Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/216/2022 z 27. 2. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici ZA-31S/216/2022 5022200652 27. 02. 2025 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200652.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: SHP, a. s., so sídlom Červenej armády č. 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 585 370, zast.: Mgr. Erika Sojková – advokát, so sídlom Rybničná č. 40, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 42 356 725, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3494/2022-3 zo dňa 24. októbra 2022, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Dňa 12. novembra 2020 v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v prevádzkarni žalobcu „Potravinárska výroba (výroba piškót)“ na adrese Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice úradnú kontrolu potravín. Počas kontroly bolo zistené, že v použitých surovinách na výrobu výrobku „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, a to u čerstvých vajec, boli zistené nezrovnalosti počas smeny, ktorá prebiehala dňa 4. septembra 2020. Na výrobu bolo použitých 11 340 ks vajec od dodávateľa SHP a. s., Pod Stanicou 511, 038 46 Horná Štubňa. Vo výrobnom denníku pri dátume 4. septembra 2020 (poobedňajšia smena), kde boli použité vajcia z príjemky č. 47/2020/78, bol v príslušnej kolónke „DMT/DZ“ prepísaný dátum (pôvodne uvedený dátum 10. septembra 2020 bol prepísaný na 30. júla 2020). Vo výrobnom denníku boli dátumy prepísané aj v iných dňoch, a to tam, kde boli použité vajcia z príjemky č. 47/2020/78. Na objasnenie dátumu znášky, prípadne dátumu minimálnej trvanlivosti spracovaných vajec, vedúca výroby po skontaktovaní sa s dodávateľom predložila Dodací list č. 372 zo dňa 11. augusta 2020, ktorý bol identický s predchádzajúcim (47/2020/78), avšak naviac boli uvedené informácie o dátume znášky a dátume minimálnej trvanlivosti. Inšpektori konštatovali, že na výrobu výrobku „Detské piškóty Česká cenu 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, boli použité vajcia po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, pričom na výrobu boli použité vajcia triedy B. Na základe zistených nedostatkov pri vysledovateľnosti vajec bola prekontrolovaná vedená evidencia, ktorá je zapisovaná do „knihy vajec“, kde boli zistené ďalšie nezrovnalosti. Inšpektori konštatovali, že dňa 29. októbra 2020 a dňa 30. októbra 2020 boli na výrobu piškót použité vajcia po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Zároveň bolo zistené, že došlo aj k dopisovaniu údajov do vedenej evidencie. Z vajec, ktoré boli vytlčené dňa 29. októbra 2020, boli vyrobené „Piškóty TESCO 240 g“ v množstve 1 836 kg (t. j. 10 paliet), z vajec, ktoré boli vytlčené dňa 30.

októbra 2020, boli vyrobené „Piškóty TESCO 240 g“ v množstve 1 652,4 kg (t. j. 9 paliet) a v množstve 367,20 kg (t. j. 2 palety) a „Piškóty AH BASIC 240 g“ v množstve 1 468, 80 kg (t. j. 8 paliet). Inšpektori na základe predložených dodacích listov zistili distribúciu daných výrobkov odberateľom TESCO STORES SR, a. s. Beckov 550, 916 38 Beckov a Albert Česká republika, s. r. o., Dolní Novosadská 103, 779 00 Olomouc. 2. Na základe preukázaných kontrolných zistení boli inšpektormi podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o potravinách“) uložené opatrenia na mieste, a to (1.) na základe expedičného zoznamu zabezpečiť stiahnutie už expedovaných výrobkov „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, ktoré boli distribuované k odberateľom v množstve 6 060 kusov, (2.) zákaz expedície výrobku „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, ktoré sú ešte umiestnené v sklade hotových výrobkov v množstve 690 kusov výrobku (23 kartónov po 30 kusov), (3.) na základe expedičného zoznamu zabezpečiť stiahnutie výrobkov „Piškóty TESCO 240 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 29. júla 2021 a 30. júla 2021 (Dodací list č. 42/2020/184); „Piškóty TESCO 240 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 30. júla 2021 (Dodací list č. 40/2020/183) a „Piškóty AH BASIC 240 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 30. apríla 2021 (Dodací list č. 42/2020/184), (4.) predložiť doklad o naložení s výrobkami, ktoré boli stiahnuté z trhu. Zistené skutočnosti sú uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ, LM/20 zo dňa 12. novembra 2020 (ďalej ako „Záznam o úradnej kontrole potravín“), ktorý bol prerokovaný so zamestnancom žalobcu. Zamestnanec žalobcu bol oboznámený so zistenými skutočnosťami a uloženými opatreniami, voči ktorým v čase kontroly nepodal námietky a záznam podpísal s vyjadrením: „Beriem na vedomie“. 3. Dňa 22. decembra 2020 v čase od 8.05 hod. do 10.05 hod. inšpektor orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonal v predmetnej prevádzkarni žalobcu dodatočnú úradnú kontrolu potravín zameranú na overenie splnenia opatrení, ktoré boli uložené na mieste pri úradnej kontrole potravín v kontrolovanej prevádzkarni dňa 12. novembra 2020. Inšpektor uviedol, že opatrenia č. 1 a č. 2 boli splnené. Opatrenie č. 3 nebolo splnené. Inšpektor uviedol, že bola predložená e-mailová komunikácia s odberateľom výrobkov AH BASIC, z ktorej nie je jednoznačné, či boli predmetné výrobky stiahnuté. Bol predložený Protokol o skúške č. 6434/2020 zo dňa 16. novembra 2020 z akreditovaného laboratória Skúšobňa VETLAB, Púchov, predmet skúšky „TESCO piškóty 240 g“ s výsledkom, že v sledovaných ukazovateľoch je vyšetrená vzorka vyhovujúca. V e-mailovej komunikácii zo dňa 16. novembra 2020 odberateľ uvádza, že výrobky sťahovať nebude, pričom žiadal o zaslanie laboratórnych výsledkov a vyjadrenia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Bola predložená e-mailová komunikácia s odberateľom TESCO STORES SR, a. s., kde žalobca uvádza, že nie je dôvod sťahovať výrobky z trhu. Odberateľ výrobky nestiahol. Inšpektori vyhodnotili opatrenie ako nesplnené. Opatrenie č. 4 nebolo splnené. Boli predložené Dodacie listy od odberateľa FARMAVET s. r. o., Sklabinská 20, Martin 036 01, farma NOLČOVO č. 27/2020 zo dňa 18. novembra 2020 na množstvo 82,8 kg a č. 29/2020 zo dňa 20. novembra 2020 na množstvo 398,4 kg, jednalo sa o piškótový odpad. Podľa vyjadrenia žalobcu sa uvedené dodacie listy vzťahujú na stiahnuté výrobky „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2. Iné druhy výrobkov uvedené v opatrení č. 4 neboli stiahnuté a inšpektori vyhodnotili opatrenie ako nesplnené. Vyššie uvedené skutočnosti sú popísané v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22. decembra 2020 (ďalej ako „Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín“), s ktorým bol oboznámený zamestnanec žalobcu, ktorý záznam podpísal a predložil vyjadrenie na 11 stranách, ktoré žiadal verifikovať inšpektorom orgánu verejnej správy prvého stupňa. Inšpektor navrhol pripojiť vyjadrenie k úradnému záznamu ako prílohu, čo žalobca odmietol a záznam neprevzal. Záznam bol žalobcovi doručený poštou dňa 30. decembra 2020. 4. Dňa 23. decembra 2020 bol orgánu verejnej správy prvého stupňa poštou doručený list zo dňa 22. decembra 2020 „K Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/ DÚKP/JM/25“, v ktorom žalobca uviedol námietky k nesplneniu opatrenia v bode č. 3. Riaditeľ orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci danej námietky vydal Rozhodnutie o námietke č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020, ktorým rozhodol, že námietke žalobcu nevyhovuje. 5. Na základe popísaných kontrolných zistení začal orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) voči žalobcovi správne konanie. Orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania č. 1478/2021-410/1867/2021/LM vo veci zistených

