Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 31Sas/15/2024 0824100677 08. 12. 2025 JUDr. Dominik Čipka, PhD. ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100677.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2024/12142 zo dňa 08.08.2024, takto rozhodol: I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2024/12142 zo dňa 08.08.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/OPPKPČ/ SOC/2024/27879-29 zo dňa 12.06.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2024/27879-29 zo dňa 12.06.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odňal žalobcovi preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 47 ods. 2 Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o kompenzačnom príspevku“) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 47 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o vyhotovení parkovacieho preukazu bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy vydané rozhodnutie č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/51664-3 zo dňa 07.07.2020 (ďalej len „rozhodnutie o parkovacom preukaze“), ktorým žalobcovi nebol priznaný parkovací preukaz. Proti rozhodnutiu o parkovacom preukaze podal žalobca odvolanie, ktoré bolo žalovaným potvrdené rozhodnutím zo dňa 01.03.2021. Rozhodnutie zo dňa 01.03.2021 žalobca napadol správnou žalobou na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré bolo Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/23/2021 – 77 zo dňa 29.11.2021, zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne žalovaný podal kasačnú sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Ssk/24/2022 zo dňa 31.05.2023 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Žalovaný tak opätovne preskúmal odvolanie žalobcu a celú spisovú dokumentáciu, pričom z dôvodu objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu prizval do konania znalca v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2024 zo dňa
09.02.2024, ku ktorému bolo následne vypracované Doplnenie č. 1 zo dňa 24.04.2024. Posudkový lekár žalovaného vypracoval dňa 06.05.2024 lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 40%. Na základe uvedeného lekárskeho posudku tak žalobca nesplnil kritériá na priznanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej podmienené mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom bolo uvedené, že prvostupňový orgán verejnej správy pri vydaní prvostupňového rozhodnutia ignoroval predchádzajúce súdne a administratívne konanie, čím prvostupňový orgán verejnej správy porušil práva žalobcu. Podľa názoru žalobcu vyhotovením znaleckého posudku zo dňa 30.04.2024 bol žalobca poškodený na svojich právach tým, že správny orgán nerešpektoval závery súdov. Zároveň žalobca namieta závery znaleckého posudku zo dňa 30.04.2024, ktoré boli zahrnuté v rámci rozhodnutia o parkovacom preukaze. Žalobca ďalej namietal nesprávne určený záver o jeho zdravotnom stave. 3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2024/12142 zo dňa 08.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 30.07.2024 určil mieru funkčnej poruchy žalobcu 40%, na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do prílohy číslo 3 kapitoly IV., bodu 2 písmena b) podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačnom príspevku, pričom posudkový lekár konštatoval, že k odvolaniu neboli doložené žiadne nové skutočnosti poukazujúce na zmenu zdravotného stavu. Podľa posudkového lekára žalovaného boli ostatné zdravotné postihnutia posudkovo nezávažné a nemajú vplyv na rozhodujúce zdravotné postihnutie. Na základe uvedeného teda žalobca nespĺňal kritériá na priznanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podmienený mieru funkčnej poruchy najmenej 50%. Ochorenie popísané v lekárskych nálezoch nedosahujú mieru funkčnej poruchy 50% a zároveň odbornými lekárskymi nálezmi neboli preukázané skutočnosti, že by žalobca spĺňal podmienky statusu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil. 5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a predošlého súdneho konania. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutočného stavu veci. Žalovaný sa nevysporiadal v rámci napadnutého rozhodnutia s argumentáciou uvedenou v odvolaní. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný porušil svoju povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v dôsledku pretrvávajúcich psychických problémov začal navštevovať iného lekára, pričom žalovaný si nevyžiadal aktuálne lekárske správy na účely vypracovania lekárskeho posudku, pričom posudok vypracoval bez prítomnosti žalobcu. Žalobca sa ďalej nestotožnil s posúdením zdravotného stavu zo strany žalovaného, nakoľko lekársky posudok, ktorý bol podkladom na vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj neskôr vydaný lekársky posudok vydaný v rámci odvolacieho konania, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorou zábery nie sú v súlade s diagnózou a doterajšími závermi psychiatrov. Žalobcovi bola diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha osobnosti, ktorá bola určená aj pôvodným ako aj súčasným psychiatrom žalobcu. Žalobca si sám nechal vypracovať na účely preukázania svojho zdravotného stavu znalecký posudok č. 17/2024 zo dňa 17.07.2024, ktorý v závere konštatoval, že žalobca netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, ale u žalobcu sa jedná o bipolárnu afektívnu poruchu. Žalobca namieta zhodnotenie lekárskych správ posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že diagnostika zo znaleckého posudku je odborným zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu, pričom závery z psychiatrických vyšetrení neboli správne. Žalobca zdôraznil, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu posudkový lekár vôbec nebral do úvahy lekárske správy psychiatra z rokov 2021, 2022, 2023 a 2024, pričom z lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024 vyplýva, že posudkový lekár bral do úvahy iba lekárske správy z roku 2019 a 2020. Zo Znaleckého posudku č. 5/2024 zo dňa 09.02.2024 a z lekárskeho posudku vyplýva, že u žalobcu nebolo zistené neovládateľné a nepredvídateľné správanie zo zmiešanej poruchy osobnosti,
pričom absentuje bližšie odôvodnenie uvedeného záveru. Žalobca je teda názoru, že spĺňa zákonné kritériá pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol. 7. Úvodom vyjadrenia k žalobe žalovaný zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania spolu s predchádzajúcim súdnym konaním. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/5/2011 zo dňa 25.10.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2010 zo dňa 28.07.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 zo dňa 25.05.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/150/2009 zo dňa 18.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/92/2015 zo dňa 22.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015, pričom podľa uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nastavený rámec pravidiel, podľa ktorých správne orgány môžu a majú hodnotiť a súdy môžu a majú preskúmavať lekársky posudok z nasledovných hľadísk - či je posudok úplný, či je posudok logický a presvedčivý. Podľa uvedenej judikatúry má súd skúmať, či dokazovanie v rámci správneho konania bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, pričom je nad rámec pravidiel a zároveň nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmať odbornú stránku posudku, teda posudzovaní jeho správnosti z odbornej stránky. Na základe uvedeného preto žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za zákonné. Replika žalobcu 8. Žalobca v podanej replike uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že posudkový lekár je v správnom konaní oprávnený odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby a ani skutočnosť, že posudkový lekár je viazaný odbornými závermi špecialistov. Žalobca poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania totožný posudkový lekár zhodnotil svoje vlastné závery, ktoré tvoria podklad pre napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa stanoviska posudkového lekára k žalobe zo dňa 24.10.2024, k odvolaniu žalobcu neboli predložené žiadne nové skutočnosti, čo žalobca popiera, žalobca uviedol, že v rámci odvolania informoval žalovaného o tom, že sa navštevovať v dôsledku pretrvávajúcich psychických problémov iného lekára, pričom žalovaný na uvedenú skutočnosť nereagoval a nevyžadoval od žalobcu lekárske správy od nového psychiatra. Žalobca zároveň zotrval na skôr vznesenej námietke nesprávneho posúdenia zdravotného stavu a zotrval na presvedčení o správnosti záverov Znaleckého posudku č. 17/2024 zo dňa 17.07.2024, ktorý si žalobca nechal vypracovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalobca nepovažuje lekársky ani znalecký posudok za logický a presvedčivý. Duplika žalovaného 9. Žalovaný sa v podanej duplike vyjadril tak, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že ten istý posudkový lekár vypracoval lekársky posudok, ktorý bol podkladom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, pričom v uvedenom správnom konaní o žiadosti žalobcu o vyhotovení parkovacieho preukazu vypracoval lekársky posudok E. F. D. G. H. E. E. A.. Žalovaný rovnako sporoval námietku žalobcu ohľadom nesplnenia povinností zo strany žalovaného vyžiadať si aktuálne lekárske správy, keď naopak bolo povinnosťou žalobcu predložiť lekárske správy a nielen informovať o nich v rámci svojich podaní. Zároveň žalovaný dodal, že posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, ktorý vyplýva zo Znaleckého posudku 5/2024 zo dňa 09.02.2024. K znaleckému posudku č. 17/2024 zo dňa 17.07.2024 žalovaný uviedol, že tento posudok žalovaný nemal v čase rozhodovania k dispozícii. 10. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 18.03.2025 žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 05.03.2025, z ktorého vyplýva, že aj v konaní pred Sociálnou poisťovňou je žalobca naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%.
11. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2025 sa žalovaný ospravedlnil z účasti na pojednávaní, ktoré správny súd nariadil na deň 08.12.2025, zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 12. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 13. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.12.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalobca zároveň uviedol, že ďalej netrvá na navrhnutom vykonaní dôkazov výsluchom svedkov. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa 08.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 19. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 26. Podľa § 2 ods. 2 prvej vety Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 27. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 28. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je - hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, - určovanie miery funkčnej poruchy, - posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, - posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, - posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, - posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, - posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. 30. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. 31. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
32. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. 33. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku : na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 37. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku : dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 38. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku : vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 39. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku : správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 40. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „Preukaz“) je osobitná forma Preukazu, vydávaný podľa Zákona o kompenzačnom príspevku, ktorého funkciou je osvedčovať status jeho držiteľa v prípadoch, keď sú s ním spojené konkrétne výhody, ako napr. zľavy pri cestovaní, zníženie správnych poplatkov či ostatné benefity ktorých úlohou je kompenzovať sťaženú situáciu fyzickej osobe v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom. 41. Pre vydanie Preukazu je potrebné, aby dotknutá fyzická osoba splnila ďalšie zákonné podmienky na jeho vydanie, a teda ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzický osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50%. 42. Zmyslom a účelom konania o kompenzácii, vrátanie konania o Preukaze, je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami. V danom prípade však prvostupňový orgán verejnej správy nerozhodoval o žiadosti žalobcu, ale na základe lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, ktorý bol vypracovaný v konaní o vydanie parkovacieho preukazu, odňal žalobcovi Preukaz a uložil mu povinnosť Preukaz vrátiť, z dôvodu, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 40 % a teda nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. 43. Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo, či na strane žalobcu boli splnené podmienky na odňatie Preukazu podľa § 47 Zákona o kompenzačných príspevkoch
a či žalovaný správne posúdil zdravotný stav žalobcu. V zmysle uvedeného bolo medzi účastníkmi ďalej sporné, či v prípade žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného má žalobca zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 40 %, s čím sa žalobca nestotožnil. 44. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, ktorý bol podkladom a zároveň ktorého závery boli prevzaté do prvostupňového rozhodnutia, bolo žalobcovi určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie porucha osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti podľa kapitoly IV., ods. 2, písm. b) prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, pričom miera funkčnej poruchy bola určená 40% (dolná hranica percentuálneho rozpätia). Ostatné zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a nízkopercentné, preto miera funkčnej poruchy nebola zvýšená. Žalobca podľa hodnotenia lekárskeho posudku nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom žalovaného, pričom podľa lekárskeho posudku zo dňa 30.07.2024, v ktorom posudkový lekár dospel k rovnakým záverom, ako v posudku zo dňa 06.05.2024. 45. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach nárokov podľa Zákona o kompenzačnom príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11 Zákona o kompenzačnom príspevku s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskom posudku, ktorý je podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 30.07.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 46. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku dôslednej odôvodnenosti, presvedčivosti a logickosti. V lekárskom posudku sa uvádza, že posudkový lekár vychádzal pri posúdení zdravotného stavu z viacerých lekárskych správ – psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.05.2019, 08.06.2019, 19.07.2019, 20.08.2019, 02.10.2019, 04.11.2019, 05.12.2019, 08.01.2020, 07.02.2020, 09.03.2020, hospitalizačná prepúšťacia správa zo dňa 08.11.2014, psychiatrický výpis bez dátumu, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 13.02.2019, 03.02.2019, 15.04.2019, 09.08.2018, 09.08.2018, 18.09.2018, 18.09.2018, 18.10.2018, 19.11.2018, 19.11.2018, 19.12.2018, 17.01.2019, 09.09.2020, 14.10.2020, 03.12.2020, urologické vyšetrenie zo dňa 04.12.2020, gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, 11.04.2019, diabetologické vyšetrenie zo dňa 16.10.2020, a znalecký posudok č. 5/2024 vypracovaný E. E. I. F. J. XX.XX.XXXX, J. F. K. I. X/XXXX C. E. E. I. zo dňa 24.04.2024. Z lekárskych správ z psychiatrických vyšetrení vyplýva, že stav žalobcu je s kolísaniami, lieky toleruje dobre, je emočne afektívne instabilný, s nízkou frustračnou toleranciou, dlhodobo preukazuje zlú toleranciu záťažových, nových stresových situácii, zle toleruje keď sa stretne s nepochopením, má sklony k panike, úzkostným prejavom, s nekľudom, bola konštatovaná bipolárna afektívna porucha. Zo znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec u žalobcu nezistil duševné ochorenie, bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, ktorá zahŕňa emočne nestabilné spektrum, čo súvisí s prejavmi histriónskej poruchy osobnosti. Z doplneného znaleckého posudku č. 5/2024 vyplýva, že znalec zotrváva na svojich záveroch podaných v prvotnom znaleckom vypracovanom znaleckom posudku. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať diametrálnu odlišnosť záverov, ktoré vyplývajú z lekárskych správ a záverov, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku č. 5/2024, resp. doplneného znaleckého posudku. V zmysle dôkaznej teórie nie je daná „vyššia“, resp. „nižšia“ váha toho ktorého dôkazu, všetky dôkazy majú rovnakú dôkaznú hodnotu. Je preto povinnosťou správneho orgánu, v tomto prípade žalovaného, aby sám vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, jednak individuálne
