Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-31S/212/2022 5022200630 09. 01. 2025 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX, B. D. A., zast.: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 4 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, B. D. A., 4/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, B. D. A., 5/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, B. D. A., 6/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, B. D. A., 7/ E. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX, B. D. A., 8/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX, B. D. A., 9/ A. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/XXXX, Q., 10/ R. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X/XXX, K., zast.: JUDr. Martin Benický, advokát, 029 47 Oravská Polhora 1236, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/046101-002/PAV zo dňa 26. septembra 2022, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom konania voči žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Mesto Kysucké Nové Mesto (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „mesto“) na základe návrhu R. B. B. – ďalšej účastníčky konania 10/ (ďalej ako „stavebníčka“ alebo „ĎÚK 10/“), ktorý bol stavebnému úradu doručený 14.08.2013 rozhodnutím č.s.: Výst. 11/9/2016-Kn zo dňa 20.02.2019 (ďalej ako „rozhodnutie o umiestnení stavby“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo o umiestnení stavby „Novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka“ na pozemkoch parc. č. KN-C 818/1 a 819/2 v k. ú. B. D. A. (ďalej aj ako „stavba“). 2. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby podala samostatné odvolanie žalobkyňa a spoločné odvolanie E. N. B. a A. F. – ďalší účastníci konania 7/ a 8/. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako vtedajší odvolací orgán odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/046101-002/PAV zo dňa 26.09.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) argumentujúc, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, so základnými zásadami správneho konania (zásadou súčinnosti, materiálnej pravdy, zásadou rovnosti). Zistil presne a úplne skutkový stav a následne vo veci náležite rozhodol.
3. V prvej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol najskôr rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP3-2019/030755/Vic zo dňa 25.10.2019 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Žiline Rozsudkom sp. zn. 30S/186/2019 zo dňa 23.06.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) - z dôvodu nepredloženia správnych spisov zo strany žalovaného orgánu správnemu súdu. 4. Ďalej žalovaný zhrnul obsah odvolaní a doterajší priebeh administratívneho konania s tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že nie je dôvod toto zrušiť. Stavebný úrad podľa žalovaného vyhodnotil súlad umiestňovanej stavby s aktuálne platným územným plánom Mesta Kysucké Nové Mesto, podľa ktorého sa stavba bude nachádzať na pozemkoch, ktoré sú súčasťou funkčných plôch O1 – plochy občianskej vybavenosti a F1 – polyfunkčné plochy. K námietke odvolateľov týkajúcej sa umiestnenia stavby na spoločnej hranici pozemkov a námietke nedodržania odstupov od spoločnej hranice žalovaný uviedol, že stavba je navrhnutá v preluke zástavby, ktorú možno označiť ako radovú, preto je námietka nedodržania odstupov stavieb nedôvodná. Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietke odvodu dažďovej vody, snehu a protipožiarnej bezpečnosti stavby, požiadavke na hĺbku traktu pre vnútroblok a požiadavke vypracovania hlukovej štúdie tak, že všetky vznesené námietky sú nedôvodné. V konaní nebolo potrebné predložiť ani architektonickú štúdiu, pretože podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, predložený návrh neodporuje požiadavkám vyplývajúcim zo záväznej časti Územného plánu Mesta Kysucké Nové Mesto, ktoré boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2016. Predložená projektová dokumentácia je v súlade s ust. § 3 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, predpis zrušený predpisom č. 200/2022 Z.z. (ďalej ako „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) a odvolateľmi namietaný nesúlad projektovej dokumentácie s § 9 cit. vyhlášky je nedôvodný, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na projektovú dokumentáciu k stavebnému konaniu a nie ku konaniu o umiestnení stavby. Žalovaný zamietol aj námietku týkajúcu sa vybudovania prípojok inžinierskych sietí s tým, že tieto prípojky boli riešené v samostatných konaniach a samostatnými rozhodnutiami (rozhodnutím zo 07.11.2016 elektrická prípojka a rozhodnutím z 30.07.2014 vodovodná a kanalizačná prípojka). Stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby na základe predloženej projektovej dokumentácie z roku 2013 upravenej a doplnenej v roku 2015 na základe pripomienok účastníkov konania. Pokiaľ odvolatelia namietali porušenie ich práva nahliadať do projektovej dokumentácie, žalovaný uviedol, že títo mali neobmedzenú možnosť nahliadať do projektovej dokumentácie a podávať pripomienky a námietky. Zároveň žalovaný poukázal na princíp súčinnosti, t.j. povinnosť účastníkov konania v rámci účinnej ochrany svojich práv aktívne sa zúčastňovať na administratívnom konaní a nielen pasívne čakať na procesné úkony orgánu verejnej správy. Žalobkyni boli v konaní zaslané kópie listín zo spisu a bolo jej umožnené nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si z neho listinné kópie. Stavebný úrad sa vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré si uplatnila v konaní pred prvostupňovým orgánom. Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body 5. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ako prvý žalobný dôvod uviedla nesprávne posúdenie okruhu účastníkov administratívneho konania. Žalovaný podľa nej prevzal okruh účastníkov administratívneho konania z prvého stupňa konania napriek tomu, že žalobkyňa namietala nesprávne určenie okruhu účastníkov – napr., že ústneho pojednávania vo veci sa dňa 19.01.2016 zúčastnil aj manžel stavebníčky, avšak nebol uvedený v zápisnici o ústnom pojednávaní. Zo zákona vyplýva, že nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je teda zrejmé, že minimálne čo sa týka umiestňovania stavby, mal stavebný úrad konať ako s účastníkom konania aj s manželom stavebníčky. Podľa žalobkyne stavebný úrad ani žalovaný neskúmal, kto bude dotknutý umiestnením stavby (okruh účastníkov konania). Vlastníkom susediaceho pozemku stavby je aj mesto Kysucké Nové Mesto, ktoré tak celkom jednoznačne malo byť účastníkom konania v odvolacom konaní. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti, že časti stavby označené ako vodovodná, kanalizačná a elektrická prípojka sú umiestnené priamo na pozemku mesta. Stavebný úrad ani žalovaný nekonal ani s ďalšími vlastníkmi susedných pozemkov (vrátane priľahlých pozemkov), a to menovite s nasledovnými osobami: J. I., B. L., A. E., A. M., A. F. a A. F.. Pokiaľ by orgán verejnej
správy správne posúdil stavbu, o ktorej umiestnenie ide, tak by bol neporovnateľne širší okruh účastníkov konania, pretože susednými pozemkami by boli mnohé iné pozemky a susednými stavbami by taktiež boli mnohé iné stavby. 6. Ďalej žalobkyňa namietala, že prvostupňové rozhodnutie je neurčité v otázke jednoznačného vymedzenia stavby, ktorá sa mala umiestniť. Ako vyplýva z názvu stavby a projektovej dokumentácie, tak predmetom konania bola aj elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka. Je otázne, či o týchto stavbách stavebný úrad vôbec rozhodol, keď v grafickej prílohe rozhodnutia o umiestnení stavby sa tieto prípojky nachádzajú, tieto sú uvedené aj v názve stavby, ale napriek tomu pozemok, na ktorom sú tieto prípojky, stavebný úrad neoznačil ako pozemok, na ktorom sa umiestňuje stavba a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že tieto prípojky neboli predmetom konania. 7. V súvislosti s prístupom k spisovému materiálu žalobkyňa namietala, že jej bol sprístupnený iba jeden návrh stavebníčky (návrh doručený stavebnému úradu 14.08.2013), ktorým žiadala umiestniť stavbu označenú ako „Hospodárska budova + elektrická prípojka“. Z návrhu teda jednoznačne vyplýva, že predmetom konania malo byť aj umiestnenie elektrickej prípojky. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že elektrická prípojka už bola realizovaná na základe ohlásenia drobnej stavby zo dňa 07.11.2017 a následného súhlasu stavebného úradu zo dňa 07.11.2016. Súhlas, ktorý rok prechádzal ohláseniu, vzbudzuje nedôveryhodnosť a nezrozumiteľnosť - je nemožné, aby súhlas vydal stavebný úrad pred tým ako bola stavba ohlásená. Žalovaný odmietol nahliadnutie do spisu a stavebný úrad uviedol, že žiadna projektová dokumentácia overená stavebný úradom neexistuje a nebude existovať. V spise sa objavila nová projektová dokumentácia, pričom stavebný úrad sa nijako nezaoberal tým, ako sa tam dostala a žalovaný tiež opomenul uvedené zistiť. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že žalovaný doplnil v rámci odvolacieho konania dokazovanie – vychádzal z fotodokumentácie online mapovej služby Google maps, pričom nedal žalobkyni možnosť sa k novým dôkazom vyjadriť. 8. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s posúdením funkcie navrhovanej stavby v rámci existujúceho urbanizmu a konštatovala, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že súladom stavby s územným plánom je automaticky vyriešená aj otázka urbanistického začlenenia stavby do územia a nie je potrebné predložiť k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby projektovú dokumentáciu, ktorej súčasťou je správne urbanistické začlenenie stavby do územia. Ďalej žalobkyňa namietala, že z rozhodnutia o umiestnení stavby nie je zrejmé, aká konkrétna technická vybavenosť sa tam má nachádzať a k čomu alebo komu je potrebná. Nesúhlasila s tým, že žalovaný vyhodnotil pozemky, na ktorých sa má stavba umiestniť ako pozemky, na ktorých je preluka radového domu. Pokiaľ by sa aj jednalo o radovú zástavbu, z rozmerov navrhovanej stavby je zrejmé, že minimálne zadná časť stavby podstatne presahuje priľahlú stavbu (nie sú v rade). Taktiež namietala, že v konaní neboli zohľadnené aktuálne stanoviská dotknutých orgánov – Krajského pamiatkového úradu, Stredoslovenskej distribučnej, a.s. Žilina, SPP-Distribúcia, a.s., SEVAK, a.s.. Záverom sa vyjadrila k doručovaniu písomností právnemu zástupcovi účastníka konania s konštatovaním, že pokiaľ účastníkovi konania nebolo riadne doručené predvolanie na prejednanie veci (bez špecifikovania na ktorý dátum), tak boli porušené jeho práva, čo sa dá odstrániť jedine novým prejednaním veci s riadnym doručením predvolania na prejednanie aj žalobkyni. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol že správna žaloba je obsahovo takmer totožná s odvolaním podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto zotrval na svojom odôvodnení, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Je toho názoru, že sa s odvolaním žalobkyne vysporiadal dostatočne obsiahle a zrozumiteľne, preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči podanej správnej žalobe. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 10. Ďalšia účastníčka konania 10/ - stavebníčka, vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že ju považuje za príklad toho, ako sa dá zneužívať právo a ako cielene žalobkyňa bráni stavebníčke pri využití jej nehnuteľnosti. Uviedla, že žalobkyňa má záujem o nehnuteľnosť stavebníčky (viackrát ju žiadala o prevod nehnuteľnosti za ňou určenú nízku cenu). Správnu žalobu považuje za účelovú, v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v dôsledku návrhov a podaní zo strany žalobkyne trvá územné
