{"guid": "f580896c-02ee-4924-861b-dc2d371cf09a:ac08a451-ae0c-4b18-82cd-ea11afbd39b9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2", "spisova_znacka": "2S/52/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/52/2023 z 14. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 14. mája 2025, sp. zn. 2S/52/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2", "identifikacne_cislo": "0823106432", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac08a451-ae0c-4b18-82cd-ea11afbd39b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n2S/52/2023\n0823106432\n14. 05. 2025\nJUDr. Peter Piroš\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823106432.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek\nsenátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v\nprávnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A., právne\nzast.: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 879\n324, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov\n8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOOP-2023/047033-002 zo dňa 28. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\nPrvostupňové administratívne rozhodnutie\n1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím\nč. OU-ZA-OVVS-2023/021786-007 zo dňa 25.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo\n„rozhodnutie prvostupňového orgánu“) rozhodol tak, že uznal obvineného z priestupku A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A., vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť\ntým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 29.12.2022 v čase\nokolo 15:00 hod., na ul. G. H. XXX, I. E. F. A., na spoločnej chodbe bytového domu vulgárne nadal A. J.,\nnar. XXXX, že je „kurva“, za čo mu prvostupňový orgán v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), v nadväznosti\nna § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil sankciu – pokarhanie, a zároveň mu podľa\nustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním\npriestupku.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že začal konať na základe Správy o výsledku objasňovania\npriestupku z OO PZ Kysucké Nové Mesto, č. ORP-P-11/OPP-KNM-2023 vo veci podozrivých: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. A. a K. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. H.\nXXXX/XX, D. M., ktorí sa mali dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.\n1 písm. d) zákona o priestupkoch. Konanie vo veci podozrivého K. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bolo dňa\n11.04.2023 odložené podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že došlé oznámenie\nneodôvodňuje začatie konania o priestupku. Prvostupňový orgán preto pokračoval v konaní vo veci\n\nžalobcu, a to nariadením ústneho pojednávania podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch na deň\n25.05.2023, pričom predvolal žalobcu ako obvineného z priestupku a svedkov A. J., J. H. a K. D. D..\nNásledne opísal ich výpovede, z ktorých vyplýva, že žalobca poprel spáchanie skutku v plnom rozsahu,\ncelé podané oznámenie je fabulácia. Dňa 29.12.2022 videl na chodbe ich bytového domu A. J. a J. H.,\nako zasahujú do elektroinštalácie, on ich len upozornil, aby to nerobili. A. J. nenadával. Následne J. H.\ns A. J. privolali policajnú hliadku, o čom žalobcu nasledovný deň informoval mestský policajt, že vraj\nmal poškodiť dlažbu a napísať nápis na stenu. Svedkyňa A. J. do zápisnice o prejednávaní priestupku\nuviedla, že dňa 29.12.2022, v poobednom čase, v ich bytovom dome stretla J. H., ktorý opravoval\nosvetlenie, ona mu ponúkla rebrík, do toho prišiel žalobca, ktorý potom, čo mu obaja vysvetlili, čo tam\nJ. H. robí, začal svedkyni vulgárne nadávať, že je „vyjebaná kurva, že má ísť do piče“. Potom žalobca\npodľa nej bezdôvodne rozbil dlažbu na chodbe a išiel domov. Svedok J. H. do zápisnice o prejednávaní\npriestupku uviedol, že dňa 29.12.2022 v bytovom dome išiel dať do poriadku osvetlenie, ktoré žalobca\ninak nastavil. A. J. mu išla požičať rebrík. Žalobca sa ich pýtal, čo tam šprtajú a slovne zaútočil na A. J., že\nje „stará piča, kurva“. Neskôr skákaním rozbil 1 alebo 2 ks dlažby. Svedok J. H. potom privolal mestskú\npolíciu. Svedok K. D. D. bol vypočutý v procesnom postavení svedka, ale nebol aktívnym svedkom\ncelého konfliktu.\n3. Prvostupňový orgán mal vykonaným dokazovaným za preukázané, že žalobca povedal svedkyni A.