{"guid": "57eac00c-8606-405e-8ca2-3b0651a7895f:b85b574c-9997-44c1-8bb2-a3180c309558", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3", "spisova_znacka": "ZA-30S/15/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/15/2023 z 20. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 20. marca 2025, sp. zn. ZA-30S/15/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3", "identifikacne_cislo": "5023200054", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/725", "nazov": "zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/725", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/725-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106", "nazov": "zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/106-2018"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b85b574c-9997-44c1-8bb2-a3180c309558", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/15/2023\n5023200054\n20. 03. 2025\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2025:5023200054.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,\nv právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. XXX, právne zastúpený: JUDr.\nJiří Martaus, advokát, so sídlom Ul. 1. mája č. 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému:\nOkresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií,\nso sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-ZA-OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022, takto\nrozhodol:\nI.\n\nSprávnu žalobu z a m i e t a .\n\nII.\n\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n\nAdministratívne konanie\n1. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len\n„orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozkazom č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 18.10.2016 uložil\nžalobcovi pokutu podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky\nvozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) vo výške 165 eur za to, že porušil povinnosť\npodľa § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., pretože bez\nvyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo emisnej\nkontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom\nvydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol,\nže na základe výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236,\nvyhotoveného dňa 17.10.2016, bolo zistené a preukázané, že žalobca v ustanovenej lehote do\n05.03.2016 bez vyzvania na vlastné náklady nepodrobil motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole.\n2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odpor, v ktorom vyjadril nesúhlas s uložením pokuty\na namietal, že od februára 2016 je motorové vozidlo demontované a nachádza sa v servise, kde sa na\nňom vykonáva rad servisných opráv, v dôsledku čoho je od februára 2016 nepojazdné. Žalobca namietal,\nže v dôsledku uvedeného nebol schopný podrobiť vozidlo emisnej kontrole. Ďalej uviedol, že splneniu\npovinnosti bránil aj jeho zdravotný stav, nakoľko je invalidným dôchodcom. Namietal, že z jeho strany\nnedošlo k spáchaniu žiadneho správneho deliktu, v dôsledku čoho žiadal rozhodnutie zrušiť a konanie\nzastaviť.\n\n3. Rozhodnutím č. OU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 02.12.2016 orgán verejnej správy 1. stupňa\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 165 eur podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. za to, že sa\ndopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z.\nz., a to bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 motorové vozidlo\nemisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym\npredpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej\nsprávy 1. stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odpore. Poukázal na\nustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a na ustanovenie § 119a ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a\nuviedol, že žalobca nepožiadal o dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel, vozidlo bolo vedené v\npremávke na pozemných komunikáciách a žalobca bol povinný bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť\nvozidlo v stanovenej lehote pravidelnej emisnej kontrole v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným\nprávnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa orgánu verejnej správy 1.\nstupňa žalobca mal možnosť nepojazdnosť vozidla vyriešiť a dočasne ho vyradiť z evidencie vozidiel,\naby vozidlo nebolo vedené v premávke na pozemných komunikáciách, čo by znamenalo, že počas tejto\ndoby by vozidlo nepodliehalo pravidelnej emisnej kontrole.\n4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že sa motorové vozidlo\nnachádzalo mimo jeho dispozície v servise, preto ho nemohol z objektívnych príčin podrobiť pravidelnej\nemisnej kontrole. Namietal, že spáchanie skutku nezavinil. Potenciálne spôsoby, akými bolo možné\nsa vyhnúť tomu, aby sa na neho vzťahovala povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej\nkontrole, považoval žalobca za právne irelevantné. Vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívno-právnej\nzodpovednosti bolo podľa žalobcu podstatné konanie identifikované v skutkovej vete rozhodnutia\n(nepokryté zavinením žalobcu) a nie to, akým spôsobom sa mohlo predísť tomu, aby sa na neho\nvzťahovala povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole v stanovenej lehote. Zároveň žalobca namietal,\nže za správne nepovažuje ani to, že orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia nenariadil ústne\npojednávanie. K odvolaniu doložil potvrdenie od prevádzkovateľa servisu zo dňa 29.10.2016, v ktorom\nbolo uvedené, že od februára 2016 je motorové vozidlo v servise, je opravované z dôvodu poškodeného\nbloku motora a je nepojazdné.\n5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/008677/BUG zo dňa\n24.03.