konanie už 10 rokov, čo pôvodný stavebný zámer stavebníčky predražilo. Nesúhlasila s tým, že je nesprávne vymedzený okruh účastníkov konania. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného okruhu účastníkov uviedla, že nie je dôvodné tvrdenie o tom, že účastníkom územného konania mali byť aj iní vlastníci pozemkov - za 10 rokov trvania územného konania sa nikto zo žalobkyňou udávaných osôb (vlastníkov pozemkov) nedožadoval toho, že má byť účastníkom konania. Poukázala na to, že správna žaloba obsahuje veľa účelových tvrdení, pričom súd ani orgán verejnej správy sa v odôvodnení rozhodnutia nemusí vyjadrovať ku všetkým okolnostiam, ktoré nemajú reálny vplyv na výsledok konania. Ak sa orgán verejnej správy nezaoberal každou námietkou strán, urobil tak zjavne preto, že daný argument nepovažoval za rozhodujúci pre rozhodnutie. 11. Ďalší účastníci konania A. F. a E. A. F. k správnej žalobe uviedli, že zastávajú názor, že mali byť účastníkmi administratívneho konania, pretože sú priamymi susedmi pozemku, ktorého sa konanie týkalo. Posúdenie žaloby ponechávajú na správny súd. 12. Ostatní ďalší účastníci konania (L. O., M. A., A. F., E. N. B., L. B., E. A., I. J.) doručili správnemu súdu obsahovo a formálne identické vyjadrenie obsahujúce nasledujúci text: Uvádzam, že sa v celom rozsahu stotožňujem s dôvodmi žaloby a v podrobnostiach na túto v celom rozsahu odkazujem. Replika žalobkyne 13. Žalobkyňa nepodala vo veci repliku. 14. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01.01.2023, došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli na nový ústredný orgán štátnej správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, regionálny úrad na úseku stavebného poriadku vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Podľa ust. § 180 ods. 3 SSP namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.file_0.jpg file_1.wmf V zmysle uvedených skutočností je teda v tomto konaní na strane žalovaného namiesto príslušného okresného úradu Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. 15. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobkyňa ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 09.01.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 16. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania žalovaného, t.j. v znení platnom a účinnom ku dňu 26.09.2022 (ďalej ako „Stavebný zákon“) (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby a o využívaní územia sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo
stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 17. Podľa § 37 ods. 1 až 3 Stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným požiadavkám na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 18. Podľa § 39a Stavebného zákona ods. 1 a 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 19. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (1) Návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje: a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia, c) zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, d) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností1) s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb, e) ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť, f) údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. (3) K návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú: a) situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a mapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach, b) dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach vypracovaná oprávnenou osobou; v prípadoch uvedených v § 45 ods. 6 písm. a) zákona postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, d) záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané, e) doklady o rokovaniach s účastníkmi územného konania, ak sa konali pred podaním návrhu. (4) K návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne
zrejmé najmä: a) údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená, b) urbanistické začlenenie stavby do územia, ktorý pozemok alebo jeho časť má byť určený ako stavebný, navrhované umiestnenie stavby na pozemku s vyznačením jej odstupov od hraníc pozemkov a od susedných stavieb vrátane výškového vyznačenia (spravidla v mierke 1: 500); v prípadoch uvedených v § 3 ods. 2 postačujú podklady podľa odseku 3 písm. a), c) architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, vzhľad a pôdorysné usporiadanie, d) údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby vo väzbe na základné požiadavky na stavby, e) údaje o požiadavkách stavby na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravné napojenie vrátane parkovania, zneškodňovanie odpadov a návrh napojenia stavby na dopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia územia, f) údaje o prevádzke alebo o výrobe vrátane základných technických parametrov navrhovaných technológií a zariadení; údaje o druhoch, kategóriách a množstve odpadov (okrem komunálnych odpadov), ktoré vzniknú pri prevádzke alebo výrobe, a návrh spôsobu nakladania s nimi, g) údaje o vplyve stavby, prevádzky alebo výroby na životné prostredie, zdravie ľudí a požiarnu ochranu vrátane návrhu opatrení na odstránenie alebo minimalizáciu negatívnych účinkov a návrh na zriadenie ochranného pásma, h) dotknuté ochranné pásma alebo chránené územia, dotknuté pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny, i) návrh ochrany stavby pred škodlivými vplyvmi a účinkami vrátane údajov o vhodnosti geologických, inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov v území, vrátane údajov o vhodnosti z hľadiska požiadaviek na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov, j) údaje o požiadavkách na stavbu z hľadiska civilnej ochrany, k) úpravy nezastavaných plôch pozemku a plôch, ktoré budú zazelenené, l) rozsah a usporiadanie staveniska. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 20. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby. Ide v poradí o tretie rozhodnutie vo veci návrhu stavebníčky ako vlastníčky pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorý bol príslušnému stavebnému úradu doručený dňa 14.08.2013. Stavba bola v návrhu označená ako „Hospodárska budova + elektrická prípojka“, k návrhu bola pripojená projektová dokumentácia stavby vypracovaná autorizovaným architektom a osobitne dokumentácia k elektrickej prípojke. 21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). 22. Prvú žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia okruhu účastníkov správneho konania správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je nepochybné, že orgán verejnej správy (stavebný úrad) má v zmysle § 34 Stavebného zákona konať s účastníkmi konania, okruh ktorých vymedzuje zákon. V tomto prípade stavebný úrad konal ako s účastníkmi konania (vlastníkmi susediacich pozemkov) s E. H. O., A. L. O., A. B., E. N. B. a A. F.. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že mal konať aj s ďalšími vlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb, je potrebné konštatovať, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/iných osôb. Možno sa domáhať len ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Pokiaľ ďalší účastníci konania, a to J. I., B. L., M. A. a E. A., ktorým správny súd doručoval správnu žalobu žalobkyne, vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že mali byť účastníkmi konania (avšak bez akejkoľvek bližšej argumentácie), mohli sa samostatnou správnou žalobou opomenutého účastníka domáhať postavenia účastníka konania, čo však v konaní osvedčené nebolo. Pokiaľ ide o manžela navrhovateľky, možno uviesť, že návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podávala ako stavebníčka výlučne R. B. B., preto stavebný úrad konal výlučne s ňou. Prípadné otázky týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov (stavebníčky a jej manžela) sa týkajú práv a právom chránených záujmov manželov, pričom žalobkyňa nijako nešpecifikovala ako skutočnosť, že účastníkom územného konania nebol manžel stavebníčky (rovnako ďalší vlastníci susediacich pozemkov) zasiahla do jej práv a právom chránených záujmov. Navyše, z výpisu z listu
vlastníctva, ktorý predložila stavebníčka k návrhu na vydanie územného rozhodnutia, vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že stavba je umiestňovaná priamo na hranici s pozemkom parc. č. 4888, ktorého vlastníkom je mesto Kysucké Nové Mesto, teda mesto malo byť účastníkom odvolacieho konania, správny súd uvádza, že obec je účastníkom konania, ak nie je stavebným úradom vo veci. V tomto prípade bola obec stavebným úradom vo veci, teda nemohla byť účastníkom konania, a to ani prvostupňového, ani odvolacieho konania, pretože platí jednota konania (prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok). 23. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku, že prvostupňové rozhodnutie je neurčité v otázke jednoznačného vymedzenia stavby, ktorá sa mala umiestniť. Z výroku rozhodnutia o umiestnení stavby (prvostupňového rozhodnutia) vyplýva, že sa umiestnila novostavba hospodárskej budovy (s pôdorysnými rozmermi a opisom stavebno-technického riešenia vrátane uvedenia účelu stavby). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že napojenie na vodovod je z jestvujúcej prípojky pozemku, kanalizácia je do jestvujúcej prípojky pozemku a napojenie elektrickej energie je taktiež z jestvujúcej prípojky pozemku. V prvostupňovom rozhodnutí je explicitne uvedené, že na prípojky pozemku (elektrická prípojka, vodovodná a kanalizačná prípojka) bol vydaný súhlas stavebného úradu dňa 30.07.2014 a 07.11.2016 (na základe ohlásenia drobnej stavby). Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že je otázne, či o prípojkách stavebný úrad rozhodol. Pri rozhodovaní o samotnom umiestnení stavby (prvostupňovým rozhodnutím) už o nich stavebný úrad nerozhodoval, pretože už boli realizované a odsúhlasené na základe ohlásenia drobnej stavby. Stavebný úrad teda už rozhodoval len o umiestnení stavby, pričom jeho rozhodnutie nerobí nezákonným skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia ponechal označenie stavby z projektovej dokumentácie („Novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka“), keď v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že o prípojkách bolo už skôr samostatne rozhodnuté, tvoria však nepochybne spolu so stavbou celok o ktorom sa konalo v zmysle návrhu stavebníčky. Námietka žalobkyne o nezrozumiteľnosti prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k umiestneniu elektrickej prípojky nie je dôvodná, hoci stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí evidentne nesprávne uviedol dátum ohlásenia drobnej stavby a súhlasu stavebného úradu (súhlas zo dňa 07.11.2016 nemohol predchádzať ohláseniu stavby zo dňa 07.11.2017), nespochybneným však zostal fakt, že elektrická prípojka bola realizovaná pred rozhodnutím o umiestnení stavby na základe ohlásenia drobnej stavby a následného súhlasu stavebného úradu pod č. Výst. 1884/1/2016-Kn. 24. Žalobkyňa ďalej namietala, že jej bol sprístupnený iba jeden návrh stavebníčky z augusta 2013, v ktorom žiadala rozhodnúť o umiestnení stavby s označením „Hospodárska budova + elektrická prípojka“, teda z návrhu jednoznačne vyplývalo, že predmetom konania malo byť aj umiestnenie elektrickej prípojky. Vzhľadom na to, ako už bolo uvedené v bode 23. tohto rozsudku, že na prípojky (elektrickú, vodovodnú a kanalizačnú prípojku) bol vydaný samostatný súhlas stavebného úradu, je zrejmé, že stavebný úrad už o nich osobitne nerozhodoval v rozhodnutí o umiestnení stavby, hoci stavbu označil ako „Novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka.“ Takéto vymedzenie stavby je presné, jednoznačné a žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ktoré ustanovenia zákona boli porušené tým, že stavebný úrad stavbu takto označil, hoci o prípojkách rozhodol pred samotným rozhodnutím o umiestnení stavby. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ako sa tvrdená nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia týkajúca sa vymedzenia stavby dotýka jej subjektívnych práv a povinností (ako zasahuje do jej práv a právom chránených záujmov). 25. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej boli sprístupnené dve rôzne projektové dokumentácie, a to jedna z roku 2013, ktorá mala byť prílohou návrhu na začatie územného konania a ďalej projektová dokumentácia z roku 2015, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konanie bolo vedené na základe návrhu na umiestnenie stavby z roku 2013, ktorého prílohou bola projektová dokumentácia stavby (taktiež z roku 2013), ktorá bola v roku 2015 opravená a doplnená v súvislosti so vznesenými námietkami (a to aj námietkami žalobkyne) v územnom konaní. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že k „druhej dokumentácii“ neexistovalo žiadne podanie, ktoré by mohlo objasniť, ako sa táto dokumentácia dostala do správneho spisu, pretože išlo o projektovú dokumentáciu k jednému návrhu na začatie konania, a to k návrhu z roku 2013 (v doplnenej projektovej dokumentácii je uvedený ako investor stavebníčka, v Sprievodnej správe je vysvetlené, prečo bola k návrhu na umiestnenie stavby doplnená „nová“ projektová dokumentácia). Z okolností veci vyplýva, že v súvislosti s doplnenou projektovou dokumentáciou z roku 2015 nešlo o nové konanie - nový návrh na začatie konania o umiestnení novej stavby, len úpravu projektovej dokumentácie, a to vzhľadom na námietky účastníkov konania týkajúce sa
zatienenia obytných miestností na rodinnom dome č. XXX nachádzajúcom sa na susediacom pozemku. Na základe týchto námietok stavebný úrad Rozhodnutím zo dňa 03.09.2015 administratívne konanie prerušil a vyzval stavebníčku, aby projektovú dokumentáciu doplnila o posúdenie vplyvu stavby na presvetlenie obytných miestností predmetného rodinného domu. Nato bol v konaní predložený dokument „Posúdenie času presvetlenia obytných miestností bytového domu č. XXX na parcele č. XXX/X Kysucké Nové Mesto novostavbou hospodárskej budovy Kysucké Nové Mesto ul. 1. mája, parcely č. XXX/X, XXX/X“ z októbra 2013 a „Expertízne posúdenie vplyvu plánovanej výstavby hospodárskej budovy na ul. 1. mája v Kysuckom Novom Meste na preslnenie susedného rodinného domu č. XXX a na denné osvetlenie obytných miestností v tomto susednom dome“ z decembra 2013. V roku 2016 bola predložená prepracovaná projektová dokumentácia „Novostavba hospodárskej budovy Kysucké Nové Mesto ul. 1. mája, parcely č. XXX/X, XXX/X“ z 11/2015 (sada 1 a 2) a „Koncepcia protipožiarneho riešenia stavby“ z februára 2016. Na základe výsledkov predchádzajúceho konania a so súhlasom stavebníčky projektant prepracoval projektovú dokumentáciu tak, že znížil výšku hrebeňa navrhovanej stavby o 2,250 m na kótu +5,850 m, čím sa celkovo znížila aj výška strešných rovín, ktoré vytvárali tieniacu prekážku na osvetlenie obytnej miestnosti kuchyne na prízemí susedného rodinného domu. Prepracovaná projektová dokumentácia má teda zmenený sklon strechy tak, aby stavba čo najmenej obmedzovala dostupnosť denného svetla v kontrolnom bode v kuchyni na prvom nadzemnom podlaží susedného domu číslo XXX. 26. Zavádzajúce je tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že stavebný úrad uviedol, že žiadna projektová dokumentácia overená stavebným úradom neexistuje a nebude existovať. Z pripojeného administratívneho spisu je nepochybné, že k návrhu na umiestnenie stavby bola pripojená projektová dokumentácia, ktorá bola na základe námietok účastníkov konania (vrátane námietok žalobkyne) neskôr doplnená a prepracovaná. Len pre úplnosť možno uviesť, že projektová dokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu (spisov), neobsahuje odtlačok pečiatky stavebného úradu ako to konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, čo ju však nediskvalifikovalo ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia (ak pochybil stavebný úrad pri opatrení projektovej dokumentácie odtlačkom pečiatky, nemôže to byť na ujmu navrhovateľovi – stavebníkovi). 27. V súvislosti s procesnými právami účastníkov konania žalobkyňa namietala, že žalovaný absolútne odmietol nahliadnutie do spisu žalovaného. Pretože žalobkyňa toto tvrdenie nijako bližšie nezdôvodnila ani neosvedčila, zostáva v rovine tvrdenia. Žalovaný na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa ako aj ďalší účastníci konania, mali možnosť kedykoľvek do administratívneho spisu nahliadnuť, vyžiadať si kópie zo spisov, čo žalobkyňa aj využila. Úvahy žalobkyne o tom, že až zo spisu predloženého na správny súd bude zrejmé, čo všetko ešte orgán verejnej správy nepredložil a nesprístupnil žalobkyni, sú len úvahami hypotetickými. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že v správnom súdnom konaní poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom vychádza z konkrétnych tvrdení žalobcu súc viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, keď nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Žalobkyňa namietala, že jej nebol poskytnutý kompletný administratívny spis v súvislosti s čím špecifikovala, že dňa 16.01.2019 jej bola sprístupnená nová časť spisu, ale až po uplynutí lehoty na podanie námietok, čím stavebný úrad odobral žalobkyni takýmto nezákonným postupom právo vykonávať práva účastníka konania, najmä podať námietky. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobkyňa bola oboznámená s termínom ústneho pojednávania vo veci, ktoré bolo nariadené na deň 11.10.2018 - dňa 20.09.2018 jej bolo doručené Oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania – nové prejednanie zo dňa 17.09.2018. Ústneho pojednávania sa zúčastnil jej právny zástupca JUDr. Ivan Glovniak, ktorý zotrval na námietkach, ktoré doručil stavebnému úradu ešte pred termínom konania samotného ústneho pojednávania. Správny súd žiadnym spôsobom nespochybňuje práva účastníkov konania, medzi ktoré patrí aj právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, v tomto smere sa však javí ako nepochybné, že účastník konania (účastníci konania) mali kedykoľvek možnosť nahliadnuť do spisu. V Oznámení o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania - nové prejednanie zo dňa 17.09.2018, bolo výslovne uvedené, že za účelom prerokovania návrhu stavebníčky zo dňa 14.08.2013 na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná ročná prípojka“ sa nariaďuje ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11.10.2018, účastníci boli poučení, že môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na stavebnom úrade, č. dverí 47. Dňa 08.10.2018 zástupca žalobkyne stavebnému úradu oznámil, že prevzal zastúpenie účastníčky konania a podal písomne námietky a pripomienky k návrhu. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavebný úrad listom zo dňa 15.10.2018 (t.j. až po konaní
ústneho pojednávania) oboznámil pôvodného zástupcu žalobkyne (Advokátsku kanceláriu Andrea Havelková, s.r.o.) s doterajším priebehom konania a vyzval ju na vyjadrenie k návrhu, táto skutočnosť však nič nemení na tom, že ústneho pojednávania dňa 11.10.2018 sa zúčastnil zástupca žalobkyne a k návrhu na umiestnenie stavby boli včas podané pripomienky žalobkyne. Pre úplnosť správny súd dodáva, že Dohoda o ukončení právneho zastúpenia žalobkyne Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o. bola podpísaná až dňa 24.10.2018. 28. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný v odvolacom konaní vykonával dokazovanie, ktoré nebolo vykonané prvostupňovým orgánom, a teda logicky musel byť doplnený administratívny spis. Na tomto mieste správny súd uvádza, že doplnením dokazovania nebolo vyžiadanie si výpisu z registra obyvateľov týkajúceho sa osoby stavebníčky v súvislosti s odvolacou námietkou, že v konaní nebola stavebníčka jednoznačne identifikovaná. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s námietkou žalobkyne, že na ulici 1. mája v Kysuckom Novom Meste sa nenachádza radová zástavba poukázal, o.i. na snímku z online mapovej služby Google maps, ide v materiálnom zmysle o doplnenie dokazovania, avšak správny súd rozumie, že pokiaľ žalobkyňa trvala na tom, že na danej ulici sa radová zástavba nenachádza, pričom túto skutočnosť nebolo možné preukázať rozhodnutím o existencii radovej zástavby (keďže nijaké takéto rozhodnutie sa nevydáva), žalovaný poukázal aj na snímku z uvedenej online mapovej služby spoločnosti Google. Žalobkyňa v celom konaní napriek objektívnemu stavu (existencii radovej zástavby) prezentovala záver, že na danej ulici sa radová zástavba nenachádza, pričom však neprodukovala žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia a žiadala, aby jej tvrdenie vyvrátil stavebný úrad, ktorý ho však objektívne nemohol vyvrátiť, pretože rozhodnutie o tom, či sa na ulici nachádza radová zástavba alebo nie, sa nevydáva a vychádza sa z reálneho stavu veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní oboznámená o doplnení podkladov do spisu, konkrétne o doplnení vyjadrenia Slovak Telekom, a.s. zo dňa 16.09.2019 a vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Čadci tiež zo dňa 16.09.2019. Iné dôkazy v odvolacom konaní doplnené neboli. 29. Ďalšie námietky žalobkyne sa týkali nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie územného rozhodnutia, konkrétne podmienok ust. § 3 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. týkajúcich sa súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou a urbanistického začlenenia stavby do územia. Žalobkyňa taktiež namietala, že z projektovej dokumentácie nie je zrejmé architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby, dopravné napojenie. Zo Sprievodnej správy E. T. P. z novembra 2015 (prepracovanej projektovej dokumentácie) je však zrejmé, že tieto údaje v projektovej dokumentácii boli zapracované, keď sa v nej uvádza, že stavba „Novostavba hospodárskej budovy“ má byť umiestnená na pozemku, ktorý je súčasťou mestskej radovej zástavby na ulici 1. mája (v Kysuckom Novom Meste, pozn. správneho súdu). Hmotové a materiálové riešenie rešpektuje lokalitu, v ktorej je objekt osadený. Objekt po prestavení nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a po uvedení do užívania architektonicky dotvorí raz územia. Stavba rešpektuje platné všeobecno-technické a hygienické predpisy a prislúchajúce STN. Pretože pôvodný návrh z roku 2013 nevyhovoval s požiadavkou na dostupnosť denného svetla v kuchyni na prvom nadzemnom podlaží susediaceho domu (rodinného domu súpisné číslo XXX, v ktorom býva žalobkyňa, pozn. správneho súdu), nový predkladaný návrh z novembra 2015 má zmenený sklon strechy tak, aby čo najmenej obmedzoval dostupnosť denného svetla v kontrolnom bode susedného rodinného domu. V posudzovanom bode k tomuto oknu došlo k zníženiu strechy plánovanej novostavby o cca 2 250 mm. Objekt má väzbu na okolitú zástavbu, pretože sa nachádza v kompaktnej uličnej zástavbe a susedí štítovými stenami so susednými objektmi na danej ulici. Stavba sa nachádza na pozemku prístupnom z miestnej komunikácie. Objekt je navrhnutý na jednoduchej pôdorysnej schéme tak, aby svojou mierkou a proporciou rešpektoval okolitú zástavbu. Hmotová skladba, výškové zónovanie a tvaroslovné prvky rešpektujú prostredie. Architektonický výraz uličnej fasády objektu vychádza z tvaroslovia pôvodných fasád na ulici. 30. Žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie skutočnosti, že stavba nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania s tým, že v zmysle ust. § 3 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. sa k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby prikladá dokumentácia, z ktorej musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou a urbanistické začlenenie stavby do územia, ktorý pozemok alebo jeho časť má byť určený ako stavebný, navrhované umiestnenie stavby na pozemku s vyznačením jej odstupov od hraníc pozemkov a od susedných stavieb vrátane výškového vyznačenie. Správny súd uvádza, že stavebný úrad posudzoval súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, odôvodnil, že umiestnenie stavby v danom území nie je v rozpore
