{"guid": "d1cf28bb-cd2f-4df9-895d-1110e8c5e7d7:65e23e98-8cea-4fd7-b4b3-d25ba4ed2de3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4", "spisova_znacka": "2S/12/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/12/2023 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2025, sp. zn. 2S/12/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4", "identifikacne_cislo": "0823106130", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65e23e98-8cea-4fd7-b4b3-d25ba4ed2de3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n2S/12/2023\n0823106130\n28. 05. 2025\nMgr. Andrej Maukš\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823106130.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcov\n1) A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. a 2) Poľovnícke združenie KYČERA,\nChotárna 542/6, 029 41 Klin, IČO: 42 433 312, obaja zast. Advokátska kancelária HORVÁTH, s. r.\no., Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 56 059 108, proti žalovanému Okresný úrad Námestovo,\npozemkový a lesný odbor, Miestneho priemyslu 571, 029 01 Námestovo, za účasti ďalších účastníkov\nkonania 1) A. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/XX, XXX XX D. a 2) F. G., nar. XX. XX. XXXX, H.\nI. XXX/XX, XXX XX J., obaja zast. JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822,\n026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NOPLO2-2023/014359-005 zo dňa 11. 08. 2023, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobcom 1) a 2), žalovanému ani ďalším účastníkom konania 1) a 2) náhradu trov konania\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania a napadnuté opatrenie\n1. Dňa 03. 07. 2023 bolo žalovanému doručené oznámenie ďalších účastníkov konania 1) a 2) zo\ndňa 01. 07. 2023 o zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru Klin – Zubrohlava (ďalej len „PR Klin –\nZubrohlava“) zo dňa 25. 11. 2015 uzatvorenej so žalobcom 2) (ďalej aj „Zmluva“) s prílohami. V oznámení\no zániku Zmluvy ďalší účastníci konania uviedli, že ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných\npozemkov PR Klin – Zubrohlava na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov\nPR Klin – Zubrohlava zo dňa 07. 12. 2022, oznamujú žalovanému zánik Zmluvy na základe výpovede zo\ndňa 03. 03. 2023, uplynutím posledného dňa mesiaca jún 2023. Preto žiadajú žalovaného o vyradenie\nZmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) ku dňu 01. 07. 2023.\n2. Žalovaný oznámením označeným „Zmluva o užívaní poľovného revíru Klin – Zubrohlava – vyradenie\nz evidencie“ č. OU-NO-PLO2-2023/014359-005 zo dňa 11. 08. 2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“)\noznámil žalobcom 1) a 2) a ďalším účastníkom 1) a 2), že dňom 01. 07. 2023 podľa § 17 ods. 3\nzákona o poľovníctve vyradil Zmluvu z evidencie. V napadnutom opatrení uviedol, že Zmluvu uzavreli\nvlastníci poľovných pozemkov PR Klin – Zubrohlava so žalobcom 2) dňa 25. 11. 2015 podľa § 13 ods.\n1 písm. b) a nasl. zákona o poľovníctve, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. OU-NO-PLO-2015/016960\npodľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dňa 26. 11. 2015. Predložená notárska zápisnica zo dňa\n02. 03. 2023 preukazuje, že dňa 07. 12. 2022 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Klin\n\n– Zubrohlava uznesením č. 5 rozhodlo o výpovedi Zmluvy v zmysle čl. III bod. 2 písm. f) Zmluvy\na § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. zákona o poľovníctve. Za prijatie uznesenia č. 5 hlasovali vlastníci\na zástupcovia vlastníkov vlastniaci 59,3290 % výmery poľovných pozemkov v PR Klin – Zubrohlava,\na teda rozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov v zmysle § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Podľa\núdajov uvedených v notárskej zápisnici zo dňa 02. 03. 2023 závažné porušenie zákona o poľovníctve zo\nstrany žalobcu 2) má preukazovať rozhodnutie žalovaného č. OU-NO-PLO2-2021/015157-004 zo dňa\n03. 11. 2021, ktorým mu bola uložená pokuta 100 eur za porušenie § 61 ods. 1 zákona o poľovníctve\nv nadväznosti na § 37 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009\nZ. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe,\nže vnadisko v lokalite „Michaľov“ v PR Klin – Zubrohlava nebolo zriadené tak, aby ostatná raticová zver\nmala k návnade sťažený prístup. Na námietky žalobcu 2) ohľadom neplatnosti výpovede (z dôvodu\nmalej závažnosti spáchaného iného správneho deliktu, zanedbateľnej výšky uloženej pokuty, nutnosti\nopakovaného dopúšťania sa závažných porušení za použitia výrazu „porušovanie“ v čl. III ods. 2\npísm. f) Zmluvy) žalovaný s odkazom na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSR č. 5070/2023-740, 4433/2023 zo dňa 27. 02. 2023 uviedol, že nie je oprávnený skúmať platnosť\nvýpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru, pretože zákon o poľovníctve mu takéto oprávnenie\nnedáva. Ak existuje pochybnosť o platnosti výpovede, má zmluvná strana možnosť obrátiť sa na\npríslušný súd.\nSprávna žaloba a vyjadrenia účastníkov\n3. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobcovia 1) a 2) domáhali zrušenia napadnutého\nopatrenia. V rámci žalobných bodov s odkazom na § 79 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve\nuviedli, že administratívny postup okresných úradov po doručení oznámenia o zániku zmluvy o užívaní\npoľovného revíru z dôvodu výpovede nie je uvedený v rámci výluk z pôsobnosti zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nPreto mal žalovaný postupovať v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, t. j. vydať oznámenie\no začatí konania, dať možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a následne vydať rozhodnutie,\nproti ktorému by bolo prípustné odvolanie (s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6S/30/2016 zo dňa 16. 11. 2017). Podľa žalobcov je potrebné analogicky aplikovať § 16 ods. 1 zákona\no poľovníctve a vychádzať zo zásady materiálnej pravdy. Ak je z tejto zásady nutné vychádzať pri\nevidencii zmluvy (s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/73/2016 a 4Sžo/72/2014)\na nie je možné považovať notársku zápisnicu o priebehu (nie o výsledkoch) zhromaždenia za jediný\npodklad na vydanie opatrenia, je nutné sa touto zásadou riadiť aj pri vyradení zmluvy z evidencie\npodľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve. Nepostačuje tieto dokumenty len vymenovať, ale treba\nsa s nimi aj vysporiadať. Žalovaný vyložil zákon o poľovníctve príliš formalisticky, podľa stanoviska\nMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Týmto výkladom by mohlo dôjsť k situácii, že\nna podklade výpovede opretej o rozhodnutie prijatom na zhromaždení vlastníkov žalovaný vyradí\nzmluvu z evidencie bez toho, aby skúmal, či boli rozhodnutia prijaté potrebnou nadpolovičnou väčšinou\na následne nezaeviduje zmluvu uzavretú rozhodnutím prijatom na tom istom zhromaždení, nakoľko\nvykonaným dokazovaním zistí, že za jej uzavretie nehlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov\npoľovných pozemkov. Systematickým výkladom § 16 ods. 1 v kontexte § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve\nmožno dôjsť k záveru, že len v prípade splnenia hmotnoprávnej podmienky na odevidovanie zmluvy\nuvedenej v hypotéze tejto právnej normy prichádza do úvahy vyradenie zmluvy z evidencie. Preto je\núlohou okresných úradov pri evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov, resp. ich vyraďovaní podľa\n§ 74 ods. 2 písm. b) zákona o poľovníctve, vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok\npre zaevidovanie zmlúv o užívaní poľovných revírov. Rovnako sú okresné úrady oprávnené skúmať\nneplatnosť výpovedí zmlúv o užívaní poľovných revírov, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú\nje správny orgán povinný prihliadať ex offo a ktorá pôsobí erga omnes. Ak mal žalovaný za to, že\nnie je oprávnený sám posudzovať otázku platnosti výpovede Zmluvy, žalobcovia sa pýtajú prečo ich\nnevyzval na podanie žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy na civilný súd pred vydaním napadnutého\nopatrenia. Žalobcovia sa rozhodli pre podanie správnej žaloby ako najúčinnejšieho spôsobu ochrany,\npretože v civilnej žalobe by museli za účastníkov konania označiť všetkých vlastníkov poľovných\npozemkov v rámci PR Klin – Zubrohlava a toto konanie by nikdy neskončilo, keďže žalobu je nutné\ndoručiť všetkým účastníkom konania. Žalobcovia nemali dôvod na podanie civilnej žaloby ani po\ndoručení výpovede Zmluvy, nakoľko mali za to, že žalovaný je povinný posúdiť jej platnosť a civilný\nsúd by určovaciu žalobu posúdil ako predčasne podanú bez existencie naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení. Ak by bol