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na\nďalšie konanie. Žalovaný vytýkal prvostupňovému orgánu, že nedal žalobcovi možnosť pred vydaním\nrozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich\ndoplnenie.\n6. Orgán verejnej správy 1. stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie nariadil ústne pojednávanie, priebeh\nktorého je zaznamenaný v zápisnici č. OU-LM-OCDPK-2017/006555/09 zo dňa 08.06.2017. Na tomto\npojednávaní bol prítomný žalobca a jeho právny zástupca. Následne orgán verejnej správy 1. stupňa\nopätovne rozhodol rozhodnutím č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 zo dňa 07.08.2017 tak, že žalobcovi\nuložil pokutu vo výške 165 eur podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. za to, že sa\ndopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č.\n725/2004 Z. z., a to bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016\nmotorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu stanovenom všeobecne záväzným\nprávnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia orgán\nverejnej správy 1. stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s prednesenou argumentáciou žalobcu a že bolo\njednoznačne preukázané, že motorové vozidlo bolo evidované v evidencii vozidiel a nebolo podrobené\nemisnej kontrole pravidelnej v lehote do 05.03.2016. Žalobca nepojazdné motorové vozidlo dočasne\nvyradil z evidencie vozidiel až dňa 26.10.2016.\n7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opätovne odvolanie, v ktorom namietal, že motorové\nvozidlo sa nachádzalo mimo jeho dispozície v servise, preto ho z objektívnych príčin nemohol podrobiť\npravidelnej emisnej kontrole a spáchanie skutku nezavinil. Potenciálne spôsoby, akými bolo možné sa\nvyhnúť tomu, aby sa naňho vzťahovala dotknutá povinnosť, považoval za právne irelevantné. Vo vzťahu\nk vyvodzovaniu administratívno-právnej zodpovednosti je podstatné konanie identifikované v skutkovej\nvete rozhodnutia a nie to, akým spôsobom sa dalo predísť tomu, aby sa na neho nevzťahovala povinnosť\npodrobiť vozidlo emisnej kontrole v stanovenej lehote. Uviedol, že vykonal všetky kroky potrebné pre to,\naby mohol podrobiť vozidlo pravidelnej emisnej kontrole v stanovenej lehote tým, že ho v dostatočnom\n\npredstihu pred uplynutím zákonnej lehoty na podrobenie vozidla emisnej kontrole odovzdal na opravu\ndo servisu. Vozidlo ale nemohol podrobiť emisnej kontrole bez vlastného zavinenia, nakoľko nebolo v\njeho držbe ale demontované sa nachádzalo v dielni prevádzkovateľa servisu v stave, v ktorom bolo\nnepojazdné. Ďalej žalobca poukázal na Odporúčanie výboru ministrov R(91) 1 o správnych sankciách\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je zakotvený princíp postihu\nza protiprávne správanie v primeranej lehote. Poukázal na to, že účel sankcie v administratívnom\nkonaní možno dosiahnuť len jej včasným uložením a sankcia uložená po dlhšom čase stráca funkciu\nindividuálnej aj generálnej prevencie. Namietal, že pokuta bola uložená po vyše roku a pol, preto\npodľa žalobcu vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku do času uloženia sankcie, nebol\nuž správny orgán oprávnený, hoci aj pri konštatovaní, že žalobca spáchal správny delikt, uložiť zaň\npokutu. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pretože opisuje priebeh\nsprávneho konania a žiadnym spôsobom nevyhodnocuje dôkazy a nezaoberá sa jeho argumentmi\nohľadom absencie zavinenia či nemožnosti uložiť sankciu za správny delikt s odstupom času. Namietal\ntiež, že výrok rozhodnutia uvádza, že sa dopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť uvedenú\nv § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., avšak toto ustanovenie neupravuje povinnosti\núčastníka konania, ale upravuje výšku pokuty za porušenie povinnosti uvedenej v inom ustanovení\ndaného predpisu.\n8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa\n14.12.2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný považoval\nspáchanie správneho deliktu za preukázané. Uviedol, že z administratívneho spisu aj z odôvodnenia\nrozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní o výške pokuty postupoval v\nzmysle § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z., kde je uvedená pokuta vo výške 165 eur a\nje pevne stanovená. Argumentáciu žalobcu o neúmyselnom porušení zákonných ustanovení z dôvodu\ndlhodobej opravy vozidla neuznal žalovaný za dôvodnú, pretože podľa žalovaného tieto tvrdenia nemali\nvplyv na preukázaný skutkový stav veci a jeho právne posúdenie. Žalovaný uviedol, že prevádzkovateľ\nvozidla je povinný v zmysle § 21 ods. 1 písm. b) druhého bodu v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004\nZ. z. bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Táto povinnosť platí\npre všetky vozidlá, ktoré sú v premávke na pozemných komunikáciách, to znamená, že táto povinnosť\nsa týka všetkých vozidiel, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru a majú\nvydanú tabuľku s evidenčným číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí, ale podľa\ntoho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom. Doklad vystavený\nprevádzkovateľom autoservisu nebolo možné podľa žalovaného v konaní zohľadniť, pretože vozidlo bolo\naj v čase opravy vedené v evidencii vozidiel Policajného zboru ako „v premávke“ a zákon č. 725/2004\nZ. z. zastavenie konania z dôvodu poruchy vozidla a jeho státia v autoservise neumožňuje.\n9. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného, o ktorej\nrozhodol Krajský súd v Žiline, ako súd správny rozsudkom sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022,\nktorým rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd pristúpil\nk zrušeniu rozhodnutia z dôvodu, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu\nuvedenými v odvolaní, a to s námietkami, ktorými žalobca namietal, že nezavinil spáchanie skutku, a\ns námietkami, ktorými poukazoval na časový odstup medzi skutkom, za ktorý bola uložená sankcia, a\nmomentom uloženia sankcie.