Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/15/2023 5023200054 20. 03. 2025 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom Ul. 1. mája č. 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022, takto rozhodol: I.
Správnu žalobu z a m i e t a .
II.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie:
Administratívne konanie 1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozkazom č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 18.10.2016 uložil žalobcovi pokutu podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) vo výške 165 eur za to, že porušil povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., pretože bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236, vyhotoveného dňa 17.10.2016, bolo zistené a preukázané, že žalobca v ustanovenej lehote do 05.03.2016 bez vyzvania na vlastné náklady nepodrobil motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odpor, v ktorom vyjadril nesúhlas s uložením pokuty a namietal, že od februára 2016 je motorové vozidlo demontované a nachádza sa v servise, kde sa na ňom vykonáva rad servisných opráv, v dôsledku čoho je od februára 2016 nepojazdné. Žalobca namietal, že v dôsledku uvedeného nebol schopný podrobiť vozidlo emisnej kontrole. Ďalej uviedol, že splneniu povinnosti bránil aj jeho zdravotný stav, nakoľko je invalidným dôchodcom. Namietal, že z jeho strany nedošlo k spáchaniu žiadneho správneho deliktu, v dôsledku čoho žiadal rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.
3. Rozhodnutím č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 02.12.2016 orgán verejnej správy 1. stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 165 eur podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. za to, že sa dopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., a to bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odpore. Poukázal na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a na ustanovenie § 119a ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že žalobca nepožiadal o dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, vozidlo bolo vedené v premávke na pozemných komunikáciách a žalobca bol povinný bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo v stanovenej lehote pravidelnej emisnej kontrole v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa žalobca mal možnosť nepojazdnosť vozidla vyriešiť a dočasne ho vyradiť z evidencie vozidiel, aby vozidlo nebolo vedené v premávke na pozemných komunikáciách, čo by znamenalo, že počas tejto doby by vozidlo nepodliehalo pravidelnej emisnej kontrole. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že sa motorové vozidlo nachádzalo mimo jeho dispozície v servise, preto ho nemohol z objektívnych príčin podrobiť pravidelnej emisnej kontrole. Namietal, že spáchanie skutku nezavinil. Potenciálne spôsoby, akými bolo možné sa vyhnúť tomu, aby sa na neho vzťahovala povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole, považoval žalobca za právne irelevantné. Vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívno-právnej zodpovednosti bolo podľa žalobcu podstatné konanie identifikované v skutkovej vete rozhodnutia (nepokryté zavinením žalobcu) a nie to, akým spôsobom sa mohlo predísť tomu, aby sa na neho vzťahovala povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole v stanovenej lehote. Zároveň žalobca namietal, že za správne nepovažuje ani to, že orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia nenariadil ústne pojednávanie. K odvolaniu doložil potvrdenie od prevádzkovateľa servisu zo dňa 29.10.2016, v ktorom bolo uvedené, že od februára 2016 je motorové vozidlo v servise, je opravované z dôvodu poškodeného bloku motora a je nepojazdné. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/008677/BUG zo dňa 24.03.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný vytýkal prvostupňovému orgánu, že nedal žalobcovi možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 6. Orgán verejnej správy 1. stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil ústne pojednávanie, priebeh ktorého je zaznamenaný v zápisnici č. OU-LM-OCDPK-2017/006555/09 zo dňa 08.06.2017. Na tomto pojednávaní bol prítomný žalobca a jeho právny zástupca. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa opätovne rozhodol rozhodnutím č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 zo dňa 07.08.2017 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 165 eur podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., a to bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu stanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s prednesenou argumentáciou žalobcu a že bolo jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo bolo evidované v evidencii vozidiel a nebolo podrobené emisnej kontrole pravidelnej v lehote do 05.03.2016. Žalobca nepojazdné motorové vozidlo dočasne vyradil z evidencie vozidiel až dňa 26.10.2016. 