Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/35/2024 0824100712 17. 09. 2025 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100712.1
Uznesenie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Gelatka, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, o žalobe opomenutého účastníka, takto rozhodol: Súd ukladá žalovanému Mestu Žilina, stavebný úrad povinnosť doručiť žalobcovi – opomenutému účastníkovi rozhodnutie Mesta Žilina, stavebný úrad č. 9354/2024-84946/2024SÚ-DIA zo dňa 22.03.2024 do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. odôvodnenie: Konanie pred správnym súdom 1. Žalobou opomenutého účastníka zo dňa 03.09.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného, ktorý ako stavebný úrad príslušný podľa § 5 písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Stavebný zákon“), v stavebnom konaní preskúmal podľa § 62 Stavebného zákona žiadosť stavebníka F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, E. – H. o stavebné povolenie, a na základe tohto preskúmania vydal podľa § 66 Stavebného zákona rozhodnutie – stavebné povolenie č. 9354/2024-84946/2024-SÚ-DIA zo dňa 22.03.2024 (ďalej aj ako „Stavebné povolenie“) na stavbu „Novostavba rodinného domu na ul. D., E. – H.“ v rozsahu SO 01 Rodinný dom, SO 02 – NN prípojka, SO 03 – Vodovodná prípojka, Kanalizačná prípojka, Dažďová kanalizácia, SO 04 – Plynová prípojka na pozemku registra „C“ parc. č. 297/168, 297/169 v katastrálnom území H.. Uvedené stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku dňa 25.04.2024 a vykonateľnosť dňa 26.04.2024. 2. Správnu žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný, ako konajúci prvostupňový stavebný úrad, považoval za účastníkov stavebného konania osoby, resp. subjekty, „ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť v tomto konaní dotknuté (register „C“ parc. č. 297/14, 297/163, 297/170, 297/167, 297/173; register „E“ parc. č. 198/2, 200/2)“, pričom týmto bližšie inak neoznačeným (menom a priezviskom, resp. názvom) účastníkom konania doručoval predmetné Stavebné povolenie pravdepodobne verejnou vyhláškou v zmysle § 69 ods. 2 Stavebného zákona s odôvodnením, že ide o „veľký počet účastníkov konania“. Žalobca uviedol, že na základe katastrálnej mapy (pozemky registra „C“) a mapy určeného operátu (pozemky registra „E“) je možné dospieť k záveru, že žalovaný za účastníkov konania považoval
zrejme vlastníkov pozemkov registra „C“ parc. č. 297/14, 297/163, 297/170, 297/167, 297/173 a zároveň vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov registra „E“ parc. č. 198/2, 200/2. Žalobca argumentoval, že žalovaný týchto (spolu)vlastníkov v predmetnom stavebnom povolení nekonkretizoval osobnými údajmi, dokonca ani neuviedol, že účastníkmi konania sú, či majú byť vlastníci, resp. spoluvlastníci vyššie uvedených pozemkov označených parcelnými číslami, pričom žalovaný účastníkov konania označil len všeobecne ako „účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť v tomto konaní dotknuté“ a ďalej uviedol len v zátvorke register „C“, resp. „E“ a konkrétne parcelné čísla. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný za účastníkov konania považoval vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov registra „C“ parc. č. 297/14, 297/163, 297/170, 297/167, 297/173 a registra „E“ parc. č. 198/2, 200/2, t.j. že ich účastníctvo v stavebnom konaní odvodzoval od ich vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom, ktoré bezprostredne susedia s pozemkami stavebníka registra „C“ par. č. 297/168 a 297/169, na ktorých sa realizuje stavba. 3. Podľa žalobcu je bezprostredne susediacim pozemkom k pozemku registra „C“ parc. č. 297/168, na ktorom prebieha výstavba a na ktorom bude stáť rodinný dom stavebníka, aj pozemok registra „E“ parc. č. 199/2. Žalobca je spoluvlastníkom tohto pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 v súhrnom podiele 7/9ín, t.j. väčšinovým spoluvlastníkom. 