Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/23/2023 0823106087 10. 04. 2025 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106087.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. X, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária M & P Dzuroška, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: Obec Babinec, so sídlom obecného úradu Babinec 53, 980 26 Lukovištia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.07.2023, takto rozhodol: Súd rozhodnutie Obce Babinec zo dňa 27.07.2023 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný pod označením Obecný úrad Babinec, zastúpený starostom C. E. C. ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OcUBab13/2023 zo dňa 19.07.2023 rozhodol o pokute a o opatrení na nápravu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že uložil A. B. (v tomto konaní v postavení žalobkyne) pokutu za priestupok podľa § 8 písm. 3 všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2016 o chove, vodení a držaní psov na území obce Babinec s účinnosťou od 13.05.2016 vo výške 150 Eur. Zároveň rozhodol o opatrení na nápravu podľa „§ 8 priestupky ods. 2 písm. b“. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe oznámenia p. E. F. ako zástupcom maloletej osoby E. F. ml., obecný úrad previedol zápis dňa 18.07.2023, že na verejnom priestranstve pohryzol pes žalobkyne maloletého E. F. do ľavého lýtka s odkazom na priloženú fotodokumentácia. Tento útok spôsobil nielen fyzické poranenie ale aj psychickú traumu maloletému. Žalobkyňa nezabránila napadnutiu maloletého psom. K odôvodneniu pokuty vo výške 150 Eur bolo poukázané na ,,§ 8 písm. 3 všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2016 o chove, vodení a držaní psov na území obce Babinec s účinnosťou od 13.05.2016, v ktorom sa uvádza, že za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a-c možno udeliť pokutu jednotlivo“. K odôvodneniu, že žalobkyni ako majiteľke psov sa zakazuje vodiť psov na verejné priestranstvá, bolo poukázané na to, že žalobkyňa „hrubým spôsobom porušila § 8 VZN č.1/2016 písm. d- neohlásila obecnému úradu, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, 2 – priestupku sa dopustí ten, kto psa vedie písm. b- nezabránila útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabránila inému spôsobujú ich ohrozenia psom.“ Podľa poučenia proti uloženej pokute nie je možné sa odvolať, proti opatreniu k náprave je možné podať odvolanie na obecnom úrade do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu napriek poučeniu o nemožnosti podať odvolanie proti pokute podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že po incidente ktorý sa stal, javila okamžitý záujem, ako sa maloletý E. F. cíti. Otec maloletého sa jej začal vyhrážať, že jej zabije psíka, na čo ona nereagovala. Následne opätovne sa zaujímala o zdravotný stav maloletého, bola uistená, že maloletý je v poriadku a nie je potrebné ísť s ním na žiadne lekárske vyšetrenie. Volala aj pani G. B., ošetrujúcej lekárke psíkov, ktorá ju ubezpečila, že sa nič nemôže stať, nakoľko sú psíky očkované a pravidelne kontrolované. Na druhý deň išla navštíviť rodinu pána F., ktorý bol už upokojený a bola opätovne uistená, že maloletý spal v poriadku a že neutrpel žiadnu psychickú traumu, na čo sa následne celej rodine ešte raz ospravedlnila a uistila ich, že viac sa to opakovať nebude a dá na psíky pozor. V uvedenom odvolaní žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že starosta obce, ktorý rozhodoval o tejto veci ako štatutárny orgán obce, má byť spravodlivý a má hájiť záujmy všetkých občanov Babinca a pri akomkoľvek incidente je povinný si vypočuť obidve strany, aby sa k predmetnému incidentu vyjadrili. V odvolaní žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že v prípade zákazu vychádzať na verejné priestranstvá jej psom by malo byť vydané všeobecne záväzné nariadenie, ktoré sa bude týkať všetkých psov v obci Babinec zákazu vychádza psov bez náhubku. Zatiaľ žalobkyňa aj jej manžel sú fyzicky a psychicky spôsobilé osoby viesť psíky na verejnom priestranstve na vodítku podľa všeobecne záväzného nariadenia obce č. 1/2016. Ďalej žalobkyňa v odvolaní vzniesla námietku zaujatosti voči starostovi Obce Babinec C. E. C., nakoľko tento má s ňou zlé vzťahy z dôvodu ukončenia ich manželského spolužitia. 