\n10. Žalovaný následne po zrušení jeho rozhodnutia krajským súdom opätovne rozhodol rozhodnutím č.\nOU-ZA-OOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto\nsúdnom konaní) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo\ndňa 07.08.2017 nasledovne: Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, odbor cestnej dopravy a pozemných\nkomunikácií ako príslušný správny orgán podľa § 101 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. ukladá pokutu vo\nvýške 165 eur podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. A. B., nar. XX.XX.XXXX\nako prevádzkovateľovi osobného motorového vozidla : evidenčné číslo : D., Druh : osobné, Kategória :\nM1 – osobné vozidlo, max. 8 osôb na sedenie okrem miesta pre vodiča, značka : MERCEDES-BENZ,\nObchodný názov : S 500, ... za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že porušil povinnosť\npodľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z., a to bez vyzvania na vlastné náklady\npodrobiť v ustanovenej lehote do 05.03.2016 vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu\nustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004\nZ. z. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že povinnosť podrobiť vozidlo emisnej kontrole\npravidelnej vyplýva priamo z právnych predpisov platných a účinných v čase spáchania správneho\n\ndeliktu, pričom správneho deliktu sa účastník dopúšťa bez ohľadu na mieru zavinenia. Zavinenie nie je\nv tomto prípade podmienkou nastúpenia deliktuálnej zodpovednosti a ide o objektívnu zodpovednosť\núčastníka konania. Právna prax rozoznáva 2 druhy zodpovednosti, a to objektívnu a subjektívnu.\nNajväčším rozdielom medzi týmito druhmi zodpovednosti je, že pri subjektívnej zodpovednosti je\nnevyhnutne prítomné zavinenie, ale pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania\nzavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo\nopomenutím) spáchanie správneho deliktu nezavinil. Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu,\nže mal byť zbavený spod objektívnej zodpovednosti za správny delikt z dôvodu, že vozidlo bolo v\nservise a nebolo ho možné predložiť k vykonaniu kontroly v stanovenej lehote. Žalovaný uviedol, že\nliberačné dôvody musia byť zakotvené priamo v zákone a zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody\nneobsahuje a nepozná inštitút liberácie. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe\nsa hovorí o zodpovednosti za náhodu, resp. o zodpovednosti za riziko. Ďalej žalovaný uviedol, že\nžalobca sa dopustil správneho deliktu t. j. konania, za ktoré mu bola uložená pokuta tým, že nepodrobil\nvozidlo pravidelnej emisnej kontrole v ustanovenej lehote do 05.03.2016. Rozhodnutie o pokute č.\nOU-LM-OCDPK-2017/006555 bolo prvostupňovým orgánom vydané 07.08.2017, t. j. po 1 a pol roku.\nPrvostupňový orgán začal vo veci konať a vydal rozkaz po doručení výstupu z jednotného informačného\nsystému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený 17.10.2016 a následne\ndoručený prvostupňovému orgánu. Rozkaz o uložení pokuty č. OU-LM- OCDPK-2016/011257 bol\nvydaný dňa 18.10.2016. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané dňa 02.12.2016 pod č. OU-LMOCDPK-2013/011257 a druhé rozhodnutie napadnuté odvolaním, ktorého zákonnosť bola posudzovaná\nv odvolacom konaní, bolo vydané pod č. OU-LM-OCDPK-2017/006555 dňa 07.08.2017. Žalovaný ďalej\npoukázal na ustanovenie § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z. s tým, že prvostupňový orgán\nsa dozvedel o porušení povinnosti dňa 18.10.2016 a to v čase, kedy mu bol výstup z jednotného\ninformačného systému v cestnej doprave č. 2016-10-17-798348236 zo dňa 17.10.2016 doručený\nna rozhodnutie. Začal teda konanie včas, v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorú stanovil zákon č.\n725/2004 Z. z. platný v čase spáchania deliktu. Žaloba bola podaná dňa 18.02.2018 a rozsudok sp.\nzn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nadobudol právoplatnosť 27.08.2022. Dvojročná subjektívna lehota\nbola prerušená podaním žaloby a začala plynúť až po právoplatnosti rozsudku (po viac ako štyroch\nrokoch). Z tejto dvojročnej subjektívnej lehoty zostalo správnemu orgánu zachovaných ešte 4 mesiace.\nPodobne aj objektívna päťročná lehota zostala zachovaná. Žalovaný ďalej uviedol, že po zrušujúcom\nrozhodnutí Krajského súdu v Žiline opätovne preštudoval predložený spisový materiál a odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie, pričom nezistil také vady, pre ktoré by bolo potrebné predmetné rozhodnutie\nzrušiť. Akceptoval námietky správneho súdu, ktoré boli uvedené v zrušujúcom rozhodnutí a vysporiadal\nsa s nimi v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd nenamietal skutkové a právne posúdenie\nveci, preto žalovaný rozhodol rovnako a potvrdil uloženú pokutu za nevykonanie emisnej kontroly\npravidelnej, pričom opravil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu z dôvodu nesprávne použitého\nustanovenia zákona tak, ako na to upozornil správny súd v zrušujúcom rozhodnutí.\nSprávna žaloba - žalobné body\n11. Žalobca sa správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru sa žalovaný nedostatočne\nvysporiadal s nedostatkami, ktoré mu už boli vytknuté v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 31S/16/2018-55 zo dňa 09.09.2020, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022. Správny súd v dvoch zrušujúcich rozsudkoch vydaných v predmetnej\nveci poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu\ntýkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená, a momentom uloženia\nsankcie, čo tiež spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\nŽalovaný opätovne odôvodnil len to, prečo takmer sedem rokov od spáchania deliktu nebolo o ňom\nprávoplatne rozhodnuté, ale nie to, aký účel má takmer po siedmich rokoch sankcionovať pokutou\nžalobcu za to, že v ustanovenej lehote do 05.03.2016 nepodrobil vozidlo emisnej kontrole, čo žalobca\nodôvodňoval tým, že v krátkej dobe pred skončením lehoty na vykonanie tejto kontroly bolo vozidlo\numiestnené v autoservise z dôvodu jeho nepojazdnosti a vykonania opravy, a to práve aj za účelom\nnásledného úspešného vykonania kontroly STK.