porušení Zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov. Žalobca sa v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril. Dňa 1. decembra 2021 vydal orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutie č. 1478/2021-410/2399/2021/LM, v ktorom žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p) v spojení s § 28 ods. 6, § 28 ods. 4 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 7 Zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 a uložil mu úhrnnú pokutu vo výške 4 000,00 eur podľa § 28 ods. 4 písm. b) predmetného zákona, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Žalovaný po preskúmaní celého predloženého administratívneho spisu zistil pochybenie v procese oznamovania prvostupňového rozhodnutia, nakoľko nebolo doručené zástupcovi žalobcu s plnomocenstvom na celé konanie, a preto vrátil spisový materiál orgánu verejnej správy prvého stupňa s tým, aby v súlade s § 24 a § 25 ods. 5 Správneho poriadku doručil rozhodnutie do vlastných rúk zástupcovi žalobcu. Dňa 28. februára 2022 orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal predmetné rozhodnutie zástupcovi žalobcu do jeho elektronickej schránky. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16. marca 2022. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a odvolania žalobcu v Rozhodnutí č. 3494/2022-2 zo dňa 17. mája 2022 dospel k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa pochybil pri začatí správneho konania, nakoľko upovedomenie o začatí konania nebolo formulované tak, aby bolo nepochybne zrejmé, v akej veci orgán verejnej správy koná. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že žalobcovi ukladá pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. b) Zákona o potravinách napriek tomu, že vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. g) posúdil ako opakované protiprávne konanie v spojení s § 28 ods. 7 Zákona o potravinách účinného v rozhodnom čase, a ďalej zmätočne posúdil závažnosť skutku. Žalovaný preto dané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci zaslal orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi list č. 1478/2021-410/2399/2021-2/2022/LM a umožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia v lehote 7 dní od doručenia predmetného listu zo dňa 14. júna 2022 vyjadril k zmene v skutkovom a právnom posúdení veci, prípadne navrhol doplnenie dokazovania. Žalobca sa v určenej lehote k zmene v skutkovom a právnom posúdení veci vyjadril listom zo dňa 6. júla 2022. 6. Dňa 20. júla 2022 vydal orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutie č. 503/1022-410-1631/2022 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8 Zákona o potravinách a uložil mu úhrnnú pokutu vo výške 4 000,00 eur podľa § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona. V odôvodnení rozhodnutia na str. 14 až 31 sa orgán verejnej správy prvého stupňa podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. 7. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 3494/2022-3 zo dňa 24. októbra 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a uviedol relevantné právne predpisy. Žalovaný skonštatoval, že z dôkazov, ktoré boli získané počas úradnej kontroly dňa 12. novembra 2020, bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 1 Zákona o potravinách a v nadväznosti na Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej „Nariadenie č. 178/2002“) v prevádzkarni „Potravinárska výroba (výroba piškót)“ vo vedenej evidencii použitých surovín účelovo menil údaje na dodacích listoch a vo výrobnom denníku (knihe vajec) menil údaje týkajúce sa dátumu znášky, resp. dátumu minimálnej trvanlivosti vajec používaných na výrobu detských piškót, čo bolo zistené na základe preskúmania predloženej dokumentácie pri kontrole vysledovateľnosti náhodne vybratého výrobku „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, výroba ktorého prebiehala dňa 4. septembra 2020 v poobednej smene. Podľa výrobného denníka vajcia z Dodacieho listu č. 47/2020/78 boli spracované dňa 4. septembra 2020, pričom nebolo možné jednoznačne určiť ich dátum minimálnej trvanlivosti/dátum znášky, nakoľko v príslušnej kolónke bol prepísaný dátum. Rovnaké prepisovanie dátumu bolo zaznamenané aj v iných dňoch, a to vtedy, keď boli na výrobu použité vajcia z Príjemky č. 47/2020/78. Vedúca výroby nevedela objasniť, prečo došlo k prepisovaniu dátumov v „knihe vajec“. Na Dodacom liste č. 372 zo dňa 11. augusta 2020 boli údaje o dátume znášky a dátume minimálnej trvanlivosti dopísané dodatočne, na pôvodnom dodacom liste uvedené neboli. Ďalej bolo zistené, že dňa 30. septembra 2020 bolo do prevádzky prijatých 127 440 ks vajec od dodávateľa Triediareň vajec Horná Štubňa, Dodací list č. 47/2020/100, uvedený dátum znášky: 18. septembra 2020 - 30. septembra

2020. Výroba detských piškót z týchto vajec prebiehala v dňoch 16. októbra 2020, 17. októbra 2020, 18. októbra 2020, 29. októbra 2020 a 30. októbra 2020. V „knihe vajec“ boli v deň výroby uvedené dátumy znášky „18.-30.9/21.-24.9“, pričom dňa 29. októbra 2020 a dňa 30. októbra 2020 boli do príslušnej kolónky dopísané dátumy „2.-4.10“. Vedúca výroby nevedela objasniť tieto dopísané dátumy, hoci sa jedná stále o tú istú príjemku, pričom na Príjemke č. 47/2020/100 zo dňa 30. septembra 2020 nemôže byť uvedený dátum znášky 2. až 4. októbra 2020, keďže bola vystavená dňa 30. septembra 2020, teda pred dopísaným dátumom. Z uvedeného bolo preukázané účelové dopísanie dátumu znášky, čím žalobca podľa žalovaného naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách. 8. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom tvrdenia o prepise dátumov v „knihe vajec“ žalovaný uviedol, že je účelová s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. Z vyhotovenej fotodokumentácie je jednoznačne zrejmé, že dátumy boli prepisované a účelovo dopisované, pričom nie je úlohou orgánu verejnej správy šetriť dôvody takéhoto konania. Výrobca potravín má mať vypracované a udržiavané dokumentované postupy, aby zabezpečil dodržiavanie požiadaviek potravinového práva a výrobu potravín podľa plánu systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín vo všetkých etapách výroby, spracúvania a distribúcie. Žalobca má zavedený systém vysledovateľnosti, čo preukázal predložením dodacích listov ohľadom príjmu potravín (surovín) do výrobnej prevádzky, vedenej „knihy vajec“ na účely vnútornej vysledovateľnosti používaných vajec pri výrobe piškót, ako aj dodacích listov smerom k odberateľom. Nedostatkom bolo to, že v dodacích listoch a vo vedenej evidencii prepisoval a dopisoval údaje týkajúce sa dátumu znášky, resp. dátumu minimálnej trvanlivosti vajec. Žalobca sám poskytol všetky dokumenty, z ktorých inšpektori došli k záveru, že vajcia použité na výrobu detských piškót boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 9. Žalovaný ďalej skonštatoval, že z dôkazov, ktoré boli zaistené počas úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 v predmetnej prevádzkarni, bolo preukázané, že na výrobu piškót „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, „Piškóty TESCO 240 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 29. júla 2021 a 30. júla 2021, „Piškóty AH BASIC 240 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 30. apríla 2021, dňa 4. septembra 2020, 29. októbra 2020 a 30. októbra 2020 boli použité vajcia po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. b) Zákona o potravinách. V konaní bolo tiež dostatočne preukázané, že žalobca nevykonal v určenej lehote opatrenia uložené inšpektormi orgánu verenej správy prvého stupňa na mieste podľa § 20 ods. 9 Zákona o potravinách, ktoré sú uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín. Splnenie uložených opatrení bolo kontrolované pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. decembra 2020 v prevádzkarni žalobcu v čase od 8.05 hod. do 10.05 hod., pričom bolo zistené, že neboli splnené opatrenia č. 3 a č. 4. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách. Žalovaný zároveň uviedol, že u žalobcu došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré mu už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 Zákona o potravinách. Žalovaný v rozhodnutí následne uviedol skutkové okolnosti pri úradnej kontrole potravín dňa 12. novembra 2020 a dodatočnej úradne kontrole dňa 22. decembra 2020 spolu s obsahom námietok žalobcu proti nej. Žalovaný skonštatoval, že žalobca sám poskytol všetky dokumenty, z ktorých inšpektori došli k záveru, že vajcia použité na výrobu detských piškót boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Žalobca nepredložil dôkazy a vysvetlenie, prečo došlo k dopisovaniu a prepisovaniu údajov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť potravín, pričom svojim odberateľom predložil iné údaje, ako boli uvedené v dokumentácii, ktorá bola predmetom úradnej kontroly potravín. Žalovaný skonštatoval, že žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k samotným zisteniam orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy alebo vysvetlenia, ktorými by zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa spochybnil a vyvrátil. 10. K odvolacej námietke žalobcu, že nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol podrobnú chronológiu administratívneho konania a skonštatoval, že zo strany orgánov verejnej správy boli pri všetkých procesných úkonoch v správnom konaní dodržané lehoty, ktoré ani v jednom prípade nemuseli byť predĺžené. 11. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o správnom delikte vychádzal zo Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, s ktorým žalobca nebol nikdy