7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opätovne odvolanie, v ktorom namietal, že motorové vozidlo sa nachádzalo mimo jeho dispozície v servise, preto ho z objektívnych príčin nemohol podrobiť pravidelnej emisnej kontrole a spáchanie skutku nezavinil. Potenciálne spôsoby, akými bolo možné sa vyhnúť tomu, aby sa naňho vzťahovala dotknutá povinnosť, považoval za právne irelevantné. Vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívno-právnej zodpovednosti je podstatné konanie identifikované v skutkovej vete rozhodnutia a nie to, akým spôsobom sa dalo predísť tomu, aby sa na neho nevzťahovala povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole v stanovenej lehote. Uviedol, že vykonal všetky kroky potrebné pre to, aby mohol podrobiť vozidlo pravidelnej emisnej kontrole v stanovenej lehote tým, že ho v dostatočnom
predstihu pred uplynutím zákonnej lehoty na podrobenie vozidla emisnej kontrole odovzdal na opravu do servisu. Vozidlo ale nemohol podrobiť emisnej kontrole bez vlastného zavinenia, nakoľko nebolo v jeho držbe ale demontované sa nachádzalo v dielni prevádzkovateľa servisu v stave, v ktorom bolo nepojazdné. Ďalej žalobca poukázal na Odporúčanie výboru ministrov R(91) 1 o správnych sankciách a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je zakotvený princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote. Poukázal na to, že účel sankcie v administratívnom konaní možno dosiahnuť len jej včasným uložením a sankcia uložená po dlhšom čase stráca funkciu individuálnej aj generálnej prevencie. Namietal, že pokuta bola uložená po vyše roku a pol, preto podľa žalobcu vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku do času uloženia sankcie, nebol už správny orgán oprávnený, hoci aj pri konštatovaní, že žalobca spáchal správny delikt, uložiť zaň pokutu. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pretože opisuje priebeh správneho konania a žiadnym spôsobom nevyhodnocuje dôkazy a nezaoberá sa jeho argumentmi ohľadom absencie zavinenia či nemožnosti uložiť sankciu za správny delikt s odstupom času. Namietal tiež, že výrok rozhodnutia uvádza, že sa dopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť uvedenú v § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., avšak toto ustanovenie neupravuje povinnosti účastníka konania, ale upravuje výšku pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v inom ustanovení daného predpisu. 8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný považoval spáchanie správneho deliktu za preukázané. Uviedol, že z administratívneho spisu aj z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní o výške pokuty postupoval v zmysle § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., kde je uvedená pokuta vo výške 165 eur a je pevne stanovená. Argumentáciu žalobcu o neúmyselnom porušení zákonných ustanovení z dôvodu dlhodobej opravy vozidla neuznal žalovaný za dôvodnú, pretože podľa žalovaného tieto tvrdenia nemali vplyv na preukázaný skutkový stav veci a jeho právne posúdenie. Žalovaný uviedol, že prevádzkovateľ vozidla je povinný v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Táto povinnosť platí pre všetky vozidlá, ktoré sú v premávke na pozemných komunikáciách, to znamená, že táto povinnosť sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru a majú vydanú tabuľku s evidenčným číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom. Doklad vystavený prevádzkovateľom autoservisu nebolo možné podľa žalovaného v konaní zohľadniť, pretože vozidlo bolo aj v čase opravy vedené v evidencii vozidiel Policajného zboru ako „v premávke“ a zákon č. 725/2004 Z. z. zastavenie konania z dôvodu poruchy vozidla a jeho státia v autoservise neumožňuje. 9. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline, ako súd správny rozsudkom sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorým rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia z dôvodu, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a to s námietkami, ktorými žalobca namietal, že nezavinil spáchanie skutku, a s námietkami, ktorými poukazoval na časový odstup medzi skutkom, za ktorý bola uložená sankcia, a momentom uloženia sankcie. 