, služby a práce pre konečného odberateľa a riadiť sa týmito\ncenami. Žalobca bol navyše povinný kontrolovať rozpočet a jeho čerpanie v Projekte podľa zmluvného\npoložkového rozpočtu víťazného dodávateľa, keďže tento sa stal súčasťou Zmluvy o dielo a musel byť\ndodržaný, inak by takéto výdavky boli hodnotené podľa podmienok čerpania štrukturálnych fondov v\nOperačnom programe Veda a výskum ako neoprávnené, čo ale neboli;\n- (2.) Z celého znaleckého posudku nie je zrejmý spôsob, akým znalec dospel k jeho výpočtom.\nSamotná posudková časť znaleckého posudku má len dve strany, ktoré obsahujú nezrozumiteľné\nvýpočty a subjektívne, nepodložené, konštatácie znalca, čo je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti\nznaleckého posudku v zmysle zákona o znalcoch;\n- (3.) Žalobca osobitne upozornil na nedostatky znaleckého posudku, konkrétne v časti I. (Úvod posudku)\nv bode 5.1 nejednoznačnosť identifikovaných stavebných objektov v celom znaleckom posudku;\nv časti I. (Úvod posudku) v bode 5.2 tvrdenie znalca ohľadom cien dodávok obvyklých k 30.04.2013\nzískaných znalcom je nepreskúmateľné a nepreukázané, v časti II. (Posudok) bod 1. písm. a) (Výber\npoužitej metódy) cenovú úroveň z 2. kvartálu roku 2013 použitá znalcom bola nesprávna, pretože táto\npredstavuje referenčnú cenovú úroveň k dátumu 30.04.2013, avšak tento je dátumom podpisu Zmluvy o\ndielo, ale vzhľadom na časovú os obstarávania zákazky – minimálne 6 mesiacov trvania obstarávania –\nsprávna referenčná úroveň je 3. kvartál 2012, ktorá jediná bola známa záujemcom o dané obstarávanie\npo zverejnení súťaže (aj znalec A. D. E. postupoval v znaleckých posudkoch podľa cien platných v 2.\npolroku 2012);\n- v časti II. (Posudok) bod 1. písm. a) (Popis stavu) znalec nepopisuje technickým spôsobom skutkový\nstav stavby, nepredkladá žiadne zistenia skutkového stavu, ktoré je povinný vyhodnotiť a následne\npoužiť ako diel či podklad pre vypracovanie znaleckého dokazovania na úlohu vznesenú zadávateľom\nposudku.\n- tvrdenie znalca na str. 4, že „pri miestnej obhliadke konštatoval, že fakturované práce boli aj realizované,\nnebol kontrolovaný výkaz výmer ani kvalita realizovaných prác“ je nepreskúmateľné a účelové;\n- tvrdenie znalca na str. 4, že „dodávateľ priložil k Zmluve o dielo len rozpočet, v ktorom nie sú uvedené\nžiadne identifikačné čísla položiek“ je preskúmateľné nahliadnutím do Zmluvy o dielo s prílohami, kde\nmá každá položka kódové označenie, teda tvrdenie znalca je účelové a nepravdivé;\n- tvrdenie znalca na str. 4, že „ ... položky sú veľmi ťažko identifikovateľné ...“ je preskúmateľné\nnahliadnutím do Zmluvy o dielo s prílohami, kde má každá položka vlastný popis, teda tvrdenie znalca\nje účelové a nepravdivé;\n- tvrdenie znalca na str. 4 (v bode 5.2), že zabezpečil ceny dodávok obvyklé k dátumu 30.04.2013\na oslovil jednotlivých výrobcov pre stanovenie obvyklej ceny, ktorí mu ale odmietli z dôvodu obchodného\ntajomstva zverejniť ceny, aby vzápätí tvrdil, že tieto (odmietnuté ceny) sú omnoho nižšie ako cena\nzdruženia;\n- znalec v posudku neurčito a iba v kontexte tvrdí, že obvyklé ceny sú nižšie, pričom v texte posudku\ntoto nie je preskúmateľné ani pri jedinej cenovej položke;\n- znalec nepredložil v posudku žiadne priame porovnanie ktorékoľvek cenovej položky (stavebné práce,\ndodávky stavebného materiálu, respektíve stavebných úprav) s ním deklarovanými obvyklými cenami,\ntýmto jeho tvrdenia vychádzajú ako účelové.\nŽalobca uviedol, že na tieto nedostatky upozorňoval aj počas správneho konania a v odvolaní, pričom\nžalovaný ani orgán prvého stupňa sa s nimi vôbec nevysporiadali. Žalobca vzhľadom na vytýkané\nnezrovnalosti aj požiadal zhotoviteľa stavieb o vyjadrenie sa k rozpočtu realizovaných stavieb, pričom\n\nzhotoviteľ za týmto účelom objednal vypracovanie Znaleckého posudku č. 170/2015 a Znaleckého\nposudku č. 186/2015, ktoré konštatujú, že rekonštrukcia Historickej budovy UPJŠ a výstavba Pavilónu\nbola realizovaná v súlade so súťažnými podkladmi verejného obstarávania v súlade so Zmluvou\no dielo; finančné plnenie medzi žalobcom a zhotoviteľom prebehlo v súlade so súťažnými podkladmi\nverejného obstarávania v súlade so Zmluvou o dielo; náklady na rekonštrukciu Historickej budovy UPJŠ\na na výstavbu Pavilónu boli, vzhľadom na čas, miesto a spôsob realizácie projektu, opodstatnené a\nprimerané. Napriek uvedenému tieto znalecké posudky sú podľa žalovaného a orgánu verejnej správy\nprvého stupňa nepoužiteľné, pričom neuviedli žiadny relevantný argument. Žalovaný ako ani orgán\nverejnej správy prvého stupňa nemali na podklade Znaleckého posudku č. 26/2015, (ktorým znalec A.\nB. C. nesplnil úlohu stanovenú mu zadávateľom, činnosť znalca nebola vykonávaná riadne a nestranne,\nobsah znaleckého posudku odporuje zákonu o znalcoch a je nespreskúmateľný) konštatovať porušenie\nfinančnej disciplíny žalobcom a uložiť žalobcovi sankciu vo forme odvodu vo výške 1 170 430,99 eur\nza porušenie finančnej disciplíny.\n25. Žalobca ďalej namietal nedostatočné vysporiadanie sa správnych orgánov so Znaleckým posudkom\nč. 170/2015 a Znaleckým posudkom č. 186/2015, predložených v administratívnom konaní za účelom\npreukázania nesprávnosti záverov uvedených v Znaleckom posudku č. 26/2015, ktorý bol použitý\nsprávnymi orgánmi a za účelom preukázania hospodárnosti vynaloženia verejných prostriedkov.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by objasňovali\njeho úvahy ohľadom správnosti Znaleckého posudku č. 26/2015 a údajnej nesprávnosti posudkov\npredložených žalobcom. Žalovaný konštatoval odlišnosti v zadaniach, metódach a časových horizontoch\nznaleckých posudkov predložených žalobcom a Znaleckého posudku č. 26/2015 a uviedol, že z tohto\ndôvodu nepristúpil k porovnaniu znaleckých posudkov.\n26. Podľa žalobcu je argumentácia žalovaného, podľa ktorej nepristúpil k porovnávaniu znaleckých\nposudkov iba kvôli údajnej odlišnosti zadaní účelová a nemôže obstáť, nakoľko posudky predložené\nžalobcom posudzujú aj to, či sú náklady opodstatnené a primerané na čas, miesto a spôsob realizácie.\nV zadaniach znaleckých posudkov žalobcu bolo obsiahnuté aj kritérium posúdenia hospodárnosti\nvynakladaných prostriedkov, keďže slová „či sú náklady opodstatnené a primerané na čas, miesto a\nspôsob realizácie“ sa nemôžu vykladať inak ako tak, že v sebe zahŕňajú hospodárnosť vynaložených\nprostriedkov.\n27. Žalobca tiež namietal argumentáciu žalovaného o neprihliadaní na znalecké posudky predložené\nžalobcom z dôvodu rozdielnosti časového obdobia znaleckých posudkov, pričom s uvedenou\nargumentáciou nesúhlasil, pretože tento časový rozdiel je odstrániteľný porovnaním cien stavebných\nprác a materiálov medzi 2. kvartálom 2013 a 3. kvartálom 2015. Ak by žalovaný postupoval správne,\ntúto časovú odlišnosť by vedel odstrániť porovnaním Indexov cien stavebných prác a materiálov k týmto\ndvom obdobiam. Tým by vedel odstrániť časový rozpor v cenách medzi 2. kvartálom 2013 a 3. kvartálom\n2015 a mohol by prikročiť k priamemu porovnaniu znaleckých posudkov. Žalobca k správnej žalobe\npriložil aj Indexy cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovaných v stavebníctve SR za\njúl 2013 a za 3. kvartál 2015 (ďalej len „Indexy“), ktoré sú vypracované Štatistickým úradom SR a ako\nreferenčný rok používajú rok 2010 a sú verejne dostupné. Žalobca s poukazom na tieto predložené\nIndexy namietal, že rozdiel v cenách v stavebníctve medzi rokmi 2013 a 2015 je maximálne 4,9 %,\npričom ani nevzal do úvahy fakt, že ceny stavebných prác narástli a ceny a materiálov a výrobkov\nklesli. Ak by žalovaný aplikoval tieto odchýlky v cenách v stavebníctve na znalecké posudky, ktoré mal k\ndispozícii a ich závery by vzal v kontexte vyššie uvedeného, mohol tento pre neho problematický časový\nrozpor odstrániť a mohol dospieť k záveru, že znalecké posudky sú porovnateľné. Navyše žalovaný\nsám tvrdil, že pri cenách zistených znaleckým posudkom sa uplatní akceptovateľná odchýlka až 20 %.\nTo znamená, že uplatnením takejto odchýlky sa stiera odlišnosť v časových obdobiach, ku ktorým boli\nznalecké posudky vypracované, nakoľko rozdiely v cenách v stavebníctve medzi týmito obdobiami sa\nnachádzajú v rámci akceptovateľnej odchýlky. Vzhľadom na uvedené bol postup žalovaného nesprávny\na mal za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko správne orgány v rozpore s ich\npovinnosťou zistiť skutkový stav neprihliadali na predložené znalecké posudky žalobcu ako na dôkazy.\n28. Žalobca ďalej namietal argumentáciu žalovaného k použitiu rozdielnej metodiky znaleckých\nposudkov, pričom podľa žalobcu sa žalovaný s rozpormi medzi posudkami nevyrovnal. Žalobca\nzopakoval, že zo znaleckých posudkov A. D. E. vyplýva, že metóda ocenenia stavebných prác pomocou\nVyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. použitá v Znaleckom posudku č. 26/2015 je nesprávna. Žalobca\n\nmal ďalej za to, že ním predložené posudky v rámci správneho konania sú komplexnejšie a posudzujú\npodstatne širšiu paletu problematiky a vo vzájomnej prepojenosti, ako úzko zameraný Znalecký posudok\nč. 26/2015, a tak poskytujú komplexnejší a realistickejší obraz na danú problematiku. Zároveň poukázal\nna to, že predložil ďalšie znalecké posudky, ktoré potvrdzujú záver, že náklady vynaložené na projekt\nboli opodstatnené a hlavne primerané vzhľadom na čas, miesto a spôsob realizácie projektu.\n29. Žalobca zhrnul, že v súčasnosti existujú znalecké posudky od dvoch renomovaných znalcov, ktorých\nzávery hovoria v prospech žalobcu. Žalovaný sa nevyrovnal s obsahom už predtým predložených\ndvoch posudkov a rozhodnutie postavil iba na ním uskutočnenom jednoduchom voľnom výbere\nspomedzi troch posudkov, bez náležitého skúmania ich obsahu alebo objasnenia svojej správnej úvahy.\nŽalobca sa vyslovil, že súhlasí so žalovaným, že nemá skúmať správnosť znaleckého posudku, ale\nopomenul, že musí skúmať najmä jeho presvedčivosť čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu a jeho\nlogické odôvodnenie (napr. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/283/2011). Žalovaný\nsa dostatočne nevysporiadal s odlišnosťami vyplývajúcimi zo znaleckých posudkov a neuviedol\npresne, jasne a presvedčivo, prečo závery posudkov predložených žalobcom nemožno považovať z\npohľadu hodnotenia znaleckého posudku použitého správnymi orgánmi za vierohodné a prijateľné.\nPri rešpektovaní zákonnej povinnosti správneho orgánu zisťovať skutkový stav veci mali žalovaný\na orgán verejnej správy zvoliť vhodné prostriedky, ako si overiť reálnosť obsahu námietok žalobcu a nie\nrozhodnúť bez znalosti veci.