Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/26/2024 0824100323 29. 10. 2025 JUDr. Mgr. Katarína Haviarová ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100323.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: MORUS KALMAY VINOHRADNÍCTVO VINÁRSTVO, s. r. o., so sídlom Malé Tatry 6060/20, 034 05 Ružomberok, IČO: 36 803 529, právne zast.: Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovanému: Obec Dolné Plachtince, so sídlom Dolné Plachtince 95991 24 Dolné Plachtince, IČO: 00 319 309, právne zast.: Advokátska kancelária Peter Ďurica s.r.o., so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 55 792 677, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Rožňavská katedrálna kapitula, so sídlom Námestie baníkov 27, 048 01 Rožňava, IČO: 42 327 857, právne zast.: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 85/2024, ev. č. záznamu: 727/2024 zo dňa 10. apríla 2024, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Obec Dolné Plachtince, okres Veľký Krtíš (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 928/2004 zo dňa 21.12.2004 určila stavbe, postavenej v obci Dolné Plachtince, súpisné číslo XXX, v lokalite Háj. Budova je postavená v k. ú. A. B., na parcele č. 696/2 (zast. plocha) o výmere 785 m2 a je to pivnica s nadstavbou. O pridelenie súpisného čísla tejto stavbe požiadala žiadosťou zo dňa 08.11.2004 Rímskokatolícka cirkev biskupstvo Rožňava, so sídlom Nám. baníkov 20, 048 01 Rožňava, IČO: 00 179 108 (ďalej len „ďalší účastník konania“), ktorá je držiteľom budovy a užívateľom pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. 2. Žiadosťou zo dňa 05.04.2024 žalobca požiadal žalovaného o zrušenie rozhodnutia o určení súpisného čísla XXX pre k. ú. A. B. – rozhodnutie č. 928/2004 zo dňa 21.12.2024 (ďalej len „žiadosť“). Žalovaný rozhodnutím č. 85/2024, e. č. záznamu: 727/2024 zo dňa 10.04.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobcu o zrušenie súpisného čísla. V napadnutom rozhodnutí uviedol podstatu žiadosti žalobcu, žalobcom predložené dôkazy a argumentáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti sa opieral o podklady predložené právnym zástupcom žalobcu, vlastný spisový materiál ako aj podklady z archívneho fondu Ministerstva vnútra SR, štátneho archívu vo Veľkom Krtíši.
3. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že označenia „sociálna budova k viniciam“, „sociálna budova – Háj - pivnica“ a sociálno-prevádzková budova – Háj – pivnica“ sú ekvivalentné a označujú tú istú budovu. Podľa žalobcu predmetná stavba sociálno-prevádzkovej budovy tvorí jeden celok s pivnicou, okrem iného aj preto, že stojí na pôvodnej nerozdelenej parcele 696, s čím sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že súpisné číslo XXX bolo určené stavbe „pivnica“, ktorá už v čase výstavby „sociálno-prevádzkovej budovy – Háj – pivnica“ v r. 1974 – 1980 bola jestvujúcou stavbou. Žalovaný súhlasil, že súpisné číslo XXX bolo pridelené budove „sociálna budova – Háj - pivnica“, avšak nestotožnil sa s názorom žalobcu, že malo ísť o pridelenie súpisného čísla zároveň aj pivnici na parcele registra „C“ č. 696/2. Podľa žalovaného, geometrický plán č. 10916229-3/95, ani predložený poľný náčrt č. 0041 pre kat. úz. A. B., nijako nepreukazujú, že súpisné číslo XXX malo byť pridelené aj pivnici, ktorá, aj keď je technicky pripojená k „sociálno-prevádzkovej budove“, bola stále osobitnou stavbou, ktorá už jestvovala predtým. Žalovaný dôvodil, že obec v roku 1995 prideľovala súpisné číslo 194 ako jeden z posledných krokov legalizácie stavby „sociálno-prevádzkovej budovy“, ktorá je opierajúc sa o listinné dôkazy, jasne definovaná taxatívnym vymenovaním miestností, medzi ktorými vínna pivnica nie je. Žalovaný mal tak za jednoznačne preukázané, že „sociálno-prevádzková budova“ je osobitnou stavbou nadväzujúcou na jestvujúcu vínnu pivnicu, t. j. že ide o dve stavby, a teda nemohlo dôjsť k duplicite súpisných čísel vydaných obcou