Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 2S/12/2023 0823106130 28. 05. 2025 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcov 1) A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. a 2) Poľovnícke združenie KYČERA, Chotárna 542/6, 029 41 Klin, IČO: 42 433 312, obaja zast. Advokátska kancelária HORVÁTH, s. r. o., Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 56 059 108, proti žalovanému Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, Miestneho priemyslu 571, 029 01 Námestovo, za účasti ďalších účastníkov konania 1) A. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, XXX XX D. a 2) F. G., nar. XX. XX. XXXX, H. I. XXX/XX, XXX XX J., obaja zast. JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NOPLO2-2023/014359-005 zo dňa 11. 08. 2023, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcom 1) a 2), žalovanému ani ďalším účastníkom konania 1) a 2) náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania a napadnuté opatrenie 1. Dňa 03. 07. 2023 bolo žalovanému doručené oznámenie ďalších účastníkov konania 1) a 2) zo dňa 01. 07. 2023 o zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru Klin – Zubrohlava (ďalej len „PR Klin – Zubrohlava“) zo dňa 25. 11. 2015 uzatvorenej so žalobcom 2) (ďalej aj „Zmluva“) s prílohami. V oznámení o zániku Zmluvy ďalší účastníci konania uviedli, že ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov PR Klin – Zubrohlava na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR Klin – Zubrohlava zo dňa 07. 12. 2022, oznamujú žalovanému zánik Zmluvy na základe výpovede zo dňa 03. 03. 2023, uplynutím posledného dňa mesiaca jún 2023. Preto žiadajú žalovaného o vyradenie Zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) ku dňu 01. 07. 2023. 2. Žalovaný oznámením označeným „Zmluva o užívaní poľovného revíru Klin – Zubrohlava – vyradenie z evidencie“ č. OU-NO-PLO2-2023/014359-005 zo dňa 11. 08. 2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) oznámil žalobcom 1) a 2) a ďalším účastníkom 1) a 2), že dňom 01. 07. 2023 podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve vyradil Zmluvu z evidencie. V napadnutom opatrení uviedol, že Zmluvu uzavreli vlastníci poľovných pozemkov PR Klin – Zubrohlava so žalobcom 2) dňa 25. 11. 2015 podľa § 13 ods. 1 písm. b) a nasl. zákona o poľovníctve, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. OU-NO-PLO-2015/016960 podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dňa 26. 11. 2015. Predložená notárska zápisnica zo dňa 02. 03. 2023 preukazuje, že dňa 07. 12. 2022 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Klin
– Zubrohlava uznesením č. 5 rozhodlo o výpovedi Zmluvy v zmysle čl. III bod. 2 písm. f) Zmluvy a § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. zákona o poľovníctve. Za prijatie uznesenia č. 5 hlasovali vlastníci a zástupcovia vlastníkov vlastniaci 59,3290 % výmery poľovných pozemkov v PR Klin – Zubrohlava, a teda rozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov v zmysle § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Podľa údajov uvedených v notárskej zápisnici zo dňa 02. 03. 2023 závažné porušenie zákona o poľovníctve zo strany žalobcu 2) má preukazovať rozhodnutie žalovaného č. OU-NO-PLO2-2021/015157-004 zo dňa 03. 11. 2021, ktorým mu bola uložená pokuta 100 eur za porušenie § 61 ods. 1 zákona o poľovníctve v nadväznosti na § 37 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že vnadisko v lokalite „Michaľov“ v PR Klin – Zubrohlava nebolo zriadené tak, aby ostatná raticová zver mala k návnade sťažený prístup. Na námietky žalobcu 2) ohľadom neplatnosti výpovede (z dôvodu malej závažnosti spáchaného iného správneho deliktu, zanedbateľnej výšky uloženej pokuty, nutnosti opakovaného dopúšťania sa závažných porušení za použitia výrazu „porušovanie“ v čl. III ods. 2 písm. f) Zmluvy) žalovaný s odkazom na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 5070/2023-740, 4433/2023 zo dňa 27. 02. 2023 uviedol, že nie je oprávnený skúmať platnosť výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru, pretože zákon o poľovníctve mu takéto oprávnenie nedáva. Ak existuje pochybnosť o platnosti výpovede, má zmluvná strana možnosť obrátiť sa na príslušný súd. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov 3. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobcovia 1) a 2) domáhali zrušenia napadnutého opatrenia. V rámci žalobných bodov s odkazom na § 79 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve uviedli, že administratívny postup okresných úradov po doručení oznámenia o zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru z dôvodu výpovede nie je uvedený v rámci výluk z pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Preto mal žalovaný postupovať v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, t. j. vydať oznámenie o začatí konania, dať možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a následne vydať rozhodnutie, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie (s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/30/2016 zo dňa 16. 