oboznámený, žalovaný uviedol, že danú skutočnosť považuje za zrejmú nesprávnosť v písaní, keď správne mal byť uvedený dátum vyhotovenia predmetného úradného záznamu 22. decembra 2020. Zrejmá nesprávnosť však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže táto nesprávnosť je z obsahu celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná. Je zrejmé, že kontrola nemohla byť vykonaná 22. decembra 2022, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané dňa 20. júla 2022. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku túto chybu v písaní ako zrejmú nesprávnosť vo svojom rozhodnutí opravil a zaslal žalobcovi List č. 503/2022-410/1886/2022/LM zo dňa 2. augusta 2022 „Upovedomenie o oprave chyby v písaní v Rozhodnutí č. k. : 503/2022-410/1631/2022 zo dňa 20. 07. 2022“. 12. K námietke žalobcu, v ktorej namietal rozsiahlosť a neprehľadnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, žalovaný uviedol, že rozhodnutie je rozsiahle aj z toho dôvodu, že orgán verejnej správy prvého stupňa na stranách 10 až 31 (teda na 22 stranách) citoval celé vyjadrenie žalobcu a uviedol podrobné stanovisko k jeho jednotlivým vyjadreniam. Žalobca bol riadne oboznámený s predmetom danej veci, ako aj s jej predbežným skutkovým a právnym posúdením, pričom mu boli poskytnuté kópie všetkých dôkazov, na základe ktorých orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodoval. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa v rozhodnutí neodklonil od skutočností vymedzených v upovedomení o začatí konania. Žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 13. K poukazu žalobcu na iné rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa č. 1371/2018/SH zo dňa 7. júna 2018, ktorým bola nariadená likvidácia ohniska salmonelózy hydiny v prevádzke žalobcu v Hornej Štubni, žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nie sú veterinárne opatrenia, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa nariadil v súvislosti s laboratórne preukázaným výskytom Salmonella enterica serovar Enteritidis a Typhymurium v roku 2018 v odobratom truse nosníc nachádzajúcich sa na farme žalobcu Pod stanicou 511, Horná Štubňa, číslo schválenia 3 SK MT 6-2. Daný poukaz žalobca uvádza v každom správnom konaní vedenom voči nemu bez ohľadu na to, čo je predmetom konkrétneho konania a akej prevádzky sa týka, pričom sa tým snaží vyvolať dojem o nezákonnom postupe orgánov verejnej správy. 14. V súvislosti s námietkou žalobcu, že „opakovane žiadal druhostupňový orgán Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky, aby v rámci kompetencie vykonávala kontroly v jeho prevádzkach iná regionálna a potravinová správa, o ktorej žiadosti nebolo nikdy rozhodnuté“, žalovaný uviedol, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti je jasne určená zákonom. Žalovaný nemôže postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov veterinárnej správy podľa požiadaviek prevádzkovateľov. 15. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri úradnej kontrole potravín dňa 12. novembra 2020 a dňa 22. decembra 2020 „nezadokumentoval dôkaz“, ktorý by odôvodňoval postup podľa ustanovenia § 28 ods. 2 písm. b), písm. p) a ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách, žalovaný uviedol, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je Nariadenie (EÚ) 2017/625 (ďalej ako „Nariadenie 2017/625“), pričom popísal obsah Záznamu o úradnej kontrole potravín a Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín. Žalovaný skonštatoval, že žalobca sa nevyjadril k samotným zisteniam orgánu verejnej správy prvého stupňa, nepredložil žiadne dôkazy alebo vysvetlenia, ktorými by tieto zistenia spochybnil alebo vyvrátil, neozrejmil prečo a za akých okolností došlo k prepisovaniu údajov vedených v rámci vysledovateľnosti použitých surovín, aké vajcia boli použité na výrobu dotknutých piškót, resp. na výrobu ktorých piškót boli použité vajcia z predložených príjmových dokladov. V rozhodnutí orgánu verenej správy prvého stupňa nie je uvedené žiadne zistenie, ktoré by nebolo písomne zdokumentované v záznamoch z úradnej kontroly potravín za prítomnosti zodpovedného zamestnanca žalobcu. 16. K námietke žalobcu, v ktorej poukázal na Rozhodnutie o námietke riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020, ktorým riaditeľ orgánu verenej správy prvého stupňa podľa § 20 ods. 11 Zákona o potravinách nevyhovel námietke žalobcu podanej proti Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, a ktoré žalobca napadol správnou žalobou, žalovaný uviedol, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín nie je podmienené rozhodnutím správneho súdu o správnej žalobe proti rozhodnutiu o námietke proti opatreniam uloženým inšpektorom počas úradnej kontroly a nemá ani charakter predbežnej

otázky, ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania. Takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu. Orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie a žalobcovi uložil pokutu za porušenie povinností určených Zákonom o potravinách a osobitnými predpismi. 17. K poukazu žalobcu na iné rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný uviedol, že sa týkajú rôznych prevádzkarní žalobcu zameraných na rôzny druh činnosti, ktoré sú predmetom osobitných kontrol. Orgány úradnej kontroly potravín, ktoré sú zároveň aj orgánmi veterinárnej správy, sú povinné konať v medziach zákona a len na základe zákona, pričom majú povinnosť pri rozhodovaní o správnych deliktoch na úseku úradnej kontroly potravín postupovať podľa Zákona o potravinách a na úseku veterinárnej správy podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o veterinárnej starostlivosti“). Prevádzky žalobcu nemožno stotožňovať, keďže sú svojím charakterom odlišné, aj keď patria všetky žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že Rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa č. 1519/2021-420-2126/2021/AE zo dňa 25. októbra 2021 konzumovalo všetky dovtedy vydané rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa proti žalobcovi v tej istej veci, nemá žiadny logický základ a ani žiadnu zákonnú oporu. K poukazu žalobcu na ďalšie správne žaloby, ktoré boli v danom čase predmetom konaní vedených na Krajskom súde v Žiline, žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu verenej správy je po vyčerpaní opravných prostriedkov preskúmateľné súdom. Tiež je mu známe, že na Krajskom súde v Žiline prebiehali v danom čase viaceré konania, avšak sa netýkajú predmetného správneho konania a o podaných žalobách nebolo v danom čase rozhodnuté. 18. Žalovaný v rozhodnutí ďalej skonštatoval, že hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Orgán verenej správy prvého stupňa postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. V prípade spáchania správneho deliktu kontrolovaným subjektom Zákon o potravinách neumožňuje príslušnému orgánu verejnej správy uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V prípade porušenia povinností kontrolovaného subjektu orgán verejnej správy musí uložiť sankciu. Ak by orgán verenej správy prvého stupňa žalobcovi pokutu neuložil, porušil by tým zákon. Žalovaný na str. 32 až 35 rozhodnutia uviedol svoju správnu úvahu k výške pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom zároveň skonštatoval, že nezistil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto pokutu ponechal v určenej výške. Správna žaloba 19. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah napadnutých rozhodnutí. 20. Žalobca namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa mu bolo doručené dňa 11. augusta 2022 po viac ako deviatich mesiacoch od začatia správneho konania o udelení pokuty, resp. po 22 mesiacoch od úradnej kontroly vykonanej kontrolným orgánom v predmetnej veci. Podľa žalobcu „správny orgán“ v predmetnej veci nedodržal tridsaťdňovú, resp. šesťdesiatdňovú poriadkovú lehotu v § 49 ods. 2 Správneho poriadku, pričom ani raz neupozornil žalobcu „o nemožnosti rozhodovania v predmetnej veci“, resp. o predĺžení lehoty podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku. 21. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že orgán verenej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o správnom delikte vychádzal z dôkazného materiálu pod č. 5 - Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22. decembra 2022, s ktorým žalobca nebol nikdy oboznámený. 22. Žalobca tvrdil, že orgán verejnej správy prvého stupňa v čase od začatia správneho konania v predmetnej veci vydal dve rozhodnutia, a to č. 1519/2021-420-2126/2021/AE zo dňa 25. októbra 2021 o uložení pokuty vo výške 10 000,00 eur podľa § 50 ods. 3 písm. y) v spojení s § 51 ods. 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím žalovaného č. 6676/2021-2 zo dňa 24. marca 2022, a ktoré bolo predmetom správnej žaloby vedenej v čase podania správnej žaloby v predmetnej veci na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/126/2022, a pod č. 34/2021-500-2181/2021