Dolné Plachtince, na tú istú stavbu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nie je právnym nástupcom stavebníka sociálno-prevádzkovej budovy JRD Plachtince, ale túto, podľa verejne dostupných údajov katastra, získal kúpou. Nie je teda samozrejmé, že by na žiadateľa automaticky prešli všetky práva, ktoré by prináležali stavebníkovi. Je tiež otázne, či žalobca vie preukázať aj nadobúdací doklad k vínnej pivnici súp. č. XXX, na parcele registra „C“ č. 696/2. Uviedol, že ak aj by sa súpisné číslo XXX malo vzťahovať na vínnu pivnicu, ako tvrdí žalobca, nijako to nedokazuje, že žiadateľ spolu s kúpou „sociálno-prevádzkovej“ budovy kupoval aj vínnu pivnicu. Naopak, o vlastníctve vínnej pivnice v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Rožňavská katedrálna kapitula, Rožňava, mali vedomosť a akceptovali ho všetky subjekty počnúc JRD Plachtince, končiac likvidátormi nástupníckych subjektov PD Plachtince, Plachtinská agrodolina, a.s. Je preto nepravdepodobné, že by vínna pivnica bola niekedy zahrnutá do konkurznej podstaty niektorého z nástupníckych subjektov. Žalovaný tak nemal za dostatočne preukázané, že by žalobca ako žiadateľ bol vlastníkom vínnej pivnice súp. č. XXX, keďže to nijakým spôsobom nepreukázal. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 4. Žalobca v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorá je rozdelená na tri časti, pričom v prvej časti žalobca stručne opísal skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie. V druhej časti namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom žalovaného. Ďalej uviedol že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z nasledovných dôvodov, pričom odcitoval ustanovenia § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). V tretej časti správnej žaloby navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi trovy konania. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, je preskúmateľné a náležite odôvodnené. Predmetné správne rozhodnutie je formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe, obsahuje primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané. Žalovaný sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil relevantnou právnou úpravou správneho práva: § 6 vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb (ďalej len „vyhláška“) a § 2c, § 27a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“). Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na žalobcom k predmetnej žiadosti pripojené dôkazy (rozhodnutie Obce Dolné Plachtince č. 928/2004 zo dňa 21.12.2004 o predelení súpisného čísla XXX, predmetná žiadosť Poľnohospodárskeho družstva Plachtince, predmetné Potvrdenie Obecného úradu v Dolných Plachtinciach, a tiež list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A. B., geometrický plán č. 10916229-3/95 pre kat. úz. A. B.) rešpektuje predpisy správneho práva, a je primerané zdôvodnené, obsahujúce skutkové a právne argumenty, pre ktoré bolo vydané. Taktiež žalobca dostal špecifickú odpoveď ohľadne hodnotenia
dôkazných prostriedkov. Záverom tvrdil, že vyhodnotil všetky jemu predložené dôkazy, nakoľko sa o nich v rozhodnutí, čo do zhodnotenia ich obsahu jasne zmieňoval a riadne vyhodnotil. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 6. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2024 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, odôvodnené a správne. Podľa neho sa žalobca podaním správnej žaloby snaží docieliť zmenu zápisu vlastníckeho práva pri stavbe so súpisným číslom XXX v prospech žalobcu, čím cielene obchádza inštitút civilnej žaloby a súkromnoprávneho sporu podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o čom svedčí aj ust. § 6 ods. 5 vyhlášky, ktoré stanovuje základnú podmienku aktívnej legitimácie podať žiadosť o zmenu alebo o zrušenie súpisného čísla, ktorou je, že takúto žiadosť môže podať vlastník budovy. V čase podania žiadosti bol ako výlučný vlastník stavby so súpisným číslom XXX zapísaný ďalší účastník konania a vlastnícke právo žalobcu bolo podstatným spôsobom spochybnené, čo uviedol v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný. Podľa ďalšieho účastníka konania, takéto konanie žalobcu, kedy sa snaží využitím inštitútu správnej žaloby cez zrušenie súpisného čísla dosiahnuť nadobudnutie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k stavbe so súpisným číslom XXX, je obchádzaním zákona, resp. zjavným zneužitím práva. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022. Pokiaľ žalobca spochybňuje skutkový záver o tom, že stavba so súpisným číslom XXX je samostatnou stavbou, toto tvrdenie podľa ďalšieho účastníka konania nemôže byť predmetom prieskumu zo strany správneho súdu v správnom súdnictve, keďže sa toto priamo dotýka subjektívnych práv ďalšieho účastníka konania a táto otázka môže byť predmetom výlučne súdneho konania v rámci civilného sporového konania o určenie vlastníckeho práva. Repliky žalobcu k vyjadreniam žalovaného a ďalšieho účastníka konania 7. Žalobca v podanej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nesprávne posúdil právny stav z dôkazov, ktoré mu boli predložené, z ktorých v minulosti vyplynulo jeho nezákonné rozhodnutie. Uviedol, že k pôvodnej žiadosti o zrušenie súpisného čísla boli priložené 2 kľúčové dôkazy, a to: „Žiadosť o zápis do listu vlastníctva, dom ako nadstavbu „Sociálna budova – Háj – pivnica“ zo dňa 22.03.1995 a „Potvrdenie o pridelení súpisného čísla č. XXX“ zo dňa 17.03.1995. V „ Žiadosti o zápis do listu vlastníctva, dom ako nadstavbu „Sociálna budova – Háj – pivnica“ je jednoznačne definovaná stavba, ktorá sa nachádzala na parcele č. 696 o výmere 6 193 m2, ktorá pokrýva aj súčasť stavby, v súčasnosti zapísanej pod súpisným číslom XXX na LV XXXX v k. ú. A. B.. Potvrdením o pridelení súpisného čísla zo dňa 17.03.1995 bolo celej stavbe pridelené súpisné číslo XXX. Podľa žalobcu, súčasti stavby so súpisným číslom XXX, bolo toto súpisné číslo pridelené Rozhodnutím o určení súpisného čísla zo dňa 21.12.2004, a teda v tomto prípade ide o nezákonnú duplicitu súpisných čísel. 8. Žalobca v podanej replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania uviedol, že ďalší účastník konania vo svojej argumentácii vychádza výlučne z jeho dojmov a nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov, a žiadnou časťou sa neopiera o faktický stav veci. K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobca len stručne uviedol, že s jeho vyjadrením v celom rozsahu nesúhlasí. 9. Ďalšie vyjadrenia účastníkmi konania neboli podané.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov 10. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.10.2025, kde právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby v tomto konaní, ako aj svojich predložených vyjadrení. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, nakoľko vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia stavu vyplývajúceho z predložených dôkazov. Žalovaný pri vydávaní predmetného rozhodnutia porušil ustanovenia § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. V súvislosti s vyjadrením žalovaného, ako aj s vyjadrením ďalšieho účastníka konania poukázal na skutočnosť, že subjektu, ktorý je zmluvným
predchodcom momentálneho ďalšieho účastníka konania, boli v roku 1996 vydané dohodou o vydaní nehnuteľností v rámci reštitučného konania nehnuteľnosti, a to stavba postavená na parcele číslo 696/3 a pôvodnej pozemnoknižnej parcele 1371, a to v k. ú. A. B.. Obec Dolné Plachtince následne dňa 21.12.2004 vydala rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XXX, avšak v uvedenom rozhodnutí je pridelené súpisné číslo budove postavenej na parcele číslo 696/2 o výmere 785 m2. Ďalej poukázal na to, že na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX k. ú. A. B. je v súčasnosti ako spôsob umiestnenia stavby uvedené, že ide o kód 1, ktorým je označovaná stavba postavená na zemskom povrchu. Ak