\n30. Žalobca tiež namietal, že tak žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, a ani orgán auditu\na ustanovený znalec A. B. C. nebrali do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu pri realizácii Projektu. V\nsprávnom konaní nebolo vôbec prihliadané na druh stavebných prác a druh budov podľa všeobecnej\nklasifikácie budov a stavebných prác; nekvalitu podložia pri zakladaní stavby Pavilónu na podmočenom\npozemku; pri budove UPJŠ skutočnosť, že ide o historickú, pamiatkovo chránenú budovu, čo samo o\nsebe táto skutočnosť predstavuje pri stavebných a rekonštrukčných prácach zvýšené náklady, keďže\ntieto práce musia vyhovovať podmienkam stanoveným pamiatkovým úradom. Tieto okolnosti neboli\nvôbec zohľadnené. Zo znaleckých posudkov, ktoré žalobca predložil k správnej žalobe vyplýva, že\nuvedené faktúry sú relevantné a majú byť zohľadnené pri posúdení primeranosti ceny za realizáciu\ndiela. Cenu nie je možné posudzovať len podľa cenníkových cien, ale je potrebné vziať do úvahy\naj všetky ďalšie okolnosti rozhodné pre jej stanovenie, a to napríklad podmienky dovozu niektorých\ntechnologických zariadení zo zahraničia, colné a iné poplatky, dopravu materiálov a zariadení, ich\nmontáž na mieste, skrátené lehoty dodania špeciálne vyrobených prístrojov a stavebných prác, riziko ich\nnedodania, stavebné práce v pamiatkovo chránenej historickej budove, nekvalitu podložia pri zakladaní\nstavby pavilónu a podobne. Všetky tieto okolnosti si podnikatelia narátavajú do konečnej ceny za dielo.\nCena diela bola výsledkom pôsobenia trhu a vzišla z regulárneho verejného obstarávania, ktoré prebehlo\nv súlade so zákonom. Samotný znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok použitý správnymi orgánmi\nnapísal, že mu neboli dodávateľmi zhotoviteľa poskytnuté ceny, za ktoré oni predávali svoje výrobky,\ntovary, jednotlivé technologické zariadenia stavieb či stavebný materiál, takže nemohol objektívne\nposúdiť výšku údajného predraženia stavby. Pre správne posúdenie je podľa žalobcu nevyhnutné\npozerať sa na vynaložené výdavky ako na cenu uhradenú zhotoviteľovi a zohľadniť celý komplex\npodmienok, ktoré majú na túto cenu značný vplyv. Žalobca mal za to, že v takýchto prípadoch vo\nvšeobecnosti nie je možné uplatňovať bežný postup posúdenia konečné hodnoty stavby, ale má byť\nposúdená adekvátnosť ceny konkrétneho realizovaného diela s ohľadom na mieru podnikateľských\na iných rizík vyplývajúcich z obchodných a iných podmienok daného konkrétneho realizovaného\nšpecifického diela s ohľadom na realizovaný postup verejného obstarávania.\n31. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ako ani orgán verejnej správy prvého stupňa nemali\npristúpiť k posúdeniu hospodárnosti porovnávaním cien podľa zmluvy o dielo obvyklých cien na\nzáklade Znaleckého posudku č. 26/2015, pretože mali dostatočne zohľadniť použitie metódy verejného\nobstarávania. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zohľadnili spôsob, resp.\nmetódu verejného obstarávania, ktorej výsledkom bolo uzavretie Zmluvy o dielo. V danom prípade\nišlo o použitie metódy „súťažný dialóg“. Žalobca pred realizáciu projektu mal vedomosť iba o tom,\naký účel má projekt naplniť. Týmto účelom bolo vybudovanie Výskumného centra progresívnych\nmateriálov a vied, ako integrovaného a interdisciplinárneho centra, v ktorom sa bude realizovať výskum\nmateriálov a technológií, vytvárajúci vedeckovýskumné výsledky s vysokým inovačným potenciálom\na krátkodobou aplikáciou do praxe. Žalobca stanovil predpokladanú hodnotu zákazky v intervale od\n11 miliónov eur do 15 miliónov eur. Žalobca však v čase verejného obstarávania nemal vedomosť\n\no konkrétnych technických, prístrojových a stavebných parametroch, ktoré by mal projekt spĺňať.\nNemohol preto vzhľadom na stav svojho poznania v čase verejného obstarávania špecifikovať všetky\nkonkrétne parametre technickej, prístrojovej a stavebnej časti projektu. Preto žalobca zvolil metódu\nverejného obstarávania formou „súťažného dialógu“, konkrétne parametre diela sa totiž mali zistiť až\nv priebehu „súťažného dialógu“, a to z návrhu jednotlivých uchádzačov a z výsledkov rokovaní s\nnimi. Spomedzi desiatich prihlásených uchádzačov splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní\n4 skupiny dodávateľov, medzi ktorými bol aj víťazný zhotoviteľ. Následne prebiehali užšie rokovania\ns týmito štyrmi uchádzačmi, počas ktorých uchádzači predkladali a opravovali svoj návrh podľa\npožiadaviek žalobcu tak, aby bol naplnený účel projektu. Žalobca v priebehu rokovaní získal predstavu\no presnejších špecifikáciách stavebnej a prístrojovej časti projektu. Z týchto informácií a z vlastných\núsudkov žalobca vychádzal pri príprave záverečného informatívneho dokumentu zo dňa 11.02.2013,\nv ktorom stanovil presnejšie špecifikácie stavebnej a prístrojovej časti projektu. Následne vyzval\nuchádzačov na predloženie ich konečných ponúk. Ponuky predložili dvaja uchádzači, a to jeden s\ncelkovou cenou za realizáciu projektu vo výške 15 743 044,01 eur a zhotoviteľ s celkovou cenou vo\nvýške 15 061 092 eur. Keďže pri vyhodnocovaní ponúk bola najdôležitejším kritériom cena (s váhou\n60 %), žalobca vybral ponuku zhotoviteľa ako ponuku najlacnejšiu, s ktorým nakoniec uzavrel Zmluvu\no dielo. Táto cena bola navyše z dôvodu ochrany žalobcu pred potencionálnym zdražovaní projektu\nnavyše stanovená ako maximálna cena, bez možnosti účtovania akýchkoľvek prác naviac zo strany\nzhotoviteľa. Z kontroly Úradu pre verejné obstarávanie vyplynulo, že tento nezistil žiadne nedostatky v\nprocese verejného obstarávania, proces verejného obstarávania teda prebehol v súlade so zákonom\no verejnom obstarávaní. Proces verejného obstarávania bol predmetom aj vládneho auditu – orgán\nauditu konkrétne overoval správnosť použitej metódy verejného obstarávania (súťažného dialógu) a\ndodržiavania správneho postupu obstarávania. V rámci tohto overovania identifikoval nedostatok, ktorý\nbol aj následne uvedený v Predbežnej čiastkovej správe z vykonaného vládneho auditu. K predmetnej\nspráve sa žalobca vyjadril vo Vyjadrení k predbežnej čiastkovej správe, kde tento nedostatok namietal.\nK verejnému obstarávaniu sa vyjadril aj Úrad pre verejné obstarávanie v stanovisku zo dňa 23.11.2015,\nv ktorom konštatoval, že verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom. Na základe námietok\nžalobcu uvedených vo Vyjadrení k predbežnej čiastkovej správe na základe stanoviska Úradu pre\nverejné obstarávanie, audítorská skupina nedostatok týkajúci sa stanovenia predpokladanej hodnoty\nzákazky vypustila z Čiastkovej správy z vládneho auditu a ďalej sa ním nezaoberala. Orgán auditu\nteda konštatoval, že verejné obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom, a to aj s ohľadom na\nkritérium hospodárnosti. Nie je však potom zrejmé, prečo sa na základe tohto konštatovania ďalej\nzaoberala overovaním hospodárnosti, a to posúdením primeranosti cien, keďže ako sama uvádza\nhospodárnosť bola overovaná na základe overenia správnosti vykonaného verejného obstarávania.\nŽalobca je názoru, že po tom, čo orgán auditu posúdil správnosť verejného obstarávania s ohľadom na\nkritérium hospodárnosti, nemal ďalej kontrolovať hospodárnosť s posúdením primeranosti cien. Ak totiž\nbolo ustálené, že žalobca v rámci postupu verejného obstarávania neporušil zákon, potom je zrejmé,\nže postupoval najhospodárnejšie ako vtedy mohol. Úspešným ukončením verejného obstarávania\nvýberom najnižšej ponuky musí byť predsa každému zrejmé, že bola úplne naplnená aj podmienkach\nhospodárnosti. Pokiaľ audítorská skupina vypustila z Predbežnej čiastkovej správy nedostatky týkajúce\nsa verejného obstarávania, mala vypustiť aj nedostatky týkajúce sa údajného nehospodárneho\nvynaloženia verejných výdavkov na realizáciu projektu. Aj keby nebola táto argumentácia žalobcu\nrelevantná, podstatné je, že orgán auditu a správne orgány pri posúdení hospodárnosti porovnávaním\ncien postupovali nesprávne, pretože použili nepoužiteľný znalecký posudok. Z uvedeného vyplýva, že\nhoci orgán auditu nemal overovať hospodárnosť porovnávaním cien, aj pri takomto skúmaní je potrebné\ndospieť k záveru, že žalobca postupoval hospodárne.\n32. Žalobca v časti 5. správnej žaloby namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nje nepreskúmateľné, pretože je nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Žalobca vytýkal žalovanému, že\nnedostatočne reagoval na vady, ktoré žalobca napádal už v odvolaní. Žalovaný sa nedostatočne\nvysporiadal s tým, prečo považoval Znalecký posudok č. 26/2015 za správny a prečo za nesprávne\npovažoval žalobcom predložené dva znalecké posudky, ktoré sa zaoberali tou istou otázkou. V\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha žalovaného o tom, prečo je v\ntomto konaní rozhodujúci záver Znaleckého posudku č. 26/2015, ktorý obsahuje viaceré nesprávnosti.\nŽalovaný k nim však nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie musí\nbyť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na\njeho odôvodnenie a na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. Ani z\nadministratívneho spisu nie je vôbec zrejmé odôvodnenie záverov žalovaného a orgánu verejnej správy\n\nprvého stupňa. Žalobca tiež poukázal v správnej žalobe na viaceré rozhodnutia súdov týkajúcich\nsa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie, konkrétne na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžsk/17/2017, Nálezy Ústavného súdu SR I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08 a III. ÚS 36/2010. Žalovaný\npodľa žalobcu náležite nepostupoval v intenciách Správneho poriadku a ani v intenciách ustálenej\njudikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nnáležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení, na základe ktorých ustálil\nsvoj právny záver o údajnom porušení finančnej disciplíny vyplývajúcej z nehospodárneho využitia\nverejných prostriedkov. Navyše v prípade rozporu znaleckých posudkov sa kladú zvýšené nároky\nna odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti a je nevyhnutné vysvetliť,\naké dôvody viedli k záveru prikloniť sa k jednému z týchto posudkov. V posudzovanom prípade\nnapadnutého rozhodnutia tomu tak nebolo. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nje zrejmá aj z jeho obsahovej stručnosti, keďže žalovaný sa k námietkam žalobcu uvedeným v\nodvolaní vyjadril celkovo na strane a pol napadnutého rozhodnutia (strana 8 a 9). Zvyšný obsah\nnapadnutého rozhodnutia tvorí zhrnutie doterajšieho priebehu správneho konania a citácie zákonných\nustanovení. Vzhľadom na celkovú náročnosť posudzovanej problematiky, na existenciu viacerých proti\nsebe stojacich znaleckých posudkov, s ktorými bol žalovaný povinný sa náležite vysporiadať, na\nmnožstvo odôvodnených námietok, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní a najmä vzhľadom na závažnosť\nuloženej sankcie táto nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je o to viac očividná. Z\nuvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov.\n33. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 24S/154/2018-78 zo dňa 29.11.2018, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2018, vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť na prejednanie veci\ns tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne\na miestne príslušnému dňa 20.12.2018 a bola jej pridelená sp. zn. 5S/229/2018.