11. 2017). Podľa žalobcov je potrebné analogicky aplikovať § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a vychádzať zo zásady materiálnej pravdy. Ak je z tejto zásady nutné vychádzať pri evidencii zmluvy (s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/73/2016 a 4Sžo/72/2014) a nie je možné považovať notársku zápisnicu o priebehu (nie o výsledkoch) zhromaždenia za jediný podklad na vydanie opatrenia, je nutné sa touto zásadou riadiť aj pri vyradení zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve. Nepostačuje tieto dokumenty len vymenovať, ale treba sa s nimi aj vysporiadať. Žalovaný vyložil zákon o poľovníctve príliš formalisticky, podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Týmto výkladom by mohlo dôjsť k situácii, že na podklade výpovede opretej o rozhodnutie prijatom na zhromaždení vlastníkov žalovaný vyradí zmluvu z evidencie bez toho, aby skúmal, či boli rozhodnutia prijaté potrebnou nadpolovičnou väčšinou a následne nezaeviduje zmluvu uzavretú rozhodnutím prijatom na tom istom zhromaždení, nakoľko vykonaným dokazovaním zistí, že za jej uzavretie nehlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Systematickým výkladom § 16 ods. 1 v kontexte § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve možno dôjsť k záveru, že len v prípade splnenia hmotnoprávnej podmienky na odevidovanie zmluvy uvedenej v hypotéze tejto právnej normy prichádza do úvahy vyradenie zmluvy z evidencie. Preto je úlohou okresných úradov pri evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov, resp. ich vyraďovaní podľa § 74 ods. 2 písm. b) zákona o poľovníctve, vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok pre zaevidovanie zmlúv o užívaní poľovných revírov. Rovnako sú okresné úrady oprávnené skúmať neplatnosť výpovedí zmlúv o užívaní poľovných revírov, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú je správny orgán povinný prihliadať ex offo a ktorá pôsobí erga omnes. Ak mal žalovaný za to, že nie je oprávnený sám posudzovať otázku platnosti výpovede Zmluvy, žalobcovia sa pýtajú prečo ich nevyzval na podanie žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy na civilný súd pred vydaním napadnutého opatrenia. Žalobcovia sa rozhodli pre podanie správnej žaloby ako najúčinnejšieho spôsobu ochrany, pretože v civilnej žalobe by museli za účastníkov konania označiť všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v rámci PR Klin – Zubrohlava a toto konanie by nikdy neskončilo, keďže žalobu je nutné doručiť všetkým účastníkom konania. Žalobcovia nemali dôvod na podanie civilnej žaloby ani po doručení výpovede Zmluvy, nakoľko mali za to, že žalovaný je povinný posúdiť jej platnosť a civilný súd by určovaciu žalobu posúdil ako predčasne podanú bez existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ak by bol prijatý názor žalovaného, mohol by ktokoľvek dosiahnuť zánik
všetkých zmlúv o užívaní spoločných poľovných revírov na Slovensku tým, že by sa dostavil k notárovi a vyhlásil by, že má oprávnenie zastupovať nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru (notár podľa § 5 ods. 5 veta tretia zákona o poľovníctve spisuje zápisnicu o priebehu a nie o výsledkoch zhromaždenia vlastníkov, a preto nie je oprávnený verifikovať tvrdenie osoby, že disponuje oprávnením zastupovať vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov), vypovedá zmluvu o užívaní revíru, výpoveď doručí užívateľovi dotknutého poľovného revíru a po uplynutí výpovednej doby doručí oznámenie o zániku zmluvy príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad nebude môcť v zmysle právneho názoru žalovaného posudzovať, či bolo oznámené konanie zhromaždenia vlastníkov, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o vypovedaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Aplikáciu správneho poriadku na proces vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie podporuje aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/69/2018. V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR je pri evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov (rovnako pri odevidovaní) potrebné prihliadať na základné zásady správneho konania a vydané opatrenie musí byť riadne odôvodnené, nielen odkazom na notársku zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov (rozsudku sp. zn. 5Sžk/1/2018, odsek 40). Z obsahu napadnutého opatrenia je nepochybné, že žalovaný skúmaniu podmienok na vyradenie Zmluvy nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci. Predloženie