{"guid": "31025655-cec5-4069-8cae-023c5b0e1bb9:185655ad-f2e0-4fe6-81db-0d6caa3647a5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2", "spisova_znacka": "ZA-31S/131/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/131/2022 z 19. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 19. februára 2025, sp. zn. ZA-31S/131/2022, ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2", "identifikacne_cislo": "5022200426", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/185655ad-f2e0-4fe6-81db-0d6caa3647a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3S/69/2024\n5022200426\n19. 02. 2025\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2025:5022200426.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,\nv právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. ÚVTOS\nLeopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,\nKancelária Žilina, Hviezdoslavova 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. KaZA/13065/2022 zo dňa 29. júna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalovaný rozhodnutím č. KaZA/13065/2022 zo dňa 29.06.2022 na základe § 10 ods. 5 zákona\nč. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení so zákonom č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\na Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej\npomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo\ndňa 07.04.2022. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na § 3 ods. 1, ako aj § 8 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci. Uviedol, že žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.01.2021 domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nLeopoldov č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019 ako žalovaného (podstatou bolo disciplinárne\nrozhodnutie voči žalobcovi). Žalobcovi bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie doručené dňa\n29.07.2019, pričom dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby by mu uplynula 30.09.2019\n(pondelok). Dňa 25.09.2019 žalobca odoslal žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie\nadvokáta, o čom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. KaZA/29275/202149 zo dňa 15.11.2019, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2019. Správnu žalobu však žalobca podal až dňa 15.01.2021.\nŽalovaný tiež odkázal na ust. § 181 ods. 1, § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení platnom\na účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“), § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci a §\n52 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že žalobca sa skutočne nemohol domáhať úspešnosti podanej\nsprávnej žaloby, keďže lehota na jej podanie mu uplynula dňa 25.11.2019 (potom, ako mu zvyšok 5 dní\nz lehoty začal plynúť dňa 19.11.2022 – deň nasledujúci potom, ako rozhodnutie žalovaného nadobudlo\nprávoplatnosť). Podanie žiadosti o ustanovenie advokáta síce prerušuje plynutie lehoty na podanie\n\nsprávnej žaloby, avšak len na čas do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Keďže proti rozhodnutiu\nžalovaného sa nemožno odvolať, jeho právoplatnosť tak nastáva prakticky jeho doručením, pričom\nna ňu nemá vplyv skutočnosť, či žalobca aj toto rozhodnutie žalovaného napadol alebo nenapadol\nsprávnou žalobou (ani to, či v nej bol prípadne aj úspešný). Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť\nani tvrdenie žalobcu, že on správnu žalobu nepodal, že to bola len príloha inej žaloby na DVD nosiči\na že uvádzal, že správnu žalobu podá len v prípade, ak bude predchádzajúce rozhodnutie žalovaného\no nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci (od napadnutia ktorého si žalobca odvodzuje záver\no neplynutí lehoty na podanie správnej žaloby v aktuálnej veci). Navyše, pokiaľ by bola pravda, ako\ntvrdí žalobca, že on žalobu nepodal, potom by o nej ani súd nerozhodoval a najmä by žalobca nechcel\npodať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu o správnej žalobe, ktorú on podľa svojho tvrdenia doteraz\nnepodal. Preto je zrejmé, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, nie je možné vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť sporu. Na základe uvedeného a skutočnosti, že vo veci, s ktorou sa žalobca na\nCentrum právnej pomoci obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím\nžalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, mal\nžalovaný za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žalobca spĺňa podmienku\nstavu materiálnej núdze a podmienky hodnoty sporu. Žalovaný sa tak ďalej nezaoberal splnením ďalších\ndvoch podmienok. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej\npomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.\nSprávna žaloba – žalobné body\n2. