Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/52/2023 0823106432 14. 05. 2025 JUDr. Peter Piroš ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A., právne zast.: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 879 324, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOOP-2023/047033-002 zo dňa 28. septembra 2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie Prvostupňové administratívne rozhodnutie 1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVVS-2023/021786-007 zo dňa 25.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) rozhodol tak, že uznal obvineného z priestupku A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A., vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 29.12.2022 v čase okolo 15:00 hod., na ul. G. H. XXX, I. E. F. A., na spoločnej chodbe bytového domu vulgárne nadal A. J., nar. XXXX, že je „kurva“, za čo mu prvostupňový orgán v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), v nadväznosti na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil sankciu – pokarhanie, a zároveň mu podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že začal konať na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku z OO PZ Kysucké Nové Mesto, č. ORP-P-11/OPP-KNM-2023 vo veci podozrivých: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A. a K. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. H. XXXX/XX, D. M., ktorí sa mali dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Konanie vo veci podozrivého K. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bolo dňa 11.04.2023 odložené podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. Prvostupňový orgán preto pokračoval v konaní vo veci
žalobcu, a to nariadením ústneho pojednávania podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch na deň 25.05.2023, pričom predvolal žalobcu ako obvineného z priestupku a svedkov A. J., J. H. a K. D. D.. Následne opísal ich výpovede, z ktorých vyplýva, že žalobca poprel spáchanie skutku v plnom rozsahu, celé podané oznámenie je fabulácia. Dňa 29.12.2022 videl na chodbe ich bytového domu A. J. a J. H., ako zasahujú do elektroinštalácie, on ich len upozornil, aby to nerobili. A. J. nenadával. Následne J. H. s A. J. privolali policajnú hliadku, o čom žalobcu nasledovný deň informoval mestský policajt, že vraj mal poškodiť dlažbu a napísať nápis na stenu. Svedkyňa A. J. do zápisnice o prejednávaní priestupku uviedla, že dňa 29.12.2022, v poobednom čase, v ich bytovom dome stretla J. H., ktorý opravoval osvetlenie, ona mu ponúkla rebrík, do toho prišiel žalobca, ktorý potom, čo mu obaja vysvetlili, čo tam J. H. robí, začal svedkyni vulgárne nadávať, že je „vyjebaná kurva, že má ísť do piče“. Potom žalobca podľa nej bezdôvodne rozbil dlažbu na chodbe a išiel domov. Svedok J. H. do zápisnice o prejednávaní priestupku uviedol, že dňa 29.12.2022 v bytovom dome išiel dať do poriadku osvetlenie, ktoré žalobca inak nastavil. A. J. mu išla požičať rebrík. Žalobca sa ich pýtal, čo tam šprtajú a slovne zaútočil na A. J., že je „stará piča, kurva“. Neskôr skákaním rozbil 1 alebo 2 ks dlažby. Svedok J. H. potom privolal mestskú políciu. Svedok K. D. D. bol vypočutý v procesnom postavení svedka, ale nebol aktívnym svedkom celého konfliktu. 3. Prvostupňový orgán mal vykonaným dokazovaným za preukázané, že žalobca povedal svedkyni A. J., že je „kurva“. Rozhodujúcimi dôkazmi boli pre neho dve svedecké výpovede, a to výpovede A. J. a J. H., ktorí o tejto dokazovanej skutočnosti vypovedali rovnako zhodne, ich výpovede boli vnútorne konzistentné, logické a navzájom podporujúce, preto sa prvostupňový orgán priklonil hlavne k ich tvrdeniam, ktoré považoval za relevantné. 4. Uviedol tiež, že súčasťou administratívneho spisu je aj pamäťová karta (ktorú do konania predložil žalobca), ktorá zachytáva dve niekoľko sekundové sekvencie zvukovo-obrazového záznamu rozhovoru medzi žalobcom a svedkyňou, teda časť z celého incidentu, počas ktorých nedošlo ku nadávkam zo strany žalobcu, čím tieto nahrávky nevylučujú, že žalobca svedkyni nenadával. Tieto nahrávky preto podľa neho nemali na konečné rozhodnutie žiadny vplyv. Tiež dôvodil, že sa nezaoberal nadávkami „choď do piče“ a „stará piča“, pretože počas celej fázy objasňovania pred políciou sa o nich nikto nezmienil a prvýkrát sa o nich pred správnym orgánom vyjadril vždy len jeden zo svedkov, a to o prvej svedkyňa J. a o druhej svedok H.. Taktiež sa nezaoberal ani nadávkou „vyjebaná“ pretože táto bola tiež prvýkrát uvedená až pred prvostupňovým orgánom, a to len svedkyňou J.. Uvedená nadávka preto nebola zahrnutá do výroku rozhodnutia. Tiež odôvodnil uloženie sankcie vo forme pokarhania. Druhostupňové rozhodnutie 5. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP-2023/047033-002 zo dňa 28.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V napadnutom rozhodnutí opísal skutkový stav veci a uviedol na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, pričom konštatoval, že závery prvostupňového orgánu sú správne, súladné so zákonom a sú náležite odôvodnené. 6. Žalovaný mal za to, že sa prvostupňovému správnemu orgánu podarilo bezpochyby preukázať časť viny žalobcovi, lebo vypočutí svedkovia A. J. a J. H. vypovedali, že počuli, ako žalobca verbálne napadol A. J.. J. H. počul vulgarizmy: „ stará piča, kurva“ a A. J. počula: „kurva, nech ide do piče“, pričom podľa žalovaného je možné skonštatovať, že sa zhodli na zásadnej okolnosti skutku, a to, že žalobca vulgárne napadol A. J. („kurva“). Podľa žalovaného, žalobca svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky priestupku, jeho konanie možno označiť za konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Dospel k záveru, že je nepochybné, že zodpovednosť za spáchanie priestupku zo strany žalobcu bola vyvodená zákonným spôsobom, a tiež bolo podľa neho správne a zákonné, keď nepreukázanú časť protiprávneho konania žalobcu („vyjebaná“) nezahrnul prvostupňový orgán do výrokovej časti svojho rozhodnutia, nakoľko sa jednalo o jedno protiprávne konanie žalobcu, jedno druhové označenie priestupku (iné hrubé správanie) prebiehajúce v jeden deň a v jeden čas, ale túto skutočnosť uviedol len v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Rovnako mal za to, že sankcia za uvedený priestupok bola žalobcovi uložená zákonne, keď prvostupňový orgán prihliadol na menej závažné previnenie žalobcu, a tak sankcia – pokarhanie by mala byť dostačujúcou k tomu, aby sa v budúcnosti takéhoto konania vyvaroval.
7. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že sa s nimi nestotožňuje. Podľa žalovaného sa svedkovia zhodli v podstatných okolnostiach (zhodli sa v tom, že obvinený z priestupcu verbálne útočil na A. J. - „kurva“) a samotný fakt, že nepopísali všetky okolnosti prebiehajúce pred verbálnym útokom a po ňom identicky, zhodne – že obvinený z priestupku niekoľkokrát vošiel a vyšiel z bytu, je pochopiteľné. S odstupom času nemôže byť opis skutku očami dvoch ľudí rovnaký. Na nepreukázanú časť protiprávneho konania („vyjebaná“), ako aj na iné vulgarizmy („choď do piče“, „stará piča vyjebaná“) prvostupňový správny neprihliadal. Keďže podstatou konania proti obvinenému z priestupku bolo narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a nešlo o konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch (konanie o škode – poškodeniu dlaždíc), bolo irelevantné, koľko dlaždíc obvinený z priestupku poškodil. Žalovaný uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcu nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa odchýlil od právneho názoru prvostupňového orgánu. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 8. Žalobca v zákonom stanovenej lehote napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň požiadal o náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100%. 9. Žalobca v žalobe namietal rozpory vo výpovediach svedkov A. J. a J. H., keď A. J. až pred prvostupňovým orgánom uviedla, že žalobca použil aj nadávku „choď do piče“ a J. H. tiež až pred prvostupňovým orgánom uviedol, že žalobca použil aj nadávku „stará piča, vyjebaná“, pričom pred políciou tieto nadávky neuvádzali. Podľa žalobcu sú preto svedecké výpovede A. J. a J. H. zjavne rozporuplné, a teda nevypovedali o dokazovanej skutočnosti rovnako zhodne, ako to tvrdia orgány verejnej správy. Poukázal tiež na rozpory v ich výpovediach, čo sa týka toho, čo sa malo diať na strane žalobcu potom, ako mal nadávať svedkyni J. (rozbíjanie dlaždíc). Podľa