notárskej zápisnice nenahrádza činnosť správneho orgánu preskúmať zákonné podmienky výpovede Zmluvy (hmotnoprávne a procesné v zmysle zákona o poľovníctve) vrátane ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich absolútnu neplatnosť právneho úkonu a vykonať v tomto smere dokazovanie. Z obsahu administratívneho spisu ani z napadnutého opatrenia nevyplýva splnenie podmienok pre odevidovanie Zmluvy, ani aké dokazovanie bolo vykonané na zistenie splnenia podmienok na akceptovanie výpovede. Žalovaný vydal napadnuté opatrenie bez rešpektovania zásady spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci zakotvenej v § 3 správneho poriadku (zásada materiálnej pravdy). Na napadnuté opatrenie sa okrem toho vzťahuje zásada zákonnosti a musí byť náležite odôvodnené. Podľa žalobcov zákonodarca zveril okresným úradom právomoc rozhodovať o evidencií zmlúv o užívaní poľovných revírov, resp. ich vyradení z evidencie bez akéhokoľvek zákonného obmedzenia, vrátane posúdenia platnosti výpovede. Ak by došlo k neakceptovaniu výpovede a nevyradeniu zmluvy z evidencie, ktorú by následne súdy určili za platnú, resp. by určili, že subjekt uvedený v zmluve nie je oprávneným užívateľom dotknutého poľovného revíru, takáto zmluva by bola v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve považovaná za zaniknutú a predstavovalo by to ex lege podklad na jej vyradenie z evidencie. Preto je nesporné, že žalovaný vydaním napadnutého opatrenia porušil § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovia rozpor s § 17 ods. 3 (analogicky § 16 ods. 1) zákona o poľovníctve a § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka vidia v tom, že výpoveď Zmluvy nebola podpísaná vlastníkmi PR Klin – Zubrohlava vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, bolo uznášaniaschopné (správne má zrejme byť „nebolo uznášaniaschopné“ – pozn. správneho súdu) podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve a výpoveď Zmluvy nie je platná, pretože skutok, na základe ktorého vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-NO-PLO2-2021/015157-004 o pokute nemožno považovať za dôvod na vypovedanie Zmluvy, resp. žalovaný v tomto smere nevykonal náležité dokazovanie. Napadnuté opatrenie považujú žalobcovia za nepreskúmateľné. 4. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom opatrení. Okrem toho uviedol, že na konanie vo veci vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje správny poriadok, nakoľko z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, že okresný úrad o vyradení zmluvy nerozhoduje s výnimkou podľa § 17 ods. 1 písm. h) zákona o poľovníctve, ale vykoná iba administratívne opatrenie – výmaz s deklaratórnymi účinkami (s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/96/2015). Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že pri vyradení zmluvy z evidencie považoval predloženú notársku zápisnicu za jediný podklad pre vydanie napadnutého opatrenia. Žalovaný vychádzal aj z predložených splnomocnení a listiny prítomných vlastníkov (ich splnomocnencov), ktorá obsahovala výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel tejto výmery k celkovej výmere, ktorá vychádzala z údajov uvedených v Elaboráte vlastníckej štruktúry PR Klin – Zubrohlava spracovaného z údajov katastra nehnuteľností vypracovaného Národným lesníckym centrom Zvolen. Zároveň žiaden z účastníkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nespochybnil výmeru poľovných pozemkov uvedenú v listine prítomných a ani žalobcovia nedoručili žalovanému žiadne vyjadrenie, v ktorom by spochybnili jednotlivé splnomocnenia, resp. výmeru jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný v súlade s § 3 správneho poriadku a § 17 zákona
o poľovníctve skúmal, či vlastníci PR Klin – Zubrohlava dali výpoveď Zmluvy postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve, či bola výpoveď daná z dôvodu nedodržania podmienok Zmluvy a či bola výpoveď druhej zmluvnej strane oznámená. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k porušeniu podmienok Zmluvy a v tomto dôsledku k jej zániku, má právo preskúmať len príslušný súd. 5. Ďalší účastníci konania 1) a 2) vo svojich vyjadreniach zhodne navrhli správnu žalobu zamietnuť. Nestotožnili sa s názorom žalobcov ohľadom použitia správneho poriadku na proces vyradenia zmluvy z evidencie. Správny orgán podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve nevydáva rozhodnutie (s výnimkou § 17 ods. 1 písm. h) zákona o poľovníctve) ale vykoná iba administratívne opatrenie – výmaz s deklaratórnymi účinkami. Na rozdiel od evidencie zmluvy, keď zmluva o užívaní poľovného revíru nadobúda účinnosť až zaevidovaním príslušným okresným úradom, zánik zmluvy nie je v zmysle zákona o poľovníctve nijako závislý