a následne vo vzájomnej súvislosti. V lekárskom posudku, resp. v napadnutom rozhodnutí, takého vyhodnotenie absentuje. Posudkový lekár prevzal bez ďalšieho závery znaleckého posudku, pričom tieto z jeho strany neboli konfrontované vo vzťahu k záverom vyplývajúcich z jednotlivých lekárskych vyšetrení. Lekársky posudok tak nemožno považovať za dostatočne odôvodnený, keď v ňom absentujú závery, z ktorých by vyplývalo, prečo a v čom je znalecký posudok č. 5/2024 správny a naopak, v čom nie je daná správnosť záverov vyplývajúcich z lekárskych správ. Takto koncipované závery uvedené v lekárskom posudku, a následne aj v napadnutom rozhodnutí, zakladajú zákonný nedostatok nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Rovnakou vadou trpí aj prvostupňové rozhodnutie, keď v prvostupňovom rozhodnutí boli bez ďalšieho odôvodnenia prevzaté závery s lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024. 47. Správny súd ďalej konštatuje, že posudkový lekár sa pri hodnotení zdravotného stavu nezaoberal aktuálnymi lekárskymi správami, pričom najnovšie lekárske správy z psychiatrických vyšetrení pochádzali z roku 2020. Je pravdou, že novšími lekárskymi správami sa zaoberal znalec v znaleckom posudku, ale na riadne zistenie skutkového stavu a vyššie uvedené vyhodnotenie jednotlivých dôkazov sa nimi mal zaoberať aj posudkový lekár žalovaného. Z dôvodu absencie aktuálnych lekárskych správ správny súd dospel k záveru, že existuje aj ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a teda nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným na riadne posúdenie veci. K námietke žalovaného, že je to práve povinnosť žalobcu, aby sám predložil všetky dôkazy odôvodňujúce vznik nároku na vydanie Preukazu, správny súd uvádza že Zákon o kompenzačnom príspevku rozlišuje povinnosti účastníka administratívneho konania pri jednotlivých druhoch nároku. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku je povinnosť účastníka administratívneho konania preukázať skutočnosti rozhodné pre vznik nároku len v konaniach na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu. V ďalšom texte predmetného ustanovenia (napr. § 57 ods. 1 písm. c)) zákon stanovuje osobitné povinnosti pre prípad nároku na Preukaz, preto je potrebné v zmysle predmetného ustanovenia striktne rozlišovať zákonom stanovené povinnosti pre ten ktorý nárok v zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku. Keďže v prípade nároku na Preukaz zákon nestanovuje povinnosť účastníkovi administratívneho konania preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie (vydanie) Preukazu, bolo povinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy riadne zistiť skutočný stav veci v zmysle ustanovení Správneho poriadku. 48. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom vlastného zdravotného stavu, ktoré však nepatrí do posudzovania správneho súdu, predložil znalecký posudok č. 17/2024, vypracovaný E. A. J. F. dňa 17.07.2024, ktorý podľa žalobcu preukazuje nesprávnosť znaleckého posudku č. 5/2024. Správny súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok nie je relevantný vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tento nebol súčasťou administratívneho spisu a bol vyhotovený až po tom, ako žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Správny súd pri posúdení zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového stavu zisteným orgánom verejnej správy. Správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. 49. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorú žalovaný podporil aj radom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že nepatrí do kompetencie súdu hodnotiť zdravotný stav dotknutej osoby, pričom zdravotný stav má hodnotiť posudkový lekár, ktorého závery sú zachytené v lekárskom posudku. Lekársky posudok má byť orgánom verejnej správy zhodnotený, pričom úlohou súdu je podrobiť lekársky posudok prieskumu. Avšak uvedená argumentácia žiadnym spôsobom nie je relevantná vo vzťahu k neúplnosti lekárskeho posudku, resp. jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré správny súd popísal vyššie (ods. 46).
50. Správny súd sa ďalej stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevenoval námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v odvolaní, ako vo vzťahu k znaleckému posudku č. 5/2024 či zdravotnému stavu žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí prakticky prevzal bez ďalšieho odôvodnenia závery vyplývajúce z lekárskeho posudku zo dňa 30.07.2024, pričom ďalšie odôvodnenie pre ktoré došlo k zamietnutiu odvolania a potvrdenia správnosti prvostupňového rozhodnutia absentuje. 51. Vzhľadom na uvedené zistenia správny súd dospel k záveru, že ako napadnuté tak aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre ich nedostatočné odôvodnenia a zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto bolo potrebné ich zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy sa bude musieť vecou opätovne zaoberať. 52. Prvostupňový orgán verejnej správy v ďalšom konaní náležite posúdi zdravotný stav žalobcu, posúdi všetky relevantné lekárske správy, ako aj znalecké posudky - znalecký posudok zabezpečený žalovaným, tak aj znalecký posudok predložený žalobcom v súdnom konaní, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotí samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti, pričom vyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu náležite odôvodní. 53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.