prijatý názor žalovaného, mohol by ktokoľvek dosiahnuť zánik\n\nvšetkých zmlúv o užívaní spoločných poľovných revírov na Slovensku tým, že by sa dostavil k notárovi a\nvyhlásil by, že má oprávnenie zastupovať nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov v rámci\npoľovného revíru (notár podľa § 5 ods. 5 veta tretia zákona o poľovníctve spisuje zápisnicu o priebehu\na nie o výsledkoch zhromaždenia vlastníkov, a preto nie je oprávnený verifikovať tvrdenie osoby,\nže disponuje oprávnením zastupovať vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov), vypovedá zmluvu\no užívaní revíru, výpoveď doručí užívateľovi dotknutého poľovného revíru a po uplynutí výpovednej\ndoby doručí oznámenie o zániku zmluvy príslušnému okresnému úradu. Okresný úrad nebude môcť v\nzmysle právneho názoru žalovaného posudzovať, či bolo oznámené konanie zhromaždenia vlastníkov,\nna ktorom bolo prijaté rozhodnutie o vypovedaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, v súlade s §\n5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Aplikáciu správneho poriadku na proces vyradenia zmluvy o užívaní\npoľovného revíru z evidencie podporuje aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/69/2018.\nV zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR je pri evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov\n(rovnako pri odevidovaní) potrebné prihliadať na základné zásady správneho konania a vydané\nopatrenie musí byť riadne odôvodnené, nielen odkazom na notársku zápisnicu zo zhromaždenia\nvlastníkov (rozsudku sp. zn. 5Sžk/1/2018, odsek 40). Z obsahu napadnutého opatrenia je nepochybné,\nže žalovaný skúmaniu podmienok na vyradenie Zmluvy nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil\nskutočný stav veci. Predloženie notárskej zápisnice nenahrádza činnosť správneho orgánu preskúmať\nzákonné podmienky výpovede Zmluvy (hmotnoprávne a procesné v zmysle zákona o poľovníctve)\nvrátane ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich absolútnu neplatnosť právneho\núkonu a vykonať v tomto smere dokazovanie. Z obsahu administratívneho spisu ani z napadnutého\nopatrenia nevyplýva splnenie podmienok pre odevidovanie Zmluvy, ani aké dokazovanie bolo vykonané\nna zistenie splnenia podmienok na akceptovanie výpovede. Žalovaný vydal napadnuté opatrenie bez\nrešpektovania zásady spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci zakotvenej v § 3 správneho poriadku\n(zásada materiálnej pravdy). Na napadnuté opatrenie sa okrem toho vzťahuje zásada zákonnosti a musí\nbyť náležite odôvodnené. Podľa žalobcov zákonodarca zveril okresným úradom právomoc rozhodovať\no evidencií zmlúv o užívaní poľovných revírov, resp. ich vyradení z evidencie bez akéhokoľvek\nzákonného obmedzenia, vrátane posúdenia platnosti výpovede. Ak by došlo k neakceptovaniu výpovede\na nevyradeniu zmluvy z evidencie, ktorú by následne súdy určili za platnú, resp. by určili, že subjekt\nuvedený v zmluve nie je oprávneným užívateľom dotknutého poľovného revíru, takáto zmluva by bola\nv zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve považovaná za zaniknutú a predstavovalo by\nto ex lege podklad na jej vyradenie z evidencie. Preto je nesporné, že žalovaný vydaním napadnutého\nopatrenia porušil § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovia rozpor s §\n17 ods. 3 (analogicky § 16 ods. 1) zákona o poľovníctve a § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka vidia\nv tom, že výpoveď Zmluvy nebola podpísaná vlastníkmi PR Klin – Zubrohlava vlastniacimi najmenej\nnadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a zhromaždenie vlastníkov\nnebolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, bolo uznášaniaschopné (správne má\nzrejme byť „nebolo uznášaniaschopné“ – pozn. správneho súdu) podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve\na výpoveď Zmluvy nie je platná, pretože skutok, na základe ktorého vydal žalovaný rozhodnutie č.\nOU-NO-PLO2-2021/015157-004 o pokute nemožno považovať za dôvod na vypovedanie Zmluvy, resp.\nžalovaný v tomto smere nevykonal náležité dokazovanie. Napadnuté opatrenie považujú žalobcovia za\nnepreskúmateľné.\n4. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako\nv napadnutom opatrení. Okrem toho uviedol, že na konanie vo veci vyradenia zmluvy o užívaní\npoľovného revíru podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje správny poriadok, nakoľko\nz ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, že okresný úrad o vyradení zmluvy\nnerozhoduje s výnimkou podľa § 17 ods. 1 písm. h) zákona o poľovníctve, ale vykoná iba administratívne\nopatrenie – výmaz s deklaratórnymi účinkami (s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 11S/96/2015). Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že pri vyradení zmluvy\nz evidencie považoval predloženú notársku zápisnicu za jediný podklad pre vydanie napadnutého\nopatrenia. Žalovaný vychádzal aj z predložených splnomocnení a listiny prítomných vlastníkov (ich\nsplnomocnencov), ktorá obsahovala výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám\na podiel tejto výmery k celkovej výmere, ktorá vychádzala z údajov uvedených v Elaboráte vlastníckej\nštruktúry PR Klin – Zubrohlava spracovaného z údajov katastra nehnuteľností vypracovaného Národným\nlesníckym centrom Zvolen. Zároveň žiaden z účastníkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov\nnespochybnil výmeru poľovných pozemkov uvedenú v listine prítomných a ani žalobcovia nedoručili\nžalovanému žiadne vyjadrenie, v ktorom by spochybnili jednotlivé splnomocnenia, resp. výmeru\njednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný v súlade s § 3 správneho poriadku a § 17 zákona\n\no poľovníctve skúmal, či vlastníci PR Klin – Zubrohlava dali výpoveď Zmluvy postupom podľa § 5 zákona\no poľovníctve, či bola výpoveď daná z dôvodu nedodržania podmienok Zmluvy a či bola výpoveď druhej\nzmluvnej strane oznámená. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k porušeniu podmienok Zmluvy a v tomto\ndôsledku k jej zániku, má právo preskúmať len príslušný súd.\n5. Ďalší účastníci konania 1) a 2) vo svojich vyjadreniach zhodne navrhli správnu žalobu zamietnuť.\nNestotožnili sa s názorom žalobcov ohľadom použitia správneho poriadku na proces vyradenia zmluvy\nz evidencie. Správny orgán podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve nevydáva rozhodnutie (s výnimkou\n§ 17 ods. 1 písm. h) zákona o poľovníctve) ale vykoná iba administratívne opatrenie – výmaz s\ndeklaratórnymi účinkami. Na rozdiel od evidencie zmluvy, keď zmluva o užívaní poľovného revíru\nnadobúda účinnosť až zaevidovaním príslušným okresným úradom, zánik zmluvy nie je v zmysle zákona\no poľovníctve nijako závislý od vyradenia zmluvy z evidencie, ale zmluva zaniká, ak nastane niektorý\nz dôvodov uvedený v § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný nebol oprávnený skúmať platnosť\nvýpovede Zmluvy, pretože zákon o poľovníctve mu takéto oprávnenie nedáva. To môže urobiť len\ncivilný súd. Správna žaloba žalobcov je postavená na neplatnosti výpovede, ako keby išlo o civilnú\nurčovaciu žalobu, čo nespadá do kompetencie správnych súdov. Žalobcovia v rámci námietky ohľadom\nuznášanianeschopnosti zhromaždenia vlastníkov a jeho nezvolania v intenciách zákona o poľovníctve\nneuvádzajú konkrétne dôvody. Na zhromaždení vlastníkov nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných\npozemkov (59,3290 %) rozhodla, že nechce, aby bol žalobca 2) užívateľom PR Klin – Zubrohlava.\nZ obsahu napadnutého opatrenia vyplývajú všetky listiny, ktoré boli predložené žalovanému spolu\ns výpoveďou.\n6. Žalobcovia v replikách k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania 1) a 2) v zásade\nzopakovali argumenty uvedené v správnej žalobe a vyjadrili nesúhlas s niektorými čiastkovými\nargumentami žalovaného a ďalších účastníkov konania 1) a 2). Žalovaný ani ďalší účastníci konania\nďalšie vyjadrenia vo veci nepodali.\nPosúdenie veci správnym súdom\n7. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcov pojednávanie na 28. 05. 2025. Preskúmaním\nsprávnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n8. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sa na proces vyradenia zmluvy o užívaní\npoľovného revíru z evidencie použije správny poriadok. Na túto otázku neexistuje ustálená rozhodovacia\nprax, pričom aj rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca v správnej žalobe sú rozporné. Podľa\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/30/2016 sa na konanie o vyradení zmluvy o užívaní\npoľovného revíru z evidencie použije správny poriadok a vo veci sa vydáva rozhodnutie. Naproti\ntomu podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/69/2018 sa síce na konanie použije\nsprávny poriadok, avšak rozhodnutie sa nevydáva. Okrem týchto rozhodnutí poukazuje správny\nsúd na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/96/2015 zo dňa 29. 