\nJ., že je „kurva“. Rozhodujúcimi dôkazmi boli pre neho dve svedecké výpovede, a to výpovede A. J.\na J. H., ktorí o tejto dokazovanej skutočnosti vypovedali rovnako zhodne, ich výpovede boli vnútorne\nkonzistentné, logické a navzájom podporujúce, preto sa prvostupňový orgán priklonil hlavne k ich\ntvrdeniam, ktoré považoval za relevantné.\n4. Uviedol tiež, že súčasťou administratívneho spisu je aj pamäťová karta (ktorú do konania predložil\nžalobca), ktorá zachytáva dve niekoľko sekundové sekvencie zvukovo-obrazového záznamu rozhovoru\nmedzi žalobcom a svedkyňou, teda časť z celého incidentu, počas ktorých nedošlo ku nadávkam zo\nstrany žalobcu, čím tieto nahrávky nevylučujú, že žalobca svedkyni nenadával. Tieto nahrávky preto\npodľa neho nemali na konečné rozhodnutie žiadny vplyv. Tiež dôvodil, že sa nezaoberal nadávkami\n„choď do piče“ a „stará piča“, pretože počas celej fázy objasňovania pred políciou sa o nich nikto\nnezmienil a prvýkrát sa o nich pred správnym orgánom vyjadril vždy len jeden zo svedkov, a to o prvej\nsvedkyňa J. a o druhej svedok H.. Taktiež sa nezaoberal ani nadávkou „vyjebaná“ pretože táto bola\ntiež prvýkrát uvedená až pred prvostupňovým orgánom, a to len svedkyňou J.. Uvedená nadávka preto\nnebola zahrnutá do výroku rozhodnutia. Tiež odôvodnil uloženie sankcie vo forme pokarhania.\nDruhostupňové rozhodnutie\n5. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP-2023/047033-002 zo dňa\n28.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol tak, že\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V napadnutom rozhodnutí opísal\nskutkový stav veci a uviedol na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, pričom konštatoval, že závery\nprvostupňového orgánu sú správne, súladné so zákonom a sú náležite odôvodnené.\n6. Žalovaný mal za to, že sa prvostupňovému správnemu orgánu podarilo bezpochyby preukázať časť\nviny žalobcovi, lebo vypočutí svedkovia A. J. a J. H. vypovedali, že počuli, ako žalobca verbálne napadol\nA. J.. J. H. počul vulgarizmy: „ stará piča, kurva“ a A. J. počula: „kurva, nech ide do piče“, pričom podľa\nžalovaného je možné skonštatovať, že sa zhodli na zásadnej okolnosti skutku, a to, že žalobca vulgárne\nnapadol A. J. („kurva“). Podľa žalovaného, žalobca svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky\npriestupku, jeho konanie možno označiť za konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti.\nDospel k záveru, že je nepochybné, že zodpovednosť za spáchanie priestupku zo strany žalobcu\nbola vyvodená zákonným spôsobom, a tiež bolo podľa neho správne a zákonné, keď nepreukázanú\nčasť protiprávneho konania žalobcu („vyjebaná“) nezahrnul prvostupňový orgán do výrokovej časti\nsvojho rozhodnutia, nakoľko sa jednalo o jedno protiprávne konanie žalobcu, jedno druhové označenie\npriestupku (iné hrubé správanie) prebiehajúce v jeden deň a v jeden čas, ale túto skutočnosť uviedol len\nv rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia. Rovnako mal za to, že sankcia za uvedený priestupok bola\nžalobcovi uložená zákonne, keď prvostupňový orgán prihliadol na menej závažné previnenie žalobcu,\na tak sankcia – pokarhanie by mala byť dostačujúcou k tomu, aby sa v budúcnosti takéhoto konania\nvyvaroval.\n\n7. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že sa s nimi nestotožňuje. Podľa žalovaného sa svedkovia\nzhodli v podstatných okolnostiach (zhodli sa v tom, že obvinený z priestupcu verbálne útočil na A.\nJ. - „kurva“) a samotný fakt, že nepopísali všetky okolnosti prebiehajúce pred verbálnym útokom\na po ňom identicky, zhodne – že obvinený z priestupku niekoľkokrát vošiel a vyšiel z bytu, je\npochopiteľné. S odstupom času nemôže byť opis skutku očami dvoch ľudí rovnaký. Na nepreukázanú\nčasť protiprávneho konania („vyjebaná“), ako aj na iné vulgarizmy („choď do piče“, „stará piča vyjebaná“)\nprvostupňový správny neprihliadal. Keďže podstatou konania proti obvinenému z priestupku bolo\nnarušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o\npriestupkoch a nešlo o konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch\n(konanie o škode – poškodeniu dlaždíc), bolo irelevantné, koľko dlaždíc obvinený z priestupku poškodil.\nŽalovaný uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po\nvyhodnotení námietok žalobcu nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa odchýlil od právneho názoru\nprvostupňového orgánu.