Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/36/2023 0823106195 14. 08. 2025 Mgr. Marián Štulajter ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106195.2
Rozhodnutie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X. XXXXX XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, F. G. XXX/XX, F. H. I., zast.: Mgr. Petra Hrubová, advokátka, so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, IČO: 42 152 321, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného o odmietnutí sprístupnenia informácií č. GR ZVJS-05702/12-2023 zo dňa 12. júla 2023, takto rozhodol: rozhodol: Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-05702/12-2023 zo dňa 12. júla 2023 v časti, v ktorej zamietol odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 1. júna 2023 a Rozhodnutie Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 1. júna 2023 potvrdil, z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) zo dňa 15. mája 2023 (ďalej ako „Žiadosť“) adresovanej Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby so sídlom Mierové námestie č. 1, 019 17 Ilava (ďalej ako „ÚVTOS a ÚVV Ilava“) žiadal o sprístupnenie informácií formou poskytnutia fotokópie 1. všetkých povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od 1. januára 2018 do súčasnosti, 2. každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti, 3. pracovných / služobných zmlúv každého odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti. ÚVTOS a ÚVV Ilava Žiadosť žalobcu postúpil Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Súdna 15, 911 96 Trenčín (ďalej ako „povinná osoba“). Listom zo dňa 1. júna 2023 povinná osoba oznámila žalobcovi, že dokumenty uvedené v bodoch 1. a 3. Žiadosti vo forme fotokópií žalobcovi sprístupňuje. Dokumenty požadované žalobcovi v bode 2. Žiadosti povinná osoba žalobcovi nesprístupnila a vydala Rozhodnutie o odmietnutí – nesprístupnení informácie z časti č. N
ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 1. júna 2023 (ďalej ako „rozhodnutie povinnej osoby“), a to z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii. 2. V odôvodnení rozhodnutia povinná osoba uviedla, že nedisponuje informáciami požadovanými žalobcom v bode 2. jeho Žiadosti, nakoľko nemá a ani nie je povinná viesť evidenciu akýchkoľvek žiadostí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúcej ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ukladá povinným osobám povinnosť sprístupňovať len také informácie, ktoré majú k dispozícii, teda ktoré na príslušnom orgáne „ležia“ a postačuje sa na ne len pozrieť, vybrať z nich požadované informácie a sprístupniť ich. Ide o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti vytvorila, využíva, používa alebo s ktorými narába. Povinná osoba však nie je povinná vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti nie sú k dispozícii. Môže ísť o vytvorenie úplne novej informácie alebo o kvalifikovaný spôsob spracovania informácie. 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. GR ZVJS-05702/12-2023 zo dňa 12. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby zamieta a rozhodnutie povinnej osoby potvrdzuje a zároveň fiktívne Rozhodnutie povinnej osoby č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 ruší a vec vracia povinnej osobe na nové konanie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania a uviedol citáciu textu odvolania žalobcu. K bodu 1. odvolania uviedol, že povinná osoba nie je povinná viesť jednotnú evidenciu rôznych žiadostí, ktoré podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prevádzkujúci ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Na získanie takej informácie by povinná osoba bola nútená prehľadať všetky evidencie administratívnych úkonov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava a vyhodnotiť, či daný administratívny úkon predstavuje žiadosť. Postup, pri ktorom by dochádzalo k vyhodnocovaniu administratívnych úkonov z toho hľadiska, či sa jedná o žiadosť, predstavuje vytváranie kvalitatívne novej informácie, a to prehľadu všetkých žiadostí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti. Také úkony nie je povinná osoba podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná vykonať. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27. mája 2009. K bodu 2. odvolania žalovaný uviedol, že povinná osoba časť informácií na poskytnutých dokumentoch nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o nesprístupnení informácií, čím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Žalovaný preto ruší fiktívne rozhodnutie a v predmetnej časti vracia vec povinnej osobe na ďalšie konanie, v ktorom povinná osoba identifikuje informácie, ktoré nesprístupňuje, pričom vo vzťahu k nim vydá rozhodnutie o nesprístupnení. Zároveň žalovaný ruší fiktívne rozhodnutie povinnej osoby, ktorá nesprístupnila žalobcovi služobné zmluvy – personálne rozkazy vo vzťahu k príslušníkom zboru vystupujúcim ako odborní zástupcovia v ambulancii v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Správna žaloba 4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Žalobca v úvode správnej žaloby uviedol, že