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n34. Krajský súd v Bratislave (v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/229/2018) výzvou zo dňa 28.01.2019\nvyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie administratívnych spisov. Žalovaný\nv podaní zo dňa 28.05.2019 uviedol zistený skutkový stav, popísal priebeh správneho konania\na vyjadril sa k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Zdôraznil, že trvá na zisteniach uvedených\nv napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Pri preskúmaní zisteného porušenia\nfinančnej disciplíny vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol posudzovaný spolu s ďalším dôkazným\nmateriálom predloženým k vykonanému vládnemu auditu, a to zmluvy s dodatkami, žiadosti o platbu,\nfaktúry, bankové výpisy, znalecké posudky a ďalšie. Vypracovanie znaleckého posudku považuje za\nnajobjektívnejší spôsob pre zistenie bežnej (a nie najnižšej ako si to žalobca mylne vysvetlil) ceny\nna trhu, keďže znalec ako jediný odborník na danú oblasť môže objektívne zhodnotiť skutkový stav.\nZnalecký posudok môže žalovaný preveriť nie po odbornej stránke, ale len preskúmať, či jeho úvahy\nzodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných žalovaným.\nMôže preveriť, či pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z platného právneho predpisu\nurčeného na tento účel, ktorým bola v tomto prípade Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. Neprináleží\nmu konštatovať správnosť alebo nesprávnosť znaleckého posudku, pretože žalovaný nie je odborník\nna danú problematiku, preto potrebuje na vyhodnotenie správneho a objektívneho skutkového stavu\nodborníka v predmetnej oblasti.\n35. Žalovaný tiež uviedol, že nedisponuje doplnenými znaleckými posudkami, ktoré žalobca pripojil\nk správnej žalobe, keďže neboli predložené žalobcom v procese správneho konania ani pri odvolaní\nžalobcu, preto sa k nim nemôže vyjadriť.\n36. Podľa žalovaného všetky znalecké posudky predložené žalobcom boli vyhotovené na objednávku\nzhotoviteľa a závery z nich vyplývajúce sú v prospech zhotoviteľa. Žalovaný uviedol dôvody, prečo\nvychádzal z výsledkov znaleckých posudkov predložených žalobcom. Znalecké posudky mali dve rôzne\nzadania a vychádzali z odlišného dátumu, ku ktorému sa stavba ohodnocovala. Preto je v rozhodnutí\nuvedené presne, čoho sa každý znalecký posudok týkal, aby bola táto odlišnosť zrejmá. Znalecký\nposudok, ktorý bol vypracovaný znalcom A. B. C. mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu zmluvy\no dielo, teda k 30.04.2013 a znalec postupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3\nvyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Použil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitia\n\nrozpočtového ukazovateľa, teda porovnal položkovitý rozpočet s katalógom cien stavebných prác\nvydaných ODIS pre obdobie druhého kvartálu roku 2013, čo zodpovedá dátum uzatvorenia zmluvy o\ndielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác v čase pred začatím realizácie diela.\nŽalovaný vychádzajúc zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca zhodnotil, že jeho úvahy zodpovedajú\nzásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Pri\nvypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec z platného právneho predpisu určeného na tento\núčel, teda vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. na základe týchto správnych úvah sa žalovaný so závermi\nznaleckého posudku stotožnil, čo aj presne odôvodnil a vysvetlil v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť,\nči je znalecký posudok správny, nie je žalovaný oprávnený posudzovať. Žalovaný znalecký posudok\nzobral v rámci správneho konania ako jeden z dôkazných materiálov, ktorý je zhotovený odborníkom\na po porovnaní znaleckého posudku s inými dôkazmi ho vyhodnotil v procese hodnoverných dôkazov\nako jeden z dôležitých dôkazov nasvedčujúcich nesprávny postup žalobcu. Žalovaný pri hodnotení\nzásady hospodárnosti vychádzal okrem platnej legislatívy Európskej únie a Slovenskej republiky aj\nz Metodického usmernenia č. 13/2015 vypracovaného Ministerstvom financií SR. Podľa uvedeného\nusmernenia musia ceny zodpovedať cenám obvyklým na trhu k relevantnému dátumu a miestu. Cena\nobvyklá na trhu je na rozdiel od trhovej ceny očistená o externé vplyvy trhu. V § 2 ods. 1 písm. g) vyhlášky\nMS SR č. 492/2004 Z. z. je definovaná všeobecná hodnota majetku ako výsledná objektivizovaná\nhodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku\ndňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej\nsúťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i s\npredpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou vrátane dane z pridanej hodnoty.\nNa základe uvedeného prihliadal žalovaný na skutočnosť, že úlohou znalca v znaleckom posudku bolo\nstanovenie všeobecnej hodnoty majetku, čo je predpokladom určenia hospodárnosti a stotožnil sa s\njeho výsledkami.\n37. Naproti tomu dva znalecké posudky predložené žalobcom v administratívnom konaní, ktoré dal\nvypracovať zhotoviteľ diela, sa zaoberajú posúdením oprávnenosti nákladov na výstavbu budovy\nPavilónu a Historickej budovy UPJŠ podľa cenovej ponuky zo dňa 06.10.2015 a zo dňa 12.08.2015,\nkonštatujú oprávnenosť nákladov až po ukončení realizácie projektu, teda znalecké posudky boli\nvypracované na už zrealizované dielo. Z toho vyplýva aj nejednotný časový horizont, ku ktorému\nsa stanovila hodnota diela. Uvedené znalecké posudky v závere tiež konštatujú, že predmetné dielo\nbolo realizované v súlade s verejným obstarávaním, čo ale nepreukazuje hospodárnosť, nakoľko\nverejné obstarávanie je len jednou z podmienok hospodárnosti a že zhotoviteľ zmluvne stanovenú\ncenu neporušil, čo ale nepreukazuje len plnenie zmluvy medzi zhotoviteľom a žalobcom. Na záver\nje v znaleckých posudkoch uvedené, že náklady vynaložené na realizáciu diela sú opodstatnené\na primerané. Znalec pred zistením primeranosti nákladov použil vlastnú databázu cien a smerné\norientačné nástroje znaleckej spoločnosti CENECON s.r.o. Bratislava. Nepoužil, tak ako vyplýva\nzo znaleckých posudkov na stanovenie primeranosti nákladov legislatívne upravenú metódu podľa\nVyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.\n38. Znalecký posudok č. 26/2015 mal stanoviť ceny obvyklé v čase podpisu Zmluvy o dielo a znalec\npostupoval pri stanovení ceny diela v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. a\npoužil metódu technickej hodnoty stavieb na základe použitia rozpočtového ukazovateľa, teda porovnal\npoložkový rozpočet z katalógových cien stavebných prác vydaných ODIS pre obdobie druhého kvartálu\nroku 2013, čo zodpovedá dátum uzatvorenia Zmluvy o dielo. Znalec posudzoval všeobecnú hodnotu\nstavebných prác v čase pred začatím realizácie diela. Žalovaný znaleckým posudkom predloženým\nžalobcom uviedol, že tieto neboli vypracované podľa požiadaviek auditu a k problematike porovnávania,\nresp. posudzovania dvoch takých odborných dokumentov ako sú znalecké posudky dodal, že môže\nsa iba na základe svojich úvah prikloniť k znaleckému posudku, z ktorého záverov vychádzal. Aj keď\nžalovaný vychádzal z výsledkov znaleckého posudku A. B. C., aby zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať\nvplyv na cenu diela, v prospech žalobcu potvrdil zníženú sumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému\nprikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo možné upraviť v prípade zdokladovania\nskutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa\nza podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí 10 % až 20 %. Správny orgán uplatnil\nakceptovateľnú odchýlku vo výške 20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého\nposudku. Správny orgán uplatnením tolerancie 20 % z celkových navýšených výdavkov, ktoré žalobca\nuhradil za dodávku stavebných prác fakturovaných v rámci overovaných žiadosti o platbu znížil na\n\nsumu 1 170 430,99 eur s DPH. Uvedený prepočet správny orgán vykonal s cieľom zefektívniť výsledok\nznaleckého posudku vzhľadom na špecifiká projektu.\n39. Žalovaný mal za to, že v napadnutom rozhodnutí je jednoznačne popísané a dostatočne\nodôvodnené, že žalobca nedodržal podmienky hospodárnosti pri nakladaní verejných prostriedkov\nposkytnutých na základe Zmluvy o NFP, čím porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n)\nZoRPVS, podľa názoru žalovaného bola dodržaná zásada zákonnosti a zásadou materiálnej pravdy,\nčím považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade s ustanovením §\n146 Správneho poriadku.\n40. Žalovaný k sankcii uloženej žalobcovi dodal, že sankciou podľa citovaného zákona (ZoRPVS) sa\nrozumie odvod, penále a pokuta. Žalovaný mal na základe napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia uhradiť odvod , teda vrátiť sumu, ktorú neoprávnene použil, preto tvrdenie žalobcu, že\npodáva žalobu vo veci správneho trestania nie je relevantné. Pri vrátení odvodu nemožno hovoriť\no správnom trestaní, ide len o peňažné plnenie z dôvodu neoprávnene vynaložených finančných\nprostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté z prostriedkov EÚ a ŠR SR. Vzhľadom na uvedené\nžalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\n41. Žalovaný súčasne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby predmetnú vec prejednal\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako miestne príslušný správny súd.\n42. Krajský súd v Bratislave podaním zo dňa 30.05.2019 doposlal žalovanému dňa 24.09.2019 znalecké\nposudky predložené žalobcom, ktoré boli ako prílohy súčasťou podanej správnej žaloby.