3. O predmetnom odvolaní rozhodoval ako druhostupňový orgán dňa 27.07.2023 opätovne žalovaný, zastúpený starostom C. E. C. tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v odvolaní nepoukázala na žiaden paragraf VZN č. 1/2016. Obec Babinec postupovala v súlade s § 6, 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb., v súlade s § 4 ods. 5 a § 5 ods. 1 písm. a, b, a § 6 ods. 3 zákona č 282/2002 Z.z.,v súlade so zákonom č. 102/2010 Z.z. Konanie pred správnym súdom 4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 04.08.2023 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa namietala, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentujú údaje, kto sa mal priestupku dopustiť a koho sa rozhodnutie týka. Len z odôvodnenia rozhodnutia a z toho, že bolo adresované žalobkyni sa dal vyvodiť záver, že pokuta a rozhodnutie o opatrení na nápravu boli ukladané žalobkyni. Žalobkyňa namietala, že o jej odvolaní rozhodoval ako druhostupňový orgán dňa 27.07.2023 opätovne žalovaný zastúpený starostom C. E. C., teda ako vecne nepríslušný druhostupňový správny orgán. Rozhodnutie o odvolaní nemá spisovú značku, vo výroku chýba presná identifikácia žalobkyne, odôvodnenie je arbitrárne a nereaguje ani na jednu v odvolaní uvedenú argumentáciu žalobkyne. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní námietku zaujatosti, vznesenú žalobkyňou voči nemu ignoroval a s ňou sa nevysporiadal. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Naviac sú nepreskúmateľné a arbitrárne. Prvostupňový správny orgán ako aj odvolací správny orgán v správnom konaní porušil celý rad ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), a to § 3 ods. 4, § 3 ods. 2, § 32 ods. 1, § 18 ods. 3, § 21 ods. 1, § 46 , § 47, § 9 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1. Prvostupňový správny orgán nielen že neupovedomil žalobkyňu o začatí konania, ale svoje rozhodnutie vydal bez toho, aby jej umožnil sa k veci vyjadriť a uplatniť svoje návrhy. Napriek povahe veci nenariadil ústne pojednávanie a tak znemožnil prizvaným účastníkom konania uplatniť svoje pripomienky a námety. Žalobkyňa nemala možnosť sa ku skutku vyjadriť, obhajovať sa, nazerať do spisu, navrhovať dôkazy. Tým jej prvostupňový správny orgán odoprel právo na spravodlivý a nezávislý proces. Nielen v trestnom konaní, ale aj v priestupkovom konaní platí prezumpcia neviny a obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Správny orgán je povinný vinu obvinenému z priestupku preukázať. Uvedené rozhodnutia či už prvostupňového správneho orgánu a aj druhostupňového správneho orgánu považuje žalobkyňa za autoritatívne, nezákonné bez náležitého objektívneho zistenia skutočného, spoľahlivého skutkového stavu veci. Priestupkové konanie nebolo vykonané v úzkej súčinnosti so žalobkyňou, táto nemala možnosť hájiť svoje práva a na týchto bola ukrátená. Žalovaný ako správny orgán sa ani len nepokúsil o zmierlivé vybavenie veci a osobu, ktorá by
mohla byť poškodená spáchaním priestupku o tejto možnosti ešte v pozícii svedka nepoučil. Naviac obe rozhodnutia ako oprávnená osoba podpísal a v rámci tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania ako štatutár vystupoval starosta obce C. E. C., bývalý manžel žalobkyne, ktorý od rozvodu manželstva prechováva k žalobkyni nepriateľský postoj. Je nepochybné, že ide o osobu o ktorej je možné dôvodne predpokladať, že je voči žalobkyni predpojatý, preto bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku a z prejednávania a rozhodovania veci sa už v rámci prvostupňového konania vylúčiť, a nie ešte rozhodovať aj ako odvolací správny orgán. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2023 uviedol, že žalobkyňa v žalobe uvádza klamlivé skutočnosti, nakoľko spáchala priestupok a porušila VZN 1/2016 o chove vodení a držaní psov na území obce Babinec § 5 Vodenie a pohyb psov - ods. l,: „vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka, alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť, ods. 2: Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí byť každý nebezpečný pes vždy na vôdzke a musí mať nasadený náhubok, ods.3: Za psa vždy zodpovedá držiteľ, alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Pri rozhodnutí vydanom Obecným úradom boli tieto skutočnosti z § 5 ods.1, 2, 3 základom hrubého porušovania VZN, nakoľko majiteľka psov, ktorých viedla, nedokázala zvládnuť situáciu, aby pes zaútočil na maloletú osobu E. F.. Útočiace psy sú v obci známe už viacerými pohryzeniami osôb a provokovaním ostatných psov držaných v chovnom priestore. Napriek tomu majiteľka uvedených psov na verejnom priestranstve nenasadila psom náhubok. Obecný úrad v Babinci v rozhodnutí sa opieral § 8 Priestupky VZN č. 1/2016 ods. 2: Priestupku sa dopustí ten, kto psa vedie ak: a/ neohlási svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol, b/ nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom, c/ neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý, alebo vyprovokovaný ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane. Podľa ods. 3: za priestupok podľa odseku 1 a ods.2 písm. a-c možno uložiť pokutu jednotlivo až do výšky 165,00 € za priestupok. Aj napriek tomu, že sa žalobkyňa dopustila závažného porušenia VZN, jej pokuta nebolo udelená v plnej možnej výške. Žalobkyňa priestupok, že jej pes útočil na človeka dodnes neoznámila na Obecnom úrade v Babinci. Rozhodnutie č. OcUBab13/2023 bolo vydané na základe oznámenia zákonným zástupcom poškodeného /pohryzeného/ mal. E. F.. Otec mal. ako zákonný zástupca dňa 18.07.2023 č. záznamu OcUBab12/2023 do zápisu uviedol, že jeho syna E. F. dňa 17.07.2023 cca 18:00 hod. na verejnom priestranstve pohrýzol pes. Chlapec bol v doprovode so svojou mamou. Otec sa nachádzal neďaleko. Žalobkyňa venčila dva psy bez ochranných náhubkov. Kým matka zbystrila pozornosť, jedného z nich odohnala. Druhý medzitým pohryzol menovaného E. F. do ľavého lýtka. Otec ihneď zdokumentoval fotografiou na mobil pohryznuté miesto. Okrem bolesti chlapec utrpel psychickú traumu. Menovaný E. F. žiada vyvodiť dôsledky voči majiteľke psov za nedodržanie VZN č. 1/2016 0 chove, vodení a držaní psov na území obce Babinec, ktoré je platné s účinnosťou od 13.05.2016. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6. Žalobkyňa v replike zotrvala na dôvodoch žaloby. 7. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. Právny rámec 8. Podľa § 194 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 9. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP právny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej len „zákon č. 282/2002 Z.z.“) vodiť psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. 11. Podľa. § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad. 12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z. priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny, b) neprihlási psa do evidencie, c) umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2, d) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, e) neoznámi odcudzenie, zničenie alebo stratu známky, f) nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených. 13. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak a) neohlási svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol, b) nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom, c) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, d) nepreukáže známkou totožnosť psa, e) nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz voľného pohybu psa, f) neodstráni bezprostredne výkaly, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo. 14. Podľa. § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 165,- eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65,- eur. 15. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z.z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 19. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 20. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 21. Podľa § 56 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
22. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. 23. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 24. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.“ 25. Podľa § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis. 26. Podľa § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy za neplatné alebo zruší ich výsledok, úkony orgánu územnej samosprávy, ktorého sa rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky týka, a ktoré vykonal do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa považujú za úkony vykonané oprávneným orgánom. 27. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. 29. Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu. Posúdenie veci správnym súdom 30. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď žalobkyňa ani žalovaný jeho nariadenie nežiadali a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení s obsahom administratívneho spisu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí vychádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil z nasledovných dôvodov:
