Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/14/2023 z 10. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 1S/14/2023 0823100241 10. 04. 2025 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100241.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu: BALJAK s.r.o., so sídlom Na stanicu 16, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO:36 857 572, zast.: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka, so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-96/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/ BEZ/2023/3379 zo dňa 27. apríla 2023, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v období od 15. októbra 2022 do 8. novembra 2022 vykonal u zamestnávateľa BALJAK s.r.o. Žilina (ďalej aj „kontrolovaný subjekt“ alebo „zamestnávateľ“ alebo „žalobca“) a na inšpektoráte práce inšpekciu práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o inšpekcii práce“). Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 82/2005 Z. z." alebo „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“). Z inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č.: ITN-300-2-2.3/P-E25-22 zo dňa 2. novembra 2022 (ďalej ako „Protokol“), ktorý žalobca prevzal dňa 2. novembra 2022. Obsah Protokolu bol prerokovaný dňa 2. novembra 2022 s A. B. C.–konateľom žalobcu, ktorý v stanovenej lehote dňa 4. novembra 2022 doručil vyjadrenie k Protokolu spolu s prílohami, na základe ktorého inšpektorka práce dňa 8. novembra 2022 vyhotovila Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 2. novembra 2022 (ďalej ako „Dodatok č. 1“). V Protokole boli v časti Pracovnoprávne vzťahy B) konštatované 4 nedostatky a v časti Nelegálne zamestnávanie B) bol konštatovaný nedostatok spočívajúci v porušení zákona č. 82/2005 Z. z., keď žalobca ako kontrolovaný subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod využíval závislú prácu fyzických osôb: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B. G. H., funkcia: služba SBS, A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., funkcia: služba SBS, D. F., nar. XX.XX.XXXX bytom D. XXX/X, J., funkcia: služba SBS, D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, funkcia: služba SBS, D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J.,

funkcia: služba SBS, N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX XX/X, O., funkcia: služba SBS a D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, funkcia: služba SBS (ďalej aj „kontrolované fyzické osoby“), ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu -služba SBS na pracovisku: Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a.s. a nemal s vyššie uvedenými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej ako „Zákonník práce“), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Na základe inšpekciou práce zisteného nedostatku týkajúceho sa nelegálneho zamestnávania bolo žalobcovi zaslané Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty zo dňa 11. januára 2023 (ďalej ako „Oznámenie o začatí správneho konania“), ktoré mu bolo doručené dňa 11. januára 2023. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 18. januára 2023 (ďalej ako „Vyjadrenie“) . 2. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vydal dňa 6. februára 2023 Rozhodnutie č. 336/2022/2.0/B, č. spisu IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/1064 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. žalobcovi uložil pokutu vo výške 14 000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z .z., ktorého sa zamestnávateľ BALJAK s.r.o., Na stanicu, Bytčica 16, 010 09 Žilina, IČO: 36 857 572 dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 h využíval na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín, a. s. závislú prácu fyzických osôb: D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, A. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, N. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. 3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh inšpekcie práce, administratívneho konania, obsah Vyjadrenia a jednotlivé dôkazy. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na kontrolovanom pracovisku využíval závislú prácu siedmich fyzických osôb, ktoré vykonávali závislú prácu - službu SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Uviedol, že vychádzal zo Zoznamov kontrolovaných osôb na uvedenom pracovisku, spísaných v čase začatia výkonu inšpekcie práce dňa 15.10.2022 o 16,55 hod. dvomi skupinami inšpektorov práce, v ktorých je spolu uvedených 8 fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu pre žalobcu (D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N., D. C., D. A. Q.), pričom overením v Registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia (ďalej aj „Register“) vedeného v Sociálnej poisťovni (ďalej aj „SP“) bolo zistené, že fyzická osoba D. A. Q., vykonávajúca závislú prácu pre žalobcu na kontrolovanom pracovisku má so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a je v Registri SP vedený ako zamestnanec žalobcu. Ostatné fyzické osoby neboli prihlásené v Registri SP ako zamestnanci žalobcu. Na základe uvedenej skutočnosti za účelom riadneho zistenia skutkového stavu inšpektori práce spísali dňa 15.10.2022 s vyššie uvedenými fyzickými osobami Zápisnice o podaní informácie za účelom objasnenia dôvodu ich prítomnosti na pracovisku v čase začatia výkonu inšpekcie práce (ďalej aj „Zápisnice“). Kontrolované fyzické osoby do Zápisnice uviedli, že „robia“ pre BALJAK s.r.o., dohodli sa s p. B. C., že budú vykonávať 15.10.2022 pre neho usporiadateľa a SBS na futbale Trenčín - Skalica, dohodli sa s ním aj na výške odmeny; D. E., D. F., D. K. a D. C. uviedli, že dohoda bola písomná, A. I. a D. L. uviedli, že dohoda bola ústna; D. E. a N. N. zhodne uviedli, že prácu im zadeľuje p. C. , ktorý im poskytol aj pracovné oblečenie (vestu), A. I., D. F., D. K. a D. C. uviedli, že prácu im zadeľuje p. Q., ktorý im pridelil aj pracovné oblečenie (vesta, resp. bunda). D. A. Q. do zápisnice uviedol, že robí bezpečnostného manažéra, bol poverený osobne majiteľom p. C., aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase, pričom zadeľoval zamestnancov na konkrétne úseky, pridelil im OOPP a riadil a kontroloval ich činnosť. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že pred spísaním Zápisnice o podaní informácie boli fyzické osoby poučené podľa § 16 ods. 5 a § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 125/2006 Z. z., vlastnoručnými podpismi potvrdili, že porozumeli poučeniu a že inšpektorovi práce poskytli pravdivé informácie, svoj podpis pripojili ku každej odpovedi uvedenej v Zápisnici, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že by inšpektorka práce odmietla zaznamenať niektorú odpoveď. Fyzické osoby pri podpisovaní odpovedí mali možnosť odpoveď opraviť, ako to napr. učinil D. C.. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov (napr. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 7S/123/2017 zo dňa 12.06.2019), podľa ktorej vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov priamo na pracovisku, pretože títo do Zápisníc o podaní informácie spísaných s inšpektormi práce podávajú spontánne vyjadrenia a poskytujú informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci - ide teda o jedinečný dôkazný prostriedok. Prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na uvedené uviedol, že prikladá prvotným informáciám získaným na pracovisku, ktoré boli podané spontánne bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené, vyššiu dôkaznú silu. Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca predložil kópie Dohôd o provedení práce siedmich zamestnancov (D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N. a D. C., v ktorých je ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť BALJAK CZECH, s.r.o. Praha, kde je uvedená práca, ktorú sa zamestnanec zaväzuje vykonať: poriadateľská činnosť, bezpečnostná služba. Miesto a dátum uzavretia dohôd zamestnancov D. C., D. E., D. L., D. F., N. N. a A. I. je uvedené „V Trenčíne dne 01.10.2022“, zamestnanec D. K. má miesto a dátum uzavretia dohody uvedené: „V Žiline dne 18.09.2021“. Za zamestnávateľa je v predložených dohodách uvedené meno a podpis osoby J. R.. Podľa odôvodnenia prvostupňový orgán verejnej správy na predložené dohody neprihliadal, nakoľko ani jedna z fyzických osôb sa v čase spisovania Zápisníc o podaní informácie nevyjadrila, že má uzatvorenú dohodu s českou spoločnosťou, a už vôbec nie dohodu, ktorú by uzatvorili 01.10.2022, rovnako neuviedli meno J. R., ktorá je uvedená na Dohode o provedení práce, čo by si zrejme pamätali, s kým uzatvorili zmluvný vzťah a taktiež, ak sa vyjadrili do Zápisnice, že „dohodol som sa zatiaľ ústne“, „nič som zatiaľ nepodpísal“, „p. C. povedal, že mi to dá dodatočne“, svedčí to v prospech toho, že dohody boli podpísané dodatočne. Predloženie týchto dohôd prvostupňový orgán verejnej správy považoval za účelové, umelo vytvorené, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie, pričom poukázal na to, že pri zárobku do 10 000,- Kč za mesiac Dohody o prevedení práce nepodliehajú odvodovým a registračným povinnostiam na sociálne a zdravotné poistenie vopred tak, ako je tomu pri vykonávaní práce podľa právnych predpisov platných na území SR. Rovnako nebolo prihliadané ani na Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.12.2019, ktorú prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil v súvislosti s Dohodami o provedení práce za vypracovanú s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie. Vo výroku uvedené fyzické osoby po poučení o administratívnoprávnych následkoch podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia jednoznačne uviedli, že na vykonávaní práce sa dohodli so žalobcom, že pre neho aj túto prácu vykonávali, pričom v žiadnej súvislosti neuvádzali žiadny iný subjekt, vrátane českej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., s ktorým by sa na vykonávaní prác dohodli a na základe ktorej dohody by boli „vyslaní“ na vykonávanie prác na pracovisko uvedené vo výroku rozhodnutia. 4. Prvostupňový orgán verejnej správy v súvislosti so správnym deliktom, za ktorý bolo vedené správne konanie, poukázal na § 1 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Definíciu závislej práce obsahuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého na určenie, či ide o závislú prácu alebo o iný právny vzťah je potrebné naplniť súbor základných identifikačných znakov závislej práce. Následne prvostupňový orgán verejnej správy vo vzťahu k v prejednávanej veci posúdil jednotlivé znaky závislej práce: K znaku závislej práce spočívajúcej v podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi uviedol, že ide o najdôležitejší definičný znak závislej práce, keď jedna zo zmluvných strán vystupuje ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá zmluvná strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Zamestnávateľ dáva pokyny na samotný výkon práce, určuje, kde a ako sa má práca vykonávať, bližšie konkretizuje prácu. Podriadenosť a nadriadenosť sa vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku, miesto a spôsob výkonu práce. V prejednávanej veci sa kontrolované fyzické osoby nachádzali na pracovisku, ktorým bol areál - Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a.s. Pre spoločnosť AS Trenčín a.s. podľa Zmluvy o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby zo dňa 30.09.2022 (ďalej aj „Zmluva o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby“) žalobca ako dodávateľ zabezpečoval strážnu a usporiadateľskú službu. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na predmet uvedenej Zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal „zabezpečovať poriadok na mieste zhromažďovania osôb a ochraňovať majetok objednávateľa formou strážnej služby predovšetkým pred trestnými činmi výtržníctva, poškodzovania cudzej veci a krádeže, neoprávneného používania cudzej veci, trestnými činmi všeobecne nebezpečnými a inými spoločensky nebezpečnými konaniami a pred neoprávneným vstupom na chránené miesto v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromných bezpečnostných službách a vykonávať usporiadateľskú službu podľa zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí, v športových areáloch AS Trenčín, pred, v priebehu športových podujatí až do vyprázdnenia areálu“. Kontrolované osoby do Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej

osoby na pracovisku zhodne uviedli, že na pracovisku vykonávajú v deň 15.10.2022 prácu súkromnej bezpečnostnej služby (SBS), ktorá spočíva v práci usporiadateľov, kontrole osôb a turniketov, v práci vedúceho usporiadateľov, že túto prácu vykonávajú pre žalobcu, dohodli sa na odmene za prácu, bolo im poskytnuté oblečenie - vesta, prípadne bunda s logom. Znak závislej práce nadriadenosť zamestnávateľa - žalobcu a podriadenosť zamestnancov bol podľa prvostupňového orgánu verejnej správy naplnený, keďže pokyny na výkon práce, miesto výkonu práce určil uvedeným osobám žalobca, s ktorým sa dohodli na vykonávaní práce. Pokyny na výkon práce zamestnancov dávala žalobcom určená osoba – D. A. Q., ktorý do Zápisnice uviedol, že ho „majiteľ p. C. poveril osobne, aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase“. Taktiež pracovný čas bol určený zamestnávateľom, nakoľko si ho zamestnanci neurčili svojvoľne, ale na danom pracovisku sa nachádzali v určenom čase za účelom výkonu práce. Ďalší znak závislej práce - práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - sa podľa prvostupňového orgánu verejnej správy prejavuje tak, že zamestnanec pri výkone závislej práce vykonáva pracovné činnosti nie vo vlastnom mene, ale v mene zamestnávateľa, pre ktorého pracuje a činnosť zamestnanca je preto činnosťou zamestnávateľa. Kontrolované fyzické osoby konali v mene zamestnávateľa, keďže oni neboli účastníkmi právneho vzťahu voči tretím osobám (k spoločnosti AS Trenčín a.s.). 5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že v prejednávanej veci zvolil administratívnu formu konania, čím postupoval v súlade so Správnym poriadkom (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov - ďalej len „Správny poriadok“) a takýto postup je aj v súlade s právnym názorom vysloveným v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/262/2015 zo dňa 01.12.2016, resp. v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.02.2017. Poukázal pritom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku a konštatoval, že žalobca nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z osobitného predpisu nevyplýva opak. Zákon č. 82/2005 Z. z., ani zákon č. 125/2006 Z. z., ako osobitné predpisy povinnosť nariadiť ústne pojednávanie orgánu verejnej správy v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovujú. V tejto súvislosti prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v deň začatia výkonu inšpekcie práce boli s fyzickými osobami spísané Zápisnice o podaní informácie, pričom tieto osoby po náležitom poučení poskytli pravdivé informácie. Uvedené Zápisnice spolu s ďalšími dokladmi uvedenými v Protokole a v Dodatku č. 1 k Protokolu poskytli dostatočný podklad pre vyhodnotenie skutkového stavu a pre vydanie rozhodnutia. Vysvetlenie o dôvode prítomnosti týchto osôb zachytené v Zápisniciach sú jedinečným dôkazom podaným bezprostredne pri inšpekcii práce, tieto informácie nemohli byť pripravené s vedomím, že žalobcovi hrozí uloženie sankcie. Prvostupňový orgán verejnej správy po posúdení vyjadrení kontrolovaných osôb do Zápisníc dospel k záveru, že kontrolované fyzické osoby vykonávali v čase uvedenom vo výroku rozhodnutia pre žalobcu ako zamestnávateľa činnosť, ktorá spĺňala znaky závislej práce tak, ako to vyžaduje ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Prvostupňový orgán verejnej správy mal za objektívne zistené a preukázané, že závislá práca menovaných fyzických osôb bola vykonávaná pre žalobcu, a to bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektori práce kontrolovali zamestnancov priamo pri výkone práce, táto práca napĺňala všetky znaky závislej práce zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré boli naplnené kumulatívne. 6. Následne sa prvostupňový orgán verejnej správy vyjadril k námietkam žalobcu. K námietke, že fyzickým osobám boli kladené kapciózne otázky uviedol, že otázky v Zápisniciach sú jednoduchej a zrozumiteľnej konštrukcie, na otázky bola daná jednoznačná odpoveď, medzi položenými otázkami a odpoveďami je logická súvislosť. Pri spisovaní Zápisníc sa zamestnanci nenachádzali v časovej tiesni, keďže už boli porozdeľovaní na jednotlivé stanovištia, návštevníci sa v čase spisovania Zápisníc na štadióne nenachádzali, vstupné brány boli uzavreté, začiatok zápasu bol až 18,00 hodine, čo vyplýva z dokladu „Zoznam SBS, AS Trenčín - Skalica“. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. výkon činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom prevádzkovateľa strážnej služby, pričom v tomto prípade žalobca má v obchodnom registri v predmete činnosti uvedenú aj strážnu službu, a preto neobstojí námietka žalobcu, že nemohol vykonávať činnosť usporiadateľskej služby, keďže legislatíva SR mu neumožňuje podnikať v činnosti výkon usporiadateľskej služby. K námietke tendenčnosti vykonávania inšpekcie práce uviedol, že zo žiadneho dokladu nevyplýva skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie fyzických osôb bolo posúdené podľa loga na veste týchto osôb. V Zápisniciach na otázku, či bolo osobám poskytnuté pracovné náradie, prípadne pracovné oblečenie, tieto osoby vypovedali, že im bola poskytnutá vesta, prípadne bunda, ktorú im poskytol žalobca alebo p. Q.. Keďže žalobca podľa prvostupňového orgánu verejnej správy nepredložil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli v rozpore

so zisteným nedostatkom, ktorý je predmetom správneho konania, pri rozhodovaní o ukladaní pokuty prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie práce, ako aj z dokladov a listín uvedených v Protokole a v Dodatku č. 1 k Protokolu. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom s prihliadnutím na tieto doklady a uvedené skutočnosti dospel dôvodne k záveru, že správny delikt spočívajúci v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. bol objektívne zistený a preukázaný. K miere zavinenia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že správne delikty právnických osôb sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie, t. j. jedná sa o objektívnu zodpovednosť. Zamestnávateľ je teda zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Nie je podstatné, či k pochybeniu došlo zavinením iných zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Výkon inšpekcie bol vykonávaný v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. a bol zameraný na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Predmetom hlavnej činnosti žalobcu je strážna služba a ďalšie činnosti v zmysle výpisu z obchodného registra, žalobca realizoval predmet svojej činnosti na kontrolovanom pracovisku prostredníctvom trinástich zamestnancov, čo vyplýva z dokumentu predloženého D. Q. v čase začatia výkonu inšpekcie práce „Zoznam SBS AS Trenčín - Skalica, dňa 15.10.2022“. 7. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na to, že inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v rozsahu od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Ďalej poukázal na kritériá, ku ktorým je povinný v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. pri ukladaní pokuty prihliadnuť. V tomto prípade zohľadnil preventívne pôsobenie pokuty a pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, zobral do úvahy skutočnosť, že v tomto prípade ide o úzko zameraný výkon inšpekcie práce, t. j. nedostatky v iných oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie inšpekcii práce neboli predmetom zisťovania, nejednalo sa o opakované zistenie nedostatku porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Konštatoval, že pri zohľadnení všetkých kritérií podľa citovaného zákona je výška pokuty primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Zdôraznil, že v tomto prípade ide o obligatórne ukladanie pokút zo strany inšpektorátu práce, bez možnosti liberácie. Výška uloženej sankcie podľa prvostupňového orgánu verejnej správy je dostatočná a v tomto prípade nebolo potrebné uložiť vyššiu sankciu. Pri ukladaní pokuty zobral do úvahy porušenie povinností, ako aj následky z nich vyplývajúce, pri určovaní výšky pokuty dostatočne prihliadal na práva žalobcu, ale bola zároveň dodržaná povinnosť orgánu verejnej správy chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb - zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle § 3 Správneho poriadku. Uložená pokuta je dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel, je prostriedkom do budúcnosti, aby žalobca dodržiaval príslušné právne predpisy. 8. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. O-96/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3379 zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia stručne popísal priebeh inšpekcie práce, administratívneho konania, poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia a na obsah odvolania žalobcu. Uviedol, že po zhodnotení hmotnoprávnej a procesnoprávnej stránky prejednávanej veci dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy jednoznačne preukázal, že žalobca v postavení právnickej osoby porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k siedmim fyzickým osobám súčasne, a to spôsobom popísaným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že predpokladom nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. je zistenie, že zo strany právnickej osoby došlo k využívaniu závislej práce fyzických osôb bez toho, aby s nimi mala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce), teda buď písomne uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré pod sankciou neplatnosti taktiež musia mať písomnú formu. Žalovaný poukázal na definíciu závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá je definovaná ako činnosť vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne

zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Následne žalovaný uviedol, že došlo ku kumulatívnemu splneniu týchto atribútov, vychádzajúc z predložených Zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré zachytávajú bezprostredné vyjadrenia dotknutých osôb k ich činnosti zo dňa 15.10.2022, pri ktorej boli skontrolované. Jedná sa o neskreslené a nikým neovplyvnené podania informácií po tom, ako boli dotazované osoby poučené inšpektormi práce o právnych následkoch nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. Všetky kontrolované fyzické osoby zhodne uviedli, že na futbalovom štadióne Trenčín pracujú pre spoločnosť BALJAK s.r.o. na základe dohody s p. B. C. (jediným konateľom spoločnosti), pričom ich činnosť spočíva vo výkone práce SBS, resp. strážnika, čo preukazuje Zoznam kontrolovaných osôb opatrený ich vlastnoručnými podpismi. Takéto jednoznačné označenie účastníka konania (spoločnosti BALJAK s.r.o.) za subjekt, pre ktorý dotknuté osoby vykonávajú prácu v rozhodnom čase, podľa žalovaného vylučuje prípustnosť námietky žalobcu, že sa jedná o zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Praha, v mene ktorej koná p. R.. Žiaden z menovaných ani nenaznačil, že by jeho zamestnávateľom mal byť zahraničný právny subjekt, s ktorým uzavrel písomne dohodu o prevedení práce len pred niekoľkými dňami (01.10.2022) - s výnimkou p. K.. Z podania informácií týchto osôb naopak vyplýva, že buď nepodpisovali nič, resp. na práci sa dohodli ústne (výpovede p. N., I. a L.) alebo že založili pracovnoprávny vzťah písomnou dohodou s p. C. už skôr (p. K., E.) a v Žiline (výpoveď p. F.), čo v žiadnom prípade nezodpovedá obsahu dokladov predložených žalobcom ako súčasť jeho vyjadrenia k Protokolu. Žalovaný konštatoval, že predmetné listinné dôkazy nie sú spôsobilé zmeniť právny pohľad na vec v tom zmysle, že dotknuté osoby boli v rozhodujúcom čase zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., Praha, ako to prezentuje žalobca. Naopak, z výpovedí dotknutých osôb vyplýva, že prácu SBS služby na štadióne vykonávali osobne pre žalobcu, na základe dohody s konateľom p. C., podľa pokynov zamestnanca žalobcu D. A. Q., bezpečnostného manažéra, ktorý tieto pokyny dostáva priamo od konateľa. Žalovaný pokladal za preukázaný i znak „v mene účastníka konania“ a v „pracovnom čase ním určenom“, a to na základe Zmluvy o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby z 30.09.2022, uzatvorenej medzi žalobcom v pozícii dodávateľa a AS Trenčín, a.s. v pozícii objednávateľa, či na základe Zoznamu SBS AS Trenčín - Skalica, ktoré dokazujú, že dotknuté osoby v rozhodujúcom čase plnili úlohy žalobcu (vystupovali v jeho mene) v rozsahu, ktorý im bol určený (16:30 až 20:30, UHČ:18:00). Pán Q. na kladené otázky inšpektorov práce reagoval, že „majiteľ p. C. ho osobne poveril, aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase“, pričom jeho práca spočíva v tom, že „ich zadelí na konkrétne úseky, pridelí im OOPP a riadi a kontroluje ich činnosť“. V kontexte takéhoto vyjadrenia, kedy sa bezpečnostný manažér nezmienil ani náznakom o zamestnávaní dotknutých osôb spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. Praha, podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že došlo k nesprávnemu označeniu pasívne legitimovaného subjektu v súvislosti s využívaním ich závislej práce. Žalovaný poukázal aj na dodatočne poskytnuté vyhlásenie (údajne D. E.) o tom, že nikdy nebol zamestnancom žalobcu, pričom takúto osobu z predmetného dokladu nie je možné stotožniť a toto vyhlásenie obsahuje údaje plne odporujúce zhodnému obsahu Zápisníc, ktoré boli spísané bezprostredne, bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalobcom, pričom uvedený doklad považuje žalovaný za účelový s cieľom zbaviť žalobcu zodpovednosti za zistený správny delikt. 9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca na výzvu zo dňa 17.10.2022 preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu len s D. A. Q. ako jeho zamestnancom, pričom k dotknutým fyzickým osobám uviedol, že sú zamestnancami firmy BALJAK CZECH s.r.o. Praha, v mene, ktorej koná p. R.. Žalovaný po preskúmaní súčasne poskytnutej Zmluvy o obchodnej spolupráci z decembra 2009 (uzatvorenej medzi žalobcom a BALJAK CZECH s.r.o. Praha) konštatoval, že nie je vylúčené, aby v rozhodujúcom čase využíval závislú prácu týchto osôb práve žalobca tak, ako to naznačujú ich výpovede pred inšpektormi práce; žalovaný neeviduje totiž žiadnu objednávku, ktorá by v intenciách bodu II. tejto Zmluvy dokazovala plnenie predmetu dňa 15.10.2022 o 16:55 hod. na futbalovom štadióne v Trenčíne, a teda skutočnosť, že zo strany dotknutých osôb dochádzalo k plneniu ich zamestnaneckých povinnosti v rámci vzťahu s českou firmou, ako to deklaruje žalobca v odvolaní. Žalobca podľa žalovaného namietal nedostatočne zistený skutkový stav len všeobecnou argumentáciou. Z podania informácie p. Q. nevyplýva, že dotknuté osoby zamestnávala spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o. Praha, o tomto sa nezmienil, pričom správnosť svojej odpovede potvrdil vlastnoručným podpisom. Poukaz žalobcu na to, že závislú prácu inšpektor práce nesprávne vyvodil na základe oblečenia dotknutých osôb (vesty, ktoré mali byť žalobcom len zapožičané), žalovaný považoval za irelevantný, pretože táto skutočnosť nie je smerodajná pre konštatáciu naplnenia atribútov v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu o údajnom nátlaku na dotknuté osoby pri kladení otázok,

či o ich nevedomosti o existencii viacerých subjektov v obchodnom mene ktorých sa nachádza „BALJAK“, v dôsledku čoho mali označovať zamestnávateľa chybne. K žalobcom tvrdenému časovému vypätiu žalovaný uviedol, že pri spisovaní Zápisníc o podaní informácie sa dotazované dotknuté osoby už nachádzali na svojich stanovištiach, pričom aj časový údaj vyplývajúci z predmetných dôkazov, týkajúci sa času ich vyhotovenia naznačuje, že ku kontrole nedošlo tesne pred začiatkom samotného zápasu. Kladené otázky boli jednoduché a jednoznačné, odpovede presné a konzistentné, a preto úvaha o skreslení právneho záveru je podľa žalovaného nedôvodná. K nesprávnemu označeniu zamestnávateľa žalovaný uviedol, že dotknuté osoby zadefinovali subjekt, pre ktorý v rozhodujúcom čase pracujú, nielen menom jediného konateľa spoločnosti B. C., ale aj menom p. A. Q., zamestnanca žalobcu, ktorý im v mene konateľa zadeľuje prácu a je ich nadriadený. Spochybňovanie príslušnosti týchto osôb k žalobcovi ako k ich zamestnávateľovi žalovaný považoval za nenáležité. Pokiaľ žalobca vytýkal, že prvostupňový orgán bez prijateľného vysvetlenia odmietol doplniť dokazovanie dopytom českej spoločnosti a opätovným výsluchom dotknutých osôb, vrátane konateľa A. C. a p. R., žalovaný uviedol, že uvedené by neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci. Orgány verejnej správy disponujú predloženými Dohodami o prevedení práce, ktoré boli vyhodnotené, ako aj výpoveďami dotknutých osôb v čase, kedy ešte nebolo možné ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného dôvodu žalovaný uviedol, že nepokladal za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku. K námietke, že žalobca nemá podnikateľské oprávnenie na usporiadateľskú činnosť, a preto uvedené musel zabezpečovať aj prostredníctvom svojho českého zmluvného partnera žalovaný uviedol, že pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu v prejednávanom prípade bolo smerodajné zistenie, akú činnosť dotknuté osoby v rozhodujúcom čase vykonávali, k čomu prispel aj dôkaz - Zoznam SBS AS Trenčín - Skalica zo dňa 15.10.2022, z ktorého je zrejmé, že dotknuté osoby boli zaradené na pozíciu SBS Zásah, s výnimkou p. K., ktorý bol vedúcim tímu JUH; v každom prípade sa jednalo o výkon strážnej služby, a preto úvaha o tom, že nelegálne zamestnávané osoby neplnili predmet činnosti žalobcu, je podľa žalovaného neopodstatnená. Žalovaný konštatoval, že procesný postup, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú legitímne, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci, pri akceptácii zásad správneho konania a trestania. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy žalovaný považoval za riadne odôvodnené. 10. Vo vzťahu k uloženej pokute žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého má orgán verejnej správy v prípade porušenia povinnosti povinnosť začať správne konanie a vo veci uložiť pokutu. Pokuta bola uložená vo výške 14 000,- eur, t. j. v zákonnom rozpätí a v rozhodnutí bola riadne odôvodnená. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že uložená pokuta zodpovedá významu chráneného záujmu - závažnosti nelegálneho zamestnávania aj z pohľadu počtu dotknutých osôb (7 nelegálne zamestnávaných osôb súčasne), neodporuje zásade uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný konštatoval, že argumentácia žalobcu v odvolaní nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Správna žaloba 11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a priznal mu právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. V správnej žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložená pokuta vo výške 14 000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod. využíval na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a.s. závislú prácu siedmich fyzických osôb (D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N. a D. C.), ktorí vykonávali závislú prácu - službu SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).

12. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňovému orgánu verejnej správy podal odvolanie, nakoľko prvostupňový orgán verejnej správy pri vydaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia pochybil, pričom žalobca následne poukázal na ním označené pochybenia uvedené v odvolaní: a) prvostupňový orgán verejnej správy v rámci výkonu inšpekcie práce vykonávanej u žalobcu podľa žalobcu dospel na základe vedome nespoľahlivo, nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom, že inšpektormi kontrolované fyzické osoby sú zamestnancami žalobcu, pričom mal od začiatku inšpekcie disponovať informáciou povereného zamestnanca D. A. Q., že sa jedná o zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Praha, ktorí boli svojím zamestnávateľom poskytnutí žalobcovi na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej so spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. zo dňa 02.12.2019 (ďalej aj „Zmluva o obchodnej spolupráci z 02.12.2019“); b) pri výkone inšpekcie vykonávanej u žalobcu prvostupňovým orgánom verejnej správy v období od 15.10.2022 do 02.11.2022 boli vedome porušované základné pravidlá a zásady správneho konania spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav, inšpekcia bola vedená tendenčne a zaujato s jediným cieľom - sankcionovať žalobcu; inšpektorka sa mala vyjadriť, že ju nezaujímajú informácie povereného zamestnanca D. Q. o tom, kto je zamestnávateľom dopytovaných osôb, dôležité bolo ich označenie na odeve, neakceptovala vysvetlenia žalobcu ohľadne dôvodu zapožičania viest, odmietla žiadosť D. Q. o protokoláciu/záznam poskytnutých informácií, ako aj reakcie na ne; c) v rámci rozhodovania o uložení pokuty prvostupňový orgán verejnej správy odmietol akceptovať listinné dôkazy preukazujúci skutkový stav veci, t. j. že žalobca poskytuje v rámci svojho podnikania pre objednávateľov zabezpečenie usporiadateľských služieb v zmysle zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí (ďalej len „zákon č. 1/2014 Z. z.“), ktoré v prípade potreby zabezpečuje prostredníctvom zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci z 02.12.2019; d) prvostupňový orgán verejnej správy odmietol akceptovať predložené dôkazné prostriedky preukazujúce skutočnosť, že fyzické osoby dopytované pri výkone inšpekcie dňa 15.10.2022 (s výnimkou D. Q.) sú zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. a na strane žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z., čo odôvodnil tým, že ani jedna z fyzických osôb sa v čase spisovania zápisníc o podaní informácie nevyjadrila, že má uzatvorenú dohodu s českou spoločnosťou, neuviedli ani meno J. R., pričom inšpektormi práce neboli na túto skutočnosť dopytovaní. K pochybeniu v súvislosti s prítomnosťou zamestnancov spoločnosti BALJKA CZECH s.r.o. Praha došlo podľa žalobcu zo strany tejto spoločnosti, keď ako hosťujúci zamestnávateľ neoznámil cezhraničné vyslanie svojich zamestnancov Národnému inšpektorátu práce, za čo však žalobca nenesie zodpovednosť a nemôže byť sankcionovaný; e) pri svojich záveroch prvostupňový orgán vychádzal z toho, že kontrolované osoby mali oblečené vesty s logom BALJAK s.r.o. a že kontrolované subjekty označili za svojho zamestnávateľa BALJAK s.r.o., resp. SBS BALJAK s.r.o.; f) za neopodstatnenú považoval prvostupňový orgán verejnej správy námietku, že kontrolovaným osobám boli zo strany inšpektorky kladené otázky v silne časovo vypätej situácii (tesne pred začiatkom hromadného športového podujatia), ako aj to, že tieto nemali vedomosť o existencii viacerých subjektov, v obchodnom mene ktorých sa nachádza reťazec BALJAK, a preto označovali svojho zamestnávateľa chybne, pričom v tomto smere nevykonal žalobcom navrhovaný doplňujúci výsluch kontrolovaných osôb a ich opätovné vypočutie nepovažoval za potrebné. Z obsahu Protokolu a jeho Dodatku č. 1 je podľa žalobcu zrejmé, že ani sama inšpektorka práce neprikladá rozdielnosti obchodných mien adekvátny právny ani faktický význam; g) prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal so skutočnosťou, že niektoré osoby kontrolované počas inšpekcie označovali ako svojho zamestnávateľa BALJAK s.r.o., ale aj SBS BALJAK; h) prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal s vlastným rozporom v úvahe, keď na jednej strane za relevantný dôkaz o existencii faktického pracovnoprávneho vzťahu považoval odev s údajným označením žalobcu, na druhej strane však nereflektoval na zistenie, že jedna z kontrolovaných osôb mala na sebe odev s označením AS Trenčín; i) prvostupňový orgán verejnej správy bez prijateľného vysvetlenia odmietol vykonať žalobcom navrhované dokazovanie dopytom u spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Praha o existencii pracovnoprávnych vzťahov s osobami kontrolovanými pri výkone inšpekcie u žalobcu dňa 15.10.2022 a výsluchom svedkov - fyzických osôb dopytovaných pri výkone inšpekcie dňa 15.10.2022, ako aj A. B. C. - konateľa žalobcu a p. J. R. - konateľky BALJAK CZECH s.r.o.;

