Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/44/2023 0823106330 23. 10. 2025 Mgr. Marián Štulajter ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106330.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel 177, 027 42, IČO: 36 135 101, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2023 zo dňa 14. septembra 2023, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Tvrdošín, Medvedzie I/132/027 44 Tvrdošín (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodlo Rozhodnutím č. ORPZ-DK-ODI3-68/2023-VP zo dňa 19. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) o zadržaní vodičského preukazu SA200201 vydaného na skupinu vodičských oprávnení „B old, A/50 old“ Dopravným inšpektorátom v Dolnom Kubíne dňa 17. februára 1994 žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o cestnej premávke“) z dôvodu, že žalobca bol podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke tým, že dňa 13. júla 2023 v čase o 16.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 508, ev. č. TS669BM po miestnej komunikácii v Tvrdošíne na sídlisku Medvedzie, pričom následne bol v miestnej časti Tvrdošína – Hríbiky oproti rodinnému domu č. 231 predpísaným spôsobom zastavený hliadkou OO PZ Tvrdošín a vyzvaný na predloženie dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ktoré predložil. Následne bol vyzvaný a poučený, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu do certifikovaného prístroja AlcoQuant 6020 Plus ev. č. A410038, kde v čase o 16.56 hod. mu bola nameraná hodnota 0,36 mg/l alkoholu v dychu. Opakovanou dychovou skúškou do toho istého prístroja v čase o 17.10 hod. mu bola nameraná hodnota 0,27 mg/l alkoholu v dychu. Žalobca nežiadal odber biologického materiálu spojený s lekárskym vyšetrením. Vodičský preukaz bol zadržaný na mieste, ďalšia jazda bola zakázaná.
2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 17. júla 2023 mu bol predložený zadržaný vodičský preukaz žalobcu, pričom rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu sa s konečnou platnosťou rozhoduje o tom, či účastník konania môže viesť motorové vozidlá do doby rozhodnutia o priestupku. Zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri preskúmaní dôvodnosti zadržania vodičského preukazu žalobcu z listinných dôkazov zaobstaraných v priebehu objasňovania skutku, z ktorého je žalobca podozrivý, a to zo Správy o priebehu objasňovania priestupku č. ORP-P-85/TS-2023 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej ako „Správa o priebehu objasňovania priestupku“), zo zápisu o dychovej skúške podpísaného žalobcom, z Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. AB 404592 zo dňa 13. júla 2023 podpísaného žalobcom, z ktorého vyplýva, že vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný dňa 13. júla 2023 z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu, z certifikátu o overení č. 04218-640-045-23 meradla Analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus. Orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, a tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o priestupkoch“), za ktorý je možné uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa tak odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu naďalej trvá. 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-39/2023 zo dňa 14. septembra 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah predloženého administratívneho spisu. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa preskúmal v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. K námietke žalobcu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa považuje za nezákonné a vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení, keď vozidlo viedol riadne bez porušenia dopravných predpisov, zaparkoval ho pri svojej garáži, vystúpil z vozidla a až tam ho zastavila hliadka OO PZ a vyzvala ho, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom v čase výkonu dychovej skúšky policajt nezákonne bez súhlasu žalobcu vstúpil na súkromný pozemok žalobcu, v dôsledku čoho žalobca považuje dychovú skúšku za nezákonný dôkaz, žalovaný uviedol, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania skutku, za ktorý mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla. Zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, keď účastník konania je dôvodne podozrivým zo spáchania skutku, resp. z porušenia ustanovení Zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia ktorých je možné mu uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a/ Zákona o cestnej premávke). Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, ale skúma najmä zákonnosť splnenia podmienok na zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste samom, resp. oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz. Na splnenie uvedených podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je účastník konania podozrivý. Odvolanie žalobcu považoval žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Zo spisového materiálu a aj z odvolania podľa žalovaného vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo a bol podrobený dychovej skúške, s čím súhlasil a s hliadkou OO POZ Tvrdošín spolupracoval. Žalovaný mal za to, že žalobcovi bol dôvodne zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, pretože bol dôvodne podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke, teda zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. Dôvody zadržania vodičského preukazu podľa žalovaného nepominuli. Správna žaloba 4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania. Tvrdil, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané na základe nesprávnych skutkových tvrdení príslušníkov OO PZ Tvrdošín, že žalobca bol hliadkou OO PZ Tvrdošín zastavený predpísaným spôsobom. Žalobca tvrdil, že svoje motorové vozidlo viedol predpísaným spôsobom bez toho, aby porušil dopravné predpisy. Počas jazdy nebol žalobca kontrolovaný a zastavovaný hliadkou OO PZ. Až keď odbočil z miestnej
komunikácie do svojho rodinného domu a po zaparkovaní pri garáži rodinného domu č. 231 v E. vystúpil z vozidla, zastala pred rodinným domom hliadka OO PZ a vyzvala ho, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol. Podľa názoru žalobcu policajt postupoval nezákonne a bez súhlasu a povolenia žalobcu vstúpil na jeho súkromný pozemok, čo „potvrdzuje“, že žalobca nebol zastavený hliadkou OO PZ Tvrdošín predpísaným spôsobom. Skutočnosť, že žalobca nebol zastavený na miestnej komunikácii a k dychovej skúške bol vyzvaný až po vystúpení z vozidla na jeho súkromnom pozemku, potvrdia aj svedkovia F. A. C., bytom F. – D. XXX, XXX XX E. a B. F., bytom F. – D. XXX, XXX XX E., ktorých výsluch ako svedkov žalobca navrhol v správnej žalobe. Ak podľa žalobcu aj bola zistená dychovou skúškou prítomnosť alkoholu v dychu, uvedený postup považuje za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným postupom policajta, ktorý dychovú skúšku vykonal na jeho súkromnom pozemku, v jeho dvore, a to bez súhlasu vstupu na pozemok. Žalobca tvrdil, že ak ho policajná hliadka signalizáciou nevyzývala na zastavenie motorového vozidla počas jazdy, nebola naplnená podmienka na podrobenie sa dychovej skúške po odstavení vozidla. Dôkazy, z ktorých „správny orgán“ vychádzal, sú podľa žalobcu „pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú a kvôli tomu, že neboli žalovanou stranou vykonané v potrebnom rozsahu a teda logicky robia vôbec nemožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel“. 5. Žalobca v správnej žalobe uviedol citáciu § 3 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), pričom žalovaný podľa žalobcu pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s nimi. Ďalej žalobca poukázal na „súdnu prax v podobných veciach“, v ktorých rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sž/15/2008, podľa ktorého po tom, čo bol vodič počas jazdy signalizáciou za ním jazdiaceho vozidla hliadky vyzvaný na zastavenie vozidla a bol kontrolovaný k okolnostiam dodržiavania povinností vodiča motorového vozidla, bol zdôraznený správny postup polície smerujúci k vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom. Podľa žalobcu sa v jeho prípade postup polície vymyká z rámca správneho postupu. Žalobca tvrdil, že v demokratickej spoločnosti polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá a chodcov tak, ako je uvedené „v inom rozhodnutí NS SR“, podľa ktorého „nebol zistený dôvod na zastavenie vozidla obžalovaného“. V danom prípade podľa žalobcu bolo vozidlo zastavené náhodne a bez zákonného dôvodu, vodič nepáchal žiadny priestupok ani trestný čin a policajná hliadka dokonca nemala ani akúkoľvek informáciu o protiprávnej činnosti posádky vozidla. Podľa žalobcu „existujú tiež rozhodnutia NS SR, kde súd vyslovil záver, že v prerokúvanej veci nebola kvalifikovane preukázaná existencia dôvodného podozrenia z páchania trestného činu, ktorá by policajtov oprávňovala vykonať služobný zákrok a dať pokyn na zastavenie vozidla s podozrivým“. Žalobca tvrdil, že zastavenie vozidla nemôže byť bezdôvodné a vykonané iba preto, že právne predpisy oprávnenie policajta dať pokyn na zastavenie vozidla upravujú, a ďalej to, že „NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát konštatoval, že zastavenie obvineného ako vodiča motorového vozidla i jeho prehliadka, prehliadka spolujazdca i prehliadka osobného motorového vozidla boli zásahom do ústavou garantovaných práv a slobôd jednotlivca“. 