31. V predmetnej veci prvostupňovým rozhodnutím Obec Babinec rozhodla o priestupku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa tým, že neohlásila obecnému úradu, že pes pohrýzol človeka a nezabránila útoku psa na človeka, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 150 Eur a zároveň jej bolo uložené opatrenie na nápravu - zákaz vodiť psov na verejné priestranstvá Obce Babinec. Správny súd poukazuje na to, že skutočnosť, že sa jedná o priestupcu žalobkyňu, vyplýva iba z uvedenia adresáta rozhodnutia, nie v z výrokovej časti a zároveň iba z odôvodnenia vyplýva, akého protiprávneho konania sa žalobkyňa mala dopustiť. 32. Zákon č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov upravuje napr. spôsoby vedenia psov, povinnosti držiteľov psov alebo osôb, ktoré vedú psa alebo nad ním vykonávajú dohľad, ako aj prípady napadnutia psom, pri ktorom dôjde k pohryznutiu človeka psom, príp. iného zvieraťa alebo k poškodeniu majetku. Čo sa týka povinnosti vodenia psa, tie upravuje § 4 uvedeného zákona, pričom v ods. 5 je uvedené, že „podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.“ V zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z.z. priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru. 33. Zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku bolo novelizované ust. § 27 zákona o obecnom zriadení, ktorým sa vypustilo dovtedajšie členenie režimu rozhodovania a opravných prostriedkov podľa toho, či obec rozhodovala v rámci výkonu samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy, a odseky 1 a 2 boli nahradené novým odsekom 1 v znení: „Ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis.18ba)“. Týmto sa zjednotila úprava opravných prostriedkov zrušením rozlišovania medzi výkonom samosprávy a preneseným výkonom štátnej správy. 34. Podľa poznámky 18ba) pod čiarou k zneniu § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení týmto osobitným predpisom je § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 35. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe. Správny súd vyhodnotil ťažiskovú žalobnú námietku, že o podanom odvolaní rozhodol vecne nepríslušný druhostupňový správny orgán, a to Obec Babinec ako žalovaný, rovnaký orgán, aký rozhodol v postupnom konaní, ako dôvodnú, a preto napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. b) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že zrušil napadnuté rozhodnutie vychádzajúc z dôvodov uvedených v žalobe, neboli skúmané skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe právnej úpravy § 195 písm. a) až e) SSP 36. Žalovaný po vrátení veci bude postupovať podľa zákona č. 372/1990 Zb. v spojení so Správnym poriadkom, a to podľa ust. § 53 a nasl. Správneho poriadku, ktoré upravujú odvolacie konanie. Pokiaľ nebude postupovať podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, bude postupovať podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, a teda predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom funkčne a miestne príslušnému odvolaciemu orgánu, ktorým je v predmetnej veci Okresný úrad Banský Bystrica, odbor opravných prostriedkov. 37. Čo sa týka ďalších žalobných námietok ohľadom porušení ustanovení Správneho poriadku, a to najmä vo vzťahu k prvostupňovému konaniu a rozhodnutiu, správny súd poukazuje na to, že v rámci zásady subsidiarity správneho súdnictva správny súd preskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, čím sa rozumie uskutočnenie odvolacieho konania vecne a miestne príslušným odvolacím správnym orgánom, a teda ich skúmanie, resp. vyhodnocovacie by bolo v tomto štádiu predčasné. 38. Ako obiter dictum správny súd s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/58/2020 zo dňa 04.03.2021 uvádza, že zákonodarca v zákone č. 282/2002 Z.z. expressis verbis oprávnil obec na vydávanie VZN len v štyroch prípadoch - ustanovenie sumy úhrady za vydanie
náhradnej známky, resp. známky psa (§ 3 ods. 6 posledná veta), úprava podrobností o vodení psa (§ 4 ods. 5), vymedzenie miest so zákazom voľného pohybu psov a vstupu so psom (§ 5 ods. 1) a úpravu podrobností o znečisťovaní verejných priestranstiev (§ 6 ods. 3). Z tohto vyplýva, že obec nemôže upravovať ukladanie pokút za porušenie VZN o psoch, keďže túto problematiku nemá v právomoci (nie je na to splnomocnená zákonom). Zákon č. 282/2002 Z.z. výslovne stanovuje splnomocnenie, teda určuje, v ktorých prípadoch je obec oprávnená prijať VZN, pričom otázka priestupkov do tejto právomoci nepatrí. Oprávnenia obce na úseku držania psov sú taxatívne vymedzené (§ 3 ods. 3, § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 písm. a), b), § 6 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z.), teda nemožno ich rozširovať. Obec nemá na úseku držania psov oprávnenie definovať priestupky, sankcie ako aj konanie o nich. V priestupkovom konaní postupuje pri aplikácii zákona č. 282/2002 Z.z., priestupkového zákona a Správneho poriadku. 39. Žalobkyňa bola úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.