zo dňa 29. októbra 2021 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 20 000,00 eur podľa § 50 ods. 4 písm. b) Zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím žalovaného č. 2751/2021-4-2 zo dňa 24. marca 2022, a ktoré bolo predmetom správnej žaloby vedenej v čase podania správnej žaloby v predmetnej veci na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/86/2022. Žalobca mal za to, že sa stále jedná o rozhodovanie proti tomu istému účastníkovi konania a pre obdobné protiprávne konanie, čo je z dôvodu právnej istoty žalobcu a jeho „práva na spravodlivý súd“ neprípustné. Žalobca tvrdil, že opakovane namietal tvrdenie „správneho orgánu“ „Vyššie uvedené konanie nie je predmetom tohto konania. Konanie prebiehalo v inej prevádzke a podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. Uvedené rozhodnutia nesúvisia s týmto správnym konaním“, pričom z dôvodu právnej istoty žiadal „správny orgán“ o „posúdenie nadriadeného orgánu vzťahu rozhodovacej právomoci správneho orgánu voči tomu istému účastníkovi konania“ pre údajné protiprávne konanie súvisiace s bezpečnosťou potravín vzhľadom ku vysledovateľnosti pôvodu jednotlivých zložiek potravín použitých k ich výrobe. 23. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomenul skutočnosť, že proti Rozhodnutiu riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 je podaná správna žaloba vedená (v čase podania tejto správnej žaloby, pozn. správneho súdu) Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 30S/41/2021. Žalobca v bodoch 3. a 3.1. až 3.4. správnej žaloby popísal okolnosti podania jeho námietky proti Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, ďalej spôsob, akým riaditeľ orgánu verejnej správy prvého stupňa o danej námietke rozhodol Rozhodnutím č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020, a dôvody, pre ktoré považuje dané rozhodnutie za nezákonné. 24. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného a rovnako aj rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa sú v rozpore so zásadami správneho konania, pričom odkázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobca tvrdil, že viackrát žiadal žalovaného „z dôvodu právnej istoty o posúdenie nadriadeného orgánu vzťahu rozhodovacej právomoci správneho orgánu voči tomu istému účastníkovi konania pre údajné protiprávne konanie súvisiace s bezpečnosťou potravín, vzhľadom ku vysledovateľnosti pôvodu jednotlivých zložiek potravín použitých ku ich výrobe“, avšak doposiaľ napriek viacerým urgenciám nedostal žiadnu odpoveď. Žalobca uviedol, že „z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota“, a poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30. apríla 2008, sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24. júna 2009, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6. februára 2008). Dodal, že „s legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Základnou podmienkou materiálneho právneho štátu je všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že orgány štátnej správy, orgány samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok“. 25. Žalobca v správnej žalobe poukázal na Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) č. 931/2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej ako „Vykonávacie nariadenie“) a citoval body 1. až 6. jeho preambuly. Žalobca tvrdil, že „Po materiálnej stránke je rozhodnutie ŠVPS SR zo dňa 24.10.2022 pod č. 3494/2022-3 ako odvolacieho orgánu a predchádzajúce rozhodnutie RVPS MT č. j.: 503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty vo výške 4 000 eur na tvrdení žalovaného o porušení povinnosti žalobcu dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi, povinnosti určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP, schopnosti identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo, zviera určené na produkciu potravín alebo akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín alebo krmív, alebo o ktorej sa predpokladá, že sa bude pridávať do potravín alebo krmív. S týmto cieľom musia mať takí prevádzkovatelia zavedené systémy a postupy, ktoré umožnia, aby tieto informácie boli na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom“ a to tým, že počas výkonu úradnej kontroly potravín, resp. zabezpečiť vysledovateľnosť potravín, krmív, zvierat určených na produkciu potravín a akýchkoľvek látok, ktoré sú určené na pridávanie do potravín alebo krmív alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na to určené, musí sa zaviesť vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie“. Ďalej tvrdil, že „správny orgán ako orgán úradnej kontroly potravín v úradnom zázname/úradných záznamoch opisuje pri vysledovateľnosti stav, ktorý zistil vo forme vlastnej úpravy a modifikácie právneho predpisu. Pri vysledovateľnosti vajec je elementárnou požiadavkou právnych

predpisov označovanie prepravných obalov ako predpoklad trvalej vysledovateľnosti. Príslušný orgán má informácie zo zákona prístupné v ktorejkoľvek fáze kontroly“. Podľa žalobcu je „nezrozumiteľné“, ak príslušný orgán neskúma zákonné požiadavky, ale neformálnu výrobnú dokumentáciu kontrolovaného subjektu. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu „orgán úradnej kontroly potravín zákonite nemohol z uvedeného rozsahu kontroly zistiť plnenie povinností účastníka konania. Úradný záznam/úradné záznamy o kontrole nezvádza stav, ktorým prevádzkovateľ plní požiadavky právnych predpisov v plnom rozsahu.“ Žaloba namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich z Vykonávacieho nariadenia, a preto nie je možné použiť kontrolné zistenie v správnom konaní o pokute za porušenie povinností vyplývajúcich „z týchto predpisov“. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ako to vyplýva z „úradného záznamu o kontrole“ a následne „úradného záznamu o kontrole dodatočnej“, nepreveroval zákonom stanovené povinnosti (identifikácia osoby, ktorá potraviny dodala), ale hodnotil dokument „Kniha dodávaných vajec“, ktorý nie je súčasťou systému vysledovateľnosti, ale neformálnym vnútropodnikovým záznamom. Orgán verejnej správy prvého stupňa nezisťoval a nepreveril systém HACCP „INTERNÝ TECHNOLOGICKÝ PREDPIS ITP- 03, VÝROBA POTRAVINÁRSKYCH VÝROBKOV Správna výrobná prax HACCP“ v prevádzke potravinovej výroby SHP a.s., Červenej armády 1191 039 01 Turčianske Teplice“ platnosť REGIONÁLNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA MARTIN Záturčianska č.1, 036 01 Martin 7Strana | 7 Záturčianska 1, 036 01 Martin, č.t.: 043/4221481, fax: 043/4277648, e-mail: [email protected]; IČO: 36144878 dokumentu od 1.11.2020“ ku vysledovateľnosti, ktorý je zabezpečený etiketami na prepravných obaloch vajec určených na potravinárske účely a určeným spôsobom archivovaný. Orgán verejnej správy prvého stupňa nikdy nespochybnil „HACCP účastníka konania“, nikde ho nepripomienkoval v súvislosti s údajným nedostatkom vysledovateľnosti vajec, či iných zložiek výroby. Žalobca mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne vyhodnotil požiadavky na rozsah údajov v sprievodnej dokumentácii, keď požadoval dátum znášky alebo dátum minimálnej trvanlivosti, pričom „zákonná požiadavka“ určuje možnosť označovania obdobím znášky, čo žalobca „zabezpečuje“. Tvrdil, že ako prevádzkovateľ certifikovaný v systéme manažérstva bezpečnosti potravín na úrovni štandardu IFS je plne auditovaný v oblasti dodržiavania procesu vysledovateľnosti. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu postupoval nesprávne a z dôvodu nepreverenia zákonných požiadaviek vysledovateľnosti vajec dospel k „nesprávnemu, a právne nepoužiteľnému a nereprodukovateľnému kontrolnému zisteniu“. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri úradnej kontrole potravín dňa 12. novembra 2020 a dodatočnej kontrole potravín dňa 22. decembra 2020 „nezadokumentoval“ dôkaz, ktorý by ho oprávňoval na postup podľa § 28 ods. 2 písm. b) a p) a ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách. Žalobca považoval závery orgánu verejnej správy prvého stupňa v jeho rozhodnutí zo dňa 20. júla 2022 a žalovaného v napadnutom rozhodnutí za neobjektívne a vyhotovené s odstupom času tak, aby žalobcu poškodzovali. Žalobca tvrdil, že „na predmetný skutkový stav“ upozorňoval nadriadený orgán už od roku 2020, pričom tento nikdy nereagoval na jeho námietky, čoho dôsledkom je osem správnych žalôb podaných Krajskému súdu v Žiline, ktorými sa žalobca domáha svojich práv na spravodlivý proces. 26. Žalobca v správnej žalobe poukázal na konania vedené v čase jej podania na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/41/2021, 31S/45/2021, 31S/47/2021, 31S/70/2021, 31S/89/2021, 31S/125/2021, 31S/86/2022 a 30S/126/2022 a dodal, že niekoľkokrát namietal zaujatosť riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa a žiadal žalovaného ako nadriadený orgán verejnej správy, aby rozhodol, že kontrolnú činnosť u žalobcu má vykonávať iná regionálna a potravinová správa, pričom dosiaľ nebolo o jeho žiadosti rozhodnuté. Žalobca tvrdil, že „V súvislosti s rozhodnutím ŠVPS SR zo dňa 24.10.2022 pod č. 3494/2022-3 ako odvolacieho orgánu a predchádzajúcim rozhodnutím RVPS MT č. j.: 503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty vo výške 4 000 eur v rozpore so zásadami správneho konania sa javí predchádzajúca námietka žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa RVPS MT č. j. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020 a žiadosti účastníka konania ako opodstatnená“. 27. Žalobca ďalej uviedol, že orgánu verenej správy prvého stupňa zaslal list zo dňa 22. decembra 2020 s prílohami k dodatočnej úradnej kontrole potravín, v ktorom sa vyjadril k záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom bol toho názoru, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa ním mal zaoberať „v rámci vyhodnotenia konkrétnej dodatočnej kontroly“. Podľa žalobcu sa ďalej na priebeh a zistenia dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 22. decembra 2020 nevzťahuje § 31 Zákona o potravinách, keďže bola vykonaná podľa § 20 ods. 5 daného zákona ako kontrola nad rámec kontrolnej činnosti opísanej vo viacročnom národnom pláne kontroly, a teda Rozhodnutie riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 o námietke žalobcu (proti dodatočnej úradnej kontrole potravín, pozn. správneho súdu) je nezákonné, v dôsledku čoho je podľa