malo ísť o pivnicu vyhĺbenú do zeme, mala by byť aj na príslušnom LV táto stavba označená kódom 2, teda ako stavba v podzemí. V zmysle uvedených skutočností preto právnická osoba Rímskokatolícka cirkev biskupstvo Rožňava nemohla v minulosti nadobudnúť stavbu s prideleným duplicitným číslom XXX a túto ani nikdy nevlastnil. Poukázal na to, že Jednotné roľnícke družstvo Plachtince žiadosťou číslo 117/95 zo dňa 22.03.1995 požiadalo správu katastra vo Veľkom Krtíši o zápis sociálnej budovy postavenej na parcele číslo 696 o výmere 6193 m2, pričom k uvedenej žiadosti priložilo aj potvrdenie, ktoré vydala Obec Dolné Plachtince, a to potvrdenie o pridelení súpisného čísla XXX, ktoré bolo pridelené stavbe označenej ako stavba sociálnej budovy a aj pivnica, teda potvrdenie číslo 1095 zo dňa 17.03.1995. Následne, pod vplyvom geometrického plánu, ktorý mal rozhodujúci orgán k dispozícii, vznikli parcely, a to aj parcela číslo 696/2. Žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2009 odkúpil od správcu konkurznej podstaty budovu so súpisným číslom XXX a má za to, že odkúpil aj predmetnú pivnicu. Zdôraznil, že nakoľko napadnuté rozhodnutie o súpisnom čísle bolo vydané duplicitne a staré, teda pôvodné súpisné číslo XXX nikdy nebolo zrušené, stavba nikdy nebola znaleckým posudkom reálne rozdelená, nebola takto rozdelená ani konaním na stavebnom úrade, a teda tvorí jeden celok, preto má žalobca za to, že neskôr pridelené súpisné číslo XXX je duplicitné. Tiež poukázal na to, že v zmysle právnej úpravy účinnej v roku 2004 nebolo možné podzemnú v podstate dieru, teda pivnicu považovať za samostatnú stavbu v zmysle definície § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) a z toho dôvodu takáto pivnica, nachádzajúca sa pod povrchom pozemku, nemohla byť ani predmetom samostatného evidovania v katastri nehnuteľností ako stavba. Predmetom evidovania v katastri nehnuteľností mal byť vstupný portál pivnice zobrazený ako pozemok, ktorý sa v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností eviduje na liste vlastníctva v časti A s vyznačením kódu spôsobu využitia pozemkov 28 v zmysle súčasnej vyhlášky a zobrazením tohto pozemku ako parcela označená parcelným číslom v súbore geodetických informácií. Uzavrel, že pivnici v danom období nemohlo byť ani pridelené samostatné súpisné číslo. Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré boli súdu doručené, a stotožňuje sa aj s vyjadrením ďalšieho účastníka konania. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo náležite odôvodnené, považuje ho za správne a zákonné. Zdôraznil, že žalobca poukázal na porušenie ustanovení správneho poriadku, avšak v zmysle § 27a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. sa na konanie na rozhodovanie o určenie súpisného čísla nevzťahuje správny poriadok. Tiež mal za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný podať túto správnu žalobu, keďže v zmysle § 6 ods. 5 vyhlášky žiadosť o zmenu alebo zrušenie súpisného čísla môže urobiť vlastník budovy, ktorým nie je žalobca, ale ďalší účastník konania. Žalobu preto považoval za nedôvodnú. Ďalší účastník konania sa vyjadril rovnako, že považuje žalobu za nedôvodnú, s tým, že má za to, že žalovaný správne postupoval a vychádzal z katastrálneho zápisu, nakoľko nebol oprávnený preskúmavať iný zápis, údaje z katastra sú záväzné, kým sa nepreukáže opak a jednoznačne danú žiadosť o zrušenie súpisného čísla je oprávnený podať jedine vlastník nehnuteľnosti. 11. Správny súd ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju na nariadenom pojednávaní dňa 29.10.2025 podľa § 190 SSP zamietol. 12. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 13. Podľa § 46 správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