od vyradenia zmluvy z evidencie, ale zmluva zaniká, ak nastane niektorý z dôvodov uvedený v § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný nebol oprávnený skúmať platnosť výpovede Zmluvy, pretože zákon o poľovníctve mu takéto oprávnenie nedáva. To môže urobiť len civilný súd. Správna žaloba žalobcov je postavená na neplatnosti výpovede, ako keby išlo o civilnú určovaciu žalobu, čo nespadá do kompetencie správnych súdov. Žalobcovia v rámci námietky ohľadom uznášanianeschopnosti zhromaždenia vlastníkov a jeho nezvolania v intenciách zákona o poľovníctve neuvádzajú konkrétne dôvody. Na zhromaždení vlastníkov nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov (59,3290 %) rozhodla, že nechce, aby bol žalobca 2) užívateľom PR Klin – Zubrohlava. Z obsahu napadnutého opatrenia vyplývajú všetky listiny, ktoré boli predložené žalovanému spolu s výpoveďou. 6. Žalobcovia v replikách k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania 1) a 2) v zásade zopakovali argumenty uvedené v správnej žalobe a vyjadrili nesúhlas s niektorými čiastkovými argumentami žalovaného a ďalších účastníkov konania 1) a 2). Žalovaný ani ďalší účastníci konania ďalšie vyjadrenia vo veci nepodali. Posúdenie veci správnym súdom 7. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcov pojednávanie na 28. 05. 2025. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 8. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sa na proces vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie použije správny poriadok. Na túto otázku neexistuje ustálená rozhodovacia prax, pričom aj rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca v správnej žalobe sú rozporné. Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/30/2016 sa na konanie o vyradení zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie použije správny poriadok a vo veci sa vydáva rozhodnutie. Naproti tomu podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/69/2018 sa síce na konanie použije správny poriadok, avšak rozhodnutie sa nevydáva. Okrem týchto rozhodnutí poukazuje správny súd na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/96/2015 zo dňa 29. 06. 2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/4/2016, podľa ktorého sa na konanie o vyradení zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie nevzťahuje správny poriadok a dokonca toto opatrenie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože ním nemôžu byť práva a právom chránené záujmy účastníka konania priamo dotknuté. Záver o vylúčení súdneho prieskumu opatrenia o vyradení zmluvy o užívaní z poľovného revíru z evidencie bol následne vyvrátený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/33/2017 zo dňa 19. 06. 2018, v ktorom sa však Najvyšší súd SR nevyjadril k otázke aplikácie správneho poriadku na toto konanie. Pre nejednotnú rozhodovaciu prax pristúpil správny súd k vlastnému výkladu. 9. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa všeobecný právny predpis o správnom konaní (správny poriadok) nevzťahuje na evidenciu zmlúv podľa § 12 alebo § 13. Pojem „evidencia zmlúv“ je podľa správneho súdu potrebné vykladať širšie, a to ako všetky procesy vykonávané okresným úradom súvisiace s evidovaním zmlúv podľa § 12 alebo § 13. Ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve totiž nevylučuje správny poriadok s odkazom na konkrétny postup okresného úradu, napr. § 16 upravujúci evidovanie zmlúv, čím by bolo jasne stanovené, na ktoré postupy sa správny poriadok nepoužije. Toto ustanovenie odkazuje na § 12 a § 13 zákona o poľovníctve, ktoré upravujúce jednotlivé typy zmlúv o užívaní poľovného revíru, z čoho možno odvodiť, že pôjde o všetky procesy evidencie
týchto zmlúv. Pri takejto formulácii zákona nebolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť z režimu správneho poriadku len samotné evidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ale aj nezaevidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve a vyradenie zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve. 10. Správny súd ďalej poukazuje na to, že evidencia zmlúv okresným úradom predstavuje len jednoduchý faktický úkon, pričom zákon o poľovníctve neustanovuje, že okresný úrad o uvedených skutočnostiach „rozhoduje“. Namiesto toho zákon používa pojmy „vykoná evidenciu“ (§ 16 ods. 1), „nezaeviduje“ (§ 16 ods. 2) a „vyradí z evidencie“ (§ 17 ods. 3). Pokiaľ ide o samotné vyradenie zmluvy z evidencie, toto je upravené v § 17 zákona o poľovníctve. Toto zákonné ustanovenie primárne upravuje zánik zmluvy, ktorého dôvody taxatívne vymenúva v odseku 1, pričom v odseku 2 ustanovuje povinnosť doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru oznámiť zánik zmluvy príslušnému okresnom úradu. Samotné vyradenie zmluvy z evidencie je upravené