žalobcu nezákonné aj rozhodnutie orgánu verenej správy a rozhodnutie žalovaného, keďže „materiálne vychádzajú“ z úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 a z dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 22. decembra 2020. 28. Žalobca v bode III. 19. správnej žaloby namietal, že orgány verenej správy sa opakovane odmietajú zaoberať podstatnou skutočnosťou o uvádzaní čerstvých vajec triedy B na trh žalobcom, čo nie je pravdivé. Skladovanie takýchto vajec v potravinárskom podniku žalobca nepovažoval za uchovávanie za účelom predaja, nakoľko nie je dovolený ich následný priamy predaj, ale len spracovanie do výrobku. Podľa žalobcu „správny orgán“ nepreukázal, že žalobca používal nevhodné vajcia k výrobe detských piškót. Žalobca odmieta napádanie vajec skupiny „B“ ako suroviny, keď všeobecné ohrozenie spotrebiteľa je možné predpokladať len cez produkt vyrábaný žalobcom, ktorým sú piškóty. Kvalita výroby je zabezpečená dlhoročne, dôkazom čoho je neprítomnosť reklamácií na kvalitu produktu. Žalobca tiež namietal odvodzovanie závadnosti produktu na základe údajnej závadnosti suroviny použitej na jeho výrobu, „s ktorou skutočnosťou sú kontroly vykonávané RVPS MT na vajciach v sklade na paletách, kde nie je nikde potvrdená skutočnosť, že tieto vajcia sú automaticky používané na ďalšiu výrobu“. Systém kontroly kvality u žalobcu vylučuje použitie závadných vajec pre ďalšiu výrobu. Za zavádzajúce považoval žalobca tvrdenie orgánu verenej správy prvého stupňa o vplyve priestoru nad odpadovým dopravným pásom na kvalitu vyrábaného produktu. Orgán verenej správy prvého stupňa podľa žalobcu vykonáva účelové kontroly za účelom poškodzovania žalobcu, čo má negatívny vplyv na jeho podnikanie. 29. V bode III. 23. správnej žaloby žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy rozhodovali v predmetnej veci v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 18 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä tým, že k predmetnej veci nepristupovali svedomite a zodpovedne, nevybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov a nepoužili najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Konanie podľa žalobcu neprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 30. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 31. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 8. marca 2023 popísal priebeh administratívneho konania a obsah napadnutých rozhodnutí. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia určenú Správnym poriadkom, ďalej že nebol oboznámený s dôkazom – Záznamom o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/ JM/25 zo dňa 22. decembra 2022, a k námietke, že neboli dodržané procesné pravidlá, keď v čase od začatia správneho konania do vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vydal ďalšie rozhodnutia vo vzťahu k tomu istému účastníkovi konania pre obdobné protiprávne konanie, žalovaný uviedol, že dané námietky riadne posúdil už v napadnutom rozhodnutí na str. 21-24 a 30. 32. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca použil na výrobu piškót vajcia po dátume minimálnej trvanlivosti tak, ako je to popísané v napadnutom rozhodnutí. Orgány verenej správy nikdy nekonštatovali, že žalobca vyrábal a umiestňoval na trh nebezpečné potraviny. Pokuta mu nebola ukladaná za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, a preto žalobcom predkladaný Protokol o skúškach č. 6434/2020 je pre posúdenie veci irelevantný. Žalobca nevykonal v určenej lehote uložené opatrenia a nestiahol z trhu piškóty, na výrobu ktorých boli použité vajcia po dátume minimálnej trvanlivosti. Opatrenia boli uložené oprávnene, keďže kontrolné zistenia jednoznačne preukazovali porušenie povinností pri výrobe potravín. Proti uloženým opatreniam zodpovedný zamestnanec žalobcu nepodal námietky a ani samotný žalobca v určenej lehote 5 pracovných dní. K nesplneniu opatrení v čase dodatočnej úradnej kontroly žalobca podal písomnú námietku, o ktorej v zákonom stanovenej lehote rozhodol riaditeľ orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nejednalo sa o námietku voči uloženým opatreniam, ale o nesúhlas s tým, ako boli uložené opatrenia počas dodatočnej úradnej kontroly potravín vyhodnotené z hľadiska ich plnenia. Počas dodatočnej úradnej kontroly žiadne opatrenia uložené neboli, preto žalobca nemal voči čomu námietky uplatňovať. Žalobca sám poskytol všetky dokumenty, z ktorých inšpektori došli k záveru, že použité vajcia boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Žalobca nepredložil dôkazy a vysvetlenie, prečo došlo k

dopisovaniu a prepisovaniu údajov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť potravín. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín nie je podmienené rozhodnutím správneho súdu o správnej žalobe vo veci rozhodnutia o námietke voči opatreniam uloženým inšpektorom počas úradnej kontroly a dané konanie nemá ani charakter predbežnej otázky, ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania o uložení pokuty. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 22. decembra 2020 jednoznačne vyplýva, že žalobca podal námietky proti opatreniu č. 3. Postup orgánu verenej správy prvého stupňa, ktorý dané podanie žalobcu vyhodnotil ako námietku proti uloženému opatreniu, považoval žalovaný za správny. 33. K námietke žalobcu o porušení zásady „legitímneho očakávania“ žalovaný uviedol, že ide o všeobecné tvrdenie žalobcu, ku ktorému nevie zaujať žiadne stanovisko. Žalovaný posudzoval postup orgánu verenej správy prvého stupňa v rámci viacerých odvolacích konaní, ktorých účastníkom bol žalobca, a ani v jednom prípade nezistil odklon od vlastnej rozhodovacej praxe a ani od rozhodovacej a kontrolnej praxe iných orgánov úradnej kontroly potravín. 34. Žalovaný ďalej uviedol, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti je jasne určená zákonom. Podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti je na výkon veterinárnej kontroly príslušná miestne príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa podľa obvodu okresu uvedeného v Prílohe II. Žalovaný nemôže postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov veterinárnej správy podľa požiadaviek prevádzkovateľov. 35. Žalovaný ďalej uviedol, že úradná kontrola potravín dňa 12. novembra 2020 bola vykonaná z dôvodu, že počas auditu s miestom výkonu „Prevádzka potravinárska výroba, SHP a. s., Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice – Výroba piškót“, ktorého cieľom bolo overenie zhody zavedeného systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín a správnej výrobnej praxe s platnou legislatívou v oblasti výroby piškót a vymedzeným predmetom „kontrola vypracovaných dokumentov zásad správnej výrobnej praxe vrátane systému HACCP pri výrobe piškót ako aj kontrola uplatňovania týchto postupov priamo na mieste v podmienkach prevádzkarne“, boli v dňoch 9. až 12. novembra 2020 zistené nezhody, z ktorých niektoré mohli viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. V rámci preverenia účinnosti výrobcom zavedeného systému vysledovateľnosti náhodne vybraného výrobku „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2 bolo zistené, že na jeho výrobu boli použité vajcia preukázateľne po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Práve z uvedeného dôvodu bol audit ukončený a inšpektori vykonali úradnú kontrolu potravín. Zo správy z auditu priamo vyplýva, že predmetom auditu bol „INTERNÝ TECHNOLOGICKÝ PREDPIS ITP-03, VÝROBA POTRAVINÁRSKYCH VÝROBKOV Správna výrobná prax HACCP v prevádzke potravinovej výroby SHP a. s., Červenej armády 1191 039 01 Turčianske Teplice“. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe preto žalovaný považoval za klamlivé. Výrobca potravín má mať vypracované a udržiavané dokumentované postupy, aby zabezpečil dodržiavanie požiadaviek potravinového práva a výrobu potravín podľa plánu systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín vo všetkých etapách výroby, spracúvania a distribúcie. Jednotná forma tohto systému nie je zákonom určená a je na samotnom prevádzkovateľovi, akým spôsobom (s ohľadom na špecifiká konkrétnej prevádzky) pristúpi k splneniu tejto požiadavky. Žalobca má zavedený systém vysledovateľnosti, čo preukázal predložením dodacích listov ohľadom príjmu potravín (surovín) do výrobnej prevádzky, vedenej knihy vajec na účely vnútornej vysledovateľnosti používaných vajec pri výrobe piškót, ako aj dodacích listov smerom k odberateľom. Tento systém zahŕňa všetky informácie, ktoré je prevádzkovateľ povinný evidovať a ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysledovateľnosti v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 178/2002 aj Vykonávacieho nariadenia. V konaní však bolo preukázané, že žalobca tento systém v niektorých prípadoch nedodržiava. Inšpektori vykonávali kontrolu vysledovateľnosti surovín (vajec) ako zložky na výrobu piškót, pričom vzali do úvahy dokument, ktorý si vypracoval sám žalobca na zabezpečenie vysledovateľnosti na stupni výroby potravín. Tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa nepreveroval zákonom stanovené povinnosti, ale hodnotil dokument „Kniha dodávaných vajec“, ktorá nie je súčasťou systému vysledovateľnosti, ale neformálnym vnútropodnikovým záznamom, je účelové a klamlivé. Inšpektori vykonávali vysledovateľnosť surovín vstupujúcich do výrobného procesu, ich evidenciu, ako aj ich následné spracovanie na základe dokumentácie predloženej samotným žalobcom. Je jednoznačné, že predložená Kniha evidencie vajec nie je len neformálnym vnútropodnikovým záznamom, ale je súčasťou systému vysledovateľnosti, je zavedenou a schválenou dokumentáciou a uvádzajú sa v nej všetky údaje potrebné na vysledovateľnosť zložiek v procese výroby potravín. Kniha evidencie