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n\n12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v novom konaní sa riadil právnym názorom\nKrajského súdu v Žiline vyslovenom v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 a odstránil\nvytknuté pochybenia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Úlohou žalovaného v\nďalšom konaní bolo vydať o odvolaní žalobcu rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude spĺňať náležitosti\núpravy podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia\nsa žalovaný náležite vysporiadal s námietkami účastníka konania, zaujal pri právnom posúdení veci\nkonkrétnejší záver o povahe zodpovednosti žalobcu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou za spáchanie\nsprávneho deliktu podľa platných predpisov a ktorá nastupuje za splnenia zákonných podmienok,\nnezávisle na zavinení. Pri objektívnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia\nnevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v prípadoch, kedy svojím konaním (alebo opomenutím)\nspáchanie správneho deliktu nezavinil. Objektívnou zodpovednosťou sa rozumie zodpovednosť za\nprotiprávny stav, a to bez ohľadu na zavinenie, úmyselné a nedbanlivostné. Tento druh zodpovednosti sa\ncharakterizuje aj ako zodpovednosť za výsledok, ktorým je určitý protiprávny stav, alebo zodpovednosť\nza náhodu alebo náhodnú škodu. Zodpovednosť tu vzniká aj vtedy, keď zodpovednostný subjekt nevie,\nnemôže a ani nemusí vedieť o vzniku protiprávneho stavu. Z predložených dôkazov jednoznačne\nvyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná s poukázaním na § 107 ods. 22\nzákona č. 725/2004 Z.z. Podkladom pre začatie správneho konania a vydanie rozkazu č. OULM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 18.10.2016 (ktorý bol zrušený) a neskôr vydania rozhodnutia č.\nOU-LM-OCDPK-2016/011257 zo dňa 02.12.2016 a odvolaním napadnutého rozhodnutia č. OU-LMOCDPK-2017/006555 zo dňa 07.08.2017 bol „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej\ndoprave“ č. 2016-10-17-798348236, ktorý bol vyhotovený dňa 17.10.2016. Na základe tohto dôkazu\no porušení povinnosti bolo zistené a preukázané, že žalobca v ustanovenej lehote do 05.03.2016 bez\nvyzvania a na vlastné náklady nepodrobil vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Nakoľko predmetné\nmotorové vozidlo nebolo v termíne do 05.03.2016 podrobené emisnej kontrole pravidelnej v zmysle\nustanovení zákona č. 725/2004 Z. z., žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b)\ndruhého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. v spojení s ust. § 68 ods. 1 tohto zákona a § 47 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti\no niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. Táto povinnosť sa týka všetkých vozidiel, ktoré\nsú prihlásené do evidencie vozidiel na orgáne Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) a\nmajú vydanú tabuľku s evidenčných číslom. Vozidlo sa neposudzuje podľa toho, či jazdí alebo stojí,\nale podľa toho, či je prihlásené do evidencie vozidiel a má vydanú tabuľku s evidenčným číslom,\nteda je vedené ako vozidlo v premávke. Dôkaz o tom, že v čase spáchania správneho deliktu bolo\nvozidlo nepojazdné (bolo v autoservise), nie je dôvodom pre zastavenie konania o uložení pokuty\npodľa zákona č. 725/2004 Z. z., pretože takýto postup zákon neumožňuje. Dôvodom pre nevykonanie\npravidelnej emisnej kontroly môže byť dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel (napr. z dôvodu\nnepojazdnosti), ohlásené držiteľom vozidla na okresnom dopravnom inšpektoráte. Umiestnenie vozidla\nv autoservise pre poruchu takúto skutočnosť však nezakladá. Podľa 107 ods. 22 zákona č. 725/2004\nZ .z. (platného v čase spáchania správneho deliktu) pokutu podľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch\nrokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti,\nnajneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti. Podľa § 71 ods.1 Správneho súdneho\nporiadku ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len\n„správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas\nkonania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla,\npoplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov,\nrozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. K porušeniu povinnosti žalobcom došlo\ndňa 05.03.2016. Správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti dňa 17.10.2016, čo je začiatkom\nplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Rozhodnutie o odvolaní č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG\nbolo vydané žalovaným dňa 14.12.2017, právoplatnosť nadobudlo 28.12.2017. Žaloba bola podaná\ndňa 18.02.2018. Zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022\nnadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Na základe vyššie uvedeného rozsudku žalovaný vydal nové\nrozhodnutie vo veci uloženej pokuty pod č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/KRA zo dňa 01.12.2022, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2022. Toto rozhodnutie bolo opäť napadnuté žalobou, vedenou pod\nsp. zn. ZA-30S/15/2023-25. Dvojročná subjektívna lehota bola prerušená podaním žaloby a začala opäť\nplynúť až po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 dňa 27.08.2022. Od dátumu 17.10.2016,\nkedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, do nadobudnutia právoplatnosti\nprvého rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017 