06. 2016 v spojení\ns uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/4/2016, podľa ktorého sa na konanie o vyradení zmluvy\no užívaní poľovného revíru z evidencie nevzťahuje správny poriadok a dokonca toto opatrenie nie je\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože ním nemôžu byť práva a právom chránené záujmy\núčastníka konania priamo dotknuté. Záver o vylúčení súdneho prieskumu opatrenia o vyradení zmluvy\no užívaní z poľovného revíru z evidencie bol následne vyvrátený uznesením Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 10Sžk/33/2017 zo dňa 19. 06. 2018, v ktorom sa však Najvyšší súd SR nevyjadril k otázke\naplikácie správneho poriadku na toto konanie. Pre nejednotnú rozhodovaciu prax pristúpil správny súd\nk vlastnému výkladu.\n9. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa všeobecný právny predpis o správnom konaní\n(správny poriadok) nevzťahuje na evidenciu zmlúv podľa § 12 alebo § 13. Pojem „evidencia zmlúv“ je\npodľa správneho súdu potrebné vykladať širšie, a to ako všetky procesy vykonávané okresným úradom\nsúvisiace s evidovaním zmlúv podľa § 12 alebo § 13. Ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) zákona o\npoľovníctve totiž nevylučuje správny poriadok s odkazom na konkrétny postup okresného úradu, napr.\n§ 16 upravujúci evidovanie zmlúv, čím by bolo jasne stanovené, na ktoré postupy sa správny poriadok\nnepoužije. Toto ustanovenie odkazuje na § 12 a § 13 zákona o poľovníctve, ktoré upravujúce jednotlivé\ntypy zmlúv o užívaní poľovného revíru, z čoho možno odvodiť, že pôjde o všetky procesy evidencie\n\ntýchto zmlúv. Pri takejto formulácii zákona nebolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť z režimu správneho\nporiadku len samotné evidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ale aj nezaevidovanie\nzmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve a vyradenie zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona\no poľovníctve.\n10. Správny súd ďalej poukazuje na to, že evidencia zmlúv okresným úradom predstavuje len\njednoduchý faktický úkon, pričom zákon o poľovníctve neustanovuje, že okresný úrad o uvedených\nskutočnostiach „rozhoduje“. Namiesto toho zákon používa pojmy „vykoná evidenciu“ (§ 16 ods. 1),\n„nezaeviduje“ (§ 16 ods. 2) a „vyradí z evidencie“ (§ 17 ods. 3). Pokiaľ ide o samotné vyradenie zmluvy\nz evidencie, toto je upravené v § 17 zákona o poľovníctve. Toto zákonné ustanovenie primárne upravuje\nzánik zmluvy, ktorého dôvody taxatívne vymenúva v odseku 1, pričom v odseku 2 ustanovuje povinnosť\ndoterajšiemu užívateľovi poľovného revíru oznámiť zánik zmluvy príslušnému okresnom úradu. Samotné\nvyradenie zmluvy z evidencie je upravené v odseku 3, ktorý ustanovuje len to, že okresný úrad zmluvu\nku dňu jej zániku vyradí z evidencie. Z takejto formulácie je zrejmé, že ide o jednoduchý neformálny úkon\nevidenčného charakteru viazaný na to, že zmluva zanikla s tým, že zákon neupravuje žiaden postup\npredstavujúci správne konanie ani povinnosť okresného úradu vydať vo veci rozhodnutie. Taktiež nie je\nv zákone o poľovníctve ustanovené, že zmluva zaniká až jej vyradením z evidencie, ale k zániku zmluvy\ndochádza ex lege ak nastane niektorá zo skutočností uvedená v § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve za\npoužitia slov „Zmluva zaniká“. Správny súd tiež dodáva, že v § 17 ods. 1 písm. h) zákon o poľovníctve je\nustanovené, že zmluva zaniká aj rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení\npovinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov. Pokiaľ zákonodarca\npoužil v tom istom paragrafe slovo „rozhodnutie“ a výslovne ho nepoužil pri úprave vyradenia zmluvy\nz evidencie, je zrejmé, že nemienil ustanoviť pri tomto postupe povinnosť okresného úradu vydať vo\nveci rozhodnutie.\n11. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že nemohlo byť úmyslom zákonodarcu vylúčiť\nz pôsobnosti správneho poriadku len proces evidovania zmluvy, ale aj proces vyradenia zmluvy\nz evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve. Preto sú námietky žalobcov o tom, že žalovaný\nmal v súlade s ustanoveniami správneho poriadku vydať oznámenie o začatí konania, dať možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a následne vydať vo veci samej rozhodnutie, proti ktorému by bolo\nprípustné odvolanie, nedôvodné.