žalovaný urobil chybu v písaní, keď rozhodnutie povinnej osoby označil číslom „N ZVJS-01094/13TN-2023“, avšak povinná osoba vydala rozhodnutie pod číslom „N ZVJS-011477/13-TN-2023“ zo dňa 1. júna 2023. Následne popísal obsah svojho odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby. 5. Žalobca tvrdil, že povinná osoba, resp. každý iný subjekt prevádzkujúci zdravotnícke zariadenie v ÚVTOS a ÚVV Ilava, musela podať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky žiadosť o vydanie povolenia podľa § 13 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). Ak aj povinnej osobe nebolo zrejmé zo Žiadosti, ktoré žiadosti žalobca požadoval sprístupniť, po podaní odvolania to muselo byť zrejmé tak povinnej osobe, ako aj žalovanému, pričom žalobca poukázal na zásadu jednotnosti administratívneho konania. Pretom Žiadosti boli nepochybne žiadosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pôsobiacich v ÚVTOS a ÚVV Ilava o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v období od 1. januára 2018 do súčasnosti (r. 2023). Žalobca namietal, že v odvolaní vo vzťahu k povinnej osobe, ktorá je jediným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v ZVJS od 3. januára 2018, upresnil, že požaduje sprístupnenie žiadostí zo
dňa 20. novembra 2017, 1. októbra 2018 a 27. januára 2022. Žalobca ďalej tvrdil, že v odvolaní vymenoval konkrétne špecializácie ambulancií, ktoré v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava pôsobili, a teda požadoval sprístupnenie žiadostí o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto ambulanciách. Argument žalovaného, že povinná osoba nie je povinná viesť jednotnú evidenciu rôznych žiadostí podávaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava, je podľa žalobcu právnym a aj faktickým nezmyslom. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vedie „príslušnú vecnú agendu týkajúcu sa povolenej prevádzky (t. j. zdravotníckeho zariadenia)“, a teda aj povolenia vydané príslušným orgánom a s tým súvisiacu dokumentáciu. Povinná osoba (a aj žalovaný) podľa žalobcu musí evidovať všetky dokumenty súvisiace s jej činnosťou ako registratúrne záznamy, pričom požadované informácie možno bez väčších problémov vyhľadať v príslušnej registratúre. Žalobca tvrdil, že pokiaľ v odvolaní uviedol tri konkrétne dátumy „žiadostí“, tieto žiadosti povinnej osoby sú identifikované priamo v odôvodnení každého rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré bolo žalobcovi povinnou osobou v tom istom konaní sprístupnené. Žalobca bol toho názoru, že okrem uvedených žiadostí mu povinná osoba mala sprístupniť aj každú ďalšiu žiadosť súvisiacu s prevádzkovaním ambulancií v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Žalobca tvrdil, že v prípade Žiadosti nešlo o takú žiadosť, na základe ktorej by povinná osoba musela vytvárať kvalitatívne nové informácie (prehľad všetkých žiadostí), ale jej predmetom bolo sprístupnenie fotokópií existujúcich žiadostí, na základe ktorých dostala povinná osoba povolenie na prevádzkovanie ambulancií (zdravotníckych zariadení). Povinná osoba musí podľa žalobcu vyvinúť aspoň minimálnu snahu o sprístupnenie požadovaných informácií, k čomu však nedošlo. Žalobca namietal, že žiadal presne určený okruh informácií, ktoré sa v originálnej podobe nachádzajú, resp. musia nachádzať v dokumentácii povinnej osoby. 6. Odmietnutie sprístupnenia informácií podľa žalobcu nie je možné odôvodniť poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008, pričom daný rozsudok bol „použitý dekontextualizovane“ a bez akejkoľvek previazanosti so Žiadosťou žalobcu. „Ratio decidendi“ predmetného rozsudku nie je podľa žalobcu aplikovateľné na predmetnú vec. Skutkové zistenia povinnej osoby a žalovaného sú podľa žalobcu svojvoľné, pričom akákoľvek argumentácia opretá len o citáciu judikatúry bez previazanosti so skutkovým stavom je nepreskúmateľná. 7. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že z „informatívno-štatistických správ“ vyplýva, že v priestoroch povinnej osoby boli prevádzkované aj iné špecializačné lekárske odbory, resp. iné ambulancie, a to dermatovenerologická, diabetologická a algeziologická ambulancia. Ani k týmto ambulanciám neboli žalobcovi sprístupnené informácie, a to „žiadosti“ na vydanie povolenia na ich prevádzku, resp. iné „žiadosti adresované práve Nemocnici“. Žalovaný vôbec nereagoval na uvedenú argumentáciu žalobcu, v dôsledku čoho považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. 8. Žalovaný podľa žalobcu taktiež ignoroval jeho argumentáciu vo vzťahu k povinnosti postúpiť Žiadosť prevádzkovateľom ním v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby uvedených ambulancií, ak ich prevádzkovateľom nie je povinná osoba. Povinná osoba porušila § 15 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keďže Žiadosť žalobcu nepostúpila inému príslušnému subjektu, ktorý prevádzkoval ostatné ambulancie (t. j. ambulancie, ktoré neprevádzkovala povinná osoba) a ktorý dané informácie mal k dispozícii. Žalovaný si podľa žalobcu nevytvoril dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie, pretože neskúmal, ktorý subjekt prevádzkoval v ÚVTOS a ÚVV Ilava dermatovenerologickú, diabetologickú a algeziologickú ambulanciu v rozhodnom období, pričom úplne ignoroval odvolacie námietky žalobcu v danom ohľade. 