Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 31Sa/3/2024 5024200061 13. 01. 2025 JUDr Miroslava Štefčeková ECLI:SK:SpSBB:2025:5024200061.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, 022 01 Čadca, za účasti účastníka konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXXX, XXX XX C. D. C., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015, takto rozhodol: Správny súd rozhodnutie odporcu č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:
1. Odporca rozhodnutím č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „katastrálny zákon“) rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015 – PTR uzatvorenej dňa 30.10.2015 do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v rozhodnutí zamietol. 2. Záložné právo malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015 – PTR zo dňa 30.10.2015, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom (záložným veriteľom) – POHOTOVOSŤ, s.r.o.. E. XX, XXX XX F., IČO: 35 807 598 a záložcom A. C. (toho času B.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. C. XXXX, XXX XX C. D. C., v zastúpení DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava) na základe dohody o splnomocnení zo dňa 11.12.2014. V zmysle článku II. Zmluvy o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 504700766 zo dňa 11.12.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia. 3. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu podpísalo za záložcu občianske združenie ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe dohody o splnomocnení. Odporca preskúmaním predloženého návrhu na vklad a jeho príloh zistil nedostatky, ktoré bránili povoleniu vkladu. Poukázal na ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 5, § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona a na ust. § 22 ods. 1, 2, § 39 a § 52, § 53 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, konkrétne na čl. 3 ods. 1 a ods. 2 predmetnej smernice. Poukázal na
to, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi záložcom a občianskym združením ProHelp nebola uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a je ako celok absolútne neplatná. Konštatoval, že dohoda o splnomocnení je predtlačenou – formulárovou zmluvou poskytnutou na tento účel poskytovateľom úveru POHOTOVOSŤ, s. r. o., obsahujúca zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemohol ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca záložcu bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neprijateľnou podmienkou. Nakoľko dohoda o splnomocnení je vpísaná do tzv. formulárovej dohody, bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ zvolil splnomocnenca – zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocnenca, keďže tento už bol v dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti vpisovania predmetu záložnej zmluvy podľa odporcu navodzovalo tiež možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností, pričom neprijateľnou podmienkou bol podľa neho i fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral záložný veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne záložný veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech záložcu – dlžníka, na základe čoho bolo možné dohodu o splnomocnení považovať za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odporca zároveň uviedol, že v zmluve nebola rešpektovaná ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu, čo v konečnom dôsledku ohrozilo dobré mravy. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 08.01.2016, v ktorom poukázal na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a uviedol, že správny orgán bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Navrhovateľ konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzatvorenej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca – dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto právna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na neho nevzťahujú ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotýka, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Správny orgán teda nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav vec a vydal nezákonné rozhodnutie. Z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) konania podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p., ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 6. Podľa § 250l ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 7. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, ktorým sa spravuje konanie pred správnymi súdmi – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a toto súdne konanie bolo v zmysle § 250m ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a judikatúry Najvyššieho súdu SR začaté doručením opravného prostriedku správnemu orgánu, nie až predložením veci správnym orgánom správnemu súdu. Z obsahu spisu vyplynulo, že opravný prostriedok navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa 01.02.2016, teda pred nadobudnutím účinnosti SSP, preto správny súd v tomto konaní postupoval a rozhodoval podľa príslušných ustanovení O.s.p. 8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu – odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 O.s.p.). 10. Z administratívneho spisu správneho orgánu správny súd zistil, že navrhovateľ dňa 30.11.2015 na Okresnom úrade Čadca, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa 30.10.2015, ktorá bola uzavretá podľa § 151a) a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom A. C. v zastúpení zástupcom na základe dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava), za ktoré zmluvu podpísal E. A. – predseda združenia. Súd poznamenáva, že k zmene názvu a sídla občianskeho združenia došlo dňa 30.10.2014 po zapísaní zmeny stanov v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra SR. Podľa čl. II Zmluvy o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 504700766 zo dňa 11.12.2014, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. 11. Z administratívneho spisu správneho orgánu správny súd ďalej zistil, že dňa 11.12.2014 bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom A. C. – zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe – a splnomocnencom DSS Nestor o.z., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 42 180 139, pričom názov a identifikácia splnomocnenca sú predtlačené na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením DSS Nestor. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu DSS Nestor plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie DSS Nestor sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedený odtlačok pečiatky „E. A. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ dohodu podpísal dňa 11.12.2014 v Čadci a zástupca
Združenia DSS Nestor (resp. ProHelp - E. A. – predseda) zmluvu podpísal taktiež dňa 11.12.2014 v Bratislave. 12. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej „katastrálny zákon“) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 13. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej od 01.06.2014) neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 19. Podľa § 879r Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014“) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona. 20. Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej od 01.05.2014 právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. 21. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. mája 2014“) ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. 22. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. 23. Vkladové konanie ako druh katastrálneho konania je procesný postup príslušného správneho orgánu, v ktorom sa zisťuje, či sú alebo nie sú splnené podmienky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Za týmto účelom správny orgán posudzuje a vyhodnocuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by na povolenie vkladu mohli mať vplyv. Rozsah prieskumu je vymedzený v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a je závislý od okolností konkrétneho prípadu. Výsledným aktom vkladového konania je rozhodnutie, ktorým sa vklad povolí alebo sa návrh na vklad zamietne. 24. V posudzovanom prípade bol predmetom katastrálneho konania návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015 – PTR zo dňa 30.10.2015, ktorou mali byť zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli zo Zmluvy o úvere č. 504700766 zo dňa 11.12.2014, uzavretej medzi dlžníkom A. C. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Dlžník v rovnaký deň ako podpísal Zmluvu o úvere – 11.12.2014 – podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil DSS, Nestor o. z. (predtým ProHelp – združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139). Ako zástupca splnomocnenca DSS Nestor o. z. bol uvedený odtlačkom pečiatky „E. A., predseda občianskeho združenia ProHelp".
Zmluvu o zriedení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa 30.10.2015 za záložcu uzavrel E. A. ako predseda splnomocneného zástupcu – občianskoprávneho združenia DSS Nestor, o.z., Zázrivá (po zmene názvu). 25. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca – združenie DSS Nestor o. z. je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t. j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je datovaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je preto otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé správny súd považoval aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom jej uzavretia je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu DSS Nestor o. z., resp. jeho predsedu poznal. Správny súd uvádza, že nebola nijako preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nebolo zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamenalo by to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu – k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy správny súd považoval za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 26. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. 27. V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka resp. spotrebiteľského balíka (uzatvorená zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení a záložná zmluva). Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ má podľa výpisu z Obchodného registra SR v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa – § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver – pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa – § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákonom č. 102/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015 novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného vyplynulo, že zástupca združenia nemohol platne uzavrieť v mene záložcu záložnú zmluvu, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona. 28. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). 29. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn. 1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi – úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a ak osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania. 30. Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver odporcu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona. 31. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn. 10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžr/1/2021 zo dňa 24.02.2022 a sp. zn. 1Sžr/1/2021 zo dňa 03.08.2022. 32. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013. Právna úprava § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka v znení platnom od 13.06.2014 považuje už explicitne takéto zmluvné dojednanie za neplatné. 33. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, správny súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nebolo možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy bol správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Správny súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre navrhovateľa iný záver, než k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci správny súd považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 v spojení s § 22 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Neplatnou je aj samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona, a preto sa správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím argumentom navrhovateľa. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p.. 35. Správny súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný s poukazom na znenie § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou správneho súdu na Najvyšší správny súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.