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutiu žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že\nžiadosťou podanou dňa 01.06.2022 požiadal Centrum právnej pomoci Žilina o poskytnutie právnej\npomoci určením advokáta/advokátky na zastupovanie so všetkým, čo s tým súvisí, vo vnútroštátnom\nspore bez jeho finančnej účasti z dôvodu, že jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného\nminima a nemá žiaden majetok, v dôsledku toho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho\nzastúpenia zvoleným advokátom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože kasačná sťažnosť bola\nvyhotovená a podaná oprávnenou osobou, a to ním ako účastníkom správneho súdneho konania,\nobsahuje všetky zákonom požadované obsahové náležitosti, bola podaná v zákonnej lehote a proti\nrozhodnutiu, proti ktorému ju zákon oprávňuje podať, a zároveň hodnota sporu sa nedá vyčísliť\nv peniazoch. Žalobca uviedol, že nemá odborné právne vedomosti/skúsenosti a advokátske vzdelanie,\nktoré je potrebné na dosiahnutie úspechu v súdnom spore, pretože nie je advokát, ktorým zastúpenie\nje zo zákona povinné podľa § 449 ods. 1 SSP. Uvedené skutočnosti boli podľa žalobcu preukázané\npríslušným vyplneným a podpísaným tlačivom s prílohami. Podľa žalobcu splnil všetky zákonné\npodmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona o poskytovaní právnej pomoci na priznanie právnej\npomoci určením advokáta. Žalovaný rozhodol o žiadosti rozhodnutím zo dňa 29.06.2022 a nepriznal\nnárok na právnu pomoc. Výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie považoval žalobca za nesprávne,\nnezákonné a v rozpore s ľudskými právami. Ak žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa nemohol\ndomáhať úspešnosti podanej správnej žaloby, keďže lehota na jej podanie uplynula, týmto postupom\nprekročil svoju zákonnú právomoc pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona\no poskytovaní právnej pomoci. Otázka dodržania či nedodržania lehoty na podanie žaloby je dôvodom\nkasačnej sťažnosti, a preto jej posúdenie prináleží výlučne kasačnému súdu a nie žalovanému, ktorý\nnie je kasačným súdom. Výlučne Najvyšší správny súd SR konajúci a rozhodujúci v súdnom spore\nmôže vysloviť, a tým rozhodnúť, či je kasačná sťažnosť prípustná/úspešná/dôvodná/opodstatnená alebo\nnie je. Žalovaný bol povinný o žiadosti konať a rozhodnúť výrokom o priznaní nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci tak, ako Centrum právnej pomoci Nitra, ktoré v rozhodnutí č. KaNR/12573/2021 zo\ndňa 19.07.2021 priznalo právnu pomoc určením advokáta v druhovo rovnakom spore, a to vo veci\nkasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/183/2019 zo dňa 23.02.2021,\nktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu ÚVTOS Leopoldov o disciplinárnom treste č.\n593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019. Žalovaný svoju zákonnú právomoc prekročil aj v minulosti, keď\nrozhodoval o predošlých žiadostiach žalobcu, v konkrétnostiach žalobca odkázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sp/48/2015 zo dňa 30.07.2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016, na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n31S/59/2016 zo dňa 29.03.2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa\n03.05.2022. Najvyšší správny súd SR v správnom súdnom konaní vedenom pod spisovou značkou,\nktorá žalobcovi ešte nie je známa, bude musieť kasačnú sťažnosť odmietnuť, nie z dôvodu, pre\nktorý žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci určením advokáta, ale ju bude musieť\n\nodmietnuť z dôvodu, že nie je zastúpený advokátom, za nezastúpenie ktorého je zodpovedný. Žalovaný\nnesprávne právne vec posúdil, a to konkrétne nesvedomitým a nezodpovedným zaoberaním sa vecou\na nerozhodnutím podľa predpisov, čím porušil ust. § 3 a § 46 Správneho poriadku, ako aj základné\nľudské právo žalobcu na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom od začiatku konania, ktorým\nje v tejto záležitosti súd a je garantované čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň\ndošlo k porušeniu základného ľudského práva žalobcu na prístup k súdu garantované čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR, keďže súd\nkonajúci o kasačnej sťažnosti túto odmietne z dôvodu nezastúpenia žalobcu advokátom.\n3. V doplnení správnej žaloby bolo uvedené, že slovné spojenie „vylúčenie zrejmej bezúspešnosti“\nneznamená, že v spore možno predpokladať len úspech, ale že toto slovné spojenie znamená, že\núčastník konania môže byť alebo úspešný alebo neúspešný, pričom úspech či neúspech nie je možné\nvopred predpokladať na rozdiel od sporu zrejme bezúspešného, ktorý je neúspešný na prvý pohľad. Pri\nsprávne formulovanom predpoklade aj negáciou tohto predpokladu sa dá dospieť k rovnakému záveru,\nt. j. že aj nevylúčenie zrejmej bezúspešnosti (rovnako ako jej vylúčenie) znamená, že účastník môže\nbyť v spore alebo úspešný alebo neúspešný. Krajský súd pri jeho logickej úvahe vychádzal z nesprávne\nformulovaného predpokladu, ktorý ho následne priviedol k nesprávnemu logickému a nesprávnemu\nprávnemu názoru. Nesprávne formulovanie predpokladu treba považovať za vadu konania, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ktoré je v priamom rozpore s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom\nSR v rozsudku sp. zn. 5Sžo 55/2013 z 31.10.2013, z ktorého vyplýva, že „pre nenaplnenie požiadavky\npodľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu\nnemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je\nzrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť\nsporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona\no bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu\na inú právnu pomoc garantovaného Ústavou SR, a preto je nanajvýš nevyhnutné brať do úvahy čl. 13\nÚstavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade\nso zákonom“. Obdobné závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 349/2015 zo\ndňa 21.01.2017. S poukazom\nna uvedené možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní prekročil\nsvoju zákonnú povinnosť, keď posudzoval samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej\nprávomoci konajúceho súdu, a preto je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nezákonné.