9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že ak priestory ambulancií prevádzkovaných povinnou osobou v ÚVTOS a ÚVV Ilava využívali tretie subjekty, musí existovať nájomná, resp. iná zmluva, a teda aj ďalšia súvisiaca dokumentácia. Žalovaný (a aj povinná osoba) nemôže podľa žalobcu „nevedieť“, koho má „v priestoroch“ a kto poskytuje „onú zdravotnú starostlivosť“. S poskytovaním zdravotnej starostlivosti súvisia podľa žalobcu minimálne žiadosti o prenájom / výpožičku priestorov, žiadosti o spoluprácu, žiadosti adresované príslušným orgánom o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení a pod. Žalobca žiadal o sprístupnenie týchto informácií, ktoré povinná osoba a žalovaný žalobcovi podľa jeho tvrdenia nechcú sprístupniť a nechcú uviesť, kto je „ich prevádzkovateľom“, a teda ani postúpiť Žiadosť na vybavenie iným subjektom, len aby tieto tretie osoby neboli identifikované. 10. Žalobca navrhol v správnej žalobe vykonanie dokazovania uložením povinnosti správnym súdom žalovanému, aby uviedol, ktoré subjekty prevádzkovali v priestoroch ambulancií v ÚVTOS a ÚVV Ilava
dermatovenerologickú, diabetologickú a algeziologickú ambulanciu v r. 2018 až 2023, a to za účelom zistenia, kto bol ich prevádzkovateľom a komu mala byť Žiadosť postúpená. Ďalej žalobca žiadal, aby správny súd vyžiadal od Trenčianskeho samosprávneho kraja informáciu, komu bolo vydané povolenie na prevádzkovanie dermatovenerologickej, diabetologickej a algeziologickej ambulancie a zároveň aj informáciu, komu boli schválené ordinačné hodiny uvedených ambulancií v ÚVTOS a ÚVV Ilava v r. 2018 až 2023. Taktiež žalobca navrhoval, aby správny súd uložil ÚVTOS a ÚVV Ilava povinnosť identifikovať tretie subjekty, ktoré v jeho priestoroch prevádzkovali dermatovenerologickú, diabetologickú a algeziologickú ambulanciu. Ďalej žalobca navrhoval vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, a to riaditeľa povinnej osoby, vrchnej sestry a vedúceho lekára / lekárky v ÚVTOS a ÚVV Ilava, a to k pomerom prevádzkovania všetkých ambulancií v ÚVTOS a ÚVV Ilava v r. 2018 až 2023, aby bolo možné identifikovať povinné osoby a „evidenciu dokumentov (registratúra)“. Žalobca taktiež navrhoval, aby správny súd uložil povinnosť žalovanému predložiť Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2/2016 a č. 2/2021, ktorým sa vydáva Registratúrny poriadok ZVJS, a to za účelom preukázania, že povinná osoba vedie registratúrne záznamy a je možné „ľahko dohľadať príslušný dokument (informáciu)“. 11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby a v ktorej rozhodnutie povinnej osoby potvrdil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho právneho názoru uvedeného v jeho rozhodnutí, podľa ktorého povinná osoba nedisponuje žiadanými informáciami v podľa bodu 2. Žiadosti. Ďalej uviedol, že rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 1. júna 2023 má číslo „N ZVJS-01094/13-TN-2023“, a teda aj rozhodnutie, ktoré predložil žalobca ako prílohu správnej žaloby, má byť označené číslom „N ZVJS-01094/13-TN-2023“. 13. Podľa žalovaného žalobca v Žiadosti požiadal o poskytnutie každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti, teda v nej nešpecifikoval, akú konkrétnu informáciu požaduje. Žalobca aj v odvolaní trval na poskytnutí všetkých informácií žiadaných v Žiadosti, t. j. všetkých žiadostí podaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Na získanie žalobcom žiadanej každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava by povinná osoba bola nútená prehľadať všetky evidencie administratívnych úkonov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava a vyhodnotiť, či daný administratívny úkon predstavuje žiadosť. Žalobca aj v správnej žalobe naďalej trvá na sprístupnení každej žiadosti. V prípade Žiadosti žalobcu nešlo o obyčajné mechanické spracovanie informácií (vykladanie, skopírovanie, odoslanie), ale o vyhodnotenie každého administratívneho záznamu od roku 2018 z pohľadu, či tento predstavuje žiadosť, a teda o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, a to prehľadu všetkých žiadostí. Zdravotnú starostlivosť v ÚVTOS a ÚVV Ilava poskytuje Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, a teda povinná osoba nemala povinnosť postúpiť Žiadosť žalobcu inej povinnej osobe. Žalobca v Žiadosti neuviedol, že žiada sprístupniť žiadosti o prenájom / výpožičku priestorov, žiadosti o spoluprácu, žiadosti adresované príslušným orgánom o vydanie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení atď. Povinná osoba ako aj žalovaný konali a rozhodovali o žiadosti žalobcu o poskytnutie každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Ak bolo žalobcovi pri podávaní Žiadosti zrejmé, aké informácie žiada sprístupniť, mal svoju vôľu riadne vyjadriť v Žiadosti. Povinnej osobe však nezostávalo nič iné, iba vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Replika žalobcu 14. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný naďalej predstiera, že nevie, o akú informáciu žalobca žiadal. Ak povinná osoba nevedela určiť, ktorých informácií sa Žiadosť týka, mala žalobcu podľa § 14 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyzvať, aby Žiadosť doplnil. Neodstránenie neurčitosti žiadosti má za následok jej odloženie, čo sa však zjavne nestalo. Povinná osoba však podľa žalobcu „nedeklarovala nevedomosť“ o predmete Žiadosti. Už