j) namiesto vykonania dopytu v spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. boli listinné dôkazy predložené žalobcom bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, len na základe subjektívnej úvahy prvostupňového orgánu verejnej správy, vyhodnotené ako účelové; k) prvostupňový orgán verejnej správy nenariadil ústne pojednávanie, počas ktorého mohli byť navrhovaným svedkom kladené otázky; takýto postup podľa žalobcu neobstojí, pretože základným cieľom správneho konania je riadne a spoľahlivé zistenie skutkového stavu a v tomto prípade, keď vzniklo toľko rozporov a nejasností, bolo potrebné pojednávanie nariadiť; l) prvostupňový orgán verejnej správy pri vydaní rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho záveru, že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. výkon činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom prevádzkovateľa strážnej služby, ktorú činnosť má žalobca v obchodnom registri uvedenú v predmete činnosti. Žalobca v tejto súvislosti prezentoval svoj právny názor na otázku, v akom rozsahu sa v takomto prípade zabezpečuje bezpečnostná služba, resp. usporiadateľská služba, pričom mal za to, že zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (ďalej len „zákon č. 473/2005 Z. z.“) pri výkone organizovania športových podujatí koliduje so zákonom č. 1/2014 Z. z. Poukázal na právny názor delegátov SFZ a SZĽH, podľa ktorého v tomto prípade je prioritným zákonom zákon č. 1/2004 Z. z., a preto podľa žalobcu nemožno akceptovať, aby sa prvostupňový orgán verejnej správy „účelovo“ odvolával na zákon č. 473/2005 Z. z. a ignoroval zákon č. 1/2014 Z. z., podľa ktorého je zrejmé, že predmet činnosti žalobcu je pre výkon usporiadateľskej služby v zmysle § 8 zákona č. 1/2014 Z. z. nepostačujúci a túto preto zabezpečuje v kooperácii so spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. Praha. Z vyššie uvedených dôvodov uplatnených v odvolaní mal žalobca za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vykazuje znaky nezákonnosti, je v rozpore s právnymi predpismi a vôbec nemalo byť vydané. Sankcia uložená prvostupňovým rozhodnutím je podľa žalobcu v rozpore s objektívnym právom, nakoľko k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. nedošlo, pretože fyzické osoby kontrolované počas výkonu inšpekcie dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod. na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín, a. s. (s výnimkou Mgr. Ondáka) boli zamestnancami BALJAK CZECH s.r.o. Praha. 13. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že v rámci svojho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu žiadal, aby žalovaný ako odvolací správny orgán odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil, avšak žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný pritom vychádzal zo skutkových a právnych záverov prvostupňového orgánu verejnej správy a na ich podklade, ignorujúc potrebu riadneho zistenia skutkového stavu a akútnu potrebu doplnenia dokazovania, v celom rozsahu prevzal právne a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôkazné prostriedky navrhované žalobcom subjektívne bez ich vykonania vyhodnotil ako „ ... nespôsobilé zmeniť právny pohľad na vec...“ a rovnako ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol na základe svojich predpokladov a domnienok, s jedinou motiváciou uložiť žalobcovi sankciu. Žalobca tvrdil, že v rámci správneho konania tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán verejnej správy, dospeli na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, že fyzické osoby dopytované pri výkone inšpekcie dňa 15.10.2022, s výnimkou D. Q., sú zamestnancami spoločnosti BALJAK s.r.o. a na jeho strane došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. V dôsledku týchto nesprávnych skutkových a právnych záverov bola podľa žalobcu následne nelegitímne uložená žalobcovi peňažná sankcia. 14. S poukazom na ustanovenia § 119, § 120 písm. a) a b), § 123 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. f) a § 197 SSP žalobca následne za účelom zistenia skutočného skutkového stavu navrhol vykonať dôkazy, ktoré navrhol vykonať už v správnom konaní, a ktoré ani prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný tendenčne nevykonali: a) dopyt u spoločnosti BALJAK CZECH, s.r.o. Praha o existencii pracovnoprávnych vzťahov a ich priebehu s osobami kontrolovanými pri výkone inšpekcie u žalobcu dňa 15.10.2022 a b) výsluch nasledujúcich svedkov: D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N., D. C., D. A. Q., A. B. C. a J. R.. Následne s poukazom na § 2 ods. 1, § 5 ods. 2 a 3, § 177 ods. 1, § 191 ods. 1 a § 191 ods. 3 písm. a) SSP žalobca navrhol, aby správny súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca v správnej žalobe s poukazom na § 185 písm. a) SSP súčasne navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe s odôvodnením, že sankcia uložená napadnutým rozhodnutím je pre žalobcu likvidačná.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18. apríla 2024 odkázal v plnom rozsahu na svoju právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorej sa náležite vysporiadal so vznesenými námietkami žalobcu prezentovanými v bodoch a) až l) podanej žaloby. Táto žaloba totiž rekapituluje odvolanie žalobcu v správnom konaní, splnomocnená zástupkyňa neuvádza, v čom konkrétne vidí nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť úvah žalovaného ako odvolacieho orgánu (aj v žalobe je výslovne rozporovaný len postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy). Tvrdenie, že „v rámci správneho konania aj druhostupňový orgán dospel na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom“, je preto v prípade podanej žaloby neodôvodnené a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd je predovšetkým súdom právnym, nie skutkovým, žalovaný nevidí dôvod vyhovieť žiadosti žalobcu o vykonanie navrhovaných dôkazov na súdnom pojednávaní s cieľom dodatočného spochybnenia rozhodnutia žalovaného. Žalovaný akcentoval, že preukázanie nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona číslo 82/2005 Z. z. býva a aj v tomto prípade je postavené na bezprostredných výpovediach dotknutých osôb k okolnostiam práce, pri ktorej boli skontrolované. Práve takéto výpovede poskytnú neskreslený obraz o tom, kto zadáva týmto osobám prácu, s kým sa na výkone práce dohodli a v prospech koho tak činia. Zápisnice o podaní informácie zachytávajú prvotnú informáciu dotknutých osôb o ich práci a sú vyhotovené v čase, kedy zamestnávateľ ešte nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného predstavujú hodnoverný dôkaz na účely preukázania skutkového stavu veci. V tomto prípade je formulácia vyhotovených Zápisníc jednoznačná, dotknuté osoby podľa svojich vyjadrení vykonávali prácu pre žalobcu (nie pre žalobcom zmieňovanú českú spoločnosť), na základe dohody s p. B. C., ktorý je jediným konateľom žalobcu a podľa informácií podaných väčšinou z nich im prácu zadeľoval p. Q., bezpečnostný manažér, ako poverený zástupca žalobcu. Činnosť dotknutých osôb spočívala vo výkone SBS, resp. v práci strážnika (viď Zoznamy kontrolovaných osôb, v ktorých je takto poskytnutá informácia potvrdená podpismi kontrolovaných dotknutých osôb), čo korešponduje so Zmluvou o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby zo dňa 30.09.2022 uzatvorenou medzi žalobcom ako dodávateľom a AS Trenčín a.s. ako objednávateľom, a tiež s predmetom podnikania žalobcu. Žalobca teda dotknutými osobami plnil svoje dojednané úlohy, a to i v rozhodujúcom čase, o čom svedčí Zoznam SBS AS Trenčín - Skalica deklarujúci to, že dňa 15.10.2022 v čase od 16,30 hod. do 20,30 hod. boli dotknuté osoby činné na pozícii „SBS zásah“, resp. „VT - vedúci tímu JUH“. Právny záver o využívaní práce dotknutých osôb žalobcom vo svoj prospech je preto podľa žalovaného namieste. Pokiaľ ide o naplnenie atribútov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, aj túto skutočnosť žalovaný považuje za preukázanú s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, str. 3. Žalovaný poukázal na to, že žiadna z dotknutých osôb (ani p. Q.) pred inšpektormi práce nevypovedala, že sú zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., (v mene ktorej koná p. J. R.), a že boli poskytnutí žalobcovi na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 02.12.2019. Naopak, žalobcu ako svojho zamestnávateľa označili jednoznačne a bez zaváhania, pričom námietka žalobcu, že p. C. uviedol inú firmu, pre ktorú pracuje (SBS BALJAK s.r.o.), ako liberačný tiež neobstojí, keďže je zrejmé, že takáto spoločnosť neexistuje. Žalovaný ďalej uviedol, že dotknuté fyzické osoby nemožno považovať ani za vyslaných zamestnancov podľa § 5 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce, pretože v tomto prípade nebolo preukázané, že dotknuté osoby bežne pracujú v inom členskom štáte EÚ. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/56/2019 zo dňa 17.02.2022 vydaný v obdobnom prípade. Náležité hodnotenie žalobcom dodatočne doložených dôkazov, ktoré mali poskytovať oporu jeho tvrdeniu o príslušnosti dotknutých osôb k českej spoločnosti (Dohody o provedení práce a údajné Vyhlásenie D. E.), je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zo zabezpečených dôkazov bol podľa žalovaného jednoznačne a presne zistený skutkový stav, prvostupňový orgán verejnej správy sankcionovaný správny delikt náležite v správnom konaní preukázal a uviedol správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení zisteného skutkového stavu a následnom právnom posúdení veci. Žalovaný preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy posúdil ako zákonné, zachovávajúce zásady správneho konania a trestania, rozhodnutie žalovaného bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Replika žalobcu 16. Žalobca sa v replike k vyjadreniu žalovaného vyjadril k tvrdeniam žalovaného. K tvrdeniu, že žalobca v správnej žalobe neuviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť úvah žalovaného, poukázal na obsah podanej žaloby str. 4, kde definuje nezákonnosť rozhodnutia