uplynulo cca\n14 mesiacov. Od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 a vrátení spisu\n\ndňa 14.10.2022 a vydania novou žalobou napadnutého rozhodnutia pod č. OU-ZA-OOP2-2022/010408/\nKRA zo dňa 01.12.2022 (právoplatného dňa 23.12.2022) prešli 2 mesiace, t. j. spolu 14 mesiacov. Zo\nzákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej lehoty teda zostalo správnemu orgánu cca 8 mesiacov\nzachovaných. Podobne k namietanému uplynutiu 5-ročnej objektívnej lehoty žalovaný uviedol, že od\nspáchania skutku, ktorý sa stal 05.03.2016 a o ktorom bolo rozhodované v prvom stupni a následne\npotvrdené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2017/042724/BUG zo dňa 14.12.2017, prešlo 1\nrok aj 9 mesiacov. Po podaní žaloby proti tomuto rozhodnutiu a vydaní rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 z\n23.06.2022 lehoty neplynú. Po vrátení spisu dňa 14.10.2022 odvolací orgán vydal nové rozhodnutie č.\nOU-ZA-OOP2-2022/010408/KRA zo dňa 01.12.2022 (právoplatné dňa 23.12.2022), voči ktorému bola\nopäť podaná žaloba žalobcom pod sp. zn. ZA-30S/15/2023. Od vrátenia spisu žalovanému po vydanie\nprávoplatného rozhodnutia uplynuli 2 mesiace, čo je spolu plynutie konania 23 mesiacov odo dňa, kedy\nsa skutok stal, čo je menej ako 5 rokov, označených ako objektívna lehota. Z rozsudku správneho súdu\nsp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 nevyplýva, že by malo dôjsť aj k preklúzii lehôt, pretože ak\nby takýto stav nastal, konanie by zastavil správny súd. Na skutočnosť, že už došlo, resp. malo dôjsť\nk uplynutiu lehôt podľa zákona č. 725/2004 Z. z. správny súd nepoukázal. Žalobca v žalobe neuviedol\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že vydaným rozhodnutím boli porušené jeho práva, ani\ntaké relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu pokuta bola uložená neoprávnene,\nresp. že mu bola uložená pokuta za prekludovaný správny delikt. Žalovaný navrhol, aby správny súd\nsprávnu žalobu zamietol.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n13. Na základe zákona č. 151/2022 Z .z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej\nBystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.\nV dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/15/2023\nvedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA – 30S/15/2023.\n14. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil\ndôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) Správneho súdneho poriadku v\nznení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2\nv spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 20.03.2025, oznámenie o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 12.03.2025 do 21.03.2025.\n15. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania, nakoľko ide o vyvodenie\nzodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním\nna účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejne správy o priestupku, správnom delikte\nalebo sankcií za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd preto správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu,\nktorý ich vydaniu predchádzal, preskúmal nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP),\nale aj mimo rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle § 195 SSP. Správny súd nezistil také vady v\npostupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali zrušenie správnou žalobou\nnapadnutého rozhodnutia a ani v žalobe uplatnené žalobné námietky neuznal správny súd za dôvodné.\nPreto správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.\n16. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-ZAOOP2-2022/010408-006 zo dňa 06.12.2022, ktorým tento zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy\n1. stupňa č. OU-LM-OCDPK-2017/000227 zo dňa 07.08.2017, ktorým bola voči žalobcovi vyvodená\nzodpovednosť za spáchanie správneho deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z.\na uložená pokuta podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. Žalovaný sa stotožnil s právnym\nposúdením veci a so skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy 1. stupňa, pričom zmenil\nvýrokovú časť prvostupňového rozhodnutia z toho dôvodu, aby bola vo výroku rozhodnutia uvedená\njednoznačná a správna právna kvalifikácia správneho deliktu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že\npredchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené Krajským súdom v Žiline ako súdnom správnym\n(popísané v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto bol žalovaný v rámci ďalšieho postupu\nv konaní viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.\nzn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022.\n\n17. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu\n05.03.2016; Prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný bez\nvyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách motorové vozidlo emisnej kontrole\npravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným\nna vykonanie tohto zákona.\n18. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; V\nlehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha emisnej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré\nje evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu,\njednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a,\nktoré nemá platný doklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v\nSlovenskej republike a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho\nprihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d.\nLehoty emisných kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný\nprávny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.\n19. Podľa § 107 ods. 2 písm. d) zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016;\nPokutu 165 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil motorové vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b)\ndruhého bodu emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1; pokuta sa uloží za každé motorové vozidlo.