vajec slúži u prevádzkovateľa v prípade potreby ako rýchly spôsob vysledovateľnosti vstupnej suroviny - vajec do výroby. Kniha vajec je zodpovedným pracovníkom účastníka konania predkladaná vždy pracovníkom úradnej kontroly ako evidencia preukázania vysledovateľnosti. Inú evidenciu, ktorá by zabezpečovala preukázanie vysledovateľnosti vstupov do výroby a výstupov, výrobca nepredložil. Žalobca v prevádzke pri kontrole inšpektorom orgánu verejnej správy prvého stupňa nepredložil inú evidenciu okrem Knihy evidencie vajec, ktorá by preukázala zabezpečenie procesov vysledovateľnosti v zmysle povinnosti podľa čl. 18 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia č. 178/2002. Ak je uvedený dátum znášky, ktorý identifikuje konkrétnu zásielku, dátum minimálnej trvanlivosti sa dá veľmi rýchlo určiť. Pokiaľ však dodacie listy tento údaj neobsahujú, nedisponuje ním ani výrobca potraviny a teda ho nemôže ani zaznamenať do vnútornej evidencie. Orgány verejnej správy nemajú k dispozícii správu z IFS auditu žalobcu, preto nemôžu posúdiť, čo bolo hodnotené a ako bola zo strany auditovanej spoločnosti posúdená vysledovateľnosť u žalobcu. Skutočnosť, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku disponuje takýmto certifikátom, automaticky neznamená, že nemôže z jeho strany dochádzať k porušovaniu určených povinností. Orgány verejnej správy nespochybňovali zavedené vnútorné postupy žalobcu, ale konštatovali skutočnosť, že tieto neboli dodržiavané. 36. K námietke žalobcu ohľadom uvádzania čerstvých vajec triedy B na trh žalovaný uviedol, že daná námietka s predmetom prejednávanej veci nesúvisí, pretože v tomto konaní žalobca nebol sankcionovaný za umiestňovanie vajec nespĺňajúcich požiadavky určené právnymi predpismi na trh, ale za to, že použil na výrobu piškót vajcia po dátume minimálnej trvanlivosti. 37. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so Zákonom o potravinách a Správnym poriadkom, napadnuté rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti, a preto žiadal správny súd, aby správnu žalobu žalobcu zamietol. Replika žalobcu 38. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 2. mája 2023 uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného sú odôvodnené zisteniami úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 a následnej dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 22. decembra 2020, najmä však údajným nesplnením uložených opatrení 3. a 4 v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín. Žalobca podal námietku proti záveru o nesplnení opatrenia č. 3 v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín, o ktorej rozhodol riaditeľ orgánu verenej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 tak, že jej nevyhovuje. Žalovaný sa stotožnil s postupom riaditeľa orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak podľa žalobcu opomenul, že predmetom správnej žaloby proti uvedenému rozhodnutiu, o ktorej konal v danom čase Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 30S/41/2021, sú skutočnosti, ktoré žalobca následne popísal. Podľa žalobcu „postup riaditeľa RVPS MT v rozhodnutí č. j. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020 pre údajné oneskorené podanie námietky zakladá jeho protiprávnosť a takýto postup nemôže ďalej viesť ku následnému zákonnému rozhodnutiu správneho orgánu“. Žalobca mal za to, že ak sú rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vydané „na základe správneho aktu riaditeľa RVPS MT v rozpore so s ustanovením § 76 Správneho poriadku“, sú vydané v rozpore s § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku a je odôvodnené ich zrušenie. Žalobca následne zopakoval obsah správnej žaloby uvedený v jej bode III. 7. a čiastočne v bode III. 8. a doplnil, že „Pokiaľ prevádzkovateľ má zavedený systém vysledovateľnosti na základe elektronickej evidencie paletových štítkov na prepravných obaloch sprevádzajúcich potravinu, potom úradná kontrola potravín neoverila základný prvok prevádzkovateľovej vysledovateľnosti. Následne došlo zákonite k rozdielnym výsledkom, pretože iba paletové štítky umiestnené na prepravných obaloch sú evidované do elektronického vnútorného pohybu skladového hospodárstva a súčasne neformálne (potreby kontrolnej evidencie) porovnávané s knihou vajec, ktorá podlieha revízii a oprave po vykonaní kontroly zo strany vedúcich pracovníkov. Žalobca preto považuje celý výsledok kontroly za neprekúmateľný z dôvodu nemožnosti validácie jej výsledkov. Úradná kontrola overovala len tú časť dokumentácie prevádzkovateľa, ktorá nevychádza zo zákonných povinností, je vnútorným kontrolným systémom a vykazuje priebežne značnú odchýlku od skutočnosti. Záznamy sú spracovávané po uplynutí výrobného procesu a sú značne subjektívnym faktorom ako z hľadiska výrobných poracovníkov (čas a presnosť zaznamenávania v súvislosti s pracovnou činnosťou) tak aj z hľadiska kontroly (možná neaktuálnosť a nepresnosť v určitom čase kontroly). Kontrolované dokumenty sú súčaťou vnútormého kontrolného systému, ktorý

je revidovaný podľa výlsledkov validácie s referenčným ktriériom – archivovanými paletovými štítkami z prepravných obalov elektronicky eviovanými v skladovom hospodárstve. Preto výsledok kontroly, postavenej na základe hospodárskych a účtovných dokumentov (dodacích listov), ktoré sú predbežne ručne doplňované údajmi o znáške a až nálsedne verifikované vedúcimi pracovníkmi v elektronickom systéme a knihy vajec, ako neformálneho dokumentu pre kontrolu výrobných pracovníkov, nie je možné považovať za podklad pre zákonné rozhodnutie. Súčasne je protichodné konštatovanie úradnej kontroly potravín, pretože uvádza nedostatky pri dokumentácii vysledovateľnosti potravín a súčasne nariaďuje opatrenia na cielené stiahnutie výrobkov z trhu na základe presných údajov dokumentácie prevádzkovateľa. Opakovane poukazujeme na skutočnosť, že zo strany správneho orgánu dochádza ku účelovému výkladku pojmov právnych predpisov ku škode účastníka konania. V prípade uvádzaného vážneho ohrozenia zdravia ľudí, produkcie nebezpečnej potraviny a nariadenia stiahnutia s z trhu, bol príslušný správny orgán (RVPS MT) povinný vykonať opatrenia na neodkladné oznámenie informovanie systémom rýchleho varovania v súlade s Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 ako elementárnym právnym predpisom potravinového práva (ukrajinské obilie). Zo strany správneho orgánu došlo ku sérii nesprávnych právnych a procesných postupov v rozpore s právnymi predpismi, ktoré postupy viedli ku následnému nepreskúmateľnému a nezákonnému výsledku úradnej kontroly potravín. Žalobca nebezpečné potraviny neuviedol na trh, preukázal schopnosť prevádzkovateľa vysledovať potraviny a okamžite reagovať na požiadavky kontrolného orgánu“. Záverom žalobca zopakoval bod III. 23. správnej žaloby. 39. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/216/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/216/2022. 41. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verenej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 10. januára 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. februára 2025 (§ 137 ods. 3 SSP). 42. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 43. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 44. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 45. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

46. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 47. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 48. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, alebo ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. 49. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 50. Podľa § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín. 51. Podľa § 28 ods. 8 Zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 52. Podľa § 31 ods. 1 a 2 Zákona o potravinách (1) Na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,27aa) ak sa vykonáva podľa tohto zákona. (2) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 53. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 4 000,00 eur podľa § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8 Zákona o potravinách za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8 Zákona o potravinách. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch

mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených v písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 54. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť. 55. Námietka nedodržania lehoty pre rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť“, nie je dôvodná. Správne konanie vo veci uloženia pokuty za zistené porušenia povinností žalobcu podľa Zákona o potravinách bolo začaté doručením upovedomenia o začatí správneho konania žalobcovi dňa 5. novembra 2021, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa vydal Rozhodnutie č. 1478/2021-410/2399/2021/LM dňa 1. decembra 2021 v zákonnej lehote podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Následný priebeh administratívneho konania popísal jednak žalovaný v napadnutom rozhodnutí a je popísaný aj v bodoch 5. a 6. tohto rozsudku. Rovnako žalovaný ako orgán verejnej správy druhého stupňa vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v lehote podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku dňa 24. októbra 2022, a to 28 dní po predložení odvolania žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verenej správy prvého stupňa spolu so spisovým materiálom dňa 26. septembra 2022 podľa údaja na poštovej doručenke, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Správny súd nezistil v tomto ohľade pochybenie orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovalo zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Pre úplnosť je potrebné podotknúť, že lehoty stanovené v § 49 ods. 2 Správneho poriadku majú poriadkový charakter, čo znamená, že ani ich prípadné nedodržanie bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia orgánu verenej správy. V prípade, ak by v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádzalo k nedôvodným prieťahom v konaní, právny poriadok poskytuje účastníkovi konania právne nástroje, ktorými sa môže nečinnosti orgánu verejnej správy brániť (podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, podnet prokurátorovi podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby orgány verejnej správy dodržiavali zákonom stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka konania. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10. mája 2018). Správny súd nemôže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy len z dôvodu, že nebola dodržaná procesná lehota na jeho vydanie podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, keďže v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP môže správny súd zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy len v prípade, ak došlo k podstatnému (teda nie akémukoľvek) porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 56. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgán verenej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o správnom delikte vychádzal z dôkazného materiálu pod č. 5 - Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22. decembra 2022, s ktorým žalobca nebol nikdy oboznámený, nemožno považovať za žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalovaný sa s daným tvrdením žalobcu riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na str. 23 a 24, keď uviedol, že sa jedná

