{"guid": "59d200d3-2f56-4e02-bd04-aeb4504b9866:5442c75d-3cba-4e09-a6f3-e0b7e20212ae", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2", "spisova_znacka": "ZA-31S/212/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/212/2022 z 9. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 9. januára 2025, sp. zn. ZA-31S/212/2022, ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2", "identifikacne_cislo": "5022200630", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2025-01-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2", "nazov": "§ 39 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 453/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/453-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 453/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/453-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 453/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/453/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/453-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/2000/453#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5442c75d-3cba-4e09-a6f3-e0b7e20212ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-31S/212/2022\n5022200630\n09. 01. 2025\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2025:5022200630.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci\nžalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX, B. D. A., zast.: JUDr. Ivan Glovniak,\nadvokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie\na výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 4 669 464, za účasti\nďalších účastníkov konania: 1/ E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom G. H. XXX, 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, B. D. A., 4/ L. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. XXXX/XX, B. D. A., 5/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, B. D. A., 6/ M. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom K. XX, B. D. A., 7/ E. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX, B. D. A., 8/ A.\nF., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX, B. D. A., 9/ A. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/XXXX,\nQ., 10/ R. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X/XXX, K., zast.: JUDr. Martin Benický, advokát, 029 47\nOravská Polhora 1236, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/046101-002/PAV zo dňa 26. septembra 2022, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nĎalším účastníkom konania voči žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Mesto Kysucké Nové Mesto (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „mesto“) na základe návrhu R. B. B.\n– ďalšej účastníčky konania 10/ (ďalej ako „stavebníčka“ alebo „ĎÚK 10/“), ktorý bol stavebnému úradu\ndoručený 14.08.2013 rozhodnutím č.s.: Výst. 11/9/2016-Kn zo dňa 20.02.2019 (ďalej ako „rozhodnutie\no umiestnení stavby“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo o umiestnení stavby „Novostavba\nhospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka“ na pozemkoch parc. č. KN-C 818/1\na 819/2 v k. ú. B. D. A. (ďalej aj ako „stavba“).\n2. Proti rozhodnutiu o umiestnení stavby podala samostatné odvolanie žalobkyňa a spoločné\nodvolanie E. N. B. a A. F. – ďalší účastníci konania 7/ a 8/. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej\npolitiky ako vtedajší odvolací orgán odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím\nč. OU-ZA-OVBP2-2022/046101-002/PAV zo dňa 26.09.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)\nargumentujúc, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, so základnými zásadami správneho\nkonania (zásadou súčinnosti, materiálnej pravdy, zásadou rovnosti). Zistil presne a úplne skutkový stav\na následne vo veci náležite rozhodol.\n\n3. V prvej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu rozhodol najskôr rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP3-2019/030755/Vic zo dňa 25.10.2019 tak,\nže odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Žiline Rozsudkom sp. zn.\n30S/186/2019 zo dňa 23.06.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z\ndôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „SSP“) - z dôvodu nepredloženia správnych spisov zo strany žalovaného orgánu\nsprávnemu súdu.\n4. Ďalej žalovaný zhrnul obsah odvolaní a doterajší priebeh administratívneho konania s tým, že po\npreskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že nie je dôvod toto zrušiť. Stavebný úrad\npodľa žalovaného vyhodnotil súlad umiestňovanej stavby s aktuálne platným územným plánom Mesta\nKysucké Nové Mesto, podľa ktorého sa stavba bude nachádzať na pozemkoch, ktoré sú súčasťou\nfunkčných plôch O1 – plochy občianskej vybavenosti a F1 – polyfunkčné plochy. K námietke odvolateľov\ntýkajúcej sa umiestnenia stavby na spoločnej hranici pozemkov a námietke nedodržania odstupov od\nspoločnej hranice žalovaný uviedol, že stavba je navrhnutá v preluke zástavby, ktorú možno označiť\nako radovú, preto je námietka nedodržania odstupov stavieb nedôvodná. Žalovaný sa ďalej vyjadril\nk námietke odvodu dažďovej vody, snehu a protipožiarnej bezpečnosti stavby, požiadavke na hĺbku\ntraktu pre vnútroblok a požiadavke vypracovania hlukovej štúdie tak, že všetky vznesené námietky\nsú nedôvodné. V konaní nebolo potrebné predložiť ani architektonickú štúdiu, pretože podkladom pre\nvydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, predložený návrh neodporuje požiadavkám\nvyplývajúcim zo záväznej časti Územného plánu Mesta Kysucké Nové Mesto, ktoré boli vyhlásené\nVšeobecne záväzným nariadením č. 1/2016. Predložená projektová dokumentácia je v súlade s ust. §\n3 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, predpis\nzrušený predpisom č. 200/2022 Z.z. (ďalej ako „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) a odvolateľmi namietaný\nnesúlad projektovej dokumentácie s § 9 cit. vyhlášky je nedôvodný, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje\nna projektovú dokumentáciu k stavebnému konaniu a nie ku konaniu o umiestnení stavby. Žalovaný\nzamietol aj námietku týkajúcu sa vybudovania prípojok inžinierskych sietí s tým, že tieto prípojky\nboli riešené v samostatných konaniach a samostatnými rozhodnutiami (rozhodnutím zo 07.11.2016\nelektrická prípojka a rozhodnutím z 30.07.2014 vodovodná a kanalizačná prípojka). Stavebný úrad\nrozhodol o umiestnení stavby na základe predloženej projektovej dokumentácie z roku 2013 upravenej\na doplnenej v roku 2015 na základe pripomienok účastníkov konania. Pokiaľ odvolatelia namietali\nporušenie ich práva nahliadať do projektovej dokumentácie, žalovaný uviedol, že títo mali neobmedzenú\nmožnosť nahliadať do projektovej dokumentácie a podávať pripomienky a námietky. Zároveň žalovaný\npoukázal na princíp súčinnosti, t.j. povinnosť účastníkov konania v rámci účinnej ochrany svojich práv\naktívne sa zúčastňovať na administratívnom konaní a nielen pasívne čakať na procesné úkony orgánu\nverejnej správy. Žalobkyni boli v konaní zaslané kópie listín zo spisu a bolo jej umožnené nahliadnuť\ndo spisu a vyhotoviť si z neho listinné kópie. Stavebný úrad sa vysporiadal dostatočne obsiahlo\na zrozumiteľne so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré si uplatnila v konaní pred prvostupňovým\norgánom.\nZhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body\n5. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia\nrozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ako prvý žalobný dôvod uviedla nesprávne\nposúdenie okruhu účastníkov administratívneho konania. Žalovaný podľa nej prevzal okruh účastníkov\nadministratívneho konania z prvého stupňa konania napriek tomu, že žalobkyňa namietala nesprávne\nurčenie okruhu účastníkov – napr., že ústneho pojednávania vo veci sa dňa 19.01.2016 zúčastnil\naj manžel stavebníčky, avšak nebol uvedený v zápisnici o ústnom pojednávaní. Zo zákona vyplýva,\nže nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov. Je teda zrejmé, že minimálne čo sa týka umiestňovania stavby, mal stavebný úrad konať\nako s účastníkom konania aj s manželom stavebníčky. Podľa žalobkyne stavebný úrad ani žalovaný\nneskúmal, kto bude dotknutý umiestnením stavby (okruh účastníkov konania). Vlastníkom susediaceho\npozemku stavby je aj mesto Kysucké Nové Mesto, ktoré tak celkom jednoznačne malo byť účastníkom\nkonania v odvolacom konaní. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti, že časti stavby označené\nako vodovodná, kanalizačná a elektrická prípojka sú umiestnené priamo na pozemku mesta. Stavebný\núrad ani žalovaný nekonal ani s ďalšími vlastníkmi susedných pozemkov (vrátane priľahlých pozemkov),\na to menovite s nasledovnými osobami: J. I., B. L., A. E., A. M., A. F. a A. F.. Pokiaľ by orgán verejnej\n\nsprávy správne posúdil stavbu, o ktorej umiestnenie ide, tak by bol neporovnateľne širší okruh účastníkov\nkonania, pretože susednými pozemkami by boli mnohé iné pozemky a susednými stavbami by taktiež\nboli mnohé iné stavby.\n6. Ďalej žalobkyňa namietala, že prvostupňové rozhodnutie je neurčité v otázke jednoznačného\nvymedzenia stavby, ktorá sa mala umiestniť. Ako vyplýva z názvu stavby a projektovej dokumentácie,\ntak predmetom konania bola aj elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka. Je otázne, či o týchto\nstavbách stavebný úrad vôbec rozhodol, keď v grafickej prílohe rozhodnutia o umiestnení stavby sa\ntieto prípojky nachádzajú, tieto sú uvedené aj v názve stavby, ale napriek tomu pozemok, na ktorom\nsú tieto prípojky, stavebný úrad neoznačil ako pozemok, na ktorom sa umiestňuje stavba a žalovaný v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že tieto prípojky neboli predmetom konania.\n7. V súvislosti s prístupom k spisovému materiálu žalobkyňa namietala, že jej bol sprístupnený iba\njeden návrh stavebníčky (návrh doručený stavebnému úradu 14.08.2013), ktorým žiadala umiestniť\nstavbu označenú ako „Hospodárska budova + elektrická prípojka“. Z návrhu teda jednoznačne vyplýva,\nže predmetom konania malo byť aj umiestnenie elektrickej prípojky. Stavebný úrad v prvostupňovom\nrozhodnutí uviedol, že elektrická prípojka už bola realizovaná na základe ohlásenia drobnej stavby\nzo dňa 07.11.2017 a následného súhlasu stavebného úradu zo dňa 07.11.2016. Súhlas, ktorý rok\nprechádzal ohláseniu, vzbudzuje nedôveryhodnosť a nezrozumiteľnosť - je nemožné, aby súhlas vydal\nstavebný úrad pred tým ako bola stavba ohlásená. Žalovaný odmietol nahliadnutie do spisu a stavebný\núrad uviedol, že žiadna projektová dokumentácia overená stavebný úradom neexistuje a nebude\nexistovať. V spise sa objavila nová projektová dokumentácia, pričom stavebný úrad sa nijako nezaoberal\ntým, ako sa tam dostala a žalovaný tiež opomenul uvedené zistiť. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť,\nže žalovaný doplnil v rámci odvolacieho konania dokazovanie – vychádzal z fotodokumentácie online\nmapovej služby Google maps, pričom nedal žalobkyni možnosť sa k novým dôkazom vyjadriť.\n8. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s posúdením funkcie navrhovanej stavby v rámci existujúceho\nurbanizmu a konštatovala, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že súladom\nstavby s územným plánom je automaticky vyriešená aj otázka urbanistického začlenenia stavby do\núzemia a nie je potrebné predložiť k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby projektovú\ndokumentáciu, ktorej súčasťou je správne urbanistické začlenenie stavby do územia. Ďalej žalobkyňa\nnamietala, že z rozhodnutia o umiestnení stavby nie je zrejmé, aká konkrétna technická vybavenosť\nsa tam má nachádzať a k čomu alebo komu je potrebná. Nesúhlasila s tým, že žalovaný vyhodnotil\npozemky, na ktorých sa má stavba umiestniť ako pozemky, na ktorých je preluka radového domu.\nPokiaľ by sa aj jednalo o radovú zástavbu, z rozmerov navrhovanej stavby je zrejmé, že minimálne\nzadná časť stavby podstatne presahuje priľahlú stavbu (nie sú v rade). Taktiež namietala, že\nv konaní neboli zohľadnené aktuálne stanoviská dotknutých orgánov – Krajského pamiatkového\núradu, Stredoslovenskej distribučnej, a.s. Žilina, SPP-Distribúcia, a.s., SEVAK, a.s.. Záverom sa\nvyjadrila k doručovaniu písomností právnemu zástupcovi účastníka konania s konštatovaním, že pokiaľ\núčastníkovi konania nebolo riadne doručené predvolanie na prejednanie veci (bez špecifikovania na\nktorý dátum), tak boli porušené jeho práva, čo sa dá odstrániť jedine novým prejednaním veci s riadnym\ndoručením predvolania na prejednanie aj žalobkyni.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol že správna žaloba je obsahovo takmer\ntotožná s odvolaním podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto zotrval na svojom odôvodnení,\nktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Je toho názoru, že sa s odvolaním žalobkyne vysporiadal\ndostatočne obsiahle a zrozumiteľne, preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči\npodanej správnej žalobe.\nVyjadrenie ďalších účastníkov konania\n10. Ďalšia účastníčka konania 10/ - stavebníčka, vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že ju považuje\nza príklad toho, ako sa dá zneužívať právo a ako cielene žalobkyňa bráni stavebníčke pri využití\njej nehnuteľnosti. Uviedla, že žalobkyňa má záujem o nehnuteľnosť stavebníčky (viackrát ju žiadala\no prevod nehnuteľnosti za ňou určenú nízku cenu). Správnu žalobu považuje za účelovú, v tejto\nsúvislosti poukázala na skutočnosť, že v dôsledku návrhov a podaní zo strany žalobkyne trvá územné\n\nkonanie už 10 rokov, čo pôvodný stavebný zámer stavebníčky predražilo. Nesúhlasila s tým, že je\nnesprávne vymedzený okruh účastníkov konania. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného\nokruhu účastníkov uviedla, že nie je dôvodné tvrdenie o tom, že účastníkom územného konania mali byť\naj iní vlastníci pozemkov - za 10 rokov trvania územného konania sa nikto zo žalobkyňou udávaných\nosôb (vlastníkov pozemkov) nedožadoval toho, že má byť účastníkom konania. Poukázala na to, že\nsprávna žaloba obsahuje veľa účelových tvrdení, pričom súd ani orgán verejnej správy sa v odôvodnení\nrozhodnutia nemusí vyjadrovať ku všetkým okolnostiam, ktoré nemajú reálny vplyv na výsledok konania.