žalobcu sa žalovaný v rámci svojej rozhodovacej činnosti nevysporiadal správne s vykonaným dokazovaním a s tvrdeniami obsiahnutými vo svedeckých výpovediach H. a J., a to v kontexte s preukazovaním vulgárnych nadávok, so správaním žalobcu počas incidentu a ani v kontexte s komisívnym správaním žalobcu pri poškodení dlaždíc na chodbe obytného domu. Podľa žalobcu tak došlo k porušeniu zásady „in dubio pro reo“. Pri existencii rozporov vo svedeckých výpovediach J. a H. tak orgány verejnej správy nemohli spoľahlivo ustáliť skutkový stav, naplniť koncept materiálnej pravdy a ani dôjsť k záveru, že boli splnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Prvostupňový orgán síce vykonal potrebné dokazovanie, ale na jeho základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu konania žalobcu a nesprávne ustálil skutkový stav veci, t. j. porušil ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 10. Žalobca tiež poukázal na pochybenie žalovaného, ktorý sa podľa neho nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a to najmä s námietkou žalobcu v rámci konania pred prvostupňovým orgánom, ktorý sa podľa neho odmietol zaoberať vyjadreniami žalobcu ku okolnostiam vzniku celého konfliktu, pričom podľa žalobcu sú tieto okolnosti dôležité k preukázaniu značne narušených vzťahov medzi svedkom J. H. a žalobcom (opakované rušenie nočného kľudu a znečisťovanie priestoru pred dverami do bytu žalobcu zo strany svedka J. H.). Vzhľadom na narušené vzťahy medzi žalobcom a svedkom H. je preto svedecká výpoveď J. H. zaujatá a nehodnoverná. 11. Žalobca uzavrel, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný, v rámci prejednania priestupku vo veci žalobcu, pri vydaní rozhodnutia neboli v postupe dôslední a nevykonali relevantné dôkazy tak, aby bol skutkový stav veci náležite ozrejmený. Žalovaný pri svojom rozhodovaní prakticky iba prevzal vyhodnotenie dôkazov prvostupňového orgánu a zistený skutkový stav bez prihliadnutia a vysporiadania sa s tvrdeniami žalobcu. Záverom tiež citoval niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 12. Žalobca vo svojom Vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.12.2023 uviedol, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal so svedeckými výpoveďami svedkov a neuznal námietky žalobcu, s ktorými sa vôbec nevysporiadal. Tiež nesprávne zhodnotil svedecké výpovede, keď k nim pristúpil extrakčne a selektívne
a nehodnotil ich logicky a objektívne. Výsledkom potom podľa neho boli rozpory vo svedeckých výpovediach, nelogické zistenia, hypotetické a tendečné závery. Tiež boli podľa žalobcu porušené jeho práva a nebolo mu dovolené vyjadriť sa pred prvostupňovým orgánom ku všetkým skutočnostiam. Žiadal preto, aby bolo vyhovené správnej žalobe. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a nestotožnil sa s námietkami žalobcu vyjadrenými v podanej žalobe. Žalovaný uviedol, že považuje svoje skutkové i právne závery v preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Zo spisového materiálu a zo zabezpečených dôkazov podľa neho vyplýva, že vina žalovaného bola preukázaná bez pochybností. Svedkovia A. J. a J. H., vypovedajúci proti žalobcovi, sa zhodli na verbálnom útoku na A. J. so slovami, že je „kurva“. Námietky žalobcu, vyjadrené v rámci jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, neboli spôsobilé k tomu, aby žalovaný konštatoval rozporuplnosť a nedôveryhodnosť týchto svedeckých výpovedí. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu, nakoľko ním vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo, že žalobca sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 14. Žalobca v podanej replike zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (duplika) 15. Žalovaný dupliku nepodal. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 16. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.05.2025 z dôvodu, že o nariadenie pojednávania požiadal žalobca. Vzhľadom k tomu, že na pojednávanie sa nikto nedostavil, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na webovej stránke súdu postupom podľa § 137 ods. 3 SSP a na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní, t. j. od 14.05.2025 do 29.05.2025. 17. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 19. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. 20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 21. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
22. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 23. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 24. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 25. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 26. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak (1). Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa (2). 28. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 29.12.2022 v čase okolo 15:00 hod., na ul. G. H. XXX, I. E. F. A., na spoločnej chodbe bytového domu vulgárne nadal A. J., že je „kurva“, za čo mu prvostupňový orgán uložil sankciu – pokarhanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalovaný na druhej strane mal za to, že bol nepochybne zistený a preukázaný skutkový stav veci a bolo možné bezpochyby vysloviť záver o vine žalobcu za spáchanie tohto priestupku. 29. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či prvostupňový orgán a žalovaný náležite posúdili splnenie všetkých znakov priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za ktorý bol žalobca uznaný za vinného. Správny súd poukazuje na ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia obyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a cielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé obvinenia z priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne, ale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov. 30. Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia je pritom otvorený/demonštratívny, čo sa prejavuje v tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie“. Pri jeho výklade, a to aj s ohľadom na možné následky v podobe deliktuálnej zodpovednosti, je však potrebné postupovať reštriktívne. Požiadavky na spoločenskú nebezpečnosť pretavil zákonodarca práve do slova „hrubosť“, ktoré je spoločným znakom všetkých konaní uvedených v skutkovej podstate podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Práve hrubosť správania, resp. zásahu do pokojného spolunažívania je legitimizujúcim faktorom pre zásah verejnej moci v podobe sankcionovania správania za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
31. Ohľadom zákonnej podmienky hrubosti sa vyjadril kasačný súd už v kontexte výkladu schválnosti podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, keď v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 12/2019 zo dňa 30.09.2021 (bod 37, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 12/2022) uviedol, že: „Je nepochybné, že pojem schválnosť je neurčitý právny pojem, ktorý práve z dôvodu možných následkov v podobe deliktuálnej zodpovednosti konkrétnej osoby treba vykladať vždy reštriktívne. Schválnosťou treba rozumieť konanie narušujúce hrubým spôsobom pokojné a riadne spolunažívanie, pričom hrubosť takéhoto konania môže spočívať napríklad vo verbálnej agresii, fyzickej agresii nedosahujúcej intenzitu ani drobného ublíženia na zdraví či v spôsobení iného dostatočne závažného následku. Hrubým správaním a teda aj schválnosťou sa rovnako rozumie také správanie, ktoré prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného správania. V čom je konkrétne správanie, správaním hrubým a teda schválnosťou, musí konajúci orgán verejnej správy vyhodnotiť a následne zdôvodniť a to pokiaľ ide o povahu, intenzitu a následok takéhoto správania. Podľa názoru kasačného súdu, presne uvedené mal na mysli správny súd, keď uzavrel, že priestupkom je iba schválnosť, ktorá súčasne napĺňa znaky hrubého správania.“ 32. Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Stk 3/2021 zo dňa 12.07.2023 (bod 44), v ktorom uviedol, že „deliktuálnym správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch teda nie je akékoľvek nevhodné, neslušné či nemorálne správanie, ale také správanie, ktoré okrem toho, že prekračuje rámec spoločenskej morálky, sa deje s ohľadom na všetky okolnosti hrubým, a teda neakceptovateľným spôsobom. Vulgarizmus sa spravidla stáva hrubým správaním, keď k nemu pristupujú ďalšie okolnosti - opakovanosť, zastrašovanie, fyzické útoky a pod. (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/119/2009 zo dňa 18. februára 2010).