\n20. Podľa § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 05.03.2016; Pokutu\npodľa odsekov 1 až 13 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán štátneho odborného\ndozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti.\n21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 106/2018\nZ.z.“); Prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť\nemisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym\npredpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h).\n22. Podľa § 117 ods. 1 zákona 106/2018 Z. z.; Emisnej kontrole pravidelnej podlieha\na) motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie\nvozidiel; to neplatí pre jednotlivé vozidlo s obmedzenou prevádzkou schválené podľa § 26,\nb) jednotlivo dovezené motorové vozidlo z členského štátu alebo zmluvného štátu, ktoré nemá platný\ndoklad o vykonaní emisnej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike,\nc) jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v\nSlovenskej republike,\nd) opätovne schvaľované jednotlivé motorové vozidlo,\ne) dodatočne schvaľované jednotlivé motorové vozidlo,\nf) motorové vozidlo pri výmene technického osvedčenia vozidla.\n23. Podľa § 148 ods. 14 písm. b) bod 5 zákona 106/2018 Z. z.; Okresný úrad uloží prevádzkovateľovi\nvozidla pokutu 165 eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v ustanovenej lehote emisnej kontrole\npravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu.\n24. Podľa § 148 ods. 26 zákona 106/2018 Z. z.; Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa\npríslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď\nk porušeniu povinnosti došlo.\n25. Ako už bolo uvedené správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania,\npričom pri správnom trestaní sa vyvodzuje zodpovednosť za protiprávne konanie a ukladá sa sankcia.\nV oblasti správneho trestania sa rozlišuje vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky, za iné správne\ndelikty fyzických osôb, správne delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, správne\ndisciplinárne delikty a správne poriadkové delikty. Správne delikty sú predmetom úpravy rôznych\nprávnych predpisov a nie sú predmetom úpravy v ucelenom právnom predpise. Pre správne delikty\nje pritom charakteristické to, že na rozdiel od priestupkov sú založené na objektívnej zodpovednosti a\npre vyvodenie zodpovednosti sa nevyžaduje preukázanie zavinenia, a to či už vo forme úmyslu alebo\n\nnedbanlivosti. Subjekt, voči ktorému sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť za správny\ndelikt, by sa svojej zodpovednosti mohol zbaviť iba v tom prípade, že preukáže niektorý z liberačný\ndôvodov, ktorý osobitný predpis upravujúci vyvodenie zodpovednosti za správny delikt pripúšťa ako\ndôvod, v dôsledku ktorého je subjekt zbavený administratívno-právnej zodpovednosti.\n26. V prejednávanej veci žalobca poukazoval na to, že motorové vozidlo nebolo v jeho dispozícii,\npreto ho nemohol podrobiť emisnej kontrole pravidelnej. Nie je pritom medzi účastníkmi konania sporná\nskutočnosť (a je preukázaná dôkazmi, ktoré sú obsahom administratívneho spisu), že emisná kontrola\npravidelná mala byť na motorovom vozidle vykonaná, pretože pravidelná emisná kontrola mala platnosť\ndo 05.03.2016. Skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z dôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho\nspisu žalobca v správnej žalobe ani nerozporuje. Žalobca nespochybňoval samotnú povinnosť podrobiť\nmotorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej a platnosť predchádzajúcej kontroly do 05.03.2016, ale\nuvádzal skutočnosti, ktoré splneniu tejto povinnosti mali brániť a ktoré podľa neho pri vyvodzovaní\nadministratívno-právnej zodpovednosti mali byť zohľadnené. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí v zmysle\nzáväzného právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v rozsudku sp. zn. 31S/57/2020 zo\ndňa 23.06.2022 vysporiadal aj s námietkou žalobcu prednesenou v odvolaní, a to že nezavinil spáchanie\nsprávneho deliktu. Žalovaný uviedol správnu a preskúmateľnú argumentáciu o tom, že sa rozoznávajú\ndva základné druhy zodpovednosti, a to zodpovednosť objektívna a subjektívna, pričom pri správnom\ndelikte ide o objektívnu zodpovednosť, čiže o zodpovednosť za protiprávny stav, a to bez ohľadu na\nzavinenie, či už úmyselne alebo nedbanlivostné. Žalovaný uviedol správnu argumentáciu o tom, že\nnemožno akceptovať námietku žalobcu, že by mal byť zbavený objektívnej zodpovednosti za správny\ndelikt z toho dôvodu, že vozidlo bolo v servise a nebolo možné ho predložiť k vykonaniu emisnej kontroly\nv stanovenej lehote. Žalovaný správne uviedol, že liberačné dôvody by museli byť priamo uvedené\nv zákone a zákon č. 725/2004 Z. z. takéto dôvody neobsahuje. Vozidlo bolo v čase vyvodzovania\nzodpovednosti za správny delikt vedené na dopravnom inšpektoráte ako vozidlo „v premávke“ a žalobca\naž následne v priebehu administratívneho konania požiadal o dočasné vyradenie vozidla z evidencie.\nProti uvedenej argumentácii žalovaného, ktorou sprecizoval argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom\nrozhodnutí, ktoré bolo Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym zrušené (rozsudkom sp. zn.\n31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022), žalobca v správnej žalobe ani nevzniesol žiadne konkrétne žalobné\nnámietky.\n27. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkami, ktoré mu\nuž boli vytknuté v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline, a že sa nijako nevysporiadal s\nnámietkou týkajúcou sa časového odstupu medzi skutkom, za ktorý bola sankcia uložená, a momentom\nuloženia sankcie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval aj na závery rozsudku Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 31S/16/2018 zo dňa 09.09.2020, tento sa týkal vyvodzovania zodpovednosti za správny\ndelikt v súvislosti s technickou kontrolou a nie emisnou kontrolou, preto závery tohto rozhodnutia neboli\npre žalovaného záväzné v tejto prejednávanej veci.