4. Z obsahu predmetného Stavebného povolenia je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný (spolu)vlastníkov bezprostredne susediaceho pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 nepovažoval za účastníkov stavebného konania, s týmito vôbec nekonal a ich nesporné účastníctvo v stavebnom konaní opomenul. Okrem žalobcu ako 7/9-nového spoluvlastníka tohto opomenutého pozemku ide ešte o osoby D. I., nar. XX.XX.XXXX (podiel 70/999-ín), J. K., nar. XX.XX.XXXX (podiel 41/999-ín) a B. L. ako neznámy vlastník so zákonným zastúpením SPF (podiel 1/9-na). 5. Žalobca v ďalšej časti správnej žaloby poukázal na to, že o tom, že stavebník realizuje stavbu rodinného domu na pozemkoch registra „C“ parc. č. 297/168 a 297/169 sa dozvedel len náhodou, keď prechádzal okolo predmetných pozemkov. Na jeho dotaz na osoby, ktoré tam vykonávali stavebnú činnosť mu tieto uviedli, že ohľadne stavby bolo vydané právoplatné stavebné povolenie a že všetko je v poriadku. Keďže žalobcovi nebolo doručené žiadne stavebné povolenie a bol si vedomý toho, že pozemok registra „E“ parc. č. 199/2, ktorého je väčšinovým spoluvlastníkom, je bezprostredne susediacim k pozemku stavebníka registra „C“ parc. č. 297/168, začal zisťovať všetky dostupné informácie ohľadne tohto prípadného stavebného konania. Podaním zo dňa 18.07.2024 sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o sprístupnenie všetkých dostupných informácií (rozhodnutí a stanovísk) v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý mu rozhodnutím zo dňa 25.07.2024 sprístupnil anonymizované stavebné povolenie č. 9354/2024-84946/2024-SÚ-DIA zo dňa 22.03.2024. Až jeho doručením, nie však v riadnom režime stavebného (správneho konania) s možnosťou podať voči nemu odvolanie, ale v režime podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa žalobca dozvedel, že takéto rozhodnutie – Stavebné povolenie skutočne bolo vydané a podrobne sa oboznámil s jeho obsahom. Následne žalobca zistil, že odvolanie voči predmetnému Stavebnému povoleniu podané nebolo, a preto nadobudlo právoplatnosť už dňa 25.04.2024. Žalobca si od žalovaného zabezpečil na účely tohto konania aj doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k predmetnému Stavebnému povoleniu. Preštudovaním stavebného povolenia žalobca zistil, koho stavebný úrad (žalovaný) považoval za účastníka stavebného konania a z akých dôvodov (bezprostredne susediace pozemky k stavebným pozemkom), z čoho následne dospel k záveru, že spoluvlastníkov pozemku registra „E“ č. 199/2 žalovaný nepochopiteľne za účastníkov stavebného konania nepovažoval a s týmito žiadnou formou nekomunikoval ani nekonal. 6. Žalobca k uvedeným pozemkom (špecifikovaným v stavebnom povolení konkrétnym parcelným číslom), ktorých vlastníkov, resp. spoluvlastníkov stavebný úrad zrejme považoval za účastníkov konania, dodal, že ani týmto nekonkretizovaným osobám (minimálne menom a priezviskom) žalovaný predmetné stavebné povolenie nedoručoval riadnou poštou doporučenou zásielkou do vlastných rúk (teda spôsobom obvyklým pri doručovaní stavebných povolení), ale zvolil formu doručenia verejnou vyhláškou s odôvodnením, že ide o „veľký počet účastníkov konania“. 7. Žalobca ďalej v odôvodnení žaloby poukázal na to, že aj keď forma doručovania predmetného stavebného povolenia účastníkom konania nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto type správneho súdneho konania (žaloba opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP), zdôraznil, že
stavebným úradom zvolená forma doručovania v danom konkrétnom prípade nebola dôvodná a týmto spôsobom sa odňala možnosť vlastníkom uvedených pozemkov riadne konať pred správnym orgánom. Prax doručovania správnych rozhodnutí či upovedomení a oznámení v stavebnom konaní formou verejnej vyhlášky je na mieste pri líniových stavbách, pri zvlášť rozsiahlych stavbách a tam, kde ide o stavby s veľkým počtom účastníkov. Pojem „veľký počet účastníkov“ však treba chápať citlivo a tak, že ide o výlučne takých účastníkov konania ako spoluvlastníkov bezprostredne susediacich pozemkov. Nie tak ako to urobil žalovaný, že využil veľký počet účastníkov len na 1 susediacej parcele (pozemok registra „E“ parc. č. 198/2 – cca 74 fyzických osôb) a následne en bloc už aj ostatných výlučných vlastníkov susediacich pozemkov zahrnul pod pojem „veľký počet účastníkov“ a týmto už stavebné povolenie riadne nedoručoval. Tento proces doručovania považoval žalobca jednoznačne za vadný a znemožňujúci i tam uvedeným vlastníkom pozemkom reálnu účasť na stavebnom konaní. 