“ Vyššie uvedené skutočnosti sú relevantné najmä z hľadiska posudzovania objektu a objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 33. V predmetnej veci sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v tom, že predmetný skutok žalobcu predstavuje iné hrubé správanie, narušuje pokojné občianske spolunažívanie a predstavuje priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 34. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu skúmal, či vykonané dôkazy, z ktorých prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali, nie sú pochybné a či vykonané dôkazy logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému dospeli. Vychádzal pritom z administratívneho spisu viažuceho sa k predmetnej veci, ktorý obsahuje aj výpoveď žalobcu ako obvineného z priestupku, a tiež výpovede svedkov A. J. a J. H.. 35. Z predmetných svedeckých výpovedí spísaných do Zápisnice o výsluchu svedka dňa 25.05.2023 vyplýva, že žalobca poprel spáchanie skutku v plnom rozsahu a tvrdil, že celé podané oznámenie je fabulácia. Uviedol, že dňa 29.12.2022 videl na chodbe ich bytového domu A. J. a J. H., ako zasahujú do elektroinštalácie, on ich len upozornil, aby to nerobili, pričom A. J. nenadával. Následne J. H. s A. J. privolali policajnú hliadku, o čom žalobcu nasledovný deň informoval mestský policajt. Svedkyňa A. J. uviedla, že dňa 29.12.2022, v poobednom čase, v ich bytovom dome stretla J. H., ktorý opravoval osvetlenie, ona mu ponúkla rebrík, do toho prišiel žalobca, ktorý potom, čo mu obaja vysvetlili, čo tam J. H. robí, začal svedkyni vulgárne nadávať, že je „vyjebaná kurva, že má ísť do piče“. Potom žalobca podľa nej bezdôvodne rozbil dlažbu na chodbe a išiel domov. Svedok J. H. uviedol, že dňa 29.12.2022 v bytovom dome išiel dať do poriadku osvetlenie, ktoré žalobca inak nastavil. A. J. mu išla požičať rebrík. Žalobca sa ich pýtal, čo tam šprtajú a slovne zaútočil na A. J., že je „stará piča, kurva“ a potom skákaním rozbil 1 alebo 2 ks dlažby. Svedok J. H. potom privolal mestskú políciu. 36. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie
subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná bez pochybností, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). 37. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu bol presne a bez pochybností zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Je nepochybné, že dňa 29.12.2022 sa v bytovom dome na N. G. H. XXX, I. E. F. A., na spoločnej chodbe bytového domu v čase okolo 15:00 hod. stretli žalobca so svedkami J. a H., kedy žalobca vulgárnym spôsobom verbálne napadol svedkyňu J. slovom „kurva“. Subjektom, t. j. páchateľom priestupku je žalobca, ktorý je fyzickou osobou, je deliktuálne spôsobilý a obaja svedkovia zhodne vypovedali o tom, že svedkyňu J. týmto spôsobom pri danom incidente slovne napadol. Žalobca úmyselne vulgárne napadol A. J. so slovami, že je „kurva“, čo napĺňa subjektívnu stránku predmetného priestupku. Objektom, a teda chráneným spoločenským vzťahom je v tomto prípade občianske spolunažívanie. Čo sa týka objektívnej stránky, z administratívneho spisu a z výpovedí svedkov má správny súd za preukázané, že konaním žalobcu bolo verbálne napadnutie svedkyne A. J., a to viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, teda bol preukázaný aj kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a jeho následkom v podobe narušenia občianskeho spolunažívania. Verbálny útok na A. J. je možné označiť za konanie, ktoré porušuje záujem spoločnosti, ide o hrubé správanie a je to konanie, pri ktorom je potrebný zásah štátneho orgánu. Na základe uvedených skutočností podľa správneho súdu možno bez pochýb konštatovať, že žalobca svojím konaním kumulatívne naplnil všetky obligatórne znaky priestupku, pričom ide o hrubé správanie, ktoré možno označiť za konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný tak správne na základe riadne zisteného skutkového stavu vyvodili záver o spáchaní priestupku žalovaným v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 38. Žalobca v žalobe namietal rozpory vo výpovediach svedkov A. J. a J. H., keď A. J. až pred prvostupňovým orgánom uviedla, že žalobca