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu\n8. Žalobca v zákonom stanovenej lehote napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej\nnavrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa 191 ods. 1\npísm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“). Zároveň požiadal o náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100%.\n9. Žalobca v žalobe namietal rozpory vo výpovediach svedkov A. J. a J. H., keď A. J. až pred\nprvostupňovým orgánom uviedla, že žalobca použil aj nadávku „choď do piče“ a J. H. tiež až pred\nprvostupňovým orgánom uviedol, že žalobca použil aj nadávku „stará piča, vyjebaná“, pričom pred\npolíciou tieto nadávky neuvádzali. Podľa žalobcu sú preto svedecké výpovede A. J. a J. H. zjavne\nrozporuplné, a teda nevypovedali o dokazovanej skutočnosti rovnako zhodne, ako to tvrdia orgány\nverejnej správy. Poukázal tiež na rozpory v ich výpovediach, čo sa týka toho, čo sa malo diať na\nstrane žalobcu potom, ako mal nadávať svedkyni J. (rozbíjanie dlaždíc). Podľa žalobcu sa žalovaný v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti nevysporiadal správne s vykonaným dokazovaním a s tvrdeniami\nobsiahnutými vo svedeckých výpovediach H. a J., a to v kontexte s preukazovaním vulgárnych nadávok,\nso správaním žalobcu počas incidentu a ani v kontexte s komisívnym správaním žalobcu pri poškodení\ndlaždíc na chodbe obytného domu. Podľa žalobcu tak došlo k porušeniu zásady „in dubio pro reo“. Pri\nexistencii rozporov vo svedeckých výpovediach J. a H. tak orgány verejnej správy nemohli spoľahlivo\nustáliť skutkový stav, naplniť koncept materiálnej pravdy a ani dôjsť k záveru, že boli splnené všetky\nznaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Prvostupňový\norgán síce vykonal potrebné dokazovanie, ale na jeho základe dospel k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu konania žalobcu a nesprávne ustálil skutkový stav veci, t. j. porušil ust. § 3 ods. 5, § 32 ods.\n1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n10. Žalobca tiež poukázal na pochybenie žalovaného, ktorý sa podľa neho nevysporiadal s námietkami\nžalobcu uvedenými v odvolaní, a to najmä s námietkou žalobcu v rámci konania pred prvostupňovým\norgánom, ktorý sa podľa neho odmietol zaoberať vyjadreniami žalobcu ku okolnostiam vzniku celého\nkonfliktu, pričom podľa žalobcu sú tieto okolnosti dôležité k preukázaniu značne narušených vzťahov\nmedzi svedkom J. H. a žalobcom (opakované rušenie nočného kľudu a znečisťovanie priestoru pred\ndverami do bytu žalobcu zo strany svedka J. H.). Vzhľadom na narušené vzťahy medzi žalobcom\na svedkom H. je preto svedecká výpoveď J. H. zaujatá a nehodnoverná.\n11. Žalobca uzavrel, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný, v rámci prejednania priestupku\nvo veci žalobcu, pri vydaní rozhodnutia neboli v postupe dôslední a nevykonali relevantné dôkazy\ntak, aby bol skutkový stav veci náležite ozrejmený. Žalovaný pri svojom rozhodovaní prakticky iba\nprevzal vyhodnotenie dôkazov prvostupňového orgánu a zistený skutkový stav bez prihliadnutia a\nvysporiadania sa s tvrdeniami žalobcu. Záverom tiež citoval niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\n12. Žalobca vo svojom Vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.12.2023 uviedol, že prvostupňový orgán\nsa nevysporiadal so svedeckými výpoveďami svedkov a neuznal námietky žalobcu, s ktorými sa vôbec\nnevysporiadal. Tiež nesprávne zhodnotil svedecké výpovede, keď k nim pristúpil extrakčne a selektívne\n\na nehodnotil ich logicky a objektívne. Výsledkom potom podľa neho boli rozpory vo svedeckých\nvýpovediach, nelogické zistenia, hypotetické a tendečné závery. Tiež boli podľa žalobcu porušené jeho\npráva a nebolo mu dovolené vyjadriť sa pred prvostupňovým orgánom ku všetkým skutočnostiam. Žiadal\npreto, aby bolo vyhovené správnej žalobe.\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore, vyjadrenom v\nnapadnutom rozhodnutí a nestotožnil sa s námietkami žalobcu vyjadrenými v podanej žalobe. Žalovaný\nuviedol, že považuje svoje skutkové i právne závery v preskúmavanej veci za správne a súladné\nso zákonom. Zo spisového materiálu a zo zabezpečených dôkazov podľa neho vyplýva, že vina\nžalovaného bola preukázaná bez pochybností. Svedkovia A. J. a J. H., vypovedajúci proti žalobcovi,\nsa zhodli na verbálnom útoku na A. J. so slovami, že je „kurva“. Námietky žalobcu, vyjadrené\nv rámci jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, neboli spôsobilé k tomu, aby žalovaný\nkonštatoval rozporuplnosť a nedôveryhodnosť týchto svedeckých výpovedí. Žalovaný sa stotožnil s\nprávnym názorom prvostupňového orgánu, nakoľko ním vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo,\nže žalobca sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.