\n28. K námietkam žalobcu správny súd uvádza, že za moment spáchania správneho deliktu je potrebné\npovažovať deň nasledujúci po dni, ktorý bol posledným dňom, kedy si žalobca svoju zákonnú povinnosť\npodrobiť vozidlo emisnej kontrole pravidelnej mohol splniť. Zo skutkovej vety rozhodnutia žalovaného\n(ktorá má podklad v administratívnom spise) vyplýva, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu\ntým, že porušil zákonnú povinnosť bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote\ndo 05.03.2016 vozidlo emisnej kontrole pravidelnej, čomu z hľadiska logického výkladu zodpovedá, že\nžalobca si svoju zákonnú povinnosť mohol splniť aj v tento posledný deň, t. j. dňa 05.03.2016, preto sa\nsprávneho deliktu porušenia tejto zákonnej povinnosti dopustil dňa 06.03.2016.\n29. Správny súd v zmysle postupu podľa § 195 SSP považuje za potrebné poukázať na to, že iný správny\ndelikt sa stal dňa 06.03.2016 a v tomto čase bolo účinné ust. § 107 ods. 22 zákona č. 725/2004 Z.\nz., ktoré upravovalo 2-ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 5-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu,\nv rámci ktorej boli orgány verejnej správy oprávnené uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od\n20.05.2018 (v čase rozhodovania žalovaného aj v čase vyhlásenia rozsudku správnym súdom) je účinná\nnová právna úprava – relevantná časť zákona č. 106/2018 Z. z., ktorým bol zákon č. 725/2004 Z. z.\nzrušený. V rámci zásady retroaktivity uplatňujúcej sa aj v správnom trestaní vyplývajúcej z čl. 50 ods.\n6 Ústavy SR sa správny súd zaoberal aj tým, či nová právna úprava je pre žalobcu ako páchateľa\nsprávneho deliktu priaznivejšia (tak z hľadiska skutkovej podstaty ako i postihu za protiprávne konanie).\nKomparáciou právnej úpravy (viď predchádzajúce body tohto rozhodnutia, v ktorých je citovaná dotknutá\n\nprávna úprava – účinná v čase spáchania správneho deliktu (zákon č. 725/2004 Z. z.), ako i nová právna\núprava (zákon č. 106/2018 Z .z.) správny súd zistil, že novšia právna úprava nevyznieva pre žalobcu\npriaznivejšie v žiadnom smere, nakoľko protiprávne konanie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný, je\npovažované za správny delikt aj podľa novej právnej úpravy, pričom postih v podobe peňažnej sankcie\nje identický, čo do výšky pevne stanovenej sadzby (bez dolnej a hornej hranice) a bez možnosti\nvyužitia materiálneho korektívu, ktorý by umožňoval upustiť od uloženia sankcie, resp. dával správnemu\norgánu možnosť rozhodnúť, či sankciu uloží alebo nie. V dôsledku uvedeného správny súd posudzoval\nzákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy zákona č. 725/2004\nZ. z. účinného v čase spáchania deliktu.\n30. Správny súd sa ďalej zoberal posúdením námietky žalobcu vznesenej z dôvodu preklúzie práva\nžalovaného správneho orgánu vo veci uloženia pokuty v 2-ročnej prekluzívnej subjektívnej lehote. Na\nskutočnosť ako je preklúzia je správny súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, a to aj v prípade, keby\nju žalobca v správnej žalobe vôbec nevytkol (prípadne tak vykonal až po podaní správnej žaloby)\nv zmysle § 195 písm. b) SSP, podľa ktorého správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutie\nprekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny\ndelikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs 11/2004,\nrozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 147/2008, 2Sžp 19/2012, ako aj rozhodnutie veľkého\nsenátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVS/6/2023 zo dňa 05.06.2023) na zachovanie\nlehoty na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti nestačí len v rámci stanovenej lehoty vydať\nprvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň stanovených lehôt\nnadobudlo právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie,\nktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená sankcia. Až právoplatnosťou takéhoto\nrozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná zodpovednosť.\nPrakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt, ustanovujú prekluzívne\nlehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne\n(účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od\nprotiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné\n(uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).\nTermín „dozvedieť sa o porušení povinnosti“ znamená, že ide o časový okamih vedomosti správneho\norgánu, príslušného na rozhodnutie o postihu za protiprávne konanie.\n31. Podľa názoru správneho súdu počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení\npovinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť\nzískať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému, ktorý mal správnemu\norgánu túto vedomosť sprostredkovať. V danom prípade je takýmto okamihom dátum vyhotovenia\ndokumentu „Výstup z jednotného informačného systému v cestnej doprave“ č. 2016-10-17-798348236,\nktorý bol vyhotovený dňa 14.10.2016 a z administratívneho spisu nevyplýva, že by ho orgán verejnej\nsprávy obdržal až dňa 17.10.2016 (ako je konštatované aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného).\nTermín 17.10.2016 ako určenie momentu vedomosti orgánu verejnej správy 1. stupňa o porušení\npovinnosti (spáchaní deliktu) nemá oporu v administratívnom spise. Uvedená skutočnosť však v kontexte\ns ďalšími skutočnosťami významnými pre posúdenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, najmä zachovania lehôt na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti, nemá na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žiaden vplyv. Sporným v tejto veci v podstate bolo, či žalovaný\npostupoval správne a v súlade so zákonom, keď za správny delikt spáchaný dňa 06.03.2016, o ktorom\nsprávny orgán mal možnosť reálne sa dozvedieť dňa 14.10.2016 (t.j. moment začatia plynutia 2-ročnej\nsubjektívnej lehoty) uložil pokutu až rozhodnutím zo dňa 06.