8. Žalobca mal za to, že v jeho osobe ako nesporného väčšinového spoluvlastníka pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 ide o opomenutého účastníka predmetného stavebného konania, nakoľko tento pozemok bezprostredne prilieha k stavebnému pozemku, na ktorom sa realizuje výstavba rodinného domu stavebníka. Vlastníkov, resp. spoluvlastníkov tohto pozemku žalovaný za účastníkov konania nepovažoval, naopak vlastníkov, resp. spoluvlastníkov ostatných bezprostredne susediacich pozemkov za účastníkov aspoň formálne považoval, aj keď ich neoznačil menom a priezviskom, ale len s odkazom na konkrétne uvedené pozemky. 9. Žalovaný vo vyjadrení sa k žalobe zo dňa 22.10.2024 uviedol, že má za to, že žalobca nebol opomenutým účastníkom konania v danom stavebnom konaní, keďže mu Stavebné povolenie bolo doručené verejnou vyhláškou, ktorá bola vyvesená odo dňa 26.03.2024 do 10.04.2024 a zvesená bola dňa 11.04.2024 v meste Žilina. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že Stavebné povolenie bolo doručované všetkým účastníkom konania, ktorých práva a právom chránené záujmy mohli byť v danom konaní dotknuté verejnou vyhláškou v zmysle § 69 ods. 2 zákona. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a bolo vyvesené po dobu 15 dní na úradnej tabuli a internetovej stránke žalovaného. Posledný deň tejto lehoty bol deň doručenia. 10. Žalobca v replike zo dňa 05.11.2024 uviedol, že z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nepovažuje žalobcu za opomenutého účastníka daného stavebného konania, keďže má za to, že mu Stavebné povolenie bolo doručené verejnou vyhláškou. Podľa žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na podstatné žalobné tvrdenia žalobcu obsiahnuté v jeho správnej žalobe, najmä k otázke konkretizácie účastníkov daného stavebného konania a teda neuviedol, koho a z akých dôvodov považoval za účastníka stavebného konania. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nevyjadril k nosnej námietke žalobcu, že „z obsahu predmetného stavebného povolenia je zrejmé, že žalovaný (spolu)vlastníkov bezprostredne susediaceho pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 nepovažoval za účastníkov stavebného konania, s týmito vôbec nekonal a ich nesporné účastníctvo v stavebnom konaní opomenul“. Žalobca zároveň podotkol, že zo všeobecnej formulácie žalovaného obsiahnutej vo vyjadrení nemožno dospieť k záveru, kto bol, resp. mal byť účastníkom stavebného konania. Z interpretácie žalovaného, ktorú zvolil vo svojom vyjadrení, možno vyvodiť, že žalovaný ako stavebný úrad za účastníkov konania považoval neurčitý okruh osôb, „ktorých práva a právom chránené záujmy mohli byť v danom konaní dotknuté verejnou vyhláškou“, teda za účastníkov vo všeobecnosti a bez bližšej konkretizácie považoval také osoby, ktoré mali možnosť sa oboznámiť s verejnou vyhláškou, a ak podľa jej obsahu mohli byť ich práva dotknuté, prípadne sa cítili, že by ich práva mohli byť dotknuté, tak potom sú účastníkmi konania. Podľa tejto úvahy tak za účastníkov akéhokoľvek správneho konania možno považovať všetkých, ktorých práva môžu byť v danom konaní dotknuté a ktorí majú možnosť sa oboznámiť s verejnou vyhláškou. Uvedené tzv. „všeobecné účastníctvo“ v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku je však v priamom rozpore s označením účastníkov konania stavebným úradom v časti „Doručí sa“ na konci predmetného stavebného povolenia zo dňa 22.03.2024, v rozpore s § 14 ods. 2 Správneho poriadku a napokon i v rozpore s okruhom účastníkov tak, ako je to ustanovené v § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v spojení so skutočnosťami a argumentmi uvedenými už v žalobe, mal žalobca za to, že v predmetnom stavebnom konaní s ním žalovaný stavebný úrad ako s väčšinovým spoluvlastníkom bezprostredne priľahlého pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 v k.ú. H. nekonal ako s účastníkom konania a preto sa považuje za opomenutého účastníka konania.