\nŽalovaný preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)\n14. Žalobca v podanej replike zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe.\nVyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (duplika)\n15. Žalovaný dupliku nepodal.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n16. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na\ndeň 14.05.2025 z dôvodu, že o nariadenie pojednávania požiadal žalobca. Vzhľadom k tomu, že na\npojednávanie sa nikto nedostavil, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného\nvyhotovenia na webovej stránke súdu postupom podľa § 137 ods. 3 SSP a na úradnej tabuli súdu po\ndobu 14 dní, t. j. od 14.05.2025 do 29.05.2025.\n17. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie\na postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi\nnezákonnosti uplatnenými v žalobe. Keďže ale ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v\nzmysle § 194 ods. 1 SSP, správny súd realizoval súdny prieskum nielen v rozsahu a z dôvodov správnej\nžaloby, ale aj v rozsahu vymedzenom v § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju zamietol.\n18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n19. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\n20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n21. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n\n22. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n23. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n24. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n25. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n26. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n27. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak (1). Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho\npredpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide\no veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci\npodľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa (2).\n28. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. §\n49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske\nspolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 29.12.2022 v čase okolo 15:00 hod., na ul. G. H. XXX,\nI. E. F. A., na spoločnej chodbe bytového domu vulgárne nadal A. J., že je „kurva“, za čo mu prvostupňový\norgán uložil sankciu – pokarhanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne\nposúdenie veci. Žalovaný na druhej strane mal za to, že bol nepochybne zistený a preukázaný skutkový\nstav veci a bolo možné bezpochyby vysloviť záver o vine žalobcu za spáchanie tohto priestupku.\n29. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či prvostupňový orgán a žalovaný náležite posúdili\nsplnenie všetkých znakov priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za ktorý bol\nžalobca uznaný za vinného. Správny súd poukazuje na ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,\npodľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním\nujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami\nalebo iným hrubým správaním. Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d)\nzákona o priestupkoch chráni hodnotu občianskeho spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného\nspolužitia obyvateľov Slovenskej republiky. Toto pokojné spolunažívanie chráni pred úmyselnými a\ncielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu o zdravie (vyhrážanie sa ujmou na zdraví), pred\nzásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví) či pred niektorými druhmi šikany (nepravdivé\nobvinenia z priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom zákon o priestupkoch nastavuje hranice toho, čo\nvo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné či nemorálne,\nale čo je aj z celospoločenského hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, teda odôvodňujúce zásah\nverejnej moci do slobody jednotlivcov.