10. Žalovaný následne po zrušení jeho rozhodnutia krajským súdom opätovne rozhodol rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto súdnom konaní) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 07.08.2017 nasledovne: Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako príslušný správny orgán podľa § 101 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. ukladá pokutu vo výške 165 eur podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. A. B., nar. XX.XX.XXXX ako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla : evidenčné číslo : D., Druh : osobné, Kategória : M1 – osobné vozidlo, max. 8 osôb na sedenie okrem miesta pre vodiča, značka : MERCEDES-BENZ, Obchodný názov : S 500, ... za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z., a to bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej vyplýva priamo z právnych predpisov platných a účinných v čase spáchania správneho
deliktu, pričom správneho deliktu sa účastník dopúšťa bez ohľadu na mieru zavinenia. Zavinenie nie je v tomto prípade podmienkou nastúpenia deliktuálnej zodpovednosti a ide o objektívnu zodpovednosť účastníka konania. Právna prax rozoznáva 2 druhy zodpovednosti, a to objektívnu a subjektívnu. Najväčším rozdielom medzi týmito druhmi zodpovednosti je, že pri subjektívnej zodpovednosti je nevyhnutne prítomné zavinenie, ale pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím) spáchanie správneho deliktu nezavinil. Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu, že mal byť zbavený spod objektívnej zodpovednosti za správny delikt z dôvodu, že vozidlo bolo v servise a nebolo ho možné predložiť k vykonaniu kontroly v stanovenej lehote. Žalovaný uviedol, že liberačné dôvody musia byť zakotvené priamo v zákone a zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody neobsahuje a nepozná inštitút liberácie. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe sa hovorí o zodpovednosti za náhodu, resp. o zodpovednosti za riziko. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu t. j. konania, za ktoré mu bola uložená pokuta tým, že nepodrobil vozidlo pravidelnej emisnej kontrole v ustanovenej lehote do 05.03.2016. Rozhodnutie o pokute č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 bolo prvostupňovým orgánom vydané 07.08.2017, t. j. po 1 a pol roku. Prvostupňový orgán začal vo veci konať a vydal rozkaz po doručení výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený 17.10.2016 a následne doručený prvostupňovému orgánu. Rozkaz o uložení pokuty č. OU-LM- OCDPK-2016/011257 bol vydaný dňa 18.10.2016. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané dňa 02.12.2016 pod č. OU-LMOCDPK-2013/011257 a druhé rozhodnutie napadnuté odvolaním, ktorého zákonnosť bola posudzovaná v odvolacom konaní, bolo vydané pod č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 dňa 07.08.2017. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z. s tým, že prvostupňový orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 18.10.2016 a to v čase, kedy mu bol výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236 zo dňa 17.10.2016 doručený na rozhodnutie. Začal teda konanie včas, v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorú stanovil zákon č. 725/2004 Z. z. platný v čase spáchania deliktu. Žaloba bola podaná dňa 18.02.2018 a rozsudok sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nadobudol právoplatnosť 27.08.2022. Dvojročná subjektívna lehota bola prerušená podaním žaloby a začala plynúť až po právoplatnosti rozsudku (po viac ako štyroch rokoch). Z tejto dvojročnej subjektívnej lehoty zostalo správnemu orgánu zachovaných ešte 4 mesiace. Podobne aj objektívna päťročná lehota zostala zachovaná. Žalovaný ďalej uviedol, že po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline opätovne preštudoval predložený spisový materiál a odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom nezistil také vady, pre ktoré by bolo potrebné predmetné rozhodnutie zrušiť. Akceptoval námietky správneho súdu, ktoré boli uvedené v zrušujúcom rozhodnutí a vysporiadal sa s nimi v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd nenamietal skutkové a právne posúdenie veci, preto žalovaný rozhodol rovnako a potvrdil uloženú pokutu za nevykonanie emisnej kontroly pravidelnej, pričom opravil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu z dôvodu nesprávne použitého ustanovenia zákona tak, ako na to upozornil správny súd v zrušujúcom rozhodnutí. Správna žaloba - žalobné body 11. Žalobca sa správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s nedostatkami, ktoré mu už boli vytknuté