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Odkázal na\nzávery vyslovené Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016\na konštatoval, že v danom prípade, ak došlo k zjavnému zmeškaniu zákonnej lehoty na vykonanie\nprávneho úkonu (podanie správnej žaloby), bolo naplnené zákonné oprávnenie žalovaného skúmať\na následne vyhodnotiť existenciu zrejmej bezúspešnosti sporu ako zákonnej prekážky priznania nároku\nna poskytnutie právnej pomoci. To je nakoniec aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžo 349/2015, z ktorého vyplýva, že „bezúspešnosť žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá\nuž na základe zbežného posúdenia veci, t. j. bije do očí“. Lehota na podanie správnej žaloby buď bola\ndodržaná alebo dodržaná nebola. Ak by sa mal prijať výklad, že o každej otázke zrejmej bezúspešnosti\nby mal rozhodovať len súd a nie žalovaný, ako zákonom poverený správny orgán, potom takýto výklad\nby viedol k absurdnému záveru, že aj o tých najnezmyselnejších požiadavkách na právnu pomoc by\nnemohol rozhodovať žalovaný, ale na každú takúto požiadavku by musel reagovať pozitívne a ustanoviť\nadvokáta, zákonné ustanovenie § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci\nby bolo úplne vyprázdnené, pretože by bolo v praxi neaplikovateľné, a teda obsolentné. Takýto výklad\nale treba tiež odmietnuť, a to s poukazom na to, že racionálny zákonodarca by neprijal takú právnu\nnormu, ktorá nemá reálny obsah.\nPredchádzajúce súdne konanie\n\n5. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\na rozsudkom sp. zn. 31S/131/2022 zo dňa 25.04.2023 správnou žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá\nSSP na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že žiadosťou zo dňa 01.06.2022, doručenou žalovanému dňa 02.06.2022, žalobca požiadal\no poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 14S/58/2021 zo 07.04.2022. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa\n07.04.2022 vyplýva, že týmto rozhodnutím správny súd odmietol správnu žalobu žalobcu odkazujúc\nna ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP a konštatujúc, že žaloba bola podaná oneskorene. Zároveň správny\nsúd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov\nkonania. Z obsahu kasačnej sťažnosti, doručenej Krajskému súdu v Trnave dňa 16.05.2022, vyplýva,\nže jej predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa\n07.04.2022, ktorým bola odmietnutá správna žaloba. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť na ďalšie konanie. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci bola podľa správneho súdu\notázka posúdenia, či v danej veci možno vo vzťahu k žalobcovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť\nsporu (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci), ktorá vylučuje poskytnutie právnej\npomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Podľa krajského súdu z obsahu správnou žalobou\nnapadnutého rozhodnutia nevyplývala žiadna analýza, či tu možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť\nkonania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania.\nPredmetom skúmania správneho orgánu v danej veci malo byť vyhodnotenie podmienok pre priznanie\nči nepriznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc. Pokiaľ pritom žalovaný postupoval v zmysle § 6\nods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci v nadväznosti na § 8 označeného predpisu,\nbolo jeho povinnosťou zaoberať sa naplnením zákonných podmienok v konaní o kasačnej sťažnosti,\nnie v konaní o správnej žalobe, ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022. Podľa názoru správneho súdu žalovaný predmetnú vec\nposudzoval v kontexte iného konania, ako toho, ku ktorému žalobca žiadal poskytnutie bezplatnej\nprávnej pomoci, čím vec nesprávne právne posúdil. Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo\nstrany žalovaného podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci je\nposúdením možného úspechu či neúspechu v konaní, vo vzťahu ku ktorému žiadateľ uplatnil nárok podľa\nzákona o poskytovaní právnej pomoci. Ak žalovaný zameral svoju pozornosť na skúmanie konania,\nktoré predchádzalo konaniu o kasačnej sťažnosti, nepostupoval správne. Správny súd zároveň priznal\nžalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nKonanie na kasačnom súde\n6. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej\nrozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Svk/37/2023 zo dňa 27.11. 2024 tak, že rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (v dôsledku\nprechodu výkonu súdnictva na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov). Kasačný súd sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu\nuvedenou v odôvodnení jeho rozhodnutia, že „z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva analýza, či\ntu možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť konania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí\nžaloby z dôvodu jej oneskoreného podania. Predmetom skúmania správneho orgánu v danej veci malo\nbyť vyhodnotenie podmienok pre priznanie či nepriznanie nároku na bezplatnú právnu. Pokiaľ pritom\nžalovaný postupoval v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci v nadväznosti na\n§ 8 označeného predpisu, bolo jeho povinnosťou zaoberať sa naplnením zákonných podmienok v konaní\no kasačnej sťažnosti, nie v konaní o správnej žalobe, ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022.