\n30. Výpočet druhov správania, ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia je pritom\notvorený/demonštratívny, čo sa prejavuje v tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie“. Pri jeho\nvýklade, a to aj s ohľadom na možné následky v podobe deliktuálnej zodpovednosti, je však potrebné\npostupovať reštriktívne. Požiadavky na spoločenskú nebezpečnosť pretavil zákonodarca práve do slova\n„hrubosť“, ktoré je spoločným znakom všetkých konaní uvedených v skutkovej podstate podľa § 49 ods.\n1 písm. d) zákona o priestupkoch. Práve hrubosť správania, resp. zásahu do pokojného spolunažívania\nje legitimizujúcim faktorom pre zásah verejnej moci v podobe sankcionovania správania za priestupok\npodľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.\n\n31. Ohľadom zákonnej podmienky hrubosti sa vyjadril kasačný súd už v kontexte výkladu schválnosti\npodľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, keď v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 12/2019 zo dňa 30.09.2021 (bod 37, publikované v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 12/2022) uviedol, že: „Je\nnepochybné, že pojem schválnosť je neurčitý právny pojem, ktorý práve z dôvodu možných následkov\nv podobe deliktuálnej zodpovednosti konkrétnej osoby treba vykladať vždy reštriktívne. Schválnosťou\ntreba rozumieť konanie narušujúce hrubým spôsobom pokojné a riadne spolunažívanie, pričom hrubosť\ntakéhoto konania môže spočívať napríklad vo verbálnej agresii, fyzickej agresii nedosahujúcej intenzitu\nani drobného ublíženia na zdraví či v spôsobení iného dostatočne závažného následku. Hrubým\nsprávaním a teda aj schválnosťou sa rovnako rozumie také správanie, ktoré prekračuje rámec\niným spôsobom nevhodného správania. V čom je konkrétne správanie, správaním hrubým a teda\nschválnosťou, musí konajúci orgán verejnej správy vyhodnotiť a následne zdôvodniť a to pokiaľ ide o\npovahu, intenzitu a následok takéhoto správania. Podľa názoru kasačného súdu, presne uvedené mal na\nmysli správny súd, keď uzavrel, že priestupkom je iba schválnosť, ktorá súčasne napĺňa znaky hrubého\nsprávania.“\n32. Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Stk 3/2021 zo dňa 12.07.2023 (bod 44), v ktorom uviedol, že „deliktuálnym správaním podľa § 49 ods.\n1 písm. d) zákona o priestupkoch teda nie je akékoľvek nevhodné, neslušné či nemorálne správanie,\nale také správanie, ktoré okrem toho, že prekračuje rámec spoločenskej morálky, sa deje s ohľadom na\nvšetky okolnosti hrubým, a teda neakceptovateľným spôsobom. Vulgarizmus sa spravidla stáva hrubým\nsprávaním, keď k nemu pristupujú ďalšie okolnosti - opakovanosť, zastrašovanie, fyzické útoky a pod.\n(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/119/2009 zo dňa 18.\nfebruára 2010).“ Vyššie uvedené skutočnosti sú relevantné najmä z hľadiska posudzovania objektu a\nobjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.\n33. V predmetnej veci sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného ako aj\nprvostupňového orgánu v tom, že predmetný skutok žalobcu predstavuje iné hrubé správanie, narušuje\npokojné občianske spolunažívanie a predstavuje priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o\npriestupkoch.\n34. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj prvostupňového\norgánu skúmal, či vykonané dôkazy, z ktorých prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali, nie sú\npochybné a či vykonané dôkazy logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému dospeli. Vychádzal\npritom z administratívneho spisu viažuceho sa k predmetnej veci, ktorý obsahuje aj výpoveď žalobcu\nako obvineného z priestupku, a tiež výpovede svedkov A. J. a J. H..\n35. Z predmetných svedeckých výpovedí spísaných do Zápisnice o výsluchu svedka dňa 25.05.2023\nvyplýva, že žalobca poprel spáchanie skutku v plnom rozsahu a tvrdil, že celé podané oznámenie je\nfabulácia. Uviedol, že dňa 29.12.2022 videl na chodbe ich bytového domu A. J. a J. H., ako zasahujú\ndo elektroinštalácie, on ich len upozornil, aby to nerobili, pričom A. J. nenadával. Následne J. H. s A.\nJ. privolali policajnú hliadku, o čom žalobcu nasledovný deň informoval mestský policajt. Svedkyňa A.\nJ. uviedla, že dňa 29.12.2022, v poobednom čase, v ich bytovom dome stretla J. H., ktorý opravoval\nosvetlenie, ona mu ponúkla rebrík, do toho prišiel žalobca, ktorý potom, čo mu obaja vysvetlili, čo tam\nJ. H. robí, začal svedkyni vulgárne nadávať, že je „vyjebaná kurva, že má ísť do piče“. Potom žalobca\npodľa nej bezdôvodne rozbil dlažbu na chodbe a išiel domov. Svedok J. H. uviedol, že dňa 29.12.2022 v\nbytovom dome išiel dať do poriadku osvetlenie, ktoré žalobca inak nastavil. A. J. mu išla požičať rebrík.