\nAk sa orgán verejnej správy nezaoberal každou námietkou strán, urobil tak zjavne preto, že daný\nargument nepovažoval za rozhodujúci pre rozhodnutie.\n11. Ďalší účastníci konania A. F. a E. A. F. k správnej žalobe uviedli, že zastávajú názor, že mali byť\núčastníkmi administratívneho konania, pretože sú priamymi susedmi pozemku, ktorého sa konanie\ntýkalo. Posúdenie žaloby ponechávajú na správny súd.\n12. Ostatní ďalší účastníci konania (L. O., M. A., A. F., E. N. B., L. B., E. A., I. J.) doručili správnemu\nsúdu obsahovo a formálne identické vyjadrenie obsahujúce nasledujúci text: Uvádzam, že sa v celom\nrozsahu stotožňujem s dôvodmi žaloby a v podrobnostiach na túto v celom rozsahu odkazujem.\nReplika žalobkyne\n13. Žalobkyňa nepodala vo veci repliku.\n14. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001\nZ. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01.01.2023, došlo k zmene kompetencií na úseku\núzemného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli na nový ústredný orgán štátnej správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe\npre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, regionálny\núrad na úseku stavebného poriadku vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach,\nv ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Podľa ust. § 180 ods. 3 SSP\nnamiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý\nprešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.file_0.jpg\nfile_1.wmf\nV zmysle uvedených skutočností je teda v tomto konaní na strane žalovaného namiesto príslušného\nokresného úradu Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.\n15. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov\n(§ 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov), sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP a miestne príslušný\npodľa ust. § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba\nnie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobkyňa ani žalovaný\nnežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1\nSSP. Rozsudok bol dňa 09.01.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného\npísomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od\n17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).\n16. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania žalovaného, t.j. v znení platnom a účinnom ku\ndňu 26.09.2022 (ďalej ako „Stavebný zákon“) (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec,\nak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z\nosobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby a o využívaní územia sú účastníkmi\nkonania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo\n\nstavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo\ndotknuté.\n17. Podľa § 37 ods. 1 až 3 Stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je\nzáväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby\nso záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným\nstanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu. (2) Stavebný úrad v\núzemnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb\npožadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa\nodseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným požiadavkám na\npriestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, všeobecným technickým požiadavkám\nna výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky,\npodmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany\nprírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného\npôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní\nzabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich\nnámietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou\núzemnoplánovacou dokumentáciou.\n18. Podľa § 39a Stavebného zákona ods. 1 a 2 Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení\nstavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie\nstavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.\nUmiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) Pokiaľ tento zákon\nneustanovuje inak, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a) na ochranu\nprírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu\nurbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä\nna výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných\nstavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a\norientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel\nzastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho\nnezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo\nstanovísk dotknutých orgánov.\n19. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (1) Návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje: a) meno, priezvisko\n(názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou\núzemia a spôsobu jeho doterajšieho využitia, c) zoznam všetkých známych účastníkov územného\nkonania, d) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností1) s uvedením vlastníckych\na iných práv, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných\nstavieb, e) ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas\nvlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované\nopatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť, f) údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi\nštátnej správy, ak boli obstarané pred podaním návrhu. (3) K návrhu na vydanie územného rozhodnutia\nsa prikladajú: a) situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením\npredmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa\nnavrhuje umiestnenie stavieb, využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné\npásmo podľa odseku 2, aj mapový podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc\núzemia, ktoré je predmetom rozhodnutia a širších vzťahov (účinkov) k okoliu; situačný výkres a\nmapový podklad sa prikladá v dvoch vyhotoveniach, b) dokumentácia pre územné rozhodnutie v\ndvoch vyhotoveniach vypracovaná oprávnenou osobou; v prípadoch uvedených v § 45 ods. 6 písm. a)\nzákona postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia,\nstanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a\nobce, d) záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo\nrozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané, e) doklady o rokovaniach s účastníkmi územného\nkonania, ak sa konali pred podaním návrhu. (4) K návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení\nstavby sa podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre\núzemné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej a grafickej časti musia byť dostatočne\n\nzrejmé najmä: a) údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená, b)\nurbanistické