v odseku 3, ktorý ustanovuje len to, že okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie. Z takejto formulácie je zrejmé, že ide o jednoduchý neformálny úkon evidenčného charakteru viazaný na to, že zmluva zanikla s tým, že zákon neupravuje žiaden postup predstavujúci správne konanie ani povinnosť okresného úradu vydať vo veci rozhodnutie. Taktiež nie je v zákone o poľovníctve ustanovené, že zmluva zaniká až jej vyradením z evidencie, ale k zániku zmluvy dochádza ex lege ak nastane niektorá zo skutočností uvedená v § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve za použitia slov „Zmluva zaniká“. Správny súd tiež dodáva, že v § 17 ods. 1 písm. h) zákon o poľovníctve je ustanovené, že zmluva zaniká aj rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov. Pokiaľ zákonodarca použil v tom istom paragrafe slovo „rozhodnutie“ a výslovne ho nepoužil pri úprave vyradenia zmluvy z evidencie, je zrejmé, že nemienil ustanoviť pri tomto postupe povinnosť okresného úradu vydať vo veci rozhodnutie. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že nemohlo byť úmyslom zákonodarcu vylúčiť z pôsobnosti správneho poriadku len proces evidovania zmluvy, ale aj proces vyradenia zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve. Preto sú námietky žalobcov o tom, že žalovaný mal v súlade s ustanoveniami správneho poriadku vydať oznámenie o začatí konania, dať možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a následne vydať vo veci samej rozhodnutie, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie, nedôvodné. 12. Správny súd sa ďalej zaoberal otázkou, či bol žalovaný oprávnený skúmať platnosť výpovede zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Ako správny súd uviedol vyššie, evidencia zmlúv predstavuje len jednoduchý faktický úkon, na ktorý sa nevzťahuje správny poriadok. Zákon o poľovníctve ustanovuje limity skúmania okresného úradu pri evidovaní zmluvy pozitívne v § 16 ods. 1 (ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1; ak ju podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a ak je priložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia) aj negatívne v § 16 ods. 2 (ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva; ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1). Žiadne iné skutočnosti pri evidovaní zmluvy okresný úrad neskúma, keďže mu to zákon neumožňuje. Právna úprava vyradenia zmluvy z evidencie je ešte stručnejšia a v § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve je ustanovené len to, že okresný úrad zmluvu vyradí z evidencie ku dňu jej zániku. Z takejto strohej zákonnej formulácie zákona pri súčasnom vylúčení aplikácie správneho poriadku má správny súd za to, že okresný úrad nie je oprávnený skúmať platnosť právnych titulov vedúcich k zániku zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, teda ani platnosť výpovede. Uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru ako aj jej vypovedanie predstavujú súkromnoprávne úkony, pričom prieskum ich platnosti správnymi orgánmi je obmedzený. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pri evidovaní zmluvy skúma okresný úrad len to, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Ide len o formálne preskúmanie obsahu zmluvy, pričom okresný úrad nemôže skúmať platnosť zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. náležitosti vôle podľa § 37 ods. 1). Rovnaký postup je potrebné uplatniť aj pri vyradení zmluvy z evidencie, kedy okresný úrad len formálne preskúma, či je daný dôvod predpokladaný zákonom pre zánik zmluvy. V prípade § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. predstavuje dôvod zániku zmluvy výpoveď z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5. Pri takto upravenom dôvode zániku zmluvy okresný úrad preskúma len to, či bola daná výpoveď zmluvy, či bola daná z dôvodu nedodržania podmienok, či bola daná vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5 (zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov) a či bola
druhej zmluvnej strane oznámená. Platnosť výpovede podľa § 37 Občianskeho zákonníka nie je okresný úrad oprávnený skúmať. 13. V prospech tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve zmluva zaniká aj rozhodnutím súdu s odkazom na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (rozhodnutie o tom, či tu právo je alebo nie je). Zákon o poľovníctve tak predpokladá, že jedine civilný súd, nie okresný úrad, je oprávnený skonštatovať neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom môže ísť aj o neplatnosť absolútnu, ktorá bola daná od počiatku, teda aj v čase evidovania zmluvy. Okresný úrad je oprávnený preskúmať len to, či zmluva formálne obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Nie je daný žiaden dôvod postupovať inak v prípade výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru, ani zákon opačný prístup v tejto otázke neustanovuje. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný nemá zverenú právomoc posudzovať platnosť výpovede podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ mali žalobcovia za to, že výpoveď zmluvy je neplatná pre rozpor s Občianskym zákonníkom, mali sa obrátiť na civilný súd. Námietky žalobcov o komplikovanosti takéhoto civilného sporu považuje správny súd za irelevantné, nakoľko zákon im takúto žalobu podať umožňuje a samotná zložitosť tohto procesu nezakladá právomoc žalovaného posudzovať platnosť výpovede v rámci vyradenia zmluvy z evidencie. Preto považuje správny súd žalobné námietky o povinnosti žalovaného skúmať platnosť výpovede zmluvy (z dôvodu, že nešlo o závažné ani opakované porušenie Zmluvy) za nedôvodné. Rovnako tak nie je dôvodná námietka žalobcov, že ich mal žalovaný odkázať na podanie civilnej žaloby pred vydaním napadnutého opatrenia, keďže takýto postup zákon o poľovníctve (ani iný právny predpis) neustanovuje. 14. Hoci správny súd vyššie uzavrel, že na predmetnú vec sa nepoužije správny poriadok, v súlade s § 3 ods. 7 správneho poriadku sa na proces vyraďovania zmlúv o užívaní poľovného revíru primerane použijú ustanovenia § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku upravujúce základné pravidlá konania (čo obdobne skonštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08. 03. 2017 v súvislosti s evidenciou zmlúv o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona o poľovníctve). Preto sa správny súd stotožňuje so žalobcami v tom, že má byť spoľahlivo zistený skutkový stav veci a že opatrenie žalovaného musí byť náležite odôvodnené. Tieto základné pravidlá konania sa však podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku použijú primerane. Pokiaľ ide o povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, táto je limitovaná § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. zákona o poľovníctve, ako správny súd uzavrel vyššie (záver odseku 12. tohto rozsudku) a žalovaný nemohol vykonávať dokazovanie mimo tohto rámca. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia nemusí dosahovať úroveň podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, vzhľadom na jednoduchý charakter administratívneho konania, ale postačí ak je z opatrenia zrejmé, že správny orgán vyhodnotil všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktorými sa mal zaoberať. Podľa správneho súdu z napadnutého opatrenia a administratívneho spisu vyplýva, že tieto pravidlá boli dodržané. 15. Žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že preskúmal priloženú notársku zápisnicu zo dňa 02. 03. 2023, ktorá preukazuje, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Klin – Zubrohlava uznesením č. 5 rozhodlo o výpovedi zmluvy o užívaní PR Klin – Zubrohlava podľa § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. zákona o poľovníctve, pričom za prijatie uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov v zmysle § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve (vlastníci a zástupcovia vlastníkov vlastniaci 59,3290 % výmery poľovných pozemkov). Podľa obsahu notárskej zápisnice má závažné porušenie zákona o poľovníctve zo strany žalobcu 2) preukazovať rozhodnutie žalovaného č. OU-NO-PLO2-2021/015157-004 zo dňa 03. 11. 2021, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 100 eur za porušenie § 61 ods. 1 zákona o poľovníctve v nadväznosti na § 37 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z. Tiež žalovaný z oznámenia zániku zmluvy a jeho príloh zistil, že výpoveď Zmluvy bola daná dňa 03. 03. 2023 s účinnosťou k poslednému dňu mesiaca jún 2023. Žalovaný tak uviedol z akých podkladov pri vydaní napadnutého opatrenia vychádzal, pričom z obsahu týchto podkladov vyplýva, že boli osvedčené všetky relevantné skutočnosti pre vydanie napadnutého opatrenia, a to že bola daná výpoveď Zmluvy, že bola daná z dôvodu nedodržania podmienok Zmluvy, že bola daná vlastníkmi poľovných pozemkov postupom podľa § 5 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a že bola druhej zmluvnej strane doručená. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný mal k dispozícii všetky plnomocenstvá vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí boli na zhromaždení vlastníkov zastúpení ako aj Elaborát vlastníckej štruktúry PR Klin – Zubrohlava, z ktorého je možné overiť veľkosť podielov výmery vlastnených lesných pozemkov k celkovej výmere a či v tomto dôsledku hlasovala za prijatie uznesenia nadpolovičná väčšina vlastníkov. Preto nemožno prisvedčiť žalobnej argumentácii o tom, že žalovaný zobral za jediný argument notársku zápisnicu ani že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné.