\n43. Žalobca dňa 04.06.2019 predložil súdu Odborné stanovisko č. 001/2019 zo dňa 12.03.2019\nvypracované znalcom A. D. E. (ďalej len „odborné stanovisko“), predmetom ktorého bolo posúdenie\nZnaleckého posudku č. 26/2015 vypracovaného A. B. C.. Zo sprievodného listu žalobcu vyplýva, že\nodborné stanovisko žalobca predložil na podporu jeho argumentácie vo vzťahu k prvému žalobného\ndôvodu, teda nedostatočne zistenému skutkovému stavu. V podaní žalobca s odkazom na odborné\nstanovisko uviedol, že znalec A. D. E. na základe analýzy všetkých čiastkových kritérií vyhodnotil postup\nvypracovania Znaleckého posudku č. 26/2015 a jeho závery tak, že znalec pri stanovovaní postupu,\nriešení, posudzovania a pri vypracovaní záveru nepoužil všetky dostupné informácie a dokumentáciu\nbezprostredne sa viažuce k predmetu dokazovania a preto ním určené postupy a závery nemusia byť\nobjektívne a správne. Znalec v rámci definovania postupu svojho znaleckého dokazovania zmätočne\npopisuje a spája dva rôzne postupy ohodnocovania - použitie rozpočtových ukazovateľov a súčasne\noceňovanie pomocou položkového rozpočtu pomocou softvéru ODIS v systéme TSKP, ktoré tvoria\nsamostatné metódy ohodnocovania majetku. Znalec chybne a nesprávne vypracoval vlastné kontrolné\nrozpočty na základe triednika TSKP, pričom verejný obstarávateľ a záujemcovia sú povinní používať\nohodnotenie stavebných prác na základe triednika TSP, preto jeho cenové vyhodnotenie nie je správne\na závery nemôžu byť objektívne, nakoľko porovnával 9 miestny kód databázy TSKP, teda presný popis\nso 6 miestnym kódom databázy TSP, ktorý predstavuje skupinu technologicky prepojených činností,\ntým pádom toto porovnanie nie je rovnocenné a môže viesť k nesprávnym záverom. Znalec chybne\nposudzoval hodnotu stavebných prác, dodávok stavebného materiálu a stavebných úprav k dátumu\n30.04.2013 v cenovej úrovni II. kvartál 2013, nakoľko stavebné práce boli realizované v období od\nseptembra 2013 až do septembra 2014 (Historická budova UPJŠ), resp. v období od septembra 2013\naž do decembra 2014 (Pavilón). V závere svojho podania žalobca uviedol, že závery odborného\nstanoviska preukazujú, že Znalecký posudok č. 26/2015 je neobjektívny, nesprávny a nepreskúmateľný\nnajmä preto, že znalec nepoužil všetku potrebnú a dostupnú dokumentáciu, použil nesprávne časové\nobdobie pre stanovenie cien a nesprávne postupoval pri použití metódy ocenenia majetku. Z uvedeného\ndôvodu je žalobca presvedčený, že takýto znalecký posudok nemôže byť podkladom pre stanovenie\nsankcií za údajné porušenie finančnej disciplíny. Osobitne v situácii, kedy ide o najpodstatnejší dôkaz\nv rámci správneho konania. Odborné stanovisko potvrdzuje, že tvrdenia žalobcu a námietky, na\nktoré poukazoval v rámci správneho konania boli opodstatnené. Správne orgány sa nimi ale vôbec\nnezaoberali. Žalobca sa v závere pridržiaval aj svojich námietok a svojej argumentácie uvedenej v\nsprávnej žalobe. Žalovaný zároveň opakovane vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Krajského\nsúdu v Bratislave a navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici z dôvodu, že sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa (Úradu vládneho auditu,\nso sídlom vo Zvolene) je zriadené podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite\n\na o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto vo veciach preskúmania\nrozhodnutí Úradu vládneho auditu je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý\nmá celoslovenskú pôsobnosť.\n44. Krajský súd v Bratislave dňa 24.09.2019 doručil žalovanému odborné stanovisko predložené\nžalobcom na vedomie a uznesením č. k. 5S/229/2018-277 zo dňa 15.10.2019, právoplatným dňa\n03.12.2019, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca\npodal spolu so správnou žalobou.\n45. Žalovaný podaním doručeným dňa 06.04.2023 opakovane vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti\nKrajského súdu v Bratislave a navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie Krajskému\nsúdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa (Úradu vládneho auditu\nso sídlom vo Zvolene) je zriadené podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a\no zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto vo veciach preskúmania\nrozhodnutí Úradu vládneho auditu je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý\nmá celoslovenskú pôsobnosť.\n46. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, v dôsledku uvedeného bolo konanie\npôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/229/2018 vedené na Správnom súde v\nBratislave pod sp. zn. BA-5S/229/2018.\n47. Správny súd v Bratislave (v konaní vedenom pod sp. zn BA-5S/229/2018) podaním zo dňa\n27.07.2023 vyjadril nesúhlas s postúpením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici a predložil vec\nna rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu SR, ktorý Uznesením sp. zn. 3Spp/1/2023 zo dňa\n27.09.2023 rozhodol, že nesúhlas Správneho súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný a\nna konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Správny súd v Banskej Bystrici. Uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2023. Vec bola následne\npostúpená Správnemu súd v Banskej Bystrici dňa 27.12.2023, kde jej bola pridelená spisová značka\n3S/52/2023.\n48. Správny súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 19.01.2024 doručil žalobcovi Vyjadrenie žalovaného\nk správnej žalobe zo dňa 28.05.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.01.2024.\n49. Následne Správny súd v Banskej Bystrici po preskúmaní splnenia procesných podmienok\nUznesením sp. zn. 3S/52/2023-307 zo dňa 18.06.2024 vyzval žalobcu na doplnenie správnej žaloby\npredložením potvrdenia o požadovanom vysokoškolskom právnickom vzdelaní zamestnanca žalobcu,\nktorý za neho na správnom súde koná alebo predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na\nzastupovanie v tomto konaní. Na doplnenie správny súd žalobcu vyzval z dôvodu, že posúdil správnu\nžalobu žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu, pri ktorej nie je prípustná výnimka z povinného právneho\nzastúpenia, a preto bolo potrebné podanú správnu žalobu doplniť o zákonom stanovené náležitosti,\na to splnomocnenie udelené advokátovi, resp. preukázanie vysokoškolského právnického vzdelania\nzamestnanca žalobcu, ktorý koná za žalobcu v predmetnej veci. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal\nsťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 08.07.2024, o ktorej podľa § 159 ods. 2 SSP rozhodol predseda\nsenátu uznesením sp. zn. 3S/52/2023 zo dňa 10.09.2024 tak, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu podľa\n§ 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2024.\n50. Správny súd v Banskej Bystrici ďalším procesným postupom podaním zo dňa 28.11.2024 doručil\nžalovanému úplné znenie správnej žaloby, pôvodne podanej na Krajský súd Banskej Bystrici dňa\n19.11.2018, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplývalo, že by mu boli na jeho požiadavku zo dňa\n20.05.2019 doposielané chýbajúce strany číslo 44 až 46 pôvodne zasielanej správnej žaloby. Zároveň\nsa žalovanému umožnilo, aby sa v lehote desiatich dní od doručenia výzvy po doručení celého znenia\nsprávnej žaloby vyjadril, či zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení, alebo ho žiada doplniť a v tom\nprípade, aby tak učinil v rovnakej lehote.\n51. Žalovaný sa podaním zo dňa 04.12.2024 vyjadril, že po doštudovaní uvedených strán správnej\nžaloby, ktoré neboli súčasťou pôvodne doručenej žaloby dňa 13.05.2019, zotrváva na pôvodnom\n\nvyjadrení uvedenom v podaní zo dňa 28.05.2019, nakoľko v pôvodne nedoručených stranách žalobca\nneuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na danú vec.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n52. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom\npojednávaní dňa 04.06.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108\nods. 2 SSP.\n53. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností\na námietok tak, ako boli uvedené v správnej žalobe, ako aj v rámci správneho súdneho konania. Žalobca\nprimeranosť svojich výdavkov opakovane preukázal v rámci správneho konania, jednak posudkami\nÚstavu stavebnej ekonomiky vo vzťahu k Historickej budove a vo vzťahu k Pavilónu materiálových vied,\nako aj predložením znaleckých posudkov A. D. E. pripojených k správnej žalobe vo vzťahu k Historickej\nbudove a vo vzťahu k Pavilónu materiálových vied. Žalobca má za to, že nenávratný finančný príspevok\na akákoľvek možnosť sankcie zo strany žalovaného sa vzťahovala iba na neprimerané výdavky. Má za\nto, že všetkými znaleckými posudkami preukázal primeranosť výdavkov na obidva projekty. V žalobe\nsa žalobca detailne vyjadril, prečo považuje znalecký posudok A. C., o ktorý oprel žalovaný svoje\nrozhodnutie, za nesprávny a nedôvodný. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva v nesprávnosti\nzadania znaleckého posudku. Primeranosť výdavkov preukazujú jedine posudky, ktoré predložil žalobca.\nZ tohto dôvodu sa pridržiava všetkých skutočností, ktoré boli uvedené v žalobe a trvá na petite v nej\nuvedenom.\n54. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých zisteniach uvedených\norgánmi verejnej správy v priebehu administratívneho konania v rozhodnutiach tak prvostupňového\norgánu ako aj žalovaného. Žalobca sa zaviazal, že použije nenávratný finančný príspevok v súlade\ns ustanoveniami tejto zmluvy, ako aj s ustanoveniami Systému finančného riadenia štrukturálnych\nfondov na programové obdobie 2007 – 2013. Zároveň poukázal na to, že prvostupňovým orgánom\nbola uložená povinnosť v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, pričom sa vychádzalo primárne\nzo Znaleckého posudku A. C., ako aj z výsledkov auditu, teda Zmluvy o NFP, Zmluvy o dielo, z\nbankových výpisov a z ďalších podkladov. Trval na tom, že znalecký posudok je najobjektívnejší dôkazný\nprostriedok na preukázanie bežnej ceny stavebných prác, nie najnižšej ceny na trhu, nakoľko znalec\nma na to dostatočné odborné znalosti. Žalovaný sa dostatočne venoval znaleckým posudkom v rámci\nadministratívneho konania a to tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok\nč. 26/2015 spĺňa náležitosti kladené na znalecký posudok a tento je najpodstatnejším dôkazom pri\nposudzovaní porušovania finančnej disciplíny. Zároveň poukázal na znenie článku 14 ods. 1 písm. d)\nVZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Žalovaný uviedol,\nže znalec A. C. posudzoval všeobecnú hodnotu stavebných prác a posudzoval hospodárnosť ceny\nstavebných prác a postupoval v zmysle Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.. Poverený zástupca\nžalovaného zároveň uviedol, že položkovitý rozpočet znalec ohodnocoval podľa cenníkového katalógu\nza II. kvartál roku 2013, čo vyplývalo z podmienok zmluvy, ktorá zakotvila, že stavebné práce musia\nzodpovedať cenám bežným na trhu v čase ich vzniku, teda v čase podpisu Zmluvy o dielo. Znalecké\nposudky predložené žalobcom v správnom konaní (Znalecký posudok č. 186/2015 a Znalecký posudok\nč. 170/2015), ktoré sa zaoberali posúdením otázky oprávnenosti výdavkov na výstavbu diela, či bolo\nvyhotovené v súlade so súťažnými podkladmi, verejným obstarávaním a so zmluvou. V poslednom\nbode sa zaoberali otázkou, či náklady sú opodstatnené a primerané. Žalovaný v rámci správneho\nkonania posudzoval hospodárnosť nákladov, nie ich opodstatnenosť alebo primeranosť. Z týchto\ndôvodov sa žalovaný oprel o závery znaleckého posudku A. B. C.. Na záver svojho prednesu poverený\nzástupca žalovaného uviedol, že v administratívnom konaní orgány verejnej správy postupovali v zmysle\nustanovení Správneho poriadku, neboli porušené žiadne práva žalobcu.\n55. Na záver pojednávania poverená zástupkyňa žalobcu v rámci vyjadrenia k právnej stránke veci\na prednesenia konečného návrhu uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej\nžalobe a požiadala, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite správnej žaloby.\n56. Na záver pojednávania poverený zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia k právnej stránke veci\na prednesenia konečného návrhu uviedol, že skutkový stav, ako bol zistený a uvedený v napadnutom\nprvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, bol zistený správne. Dôkazy\n\nboli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Rovnako bolo vysvetlené, prečo sa orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa pridržiaval znaleckého posudku A. C. a prečo sa nepriklonil k znaleckým\nposudkom predloženým žalobcom v administratívnom konaní. Na záver poverený zástupca žalovaného\nnavrhol žalobu zamietnuť.