s cieľmi a zámermi územného plánovania, teda s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona (čo napokon žalobkyňa ani nespochybňovala). Pokiaľ ide o urbanistické začlenenie stavby do územia, toto bolo podrobne opísané v predloženej projektovej dokumentácii (pozri obsah Sprievodnej správy Ing. arch. Rudolfa Chodelku z novembra 2015), stavebný úrad a žalovaný vyhodnotili urbanistické začlenenie stavby do územia, keď konštatovali, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že projektová dokumentácia neobsahovala aj ďalšie náležitosti vyžadované citovanou vyhláškou, správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že projektová dokumentácia vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (predpis zrušený predpisom č. 200/2022 Z.z.). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa na viacerých miestach len uviedla, čo všetko mala projektová dokumentácia ešte obsahovať bez väzby na to, ako sa uvedené nedostatky mali prejaviť v zásahu do jej práv a právom chránených záujmov. Javí sa, že žalobkyňa sa snaží vytknúť prvostupňovému aj napadnutému rozhodnutiu všetky nedostatky, avšak bez vysvetlenia ako uvedené zasahuje do jej práv. Len poukaz žalobkyne na zákonnú úpravu nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ žalobkyňa nešpecifikovala, čo konkrétne v konaní nebolo predložené a ako uvedená skutočnosť dopadá na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (zo všeobecne formulovanej námietky nie je zrejmé, o aké konkrétne pochybenie malo ísť a s akým následkom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia). 31. Keďže z okolností veci je nepochybné (čo napokon nepriamo uznala aj žalobkyňa), že stavba je navrhnutá v uličnej zástavbe, ktorú je možné označiť ako radovú, nie je dôvodná ani námietka žalobkyne o nedodržaní predpisov o odstupových vzdialenostiach medzi stavbami, teda o nedodržaní zákonných podmienok pre umiestnenie stavby (§ 6 „Odstupy stavieb“ vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že pojem „preluka“ je terminus technicus bežne používaný odbornou aj laickou verejnosťou, ktorý však nie je v právnych predpisoch vyslovene definovaný. Užíva sa s cieľom umožniť doplnenie stávajúcej súvislej zástavby vhodnou stavbou pri rešpektovaní všetkých urbanistických a architektonických zásad, a to ako stavieb pre bývanie, tak aj stavieb nebytových. Radová zástavba je vzájomná náväznosť stavieb na sebe bez ohľadu na ich dĺžku, šírku či výšku. Preto nie je dôvodná námietka, že stavba presahuje zadnou časťou priľahlú zástavbu, teda nebolo možné aplikovať výnimku o odstupe stavieb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z miestnych pomerov je zrejmé, že dané záujmové územie má nepochybne radovú uličnú zástavbu, o čom okrem iného svedčí aj snímka z aplikácie streetview na stránke U.. Žalobkyňa uznala, že na iných a prípadne susediacich pozemkoch sa radové domy nachádzajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti stavebný úrad správne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že vo veci ide o stavebnú preluku, v dôsledku čoho sa neaplikovali ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Vzhľadom na to, že ide o stavbu umiestňovanú v stavebnej medzere radovej zástavby, neaplikuje sa ani podmienka ust. § 6 ods. 6 citovanej vyhlášky (Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby). V súvislosti s námietkou žalobkyne, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby v rozpore s ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky (Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.), správny súd uvádza, že v konaní bol predložený svetlotechnický posudok H. E. V. K., ktorý žalobkyňa nespochybnila, preto neobstojí jej námietka, že súlad s uvedeným ustanovením vyhlášky nemôže byť preukázaný iba posúdením osvetlenia a preslnenia. 32. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., podľa, ktorého sa k návrhu prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce a v tejto súvislosti uviedla, že niektoré vyjadrenia už neboli v čase rozhodovania žalovaného v platnosti. Nie je pravda, že v čase rozhodnutia stavebného úradu (vydania prvostupňového rozhodnutia) nebolo platné vyjadrenie Stredoslovenskej distribučnej, a.s. zo dňa 07.06.2018, pretože toto platilo 12 mesiacov, t.j. do 07.06.2019, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 20.02.2019. Rovnako bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia
v platnosti vyjadrenie Slovak Telekom, a.s. zo dňa 18.01.2019 (navyše doplnené v odvolacom konaní o nové vyjadrenie). Vyjadrenie SPP-Distribúcia, a.s. bolo síce zo dňa 31.05.2018, ale nemalo obmedzenú platnosť. Hoci v stanovisku sa uvádza, že ho nie je možné použiť pre účely konaní podľa Stavebného zákona, je z neho zrejmá informácia, že na pozemkoch, na ktorých má byť umiestnená stavba, sa plynárenské zariadenia v správe SPP-Distribúcia, a.s. nenachádzajú. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila, že je potrebné vyžiadať si stanovisko k projektovej dokumentácii stavby, neodôvodnila však, z čoho predmetná povinnosť stavebnému úradu vyplývala, ak predmetom návrhu na umiestnenie stavby bola stavba bez plynovej prípojky. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odkázal na stanovisko Krajského pamiatkového úradu z 23.07.2013, pričom opomenul, že toto stanovisko je viac ako 10 rokov staré, uvedené podľa správneho súdu samo osebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z okolností veci je nesporné, že stavba má byť umiestnená v preluke radovej zástavby, žalobkyňa nenamietala, že by od vydania súhlasného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v roku 2013 (pred podaním návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby) došlo na pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba, resp. na okolitých pozemkoch a stavbách k zmene, ktorá by si vyžadovala nové stanovisko Krajského pamiatkového úradu. Je ďalej nepochybné, že konanie o umiestnenie predmetnej stavby trvá (nie z dôvodov na strane stavebníčky) už viac ako 10 rokov. Ako až šikanózna sa potom javí žalobná námietka o neaktuálnosti stanoviska Krajského pamiatkového úradu k navrhovanej stavbe, ako aj námietka, že pamiatkový úrad vydal stanovisko k inej stavbe ako bola posudzovaná v administratívnom konaní, keď z okolností veci je nepochybné, že ide stále o návrh stavby hospodárskej budovy, kde ku zmene projektovej dokumentácie (zníženiu stavby) došlo aj v dôsledku námietok žalobkyne a konanie prebieha niekoľko rokov vzhľadom na pripomienky a podania účastníkov konania. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že stavebný úrad vyžadoval vyjadrenie spoločnosti Slovak Telecom, a.s., ale spoločnosti Orange Slovensko, a.s., UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o alebo iných si nevyžadoval, žalobkyňa neuviedla, aký vplyv má táto skutočnosť na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ako sa premietla do porušenia jej práv a povinností. 33. Dôvodná nie je ani žalobná námietka, že z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní vôbec nevyplýva, že by sa umiestňovaná hospodárska budova dala považovať za technickú vybavenosť a už vôbec nie potrebnú. Nie je pravdivý argument žalobkyne, že z odôvodnenia a výroku rozhodnutia o umiestnení stavby nie je zrejmé, aká konkrétna technická vybavenosť sa tam má nachádzať a k čomu alebo komu je potrebná. Vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby je uvedené, že stavba bude využívaná ako príslušné skladové priestory pre bytové jednotky umiestnené v polyfunkčnom objekte č. XXXX na ul. 1 mája, Kysucké Nové Mesto vo vlastníctve navrhovateľky. V zmysle uvedeného neobstojí žalobná námietka, že pod hospodárskou budovou možno rozumieť budovu, v ktorej sa bude skladovať seno, hnoj, budú sa tam skladovať rôzne hospodárske zvieratá a podobne. 34. Nie je dôvodná ani námietka, že z rozhodnutia stavebného úradu nevyplýva vyhodnotenie plôch pre parkovanie návštevníkov, pretože nejde o objekt, ktorý by mal byť využívaný verejnosťou, má ísť o skladové priestory pre bytové jednotky umiestnené v polyfunkčnom objekte. Z projektovej dokumentácie vyplýva (a v konaní to nijako spochybnené nebolo), že stavba je prístupná priamo z ulice. 35. Pokiaľ žalobkyňa v závere správnej žaloby opätovne poukázala na to, že jej nebolo riadne doručené predvolanie na prejednanie veci (zrejme ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.10.2018), je potrebné uviesť, že ak aj v dôsledku procesnej chyby predvolanie na ústne pojednávanie bolo zaslané priamo žalobkyni a nie jej zástupcovi v konaní a žalobkyňa sa prostredníctvom svojho zástupcu predmetného ústneho pojednávania zúčastnila a vzniesla námietky, dané procesné pochybenie nie je takým pochybením, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2016 sp. zn. 2Sžf/18/2024, v zmysle, ktorého „pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup či, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.“ Hoci povinnosťou orgánu verejnej správy bolo konať so zástupcom účastníka konania, táto vada nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a teda vplyv na materiálne posúdenie veci. Úlohou správnych súdov nie reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takých okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnom právnu pozíciu dotknutého účastníka konania. 36. Rozhodnutie o umiestnení stavby (prvostupňové rozhodnutie) obsahuje zákonné náležitosti (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.) a stavebný úrad sa v konaní riadil ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu o umiestňovaní stavieb a zistil náležite skutkový stav veci, preto žalovaný dôvodne toto rozhodnutie potvrdil ako zákonné a správne. 37. Pretože správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, podľa § 190 SSP ju zamietol. Súčasne správny súd podotýka, že viaceré tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe nemohol vyhodnotiť ako relevantné žalobné námietky (ich formulácia neumožňovala vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia), keďže predstavovali len vlastné hodnotenie veci žalobkyňou bez toho, aby žalobkyňa uviedla, ktoré ustanovenie zákona orgány verejnej správy porušili a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Napr. išlo o ničím nepodložené konštatovanie na str. 8 správnej žaloby, že koncepcia stavby nerešpektuje niveletu a kontext okolitej zástavby a vážne narúša jej charakter (ktoré odporuje záverom zodpovedného architekta uvedeným v Sprievodnej správe projektovej dokumentácie stavby). Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobkyňa v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobkyne vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobkyne vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad. Všeobecné tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe, resp. citácie právnej úpravy, nepredstavujú relevantnú a konkrétnu žalobnú námietku, ktorá by umožňovala správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. 38. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (a ani ich vynaloženie nevyplýva zo spisu), pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradila žalobkyňa (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania voči žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd (§ 169 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.