\nŽalobca sa ich pýtal, čo tam šprtajú a slovne zaútočil na A. J., že je „stará piča, kurva“ a potom skákaním\nrozbil 1 alebo 2 ks dlažby. Svedok J. H. potom privolal mestskú políciu.\n36. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49\nzákona o priestupkoch. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Subjektom priestupku podľa\ncitovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné\nzavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,\nnepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j.\nchráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie. Objektívnu stránku tvorí konanie\n\nsubjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a\nnásledkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie\na sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne kumulatívne naplnené a zistené všetky štyri znaky\nskutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade,\nžeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku.\nAk pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná bez\npochybností, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).\n37. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu bol presne a bez pochybností zistený skutkový stav,\nktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Je nepochybné, že dňa 29.12.2022 sa\nv bytovom dome na N. G. H. XXX, I. E. F. A., na spoločnej chodbe bytového domu v čase okolo 15:00 hod.\nstretli žalobca so svedkami J. a H., kedy žalobca vulgárnym spôsobom verbálne napadol svedkyňu J.\nslovom „kurva“. Subjektom, t. j. páchateľom priestupku je žalobca, ktorý je fyzickou osobou, je deliktuálne\nspôsobilý a obaja svedkovia zhodne vypovedali o tom, že svedkyňu J. týmto spôsobom pri danom\nincidente slovne napadol. Žalobca úmyselne vulgárne napadol A. J. so slovami, že je „kurva“, čo napĺňa\nsubjektívnu stránku predmetného priestupku. Objektom, a teda chráneným spoločenským vzťahom je\nv tomto prípade občianske spolunažívanie. Čo sa týka objektívnej stránky, z administratívneho spisu\na z výpovedí svedkov má správny súd za preukázané, že konaním žalobcu bolo verbálne napadnutie\nsvedkyne A. J., a to viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, teda\nbol preukázaný aj kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a jeho následkom v podobe narušenia\nobčianskeho spolunažívania. Verbálny útok na A. J. je možné označiť za konanie, ktoré porušuje záujem\nspoločnosti, ide o hrubé správanie a je to konanie, pri ktorom je potrebný zásah štátneho orgánu. Na\nzáklade uvedených skutočností podľa správneho súdu možno bez pochýb konštatovať, že žalobca\nsvojím konaním kumulatívne naplnil všetky obligatórne znaky priestupku, pričom ide o hrubé správanie,\nktoré možno označiť za konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Prvostupňový orgán,\nako aj žalovaný tak správne na základe riadne zisteného skutkového stavu vyvodili záver o spáchaní\npriestupku žalovaným v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.\n38. Žalobca v žalobe namietal rozpory vo výpovediach svedkov A. J. a J. H., keď A. J. až pred\nprvostupňovým orgánom uviedla, že žalobca použil aj nadávku „choď do piče“ a J. H. tiež až pred\nprvostupňovým orgánom uviedol, že žalobca použil aj nadávku „stará piča, vyjebaná“, pričom pred\npolíciou tieto nadávky neuvádzali. Správny súd k tomuto uvádza, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný\nuvedené skutočnosti zobrali do úvahy, a práve vzhľadom k tomu, že tieto vyjadrenia svedkovia neuviedli\npred políciou, ale až v konaní pred prvostupňovým orgánom, pričom každé z vyjadrení uviedol vždy\nlen jeden zo svedkov a v inom znení, hoci sa tam vyskytoval ten istý vulgarizmus „piča“ a v jednom\nprípade aj vulgarizmus „vyjebaná“, tieto výroky neboli zahrnuté do výroku prvostupňového rozhodnutia.