z formulácie uvedenej v Žiadosti malo byť povinnej osobe zrejmé, že ide o výstup z činnosti vecne sa vzťahujúcej k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Týmito žiadosťami sú minimálne žiadosť o vydanie povolenia (§ 13 Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), žiadosť o zrušenie povolenia (§ 19 Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), žiadosť o pozastavenie povolenia (§ 18 Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), žiadosť o zmenu miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, jeho odborného zamerania, zmenu druhu činnosti, či odborného zástupcu (§ 17 Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), atď. Tvrdenia žalovaného, že žalobca nešpecifikoval, akú konkrétnu informáciu požadoval, považoval žalobca za nenáležité a účelové. V odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby žalobca špecifikoval, že požaduje minimálne žiadosti o zmenu povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podané povinnou osobou. Keďže v správnom konaní platí zásada jednotnosti konania, povinná osoba v rámci autoremedúry, resp. najneskôr žalovaný, už mali jasne vymedzený predmet Žiadosti, a preto tvrdenia o neexistencii informácií, či potrebe ich vytvárania považoval žalobca za vytváranie prekážok a formalizmus za účelom zmarenia jeho práva na prístup k informáciám. Ďalej žalobca v replike uviedol, že tvrdenia žalovaného, že by sa jednalo o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, považuje za zjavný exces z pravidiel formálnej logiky. Povinná osoba musí zistiť, či vôbec požadovanú informáciu má a ak ňou disponuje, tak ju sprístupní. Ak niekto nedokáže pracovať s registratúrou, tak nemá čo robiť v štátnej správe. Ani dlhé vyhľadávanie informácie nie je podľa žalobcu z pohľadu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám dôvod pre jej nesprístupnenie. Žalobca zdôraznil, že nežiadal o vytvorenie prehľadu všetkých žiadostí, keď by povinná osoba musela vyhotoviť akýsi „súpis“ všetkých žiadostí ňou vytvorených v rozhodnom období, ale o sprístupnenie už existujúcich informácií „tak ako ležia“. Ak by malo byť vyhľadávanie informácie prekážkou jej sprístupnenia, potom by bolo možné prakticky vždy odmietnuť každú infožiadosť s tvrdením, že vyhľadávanie informácie a vyhodnotenie jej obsahu je vytváranie kvalitatívne novej informácie. 15. Žalobca v replike ďalej uviedol, že je pravdou, že povinná osoba sama prevádzkovala niektoré ambulancie v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava od r. 2018, čo je prvýkrát, keď žalovaný priznal „objektívnu realitu“. Doposiaľ žalovaný v každom súdnom konaní tvrdil opak. Žalovaný podľa žalobcu oportunisticky produkuje vzájomne protirečivé skutkové a právne tvrdenia, čo ho usvedčuje zo svojvoľného postupu pri sprístupňovaní informácií. Motiváciou žalovaného je podľa žalobcu zjavne zakrývanie „zdegenerovaného“ systému poskytovania zdravotnej starostlivosti v ZVJS, čím sú hrubo porušované práva väzňov na prístup k riadnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že žalovaný klame, ak uvádza, že zdravotnú starostlivosť v ÚVTOS a ÚVV Ilava poskytuje len povinná osoba sama. Z informatívno-štatistických správ o činnosti zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2018 až 2022 vyplýva, že okrem ambulancie všeobecného lekárstva, zubného lekárstva, psychiatrickej ambulancie a RTG je v ÚVTOS a ÚVV Ilava poskytovaná aj dermatovenerologická, diabetologická a algeziologická zdravotná starostlivosť, na ktorú nemala povinná osoba žiadne povolenie. Dermatovenerologickú, diabetologickú a algeziologickú ambulanciu zjavne prevádzkoval iný subjekt ako povinná osoba. Žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť predložiť informatívno-štatistickú správu za rok 2023, ktorá bude vypracovaná ku dňu 29. februára 2024 a všetky povolenia od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky udelené povinnej osobe, z čoho má vyplývať, že povinná osoba nemala vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení s dermatovenerologickou, diabetologickou a algeziologickou špecializáciou v ÚVTOS a ÚVV Ilava v období od r. 2018 do r. 2023. Ak podľa žalobcu mala byť jeho Žiadosť postúpená inej príslušnej povinnej osobe, jedná sa práve o uvedené tri ambulancie, o ktorých musí mať povinná osoba vedomosť, keď boli za „zvláštnych“ okolností prevádzkované v priestoroch povinnej osoby. Žalobca navrhol vykonanie výsluchu vedúcich lekárov v ÚVTOS a ÚVV Ilava (D. A. I. H., A. J. K., A. A. A. D.), ďalej odborného zástupcu ambulancie všeobecného lekárstva pre dospelých A. L. M., ktorý je zároveň riaditeľom odboru zdravotnej starostlivosti Generálneho riaditeľstva