Žalovaný sa to, podľa názoru žalobcu, snaží vo vyjadrení zvrátiť všeobecným konštatovaním účastníctva správneho konania, čo však v danom stavebnom konaní nemôže obstáť. Na základe uvedeného žalobca znova navrhol správnemu súdu, aby v súlade s ustanovením § 179 ods. 1 SSP vydal uznesenie, ktorým by správny uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi stavebné povolenie č. 9354/2024-84946/2024-SÚ-DIA zo dňa 22.03.2024. 11. Žalovaný v duplike zo dňa 27.11.2024 uviedol, že trvá na svojej odpovedi uvedenej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2024. Právny rámec 12. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 13. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 14. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Stavebný zákon“) účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 15. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním; začatie stavebného konania stavby podľa osobitného predpisu sa oznamuje prednostne. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 16. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. 17. Podľa § 69 Stavebného zákona (1) Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.
(2) Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. (3) Stavebné povolenie alebo rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie stavebného povolenia týkajúceho sa stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Rozhodnutie musí byť zverejnené odo dňa jeho vydania až do nadobudnutia jeho právoplatnosti. 18. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 19. Podľa § 139 ods. 2 Stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 20. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 21. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Posúdenie veci správnym súdom 22. Podľa ustanovenia § 179 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 23. Na základe uvedeného správny súd pristúpil ku skúmaniu splnenia základných podmienok žaloby opomenutého účastníka konania, a to: - správnosť tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu malo byť doručené rozhodnutie orgánu verejnej správy, pretože mu svedčil status účastníka konania, ktoré vyústilo do vydania daného rozhodnutia (t.j. či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka), - skutočnosť, že od vydania daného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. 24. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Mesto Žilina, ako príslušný stavebný úrad, vydalo stavebné povolenie č. 9354/2024-84946/2024-SÚ-DIA zo dňa 22.03.2024 na stavbu „Novostavba rodinného domu na ul. D., E. – H.“ v rozsahu SO 01 Rodinný dom, SO 02 – NN prípojka, SO 03 – Vodovodná prípojka, Kanalizačná prípojka, Dažďová kanalizácia, SO 04 – Plynová prípojka na pozemku registra „C“ parc. č. 297/168, 297/169 v katastrálnom území H. (ďalej len „Stavebné povolenie“).