“ Kasačný súd uviedol, že pokiaľ\nsprávna žaloba bola odmietnutá ako oneskorene podaná, o čom zo strany krajského súdu neboli\nvznesené žiadne pochybnosti, je zrejmé, že aj kasačná sťažnosť bude nedôvodná, a preto v danej\nveci sťažovateľ nepreukázal, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť. Otázku zrejmej bezúspešnosti je\npotrebné vnímať komplexne v celom kontexte súdneho konania, teda tak v konaní o podanej správnej\nžalobe ako i v konaní o kasačnej sťažnosti. Nie je možné k posudzovaniu otázky zrejmej bezúspešnosti\nsporu pristupovať príliš formalisticky, ako to v prejednávanej veci urobil krajský súd. Kasačný súd\nkonštatoval dôvodnosť kasačnej sťažnosti a kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n\n7. Žalobca ani žalovaný nežiadali nariadiť na prejednanie veci pojednávanie. Správny súd nezistil\ndôvody, pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, preto rozsudok vo veci\nverejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 19.02.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené\nna úradnej tabuli správneho súdu od 3.2.2025 do 20.2.2025.\n8. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v rozsahu\na z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP), viazaný vysloveným právnym názorom kasačného\nsúdu v tejto veci (§ 469 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju\npodľa § 190 SSP zamietol.\n9. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom\na nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n10. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu\ncentrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je\nžiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového\nstavu.\n11. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi\npriznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania kasačnej sťažnosti proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 15S/58/2021 zo dňa 07.04.2022, ktorým bola odmietnutá správna\nžaloba žalobcu z dôvodu jej oneskoreného podania.\n12. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa\n01.06.2022, doručenou žalovanému dňa 02.06.2022, požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci\nkasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022.\nUvedeným uznesením krajský súd odmietol správnu žalobu žalobcu ako podanú oneskorene podľa\n§ 98 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca sa touto správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti\ndisciplinárneho rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov.\nSprávna žaloba žalobcu bola odmietnutá z toho dôvodu, že rozhodnutie napadnuté správnou žalobou\nbolo žalobcovi oznámené a doručené dňa 29.07.2019 a lehota dvoch mesiacov na podanie správnej\nžaloby (§181 ods. 1 SSP) by uplynula dňa 30.09.2019. Žalobca podal dňa 25.09.2019 na Centrum\nprávnej pomoci, kancelária Žilina žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na podanie správnej žaloby,\no ktorej Centrum rozhodlo rozhodnutím č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019, právoplatným dňa\n18.11.2019. V zmysle § 71 ods. 2 SSP od podania žiadosti na Centrum právnej pomoci až do\nprávoplatného rozhodnutia o nej potom lehota na podanie správnej žaloby neplynula. Lehota na\npodanie správnej žaloby začala opätovne plynúť dňa 19.11.2019 a plynula ešte 5 zostávajúcich\ndní do 23.11.2019, čo bola sobota, teda posledný deň lehoty pripadol na 25.11.2019 (§ 69 ods. 5\nSSP). Žalobca podal správnu žalobu proti disciplinárnemu rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na\npoštovú prepravu dňa 15.01.2021, teda po uplynutí lehoty na jej podanie. Aj keď žalobca podal správnu\nžalobu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. KaZA/29275/2019 zo dňa 15.11.2019, nemalo to\nvplyv na spočívanie lehoty na podanie správnej žaloby. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom\nrozhodnutí vyhodnotil, že nebola splnená jedna z kumulatívne stanovených podmienok v § 6 ods.\n1 zákona o poskytovaní právnej pomoci pre priznanie právnej pomoci, a to podmienka, že nejde o\nzrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný vyhodnotil, že správna žaloba bola podaná oneskorene a preto\naj podanie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu súdu, ktorým bola správna žaloba žalobcu odmietnutá\nako oneskorene podaná, je zrejmé bezúspešné.\n13. V súvislosti s vyhodnocovaním podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona\no poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 8 tohto zákona) a limitmi pre vyhodnotenie tejto podmienky\nv rámci správnej úvahy žalovaného, poukazuje správny súd na závery rozhodnutia kasačného súdu\n\nv tejto veci, keď kasačný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo\ndňa 30.11.2017, podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám\nmateriálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia\n§ 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť\njej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a\nprispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady\nza poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej\nnorme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.