začlenenie stavby do územia, ktorý pozemok alebo jeho časť má byť určený ako stavebný,\nnavrhované umiestnenie stavby na pozemku s vyznačením jej odstupov od hraníc pozemkov a od\nsusedných stavieb vrátane výškového vyznačenia (spravidla v mierke 1: 500); v prípadoch uvedených\nv § 3 ods. 2 postačujú podklady podľa odseku 3 písm. a), c) architektonické riešenie stavby, jej\nhmotové členenie, vzhľad a pôdorysné usporiadanie, d) údaje o základnom stavebnotechnickom a\nkonštrukčnom riešení stavby vo väzbe na základné požiadavky na stavby, e) údaje o požiadavkách\nstavby na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravné napojenie vrátane\nparkovania, zneškodňovanie odpadov a návrh napojenia stavby na dopravné vybavenie územia a\njestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia územia, f) údaje o prevádzke alebo o výrobe\nvrátane základných technických parametrov navrhovaných technológií a zariadení; údaje o druhoch,\nkategóriách a množstve odpadov (okrem komunálnych odpadov), ktoré vzniknú pri prevádzke alebo\nvýrobe, a návrh spôsobu nakladania s nimi, g) údaje o vplyve stavby, prevádzky alebo výroby na životné\nprostredie, zdravie ľudí a požiarnu ochranu vrátane návrhu opatrení na odstránenie alebo minimalizáciu\nnegatívnych účinkov a návrh na zriadenie ochranného pásma, h) dotknuté ochranné pásma alebo\nchránené územia, dotknuté pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny, i) návrh ochrany stavby\npred škodlivými vplyvmi a účinkami vrátane údajov o vhodnosti geologických, inžinierskogeologických a\nhydrogeologických pomerov v území, vrátane údajov o vhodnosti z hľadiska požiadaviek na obmedzenie\nožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov, j) údaje o požiadavkách na stavbu z hľadiska\ncivilnej ochrany, k) úpravy nezastavaných plôch pozemku a plôch, ktoré budú zazelenené, l) rozsah a\nusporiadanie staveniska.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n20. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby. Ide v poradí o tretie rozhodnutie vo veci návrhu\nstavebníčky ako vlastníčky pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená, na vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby, ktorý bol príslušnému stavebnému úradu doručený dňa 14.08.2013. Stavba bola\nv návrhu označená ako „Hospodárska budova + elektrická prípojka“, k návrhu bola pripojená projektová\ndokumentácia stavby vypracovaná autorizovaným architektom a osobitne dokumentácia k elektrickej\nprípojke.\n21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje\nna základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu\n(správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené\ninak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých\nkonkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné\nbody).\n22. Prvú žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia okruhu účastníkov správneho konania\nsprávny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je nepochybné, že orgán verejnej správy (stavebný úrad) má\nv zmysle § 34 Stavebného zákona konať s účastníkmi konania, okruh ktorých vymedzuje zákon. V tomto\nprípade stavebný úrad konal ako s účastníkmi konania (vlastníkmi susediacich pozemkov) s E. H. O.,\nA. L. O., A. B., E. N. B. a A. F.. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že mal konať aj s ďalšími\nvlastníkmi susediacich pozemkov a stavieb, je potrebné konštatovať, že všeobecnou správnou žalobou\nsa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/iných osôb. Možno sa domáhať len ochrany svojich\npráv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, resp.\nopatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP). Pokiaľ ďalší účastníci konania, a to J. I., B. L., M. A.\na E. A., ktorým správny súd doručoval správnu žalobu žalobkyne, vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli,\nže mali byť účastníkmi konania (avšak bez akejkoľvek bližšej argumentácie), mohli sa samostatnou\nsprávnou žalobou opomenutého účastníka domáhať postavenia účastníka konania, čo však v konaní\nosvedčené nebolo. Pokiaľ ide o manžela navrhovateľky, možno uviesť, že návrh na vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby podávala ako stavebníčka výlučne R. B. B., preto stavebný úrad konal výlučne s\nňou. Prípadné otázky týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov (stavebníčky a jej manžela)\nsa týkajú práv a právom chránených záujmov manželov, pričom žalobkyňa nijako nešpecifikovala\nako skutočnosť, že účastníkom územného konania nebol manžel stavebníčky (rovnako ďalší vlastníci\nsusediacich pozemkov) zasiahla do jej práv a právom chránených záujmov. Navyše, z výpisu z listu\n\nvlastníctva, ktorý predložila stavebníčka k návrhu na vydanie územného rozhodnutia, vyplýva, že je\nvýlučnou vlastníčkou pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestnená. Pokiaľ žalobkyňa namietala,\nže stavba je umiestňovaná priamo na hranici s pozemkom parc. č. 4888, ktorého vlastníkom je mesto\nKysucké Nové Mesto, teda mesto malo byť účastníkom odvolacieho konania, správny súd uvádza, že\nobec je účastníkom konania, ak nie je stavebným úradom vo veci. V tomto prípade bola obec stavebným\núradom vo veci, teda nemohla byť účastníkom konania, a to ani prvostupňového, ani odvolacieho\nkonania, pretože platí jednota konania (prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok).\n23. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku, že prvostupňové rozhodnutie je neurčité\nv otázke jednoznačného vymedzenia stavby, ktorá sa mala umiestniť. Z výroku rozhodnutia o\numiestnení stavby (prvostupňového rozhodnutia) vyplýva, že sa umiestnila novostavba hospodárskej\nbudovy (s pôdorysnými rozmermi a opisom stavebno-technického riešenia vrátane uvedenia účelu\nstavby). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že napojenie na vodovod je z jestvujúcej prípojky\npozemku, kanalizácia je do jestvujúcej prípojky pozemku a napojenie elektrickej energie je taktiež\nz jestvujúcej prípojky pozemku. V prvostupňovom rozhodnutí je explicitne uvedené, že na prípojky\npozemku (elektrická prípojka, vodovodná a kanalizačná prípojka) bol vydaný súhlas stavebného úradu\ndňa 30.07.2014 a 07.11.2016 (na základe ohlásenia drobnej stavby). Nie je teda pravdivé tvrdenie\nžalobkyne, že je otázne, či o prípojkách stavebný úrad rozhodol. Pri rozhodovaní o samotnom\numiestnení stavby (prvostupňovým rozhodnutím) už o nich stavebný úrad nerozhodoval, pretože už boli\nrealizované a odsúhlasené na základe ohlásenia drobnej stavby. Stavebný úrad teda už rozhodoval len\no umiestnení stavby, pričom jeho rozhodnutie nerobí nezákonným skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia\nponechal označenie stavby z projektovej dokumentácie („Novostavba hospodárskej budovy, elektrická,\nvodovodná a kanalizačná prípojka“), keď v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že o prípojkách bolo už skôr\nsamostatne rozhodnuté, tvoria však nepochybne spolu so stavbou celok o ktorom sa konalo v zmysle\nnávrhu stavebníčky. Námietka žalobkyne o nezrozumiteľnosti prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu\nk umiestneniu elektrickej prípojky nie je dôvodná, hoci stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí\nevidentne nesprávne uviedol dátum ohlásenia drobnej stavby a súhlasu stavebného úradu (súhlas zo\ndňa 07.11.2016 nemohol predchádzať ohláseniu stavby zo dňa 07.11.2017), nespochybneným však\nzostal fakt, že elektrická prípojka bola realizovaná pred rozhodnutím o umiestnení stavby na základe\nohlásenia drobnej stavby a následného súhlasu stavebného úradu pod č. Výst. 1884/1/2016-Kn.