Verejná vyhláška, ktorou bolo oznámené stavebné povolenie podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona bola zverejnená od 26.03.2024 do 10.04.2024 na úradnej tabuli a internetovej stránke žalovaného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku dňa 25.04.2024 a vykonateľnosť dňa 26.04.2024. Z preskúmavaného spisového materiálu správny súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. 297/168 a 297/169 v kat. území H. je osoba – F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, E. – H., ktorý podal žiadosť o stavebné povolenie (ďalej ako „stavebník“). Ďalej bolo z administratívneho spisu zistené, že Stavebné povolenie bolo doručované stavebníkovi, projektantovi a jednotlivým dotknutým orgánom do vlastných rúk. Uvedené vyplýva zo strany 11 napadnutého rozhodnutia. Na strane 11 a 12 je uvedené, že toto rozhodnutie má povahu verejnej vyhlášky podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona v nadväznosti na § 26 ods. 2 Správneho poriadku a bolo vyvesené po dobu 15 dní na úradnej tabuli Mesta Žilina a na jeho webovej stránke. O zverejnení na úradnej tabuli a internetovej stránke mesta Žilina svedčí záznam o vyvesení a zvesení na strane 12 rozhodnutia. -Správny súd zároveň konštatuje, že rovnakým spôsobom (t.j. verejnou vyhláškou) bolo realizované aj doručenie oznámenia o začatí stavebného konania zo dňa 13.02.2024. 25. Žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka konania na správny súd dňa 03.09.2024, a preto možno skonštatovať, že od vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. odo dňa 22.03.2024) neuplynuli viac ako tri roky, tzn. druhá podmienka, t.j. zachovanie lehoty na podanie žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP bola splnená. 26. Spornou zostala prvá podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 179 ods. 1 SSP, a to status žalobcu ako účastníka administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie uvedeného stavebného povolenia. 27. Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka konania domáhal doručenia Stavebného povolenia, pričom namietal najmä to, že žalovaný, ako príslušný správny orgán, nesprávne doručoval uvedené rozhodnutie verejnou vyhláškou v zmysle § 69 ods. 2 Stavebného zákona v nadväznosti na § 26 ods. 2 Správneho poriadku. Dôvodiac tým, že šlo o konanie s veľkým počtom účastníkov konania. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný považoval za účastníkov stavebného konania osoby, resp. subjekty, „ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť v tomto konaní dotknuté (register „C“ parc. č. 297/14, 297/163, 297/170, 297/167, 297/173; register „E“ parc. č. 198/2, 200/2)“, pričom tieto osoby bližšie inak neoznačil (menom a priezviskom, resp. názvom). 28. Správny súd konštatuje, že pre záver, či žalovaný správne pristúpil k doručovaniu verejnou vyhláškou, je kľúčové stanovenie veľkého počtu účastníkov konania, a to najmä od akého množstva je možné považovať počet účastníkov konania za veľký. Z ustálenej rozhodovacej praxe možno poznamenať, že: „(...) Splnenie zákonných podmienok pre oznamovanie verejnou vyhláškou si posudzuje správny orgán sám. V prejednávanom prípade odôvodňovalo postup žalovanej zistenie, že sa jedná o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania. Právna úprava tohto procesného inštitútu bola zavedená do úpravy stavebného zákona v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa považuje za veľký v stavebnom konaní nie je zákonom určené, a preto je to na úvahe správneho orgánu. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, kde zákon č. 500/2004 Sb. správní řád, v § 144 ods. 1 ustanovuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac než 30 účastníkmi.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžp/12/2011 zo dňa 30.01.2012). 29. V danom prípade bolo rozhodnutie vydané podľa Stavebného zákona. Verejná vyhláška sa v zmysle § 61 ods. 4 Stavebného zákona uplatňuje pri líniových stavbách, pri zvlášť rozsiahlych stavbách, alebo v konaniach s veľkým počtom účastníkov konania. Minimálny počet účastníkov, resp. aký počet účastníkov sa považuje za veľký na použitie verejnej vyhlášky v stavebnom konaní nie je zákonom určený a z ustálenej judikatúry vyplýva, že jej použitie pri veľkom počte účastníkov konania ostáva na úvahe stavebného orgánu. Táto úvaha však, nesmie byť svojvoľná a nepodložená. Stavebný úrad sa musí počtom účastníkov konania aj reálne zaoberať. O veľkom počte účastníkov sa nesmie len domnievať, musí ich aj reálne identifikovať, aby mohol rozhodnúť, či ich je v skutočnosti veľa.