\nV snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé\nuplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie\nje úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005\nZ.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby\nskúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo\nskutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu\nnemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za\nobdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené\nv iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.\nz dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných\npredpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č.\n327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania,\nktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je\ndemonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri\ndodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť\ndo sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď\nsúd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245\nods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na\nktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne\nskutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má\nprihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od\nokolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich\ntvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej,\navšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na\npodporu svojich tvrdení. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,\nv ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci\npodľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide\nlen o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby\nv materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo\nneúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci\nkoná.“ Kasačný súd zároveň uviedol, že otázku zrejmej bezúspešnosti je potrebné vnímať komplexne v\ncelom kontexte súdneho konania, teda tak v konaní o podanej správnej žalobe ako i v konaní o kasačnej\nsťažnosti a nemožno k posudzovaniu otázky zrejmej bezúspešnosti sporu pristupovať príliš formalisticky.\n14. V nadväznosti aj na vyššie uvedený právne záväzný názor vyslovený kasačným súdom dospel\nsprávny súd k záveru, že nezistil dôvod pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a závery v ňom uvedené z hľadiska zákonnosti obstoja. Žalovanému ako orgánu verejnej\nsprávy je zákonom o poskytovaní právnej pomoci zverené vyhodnotenie podmienok pre priznanie\nprávnej pomoci (Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo\nna poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak : a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok\nsumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb\nzabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje\nhodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch).\nPosúdenie jednej z kumulatívne stanovených podmienok (všetky tri podmienky musia byť splnené\nsúčasne), a to zrejmej bezúspešnosti sporu, je teda v kompetencii žalovaného a závisí od okolností\nkonkrétneho posudzovaného prípadu. Žalovaný nie je oprávnený posúdiť vec pri vyhodnocovaní tejto\n\npodmienky do takej miery, aby prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej, ale je oprávnený a zároveň\npovinný posúdiť ju tak, aby jeho správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených v § 6\nods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. V ustanovení § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci sú\npríkladmo vymedzené skutočnosti, na ktoré má žalovaný pri vyhodnotení tejto podmienky prihliadnuť,\na to či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Medzi skutočnosti, ktoré\nneprekročia medze a rámec správnej úvahy žalovaného pri vyhodnotení zrejmej bezúspešnosti sporu, je\nmožné zaradiť aj vyhodnotenie procesných podmienok konania, pre ktoré sa žiada právna pomoc (či sú\nvôbec splnené základné procesné podmienky na to, aby súdne konanie mohlo prebiehať), a to v širšom\nkontexte ako to uviedol aj kasačný súd v tejto veci. Pokiaľ správna žaloba, ktorou žalobca inicioval\nsprávne súdne konanie bola podaná oneskorene a žalobca v priebehu administratívneho konania ani\nneuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že správna žaloba bola podaná včas, je zrejme\nbezúspešné aj podanie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu správneho súdu, ktorým bola správna žaloba\nodmietnutá pre jej oneskorené podanie podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Vyhodnotenie podmienky\nzrejmej bezúspešnosti sporu žalovaným v tejto veci preto neprekročilo medze správnej úvahy dané\nustanovením § 6 ods. 1 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pretože žalovaný prihliadal na\nsplnenie procesných podmienok konania, pre ktoré sa žiadala právna pomoc. Keďže nebola splnená už\njedna z troch kumulatívne stanovených podmienok pre priznanie právnej pomoci (pre priznanie právnej\npomoci sa vyžaduje splnenie všetkých troch podmienok súčasne), nebolo povinnosťou žalovaného\nvyhodnocovať splnenie zvyšných dvoch podmienok, pretože pre záver o nesplnení podmienok pre\npriznanie právnej pomoci postačovalo nesplnenie aj len jednej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 zákona\no poskytovaní právnej pomoci.\n15. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení\ns § 467 ods. 3 SSP.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť\npodaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}