ZVJS a ktorý zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a výsluch riaditeľov ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2018 až 2023. Uvedené osoby by mali byť podľa žalobcu vypočuté vo vzťahu k okolnostiam prevádzkovania dermatovenerologickej, diabetologickej a algeziologickej ambulancie, aby bolo možné preukázať, že ich prevádzkovali tretie subjekty, a teda Žiadosť žalobcu mala byť postúpená inej povinnej osobe, resp. že povinná osoba informácie nemá, lebo dané ambulancie boli prevádzkované ilegálne. Kontrolou Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 16. júna 2022 bolo zistené, že v priestoroch ÚVTOS Dubnica nad Váhom bola prevádzkovaná ilegálna dermatovenerologická ambulancia, a to zrejme tou istou spoločnosťou, ktorá v r. 2014 pôsobila aj v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava. Podľa žalobcu je dôvodné predpokladať, že tá istá spoločnosť pôsobila v ÚVTOS a ÚVV Ilava aj od r. 2018 do r. 2023. Žalobca v tejto súvislosti navrhoval vykonanie výsluchu svedka - A. B. N., konateľky spoločnosti
IGA Derma s.r.o., a to k skutočnosti, či jej spoločnosť poskytovala dermatovenerologickú zdravotnú starostlivosť v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava v r. 2018 až 2023. Žalovaný a povinná osoba podľa žalobcu maria jeho prístup k informáciám, lebo zjavne zatajujú svoj non lege artis postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 16. Záverom repliky žalovaný vyjadril svoj nesúhlas s ďalšími tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe a zdôraznil, že ak povinná osoba (resp. žalovaný) nevedela, ktorých informácií sa Žiadosť týka, mala žalobcu vyzvať na jej doplnenie. Povinná osoba a ani žalovaný podľa žalobcu netvrdili, že by im nebolo zrejmé, čo žiada sprístupniť, ale „vec vybavili formalisticky a prekrúcaním faktov“. Vzhľadom na uvedené žalobca trval na dôvodoch správnej žaloby. 17. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 19. júna 2024 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. júla 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. augusta 2025 (§ 137 ods. 3 SSP). 19. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 22. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 25. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 (1) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 26. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 27. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 28. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 29. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. 32. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby a rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácií v zmysle bodu 2. Žiadosti žalobcu, v ktorom žalobca žiadal sprístupnenie „Každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúce ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1.1.2018 do súčasnosti“, potvrdil. Žalovaný obdobne ako povinná osoba dospel k záveru, že povinná osoba nie je povinná viesť jednotnú evidenciu rôznych žiadostí, ktoré podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prevádzkujúci ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava, pričom na získanie takej informácie by povinná osoba bola nútená prehľadať všetky evidencie administratívnych úkonov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava a vyhodnotiť, či daný administratívny úkon predstavuje žiadosť, čo by znamenalo vytváranie kvalitatívne novej informácie, a to prehľadu všetkých žiadostí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti, čo povinná osoba podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je povinná vykonať. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je založené (podľa obsahu žalobných námietok) na nesprávnom právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto navrhoval správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. 33. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že právo na slobodný prístup verejnosti k informáciám, ktoré sú v dispozícii orgánov verejnej moci, resp. povinných osôb vymedzených v Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, je v ústavnoprávnej rovine zakotvené v čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“ Čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky je v praktickej rovine vykonaný viacerými zákonmi, z ktorých má zásadné postavenie ako lex generalis Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa použije vždy, keď neexistuje špeciálna zákonná