\n12. Správny súd sa ďalej zaoberal otázkou, či bol žalovaný oprávnený skúmať platnosť výpovede\nzmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Ako správny súd uviedol vyššie, evidencia zmlúv predstavuje len\njednoduchý faktický úkon, na ktorý sa nevzťahuje správny poriadok. Zákon o poľovníctve ustanovuje\nlimity skúmania okresného úradu pri evidovaní zmluvy pozitívne v § 16 ods. 1 (ak ju uzatvorila\nfyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1; ak ju podpísali vlastníci vlastniaci najmenej\nnadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a ak je priložená notárska\nzápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia) aj negatívne v § 16 ods. 2 (ak na užívanie poľovného\nrevíru je už zaevidovaná iná zmluva; ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva\nnie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1). Žiadne iné skutočnosti pri evidovaní zmluvy okresný\núrad neskúma, keďže mu to zákon neumožňuje. Právna úprava vyradenia zmluvy z evidencie je ešte\nstručnejšia a v § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve je ustanovené len to, že okresný úrad zmluvu vyradí\nz evidencie ku dňu jej zániku. Z takejto strohej zákonnej formulácie zákona pri súčasnom vylúčení\naplikácie správneho poriadku má správny súd za to, že okresný úrad nie je oprávnený skúmať platnosť\nprávnych titulov vedúcich k zániku zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, teda ani platnosť výpovede.\nUzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru ako aj jej vypovedanie predstavujú súkromnoprávne úkony,\npričom prieskum ich platnosti správnymi orgánmi je obmedzený. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve\npri evidovaní zmluvy skúma okresný úrad len to, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona\no poľovníctve. Ide len o formálne preskúmanie obsahu zmluvy, pričom okresný úrad nemôže skúmať\nplatnosť zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. náležitosti vôle podľa § 37 ods. 1). Rovnaký postup\nje potrebné uplatniť aj pri vyradení zmluvy z evidencie, kedy okresný úrad len formálne preskúma, či je\ndaný dôvod predpokladaný zákonom pre zánik zmluvy. V prípade § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. predstavuje\ndôvod zániku zmluvy výpoveď z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy vlastníkom poľovného pozemku\npostupom podľa § 5. Pri takto upravenom dôvode zániku zmluvy okresný úrad preskúma len to, či\nbola daná výpoveď zmluvy, či bola daná z dôvodu nedodržania podmienok, či bola daná vlastníkom\npoľovného pozemku postupom podľa § 5 (zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov) a či bola\n\ndruhej zmluvnej strane oznámená. Platnosť výpovede podľa § 37 Občianskeho zákonníka nie je okresný\núrad oprávnený skúmať.\n13. V prospech tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve\nzmluva zaniká aj rozhodnutím súdu s odkazom na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku\n(rozhodnutie o tom, či tu právo je alebo nie je). Zákon o poľovníctve tak predpokladá, že jedine\ncivilný súd, nie okresný úrad, je oprávnený skonštatovať neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru,\npričom môže ísť aj o neplatnosť absolútnu, ktorá bola daná od počiatku, teda aj v čase evidovania\nzmluvy. Okresný úrad je oprávnený preskúmať len to, či zmluva formálne obsahuje náležitosti podľa\n§ 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Nie je daný žiaden dôvod postupovať inak v prípade výpovede\nzmluvy o užívaní poľovného revíru, ani zákon opačný prístup v tejto otázke neustanovuje. Vzhľadom na\nuvedené má správny súd za to, že žalovaný nemá zverenú právomoc posudzovať platnosť výpovede\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ mali žalobcovia za to, že výpoveď zmluvy je\nneplatná pre rozpor s Občianskym zákonníkom, mali sa obrátiť na civilný súd. Námietky žalobcov\no komplikovanosti takéhoto civilného sporu považuje správny súd za irelevantné, nakoľko zákon im\ntakúto žalobu podať umožňuje a samotná zložitosť tohto procesu nezakladá právomoc žalovaného\nposudzovať platnosť výpovede v rámci vyradenia zmluvy z evidencie. Preto považuje správny súd\nžalobné námietky o povinnosti žalovaného skúmať platnosť výpovede zmluvy (z dôvodu, že nešlo\no závažné ani opakované porušenie Zmluvy) za nedôvodné. Rovnako tak nie je dôvodná námietka\nžalobcov, že ich mal žalovaný odkázať na podanie civilnej žaloby pred vydaním napadnutého opatrenia,\nkeďže takýto postup zákon o poľovníctve (ani iný právny predpis) neustanovuje.