a nesprávnosť úvah žalovaného, keď podľa žalobcu žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkových a právnych záverov prvostupňového orgánu verejnej správy, ignoroval potrebu riadneho zistenia skutkového stavu a potrebu doplnenia dokazovania a v celom rozsahu prevzal právne a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôkazné prostriedky navrhované žalobcom subjektívne, bez ich vykonania, vyhodnotil ako nespôsobilé zmeniť právny pohľad na vec, rozhodol na základe svojich predpokladov a domnienok, s motiváciou uložiť žalobcovi sankciu. Žalobca mal za to, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán verejnej správy dospeli na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, že fyzické osoby dopytované pri výkone inšpekcie práce dňa 15.10.2022 sú zamestnancami žalobcu a že na jeho strane došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z., v dôsledku čoho bola žalobcovi následne nelegitímne uložená peňažná sankcia. K hodnoteniu poskytnutých výpovedí dotknutých osôb orgánmi verejnej správy žalobca uviedol, že bezprostredné výpovede dotknutých osôb k okolnostiam práce, pri ktorej boli kontrolované, by mohli byť pre vec relevantné len vtedy, ak by bol výsluch týchto osôb vedený objektívne, s presne definovaným obsahom otázok a s cieľom riadneho zistenia skutkového stavu, čo podľa žalobcu nebolo cieľom inšpektorov vykonávajúcich kontrolu. Tvrdil, že inšpektori ešte pred začatím výsluchov dotknutých osôb disponovali informáciou od D. Q., že sa jedná o zamestnancov obchodnej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., ktorí boli svojím zamestnávateľom poskytnutí žalobcovi na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 02.12.2019, preto podľa žalobcu nič nebránilo inšpektorom položiť v tomto smere otázku, resp. doplňujúcu otázku dopytovaným osobám tak, aby tieto osoby mohli svoju odpoveď precizovať. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo ani prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nevykonali dokazovanie navrhnuté žalobcom. Vzhľadom na uvedené obsah výpovedí dotknutých osôb zachytený v Zápisnici, v ktorej inšpektorka odmietla podľa tvrdenia žalobcu protokoláciu vstupných informácií poskytnutých D. Q., ako aj reakcie na tieto informácie, nemožno považovať za relevantný a neskreslený. Žalobca nespochybnil, že dotknuté osoby vykonávali pre neho prácu, jednalo sa však u zamestnancov obchodnej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., ktorí boli žalobcovi poskytnutí ich zamestnávateľom na základe zmluvy. Podľa žalobcu si dotknuté osoby vypočúvané inšpektormi neuvedomovali význam presného označenia obchodného mena zamestnávateľa, počas vedenia výsluchov mal byť nedostatok právneho vedomia dopytovaných zohľadnený a prípadné nepresnosti a neurčitosti v ich vyjadreniach mali byť odstránené. K tvrdeniu žalovaného, že dotknuté fyzické osoby nemožno považovať ani za vyslaných zamestnancov podľa § 5 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce žalovaný uviedol, že skutočnosť, či ide o vyslaného pracovníka sa posudzuje podľa práva štátu vyslania, a preto nie je § 5 ods. 8 Zákonníka práce možné aplikovať pre účely tohto konania. Otázka, či sa v prípade dotknutých osôb jednalo alebo nejednalo o zamestnancov vyslaných zamestnávateľom BALJAK CZECH s.r.o. nebola podľa žalobcu doposiaľ riešená, keďže orgány verejnej správy presadzovali hypotézu, že sa jedná o zamestnancov žalobcu a odmietli vykonať dokazovanie preukazujúce opak. Duplika žalovaného 17. Žalovaný v duplike k replike žalobcu vyjadril presvedčenie o správnosti svojho postupu, v rámci ktorého za vecne správne označil uloženie pokuty žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, pretože v zápisnici zachytené bezprostredné reakcie dotknutých osôb jednoznačne preukazujú protiprávnosť konania žalobcu, dotknuté osoby neboli navádzané na konkrétne odpovede a skutočnosť, že by pracovali pre českú spoločnosť, neuviedli. Subjekt, s ktorým sa dotknuté osoby dohodli na výkone práce zadefinovali aj menom jediného konateľa žalobcu p. C., a preto úvahy právnej zástupkyne žalobcu, že došlo k zámene zodpovednej osoby, sú nedôvodné. Vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov by podľa žalovaného neprispelo k objasneniu stavu veci. Výpovede dotknutých osôb boli jednoznačné, bez existencie rozporov, aj D. Q. výslovne uviedol, že ho majiteľ p. C. poveril, aby riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase v zmysle Zákona o športe. Nebol preto dôvod pristúpiť k dodatočnému výsluchu konateľa žalobcu, ani konateľky českej spoločnosti, o účasti ktorej sa na zápase inšpektorom práce žiadna z kontrolovaných osôb nezmienila. Nepreukázanosť štatútu dotknutých osôb ako vyslaných zamestnancov v spojení s demonštráciou naplnenia znakov závislej práce na obsahu vyhotovených Zápisníc o podaní informácie, a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, sú podľa žalovaného predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu za správny delikt nelegálneho zamestnávania, ktorého spáchanie orgány inšpekcie práce pokladali sa preukázané. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Správny súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Uznesením sp. zn 1S/14/2023 - 88 zo dňa 9. mája 2024 tak, že návrh s poukazom na § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. mája 2024. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 19. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní (za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti žalovaného, ktorý písomne ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 20. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov uvedených v správnej žalobe. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného považovala za arbitrárne, vykazujúce vady v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a žiadala, aby rozhodnutia boli zrušené. Za nesprávny považovala právny názor žalovaného, že usporiadavanie športových činností je možné vykonávať prostredníctvom spoločnosti, ktorá vykonáva strážnu službu. Tvrdila, že Živnostenský zákon nepozná pojem „usporiadateľská činnosť“, a preto bola založená spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o., prostredníctvom ktorej na základe zmluvného základu vykonáva táto spoločnosť usporiadateľskú činnosť pri usporiadaní športových podujatí aj na území Slovenskej republiky. Podľa zástupkyne žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávnej premisy, že všetky kontrolované osoby musia byť zamestnancami žalobcu, a to napriek tomu, že D. Q., zamestnanec žalobcu, mal informovať inšpektorku v priebehu inšpekcie práce, že tieto osoby sú zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. O tejto skutočnosti žalobca nemá dôkaz, pretože inšpektorka podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu uvedenú informáciu odmietla uviesť do zápisnice. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy uložili pokutu subjektu, ktorý neporušil ustanovenia Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Zisťovanie skutkového stavu preto nebolo vykonané správne a dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať, neboli vykonané, resp. boli odmietnuté. Závery žalovaného nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo žalobca mal namietať v správnej žalobe poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Prvostupňový orgán verejnej správy sa podľa zástupkyne žalobcu nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že kontrolované fyzické osoby nie sú jeho zamestnancami. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla doplniť dokazovanie predložením spisového materiálu vo veci vykonanej kontroly zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. v obdobnej veci, kedy Inšpektorát práce Žilina rovnaké dohody, ako boli predložené v prejednávanom prípade, vyhodnotil odlišne. Zároveň tvrdila, že inšpektori práce nesprávne kládli otázky, tieto boli kapciózne, resp. navádzacie. 21. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že všetkých sedem fyzických osôb vypovedalo počas výkonu inšpekcie práce v časovej tiesni a pod nátlakom, ktorú skutočnosť by tieto fyzické osoby potvrdili, ak by boli vypočuté. Orgány verejnej správy použili pre uloženie pokuty ako jediný dôkaz práve Zápisnice, kde zamestnanci vypovedali za okolností, keď im nebolo umožnené objasniť, čo vlastne vykonávali a koho boli zamestnancami. Podľa jeho názoru nebolo došetrené, či tieto fyzické osoby vykonávali svoju činnosť tak, ako to tvrdí žalobca, t. j. že žalobca si na základe zmluvy v subdodávke objednal uvedené fyzické osoby od inej spoločnosti. Na pojednávaní objasňoval otázku organizovania športových podujatí s tým, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou AS Trenčín a.s., pričom žalobca nevykonáva túto činnosť len prostredníctvom svojich zamestnancov, ale prenajíma si aj iných zamestnancov od iných spoločností. Na uvedenú skutočnosť navrhol vypočuť p. Q. a uvedené fyzické osoby, pričom zdôraznil, že inšpekcia práce bola vykonaná na základe nejakého udania, kde inšpektori práce išli na uvedený zápas s cieľom vykonať inšpekciu a už vopred vedeli, k akým výsledkom dospejú a že uložia žalobcovi pokutu. Toto udanie podľa názoru konateľa žalobcu ovplyvnilo celý výkon inšpekcie a aj jej výsledok. Konateľ žalobcu uviedol, že vzhľadom na výšku uloženej pokuty navrhli, aby bol došetrený skutkový stav a aby boli fyzické osoby opakovane vypočuté za účelom ozrejmenia svojich pôvodných výpovedí. Pokiaľ orgány verejnej správy vnímali oblečenie týchto fyzických osôb (vesty) ako dôkaz, že títo sú zamestnancami žalobcu, toto je nesprávne. Konateľ žalobcu uviedol, že siedmi zamestnanci boli od spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. poskytnutí na vykonávanie SBS služby, okrem N. K., ktorý mal vykonávať funkciu usporiadateľa. Po predložení dôkazu označeného ako „Zoznam SBS“

konateľ žalobcu uviedol, že označenie „SBS Zásah“ alebo „SBS“ znamená aj „usporiadateľ“, čo podľa neho vyplýva zo zákona č. 1/2014 Z. z. Ďalej uviedol, že žalobca nechcel podvádzať a takýto model výkonu činnosti žalobcu nebol dodatočne vymyslený, o čom svedčí aj inšpekcia práce vykonaná v Žiline. 22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 26. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z. v znení úč. k 15.10.2022 (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 29. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie,

e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. 30. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 31. Podľa § 14 ods. 1, ods. 3 Zákona o inšpekcii práce (1) Protokol obsahuje a) označenie inšpektorátu práce, b) meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, c) označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, d) miesto a čas vykonania inšpekcie práce, e) predmet inšpekcie práce, f) zistené porušenia predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, g) podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, h) stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu podľa písmena g), i) vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b), j)dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak boli preukázané, v prípade zistenia porušenia zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, k) navrhnuté a uložené opatrenia a uložené povinnosti podľa odseku 2, l) poučenie o možnosti podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, ak protokolom sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, m) dátum vypracovania protokolu, n) dátum prerokovania protokolu, o) podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. (3) Kontrolovaný zamestnávateľ alebo kontrolovaná fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, má právo na prerokovanie protokolu a na vyjadrenie sa k jeho obsahu. 32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 33. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku,

ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 34. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 8 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 36. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 37. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 38. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2023 (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 82/2005 Z. z. (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

41. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 82/2005 Z. z. (1) Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce. (2) Kontrolou podľa odseku 1 nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov.10) Orgán vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu je povinný spolupracovať s inšpektorátom práce a poskytovať mu informácie v rozsahu svojej pôsobnosti na účely kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a plnenia povinností podľa osobitného predpisu.10a) (3) Právnická osoba a fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu;10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.8) (4) Fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,11) c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku. 42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 14 000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod. využíval na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a. s. závislú prácu siedmich fyzických osôb, ktoré vykonávali závislú prácu - službu SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. 44. Žalobca správnu žalobu formuloval takým spôsobom, že poukázal na vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, doslovne odcitoval text podaného odvolania a skonštatoval, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vykazuje znaky nezákonnosti a vôbec nemalo byť vydané, uložená sankcia je v rozpore s objektívnym právom, nakoľko k žiadnemu porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 82/2005 Z. z. nedošlo, pretože sedem kontrolovaných fyzických osôb bolo zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Následne žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa žalobcu „pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových a právnych záverov prvostupňového orgánu verejnej správy a na ich podklade ignorujúc potrebu riadneho zistenia skutkového stavu a potrebu doplnenia dokazovania prevzal v celom rozsahu právne a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy, dôkazné prostriedky navrhované žalobcom bez ich vykonania vyhodnotil ako „nespôsobilé zmeniť právny pohľad na vec“ a rozhodol na základe svojich predpokladov a domnienok, s motiváciou uložiť žalobcovi sankciu. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že tak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný dospeli na základe

nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, že sedem kontrolovaných fyzických osôb sú zamestnancami žalobcu a že došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 82/2005 Z. z., v dôsledku čoho bola žalobcovi nelegitímne uložená peňažná sankcia. Vyššie uvedeným spôsobom formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom rozhoduje na základe včas podanej správnej žaloby. Predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu, pričom žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné (žalobné body). Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody žalobca v správnej žalobe uplatňuje a aké argumenty uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu alebo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nemôže vychádzať ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. 45. Pokiaľ teda žalobca koncipoval správnu žalobu tak, že niektoré žalobné body uviedol všeobecne, niektoré vo forme nesúhlasu so závermi orgánu verejnej správy, resp. vo forme polemiky s názormi orgánu verejnej správy, z takto formulovaných žalobných dôvodov nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného s tým, že už v správnej žalobe uviedla ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP, k čomu správny súd uvádza, že na konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (pre jeho nepreskúmateľnosť) nepostačuje púhy odkaz žalobcu v správnej žalobe na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ani tvrdenie o jeho arbitrárnosti. Žalobca v prípade uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného musí konkretizovať, či rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, prípadne v čom konkrétne jeho nepreskúmateľnosť spočíva, ktoré náležitosti, resp. skutočnosti v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného absentujú, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu bolo porušené a aký to má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Správna žaloba takúto námietku neobsahuje, a preto k nej správny súd nemohol prihliadať. Tvrdenia žalobcu, že sankcia uložená žalobcovi je v rozpore s objektívnym právom, že nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. a tvrdenie, že kontrolované fyzické osoby boli zamestnancami BALJAK CZECH s.r.o. Praha, sú len všeobecnými tvrdeniami, bez akejkoľvek konkretizácie a argumentácie, predstavujú vyjadrenie nesúhlasu žalobcu so závermi žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vyplývajúcimi z rozhodnutí, pričom žalobca opäť konkrétne neuviedol, ktoré ustanovenia ktorého právneho predpisu boli vydanými rozhodnutiami porušené a akým spôsobom rozhodnutia, resp. postup orgánov verejnej správy, zasiahli do práv žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy v predmetnej veci rozhodli na základe svojich predpokladov a domnienok s jedinou motiváciou uložiť žalobcovi sankciu, je rovnako všeobecné, nekonkrétne a nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia, ani v obsahu administratívneho spisu. Obdobne tvrdenia, že v rámci správneho konania bol nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav a v dôsledku nesprávnych skutkových a právnych záverov bola žalobcovi nelegitímne uložená peňažná sankcia, predstavujú len prezentáciu vlastného názoru žalobcu, bez konkretizácie a riadneho odôvodnenia konkrétnymi skutkovými, resp. právnymi argumentami. Z takto uplatnených všeobecne formulovaných žalobných dôvodov nebolo možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

46. Žalobca v správnej žalobe navrhol vykonať dokazovanie a) dopytom u spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. o existencii pracovnoprávnych vzťahov s fyzickými osobami kontrolovanými pri výkone inšpekcie práce u žalobcu dňa 15.10.2022, pričom nekonkretizoval, aký vplyv by malo vykonanie tohto dôkazu na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, resp. na zistenia vyplývajúce z výkonu inšpekcie práce a na závery orgánov verejnej správy vyplývajúce z vykonaného dokazovania, neuviedol ani žiadnu argumentáciu vo vzťahu k orgánmi verejnej správy vykonanému vyhodnoteniu žalobcom dodatočne predložených Dohôd o prevedení práce s uvedenými fyzickými osobami, resp. k ostatným dôkazom, na základe vykonania ktorých dospeli orgány verejnej správy k záveru, že žalobca porušil ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z.; b) výsluchom svedkov - siedmich kontrolovaných fyzických osôb, ako aj D. Q. zamestnanca žalobcu, konateľa žalobcu a p. J. R., pričom vo vzťahu k navrhnutým výsluchom svedkov v správnej žalobe neuviedol, na aké tvrdenia navrhuje označených svedkov vypočuť, resp. opakovane vypočuť, ktoré skutočnosti by mali svedkovia potvrdiť a aký by mali výpovede uvedených osôb vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže (t. j. nemá povinnosť) doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Správny súd považoval skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy za dostatočne zistený a pri zohľadnení zásady plnej jurisdikcie neaplikoval ustanovenie § 197 SSP a ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy (okrem vypočutia konateľa žalobcu na pojednávaní) nevykonal. Citované ust. § 197 SSP sa týka konaní vo veciach správneho trestania, v ktorých je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým ale nie je viazaný. Správny súd môže doplniť dokazovanie, avšak už z povahy správneho súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na úvahe správneho súdu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým. Keďže správny súd pri postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy v preskúmavanej veci nezistil skutkové ani procesnoprávne pochybenia, majúc za to, že orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav a tento správne právne posúdili, správny súd ďalšie dokazovanie nevykonával. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla vypočuť konateľa žalobcu (ktorého obsah výpovede je uvedený v bode 21. tohto rozsudku), ktorý tvrdil, že sedem kontrolovaných fyzických osôb vypovedalo v časovej tiesni a pod nátlakom, spochybnil spôsob vypočutia týchto fyzických osôb inšpektormi práce a mal za to, že inšpektori práce vykonali inšpekciu práce na základe udania, čo malo ovplyvniť priebeh ako aj výsledok inšpekcie. Na uvedené tvrdenia však konateľ žalobcu nepredložil žiadne dôkazy, pričom tieto tvrdenia sú zároveň v rozpore s obsahom dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise (napr. Zápisnice o podaní informácie kontrolovanými fyzickými osobami dňa 15.10.2022, v ktorých boli kontrolované osoby riadne poučené podľa § 16 ods. 5 zákona č. 126/2006 Z. z. a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), Protokol zo dňa 02.11.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 08.11.2022). K navrhovanému vypočutiu svedka D. Q., zamestnanca žalobcu, ktorý by mal podľa tvrdenia konateľa žalobcu pri výsluchu potvrdiť, že vopred informoval inšpektorov práce o tom, že kontrolované fyzické osoby neboli zamestnancami žalobcu, čo malo byť inšpektormi práce odmietnuté zaznamenať do zápisnice, správny súd uvádza, že navrhovaný výsluch nevykonal vzhľadom na dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisu, na D. Q. predložené listiny počas výkonu inšpekcie práce dňa 15.10.2022 (Zoznam SBS AS Trenčín - Skalica z 15.10.2022, Zmluva o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby uzatvorená medzi objednávateľom: AS Trečnín a.s. a dodávateľom: Súkromná bezpečnostná služba BALJAK s.r.o., Žilina zo dňa 30.09.2022, ako aj obsah Zápisnice o podaní informácie zo dňa 15.10.2002, v ktorej D. Q. (po náležitom poučení) spontánne odpovedal na otázky inšpektorov práce, pričom každú jednotlivú odpoveď opatril vlastnoručným podpisom, bez uvedenia výhrady o nemožnosti zaznamenania nejakých údajov alebo doplnenia výpovede). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zamestnanec žalobcu D. Q. do Zápisnice dňa 15.10.2022 výslovne uviedol, že ho „majiteľ p. C. poveril, aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase“, čo spochybňuje tvrdenie konateľa žalobcu o tom, že D. Q. mal inšpektorov práce informovať, že kontrolované fyzické osoby nie sú zamestnancami žalobcu. Navyše túto skutočnosť konateľ žalobcu ani nenamietal pri svojom prvotnom úkone (po oboznámení sa s obsahom Protokolu o výsledku inšpekcie práce pri jeho prerokovaní dňa 02.11.2022) a ani neuviedol, aký by táto skutočnosť mala mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 47. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v rámci návrhu na vykonanie dokazovania konštatoval, že navrhuje vykonať dôkazy, ktoré navrhoval vykonať už v správnom konaní, ktoré tak prvostupňový orgán verejnej správy ako ani žalovaný „tendenčne nevykonali“, správny súd (tak ako už bolo vyššie uvedené v bodoch 44. a 45. tohto rozsudku) konštatuje, že na základe takto všeobecne uplatnenej námietky