úprava. Žalobca realizoval v danom prípade svoje právo na slobodný prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám Žiadosťou o sprístupnenie informácií (§ 14 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). V prípade, ak povinná osoba požadovanou informáciou disponuje, pričom nie je daný dôvod na obmedzenie jej sprístupnenia (§ 8 až 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám), požadovanú informáciu sprístupní a urobí o tom rozhodnutie zápisom v spise (§ 18 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 34. Žalobca v správnej žalobe namietal, že ak aj povinnej osobe nebolo zrejmé, ktoré informácie žalobca v zmysle bodu 2. Žiadosti žiada sprístupniť, po podaní odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby to už muselo byť zrejmé, keďže podľa jeho tvrdenia upresnil, že požaduje sprístupnenie žiadostí povinnej osoby o zmenu povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa zo dňa 20. novembra 2017, 1. októbra 2018 a 27. januára 2022 s tým, že vymenoval konkrétne špecializácie ambulancií, ktoré v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava pôsobili, a teda požadoval sprístupnenie žiadostí o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto ambulanciách. Namietal, že v prípade Žiadosti nešlo o takú žiadosť, na základe ktorej by povinná osoba musela vytvárať kvalitatívne nové informácie (prehľad všetkých žiadostí), ale jej predmetom bolo sprístupnenie fotokópií existujúcich žiadostí, na základe ktorých dostala povinná osoba povolenie na prevádzkovanie ambulancií (zdravotníckych zariadení). Správny súd mal za to, že uvedená žalobná námietka, ktorá je podľa svojho obsahu námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, je dôvodná. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom orgán verejnej správy buď podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo síce použil správny právny predpis, ale tento nesprávne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. V predmetnom prípade žalovaný na vec aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 druhej vety Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého „Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov“, keďže mal za to, že povinná osoba nemá žalobcom požadované informácie k dispozícii, pričom za predmetnú informáciu považoval prehľad všetkých žiadostí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 1. januára 2018 do súčasnosti, ktorý by musela povinná osoba vytvárať, čo nie je (v zmysle § 3 ods. 1 druhej vety Zákona o slobodnom prístupe k informáciám) povinná vykonať. Išlo by teda o vytvorenie novej informácie povinnou osobou, čo Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nepovažuje za súčasť práva na prístup k informáciám. K takémuto záveru však na základe obsahu Žiadosti žalobcu, predovšetkým však jeho odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby, nemožno dospieť a na vec aplikovať § 3 ods. 1 druhú vetu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je pravda, že Žiadosť žalobcu bola v jej bode 2. formulovaná príliš všeobecne a neurčito, čo napokon pripúšťa aj sám žalobca v správnej žalobe. Povinná osoba však mala postupom podľa § 14 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobcu vyzvať na odstránenie tejto neurčitosti doplnením Žiadosti (rozhodovanie a postup povinnej osoby však nie je predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci, keďže žalobca v zmysle žalovaného petitu žiadal len prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného) a nie utvoriť si na základe neurčitej formulácie použitej žalobcom v bode 2. jeho Žiadosti mylnú domnienku o jej obsahu. Žalovaný si bez ďalšieho osvojil túto domnienku povinnej osoby a na jej základe vec posúdil podľa § 3 ods. 1 druhej vety Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pričom nezohľadnil obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby, v dôsledku čoho na vec aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu a tým vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby uviedol, že povinná osoba prevádzkuje v ÚVTOS a ÚVV Ilava päť ambulancií, a to na základe žiadostí povinnej osoby o zmenu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 20. novembra 2017, 1. októbra 2018 a 27. januára 2022, čím v kontexte bodu 2. jeho Žiadosti túto doplnil a špecifikoval. Správny súd podotýka, že podľa § 19 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Aj keď žalobca ani v odvolaní neuviedol výslovnú formuláciu, že žiada o sprístupnenie žiadostí povinnej osoby o zmenu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 20. novembra 2017, 1. októbra 2018 a 27. januára 2022, pri vyhodnotení obsahu jeho odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby je zrejmé, že žalobca žiadal o sprístupnenie uvedených žiadostí povinnej osoby (čo je aj v súlade s tvrdením žalobcu v správnej žalobe). Keďže správne konanie je vedené zásadou jednotnosti konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a odvolacím orgánom verejnej správy, čo vyplýva z § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pričom v správnom konaní sa neuplatňuje kasačný princíp, ale princíp úplnej apelácie, žalovaný bol povinný uvedený obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby zohľadniť a na jeho základe