\nV odôvodnení sa s nimi tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vysporiadali, keď uviedli, že časť\nprotiprávneho konania žalobcu („vyjebaná“, „piča“) nebola jednoznačne preukázaná, vzhľadom na určité\nodlišnosti v ich vyjadrení, avšak v celom kontexte sa výpovede svedkov J. a H. potvrdzovali, neboli\nv nich zásadné odlišnosti a preukazovali jeden ucelený kontext priebehu celého incidentu, s čím sa\nstotožnil aj správny súd. Prvostupňový orgán práve z uvedených dôvodov do výroku prvostupňového\nrozhodnutia uviedol len vulgárnu nadávku „kurva“, o ktorej vyslovení žalobcom voči svedkyni J. neboli\nžiadne pochybnosti. Správny súd preto námietky žalobcu týkajúce sa použitia nadávok jednotlivými\nsvedkami v inej forme a až v konaní pred prvostupňovým orgánom považoval za irelevantné. Správny\nsúd konštatuje, že tieto vulgarizmy ani nie sú súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia.\n39. Námietky žalobcu ohľadom rozporov vo svedeckých výpovediach, čo sa týka skutočností, ktoré\nmali nasledovať potom, ako mal nadávať svedkyni J., t. j., že mal rozbiť jednu alebo viac dlaždíc,\nsprávny súd považuje rovnako za irelevantné. Skutočnosti ohľadom poškodzovania cudzieho majetku\n(rozbíjanie dlaždíc), ktoré mali údajne nastať potom, čo žalobca nadával svedkyni, nie sú predmetom\ntohto správneho súdneho konania. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní správny súd\npreskúmava rozhodnutie o uznaní žalobcu za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že vulgárne\nnadal svedkyni A. J., že je „kurva“. Navyše, ako správny súd zistil z administratívneho spisu a sám\nžalobca uviedol v správnej žalobe, tieto skutočnosti (poškodzovanie cudzieho majetku rozbíjaním\ndlaždíc skákaním po nich) boli predmetom samostatného konania a rozhodnutia, ktoré správny súd\nv predmetnom konaní nie je oprávnený preskúmavať.\n\n40. Čo sa týka námietok žalobcu, v ktorých poukazoval na zlé vzťahy so svedkom H., na základe\nčoho bola podľa neho jeho svedecká výpoveď nehodnoverná, správny súd uvádza, že vzhľadom na\nto, že podstatným pre napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, bola nielen\nsvedecká výpoveď J. H., ale aj svedecká výpoveď A. J., ktoré sa vo svojej podstate zhodovali a vytvorili\nucelený obraz o priebehu predmetného incidentu, pričom z nich bolo jednoznačne možné vyvodiť, že\nžalobca vulgárne nadával A. J., pričom ani z administratívneho spisu nevyplýva, a ani žalobca nijakým\nspôsobom nepreukázal, že by tieto svedecké výpovede neboli pravdivé, preto má správny súd za to,\nže tieto námietky sú irelevantné.\n41. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že prvostupňový orgán\na žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona o priestupkoch, riadne a nepochybne zistili skutkový\nstav veci a aplikovali naň relevantnú právnu úpravu. Podľa správneho súdu bola ich správna úvaha pri\nukladaní sankcie správna, keď žalobcovi bola uložená najmiernejšia sankcia, a to pokarhanie. Takáto\nsankcia spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej ukladaní\nnevybočili z medzí a hľadísk zákona a túto sankciu dostatočne odôvodnili.\n42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z\ndôvodov uvedených v žalobe, ale aj po posúdení vymenovaných dôvodov/prípadov v ustanovení §\n195 ods. 1 písm. a) až e) SSP, kedy správny súd nie je vo veciach správneho súdnictva viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.\n43. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny\nsúd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,\nsprávny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v\nprípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len\nvýnimočne (§ 168 SSP), pričom takéto výnimočné okolnosti nenastali. Preto správny súd ani žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal.\n44. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n44. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku\nalebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.\n2 SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\ndo jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "62483554-bc65-4ee1-8db2-203e3c21ee1c:e00c0728-5d70-4d63-99d2-671b0c3bd7bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200289.1", "spisova_znacka": "3Stk/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/3/2021 z 12. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200289.1"}, {"guid": "ab89bec2-dfe9-444f-9899-5854af9c0963:6b06980c-dbc3-41d6-a6ab-7806fc010cce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:2017200296.1", "spisova_znacka": "1Asan/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/12/2019 z 30. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:2017200296.1"}], "citovane_v": []}