\n14. Hoci správny súd vyššie uzavrel, že na predmetnú vec sa nepoužije správny poriadok, v súlade s\n§ 3 ods. 7 správneho poriadku sa na proces vyraďovania zmlúv o užívaní poľovného revíru primerane\npoužijú ustanovenia § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku upravujúce základné pravidlá konania (čo\nobdobne skonštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.\n03. 2017 v súvislosti s evidenciou zmlúv o užívaní poľovného revíru podľa § 16 zákona o poľovníctve).\nPreto sa správny súd stotožňuje so žalobcami v tom, že má byť spoľahlivo zistený skutkový stav veci a že\nopatrenie žalovaného musí byť náležite odôvodnené. Tieto základné pravidlá konania sa však podľa § 3\nods. 7 správneho poriadku použijú primerane. Pokiaľ ide o povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci,\ntáto je limitovaná § 17 ods. 1 písm. f) bod 1. zákona o poľovníctve, ako správny súd uzavrel vyššie (záver\nodseku 12. tohto rozsudku) a žalovaný nemohol vykonávať dokazovanie mimo tohto rámca. Taktiež\nodôvodnenie rozhodnutia nemusí dosahovať úroveň podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, vzhľadom\nna jednoduchý charakter administratívneho konania, ale postačí ak je z opatrenia zrejmé, že správny\norgán vyhodnotil všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktorými sa mal zaoberať. Podľa správneho\nsúdu z napadnutého opatrenia a administratívneho spisu vyplýva, že tieto pravidlá boli dodržané.\n15. Žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že preskúmal priloženú notársku zápisnicu zo dňa\n02. 03. 2023, ktorá preukazuje, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov PR Klin – Zubrohlava\nuznesením č. 5 rozhodlo o výpovedi zmluvy o užívaní PR Klin – Zubrohlava podľa § 17 ods. 1 písm.\nf) bod 1. zákona o poľovníctve, pričom za prijatie uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov\nv zmysle § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve (vlastníci a zástupcovia vlastníkov vlastniaci 59,3290 % výmery\npoľovných pozemkov). Podľa obsahu notárskej zápisnice má závažné porušenie zákona o poľovníctve\nzo strany žalobcu 2) preukazovať rozhodnutie žalovaného č. OU-NO-PLO2-2021/015157-004 zo dňa 03.\n11. 2021, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 100 eur za porušenie § 61 ods. 1 zákona o poľovníctve\nv nadväznosti na § 37 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009\nZ. z. Tiež žalovaný z oznámenia zániku zmluvy a jeho príloh zistil, že výpoveď Zmluvy bola daná dňa 03.\n03. 2023 s účinnosťou k poslednému dňu mesiaca jún 2023. Žalovaný tak uviedol z akých podkladov pri\nvydaní napadnutého opatrenia vychádzal, pričom z obsahu týchto podkladov vyplýva, že boli osvedčené\nvšetky relevantné skutočnosti pre vydanie napadnutého opatrenia, a to že bola daná výpoveď Zmluvy,\nže bola daná z dôvodu nedodržania podmienok Zmluvy, že bola daná vlastníkmi poľovných pozemkov\npostupom podľa § 5 na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a že bola druhej zmluvnej\nstrane doručená. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný mal k dispozícii všetky\nplnomocenstvá vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí boli na zhromaždení vlastníkov zastúpení ako aj\nElaborát vlastníckej štruktúry PR Klin – Zubrohlava, z ktorého je možné overiť veľkosť podielov výmery\nvlastnených lesných pozemkov k celkovej výmere a či v tomto dôsledku hlasovala za prijatie uznesenia\nnadpolovičná väčšina vlastníkov. Preto nemožno prisvedčiť žalobnej argumentácii o tom, že žalovaný\nzobral za jediný argument notársku zápisnicu ani že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné.\n\n16. Žalobcovia ďalej namietali, že rozpor s § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve a § 37 a nasl.