o zrejmú nesprávnosť v uvedení dátumu Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, pričom správne mal byť uvedený dátum „22. decembra 2020“. Uvedená zjavná nesprávnosť v písaní bola opravená podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku a žalobca bol o oprave upovedomený Listom č. 503/2022-410/1886/2022/LM zo dňa 2. augusta 2022 „Upovedomenie o oprave chyby v písaní v Rozhodnutí č. k. : 503/2022-410/1631/2022 zo dňa 20. 07. 2022“, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. So Záznamom o dodatočnej úradnej kontrole potravín bol žalobca oboznámený, čo v konaní ani nerozporoval. Navyše, žalobca proti obsahu daného záznamu podal námietky, o ktorých aj rozhodol riaditeľ orgánu verenej správy prvého stupňa právoplatným Rozhodnutím č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020. 57. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že bolo zasiahnuté do jeho právnej istoty a práva na „spravodlivý súd“, keďže orgán verejnej správy v čase od začatia správneho konania v predmetnej veci vydal dve rozhodnutia (č. 1519/2021-420-2126/2021/AE zo dňa 25. októbra 2021 o uložení pokuty vo výške 10 000,00 eur podľa § 50 ods. 3 písm. y) v spojení s § 51 ods. 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti a č. 34/2021-500-2181/2021 zo dňa 29. októbra 2021 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 20 000,00 eur podľa § 50 ods. 4 písm. b) Zákona o veterinárnej starostlivosti), ktoré boli následne potvrdené žalovaným, pričom sa jedná o rozhodovanie proti tomu istému účastníkovi konania a pre obdobné protiprávne konanie, správny súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Konania vo veciach správneho trestania, na ktoré žalobca poukázal, boli vedené orgánmi verejnej správy ako samostatné konania pre porušenie iných povinností žalobcu podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti a nie Zákona o potravinách. Zákon o potravinách (a ani Správny poriadok) neukladá povinnosť orgánom verejnej správy prejednať správne delikty spočívajúce v porušení povinností žalobcu podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti v spoločnom konaní s predmetným konaním o uložení pokuty za porušenie povinností podľa Zákona o potravinách, a to ani v prípade, že sa jedná o toho istého páchateľa viacerých správnych deliktov. Povinnosť prejednať žalobcom poukazované správne delikty v spoločnom konaní nevyplýva orgánom verejnej správy ani zo základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré sa primerane použijú aj v prípadoch vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, ktoré ustanovenie zákona orgány verejnej správy vytýkaným postupom porušili. Správny súd podotýka, že podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého musí žalobca v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, to znamená, že žalobca musí v správnej žalobe uviesť, ktoré ustanovenie zákona orgány verejnej správy porušili a aký vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí má vytýkaný nedostatok, čo žalobca neurobil. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že orgány verejnej správy zasiahli do právnej istoty žalobcu a jeho „práva na spravodlivý súd“. Predmetnú žalobnú námietku žalobca formuloval všeobecne a nekonkrétne. Je povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, s výnimkou dôvodov podľa § 195 SSP v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (tu však správny súd, ako je uvedené vyššie, nezistil žiadne porušenie zákona konajúcimi orgánmi verejnej správy). Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania“, ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom“, najmä však čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc. Taktiež je potrebné podotknúť, že podľa § 178 ods. 1 SSP je osobitnou náležitosťou správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bolo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu (v danom prípade do nekonkretizovanej právnej istoty žalobcu a práva na „spravodlivý súd“), resp. že žalobca sa so záverom alebo postupom orgánu verejnej správy nestotožňuje. 58. Za relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nemožno považovať ani námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú v rozpore so zásadami správneho konania, pričom poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“. Žalobca uviedol len všeobecné (a nie celkom zrozumiteľné) tvrdenie, že viackrát žiadal žalovaného z dôvodu právnej istoty o „posúdenie nadriadeného orgánu vzťahu rozhodovacej právomoci správneho orgánu voči tomu istému účastníkovi konania pre údajné protiprávne konanie súvisiace s bezpečnosťou potravín, vzhľadom ku vysledovateľnosti pôvodu jednotlivých zložiek potravín použitých ku ich výrobe“, avšak nedostal žiadnu odpoveď. Žalobca tiež uviedol v správnej žalobe všeobecné konštatovanie o legitímnom očakávaní a zákaze prekvapivých rozhodnutí. Žalobca ani v tomto prípade neuviedol dostatočne určito a zrozumiteľne formulovanú konkrétnu námietku podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, z ktorej by bolo zrejmé, v čom je rozhodnutie alebo postup konajúcich orgánov verejnej správy v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu bez toho, aby správny súd musel žalobné dôvody namiesto žalobcu sám dopĺňať a sám vyhľadávať nezákonnosť rozhodovania alebo postupu orgánov verejnej správy, čo urobiť nemôže (bod 57. tohto rozsudku). Správny súd nemôže skonštatovať nezákonnosť v rozhodovaní alebo postupe konajúcich orgánov verenej správy len na základe všeobecných tvrdení žalobcu o domnelom porušení právnej istoty, resp. „legitímnych očakávaní“ žalobcu. Rovnako je bezvýznamný aj prostý poukaz žalobcu na § 3 ods. 5 Správneho poriadku bez toho, aby žalobca ozrejmil, v čom konkrétne a na základe akých okolností došlo práve konaním alebo rozhodnutím orgánov verejnej správy k jeho porušeniu. Taktiež je bez právneho významu, ak žalobca len poukázal na vybrané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, aby konkretizoval ako sú závery uvedené v daných rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Za žalobné body podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP preto nemožno považovať prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz na rozhodnutia súdov bez toho, aby závery vyplývajúce z odkazovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu daných rozhodnutí. Z rovnakých dôvodov nemožno považovať za dôvodnú ani námietku žalobcu v bode III. 23. správnej žaloby, že orgány verejnej správy rozhodovali v predmetnej veci v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 18 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä tým, že k predmetnej veci nepristupovali svedomite a zodpovedne, nevybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov a nepoužili najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci, pričom konanie podľa žalobcu neprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Samotný poukaz na ustanovenia Správneho poriadku a všeobecné tvrdenia žalobcu o domnelých vadách konania bez toho, aby vytýkané vady boli konkretizované s uvedením dopadu na práva a právom chránené záujmy žalobcu, nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. 59. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri úradnej kontrole potravín dňa 12. novembra 2020 a dodatočnej kontrole potravín dňa 22. decembra 2020 „nezadokumentoval“ dôkaz,