30. Žalobca v rámci svojej žaloby namietal aj skutočnosť, že žalovaný účastníctvo v stavebnom konaní odvodzoval od vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom. Uvedením čísiel parciel, účastníkov nekonkretizoval osobnými údajmi. V tejto súvislosti preto správny súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 69/2011 zo dňa 18.10.2012, ktorý hovorí: „podľa ústavného súdu plne obstojí obranná argumentácia krajského súdu, podľa ktorej účastník stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona musí byť identifikovateľný aspoň menom a priezviskom, aby (...) vôbec vedel, že je účastníkom nejakého konania a mohol tak zákonom vymedzeným spôsobom obhajovať svoje práva a oprávnené záujmy, pričom túto aspoň minimálnu identifikáciu účastníka stavebného konania nemožno oklieštiť iba na to, že sa bude od fyzickej osoby očakávať, že sama, napr. na základe označenia stavebných parciel, bude iba dedukovať alebo predpokladať svoje účastníctvo v stavebnom konaní. Vzhľadom na reálny význam a obsah pojmu účastník stavebného konania je tak bezpochyby dôvodná aj požiadavka jeho identifikácie a až v prípade zistenia, že takýmto spôsobom identifikovaných účastníkov stavebného konania je veľké množstvo, prichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia o doručovaní stavebného povolenia verejnou vyhláškou.“ Vzhľadom na tento právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd konštatuje, že žalovaný pochybil pri označení účastníkov konania, keď vychádzal len z vlastníckeho práva k pozemkom uvedených parcelných čísel a účastníkov konania neoznačil riadne menom a priezviskom, t.j. nepristúpil k riadnemu zisťovaniu okruhu účastníkov konania. 31. V rámci toho správny súd podporne uvádza aj právny názor v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/67/2022 zo dňa 31.01.2024, podľa ktorého: „Posudzovanie okruhu účastníkov správneho konania je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Ustanovenia Stavebného zákona upravujúce, kto je účastníkom územného a stavebného konania, je potrebné vykladať tak, aby sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým zákonodarca v právnej norme Stavebného zákona priznal postavenie účastníkov konania spojené s procesnými právami vyplývajúci zo Stavebného zákona či Správneho poriadku. Žalovaná tým, že nekonala so žalobcami ako s účastníkmi konania, neumožnila im žiadne z ich práv realizovať a teda im odoprela možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len tým, že im neposkytla žiadnu možnosť proti povoleniu stavby vzniesť námietky, o ktorých by mala povinnosť rozhodnúť.“ 32. Z doteraz uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný pri doručovaní rozhodnutia verejnou vyhláškou z dôvodu, že je v konaní veľký počet účastníkov konania postupoval nesprávne, keďže pri doručovaní pochybil pri označení (identifikácii) uvedených účastníkov. Na to, aby žalovaný mohol stavebné povolenie doručovať verejnou vyhláškou je potrebné, aby žalovaný, ako správny orgán, najskôr zistil okruh účastníkov konania, ich počet a identifikoval ich určitým spôsobom. Až na základe toho je možné dôjsť k odôvodnenému rozhodnutiu o doručovaní verejnou vyhláškou. Okrem toho je identifikácia účastníkov konania potrebná aj na to, aby sa účastník konania mohol dozvedieť, že je účastníkom konania, čo mu len z uvedenia parcelných čísel nemusí byť zrejmé. Správny súd k otázke označenia účastníkov konania v stavebnom povolení považuje za potrebné podotknúť, že účastníci konania sa majú pri fyzických osobách označiť menom, priezviskom a adresou a pri právnických osobách názvom a sídlom. Vo všeobecnosti by malo platiť, že ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy oznamuje verejnou vyhláškou, potom z obsahu rozhodnutia zverejneného týmto spôsobom musí byť zistiteľné, akej veci a ktorých osôb sa dané rozhodnutie týka a to bez toho, aby prípadní účastníci konania boli nútení na tento účel vykonávať také ďalšie šetrenie, ktoré nemožno od nich spravodlivo požadovať (porovnaj Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/48/2022 zo dňa 27.08.2024). 33. Správny súd ďalej konštatuje v nadväznosti na to, že doručovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania je možné až po tom, ako ich orgán verejnej správy identifikuje, že v niektorých prípadoch môže byť identifikácia všetkých účastníkov konania podľa mena a priezviska extrémne náročná. V takom prípade prichádza do úvahy, aby orgán verejnej správy identifikoval týchto účastníkov konania iným hromadným označením, ktoré by bolo vykonané takým spôsobom, aby účastníci konania boli bez ďalšieho zistiteľní. V zastavaných oblastiach je náležitým prostriedkom označenie adresy (ulice s orientačným číslom budovy), resp. uvedenie súpisných čísiel stavieb alebo parcelných čísiel pozemkov. V prípade grafickej prílohy by tieto údaje mali byť zistiteľné priamo z nej (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/41/2020 z 30.11.2022).