\nObčianskeho zákonníka spočíva v tom, že výpoveď zmluvy nebola podpísaná vlastníkmi PR Klin –\nZubrohlava vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného\nrevíru, že zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a že\nnebolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. Žalobcovia však v správnej žalobe\nneuviedli konkrétne argumenty, prečo podľa nich výpoveď nebola podpísaná vlastníkmi PR Klin –\nZubrohlava vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov (napr. či bola nesprávne\nspočítaná výmera poľovných pozemkov alebo či boli vadné plnomocenstvá), prečo nedošlo k zvolaniu\nzhromaždeniu vlastníkov pozemkov podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, resp. prečo zhromaždenie\nnebolo uznášaniaschopné podľa § 5 ods. 4 zákona poľovníctve.\n17. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej\nveci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP\nje jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,\nz akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky opatrenia\nza nezákonné (tzv. žalobné body). Ak žalobcovia v správnej žalobe tvrdia, že došlo k porušenia\npríslušných právnych noriem konkrétneho právneho predpisu (v tomto prípade § 5 ods. 3 a 4\nzákona o poľovníctve), avšak v správnej žalobe absentuje podrobnejší opis skutkových okolností, na\nzáklade ktorých žalobcovia toto porušenie konštatujú, správny súd vzhľadom na viazanosť žalobnými\nbodmi nemôže sám vyhľadávať prípadné porušenia právnych predpisov. Pokiaľ by bolo preukázané,\nže zhromaždenie vlastníkov nebolo uznášaniaschopné, resp. že výpoveď nebola daná vlastníkmi\nvlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov, napadnuté opatrenie by mohlo byť\npovažované za nezákonné, nakoľko by neboli splnené podmienky na zánik zmluvy a žalovaný by ju\nnemohol vyradiť z evidencie. Žalobcovia však takéto konkrétne skutkové tvrdenia v správnej žalobe\nneuviedli, dokonca výslovne uviedli, že správna žaloba v tomto smere bližšie odôvodnenie neobsahuje\na rovnako tak nie je podložená návrhmi na vykonanie dokazovania, nakoľko to žalobcovia s prihliadnutím\nna predmet konania nepovažujú za potrebné. Žalobcovia týmto postupom znemožnili správnemu súdu\npreskúmať prípadné nedostatky napadnutého opatrenia, a preto aj tieto žalobné námietky považuje\nsprávny súd za nedôvodné.\n18. Keďže žalobcovia neboli v konaní úspešní, nakoľko ich žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,\nsprávny súd im podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil\nv predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.\n19. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom 1) a 2). V zmysle § 169 SSP\nmajú ďalší účastníci konania, voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu\niba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil a z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať aj právo na náhradu ďalších trov\nkonania. Správny súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, v súvislosti\ns plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy, a preto z tohto dôvodu im právo na náhradu trov konania\nnepatrí. Právny zástupca ďalších účastníkov na pojednávaní požadoval náhradu trov konania z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodnil tým, že žalobca ich označil v správnej žalobe, že boli\núčastníkmi administratívneho konania, že boli splnomocnencami zhromaždenia vlastníkov poľovných\nrevírov a predmetný spor sa týka aj ich s tým, že aby sa mohli efektívne brániť, potrebovali si ustanoviť\nprávneho zástupcu. Správny súd nepovažuje uvedené dôvody za hodné osobitného zreteľa, pretože\nide o skutočnosti platiace všeobecne o ďalších účastníkoch konania. V zmysle § 32 ods. 3 písm. a)\nSSP sú ďalšími účastníkmi konania tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, a teda samotná\núčasť v administratívnom konaní, ktorá automaticky predpokladá, že toto konanie sa týka aj práv ďalších\núčastníkov konania, nie je dôvodom na priznanie trov. Skutočnosť, že žalobcovia ďalších účastníkov\nkonania uviedli v správnej žalobe, je len splnenie ich povinnosti vyplývajúcej z § 182 ods. 1 písm. b) SSP.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch\nvyhotoveniach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nPoznámka: Tento rozsudok nepodpísali členky senátu JUDr. Katarína Kochan Morová a JUDr. Alena\nMajerová z dôvodu ich neprítomnosti na súde v deň podpisovania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}