Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 3S/69/2024 5022200426 19. 02. 2025 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Hviezdoslavova 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/13065/2022 zo dňa 29. júna 2022, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalovaný rozhodnutím č. KaZA/13065/2022 zo dňa 29.06.2022 na základe § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na § 3 ods. 1, ako aj § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Uviedol, že žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.01.2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019 ako žalovaného (podstatou bolo disciplinárne rozhodnutie voči žalobcovi). Žalobcovi bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie doručené dňa 29.07.2019, pričom dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby by mu uplynula 30.09.2019 (pondelok). Dňa 25.09.2019 žalobca odoslal žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie advokáta, o čom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. KaZA/29275/202149 zo dňa 15.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2019. Správnu žalobu však žalobca podal až dňa 15.01.2021. Žalovaný tiež odkázal na ust. § 181 ods. 1, § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 52 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca sa skutočne nemohol domáhať úspešnosti podanej správnej žaloby, keďže lehota na jej podanie mu uplynula dňa 25.11.2019 (potom, ako mu zvyšok 5 dní z lehoty začal plynúť dňa 19.11.2022 – deň nasledujúci potom, ako rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť). Podanie žiadosti o ustanovenie advokáta síce prerušuje plynutie lehoty na podanie
správnej žaloby, avšak len na čas do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Keďže proti rozhodnutiu žalovaného sa nemožno odvolať, jeho právoplatnosť tak nastáva prakticky jeho doručením, pričom na ňu nemá vplyv skutočnosť, či žalobca aj toto rozhodnutie žalovaného napadol alebo nenapadol správnou žalobou (ani to, či v nej bol prípadne aj úspešný). Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalobcu, že on správnu žalobu nepodal, že to bola len príloha inej žaloby na DVD nosiči a že uvádzal, že správnu žalobu podá len v prípade, ak bude predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci (od napadnutia ktorého si žalobca odvodzuje záver o neplynutí lehoty na podanie správnej žaloby v aktuálnej veci). Navyše, pokiaľ by bola pravda, ako tvrdí žalobca, že on žalobu nepodal, potom by o nej ani súd nerozhodoval a najmä by žalobca nechcel podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu o správnej žalobe, ktorú on podľa svojho tvrdenia doteraz nepodal. Preto je zrejmé, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Na základe uvedeného a skutočnosti, že vo veci, s ktorou sa žalobca na Centrum právnej pomoci obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, mal žalovaný za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienky hodnoty sporu. Žalovaný sa tak ďalej nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Správna žaloba – žalobné body 2. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutiu žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žiadosťou podanou dňa 01.06.2022 požiadal Centrum právnej pomoci Žilina o poskytnutie právnej pomoci určením advokáta/advokátky na zastupovanie so všetkým, čo s tým súvisí, vo vnútroštátnom spore bez jeho finančnej účasti z dôvodu, že jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemá žiaden majetok, v dôsledku toho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože kasačná sťažnosť bola vyhotovená a podaná oprávnenou osobou, a to ním ako účastníkom správneho súdneho konania, obsahuje všetky zákonom požadované obsahové náležitosti, bola podaná v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému ju zákon oprávňuje podať, a zároveň hodnota sporu sa nedá vyčísliť v peniazoch. Žalobca uviedol, že nemá odborné právne vedomosti/skúsenosti a advokátske vzdelanie, ktoré je potrebné na dosiahnutie úspechu v súdnom spore, pretože nie je advokát, ktorým zastúpenie je zo zákona povinné podľa § 449 ods. 1 SSP. Uvedené skutočnosti boli podľa žalobcu preukázané príslušným vyplneným a podpísaným tlačivom s prílohami. Podľa žalobcu splnil všetky zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona o poskytovaní právnej pomoci na priznanie právnej pomoci určením advokáta. Žalovaný rozhodol o žiadosti rozhodnutím zo dňa 29.06.2022 a nepriznal nárok na právnu pomoc. Výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie považoval žalobca za nesprávne, nezákonné a v rozpore s ľudskými právami. Ak žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa nemohol domáhať úspešnosti podanej správnej žaloby, keďže lehota na jej podanie uplynula, týmto postupom prekročil svoju zákonnú právomoc pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Otázka dodržania či nedodržania lehoty na podanie žaloby je dôvodom kasačnej sťažnosti, a preto jej posúdenie prináleží výlučne kasačnému súdu a nie žalovanému, ktorý nie je kasačným súdom. Výlučne Najvyšší správny súd SR konajúci a rozhodujúci v súdnom spore môže vysloviť, a tým rozhodnúť, či je kasačná