\n24. Žalobkyňa ďalej namietala, že jej bol sprístupnený iba jeden návrh stavebníčky z augusta 2013, v\nktorom žiadala rozhodnúť o umiestnení stavby s označením „Hospodárska budova + elektrická prípojka“,\nteda z návrhu jednoznačne vyplývalo, že predmetom konania malo byť aj umiestnenie elektrickej\nprípojky. Vzhľadom na to, ako už bolo uvedené v bode 23. tohto rozsudku, že na prípojky (elektrickú,\nvodovodnú a kanalizačnú prípojku) bol vydaný samostatný súhlas stavebného úradu, je zrejmé, že\nstavebný úrad už o nich osobitne nerozhodoval v rozhodnutí o umiestnení stavby, hoci stavbu označil ako\n„Novostavba hospodárskej budovy, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka.“ Takéto vymedzenie\nstavby je presné, jednoznačné a žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ktoré ustanovenia zákona boli\nporušené tým, že stavebný úrad stavbu takto označil, hoci o prípojkách rozhodol pred samotným\nrozhodnutím o umiestnení stavby. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nijako nešpecifikovala,\nako sa tvrdená nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia týkajúca sa\nvymedzenia stavby dotýka jej subjektívnych práv a povinností (ako zasahuje do jej práv a právom\nchránených záujmov).\n25. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej boli sprístupnené dve rôzne projektové dokumentácie, a to\njedna z roku 2013, ktorá mala byť prílohou návrhu na začatie územného konania a ďalej projektová\ndokumentácia z roku 2015, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konanie bolo vedené na\nzáklade návrhu na umiestnenie stavby z roku 2013, ktorého prílohou bola projektová dokumentácia\nstavby (taktiež z roku 2013), ktorá bola v roku 2015 opravená a doplnená v súvislosti so vznesenými\nnámietkami (a to aj námietkami žalobkyne) v územnom konaní. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že k\n„druhej dokumentácii“ neexistovalo žiadne podanie, ktoré by mohlo objasniť, ako sa táto dokumentácia\ndostala do správneho spisu, pretože išlo o projektovú dokumentáciu k jednému návrhu na začatie\nkonania, a to k návrhu z roku 2013 (v doplnenej projektovej dokumentácii je uvedený ako investor\nstavebníčka, v Sprievodnej správe je vysvetlené, prečo bola k návrhu na umiestnenie stavby doplnená\n„nová“ projektová dokumentácia). Z okolností veci vyplýva, že v súvislosti s doplnenou projektovou\ndokumentáciou z roku 2015 nešlo o nové konanie - nový návrh na začatie konania o umiestnení novej\nstavby, len úpravu projektovej dokumentácie, a to vzhľadom na námietky účastníkov konania týkajúce sa\n\nzatienenia obytných miestností na rodinnom dome č. XXX nachádzajúcom sa na susediacom pozemku.\nNa základe týchto námietok stavebný úrad Rozhodnutím zo dňa 03.09.2015 administratívne konanie\nprerušil a vyzval stavebníčku, aby projektovú dokumentáciu doplnila o posúdenie vplyvu stavby na\npresvetlenie obytných miestností predmetného rodinného domu. Nato bol v konaní predložený dokument\n„Posúdenie času presvetlenia obytných miestností bytového domu č. XXX na parcele č. XXX/X Kysucké\nNové Mesto novostavbou hospodárskej budovy Kysucké Nové Mesto ul. 1. mája, parcely č. XXX/X,\nXXX/X“ z októbra 2013 a „Expertízne posúdenie vplyvu plánovanej výstavby hospodárskej budovy na\nul. 1. mája v Kysuckom Novom Meste na preslnenie susedného rodinného domu č. XXX a na denné\nosvetlenie obytných miestností v tomto susednom dome“ z decembra 2013. V roku 2016 bola predložená\nprepracovaná projektová dokumentácia „Novostavba hospodárskej budovy Kysucké Nové Mesto ul. 1.\nmája, parcely č. XXX/X, XXX/X“ z 11/2015 (sada 1 a 2) a „Koncepcia protipožiarneho riešenia stavby“\nz februára 2016. Na základe výsledkov predchádzajúceho konania a so súhlasom stavebníčky projektant\nprepracoval projektovú dokumentáciu tak, že znížil výšku hrebeňa navrhovanej stavby o 2,250 m na\nkótu +5,850 m, čím sa celkovo znížila aj výška strešných rovín, ktoré vytvárali tieniacu prekážku na\nosvetlenie obytnej miestnosti kuchyne na prízemí susedného rodinného domu. Prepracovaná projektová\ndokumentácia má teda zmenený sklon strechy tak, aby stavba čo najmenej obmedzovala dostupnosť\ndenného svetla v kontrolnom bode v kuchyni na prvom nadzemnom podlaží susedného domu číslo XXX.\n26. Zavádzajúce je tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že stavebný úrad uviedol, že žiadna\nprojektová dokumentácia overená stavebným úradom neexistuje a nebude existovať. Z pripojeného\nadministratívneho spisu je nepochybné, že k návrhu na umiestnenie stavby bola pripojená projektová\ndokumentácia, ktorá bola na základe námietok účastníkov konania (vrátane námietok žalobkyne) neskôr\ndoplnená a prepracovaná. Len pre úplnosť možno uviesť, že projektová dokumentácia, ktorá je súčasťou\nadministratívneho spisu (spisov), neobsahuje odtlačok pečiatky stavebného úradu ako to konštatoval\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí, čo ju však nediskvalifikovalo ako podklad pre vydanie územného\nrozhodnutia (ak pochybil stavebný úrad pri opatrení projektovej dokumentácie odtlačkom pečiatky,\nnemôže to byť na ujmu navrhovateľovi – stavebníkovi).\n27. V súvislosti s procesnými právami účastníkov konania žalobkyňa namietala, že žalovaný absolútne\nodmietol nahliadnutie do spisu žalovaného. Pretože žalobkyňa toto tvrdenie nijako bližšie nezdôvodnila\nani neosvedčila, zostáva v rovine tvrdenia. Žalovaný na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia\nuviedol, že žalobkyňa ako aj ďalší účastníci konania, mali možnosť kedykoľvek do administratívneho\nspisu nahliadnuť, vyžiadať si kópie zo spisov, čo žalobkyňa aj využila. Úvahy žalobkyne o tom, že až\nzo spisu predloženého na správny súd bude zrejmé, čo všetko ešte orgán verejnej správy nepredložil\na nesprístupnil žalobkyni, sú len úvahami hypotetickými. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že v\nsprávnom súdnom konaní poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických\na právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom vychádza z konkrétnych tvrdení žalobcu súc\nviazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, keď nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti\nrozhodnutia. Žalobkyňa namietala, že jej nebol poskytnutý kompletný administratívny spis v súvislosti s\nčím špecifikovala, že dňa 16.01.2019 jej bola sprístupnená nová časť spisu, ale až po uplynutí lehoty\nna podanie námietok, čím stavebný úrad odobral žalobkyni takýmto nezákonným postupom právo\nvykonávať práva účastníka konania, najmä podať námietky. V tejto súvislosti správny súd uvádza,\nže žalobkyňa bola oboznámená s termínom ústneho pojednávania vo veci, ktoré bolo nariadené\nna deň 11.10.2018 - dňa 20.09.2018 jej bolo doručené Oznámenie o začatí územného konania\na nariadenie ústneho pojednávania – nové prejednanie zo dňa 17.09.2018. Ústneho pojednávania\nsa zúčastnil jej právny zástupca JUDr. Ivan Glovniak, ktorý zotrval na námietkach, ktoré doručil\nstavebnému úradu ešte pred termínom konania samotného ústneho pojednávania. Správny súd\nžiadnym spôsobom nespochybňuje práva účastníkov konania, medzi ktoré patrí aj právo nahliadnuť\ndo spisu a oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, v tomto smere sa však javí ako\nnepochybné, že účastník konania (účastníci konania) mali kedykoľvek možnosť nahliadnuť do spisu.\nV Oznámení o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania - nové prejednanie zo\ndňa 17.09.2018, bolo výslovne uvedené, že za účelom prerokovania návrhu stavebníčky zo dňa\n14.08.2013 na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Novostavba hospodárskej budovy,\nelektrická, vodovodná a kanalizačná ročná prípojka“ sa nariaďuje ústne pojednávanie spojené s\nmiestnym zisťovaním na deň 11.10.2018, účastníci boli poučení, že môžu nahliadnuť do podkladov\nrozhodnutia na stavebnom úrade, č. dverí 47. Dňa 08.10.2018 zástupca žalobkyne stavebnému úradu\noznámil, že prevzal zastúpenie účastníčky konania a podal písomne námietky a pripomienky k návrhu.\nZ administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavebný úrad listom zo dňa 15.10.2018 (t.j. až po konaní\n\nústneho pojednávania) oboznámil pôvodného zástupcu žalobkyne (Advokátsku kanceláriu Andrea\nHavelková, s.r.o.) s doterajším priebehom konania a vyzval ju na vyjadrenie k návrhu, táto skutočnosť\nvšak nič nemení na tom, že ústneho pojednávania dňa 11.10.2018 sa zúčastnil zástupca žalobkyne\na k návrhu na umiestnenie stavby boli včas podané pripomienky žalobkyne. Pre úplnosť správny\nsúd dodáva, že Dohoda o ukončení právneho zastúpenia žalobkyne Advokátskou kanceláriou Andrea\nHavelková, s.r.o. bola podpísaná až dňa 24.10.2018.\n28. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný v odvolacom konaní vykonával dokazovanie, ktoré nebolo\nvykonané prvostupňovým orgánom, a teda logicky musel byť doplnený administratívny spis. Na tomto\nmieste správny súd uvádza, že doplnením dokazovania nebolo vyžiadanie si výpisu z registra obyvateľov\ntýkajúceho sa osoby stavebníčky v súvislosti s odvolacou námietkou, že v konaní nebola stavebníčka\njednoznačne identifikovaná. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s námietkou žalobkyne, že na ulici 1. mája v\nKysuckom Novom Meste sa nenachádza radová zástavba poukázal, o.i. na snímku z online mapovej\nslužby Google maps, ide v materiálnom zmysle o doplnenie dokazovania, avšak správny súd rozumie, že\npokiaľ žalobkyňa trvala na tom, že na danej ulici sa radová zástavba nenachádza, pričom túto skutočnosť\nnebolo možné preukázať rozhodnutím o existencii radovej zástavby (keďže nijaké takéto rozhodnutie\nsa nevydáva), žalovaný poukázal aj na snímku z uvedenej online mapovej služby spoločnosti Google.\nŽalobkyňa v celom konaní napriek objektívnemu stavu (existencii radovej zástavby) prezentovala\nzáver, že na danej ulici sa radová zástavba nenachádza, pričom však neprodukovala žiadny dôkaz na\npreukázanie svojho tvrdenia a žiadala, aby jej tvrdenie vyvrátil stavebný úrad, ktorý ho však objektívne\nnemohol vyvrátiť, pretože rozhodnutie o tom, či sa na ulici nachádza radová zástavba alebo nie, sa\nnevydáva a vychádza sa z reálneho stavu veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní oboznámená o\ndoplnení podkladov do spisu, konkrétne o doplnení vyjadrenia Slovak Telekom, a.s. zo dňa 16.09.2019\na vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Čadci tiež zo dňa 16.09.2019.\nIné dôkazy v odvolacom konaní doplnené neboli.\n29. Ďalšie námietky žalobkyne sa týkali nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie územného\nrozhodnutia, konkrétne podmienok ust. § 3 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. týkajúcich sa súladu stavby\ns územnoplánovacou dokumentáciou a urbanistického začlenenia stavby do územia. Žalobkyňa taktiež\nnamietala, že z projektovej dokumentácie nie je zrejmé architektonické riešenie stavby, jej hmotové\nčlenenie, údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby, dopravné napojenie.\nZo Sprievodnej správy E. T. P. z novembra 2015 (prepracovanej projektovej dokumentácie) je však\nzrejmé, že tieto údaje v projektovej dokumentácii boli zapracované, keď sa v nej uvádza, že stavba\n„Novostavba hospodárskej budovy“ má byť umiestnená na pozemku, ktorý je súčasťou mestskej radovej\nzástavby na ulici 1. mája (v Kysuckom Novom Meste, pozn. správneho súdu). Hmotové a materiálové\nriešenie rešpektuje lokalitu, v ktorej je objekt osadený. Objekt po prestavení nebude mať negatívny\nvplyv na životné prostredie a po uvedení do užívania architektonicky dotvorí raz územia. Stavba\nrešpektuje platné všeobecno-technické a hygienické predpisy a prislúchajúce STN. Pretože pôvodný\nnávrh z roku 2013 nevyhovoval s požiadavkou na dostupnosť denného svetla v kuchyni na prvom\nnadzemnom podlaží susediaceho domu (rodinného domu súpisné číslo XXX, v ktorom býva žalobkyňa,\npozn. správneho súdu), nový predkladaný návrh z novembra 2015 má zmenený sklon strechy tak, aby\nčo najmenej obmedzoval dostupnosť denného svetla v kontrolnom bode susedného rodinného domu. V\nposudzovanom bode k tomuto oknu došlo k zníženiu strechy plánovanej novostavby o cca 2 250 mm.\nObjekt má väzbu na okolitú zástavbu, pretože sa nachádza v kompaktnej uličnej zástavbe a susedí\nštítovými stenami so susednými objektmi na danej ulici. Stavba sa nachádza na pozemku prístupnom z\nmiestnej komunikácie. Objekt je navrhnutý na jednoduchej pôdorysnej schéme tak, aby svojou mierkou\na proporciou rešpektoval okolitú zástavbu. Hmotová skladba, výškové zónovanie a tvaroslovné prvky\nrešpektujú prostredie. Architektonický výraz uličnej fasády objektu vychádza z tvaroslovia pôvodných\nfasád na ulici.\n30. Žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie skutočnosti, že stavba nie je v rozpore s cieľmi\na zámermi územného plánovania s tým, že v zmysle ust. § 3 ods. 