použil aj nadávku „choď do piče“ a J. H. tiež až pred prvostupňovým orgánom uviedol, že žalobca použil aj nadávku „stará piča, vyjebaná“, pričom pred políciou tieto nadávky neuvádzali. Správny súd k tomuto uvádza, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný uvedené skutočnosti zobrali do úvahy, a práve vzhľadom k tomu, že tieto vyjadrenia svedkovia neuviedli pred políciou, ale až v konaní pred prvostupňovým orgánom, pričom každé z vyjadrení uviedol vždy len jeden zo svedkov a v inom znení, hoci sa tam vyskytoval ten istý vulgarizmus „piča“ a v jednom prípade aj vulgarizmus „vyjebaná“, tieto výroky neboli zahrnuté do výroku prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení sa s nimi tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vysporiadali, keď uviedli, že časť protiprávneho konania žalobcu („vyjebaná“, „piča“) nebola jednoznačne preukázaná, vzhľadom na určité odlišnosti v ich vyjadrení, avšak v celom kontexte sa výpovede svedkov J. a H. potvrdzovali, neboli v nich zásadné odlišnosti a preukazovali jeden ucelený kontext priebehu celého incidentu, s čím sa stotožnil aj správny súd. Prvostupňový orgán práve z uvedených dôvodov do výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol len vulgárnu nadávku „kurva“, o ktorej vyslovení žalobcom voči svedkyni J. neboli žiadne pochybnosti. Správny súd preto námietky žalobcu týkajúce sa použitia nadávok jednotlivými svedkami v inej forme a až v konaní pred prvostupňovým orgánom považoval za irelevantné. Správny súd konštatuje, že tieto vulgarizmy ani nie sú súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia. 39. Námietky žalobcu ohľadom rozporov vo svedeckých výpovediach, čo sa týka skutočností, ktoré mali nasledovať potom, ako mal nadávať svedkyni J., t. j., že mal rozbiť jednu alebo viac dlaždíc, správny súd považuje rovnako za irelevantné. Skutočnosti ohľadom poškodzovania cudzieho majetku (rozbíjanie dlaždíc), ktoré mali údajne nastať potom, čo žalobca nadával svedkyni, nie sú predmetom tohto správneho súdneho konania. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní správny súd preskúmava rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že vulgárne nadal svedkyni A. J., že je „kurva“. Navyše, ako správny súd zistil z administratívneho spisu a sám žalobca uviedol v správnej žalobe, tieto skutočnosti (poškodzovanie cudzieho majetku rozbíjaním dlaždíc skákaním po nich) boli predmetom samostatného konania a rozhodnutia, ktoré správny súd v predmetnom konaní nie je oprávnený preskúmavať.
40. Čo sa týka námietok žalobcu, v ktorých poukazoval na zlé vzťahy so svedkom H., na základe čoho bola podľa neho jeho svedecká výpoveď nehodnoverná, správny súd uvádza, že vzhľadom na to, že podstatným pre napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, bola nielen svedecká výpoveď J. H., ale aj svedecká výpoveď A. J., ktoré sa vo svojej podstate zhodovali a vytvorili ucelený obraz o priebehu predmetného incidentu, pričom z nich bolo jednoznačne možné vyvodiť, že žalobca vulgárne nadával A. J., pričom ani z administratívneho spisu nevyplýva, a ani žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by tieto svedecké výpovede neboli pravdivé, preto má správny súd za to, že tieto námietky sú irelevantné. 41. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že prvostupňový orgán a žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona o priestupkoch, riadne a nepochybne zistili skutkový stav veci a aplikovali naň relevantnú právnu úpravu. Podľa správneho súdu bola ich správna úvaha pri ukladaní sankcie správna, keď žalobcovi bola uložená najmiernejšia sankcia, a to pokarhanie. Takáto sankcia spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej ukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a túto sankciu dostatočne odôvodnili. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov v ustanovení § 195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 43. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), pričom takéto výnimočné okolnosti nenastali. Preto správny súd ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 44. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 44. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.