\n57. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a\nto v rozsahu žalobných námietok a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa\n§ 190 SSP zamietol.\n58. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n59. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n60. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n61. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n62. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n63. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a\npodmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.\n64. Podľa § 31 ods. 7 ZoRPVS subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1\npísm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny\npostup podľa osobitných predpisov.43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých\nnesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký\npostup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).\n65. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoRPVS, porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie\nverejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.\n66. Podľa § 31 ods. 4 prvá veta ZoRPVS za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa\nukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo\nk porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.\n67. Podľa § 31 ods. 9 ZoRPVS odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní\ns verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán\ndozoru štátu44) v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.45) Odvod, penále a\npokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou\norganizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri\nnakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami európskej únie ukladá Úrad vládneho\nauditu,46) ktorý ich aj vymáha. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na ukladanie a vymáhanie\nodvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s prostriedkami\neurópskej únie46a) a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov\n\nSlovenskej republiky a európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré\nsa vzťahuje osobitný predpis.13b) V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať\nministerstvo financií.\n68. Podľa § 31 ods. 12 ZoRPVS ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými\npredpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje\nosobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou\nuzatvorenou podľa osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky\npenále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.\n69. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n70. Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku;\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n71. Podľa článku 2.4 Zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade\ns podmienkami stanovenými v tejto zmluve aktivity projektu realizovať riadne a včas, avšak najneskôr\nv termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t.j. do 31.07.2015. Prijímateľ je povinný predložiť čestné\nvyhlásenie o ukončení realizácie aktivít projektu bezodkladne po ukončení realizácie aktivít projektu.\n72. Podľa článku 3.2 Zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne\nna úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok\nstanovených zmluvou.\n73. Podľa článku 6.3 Zmluvy o NFP neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1.\nVšeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. predmet\npodpory NFP, 3. Rozpočet projektu, 4. Prehľad aktivít projektu, 5. Zmluva o partnerstve.\n74. Podľa článku 1.1 VZP sa prijímateľ zaväzuje dodržiavať ustanovenia zmluvy tak, aby bol projekt\nrealizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít projektu\ns odbornou starostlivosťou.\n75. Podľa článku 1.2 VZP prijímateľ zodpovedá poskytovateľovi za realizáciu aktivít projektu v celom\nrozsahu, bez ohľadu na osobu, ktorá projekt skutočne realizuje.\n76. Podľa článku 14.1 písm. d) a k ) VZP sú oprávnenými výdavkami všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné\nna realizáciu aktivít projektu tak ako je uvedené v článkoch 2 a 3 zmluvy o poskytnutí NFP a ktoré spĺňajú\nnasledujúce podmienky: d) zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku;\nk) boli vynaložené hospodárne, efektívne a účelne.\n77. Podľa článku 14.3 VZP ak výdavok nespĺňa podmienky oprávnenosti podľa odseku 1 tohto\nčlánku VZP a tieto výdavky vyčísli osoba oprávnená na výkon kontroly a auditu uvedená v článku\n12 VZP ako neoprávnené, prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť (Poznámka pod čiarou:\nv prípade nesplnenia tejto povinnosti prijímateľa sa bude na toto porušenie podmienok zmluvy aplikovať\nustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 ZoRPVS).\n78. Správny súd primárne považoval za potrebné pred vyhodnotením jednotlivých žalobných námietok\nžalobcu ustáliť druh správnej žaloby, keďže táto skutočnosť má zásadný vplyv na procesný postup a\nrozhodovanie správneho súdu. Navyše, druh správnej žaloby bol medzi žalobcom a žalovaným sporný,\nkeďže žalobca bol toho názoru, že v predmetnej veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho\ntrestania (§ 194 a nasl. SSP), pričom žalovaný tvrdil, že ide o všeobecnú správnu žalobu (§ 177 a\n\nnasl. SSP). Keďže však podľa § 55 ods. 3 SSP správny súd posudzuje každé podanie podľa jeho\nobsahu, správny súd bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania (naviac v kontexte zásady curia novit\niura, lat. „súd pozná právo“) je povinný samostatne ustáliť druh predmetnej správnej žaloby žalobcu.\nVšeobecná správna žaloba je vymedzená v ustanovení § 177 ods. 1 SSP, podľa ktorého Správnou\nžalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Všeobecná správna žaloba predstavuje základný druh\nsprávnej žaloby, ktorý sa uplatní vždy, ak nie sú dané podmienky pod zaradenie žaloby pod iný druh\n(§ 6 ods. 2 písm. b) až j) SSP). Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné\npodobné protiprávne konanie. V predmetnej veci žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutia orgánu\nverejnej správy prvého stupňa a žalovaného týkajúce sa porušenia finančnej disciplíny podľa ZoRPVS,\nktorú vo všeobecnosti vymedzuje ustanovenie § 19 ods. 3 a 6 daného zákona a jednotlivé konkrétne\nskutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny sú vymedzené v § 31 ods. 1. Aby bolo možné správnu\nžalobu žalobcu klasifikovať ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, podľa § 194 ods. 1\nSSP by museli orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vo veci porušenia finančnej disciplíny\nžalobcom rozhodovať o a) priestupku, b) správnom delikte alebo c) sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Z predmetných ustanovení ZoRPVS je zrejmé, že v prípade porušenia finančnej disciplíny\nzodpovedným subjektom sa nejedná o priestupok a ani iný správny delikt, keďže zákon porušenie\nfinančnej disciplíny za priestupok a ani iný správny delikt neoznačuje. Porušenie finančnej disciplíny pri\nnakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávnym konaním, ktorým je dotknutý záujem na\núčelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov (§ 19 ods. 3 a\n6 ZoRPVS). ZoRPVS v ustanovení § 31 ods. 4 používa pre postih ukladaný ako následok porušenia\nfinančnej disciplíny pojem „odvod“, ktorý však nemá trestnú povahu, a v ods. 7 uvádza ohľadom postihu\nzodpovedného subjektu za porušenie finančnej disciplíny, že „v prípade, ak sa verejné prostriedky\nposkytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení\ntýchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku\n1 písm. b).“ Zákon v tejto súvislosti používa pojem „sankcia“, avšak význam tohto pojmu je pomerne\nširoký, pričom vo všeobecnosti predstavuje akýkoľvek postih prijímateľa finančných prostriedkov ako\nnásledok nesplnenia jeho povinností určených právnou normou a nemožno ho chápať len v jeho užšom\nvýzname ako ujmu v podobe trestu. Pri výklade slovného spojenia „rozhodovanie o sankcii za iné\npodobné protiprávne konanie“ teda nemožno automaticky a bez ďalšieho usudzovať, že sa vzťahuje\nna akýkoľvek následok za porušenie povinností ustanovených zákonom, resp. zmluvou uzatvorenou\nna základe zákona. Podstatné v tomto ohľade je, či sa sankcia (resp. „odvod“) ukladá za protiprávne\nkonanie, ktoré je podobné postihovaniu za priestupky a iné správne delikty, teda či pôjde o postihovanie,\nktoré má represívno-preventívnu povahu a jeho účelom je zásah do osobnostnej alebo majetkovej sféry\nprijímateľa na odradenie od ďalšieho páchania skutku.\n79. Správny súd má za to, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná\no sankčný postih trestnej povahy a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale\nvšeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných verejných\nrozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy za\nporušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4, resp. ods. 7 ZoRPVS, je reparácia, teda náprava\nnezákonného stavu, a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Účel uloženia\nsakcie je preventívno-represívny, t. j. má odradiť subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil,\nod protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie. Preskúmavanými rozhodnutiami však\nnebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 ZoRPVS, teda žalobca nebol za porušenie finančnej\ndisciplíny potrestaný. Žalobcovi bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť vrátiť poskytnutý\nnenávratný finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby\nbol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle Zmluvy o NFP,\nčím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté.\n80. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na čl. 1 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 2988/95 z 18.\ndecembra 1995 o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev (ďalej ako „Nariadenie“), z\nktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce\nz konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie\nvšeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou\nvýnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev, alebo neoprávnenou\n\nvýdajovou položkou.“ Z druhej hlavy tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie“ z čl.\n4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná\nvýhoda odníme povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy“. Podľa bodu 4\ntohto článku Nariadenia „Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“ Z uvedeného\nvyplýva, že aj v zmysle Nariadenia sa povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov\nvýslovne nepovažuje za sankciu trestnej povahy. Správny súd poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora\neurópskej únie zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste,\nv zmysle ktorého „povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania\nneporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že\npodmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené\numelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“\n81. Správny súd ďalej poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho\nsprávneho súdu SR, v zmysle ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny\nv zmysle ZoRPVS nie je správnym trestaním a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr.\nRozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo dňa 26. januára 2021, Rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/19/2022 zo dňa 25.07.2023, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 3Sfk/20/2023 zo dňa 22.08.2024).\n82. Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % zo sumy 1 170 430,99 eur za každý, aj začatý\ndeň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS, nemožno považovať za\n„sankciu za iné podobné protiprávne konanie.“ Pod sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo\nprávach prijímateľa, ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívnopreventívny. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP totiž\nnemajú platby, ktorých účelom je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že\nprijímateľ nevrátil včas finančné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu\nv dôsledku jeho protiprávneho konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba\nje viazaná na porušenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ\nzadržiava bez právneho dôvodu, a má teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká\ns vrátením finančných prostriedkov, a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu\nverejnej správy riadne a včas, k vzniku povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods.\n4 ZoRPVS sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška\npenále je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením\nodvodu (teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je\nstanovená zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju\nporiadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky\npodľa § 31 ods. 4 ZoRPVS. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov orgán verejnej\nsprávy penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva,\nže predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ani v rozsahu\nuloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu podľa § 31 ods. 4 ZoRPVS.\n83. V súvislosti s ustálením druhu správnej žaloby žalobcu ako všeobecnej správnej žaloby správny súd\npovažuje za podstatné zdôrazniť, že v prípade všeobecnej správnej žaloby je rozsah súdneho prieskumu\ndaný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP (nejedná sa o konanie uvedené v § 134 ods. 2 SSP). Správne\nsúdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu\nsprávneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak\ndôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené. Výnimku z tohto pravidla predstavujú\nustanovenia § 134 ods. 2 SSP a § 195 SSP, avšak v preskúmavanej veci správny súd nezistil žiadny\nz dôvodov, pre ktorý by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a\npostup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti\nuplatnenými v správnej žalobe. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca –\núčastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí\n(príp. opatrení) orgánov verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a\nvymedzí. Preto ani súdny prieskum nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Zároveň\nplatí, že správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať\npodľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.\n\nVšeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných\nbodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve\nrozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí\nv zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,\nz akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia\nza nezákonné. Vzhľadom na to, že správny súd ustálil žalobu žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu,\nneuplatnia sa ani ustanovenia § 195 SSP týkajúce sa vecí správneho trestania, v prípade ktorých správny\nsúd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto posudzoval, či orgány verejnej\nsprávy splnili povinnosti stanovené im zákonom, a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci\nuplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie všeobecnej správnej žaloby.\n84. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že\nrozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, teda nejasnosť alebo protirečivosť\nalebo pre nedostatok odôvodnenia. Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného\nspočívajúca v nedostatočnom odôvodnení použitia Znaleckého posudku č. 26/2015 a nepoužitia\ndvoch znaleckých posudkov predložených žalobcom v administratívnom konaní (Znalecký posudok č.\n170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015), keď žalobca namietal, že orgány verejnej správy dostatočne\nneozrejmili, prečo je problémom akceptovať žalobcom predložené znalecké posudky vzhľadom na\nrozdielny časový horizont, rozdielnosť zadaní týchto znaleckých posudkov, predstavovala podľa názoru\nsprávneho súdu iba vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s odôvodnením a nedostatkom presvedčivosti\nargumentácie správnych orgánov v napadnutých rozhodnutiach. To, že žalobca nebol spokojný s\npresvedčivosťou dôvodov, pre ktoré sa správne orgány priklonili k záverom Znaleckého posudku č.\n26/2015, samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podstatou prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo zistenie, že žalobca nepoužil\nposkytnutý NFP na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít projektu, čo bolo\nvyhodnotené ako porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté, čo je porušením finančnej\ndisciplíny. Takto formulovaný výrok rozhodnutia bol z hľadiska skutkových zistení aj ich právneho\nposúdenia v odôvodnení rozhodnutia ozrejmený. Žalovaný nie je povinný vyvracať argumentáciu\nžalobcu, ale má povinnosť uviesť svoju vlastnú úvahu, ktorá ho k rozhodnutiu viedla. Orgány verejnej\nsprávy v napadnutých rozhodnutiach uviedli, že žalobca porušil pravidlá a podmienky, za ktorých boli\nverejné prostriedky poskytnuté a ktorých nesplnenie bolo spojené s povinnosťou vrátenia poskytnutých\nfinančných prostriedkov, čím bola naplnená skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa § 31\nods. 1 písm. n) ZoRPVS . Žalobca porušil čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy o poskytnutí NFP v znení dodatkov\nv spojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a k) a ods. 3 VZP tým, že cena stavebných prác v Zmluve o dielo\nbola navýšená o 1 170 430,99 eur, čím sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1\npísm. n) ZoRPVS. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS porušením finančnej disciplíny je porušenie\npravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Správny súd uvádza, že v danom\nprípade Zmluva o NFP stanovila podmienky obstarania stavebných prác z prostriedkov nenávratného\nfinančného príspevku. Akékoľvek porušenie pravidiel a podmienok Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou boli aj VZP, vrátane uhradenia výdavkov za stavebné práce za cenu nezodpovedajúcu bežným\ncenám na trhu (teda vynaložením neoprávnených výdavkov), je konaním v zmysle § 31 ods. 1 písm.\nn) ZoRPVS. Predmetná Zmluva o NFP, ktorá stanovila podmienky použitia poskytnutého nenávratného\nfinančného príspevku, má svoj právny základ v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., podľa\nktorého „Pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2\nObchodného zákonníka.“ Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. zmluva upravuje práva a povinnosti\nprijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory. V prípade, ak žalobca porušil Zmluvu\no NFP tým, že uhradil výdavky za stavebné práce na Pavilóne a Historickej budove UPJŠ v navýšenej\ncene oproti cenám zisteným Znaleckým posudkom č. 26/2015, bola časť nenávratného finančného\npríspevku použitá v rozpore so Zmluvou o NFP. Inými slovami, časť poskytnutého nenávratného\nfinančného príspevku v sume 1 170 430,99 eur pri akceptovaní 20 % odchýlky bola preto žalobcom\npoužitá neoprávnene, teda v rozpore s podmienkami, ktoré stanovovala Zmluva o NFP, čím sa žalobca\ndopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS. Orgány verejnej správy\npodľa správneho súdu postupovali správne, keď kvalifikovali porušenie finančnej disciplíny žalobcom\nv predmetom rozsahu podľa § 31 ods. 1 písm. n) ZoRPVS, keďže hypotéza danej skutkovej podstaty\nporušenia finančnej disciplíny bola naplnená.\n85. Správny súd preto vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí konštatuje,\nže odôvodnenie orgánov verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach je dostatočné pre vyvodenie\n\nzáveru, že žalobca porušil podmienky stanovené v čl. 3 ods. 3.2 Zmluvy o NFP v znení dodatkov v\nspojení s čl. 14 ods. 1 písm. d) a k) a ods. 3 VZP tým, že cena stavebných prác v zmluve o dielo\nbola navýšená o 1 170 430,99 eur, čím sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1\npísm. n) ZoRPVS, keďže žalobca nedodržal podmienky v zmysle Zmluvy o NFP, ktoré orgány verejnej\nsprávy vo svojich rozhodnutiach riadne identifikovali a konkretizovali. Orgán verejnej správy prvého\nstupňa vo svojom rozhodnutí uviedol relevantné skutkové okolnosti vedúce k tomuto záveru, dostatočne\nurčito popísal konanie žalobcu porušujúce finančnú disciplínu, rovnako uviedol aj konkrétne ustanovenia\nZmluvy o NFP, ktoré žalobca svojím konaním porušil (podmienky stanovené v čl. 14, ods. 1., písm. d)\na k) a ods. 3 VZP), čím žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 6 ZoRPVS v spojení s čl. 2, bod 2.4,\nčl. 3, bod 3.2 Zmluvy o NFP a čl. 1, bod 1. VZP. Žalovaný odôvodnenie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa vo svojom rozhodnutí doplnil a ďalej rozviedol, pričom sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami\nžalobcu v rámci odvolacieho konania. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a jeho subjektívne presvedčenie o nesprávnosti ich postupu nespôsobuje ich nezákonnosť.\nSprávny súd považuje odôvodnenie oboch orgánov verejnej správy vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam\na konaniu žalobcu porušujúcemu finančnú disciplínu za dostatočné, v súlade so zásadami formálnej\nlogiky a v podrobnostiach na predmetné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa\na rozhodnutia žalovaného odkazuje.