16. Žalobcovia ďalej namietali, že rozpor s § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve a § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že výpoveď zmluvy nebola podpísaná vlastníkmi PR Klin – Zubrohlava vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, že zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a že nebolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Žalobcovia však v správnej žalobe neuviedli konkrétne argumenty, prečo podľa nich výpoveď nebola podpísaná vlastníkmi PR Klin – Zubrohlava vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov (napr. či bola nesprávne spočítaná výmera poľovných pozemkov alebo či boli vadné plnomocenstvá), prečo nedošlo k zvolaniu zhromaždeniu vlastníkov pozemkov podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, resp. prečo zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 zákona poľovníctve. 17. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky opatrenia za nezákonné (tzv. žalobné body). Ak žalobcovia v správnej žalobe tvrdia, že došlo k porušenia príslušných právnych noriem konkrétneho právneho predpisu (v tomto prípade § 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve), avšak v správnej žalobe absentuje podrobnejší opis skutkových okolností, na základe ktorých žalobcovia toto porušenie konštatujú, správny súd vzhľadom na viazanosť žalobnými bodmi nemôže sám vyhľadávať prípadné porušenia právnych predpisov. Pokiaľ by bolo preukázané, že zhromaždenie vlastníkov nebolo uznášaniaschopné, resp. že výpoveď nebola daná vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov, napadnuté opatrenie by mohlo byť považované za nezákonné, nakoľko by neboli splnené podmienky na zánik zmluvy a žalovaný by ju nemohol vyradiť z evidencie. Žalobcovia však takéto konkrétne skutkové tvrdenia v správnej žalobe neuviedli, dokonca výslovne uviedli, že správna žaloba v tomto smere bližšie odôvodnenie neobsahuje a rovnako tak nie je podložená návrhmi na vykonanie dokazovania, nakoľko to žalobcovia s prihliadnutím na predmet konania nepovažujú za potrebné. Žalobcovia týmto postupom znemožnili správnemu súdu preskúmať prípadné nedostatky napadnutého opatrenia, a preto aj tieto žalobné námietky považuje správny súd za nedôvodné. 18. Keďže žalobcovia neboli v konaní úspešní, nakoľko ich žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd im podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 19. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom 1) a 2). V zmysle § 169 SSP majú ďalší účastníci konania, voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil a z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať aj právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy, a preto z tohto dôvodu im právo na náhradu trov konania nepatrí. Právny zástupca ďalších účastníkov na pojednávaní požadoval náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodnil tým, že žalobca ich označil v správnej žalobe, že boli účastníkmi administratívneho konania, že boli splnomocnencami zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov a predmetný spor sa týka aj ich s tým, že aby sa mohli efektívne brániť, potrebovali si ustanoviť právneho zástupcu. Správny súd nepovažuje uvedené dôvody za hodné osobitného zreteľa, pretože ide o skutočnosti platiace všeobecne o ďalších účastníkoch konania. V zmysle § 32 ods. 3 písm. a) SSP sú ďalšími účastníkmi konania tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, a teda samotná účasť v administratívnom konaní, ktorá automaticky predpokladá, že toto konanie sa týka aj práv ďalších účastníkov konania, nie je dôvodom na priznanie trov. Skutočnosť, že žalobcovia ďalších účastníkov konania uviedli v správnej žalobe, je len splnenie ich povinnosti vyplývajúcej z § 182 ods. 1 písm. b) SSP. 20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali členky senátu JUDr. Katarína Kochan Morová a JUDr. Alena Majerová z dôvodu ich neprítomnosti na súde v deň podpisovania.