34. Predmetom právneho posúdenia v tomto konaní je otázka účastníctva žalobcu v stavebnom konaní. Žalobca v správnej žalobe mal za to, že v jeho osobe ako nesporného väčšinového spoluvlastníka pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 ide o opomenutého účastníka predmetného stavebného konania, keďže jeho pozemok bezprostredne prilieha k stavebnému pozemku registra „C“ parc. č. 297/168, na ktorom sa realizuje výstavba rodinného domu stavebníka. Vlastníkov, resp. spoluvlastníkov tohto pozemku žalovaný za účastníkov konania nepovažoval, a naopak vlastníkov, resp. spoluvlastníkov ostatných bezprostredne susediacich pozemkov za účastníkov aspoň formálne považoval, aj keď ich neoznačil menom a priezviskom, ale len s odkazom na konkrétne uvedené pozemky. 35. Po oboznámení sa s administratívnym spisom správny súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci konania o vydanie stavebného povolenia stavebník predložil žalovanému doplnenie svojej žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 18.08.2022, v ktorom uviedol zoznam vlastníkov susediacich pozemkov. Z tohto zoznamu je zrejmé, že ide o približne 35 vlastníkov susediacich pozemkov. Stavebník v uvedenom zozname označil ako spoluvlastníka susediaceho pozemku aj žalobcu. Zároveň z katastrálnej mapy, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, vyplýva, že žalobcov pozemok registra „E“ parc. č. 199/2 je priamo susediacim pozemkom s pozemkom registra „C“ parc. č. 297/168, na ktorom sa realizuje stavba rodinného domu. 36. Žalovaný správny orgán v Stavebnom povolení v časti upravujúcej doručovanie tohto rozhodnutia uviedol len parcely registra „C“ parc. č. 297/14, 297/163, 297/170, 297/167, 297/173 a parcely registra „E“ parc. č. 198/2, 200/2. Z obsahu predmetného Stavebného povolenia je preto zrejmé, že žalovaný vlastníkov, resp. spoluvlastníkov bezprostredne susediaceho pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 žiadnym spôsobom neoznačil, tzn. s nimi ani nekonal. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní opomenul. 37. Správny súd mal z uvedených skutočností a s poukazom na § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona za preukázané, že žalovaný v konaní o vydaní stavebného povolenia vynechal spoluvlastníkov pozemku registra „E“ parc. č. 199/2 – t.j. aj žalobcu, a to aj napriek tomu, že z dokumentácie pre stavebné povolenie (napr. z katastrálnej mapy) zreteľne vyplývalo, že ide o susediace pozemky a zároveň pri identifikácii účastníkov konania v Stavebnom povolení chýbala úvaha žalovaného, ktorou by odôvodnil doručovanie verejnou vyhláškou z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania a zároveň, že ide o tak veľký počet účastníkov, že je potrebné pristúpiť k ich identifikácii uvedením len parcelného čísla. 38. Vymedzenie účastníkov konania v Stavebnom povolení bolo tak nedostatočné, že nebolo možné, aby žalobca zistil, či je alebo nie je účastníkom stavebného konania, v ktorom bolo oznamované Stavebné povolenie vydané. Správny súd zároveň dodáva, že od nikoho nemožno žiadať, aby poznal čísla parciel, na ktorých sa má stavať. 39. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu a z administratívneho spisu žalovaného dospel správny súd k záveru, že žalobcovi, ako spoluvlastníkovi susedného pozemku, Stavebné povolenie nebolo doručené. Žalobca bol opomenutým účastníkom konania, a preto správny súd rozhodol podľa § 179 ods. 1 SSP o uložení povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. 40. Podľa § 179 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. 41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.