14. Podľa § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení; na rozhodovanie o názvoch obcí a názvoch častí obcí, o inej zmene územia obce ako v § 2 ods. 3 a o určení súpisného čísla a orientačného čísla sa nevzťahuje správny poriadok. 15. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o zrušenie súpisného čísla XXX stavbe pivnica s nadstavbou, postavenej v obci Dolné Plachtince, k. ú. A. B., na parcele č. 696/2 (zast. plocha) o výmere 785 m2. 16. Keďže žalovaný namietal aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu, správny súd považuje za potrebné uviesť, že posúdil splnenie tejto podmienky a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom žalovaný napadnutým rozhodnutím nevyhovel návrhu žalobcu na zrušenie súpisného čísla na stavbe, ktorú žalobca považuje za vlastnú, je žalobca v zmysle § 178 ods. 1 SSP aktívne legitimovaný na podanie predmetnej správnej žaloby. Treba poukázať na skutočnosť, že otázka aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby sa neposudzuje podľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky, ako to tvrdia žalovaný a ďalší účastník konania, ale podľa Správneho súdneho poriadku. Aktívna legitimácia podľa ust. § 6 ods. 5 vyhlášky sa posudzuje pri podaní žiadosti o zrušenie súpisného čísla, t. j. či žiadosť o zrušenie súpisného čísla bola podaná vlastníkom budovy. 17. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body (napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní) správny súd neprihliada. 18. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom citoval ustanovenia § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Správny súd k takto formulovanej žalobnej námietke uvádza, že išlo len o konštatovanie žalobcu bez akýchkoľvek tvrdení o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu ani zisteniam skutkového stavu žalovaným. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. 19. Navyše, správny súd poukazuje na ust. § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého sa na rozhodovanie o určení súpisného čísla a orientačného čísla nevzťahuje správny poriadok, a teda, pokiaľ žalobca chcel namietať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia porušením ust. § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, takáto námietka nie je dôvodná. Napriek tomu, bol podľa správneho súdu v predmetnej veci dodržaný minimálny štandard vedúci k záveru, že v konaní boli dodržané zásady správneho konania, najmä zásada materiálnej pravdy, a že bolo konané v súlade so zákonom o obecnom zriadení, pričom žalobca netvrdil ani nepreukázal opak. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia, vrátane výroku, riadneho odôvodnenia, vyhodnotenia dôkazov a záveru, pričom zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise. V predmetnej veci v administratívnom konaní žalovaný podrobne preskúmal predloženú dokumentáciu a vyvodil logický záver o rozhodných
skutočnostiach, ktoré mu prináležalo posúdiť. Správny súd v rozsahu žalobných bodov preto nezistil v tomto smere žiadne porušenie zákona zo strany žalovaného. 20. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že k dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie je v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. 21. Pokiaľ ide o nové námietky žalobcu uvedené v replike žalobcu a na pojednávaní konanom dňa 29.10.2024, správny súd uvádza, že súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, avšak uplatnenými žalobcom len v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle § 183 SSP totiž žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo ju doplniť o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body, uvedené v replike žalobcu alebo prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada, preto sa správny súd týmito žalobnými námietkami nezaoberal. 22. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 24. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť voči žalobcovi priznané iné uplatnené trovy konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
§ 439 ods. 1 SSP
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opome nutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.