vo veci rozhodnúť. Žalovaný však upresnenie Žiadosti žalobcom v jeho odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 19 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku nezohľadnil a zotrval na domnienke povinnej osoby o obsahu Žiadosti žalobcu, pričom vec posúdil podľa § 3 ods. 1 druhej vety Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Pokiaľ žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby trval aj na sprístupnení ďalších žiadostí súvisiacich s prevádzkovaním ambulancií v ÚVTOS a ÚVV Ilava, ktoré však ani v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby nešpecifikoval, žalovaný bol ako orgán verejnej správy, ktorý je povinný v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku vec preskúmať v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, postupom podľa § 14 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobcu vyzvať na upresnenie a doplnenie jeho Žiadosti v predmetnom ohľade a následne na základe úkonov žalobcu vo veci adekvátne procesne zareagovať. Nemožno preto prisvedčiť obrane žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe, že žalobca aj v odvolaní trval na poskytnutí všetkých žiadostí podaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Podľa správneho súdu ani táto skutočnosť neoprávňuje žalovaného nezohľadniť tú časť odvolania žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby, v ktorej neurčitosť bodu 2. Žiadosti žalobca odstránil. 36. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že odmietnutie sprístupnenia informácií nie je možné odôvodniť poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008, pričom daný rozsudok bol „použitý dekontextualizovane“ a bez akejkoľvek previazanosti so Žiadosťou žalobcu, „ratio decidendi“ predmetného rozsudku nie je aplikovateľné na predmetnú vec, skutkové zistenia povinnej osoby a žalovaného sú podľa žalobcu svojvoľné, pričom akákoľvek argumentácia opretá len o citáciu judikatúry bez previazanosti so skutkovým stavom je nepreskúmateľná, čo predstavuje námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Správny súd podotýka, že žalobca nemôže súčasne namietať, že rozhodnutie žalovaného vychádza v predmetnej otázke z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa obsahu žalobnej námietky bez výslovného konštatovania vady nesprávneho právneho posúdenia veci) a súčasne to, že je nepreskúmateľné, keďže tieto dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súčasne popri sebe neobstoja (navzájom sa vylučujú). Ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, nemožno z jeho obsahu vyvodiť, ako vec orgán verejnej správy právne posúdil. Naopak, ak orgán verejnej správy svoje právne hodnotenie veci v rozhodnutí uvedie a účastník konania právne posúdenie rozporuje a uvádza svoje argumenty proti nemu, nemožno uvažovať o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Správny súd nepovažuje rozhodnutie žalovaného v predmetnej časti za nepreskúmateľné, keďže žalovaný v ňom uviedol dôvod, prečo mal za to, že nie je daný dôvod na sprístupnenie informácie (nutnosť vytvorenia novej informácie – prehľadu všetkých žiadostí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v ÚVTOS a ÚVV Ilava v rozhodnom období), v dôsledku čoho odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby zamietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil, a to aj napriek tomu, že tento dôvod vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Práve uvedenie dôvodu rozhodnutia žalovaným umožnilo správnemu súdu súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného v predmetnej časti. Pre úplnosť správny súd podotýka, že žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil výlučne len odkazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný použil odkaz na predmetné rozhodnutie a citáciu vybranej časti jeho odôvodnenia len ako argumentačnú podporu pre svoj vlastný záver. 37. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný vôbec nereagoval na argumentáciu žalobcu, že z „informatívno-štatistických správ“ vyplýva, že v priestoroch povinnej osoby boli prevádzkované aj iné špecializačné lekárske odbory, resp. iné ambulancie, a to dermatovenerologická, diabetologická a algeziologická ambulancia (body 1.9. až 1.9.3. odvolania žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby), je dôvodná. Žalobca v jeho odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby uviedol konkrétne formulovanú odvolaciu námietku, že z informatívno-štatistických správ o činnosti zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava za r. 2018 až 2023 zistil, že v ÚVTOS a ÚVV Ilava bola prevádzkovaná aj dermatovenerologická, diabetologická a algeziologická ambulancia, pričom žalobca sa domnieval, že ich prevádzkovateľom je iná osoba odlišná od povinnej osoby, a teda v danom prípade mala povinná osoba postúpiť jeho Žiadosť v danej časti na vybavenie tomuto inému prevádzkovateľovi. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný na uvedenú odvolaciu námietku vôbec nereagoval a neuviedol k nej v napadnutom rozhodnutí žiadnu argumentáciu. Podľa §