6. Žalobca tvrdil, že práve vzhľadom na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej oblasti Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a slobôd jednotlivca, policajt nemôže vykonať služobný zákrok kedykoľvek. Nie je ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže alebo nemusí vykonať. Účelom Zákona o cestnej premávke nie je náhodné zastavovanie vozidiel. Policajt dohliada na bezpečnosť a plynulosť premávky, no to neznamená, že môže bezdôvodne zastavovať a kontrolovať posádku a vozidlá, ktorých jazda je v poriadku. Predstavovalo by to neoprávnený zásah do práva a slobôd jednotlivca garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Policajt v službe je podľa žalobcu povinný v medziach zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o Policajnom zbore“) vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Inak povedané, policajt je oprávnený zastaviť motorové vozidlo iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Žalobca tvrdil, že v jeho prípade neexistoval relevantný zákonný dôvod na to, aby ho hliadka polície, ktorá ho „nezastavila predpísaným spôsobom“, kontrolovala na pozemku v jeho súkromnom vlastníctve. Podľa názoru žalobcu by ho policajti mali právo zastaviť a kontrolovať iba v prípade, ak by porušil predpisy o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo spáchal trestný čin, prípadne dopravný priestupok. Keďže žalobca sa podľa jeho tvrdenia v čase jazdy nedopustil žiadneho dopravného priestupku, nevznikol zákonný dôvod na jeho zastavenie a kontrolu. Ak aj napriek tomu policajti vykonali zákrok podľa Zákona o Policajnom zbore a nie podľa § 101 Trestného poriadku, takýmto spôsobom získaný
dôkaz je podľa žalobcu nezákonný a musí sa naň hľadieť akoby neexistoval. Z obsahu napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, že bol počas jazdy signalizáciou vozidla hliadky vyzvaný na zastavenie vozidla. 7. Žalobca vzhľadom na uvedené považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pričom tvrdil, že bol dotknutý na svojich subjektívnych právach „vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov“ a „ukrátený“ rozhodnutiami a postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného. Žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že oprávnenie na zastavenie vozidla je upravené v § 23 Zákona o Policajnom zbore, v zmysle ktorého, je policajt pri využívaní oprávnení povinný vykonávať služobný zákrok (zastavenie vozidla) tak, aby zásah neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou (v tomto prípade kontrolu dodržania povinností ustanovených Zákonom o cestnej premávke). Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky podľa § 69 Zákona o cestnej premávke priamo súvisia s oprávnením na zastavovanie vozidla podľa § 23 Zákona o Policajnom zbore, nakoľko iba po zastavení vozidla môže policajt kontrolovať dodržiavanie tých povinností stanovených zákonom o cestnej premávke, ktoré nie sú z jazdy vozidla viditeľné (napr. kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla, merať rozmery a hmotnosti vozidla, požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla, vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou a pod.). Zo samotného znenia § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore podľa žalovaného nijak nevyplýva podmienenosť využitia tohto oprávnenia podozrením zo spáchania priestupku alebo trestného činu, na rozdiel napr. od oprávnenia vykonať prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore), ktoré je výslovne podmienené podozrením zo spáchania trestného činu, pátraním po osobe alebo veci, odhaľovaním neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu. Rozdiel v legislatívnom vyjadrení je zjavný aj pri porovnaní s oprávnením na zastavenie vozidla príslušníka obecnej polície, ktoré je výslovne naviazané na spáchanie priestupku, ktorý je obecná polícia oprávnená prejednať v blokovom konaní. Oprávnenie policajta dať pokyn na zastavenie vozidla je viazané na „plnenie úloh“ vyplývajúcich zo Zákona o Policajnom zbore, čiže na plnenie základných úloh (§ 2 ods. 1), plnenie iných úloh podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2) a na prevenciu (§ 2 ods. 3). Kontrola dodržiavania povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa Zákona o cestnej premávke ako súčasť dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je legitímnym a zákonným dôvodom na zastavenie vozidla bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu vodičom alebo inou osobu. Žalovaný ďalej poukázal na zásady vykonávania služobnej činnosti (§ 8 Zákona o Policajnom zbore) a vykonania služobného zákroku (§ 9 Zákona o Policajnom zbore), pričom uviedol, že tieto zásady sa týkajú skôr postupu po samotnom zastavení vozidla ako dôvodnosti dávania pokynu na zastavenie vozidla. Pri podozrení na priestupok alebo trestný čin je policajt povinný zastaviť vozidlo, pričom využitie oprávnenia na zastavenie vozidla bez podozrenia zo spáchania trestného činu alebo priestupku je ponechané na vyhodnotenie príslušníka Policajného zboru pri dodržaní jednotlivých zákonných ustanovení. 9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že hliadka Policajného zboru sa v Úradnom zázname č. ORPP-85/TS-2023 zo dňa 9. augusta 2023 vyjadrila, že žalobca ako vodič vozidla nereagoval na výzvu na zastavenie vozidla a zastavil s vozidlom pri rodinnom dome č. 231, kde vošiel pod prístrešok a z vozidla vystúpil, pričom žalobca spolupracoval s hliadkou, predložil doklady potrebné na vedenie vozidla a podrobil sa dychovej skúške s pozitívnym výsledkom, následkom čoho bolo zadržanie vodičského preukazu. Žalobca bol dôvodne podozrivý z jazdy pod vplyvom alkoholu, teda zo spáchania skutku, za ktorý mu mohol byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydávalo v čase, keď bol žalobca dôvodne podozrivým z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke a zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa nerozhodoval o samotnom skutku ako takom, ale skúmal zákonnosť splnenia podmienok na zadržanie vodičského preukazu policajtom podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke. Na splnenie daných podmienok bol pritom postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti v podobe zákazu
vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania bol žalobca podozrivý. Dňa 13. novembra 2023 bol žalobca Rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom v Tvrdošíne Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín č. ORPZ-DK-ODI3-62/2023-P uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 150,00 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov. Žalobca dňa 13. novembra 2023 na ústnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia o priestupku nežiadal doručiť písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a vzdal sa práva na odvolanie, preto dňa 13. novembra 2023 sa dané rozhodnutie stalo právoplatným. 10. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom a žiadal, aby správny súd správnu žalobu zamietol. 11. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26. augusta 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. októbra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP). 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 18. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 20. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. 21. Podľa § 70 ods. 3 Zákona o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci. 22. Podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva. 23. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o Policajnom zbore Policajný zbor plní tieto úlohy: dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. 24. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku. Dopravným prostriedkom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie aj lietadlo spôsobilé lietať bez pilota. 25. Predmetom súdneho prieskumu je podľa žalobného petitu správnej žaloby rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Orgán verejnej správy prvého stupňa svojím rozhodnutím zo dňa 19. júla 2023 rozhodol o zadržaní vodičského preukazu SA200201 vydaného na skupinu vodičských oprávnení „B old, A/50 old“ Dopravným inšpektorátom v Dolnom Kubína dňa 17. februára 1994 žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že žalobca bol podozrivý z porušenia § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť
správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. 27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného sú založené na nesprávnom skutkovom tvrdení príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich hliadkovú činnosť OO PZ Tvrdošín, že žalobca bol hliadkou dňa 13. júla 2023 zastavený „predpísaným spôsobom“, a ďalej na dôkazoch získaných nezákonným postupom policajta, konkrétne na výsledkoch dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu žalobcu prostredníctvom certifikovaného prístroja AlcoQuant 6020 plus dňa 13. júla 2023 v čase 16.56 hod. a 17.10. hod., keď dychová skúška bola vykonaná hliadkujúcimi príslušníkmi Policajného zboru na súkromnom pozemku žalobcu bez jeho súhlasu so vstupom na pozemok. Správny súd predovšetkým podotýka, že v prípade rozhodovania orgánu verejnej správy o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke sa nerozhoduje o vine vodiča motorového vozidla za spáchanie priestupku alebo iného správneho deliktu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale predmetom posúdenia orgánu verejnej správy je splnenie zákonných podmienok pre zdržanie vodičského preukazu policajtom na mieste samom a ich trvanie po samotnom faktickom zdržaní, pričom o výsledku svojho posúdenia vydá rozhodnutie podľa § 70 ods. 7 Zákona o cestnej premávke v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu. Zákonnou podmienkou pre zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke je možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla. Jedná sa tak predovšetkým o posúdenie právnych otázok, pričom rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu z dôvodu podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke má predbežný charakter vo vzťahu k budúcemu rozhodnutiu o treste alebo sankcii zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla. Žalobca v správnej žalobe nenamietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ako takú, ale skôr zákonnosť faktického zadržania jeho vodičského preukazu policajtom dňa 13. júla 2023. Keďže zákonnosť postupu policajta pri faktickom zadržaní vodičského preukazu policajtom je však nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, správny súd preskúmal v intenciách žalobnej námietky žalobcu postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného (a rovnako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa), pričom dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu nie sú dôvodné. 28. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe spochybňoval oprávnenosť služobného zákroku hliadky OO PZ Tvrdošín dňa 13. júla 2023, ktorá žalobcu zastavila, čo následne vyústilo do kontroly prítomnosti alkoholu v dychu žalobcu a faktickému zadržaniu jeho vodičského preukazu, tým, že hliadka ho počas jazdy signalizáciou nevyzvala na zastavenie motorového vozidla, a ďalej tým, že ho zastavila bez zákonného dôvodu, pričom mal za to, že zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla je daný len vtedy, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich spáchania, uvedené tvrdenia žalobcu nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa. Z Úradného záznamu č. ORP-P-85/TS-2023 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej ako „Úradný záznam“) a z jeho dodatku zo dňa 9. augusta 2023, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že službukonajúci policajti G. F. H. a práp. C. I. v pridelenom služobnom obvode OO PZ Tvrdošín dňa 13. júla 2023 v čase o 16.54 hod. spozorovali na križovatke ulíc Hríbiky a Konopná na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne osobné motorové vozidlo zn. Peugeot bielej farby s ev. č. TS669BM, ktoré svojou nekoordinovanou jazdou
vzbudilo podozrenie, že vodič je pod vplyvom návykových látok. Vodič pre predajni Coop Jednota nedal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a pokračoval v jazde smerom na časť Hríbiky. Hliadka vozidlo vyzvala na zastavenie svetelným signálom s nápisom „STOP“, a to už od predajne Coop Jednota, pričom vodiča prenasledovala so zapnutým svetelným signálom. Vodič motorového vozidla na výzvu na zastavenie nereagoval a vozidlo zastavil až pri rodinnom dome č. 231, kde vošiel s vozidlom do prístrešku tohto rodinného domu, kde z vozidla vystúpil muž, ktorý bol neskôr stotožnený ako žalobca. Počas kontroly uviedol, že ide od kamaráta, kde si dali pivo. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca s hliadkou spolupracoval, vykonaniu dychovej skúšky sa podrobil dobrovoľne, výsledky oboch dychových skúšok vlastnoručne podpísal a rovnako žalobca vlastnoručne podpísal aj Správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorá obsahuje opis skutkového deja, z ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri formulácii skutkovej vety vo výroku jeho rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že hliadka OO PZ Tvrdošín ho dňa 13. júla 2023 signalizáciou nevyzývala na zastavenie motorového vozidla počas jazdy, je preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Svoje tvrdenie žalobca nepodložil žiadnym dôkazom, ktorý by vyvrátil, resp. spochybnil skutočnosti uvedené v predmetnom Úradnom zázname a v Správe o výsledku objasňovania priestupku. Žalobca uvedené skutočnosti začal rozporovať svojimi tvrdeniami až v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Len samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho však nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, ani zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že hliadka OO PZ Tvrdošín ho zastavila bez zákonného dôvodu, pričom mal za to, že zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla je daný len vtedy, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok, resp. je dôvodné podozrenie z ich spáchania, správny súd uvádza, že oprávnenie policajta na zastavovanie dopravného prostriedku je upravené v § 23 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, pričom z predmetnej zákonnej úpravy nevyplýva podmienenosť oprávnenia hliadky OO PZ Tvrdošín zastaviť motorové vozidlo žalobcu tým, že by žalobca páchal trestný čin alebo priestupok, prípadne by bolo dôvodné podozrenie z ich spáchania. Zákon o Policajnom zbore v predmetnom ustanovení spája oprávnenie policajta na zastavenie dopravného prostriedku s plnením úloh vyplývajúcich z daného zákona, jednou z ktorých je v zmysle § 2 ods. 1 písm. j) Zákona o Policajnom zbore aj dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Policajt preto môže motorové vozidlo ako dopravný prostriedok zastaviť, ak má na základe vlastného úsudku za to, že je to potrebné pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a to aj v prípadoch, keď vodič motorového vozidla nepácha, resp. nespáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin, je podmienkou pre prehliadku dopravného prostriedku (§ 23 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore). Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by hliadka OO PZ Tvrdošín vykonala prehliadku motorového vozidla žalobcu a, napokon, netvrdil to ani samotný žalobca. Z obsahu administratívneho spisu, ako už bolo uvedené, vyplýva to, že hliadka OO PZ Tvrdošín spozorovala na križovatke ulíc Hríbiky a Konopná na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne osobné motorové vozidlo zn. Peugeot bielej farby s ev. č. TS669BM, ktoré svojou nekoordinovanou jazdou vzbudilo podozrenie, že jeho vodič je pod vplyvom návykových látok, čo bezprostredne súvisí s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a teda hliadka vykonaním služobného zákroku a zastavením motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, plnila v súlade so Zákonom o Policajnom zbore (§ 2 ods. 1 písm. j) a Zákonom o cestnej premávke (§ 69 ods. 1 písm. a/) svoje úlohy pri dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vykonaním dychovej skúšky žalobcu po jeho zastavení sa taktiež potvrdila správnosť úsudku hliadky OO PZ Tvrdošín. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, že „nevznikol zákonný dôvod na jeho zastavenie a kontrolu“, pričom „policajt je oprávnený zastaviť motorové vozidlo iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania“, sú len vyjadrením subjektívneho názoru žalobcu a jeho vlastnou interpretáciou zákona, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu policajta, a v nadväznosti na to aj zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného. 29. K tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že hliadka OO PZ Tvrdošín neoprávnene vstúpila na súkromný pozemok žalobcu bez jeho súhlasu, kde vykonala dychovú skúšku žalobcu na prítomnosť alkoholu v dychu, správny súd podotýka, že ani uvedené tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom spise. Ako už správny súd uviedol, služobný zákrok hliadky OO PZ Tvrdošín sa podľa Úradného záznamu a Správy o výsledku objasňovania priestupku sa nezačal na súkromnom pozemku žalobcu, ale na verejnej komunikácii na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne pri predajni Coop Jednota, pričom hliadka žalobcu prenasledovala, keďže žalobca nereagoval na signál na zastavenie vozidla. Žalobca
zastavil motorové vozidlo až na svojom súkromnom pozemku pri rodinnom dome č. XXX, čo nie je sporné, keďže to vyplýva z administratívneho spisu a túto skutočnosť nerozporovali ani orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach. Žalobca však sám umožnil hliadke vstup na svoj súkromný pozemok, s hliadkou spolupracoval a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške, pričom výsledok dychovej skúšky a rovnako aj Správu o výsledku objasňovania priestupku vlastnoručne podpísal bez pripomienok, resp. výhrad. Rozporovať postup hliadky OO PZ Tvrdošín začal žalobca až po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v odvolacom konaní, z čoho možno usúdiť jeho účelovosť, na čo už poukázal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhovaným výsluchom svedkov F. A. C., bytom F. – D. XXX, XXX XX E. a B. F., bytom F. – D. XXX, XXX XX E., keďže žalobcom navrhovaní svedkovia mali potvrdiť skutočnosť, že žalobca nebol zastavený na miestnej komunikácii a k dychovej skúške bol vyzvaný až po vystúpení z vozidla na jeho súkromnom pozemku, čo nie je a ani nebolo v administratívnom a ani v správnom súdnom konaní od počiatku sporné. Vykonanie dokazovania navrhovaným výsluchom svedkov by preto bolo neúčelné a nadbytočné. 30. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol citáciu ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke, § 32 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, pričom žalovaný podľa žalobcu pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami, len samotné ustanovenia zákona, ktoré mal žalovaný porušiť, bez toho, aby žalobca uviedol aj relevantnú argumentáciu, z ktorej by vyplývalo ako konkrétne žalovaný uvedené ustanovenia porušil a aký to má vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, takýto prostý výpočet ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodnení, správny súd uvádza, že súdne rozhodnutia nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v tej individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval, či je skutkový a právny stav v daných veciach zhodný, resp. obdobný s predmetnou prejednávanou vecou, a to, ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú. 31. K tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, keďže bol dotknutý na svojich subjektívnych právach „vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov“ a „ukrátený“ rozhodnutiami a postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, správny súd uvádza, že predmetné tvrdenie žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že žalobca sa cíti byť dotknutý na svojich subjektívnych právach, resp. ukrátený rozhodnutiami a postupom orgánov verejnej správy bez toho, aby žalobca zrozumiteľne uviedol, ktoré konkrétne práva žalobcu boli rozhodovaním alebo postupom orgánu verejnej správy porušené a čím konkrétne malo k vytýkanému porušeniu dôjsť. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať
na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141 SSP).