ktorý by ho oprávňoval na postup podľa § 28 ods. 2 písm. b) a p) a ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách, je nedôvodná. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri oboch úradných kontrolách potravín dňa 12. novembra 2020 a 22. decembra 2020 z dokladov, ktoré mu predložil sám žalobca, pričom počas nich zistil nezrovnalosti, ktoré riadne opísal a zadokumentoval v Zázname o úradnej kontrole potravín, v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín a následne ich aj uviedol vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty zo dňa 20. júla 2022. Inšpektori orgánu verejnej správy prvého stupňa na základe žalobcom predložených dokladov došli k záveru, že vajcia použité na výrobu detských piškót boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, v dôsledku čoho žalobcovi uložili povinnosť stiahnuť predmetné výrobky z trhu a predložiť o tom orgánu verenej správy prvého stupňa doklad o naložení so stiahnutými výrobkami, ktorú však žalobca nesplnil. Súčasťou administratívneho spisu je aj sprievodný materiál (fotodokumentácia). Uvedené záznamy o úradných kontrolách potravín obsahujú všetky relevantné skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k skutkovým záverom vysloveným orgánom verejnej správy prvého stupňa, že žalobca sa dopustil porušenia jeho povinností podľa Zákona o potravinách a naplnil skutkové podstaty jednotlivých správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách. Žalobca počas úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nepredložil dôkazy a vysvetlenie, prečo došlo k prepisovaniu a dopisovaniu údajov v dokumentácii. Rovnako inšpektorovi orgánu verejnej správy prvého stupňa pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. decembra 2022 nepredložil doklady, že splnil všetky opatrenia, ktoré mu boli uložené v Zázname o úradnej kontrole potravín. Ostatné tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v súvislosti s úradnou kontrolou potravín dňa 12. novembra 2020, predovšetkým tvrdenie, že orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne vyhodnotil požiadavky na rozsah údajov v sprievodnej dokumentácii, ďalej, že orgán verejnej správy prvého stupňa nepreveroval zákonom stanovené povinnosti (identifikácia osoby, ktorá potraviny dodala), ale hodnotil dokument „Kniha dodávaných vajec“, ktorý nie je súčasťou systému vysledovateľnosti, ale neformálnym vnútropodnikovým záznamom, nezisťoval a nepreveril systém HACCP, nesprávne vyhodnotil požiadavky na rozsah údajov v sprievodnej dokumentácii, keď požadoval dátum znášky alebo dátum minimálnej trvanlivosti, pričom „zákonná požiadavka“ určuje možnosť označovania obdobím znášky, čo žalobca „zabezpečuje“, sú zavádzajúce a predstavujú skôr polemiku na odvedenie pozornosti od dôvodov, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa viedli k vyvodeniu administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie predmetných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách. Orgán verejnej správy počas úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nepreveroval systém vnútornej vysledovateľnosti podľa požiadaviek Nariadenia č. 178/2002 a Vykonávacieho naradenia, resp. systém HACCP. Ako uviedol žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, orgány verejnej správy nespochybnili skutočnosť, že žalobca má zavedený systém vysledovateľnosti, čo žalobca aj preukázal predložením dodacích listov ohľadom príjmu potravín (surovín) do výrobnej prevádzky, vedenej knihy vajec na účely vnútornej vysledovateľnosti používaných vajec pri výrobe piškót, ako aj dodacích listov smerom k odberateľom, pričom tento systém zahŕňa všetky informácie, ktoré je žalobca povinný evidovať a ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysledovateľnosti v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 178/2002 aj Vykonávacieho nariadenia. V konaní však bolo preukázané, že žalobca tento systém síce má vypracovaný, avšak ho nie vždy nedodržiava, dôsledkom čoho sú aj zistené nedostatky, ktoré viedli orgán verejnej správy prvého stupňa k vyvodeniu administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca počas úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nepredložil inú evidenciu okrem Knihy evidencie vajec a príslušných dodacích listov, ktorá by preukázala zabezpečenie procesov vysledovateľnosti v zmysle povinnosti podľa čl. 18 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia č. 178/2002. Tvrdenie žalobcu, že je certifikovaný v systéme manažérstva bezpečnosti potravín na úrovni štandardu IFS je plne auditovaný v oblasti dodržiavania procesu vysledovateľnosti, nemá žiadny vplyv na zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom porušenia povinností žalobcu v zmysle Zákona o potravinách, keďže, ako bolo uvedené vyššie, predmetom úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nebolo to, či žalobca má zavedený systém vysledovateľnosti, ale dodržiavanie povinností žalobcu pri výrobe potravín, ktoré mu vyplývajú z požiadaviek potravinového práva. Tvrdenia a konštatácie žalobcu popísané v bode 25. tohto rozsudku nepredstavujú relevantné žalobné námietky, ktorými by žalobca tvrdil, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného sú nezákonné pre rozpor s konkrétnym ustanovením všeobecnozáväzného právneho predpisu, ale sú len vlastnými hodnotiacimi úsudkami žalobcu. 60. Tvrdenia žalobu v bode III. 19. správnej žaloby vo vzťahu k uvádzaniu vajec triedy „B“ na trh, sú bez právneho významu k predmetnej veci, keďže sa netýkajú dôvodov rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného. Orgány verejnej správy tiež v napadnutých rozhodnutiach žalobcovi

nevytýkali použitie vajec skupiny „B“ ako suroviny na výrobu piškót, ale použitie vajec po dátumu minimálnej trvanlivosti. 61. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný opomenul skutočnosť, že proti Rozhodnutiu riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 je podaná správna žaloba, nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenie žalobcu má len konštatačný charakter bez toho, aby žalobca uviedol, ktoré ustanovenie zákona žalovaný v danej súvislosti porušil a aký to má vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Navyše, žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 29 a 30 uviedol, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín nie je podmienené rozhodnutím (správneho) súdu o (správnej) žalobe vo veci rozhodnutia o námietke voči opatreniam uloženým inšpektorom počas úradnej kontroly a nemá ani charakter predbežnej otázky, ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania, pričom takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu. Správny súd sa stotožňuje s uvedeným konštatovaním žalovaného a považuje ho za vecne správne. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný túto skutočnosť opomenul, keďže v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí uviedol riadne a zrozumiteľné zdôvodnenie. Pre úplnosť správny súd podotýka, že z vlastnej činnosti po prechode správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy zistil, že Krajský súd v Žiline Rozsudkom sp. zn. 30S/41/2021 zo dňa 26. apríla 2023 správnu žalobu žalobcu proti Rozhodnutiu riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 ako nedôvodnú zamietol. 62. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa sú nezákonné v dôsledku ním tvrdenej nezákonnosti Rozhodnutia riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 o námietke žalobcu proti dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. novembra 2020 žalobca, keďže „materiálne vychádzajú“ z úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 a z dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 22. decembra 2020, rovnako nie je podľa správneho súdu dôvodná. Zo žalobcom formulovanej žalobnej námietky nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje nezákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom, ako bolo uvedené vyššie, bez toho, aby žalobca v správnej žalobe uviedol, z akých konkrétnych dôvodov a pre porušenie ktorého zákona považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, nemožno vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zákonnosť Rozhodnutia riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 o námietke žalobcu proti dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. novembra 2020 sa posudzuje samostatne na základe osobitnej správnej žaloby, čo vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 11 poslednej vety Zákona o potravinách v spojení s § 180 ods. 1 SSP. Správny súd tak v tomto konaní na podklade správnej žaloby žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného o uložení pokuty za porušenie povinností žalobcu podľa Zákona o potravinách, neposudzuje zákonnosť Rozhodnutia riaditeľa orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v inom konaní. Žalobca tak nemôže svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy založiť len na ním tvrdenej nezákonnosti iného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorá sa posudzuje samostatne, bez toho, aby súčasne uviedol, z čoho vyvodzuje ním tvrdenú podmienenosť rozhodnutia orgánu verejnej správy v predmetnej veci zákonnosťou takého rozhodnutia. Žalobca také tvrdenie v predmetnej správnej žalobe neuviedol. Rovnako tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa mal jeho listom zo dňa 22. decembra 2022 zaoberať v rámci vyhodnotenia „konkrétnej dodatočnej kontroly“ je len prezentáciou vlastného názoru žalobcu, pričom bez toho, aby žalobca uviedol, ktoré ustanovenie zákona bolo postupom a rozhodnutím orgánu verejnej správy porušené, nemožno tvrdenie považovať za spôsobilú žalobnú námietku. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že „V súvislosti s rozhodnutím ŠVPS SR zo dňa 24.10.2022 pod č. 3494/2022-3 ako odvolacieho orgánu a predchádzajúcim rozhodnutím RVPS MT č. j.: 503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty vo výške 4 000 eur v rozpore so zásadami správneho konania sa javí predchádzajúca námietka žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa RVPS MT č. j. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020 a žiadosti účastníka konania ako opodstatnená“, ktoré je len vlastným hodnotiacim úsudkom žalobcu a nie relevantnou žalobnou námietkou spôsobilou spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa.

63. Poukaz žalobcu na konania vedené v čase podania predmetnej správnej žaloby na Krajskom súde v Žiline (konania vedené pod sp. zn. 30S/41/2021, 31S/45/2021, 31S/47/2021, 31S/70/2021, 31S/89/2021, 31S/125/2021, 31S/86/2022 a 30S/126/2022) je z hľadiska súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verenej správy prvého stupňa bezpredmetný, keďže len zo samotnej skutočnosti, že sú vedené aj iné správne súdne konania na podklade iných správnych žalôb žalobcu, nevyplýva žiadny záver relevantný pre právne posúdenie predmetnej veci. Ďalej tvrdenie žalobcu, že niekoľkokrát namietal zaujatosť riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa a žiadal žalovaného ako nadriadený orgán verejnej správy, aby rozhodol, že kontrolnú činnosť u žalobcu má vykonávať iná regionálna a potravinová správa, pričom dosiaľ nebolo o jeho žiadosti rozhodnuté, je len konštatovaním žalobcu, ktoré nemá charakter relevantnej žalobnej námietky (viď bod 57. tohto rozsudku). Pre úplnosť ale správny súd uvádza, že odpoveď na dané tvrdenie žalobcu uviedol žalovaný už v napadnutom rozhodnutí na str. 26 a 27, keď uviedol, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti je jasne určená zákonom a žalovaný nemôže postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov veterinárnej správy podľa požiadaviek prevádzkovateľov. 64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nie sú zaťažené vadou nezákonnosti, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nepodpísali predsedníčka senátu JUDr. Darina Štoffová a členka senátu JUDr. Andrea Soukupová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.