\n86. Správna žaloba ďalej obsahuje skupinu námietok, ktorými žalobca spochybňoval zistenie skutkového\nstavu orgánmi verejnej správy. Mal za to, že správne orgány nemali vychádzať zo Znaleckého\nposudku č. 26/2015 z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, vnútornej rozpornosti, neobjektívnosti znalca,\npoužitia nesprávnej metodiky, absencie použitého spôsobu výpočtu cien oceňovania stavebných prác,\nnemožnosti porovnávania zmluvného položkového rozpočtu s kontrolnými rozpočtami vyhotovenými\nznalcom, nakoľko k zostaveniu zmluvného položkového rozpočtu došlo po tom, ako bola vo verejnom\nobstarávaní obstaraná celková cena diela a v čase zhotovenia rozpočtu nebolo zrejmé, aké konkrétne\npráce sa budú realizovať a aký bude rozsah súvisiacich prác potrebných na celkové dokončenie\ndiela a tieto neboli v zmluvnom položkovom rozpočte podrobne rozpísané, teda znalec porovnával\nneporovnateľné položky, ako aj z dôvodu, že zmluvný položkový rozpočet obsahoval tzv. agregované\n(zlúčené) položky, teda v jednej položke boli zahrnuté viaceré podpoložky, preto nebolo možné\nporovnávať takéto položky s cenníkovými položkami podľa referenčného katalógu stavebných prác.\nŽalobca svoje námietky odôvodnil s poukazom na znalecké posudky predložené k správnej žalobe.\nSprávny súd uvádza, že znalecký posudok je dôkazom, ktorý je možné použiť ako podklad rozhodnutia,\npo jeho vyhodnotení jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Záver o porušení finančnej\ndisciplíny nemožno založiť na rozpore so znaleckým posudkom, ale musí byť založený na rozpore s\nprávnou normou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia\nvyplýva vyhodnotenie znaleckého posudku orgánmi verejnej správy, ktorý bol vzatý do úvahy ako\npodklad rozhodnutia, ako aj dôvody, pre ktoré neboli žalobcom predložené znalecké posudky predložené\nv administratívnom konaní so Znaleckým posudkom č. 26/2015 porovnávané a ani zohľadnené. V\nodôvodnení rozhodnutí je konštatovaná zrejmá úvaha správneho orgánu, ako sa s posudkami ako\ns dôkazmi vysporiadal a prečo považuje všeobecné ceny stavebných prác stanovené znalcom A. B.\nC., napriek námietkam účastníka konania, za správne. Znalecký posudok č. 26/2015 bol vyhodnotený\nv rámci vládneho auditu orgánom, ktorý audit vykonal, čo sa prenieslo do záverov auditu obsiahnutých\nv Čiastkovej správe z auditu. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k Znaleckému posudku č.\n26/2015 týkajúce sa použitia nesprávnej metodiky oceňovania, nemožnosti porovnávania zmluvného\npoložkového rozpočtu s kontrolnými rozpočtami vyhotovenými znalcom, správny súd uvádza, že úlohou\nsprávneho súdnictva ani nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavanie\nzákonnosti ich rozhodnutí a postupu, ktorý im predchádzal. Podstatným pre posúdenie zákonnosti\nrozhodnutí bolo, že žalobca bol s obsahom použitého Znaleckého posudku č. 26/2015 oboznámený\nuž v štádiu vládneho auditu, ako aj v priebehu celého správneho konania, preto pokiaľ mal za to, že\nmetodický postup znalca bol nesprávny, mohol a mal navrhovať dôkazy na preukázanie správnosti\nsvojich tvrdení. Pokiaľ žalobca namietal v administratívnom konaní, že znalecký posudok použitý\norgánmi verejnej správy je nesprávny a poukázal na ním predložené posudky, pričom orgány verejnej\nsprávy sa s nimi v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vysporiadali a uviedli logickú\na presvedčivú argumentáciu, podľa ktorej nepristúpili k porovnávaniu znaleckých posudkov vzhľadom\nna odlišnosť zadaní a iný časový horizont stanovenia ceny diela, potom tomuto postupu z hľadiska\nzákonnosti niet čo vytknúť, nakoľko orgány verejnej správy podľa názoru správneho súdu naplnili účel\nustanovenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\n\n87. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa ďalších nedostatkov Znaleckého posudku č. 26/2015,\nnajmä nedostatku nachádzajúceho sa v časti II. Posudok a v časti III. Záver ohľadom porovnania ceny\nstavebných prác na Pavilóne podľa Zmluvy o dielo a ceny vyplývajúcej z kontrolného rozpočtu, kde\nznalec uviedol, že „táto zistená obvyklá cena v čase uzatvorenia ZOD 04/2013 je 2,35 x vyššia ako cena\nuzatvorená v ZOD“, správny súd zistil, že námietka logickej nesprávnosti v čiastkovom závere znalca\nje síce dôvodná, no na strane druhej nemožno vyhodnotiť tento nedostatok ako podstatný z hľadiska\ncelkového záveru znaleckého posudku. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že\nz obsahu znaleckého posudku je nesporné, že znalec porovnával cenu stavebných prác dojednanú\nv Zmluve o dielo pre obidva čiastkové projekty – Pavilón a Historickú budovu UPJŠ – s cenou zistenou\nz kontrolných rozpočtov zostavených znalcom podľa cenníkového katalógu za II. kvartál roku 2013.\nZnalec zároveň zistil rozdiely medzi týmito cenami, keď v prípade Historickej budovy UPJŠ predstavoval\nrozdiel v cene podľa Zmluvy o dielo (2 056 444,80 eur s DPH) a podľa kontrolného rozpočtu (578 158,19\neur) sumu vo výške 1 478 286,70 eur s DPH a v prípade Pavilónu predstavoval rozdiel v cene podľa\nZmluvy o dielo (6 072 736,80 eur s DPH) a podľa kontrolného rozpočtu (2 575 291,30 eur) sumu vo výške\n3 497 445,50 eur s DPH. V prípade oboch čiastkových projektov teda evidentne znalec dospel k záveru\no nadhodnotení obstarávanej ceny stavebných prác. Uvedený matematicky vyčíslený záver je napokon\nzrejmý aj z celkového záveru znalca, keď konštatoval, že „rozdiel oproti cene, ktorá bola predmetom\nZOD a vysúťažená vo verejnej súťaži činí 4 975 732,11 eur“. Správny súd dospel k záveru, že žalobcom\nnamietaná vada v čiastkovom závere znalca sa napokon neprejavila v zmätočnosti znaleckého posudku\nako celku, ako ani v jeho nepoužiteľnosti ako dôkazu v správnom konaní. Zo znaleckého posudku\nvyplýva jednoznačný záver znalca o nadhodnotení ceny stavebných prác v Zmluve o dielo oproti cenám\nbežným na trhu v mieste a v čase vzniku výdavkov. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že ani\nzrejmá logická nesprávnosť v čiastkovom závere znalca nemohla mať dopad na zákonnosť napadnutých\nrozhodnutí. O povahe uvedeného nedostatku iba ako zrejmej nesprávnosti svedčí i skutočnosť, že\nžalobca tento nedostatok znaleckého posudku nenamietal počas výkonu vládneho auditu, ako ani v\nodvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale až v správnej žalobe. Hoci táto skutočnosť nie je\npodstatná pre posúdenie dôvodnosti žalobcovej námietky, napriek tomu dosvedčuje, že išlo len o zrejmú\nnesprávnosť, ktorá nemala vplyv na dostatočnosť zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy,\npreskúmateľnosť ich záverov ako ani na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n88. Pokiaľ žalobca namietal neobjektívnosť znalca A. B. C. poukazujúc pri tom na jeho tvrdenie, podľa\nktorého sa cena môže upraviť po zdokladovaní ceny prác, materiálov a poddodávok daňovými dokladmi\n(na strane 4), správny súd poukazuje na to, že podľa § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. sa\nvšeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým\nodhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase,\nktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci\naj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je\novplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného vyplýva,\nže aj obstarávacie ceny určené znalcami možno považovať len za ich najpravdepodobnejší odhad.\nV posudzovanej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „orgán verejnej správy prvého\nstupňa zohľadnil skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na cenu diela a v prospech účastníka konania znížil\nsumu neoprávnených výdavkov. K uvedenému prikročil na základe vyjadrenia znalca, že ceny by bolo\nmožné upraviť v prípade zdokladovania skutočných daňových dokladov a zároveň aj s prihliadnutím k\nustálenej súdnej praxi, podľa ktorej sa za podstatné prekročenie ceny považuje prekročenie v rozmedzí\nmedzi 10 % až 20 %. Orgán verejnej správy prvého stupňa uplatnil akceptovateľnú odchýlku vo výške\n20 % z hodnoty ceny stavebných prác vychádzajúcich zo znaleckého posudku.“ Uvedeným postupom\nsprávne orgány podľa názoru správneho súdu objektivizovali odhad znalca v prospech žalobcu, pričom\nuplatnenie samotnej odchýlky a jej rozsah žalobca v administratívnom konaní ani v správnej žalobe\nnenamietal.\n89. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa formálnych nedostatkov Znaleckého posudku č.\n26/2015, je správny súd presvedčený, že po stránke obsahovej je znalecký posudok dostatočne\npreskúmateľný a zrozumiteľný, obsahuje podklady súvisiace so spisom správneho orgánu a z nich\nvyplývajúce zistenia sú logické a pre objasnenie veci celkom postačujúce. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že\nznalec mal dostatok podkladov na to, aby zohľadnil špecifickosť a výnimočnosť projektu. Pre správny súd\nzo Znaleckého posudku č. 26/2015 nevyplývajú žiadne pochybnosti a naopak odpoveď znalca uvedená\nv časti III. Záver jednoznačne smeruje k potvrdeniu záveru vysloveného orgánmi verejnej správy.\nSprávny súd má zo Znaleckého posudku č. 26/2015 za preukázané, že po formálnej stránke nevykazuje\n\ntaké podstatné nedostatky, ktoré by spochybňovali závery znalca. Znalecký posudok obsahuje všetky\nnáležitosti kladené na znalecký posudok podľa zákona o znalcoch, je z neho zrejmé, z akých podkladov\nznalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, akú metódu použil a k akým záverom dospel.\n90. Vo vzťahu k znaleckým posudkom predloženým žalobcom v správnom konaní (Znalecký posudok\nč. 170/2015 a Znalecký posudok č. 186/2015) sa orgány verejnej správy presvedčivým spôsobom\nvysporiadali s tým, prečo tieto neobstoja popri Znaleckom posudku č. 26/2015. Uviedli preskúmateľné\na presvedčivé dôvody, pre ktoré predložené znalecké posudky neboli spôsobilé spochybniť závery\nnimi použitého znaleckého posudku pri zistení skutkového stavu. Žalovaný ako aj orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa posúdili relevanciu zadania úlohy jednotlivým znalcom, rozdielnosť časového\nhorizontu, ku ktorému bola stanovená cena diela, dostatočnosť podkladov znalca a použitie všeobecne\nzáväzného právneho predpisu pri vypracovaní znaleckých posudkov. V zmysle ich záverov žalobcom\npredložené znalecké posudky posudzovali primeranosť nákladov na projekt až po jeho realizácii,\npričom znalecký posudok A. B. C. (Znalecký posudok č. 26/2015) oceňoval stavebné práce ku dňu\nuzavretia Zmluvy o dielo, teda v zmysle zadania daného mu zadávateľom úlohy. Argumentácia žalobcu\nsmerujúca k posúdeniu opodstatnenosti a primeranosti výdavkov zrealizovaného diela neobstojí,\nnakoľko z ustanovenia článku 14 ods. 1 písm. d) VZP musia oprávnené výdavky zodpovedať cenám\nbežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku, preto v posudzovanej veci bolo z časového\nhľadiska podstatné, či obstaraná cena (uvedená v cenovej ponuke pripojená k Zmluve o dielo) bola\nnadhodnotená, resp. či žalobca konal hospodárne, ak uzavrel Zmluvu o dielo. Orgány verejnej správy\nna základe záverov znaleckého dokazovania dospeli k tomu, že cena stavebných prác v Zmluve o dielo\nbola navýšená oproti cenám zisteným znaleckým posudkom. Správny súd preto zistenie skutkového\nstavu orgánmi verejnej správy a vyhodnotenie dôkazov predložených v správnom konaní posúdil ako\ndostatočné pre vyvodenie záveru o porušení finančnej disciplíny žalobcu. Správny súd sa prikláňa\nk názoru žalovaného, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí\nsprávny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť\n(jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom\nvyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. V posudzovanej veci sa správne orgány\nzaoberali všetkými dôkazmi a tieto v rámci svojej správnej úvahy vyhodnotili, pričom na zistený skutkový\nstav aplikovali správnu právnu normu.