v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/16/2018-55 zo dňa 09.09.2020, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022. Správny súd v dvoch zrušujúcich rozsudkoch vydaných v predmetnej veci poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená, a momentom uloženia sankcie, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalovaný opätovne odôvodnil len to, prečo takmer sedem rokov od spáchania deliktu nebolo o ňom právoplatne rozhodnuté, ale nie to, aký účel má takmer po siedmich rokoch sankcionovať pokutou žalobcu za to, že v ustanovenej lehote do 05.03.2016 nepodrobil vozidlo emisnej kontrole, čo žalobca odôvodňoval tým, že v krátkej dobe pred skončením lehoty na vykonanie tejto kontroly bolo vozidlo umiestnené v autoservise z dôvodu jeho nepojazdnosti a vykonania opravy, a to práve aj za účelom následného úspešného vykonania kontroly STK. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v novom konaní sa riadil právnym názorom Krajského súdu v Žiline vyslovenom v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 a odstránil vytknuté pochybenia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bolo vydať o odvolaní žalobcu rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude spĺňať náležitosti úpravy podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalovaný náležite vysporiadal s námietkami účastníka konania, zaujal pri právnom posúdení veci konkrétnejší záver o povahe zodpovednosti žalobcu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou za spáchanie správneho deliktu podľa platných predpisov a ktorá nastupuje za splnenia zákonných podmienok, nezávisle na zavinení. Pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím) spáchanie správneho deliktu nezavinil. Objektívnou zodpovednosťou sa rozumie zodpovednosť za protiprávny stav, a to bez ohľadu na zavinenie, úmyselné a nedbanlivostné. Tento druh zodpovednosti sa charakterizuje aj ako zodpovednosť za výsledok, ktorým je určitý protiprávny stav, alebo zodpovednosť za náhodu alebo náhodnú škodu. Zodpovednosť tu vzniká aj vtedy, keď zodpovednostný subjekt nevie, nemôže a ani nemusí vedieť o vzniku protiprávneho stavu. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná s poukázaním na § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.z. Podkladom pre začatie správneho konania a vydanie rozkazu č. OULM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 18.10.2016 (ktorý bol zrušený) a neskôr vydania rozhodnutia č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 02.12.2016 a odvolaním napadnutého rozhodnutia č. OU-LMOCDPK-2017/006555 zo dňa 07.08.2017 bol „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave“ č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený dňa 17.10.2016. Na základe tohto dôkazu o porušení povinnosti bolo zistené a preukázané, že žalobca v ustanovenej lehote do 05.03.2016 bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Nakoľko predmetné motorové vozidlo nebolo v termíne do 05.03.2016 podrobené emisnej kontrole pravidelnej v zmysle ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z., žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. v spojení s ust. § 68 ods. 1 tohto zákona a § 47 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. Táto povinnosť sa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) a majú vydanú tabuľku s evidenčných číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, ale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom, teda je vedené ako vozidlo v premávke. Dôkaz o tom, že v čase spáchania správneho deliktu bolo vozidlo nepojazdné (bolo v autoservise), nie je dôvodom pre zastavenie konania o uložení pokuty podľa zákona č. 725/2004 Z. z., pretože takýto postup zákon neumožňuje. Dôvodom pre nevykonanie pravidelnej emisnej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu nepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na okresnom dopravnom inšpektoráte. Umiestnenie vozidla v autoservise pre poruchu takúto skutočnosť však nezakladá. Podľa 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z .z. (platného v čase spáchania správneho deliktu) pokutu podľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti. Podľa § 71 ods.1 Správneho súdneho poriadku ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. K porušeniu povinnosti žalobcom došlo dňa 05.03.2016. Správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 17.10.2016, čo je začiatkom plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Rozhodnutie o odvolaní č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG bolo vydané žalovaným dňa 14.12.2017, právoplatnosť nadobudlo 28.12.2017. Žaloba bola podaná dňa 18.02.2018. Zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Na základe vyššie uvedeného rozsudku žalovaný vydal nové rozhodnutie vo veci uloženej pokuty pod č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/KRA zo dňa 01.