47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súdna judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, teda aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29). Žalobca v predmetnej odvolacej námietke nastolil otázku rozsahu informačnej povinnosti povinnej osoby v tom ohľade, že ak nedisponuje informáciami vo vzťahu k prevádzkovaniu dermatovenerologickej, diabetologickej a algeziologickej ambulancie v ÚVTOS a ÚVV Ilava v rozhodnom období, mala jeho Žiadosť v danej časti postúpiť podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám inej povinnej osobe (prevádzkovateľovi uvedených ambulancií). Keďže žalobcom nastolená otázka by mala v prípade dôvodnosti jeho odvolacej námietky (ktorú správny súd neskúma a skúmať nemôže, keďže je to úlohou žalovaného) relevantný vplyv na procesný postup konajúcich orgánov verejnej správy (postúpenie veci, hoci aj čiastočne), nemožno ju považovať za bezvýznamnú, a teda žalovaný bol podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinný sa s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, čo však neurobil, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Správny súd podotýka, že uvedená vada nepreskúmatenosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sa netýka otázky právneho posúdenia veci v časti, ktorá je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa bodov 34. a 35. tohto rozsudku, a preto je možné, že rozhodnutie žalovaného v časti vykazuje vadu nesprávneho právneho posúdenia veci a v inej časti súčasne vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 38. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný ignoroval jeho argumentáciu vo vzťahu k povinnosti postúpiť Žiadosť prevádzkovateľom ním v odvolaní uvedených ambulancií, ak ich prevádzkovateľom nie je povinná osoba, správny súd uvádza, že nemôže vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného na základe tejto žalobnej námietky, keďže by to bolo predčasné, a to vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v otázke, či predmetné ambulancie v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava v rozhodnom období prevádzkoval iný subjekt ako povinná osoba (bod 37. tohto rozsudku). Až po zodpovedaní tejto otázky je možné vyhodnotiť, či bol daný dôvod na postup podľa § 15 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda či je argumentácia žalobcu v tomto ohľade relevantná. 39. Tvrdenia žalovaného v správnej žalobe popísané v bode 9. tohto rozsudku majú povahu hypotetických úvah a domnienok žalobcu, čo nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Bez toho, aby žalobca v správnej žalobe namietal, v čom konkrétne spočíva nezákonnosť postupu alebo rozhodovania žalovaného, správny súd nemohol považovať dané tvrdenia žalobcu za relevantnú žalobnú námietku. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. 40. K návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania v správnej žalobe a v replike žalobcu k vyjadreniu žalovaného (opísané v bodoch 10. a 15. tohto rozsudku) správny súd uvádza, že v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj
postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžo/282/2015). Žalobca síce uviedol, na preukázanie akých konkrétnych skutočností žiada vykonať navrhované dokazovanie, avšak tieto skutočnosti smerujú k zisteniu skutkového stavu veci, čo je úlohou orgánu verejnej správy a nie správneho súdu. Správny súd ako orgán súdnej moci nemôže nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy ako súčasti moci výkonnej, ak na to nie je výslovne oprávnený ustanoveniami SSP, môže len preskúmať zákonnosť ich postupu a rozhodovania. Správny súd podotýka, že časť predmetných návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania sa javí skôr ako samostatná (nová) žiadosť o poskytnutie informácií, pričom tieto otázky môžu byť zodpovedané len príslušnou povinnou osobou. Z uvedených dôvodov správny súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy. 41. Správny súd pre úplnosť dopĺňa k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný urobil chybu v písaní, keď rozhodnutie povinnej osoby označil číslom „N ZVJS-01094/13-TN-2023“, avšak povinná osoba vydala rozhodnutie pod číslom „N ZVJS-011477/13-TN-2023“ zo dňa 1. júna 2023, že uvedené tvrdenie žalovaného nezodpovedá obsahu administratívneho spisu povinnej osoby. Prvopis rozhodnutia povinnej osoby nachádzajúci sa v administratívnom spise je označený číslom „N ZVJS-01094/13TN-2023“, teda zhodným číslom, ktorým ho označil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Navyše, tvrdenie žalobcu nemá žiadny vplyv na jeho práva a právom chránené záujmy a nepredstavuje žalobnú námietku, ktorá by bola spôsobilá pre súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. 42. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, keďže rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c ) a d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby, pričom rozhodne podľa ustanovenia § 19 ods. 3, predovšetkým druhej a tretej vety Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorých „Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17“ s tým, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby vyhodnotí v súlade s jeho obsahom a následne vec správne právne posúdi (bod 34. tohto rozsudku). Zároveň odstráni prípadné pretrvávajúce nedostatky Žiadosti žalobcu po zohľadnení obsahu jeho odvolania proti rozhodnutiu povinnej osoby (bod 35. tohto rozsudku) a na základe úkonov žalobcu vo veci adekvátne procesne zareaguje. Taktiež sa vysporiada s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.