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 23.12.2022.\n32. Ako už bolo uvedené orgán verejnej správy 1. stupňa sa dozvedel o porušení povinnosti žalobcom\ndňa 14.10.2016 a následne boli orgánom verejnej správy a žalovaným vydané rozhodnutia vyvodzujúce\nzodpovednosť za spáchanie správneho deliktu, pričom administratívne konanie bolo právoplatne\nukončené rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 28.12.2017. Z uvedeného je zrejmé, že z prekluzívnej subjektívnej lehoty\ndvoch rokov uplynulo do právoplatného skončenia administratívneho konania 1 rok a 75 dní. Od\n29.12.2017 pokračovalo plynutie subjektívnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt do\n23.02.2018, kedy žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia\n\nžalovaného č. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017. Od právoplatnosti rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo skončené administratívne konanie, do podania správnej žaloby pritom uplynulo\n57 dní. Z uvedeného vyplýva, že do podania správnej žaloby uplynulo z dvojročnej prekluzívnej lehoty\nna vyvodenie zodpovednosti za správny delikt 1 rok a 132 dní, teda zvýšila sa časť lehoty v počte 233\ndní. Počas vedenia súdneho konania pred Krajským súdom v Žiline (sp. zn. 31S/57/2020) lehota na\nvyvodenie zodpovednosti za správny delikt spočívala v zmysle § 71 ods. 1 SSP. Súdne konanie bolo\nprávoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2022. Dňa 28.08.2022 preto začala plynúť zvyšná časť prekluzívnej\nsubjektívnej dvojročnej lehoty na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt v počte 233 dní, pričom\nv poradí tretie rozhodnutie žalovaného vydané po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 bolo vydané dňa 06.12.2022 a nadobudlo právoplatnosť dňa\n23.12.2022 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto súdnom konaní). Od 28.08.2022 do\n23.12.2022 uplynulo 117 dní zo zvyšku lehoty 233 dní, preto subjektívna lehota bola zachovaná.\n33. Zároveň súd konštatuje, že bola zachovaná aj prekluzívna objektívna lehota stanovená v rozsahu\n5 rokov od okamihu spáchania správneho deliktu. K spáchaniu správneho deliktu došlo dňa\n06.03.2016 a administratívne konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím žalovaného č. OUZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017, právoplatným dňa 28.12.2017. Od spáchania\nsprávneho deliktu (06.03.2016) do právoplatného skončenia administratívneho konania (28.12.2017)\nuplynul 1 rok a 297 dní. Od právoplatného skončenia administratívneho konania dňa 28.12.2017 do\npodania správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-ZA-OOP2-20172/0427264/BUG zo dňa 14.12.2017 (23.02.2018) uplynulo 57 dní, teda celkovo od\nspáchania správneho deliktu do podania správnej žaloby uplynul 1 rok a 354 dní. Počas súdneho konania\nvedeného pred Krajským súdom v Žiline pod č. k. 31S/57/2020 od 23.02.2018 do 27.08.2022 objektívna\nprekluzívna lehota neplynula v zmysle § 71 ods. 1 SSP. Od právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia\nsúdu sp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022, ktorá nastala dňa 27.08.2022, teda od 28.08.2022 do\nprávoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorá nastala dňa 23.12.2022, uplynulo len\n117 dní. Preto aj objektívna prekluzívna lehota bola zachovaná.\n34. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je\ndôvodná, pretože orgány verejnej správy dodržali tak subjektívnu ako aj objektívnu prekluzívnu lehotu\nna vyvodenie zodpovednosti za správny delikt. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že už nemožno\ndosiahnuť účel uloženia sankcie po takmer siedmich rokoch od spáchania skutku, v tejto súvislosti\nsprávny súd uvádza, že bola zachovaná tak subjektívna ako aj objektívna prekluzívna lehota na\nvyvodenie zodpovednosti za správny delikt, ktorej rozsah/trvanie je určované práve aj za tým účelom,\naby bola vyvodená zodpovednosť za protiprávne konanie v takom časovom okamihu, kedy ešte\nbudú naplnené funkcie a účel sankcií, pričom k spočívaniu týchto zákonom stanovených lehôt došlo\nv dôsledku zákonom predpokladaných skutočností, a to z dôvodu podania správnej žaloby, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. Aj keď bolo\npredchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobcom bola predchádzajúca správna žaloba\npodaná dôvodne, boli zachované lehoty na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti.\n35. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného rešpektovalo aj vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku\nsp. zn. 31S/57/2020 zo dňa 23.06.2022 a žalovaný odstránil aj formálny nedostatok vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia tým, že uviedol jednoznačnú právnu kvalifikáciu skutku. Orgány verejnej\nsprávy dostatočným spôsobom zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, pričom bola zachovaná\nsubjektívna aj objektívna prekluzívna lehota na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt.\n36. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na\nnáhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario.\n37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním\nkasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a §\n439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od\ndoručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná\nv listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť\na iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}