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2022. Toto rozhodnutie bolo opäť napadnuté žalobou, vedenou pod sp. zn. ZA-30S/15/2023-25. Dvojročná subjektívna lehota bola prerušená podaním žaloby a začala opäť plynúť až po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 dňa 27.08.2022. Od dátumu 17.10.2016, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, do nadobudnutia právoplatnosti prvého rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017 uplynulo cca 14 mesiacov. Od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 a vrátení spisu
dňa 14.10.2022 a vydania novou žalobou napadnutého rozhodnutia pod č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/ KRA zo dňa 01.12.2022 (právoplatného dňa 23.12.2022) prešli 2 mesiace, t. j. spolu 14 mesiacov. Zo zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej lehoty teda zostalo správnemu orgánu cca 8 mesiacov zachovaných. Podobne k namietanému uplynutiu 5-ročnej objektívnej lehoty žalovaný uviedol, že od spáchania skutku, ktorý sa stal 05.03.2016 a o ktorom bolo rozhodované v prvom stupni a následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017, prešlo 1 rok aj 9 mesiacov. Po podaní žaloby proti tomuto rozhodnutiu a vydaní rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 z 23.06.2022 lehoty neplynú. Po vrátení spisu dňa 14.10.2022 odvolací orgán vydal nové rozhodnutie č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/KRA zo dňa 01.12.2022 (právoplatné dňa 23.12.2022), voči ktorému bola opäť podaná žaloba žalobcom pod sp. zn. ZA-30S/15/2023. Od vrátenia spisu žalovanému po vydanie právoplatného rozhodnutia uplynuli 2 mesiace, čo je spolu plynutie konania 23 mesiacov odo dňa, kedy sa skutok stal, čo je menej ako 5 rokov, označených ako objektívna lehota. Z rozsudku správneho súdu sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nevyplýva, že by malo dôjsť aj k preklúzii lehôt, pretože ak by takýto stav nastal, konanie by zastavil správny súd. Na skutočnosť, že už došlo, resp. malo dôjsť k uplynutiu lehôt podľa zákona č. 725/2004 Z. z. správny súd nepoukázal. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené jeho práva, ani také relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu pokuta bola uložená neoprávnene, resp. že mu bola uložená pokuta za prekludovaný správny delikt. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 13. Na základe zákona č. 151/2022 Z .z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/15/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA – 30S/15/2023. 14. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) Správneho súdneho poriadku v znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 20.03.2025, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 12.03.2025 do 21.03.2025. 15. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania, nakoľko ide o vyvodenie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejne správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcií za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, preskúmal nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), ale aj mimo rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle § 195 SSP. Správny súd nezistil také vady v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a ani v žalobe uplatnené žalobné námietky neuznal správny súd za dôvodné. Preto správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 16. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZAOOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022, ktorým tento zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 07.08.2017, ktorým bola voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z. a uložená pokuta podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením veci a so skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy 1. stupňa, pričom zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia z toho dôvodu, aby bola vo výroku rozhodnutia uvedená jednoznačná a správna právna kvalifikácia správneho deliktu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené Krajským súdom v Žiline ako súdnom správnym (popísané v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto bol žalovaný v rámci ďalšieho postupu v konaní viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022.
17. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; Prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. 18. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; V lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu, jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d. Lehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 19. Podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; Pokutu 165 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil motorové vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo. 20. Podľa § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; Pokutu podľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti. 21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 106/2018 Z.z.“); Prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť emisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h). 22. Podľa § 117 ods. 1 zákona 106/2018 Z. z.; Emisnej kontrole pravidelnej podlieha a) motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie vozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26, b) jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo zmluvného štátu, ktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, c) jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, d) opätovne schvaľované jednotlivé motorové vozidlo, e) dodatočne schvaľované jednotlivé motorové vozidlo, f) motorové vozidlo pri výmene technického osvedčenia vozidla. 23. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 5 zákona 106/2018 Z. z.; Okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu. 24. Podľa § 148 ods. 26 zákona 106/2018 Z. z.; Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 25. Ako už bolo uvedené správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania, pričom pri správnom trestaní sa vyvodzuje zodpovednosť za protiprávne konanie a ukladá sa sankcia. V oblasti správneho trestania sa rozlišuje vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky, za iné správne delikty fyzických osôb, správne delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, správne disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty. Správne delikty sú predmetom úpravy rôznych právnych predpisov a nie sú predmetom úpravy v ucelenom právnom predpise. Pre správne delikty je pritom charakteristické to, že na rozdiel od priestupkov sú založené na objektívnej zodpovednosti a pre vyvodenie zodpovednosti sa nevyžaduje preukázanie zavinenia, a to či už vo forme úmyslu alebo
nedbanlivosti. Subjekt, voči ktorému sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť za správny delikt, by sa svojej zodpovednosti mohol zbaviť iba v tom prípade, že preukáže niektorý z liberačný dôvodov, ktorý osobitný predpis upravujúci vyvodenie zodpovednosti za správny delikt pripúšťa ako dôvod, v dôsledku ktorého je subjekt zbavený administratívno-právnej zodpovednosti. 26. V prejednávanej veci žalobca poukazoval na to, že motorové vozidlo nebolo v jeho dispozícii, preto ho nemohol podrobiť emisnej kontrole pravidelnej. Nie je pritom medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť (a je preukázaná dôkazmi, ktoré sú obsahom administratívneho spisu), že emisná kontrola pravidelná mala byť na motorovom vozidle vykonaná, pretože pravidelná emisná kontrola mala platnosť do 05.03.2016. Skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu žalobca v správnej žalobe ani nerozporuje. Žalobca nespochybňoval samotnú povinnosť podrobiť motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej a platnosť predchádzajúcej kontroly do 05.03.2016, ale uvádzal skutočnosti, ktoré splneniu tejto povinnosti mali brániť a ktoré podľa neho pri vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti mali byť zohľadnené. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí v zmysle záväzného právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 vysporiadal aj s námietkou žalobcu prednesenou v odvolaní, a to že nezavinil spáchanie správneho deliktu. Žalovaný uviedol správnu a preskúmateľnú argumentáciu o tom, že sa rozoznávajú dva základné druhy zodpovednosti, a to zodpovednosť objektívna a subjektívna, pričom pri správnom delikte ide o objektívnu zodpovednosť, čiže o zodpovednosť za protiprávny stav, a to bez ohľadu na zavinenie, či už úmyselne alebo nedbanlivostné. Žalovaný uviedol správnu argumentáciu o tom, že nemožno akceptovať námietku žalobcu, že by mal byť zbavený objektívnej zodpovednosti za správny delikt z toho dôvodu, že vozidlo bolo v servise a nebolo možné ho predložiť k vykonaniu emisnej kontroly v stanovenej lehote. Žalovaný správne uviedol, že liberačné dôvody by museli byť priamo uvedené v zákone a zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody neobsahuje. Vozidlo bolo v čase vyvodzovania zodpovednosti za správny delikt vedené na dopravnom inšpektoráte ako vozidlo „v premávke“ a žalobca až následne v priebehu administratívneho konania požiadal o dočasné vyradenie vozidla z evidencie. Proti uvedenej argumentácii žalovaného, ktorou sprecizoval argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym zrušené (rozsudkom sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022), žalobca v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne konkrétne žalobné námietky. 27. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami, ktoré mu už boli vytknuté v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline, a že sa nijako nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená, a momentom uloženia sankcie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval aj na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 09.09.2020, tento sa týkal vyvodzovania zodpovednosti za správny delikt v súvislosti s technickou kontrolou a nie emisnou kontrolou, preto závery tohto rozhodnutia neboli pre žalovaného záväzné v tejto prejednávanej veci. 28. K námietkam žalobcu správny súd uvádza, že za moment spáchania správneho deliktu je potrebné považovať deň nasledujúci po dni, ktorý bol posledným dňom, kedy si žalobca svoju zákonnú povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej mohol splniť. Zo skutkovej vety rozhodnutia žalovaného (ktorá má podklad v administratívnom spise) vyplýva, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil zákonnú povinnosť bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 vozidlo emisnej kontrole pravidelnej, čomu z hľadiska logického výkladu zodpovedá, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť mohol splniť aj v tento posledný deň, t. j. dňa 05.03.2016, preto sa správneho deliktu porušenia tejto zákonnej povinnosti dopustil dňa 06.03.2016. 29. Správny súd v zmysle postupu podľa § 195 SSP považuje za potrebné poukázať na to, že iný správny delikt sa stal dňa 06.03.2016 a v tomto čase bolo účinné ust. § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z., ktoré upravovalo 2-ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 5-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej boli orgány verejnej správy oprávnené uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od 20.05.2018 (v čase rozhodovania žalovaného aj v čase vyhlásenia rozsudku správnym súdom) je účinná nová právna úprava – relevantná časť zákona č. 106/2018 Z. z., ktorým bol zákon č. 725/2004 Z. z. zrušený. V rámci zásady retroaktivity uplatňujúcej sa aj v správnom trestaní vyplývajúcej z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa správny súd zaoberal aj tým, či nová právna úprava je pre žalobcu ako páchateľa správneho deliktu priaznivejšia (tak z hľadiska skutkovej podstaty ako i postihu za protiprávne konanie). Komparáciou právnej úpravy (viď predchádzajúce body tohto rozhodnutia, v ktorých je citovaná dotknutá
právna úprava – účinná v čase spáchania správneho deliktu (zákon č. 725/2004 Z. z.), ako i nová právna úprava (zákon č. 106/2018 Z .z.) správny súd zistil, že novšia právna úprava nevyznieva pre žalobcu priaznivejšie v žiadnom smere, nakoľko protiprávne konanie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný, je považované za správny delikt aj podľa novej právnej úpravy, pričom postih v podobe peňažnej sankcie je identický, čo do výšky pevne stanovenej sadzby (bez dolnej a hornej hranice) a bez možnosti využitia materiálneho korektívu, ktorý by umožňoval upustiť od uloženia sankcie, resp. dával správnemu orgánu možnosť rozhodnúť, či sankciu uloží alebo nie. V dôsledku uvedeného správny súd posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy zákona č. 725/2004 Z. z. účinného v čase spáchania deliktu. 30. Správny súd sa ďalej zoberal posúdením námietky žalobcu vznesenej z dôvodu preklúzie práva žalovaného správneho orgánu vo veci uloženia pokuty v 2-ročnej prekluzívnej subjektívnej lehote. Na skutočnosť ako je preklúzia je správny súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, a to aj v prípade, keby ju žalobca v správnej žalobe vôbec nevytkol (prípadne tak vykonal až po podaní správnej žaloby) v zmysle § 195 písm. b) SSP, podľa ktorého správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutie prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs 11/2004, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 147/2008, 2Sžp 19/2012, ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVS/6/2023 zo dňa 05.06.2023) na zachovanie lehoty na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti nestačí len v rámci stanovenej lehoty vydať prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň stanovených lehôt nadobudlo právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená sankcia. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt, ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Termín „dozvedieť sa o porušení povinnosti“ znamená, že ide o časový okamih vedomosti správneho orgánu, príslušného na rozhodnutie o postihu za protiprávne konanie. 31. Podľa názoru správneho súdu počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému, ktorý mal správnemu orgánu túto vedomosť sprostredkovať. V danom prípade je takýmto okamihom dátum vyhotovenia dokumentu „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave“ č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený dňa 14.10.2016 a z administratívneho spisu nevyplýva, že by ho orgán verejnej správy obdržal až dňa 17.10.2016 (ako je konštatované aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného). Termín 17.10.2016 ako určenie momentu vedomosti orgánu verejnej správy 1. stupňa o porušení povinnosti (spáchaní deliktu) nemá oporu v administratívnom spise. Uvedená skutočnosť však v kontexte s ďalšími skutočnosťami významnými pre posúdenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä zachovania lehôt na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti, nemá na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žiaden vplyv. Sporným v tejto veci v podstate bolo, či žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonom, keď za správny delikt spáchaný dňa 06.03.2016, o ktorom správny orgán mal možnosť reálne sa dozvedieť dňa 14.10.2016 (t.j. moment začatia plynutia 2-ročnej subjektívnej lehoty) uložil pokutu až rozhodnutím zo dňa 06.