\n91. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorú žalobca\nodôvodňoval závermi vyplývajúcimi z predložených dôkazov pripojených k správnej žalobe – Znalecký\nposudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 a Znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015 – alebo\nv priebehu konania pred správnym súdom – Odborné stanovisko č. 001/2019 zo dňa 12.03.2019\n– ktoré žalobca navrhol vykonať v rámci dokazovania v správnom súdnom konaní správny súd\nzdôrazňuje, že zmyslom dokazovania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a\nvyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva\nje poskytovať efektívnu ochranu verejných subjektívnych práv a právom chránených záujmov fyzických\nosôb alebo právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Konkrétne, či kompetentné orgány pri\nriešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“,\nale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej správy\n(Uznesenie ÚS SR III. ÚS 457/2013). Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci\nsamej (Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžhuv/2/2011 zo dňa 26.01.2012). Správny súd zásadne nezisťuje\nskutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania\nje predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je\nodstránenie nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom teda zásadne nie je konaním nachádzacím,\nale preskúmavacím a svojim charakterom sa viac približuje konaním pred civilným odvolacím súdom.\nSprávne súdnictvo je prevažne založené na prieskumu zákonnosti už identifikovaného skutkového\na právneho stavu (Rozhodnutie III. ÚS SR 379/09) a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve\nvykonáva v obmedzenom rozsahu. Uvedené sa vzťahuje na tie typy konaní, v ktorých je pre správny súd\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení\ndo 30.06.2023). Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie\npred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd podľa § 119 SSP\nvychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVýnimky stanovuje SSP v § 120, pričom tieto nie sú dané v prípade všeobecnej správnej žaloby, akou je\n\naj správna žaloba žalobcu. Správny súd vedený týmito úvahami zamietol na nariadenom pojednávaní\nnávrh žalobcu na vykonanie dokazovania ním predloženými dôkazmi, nakoľko správny súd posudzuje\nlen to, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je dostatočné pre rozhodnutie vo veci a či\nje zrozumiteľné a v súlade so zásadami logického uvažovania.\n92. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o miere dostatočného\nzistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy, mohol tieto pochybnosti vzniesť v správnom konaní\na navrhnúť relevantné dôkazy, ktoré by primäli orgány verejnej správy sa nimi zaoberať a prípadne\nprehodnotiť zistený skutkový stav. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžd/4/2014 z 18.\nfebruára 2014) vyplýva, že formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej\nčinnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch\nznalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj\nako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak žalobca\nako účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také\nprocesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustanovenie § 33 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva\nprávo účastníkov konania navrhovať dôkazy. Zároveň však podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku\nmá účastník konania aj povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu toho, čo tvrdí. Takýto postup patrí\nmedzi procesné povinnosti účastníka konania a v podstate sa ním zabezpečuje súčinnosť účastníka\nkonania so správnym orgánom, ďalej to, aby bolo správne konanie rýchle a hospodárne, a najmä to, aby\nsprávny orgán mohol v rámci rozhodovacej činnosti dospieť k úplnému a presnému zisteniu stavu veci\npodľa zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Navrhovanie dôkazov preukazujúcich\ntvrdenie účastníka konania je teda jeho povinnosťou, nie právom. Orgány verejnej správy konali v\nsúlade s právnymi predpismi, keď umožnili žalobcovi v zmysle § 33 Správneho poriadku vyjadriť sa\nk podkladom rozhodnutia, predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Orgány verejnej správy\nvyhodnotili skutkový stav na základe dôkazov a skutočností, ktorými disponovali v čase rozhodovania\na s predloženými dôkazmi sa náležite vysporiadali. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že hoci bol\nznalecký posudok podstatným dôkazom v administratívnom konaní, zistenie skutkového stavu vyplynulo\naj z ďalších dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, a to Zmluvu o NFP s dodatkami, žiadosti\no platby, faktúry, bankové výpisy a iné. Pokiaľ bol teda žalobca toho názoru, že skutkový stav nebol\nzistený dostatočným spôsobom, nič mu nebránilo, aby predložil vlastné relevantné znalecké posudky\nprípadne, aby navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom spochybnenia záveru\nZnaleckého posudku č. 26/2015. V tomto smere preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne\nargumentoval, že žalobca mohol spochybniť postup znalca, avšak žalobca bol v tomto smere pasívny.\nV tejto súvislosti správny súd potom vo vzťahu k námietkam predneseným žalobcom dospel k záveru,\nže skutkový stav bol zistený na základe vykonaných dôkazov dostatočne, pretože žalobca nenavrhol\nvykonanie dôkazov alebo nepredložil v administratívnom konaní dôkazy, ktoré by spochybňovali\nskutkový stav vyvodený z dôkazov, ktoré si správne orgány zabezpečili a vychádzali pri vyhodnotení\nskutkových záverov zo znaleckého posudku vyhotoveného odborne spôsobilou osobou.\n93. Naznačený nedostatok procesnej aktivity žalobcu mal napokon za následok to, že orgány verejnej\nsprávy sa nemohli vysporiadať so závermi týchto posudkov, prípadne zvážiť kontrolné znalecké\ndokazovanie. Napokon znalecké posudky predložené žalobcom so správnou žalobou, ako aj Znalecké\nposudky č. 170/2015 a č. 186/2015, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, boli vyhotovené\nna objednávku zhotoviteľa, preto nie je zrejmé ani to, prečo ich žalobca nepredložil v čase rozhodovania\norgánov verejnej správy. Pre prejednávanú vec však bolo podstatné, že nedostatok procesnej aktivity\nžalobcu v správnom konaní nemožno preklenúť dokazovaním v konaní pred správnym súdom, nakoľko\npodstatou správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, prípadne dopĺňať\nzistenie skutkového stavu. Je pravdou, že žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre\nktoré považuje rozhodnutie orgánov verejnej správy za nezákonné a nebráni tomu ani skutočnosť, že\nniektoré z nich neuplatnil v administratívnom konaní, aj keď tak urobiť mohol, nie je však prípustné,\naby si žalobca „schovával“ relevantné skutočnosti vrátane dôkazov na ich preukázanie až pred správny\nsúd a nevznášal ich pred konajúcim orgánmi verejnej správy vrátane odvolacieho orgánu. Tým by bol\nrelativizovaný zmysel podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov pre uplatnenie žaloby,\npretože by v rámci správneho konania nebolo možné posúdiť všetky s prípadom súvisiace skutočnosti.\nVzhľadom na uvedenú argumentáciu správny súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania.\n\n94. Správny súd zároveň uvádza, že Znalecký posudok č. 40/2015 zo dňa 08.09.2015 ako aj Znalecký\nposudok č. 43/2015 zo dňa 01.10.2015, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, už v čase rozhodovania\norgánu verejnej správy prvého stupňa (21.06.2018) objektívne existovali, preto nie je zrejmé, z akého\ndôvodu neboli žalobcom predložené už v administratívnom konaní, naviac ak v správnej žalobe vyjadril\npresvedčenie, že v dostatočnej miere spochybňujú skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy. V\nprípade, že nastali skutočnosti, ktoré žalobcovi bránili v tom, aby dôkazy predkladané k správnej\nžalobe predložil v administratívnom konaní, je možné využitie mimoriadnych opravných prostriedkov\npodľa Správneho poriadku, ktorým sa riadi správne konanie podľa § 31 ods. 12 prvej vety ZoRPVS.\n95. Záverom správny súd zdôrazňuje, že zmluvy o poskytovaní pomoci a podpory sú svojim obsahom\nčasto komplikované zmluvy s prísnymi podmienkami. Aj samotný charakter prostriedkov, ktoré sú\nposkytované prostredníctvom tejto právnej úpravy, určuje osobitný charakter zmluvy a aj celého\nzmluvného vzťahu. Poskytovateľovi pomoci a podpory napríklad z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č.\n528/2008 Z. z. vyplýva jedno zo zásadných oprávnení, ktoré určuje osobitný charakter zmluvného\nvzťahu, a to oprávnenie pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo pre jeho\nčasť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci alebo podpory. Toto\noprávnenie riadiaceho orgánu zabezpečuje plnenie úloh a cieľov, ktoré sú stanovené pre hospodárenie\ns prostriedkami EÚ. Každý prijímateľ pomoci a podpory, na ktorú nie je právny nárok a poskytuje sa\nlen za splnenia konkrétnych stanovených podmienok, si musí byť vedomý toho, že podpisom zmluvy sa\nzaväzuje akceptovať povinnosti a častokrát prísnu úpravu vzájomných vzťahov, čo je dané predovšetkým\ntým, že ide o prijatie verejných prostriedkov, za hospodárenie s ktorými je Slovenská republika, ako\nčlenský štát, zodpovedná európskej únii. Týchto skutočností si musí byť vedomý každý žiadateľ o\nnenávratný finančný príspevok.\n96. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im\npredchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n97. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n98. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\na § 439 ods. 3 SSP a contr.).\n\n§ 439 ods. 1 SSP\n\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)\nv lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná\nsťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf62b0a1-6d28-4a97-a740-913f625767d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf62b0a1-6d28-4a97-a740-913f625767d7"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "dc94cac5-1f47-4c2b-ac54-0d16995bb108:2154ab41-a33d-4e11-8810-0cd440b17eab", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200351.1", "spisova_znacka": "3Sfk/20/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/20/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200351.1"}, {"guid": "6328a4a8-2181-4f08-9b80-c68bccdf5deb:9f278656-9f0a-4494-bb5f-150c11eaba1c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3711200419.1", "spisova_znacka": "19Co/283/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/283/2011 z 22. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3711200419.1"}], "citovane_v": []}