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. sa\nk návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby prikladá dokumentácia, z ktorej musia byť\ndostatočne zrejmé najmä údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou a urbanistické\nzačlenenie stavby do územia, ktorý pozemok alebo jeho časť má byť určený ako stavebný, navrhované\numiestnenie stavby na pozemku s vyznačením jej odstupov od hraníc pozemkov a od susedných stavieb\nvrátane výškového vyznačenie. Správny súd uvádza, že stavebný úrad posudzoval súlad návrhu s\núzemnoplánovacou dokumentáciou, odôvodnil, že umiestnenie stavby v danom území nie je v rozpore\n\ns cieľmi a zámermi územného plánovania, teda s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona\n(čo napokon žalobkyňa ani nespochybňovala). Pokiaľ ide o urbanistické začlenenie stavby do územia,\ntoto bolo podrobne opísané v predloženej projektovej dokumentácii (pozri obsah Sprievodnej správy\nIng. arch. Rudolfa Chodelku z novembra 2015), stavebný úrad a žalovaný vyhodnotili urbanistické\nzačlenenie stavby do územia, keď konštatovali, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s cieľmi a\nzámermi územného plánovania. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že projektová dokumentácia neobsahovala\naj ďalšie náležitosti vyžadované citovanou vyhláškou, správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že projektová dokumentácia vyhovuje\nvšeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných\ntechnických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (predpis zrušený predpisom č. 200/2022\nZ.z.). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa na viacerých miestach len uviedla, čo\nvšetko mala projektová dokumentácia ešte obsahovať bez väzby na to, ako sa uvedené nedostatky mali\nprejaviť v zásahu do jej práv a právom chránených záujmov. Javí sa, že žalobkyňa sa snaží vytknúť\nprvostupňovému aj napadnutému rozhodnutiu všetky nedostatky, avšak bez vysvetlenia ako uvedené\nzasahuje do jej práv. Len poukaz žalobkyne na zákonnú úpravu nezakladá nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, pokiaľ žalobkyňa nešpecifikovala, čo konkrétne v konaní nebolo predložené a ako uvedená\nskutočnosť dopadá na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (zo všeobecne formulovanej námietky nie\nje zrejmé, o aké konkrétne pochybenie malo ísť a s akým následkom na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia).\n31. Keďže z okolností veci je nepochybné (čo napokon nepriamo uznala aj žalobkyňa), že stavba je\nnavrhnutá v uličnej zástavbe, ktorú je možné označiť ako radovú, nie je dôvodná ani námietka žalobkyne\no nedodržaní predpisov o odstupových vzdialenostiach medzi stavbami, teda o nedodržaní zákonných\npodmienok pre umiestnenie stavby (§ 6 „Odstupy stavieb“ vyhlášky č. 532/2002 Z.z.). Žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí vysvetlil, že pojem „preluka“ je terminus technicus bežne používaný odbornou\naj laickou verejnosťou, ktorý však nie je v právnych predpisoch vyslovene definovaný. Užíva sa s\ncieľom umožniť doplnenie stávajúcej súvislej zástavby vhodnou stavbou pri rešpektovaní všetkých\nurbanistických a architektonických zásad, a to ako stavieb pre bývanie, tak aj stavieb nebytových.\nRadová zástavba je vzájomná náväznosť stavieb na sebe bez ohľadu na ich dĺžku, šírku či výšku.\nPreto nie je dôvodná námietka, že stavba presahuje zadnou časťou priľahlú zástavbu, teda nebolo\nmožné aplikovať výnimku o odstupe stavieb. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z miestnych\npomerov je zrejmé, že dané záujmové územie má nepochybne radovú uličnú zástavbu, o čom okrem\niného svedčí aj snímka z aplikácie streetview na stránke U.. Žalobkyňa uznala, že na iných a prípadne\nsusediacich pozemkoch sa radové domy nachádzajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti stavebný úrad\nsprávne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že vo veci ide o stavebnú preluku, v dôsledku čoho sa\nneaplikovali ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Vzhľadom na to, že ide o stavbu umiestňovanú\nv stavebnej medzere radovej zástavby, neaplikuje sa ani podmienka ust. § 6 ods. 6 citovanej vyhlášky\n(Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja\npozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách\nradovej zástavby). V súvislosti s námietkou žalobkyne, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby v\nrozpore s ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky (Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,\narchitektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,\nochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie\na na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním\núzemia.), správny súd uvádza, že v konaní bol predložený svetlotechnický posudok H. E. V. K., ktorý\nžalobkyňa nespochybnila, preto neobstojí jej námietka, že súlad s uvedeným ustanovením vyhlášky\nnemôže byť preukázaný iba posúdením osvetlenia a preslnenia.\n32. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z.,\npodľa, ktorého sa k návrhu prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné\nopatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce a v tejto súvislosti uviedla, že niektoré vyjadrenia\nuž neboli v čase rozhodovania žalovaného v platnosti. Nie je pravda, že v čase rozhodnutia stavebného\núradu (vydania prvostupňového rozhodnutia) nebolo platné vyjadrenie Stredoslovenskej distribučnej,\na.s. zo dňa 07.06.2018, pretože toto platilo 12 mesiacov, t.j. do 07.06.2019, pričom prvostupňové\nrozhodnutie bolo vydané 20.02.2019. Rovnako bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia\n\nv platnosti vyjadrenie Slovak Telekom, a.s. zo dňa 18.01.2019 (navyše doplnené v odvolacom\nkonaní o nové vyjadrenie). Vyjadrenie SPP-Distribúcia, a.s. bolo síce zo dňa 31.05.2018, ale nemalo\nobmedzenú platnosť. Hoci v stanovisku sa uvádza, že ho nie je možné použiť pre účely konaní podľa\nStavebného zákona, je z neho zrejmá informácia, že na pozemkoch, na ktorých má byť umiestnená\nstavba, sa plynárenské zariadenia v správe SPP-Distribúcia, a.s. nenachádzajú. Žalobkyňa v tejto\nsúvislosti tvrdila, že je potrebné vyžiadať si stanovisko k projektovej dokumentácii stavby, neodôvodnila\nvšak, z čoho predmetná povinnosť stavebnému úradu vyplývala, ak predmetom návrhu na umiestnenie\nstavby bola stavba bez plynovej prípojky. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že žalovaný\nv odôvodnení rozhodnutia odkázal na stanovisko Krajského pamiatkového úradu z 23.07.2013, pričom\nopomenul, že toto stanovisko je viac ako 10 rokov staré, uvedené podľa správneho súdu samo\nosebe nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z okolností veci je nesporné, že stavba má\nbyť umiestnená v preluke radovej zástavby, žalobkyňa nenamietala, že by od vydania súhlasného\nstanoviska Krajského pamiatkového úradu v roku 2013 (pred podaním návrhu na vydanie rozhodnutia\no umiestnení stavby) došlo na pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba, resp. na okolitých\npozemkoch a stavbách k zmene, ktorá by si vyžadovala nové stanovisko Krajského pamiatkového\núradu. Je ďalej nepochybné, že konanie o umiestnenie predmetnej stavby trvá (nie z dôvodov na strane\nstavebníčky) už viac ako 10 rokov. Ako až šikanózna sa potom javí žalobná námietka o neaktuálnosti\nstanoviska Krajského pamiatkového úradu k navrhovanej stavbe, ako aj námietka, že pamiatkový úrad\nvydal stanovisko k inej stavbe ako bola posudzovaná v administratívnom konaní, keď z okolností\nveci je nepochybné, že ide stále o návrh stavby hospodárskej budovy, kde ku zmene projektovej\ndokumentácie (zníženiu stavby) došlo aj v dôsledku námietok žalobkyne a konanie prebieha niekoľko\nrokov vzhľadom na pripomienky a podania účastníkov konania. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že stavebný\núrad vyžadoval vyjadrenie spoločnosti Slovak Telecom, a.s., ale spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,\nUPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o alebo iných si nevyžadoval, žalobkyňa neuviedla, aký vplyv má\ntáto skutočnosť na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ako sa premietla do porušenia jej práv\na povinností.\n33. Dôvodná nie je ani žalobná námietka, že z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní\nvôbec nevyplýva, že by sa umiestňovaná hospodárska budova dala považovať za technickú vybavenosť\na už vôbec nie potrebnú. Nie je pravdivý argument žalobkyne, že z odôvodnenia a výroku rozhodnutia\no umiestnení stavby nie je zrejmé, aká konkrétna technická vybavenosť sa tam má nachádzať a k\nčomu alebo komu je potrebná. Vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby je uvedené, že stavba bude\nvyužívaná ako príslušné skladové priestory pre bytové jednotky umiestnené v polyfunkčnom objekte č.\nXXXX na ul. 1 mája, Kysucké Nové Mesto vo vlastníctve navrhovateľky. V zmysle uvedeného neobstojí\nžalobná námietka, že pod hospodárskou budovou možno rozumieť budovu, v ktorej sa bude skladovať\nseno, hnoj, budú sa tam skladovať rôzne hospodárske zvieratá a podobne.\n34. Nie je dôvodná ani námietka, že z rozhodnutia stavebného úradu nevyplýva vyhodnotenie plôch\npre parkovanie návštevníkov, pretože nejde o objekt, ktorý by mal byť využívaný verejnosťou, má ísť o\nskladové priestory pre bytové jednotky umiestnené v polyfunkčnom objekte. Z projektovej dokumentácie\nvyplýva (a v konaní to nijako spochybnené nebolo), že stavba je prístupná priamo z ulice.\n35. Pokiaľ žalobkyňa v závere správnej žaloby opätovne poukázala na to, že jej nebolo riadne doručené\npredvolanie na prejednanie veci (zrejme ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.10.2018),\nje potrebné uviesť, že ak aj v dôsledku procesnej chyby predvolanie na ústne pojednávanie bolo\nzaslané priamo žalobkyni a nie jej zástupcovi v konaní a žalobkyňa sa prostredníctvom svojho zástupcu\npredmetného ústneho pojednávania zúčastnila a vzniesla námietky, dané procesné pochybenie\nnie je takým pochybením, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny\nsúd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2016 sp. zn.\n2Sžf/18/2024, v zmysle, ktorého „pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov\nsa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup či, hoci to účastníkovi nemôže\npriniesť priaznivejší výsledok.“ Hoci povinnosťou orgánu verejnej správy bolo konať so zástupcom\núčastníka konania, táto vada nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,\na teda vplyv na materiálne posúdenie veci. Úlohou správnych súdov nie reparovať také prípadné\nprocesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu\nkonania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu. Podľa\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, je neúčelné a nehospodárne\n\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takých okolností platí,\nže nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.\nSprávne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe\nbez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnom právnu pozíciu\ndotknutého účastníka konania.\n36. Rozhodnutie o umiestnení stavby (prvostupňové rozhodnutie) obsahuje zákonné náležitosti (§ 4 ods.\n1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.) a stavebný úrad sa v konaní riadil ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu\no umiestňovaní stavieb a zistil náležite skutkový stav veci, preto žalovaný dôvodne toto rozhodnutie\npotvrdil ako zákonné a správne.\n37. Pretože správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie\nje dôvodná, podľa § 190 SSP ju zamietol. Súčasne správny súd podotýka, že viaceré tvrdenia\nžalobkyne v správnej žalobe nemohol vyhodnotiť ako relevantné žalobné námietky (ich formulácia\nneumožňovala vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia), keďže predstavovali len\nvlastné hodnotenie veci žalobkyňou bez toho, aby žalobkyňa uviedla, ktoré ustanovenie zákona orgány\nverejnej správy porušili a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Napr.\nišlo o ničím nepodložené konštatovanie na str. 8 správnej žaloby, že koncepcia stavby nerešpektuje\nniveletu a kontext okolitej zástavby a vážne narúša jej charakter (ktoré odporuje záverom zodpovedného\narchitekta uvedeným v Sprievodnej správe projektovej dokumentácie stavby). Podľa § 182 ods. 1 písm.\ne) SSP musí žalobkyňa v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby,\nz ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa považuje\nnapadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobkyne vymedziť dôvody žaloby\ndostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný\nvýznam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia\na postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže\npodľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie\nžalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobkyňa\nuvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd\nnie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v\nsprávnej žalobe namiesto žalobkyne vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,\nresp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám\nkonkretizovať na daný prípad. Všeobecné tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe, resp. citácie právnej\núpravy, nepredstavujú relevantnú a konkrétnu žalobnú námietku, ktorá by umožňovala správnemu súdu\nvykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.\n38. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa §\n167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len\ntaký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov\nkonania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (a ani ich vynaloženie\nnevyplýva zo spisu), pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo\nspravodlivé požadovať, aby ich hradila žalobkyňa (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva\nna náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania voči žalobkyni,\nktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne\ntrovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd (§ 169 SSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná\nsťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí\npodať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa\npodáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}