sťažnosť prípustná/úspešná/dôvodná/opodstatnená alebo nie je. Žalovaný bol povinný o žiadosti konať a rozhodnúť výrokom o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, ako Centrum právnej pomoci Nitra, ktoré v rozhodnutí č. KaNR/12573/2021 zo dňa 19.07.2021 priznalo právnu pomoc určením advokáta v druhovo rovnakom spore, a to vo veci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/183/2019 zo dňa 23.02.2021, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu ÚVTOS Leopoldov o disciplinárnom treste č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019. Žalovaný svoju zákonnú právomoc prekročil aj v minulosti, keď rozhodoval o predošlých žiadostiach žalobcu, v konkrétnostiach žalobca odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sp/48/2015 zo dňa 30.07.2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016, na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/59/2016 zo dňa 29.03.2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa 03.05.2022. Najvyšší správny súd SR v správnom súdnom konaní vedenom pod spisovou značkou, ktorá žalobcovi ešte nie je známa, bude musieť kasačnú sťažnosť odmietnuť, nie z dôvodu, pre ktorý žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci určením advokáta, ale ju bude musieť
odmietnuť z dôvodu, že nie je zastúpený advokátom, za nezastúpenie ktorého je zodpovedný. Žalovaný nesprávne právne vec posúdil, a to konkrétne nesvedomitým a nezodpovedným zaoberaním sa vecou a nerozhodnutím podľa predpisov, čím porušil ust. § 3 a § 46 Správneho poriadku, ako aj základné ľudské právo žalobcu na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom od začiatku konania, ktorým je v tejto záležitosti súd a je garantované čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň došlo k porušeniu základného ľudského práva žalobcu na prístup k súdu garantované čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR, keďže súd konajúci o kasačnej sťažnosti túto odmietne z dôvodu nezastúpenia žalobcu advokátom. 3. V doplnení správnej žaloby bolo uvedené, že slovné spojenie „vylúčenie zrejmej bezúspešnosti“ neznamená, že v spore možno predpokladať len úspech, ale že toto slovné spojenie znamená, že účastník konania môže byť alebo úspešný alebo neúspešný, pričom úspech či neúspech nie je možné vopred predpokladať na rozdiel od sporu zrejme bezúspešného, ktorý je neúspešný na prvý pohľad. Pri správne formulovanom predpoklade aj negáciou tohto predpokladu sa dá dospieť k rovnakému záveru, t. j. že aj nevylúčenie zrejmej bezúspešnosti (rovnako ako jej vylúčenie) znamená, že účastník môže byť v spore alebo úspešný alebo neúspešný. Krajský súd pri jeho logickej úvahe vychádzal z nesprávne formulovaného predpokladu, ktorý ho následne priviedol k nesprávnemu logickému a nesprávnemu právnemu názoru. Nesprávne formulovanie predpokladu treba považovať za vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je v priamom rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 5Sžo 55/2013 z 31.10.2013, z ktorého vyplýva, že „pre nenaplnenie požiadavky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného Ústavou SR, a preto je nanajvýš nevyhnutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom“. Obdobné závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 349/2015 zo dňa 21.01.2017. S poukazom na uvedené možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní prekročil svoju zákonnú povinnosť, keď posudzoval samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu, a preto je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nezákonné. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Odkázal na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016 a konštatoval, že v danom prípade, ak došlo k zjavnému zmeškaniu zákonnej lehoty na vykonanie právneho úkonu (podanie správnej žaloby), bolo naplnené zákonné oprávnenie žalovaného skúmať a následne vyhodnotiť existenciu zrejmej bezúspešnosti sporu ako zákonnej prekážky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. To je nakoniec aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 349/2015, z ktorého vyplýva, že „bezúspešnosť žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci, t. j. bije do očí“. Lehota na podanie správnej žaloby buď bola dodržaná alebo dodržaná nebola. Ak by sa mal prijať výklad, že o každej otázke zrejmej bezúspešnosti by mal rozhodovať len súd a nie žalovaný, ako zákonom poverený správny orgán, potom takýto výklad by viedol k absurdnému záveru, že aj o tých najnezmyselnejších požiadavkách na právnu pomoc by nemohol rozhodovať žalovaný, ale na každú takúto požiadavku by musel reagovať pozitívne a ustanoviť advokáta, zákonné ustanovenie § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci by bolo úplne vyprázdnené, pretože by bolo v praxi neaplikovateľné, a teda obsolentné. Takýto výklad ale treba tiež odmietnuť, a to s poukazom na to, že racionálny zákonodarca by neprijal takú právnu normu, ktorá nemá reálny obsah. Predchádzajúce súdne konanie
5. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozsudkom sp. zn. 31S/131/2022 zo dňa 25.04.2023 správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 01.06.2022, doručenou žalovanému dňa 02.06.2022, žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo 07.04.2022. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022 vyplýva, že týmto rozhodnutím správny súd odmietol správnu žalobu žalobcu odkazujúc na ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP a konštatujúc, že žaloba bola podaná oneskorene. Zároveň správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu kasačnej sťažnosti, doručenej Krajskému súdu v Trnave dňa 16.05.2022, vyplýva, že jej predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022, ktorým bola odmietnutá správna žaloba. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci bola podľa správneho súdu otázka posúdenia, či v danej veci možno vo vzťahu k žalobcovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci), ktorá vylučuje poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa krajského súdu z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplývala žiadna analýza, či tu možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť konania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania. Predmetom skúmania správneho orgánu v danej veci malo byť vyhodnotenie podmienok pre priznanie či nepriznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc. Pokiaľ pritom žalovaný postupoval v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci v nadväznosti na § 8 označeného predpisu, bolo jeho povinnosťou zaoberať sa naplnením zákonných podmienok v konaní o kasačnej sťažnosti, nie v konaní o správnej žalobe, ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022. Podľa názoru správneho súdu žalovaný predmetnú vec posudzoval v kontexte iného konania, ako toho, ku ktorému žalobca žiadal poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, čím vec nesprávne právne posúdil. Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany žalovaného podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci je posúdením možného úspechu či neúspechu v konaní, vo vzťahu ku ktorému žiadateľ uplatnil nárok podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ak žalovaný zameral svoju pozornosť na skúmanie konania, ktoré predchádzalo konaniu o kasačnej sťažnosti, nepostupoval správne. Správny súd zároveň priznal žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konanie na kasačnom súde 6. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Svk/37/2023 zo dňa 27.11. 2024 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (v dôsledku prechodu výkonu súdnictva na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Kasačný súd sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení jeho rozhodnutia, že „z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva analýza, či tu možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť konania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania. Predmetom skúmania správneho orgánu v danej veci malo byť vyhodnotenie podmienok pre priznanie či nepriznanie nároku na bezplatnú právnu. Pokiaľ pritom žalovaný postupoval v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci v nadväznosti na § 8 označeného predpisu, bolo jeho povinnosťou zaoberať sa naplnením zákonných podmienok v konaní o kasačnej sťažnosti, nie v konaní o správnej žalobe, ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022.“ Kasačný súd uviedol, že pokiaľ správna žaloba bola odmietnutá ako oneskorene podaná, o čom zo strany krajského súdu neboli vznesené žiadne pochybnosti, je zrejmé, že aj kasačná sťažnosť bude nedôvodná, a preto v danej veci sťažovateľ nepreukázal, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť. Otázku zrejmej bezúspešnosti je potrebné vnímať komplexne v celom kontexte súdneho konania, teda tak v konaní o podanej správnej žalobe ako i v konaní o kasačnej sťažnosti. Nie je možné k posudzovaniu otázky zrejmej bezúspešnosti sporu pristupovať príliš formalisticky, ako to v prejednávanej veci urobil krajský súd. Kasačný súd konštatoval dôvodnosť kasačnej sťažnosti a kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
7. Žalobca ani žalovaný nežiadali nariadiť na prejednanie veci pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.02.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 3.2.2025 do 20.2.2025. 8. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP), viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu v tejto veci (§ 469 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 9. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 10. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 11. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 15S/58/2021 zo dňa 07.04.2022, ktorým bola odmietnutá správna žaloba žalobcu z dôvodu jej oneskoreného podania. 12. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 01.06.2022, doručenou žalovanému dňa 02.06.2022, požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022. Uvedeným uznesením krajský súd odmietol správnu žalobu žalobcu ako podanú oneskorene podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca sa touto správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti disciplinárneho rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Správna žaloba žalobcu bola odmietnutá z toho dôvodu, že rozhodnutie napadnuté správnou žalobou bolo žalobcovi oznámené a doručené dňa 29.07.2019 a lehota dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby (§181 ods. 1 SSP) by uplynula dňa 30.09.2019. Žalobca podal dňa 25.09.2019 na Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na podanie správnej žaloby, o ktorej Centrum rozhodlo rozhodnutím č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019, právoplatným dňa 18.11.2019. V zmysle § 71 ods. 2 SSP od podania žiadosti na Centrum právnej pomoci až do právoplatného rozhodnutia o nej potom lehota na podanie správnej žaloby neplynula. Lehota na podanie správnej žaloby začala opätovne plynúť dňa 19.11.2019 a plynula ešte 5 zostávajúcich dní do 23.11.2019, čo bola sobota, teda posledný deň lehoty pripadol na 25.11.2019 (§ 69 ods. 5 SSP). Žalobca podal správnu žalobu proti disciplinárnemu rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na poštovú prepravu dňa 15.01.2021, teda po uplynutí lehoty na jej podanie. Aj keď žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019, nemalo to vplyv na spočívanie lehoty na podanie správnej žaloby. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnotil, že nebola splnená jedna z kumulatívne stanovených podmienok v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci pre priznanie právnej pomoci, a to podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný vyhodnotil, že správna žaloba bola podaná oneskorene a preto aj podanie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu súdu, ktorým bola správna žaloba žalobcu odmietnutá ako oneskorene podaná, je zrejmé bezúspešné. 13. V súvislosti s vyhodnocovaním podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 8 tohto zákona) a limitmi pre vyhodnotenie tejto podmienky v rámci správnej úvahy žalovaného, poukazuje správny súd na závery rozhodnutia kasačného súdu
v tejto veci, keď kasačný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017, podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“ Kasačný súd zároveň uviedol, že otázku zrejmej bezúspešnosti je potrebné vnímať komplexne v celom kontexte súdneho konania, teda tak v konaní o podanej správnej žalobe ako i v konaní o kasačnej sťažnosti a nemožno k posudzovaniu otázky zrejmej bezúspešnosti sporu pristupovať príliš formalisticky. 14. V nadväznosti aj na vyššie uvedený právne záväzný názor vyslovený kasačným súdom dospel správny súd k záveru, že nezistil dôvod pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a závery v ňom uvedené z hľadiska zákonnosti obstoja. Žalovanému ako orgánu verejnej správy je zákonom o poskytovaní právnej pomoci zverené vyhodnotenie podmienok pre priznanie právnej pomoci (Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak : a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch). Posúdenie jednej z kumulatívne stanovených podmienok (všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne), a to zrejmej bezúspešnosti sporu, je teda v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho posudzovaného prípadu. Žalovaný nie je oprávnený posúdiť vec pri vyhodnocovaní tejto
podmienky do takej miery, aby prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej, ale je oprávnený a zároveň povinný posúdiť ju tak, aby jeho správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených v § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. V ustanovení § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci sú príkladmo vymedzené skutočnosti, na ktoré má žalovaný pri vyhodnotení tejto podmienky prihliadnuť, a to či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Medzi skutočnosti, ktoré neprekročia medze a rámec správnej úvahy žalovaného pri vyhodnotení zrejmej bezúspešnosti sporu, je možné zaradiť aj vyhodnotenie procesných podmienok konania, pre ktoré sa žiada právna pomoc (či sú vôbec splnené základné procesné podmienky na to, aby súdne konanie mohlo prebiehať), a to v širšom kontexte ako to uviedol aj kasačný súd v tejto veci. Pokiaľ správna žaloba, ktorou žalobca inicioval správne súdne konanie bola podaná oneskorene a žalobca v priebehu administratívneho konania ani neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že správna žaloba bola podaná včas, je zrejme bezúspešné aj podanie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu správneho súdu, ktorým bola správna žaloba odmietnutá pre jej oneskorené podanie podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Vyhodnotenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaným v tejto veci preto neprekročilo medze správnej úvahy dané ustanovením § 6 ods. 1 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pretože žalovaný prihliadal na splnenie procesných podmienok konania, pre ktoré sa žiadala právna pomoc. Keďže nebola splnená už jedna z troch kumulatívne stanovených podmienok pre priznanie právnej pomoci (pre priznanie právnej pomoci sa vyžaduje splnenie všetkých troch podmienok súčasne), nebolo povinnosťou žalovaného vyhodnocovať splnenie zvyšných dvoch podmienok, pretože pre záver o nesplnení podmienok pre priznanie právnej pomoci postačovalo nesplnenie aj len jednej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. 15. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 3 SSP. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.