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2022. 32. Ako už bolo uvedené orgán verejnej správy 1. stupňa sa dozvedel o porušení povinnosti žalobcom dňa 14.10.2016 a následne boli orgánom verejnej správy a žalovaným vydané rozhodnutia vyvodzujúce zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu, pričom administratívne konanie bolo právoplatne ukončené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2017. Z uvedeného je zrejmé, že z prekluzívnej subjektívnej lehoty dvoch rokov uplynulo do právoplatného skončenia administratívneho konania 1 rok a 75 dní. Od 29.12.2017 pokračovalo plynutie subjektívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt do 23.02.2018, kedy žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017. Od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo skončené administratívne konanie, do podania správnej žaloby pritom uplynulo 57 dní. Z uvedeného vyplýva, že do podania správnej žaloby uplynulo z dvojročnej prekluzívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt 1 rok a 132 dní, teda zvýšila sa časť lehoty v počte 233 dní. Počas vedenia súdneho konania pred Krajským súdom v Žiline (sp. zn. 31S/57/2020) lehota na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt spočívala v zmysle § 71 ods. 1 SSP. Súdne konanie bolo právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Dňa 28.08.2022 preto začala plynúť zvyšná časť prekluzívnej subjektívnej dvojročnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt v počte 233 dní, pričom v poradí tretie rozhodnutie žalovaného vydané po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 bolo vydané dňa 06.12.2022 a nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2022 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto súdnom konaní). Od 28.08.2022 do 23.12.2022 uplynulo 117 dní zo zvyšku lehoty 233 dní, preto subjektívna lehota bola zachovaná. 33. Zároveň súd konštatuje, že bola zachovaná aj prekluzívna objektívna lehota stanovená v rozsahu 5 rokov od okamihu spáchania správneho deliktu. K spáchaniu správneho deliktu došlo dňa 06.03.2016 a administratívne konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím žalovaného č. OUZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017, právoplatným dňa 28.12.2017. Od spáchania správneho deliktu (06.03.2016) do právoplatného skončenia administratívneho konania (28.12.2017) uplynul 1 rok a 297 dní. Od právoplatného skončenia administratívneho konania dňa 28.12.2017 do podania správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017 (23.02.2018) uplynulo 57 dní, teda celkovo od spáchania správneho deliktu do podania správnej žaloby uplynul 1 rok a 354 dní. Počas súdneho konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod č. k. 31S/57/2020 od 23.02.2018 do 27.08.2022 objektívna prekluzívna lehota neplynula v zmysle § 71 ods. 1 SSP. Od právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia súdu sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorá nastala dňa 27.08.2022, teda od 28.08.2022 do právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorá nastala dňa 23.12.2022, uplynulo len 117 dní. Preto aj objektívna prekluzívna lehota bola zachovaná. 34. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože orgány verejnej správy dodržali tak subjektívnu ako aj objektívnu prekluzívnu lehotu na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že už nemožno dosiahnuť účel uloženia sankcie po takmer siedmich rokoch od spáchania skutku, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že bola zachovaná tak subjektívna ako aj objektívna prekluzívna lehota na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt, ktorej rozsah/trvanie je určované práve aj za tým účelom, aby bola vyvodená zodpovednosť za protiprávne konanie v takom časovom okamihu, kedy ešte budú naplnené funkcie a účel sankcií, pričom k spočívaniu týchto zákonom stanovených lehôt došlo v dôsledku zákonom predpokladaných skutočností, a to z dôvodu podania správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. Aj keď bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobcom bola predchádzajúca správna žaloba podaná dôvodne, boli zachované lehoty na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti. 35. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preskúmavané rozhodnutie žalovaného rešpektovalo aj vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 a žalovaný odstránil aj formálny nedostatok vo výroku prvostupňového rozhodnutia tým, že uviedol jednoznačnú právnu kvalifikáciu skutku. Orgány verejnej správy dostatočným spôsobom zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, pričom bola zachovaná subjektívna aj objektívna prekluzívna lehota na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt. 36. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.