(o nevykonaní dokazovania orgánmi verejnej správy) nemožno konštatovať nezákonnosť postupu a následne rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pre relevanciu takejto námietky nepostačuje len tvrdenie o „tendenčne nevykonanom dokazovaní“, bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu a z akých dôvodov bolo postupom orgánov verejnej správy porušené, na aké tvrdenia boli žalobcom označené dôkazy navrhnuté, ktoré skutočnosti uvedenými dôkazmi mali byť preukázané, aký by malo vykonanie uvedených dôkazov vplyv na zistenia relevantné pre vyvodenie záverov orgánov verejnej správy, resp. na zistenie skutkového stavu alebo následného právneho posúdenia. Žalobcovu námietku správny súd považoval za nekonkrétnu. Vo všeobecnosti však správny súd uvádza, že vykonávanie dôkazov patrí orgánu verejnej správy, ktorý vykonáva dokazovanie postupom podľa § 34 Správneho poriadku a ktorý je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods.1 Správneho poriadku). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR i Ústavného súdu SR navyše vyplýva, že orgán verejnej správy v prípade, ak účastník konania navrhne vykonanie nejakého dôkazu, nie je povinný uvedený dôkaz bezpodmienečne vykonať, avšak v prípade, ak navrhovaný dôkaz nevykoná, musí tento svoj postup odôvodniť, t. j. v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť dôvody a úvahu, z ktorej bude pre účastníka konania zrejmé, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Správny súd v preskúmanom prípade konštatuje, že tak prvostupňový orgán verejnej správy ako i žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľne uviedli, z akých dôvodov žalobcom navrhované dôkazy nevykonali a žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k týmto dôvodom, resp. k úvahe orgánov verejnej správy, konkrétne neuviedol argumentáciu, v čom bol takýto postup v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania. Správny súd nie je oprávnený tieto dôvody za žalobcu vyhľadávať, formulovať alebo vyvodzovať z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí alebo z obsahu administratívneho spisu. 48. Pre úplnosť však správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade orgány verejnej správy dôkazy zabezpečili v súlade so zákonom, vyhodnotili ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, v súlade s ich obsahom a v súlade so zásadami logického uvažovania. Rovnako ako orgány verejnej správy, ani správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by mali byť žalobcom navrhované dôkazy vykonané, resp. nezistil dôvody doplniť dokazovanie opätovným výsluchom už vypočutých fyzických osôb formou svedeckej výpovede. Argumentácia žalobcu, resp. právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní (nachádzajúca sa len v rovine neosvedčených tvrdení), smerujúca k spochybneniu okolností, za ktorých kontrolované fyzické osoby poskytovali inšpektorom práce vysvetlenia, a teda dostatočnosti dôkaznej sily Zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku, ktoré boli spísané inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce dňa 15.10.2022, nepovažuje správny súd za právne relevantnú, pretože v rámci správneho konania o uložení sankcie sú tieto Zápisnice o podaní vysvetlenia zákonnými dôkazmi vykonanými v rámci procesného postupu inšpekcie práce (vykonané podľa Zákona o inšpekcii práce). Takýto podklad pre rozhodovanie priamo predpokladá ustanovenie § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého boli predmetné vysvetlenia kontrolovanými fyzickými osobami podané. Zápisnica inšpektora práce o podanom vysvetlení kontrolovanou fyzickou osobou podľa Zákona o inšpekcii práce je spôsobilá byť dôkazom a ak sa v konaní nevyskytnú osobitné okolnosti, nie je potrebné túto osobu opätovne vypočúvať ako svedka. Takýto záver zodpovedá aj ustálenej judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 7Ssk83/2021 zo dňa 27.06.2023 a tam citovaná judikatúra, Rozsudok NSS SR sp. zn. 6Ssk/112/2023 zo dňa 30.04.2024). Žalobca bol o týchto podkladoch riadne a včas informovaný, mohol sa k nim vyjadrovať, navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uplatňovať svoje procesné práva v administratívnom konaní. V predmetnej veci orgány verejnej správy podľa správneho súdu postupovali správne, ak nevzhliadli dôvod opätovného vypočutia týchto osôb formou svedeckej výpovede, a to vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko zistené skutočnosti (porušenie Zákona o nelegálnom zamestnávaní žalobcom v súvislosti so zamestnávaním predmetných siedmich fyzických osôb) vyplývajú z obstaraných podkladov. Naopak, tvrdenie konateľa žalobcu, že sedem fyzických osôb nevykonávalo žiadnu prácu pre žalobcu, pretože boli zamestnancami inej spoločnosti (BALJAK CZECH s.r.o.), a teda nešlo o nelegálne zamestnávanie, je v rozpore s informáciami podanými samotnými siedmimi fyzickými osobami do Zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku žalobcu dňa 15.10.2022. Požiadavka žalobcu počas administratívneho konania na opätovné vypočutie uvedených fyzických osôb v prítomnosti právnika žalobcu za účelom zistenia dôvodov ich prítomnosti na pracovisku teda podľa správneho súdu nebola opodstatnená s prihliadnutím na dôkazy získané v rámci administratívneho konania.

Nosnými dôkazmi sú v tomto prípade Zápisnice o poskytnutí informácie fyzickými osobami: D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N. a D. C., ktorých súčasťou je poučenie menovaných osôb o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane poučenia o následkoch za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácií a ich vlastnoručný podpis (pri každej odpovedi na jednotlivú otázku). Pre vyhodnotenie hodnovernosti vyjadrení týchto osôb ako dôkazov bolo rozhodujúce, že všetky skutočnosti uviedli po náležitom poučení, bezprostredne počas kontroly, bez prípravy, spontánne, bez možnosti ovplyvňovania, resp. bez možnosti dohody na obsahu tejto výpovede (poskytnutí informácie) so žalobcom, resp. ním povereným zamestnancom alebo právnikom žalobcu. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že fyzické osoby poskytovali informácie inšpektorom práce v časovej tiesni (čo vyplýva z časových údajov vypočutia jednotlivých osôb uvedených v jednotlivých Zápisniciach, pričom fyzické osoby sa v čase podania informácie do Zápisníc nachádzali už na svojich konkrétnych stanovištiach a predmetný zápas začal až o 18.00 hod.) a už vôbec neboli žalobcom predložené žiadne dôkazy o jeho tvrdení, že kontrolované fyzické osoby vypovedali pod nátlakom. 49. Žalobca na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie o predloženie spisového materiálu vo veci kontroly vykonanej Inšpektorátom práce Žilina, predmetom ktorej mala byť kontrola zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., o výsledku ktorej zástupkyňa žalobcu predložila Protokol zo dňa 14.03.2023 tvrdiac, že sa jednalo o totožnú situáciu, kde obdobné dohody o vykonaní práce boli posúdené inak ako v preskúmavanom prípade, pričom nešpecifikovala atribúty, podľa ktorých by sa malo jednať o totožný prípad, ani aký vplyv by malo vykonanie navrhovaného dôkazu na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Z obsahu Protokolu vydaného Inšpektorátom práce Žilina dňa 14.03.2023 vo veci vykonanej inšpekcie práce u subjektu BALJAK CZECH s.r.o. v znení Dodatku č.1 zo dňa 20.03.2023 správny súd zistil, že v označenom prípade dňa 26.08.2023 vykonávalo závislú prácu pre spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o. päť fyzických osôb, s ktorými mala spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o. založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (uzatvorené Dohody o provedení práce zo dňa 01.08.2022), a neprihlásila ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávatelia (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na čl. 11 bod 3 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Z predmetného Protokolu vyplýva, že sa jedná o päť fyzických osôb, ktoré boli odlišné od siedmich fyzických osôb (kontrolovaných inšpektormi práce v preskúmavanom prípade), ktoré uviedli, že vykonávajú prácu pre žalobcu (spoločnosť BALJAK s.r.o.), t. j. nie pre spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o., pričom bolo zistené, že s touto spoločnosťou nemali založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a súčasne neboli prihlásení v Sociálnej poisťovni. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o skutkovo ani právne totožné (obdobné) prípady, a preto správny súd návrhu žalobcu na vykonanie uvedeného dôkazu nevyhovel. Navyše je potrebné uviesť, že pri ukladaní sankcií je potrebné každý prípad posudzovať individuálne podľa konkrétnych skutkových okolností. 50. Tak, ako už správny súd uviedol v bodoch 44. a 45. tohto rozsudku, poukaz žalobcu na obsah podaného odvolania, resp. jeho citáciu, nie je možné považovať za žalobné body v zmysle § 182 SSP a neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného (odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní smerujú proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy), správny súd však v rámci skúmania, či nie sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 195 SSP, posudzoval tvrdenia žalobcu (uvedené v odvolaní) vo vzťahu k otázke zistenia skutkového stavu, keď žalobca ako účastník konania o odvolaní namietal neúplne zistený skutočný stav veci a nesprávne skutkové zistenia, ako aj porušenie zásad správneho konania, pričom v odvolaní prezentoval svoje vlastné hodnotenie predložených dôkazov, okolností vykonania inšpekcie práce, vrátane vykonania výsluchu kontrolovaných fyzických osôb, nenariadenia ústneho pojednávania, nesprávnej aplikácie zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, tvrdiac, že sankcia bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd nezistil dôvod pre postup podľa § 195 SSP. 51. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní tvrdil, že tak v rámci výkonu inšpekcie práce, ako aj v administratívnom konaní, prvostupňovým orgánom verejnej správy bol nespoľahlivo, nepresne a neúplne zistený skutkový stav a neboli akceptované listinné dôkazy predložené žalobcom, poukazujúc

na neprihliadnutie k údajnej informácií povereného zamestnanca žalobcu D. Q. o tom, že kontrolované fyzické osoby nie sú zamestnancami žalobcu, ale obchodnej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o.; že pre inšpektorov práce i prvostupňový orgán verejnej správy bol dôkazom o existencii faktického pracovnoprávneho vzťahu kontrolovaných fyzických osôb so žalobcom odev (vesty s logom žalobcu); že kontrolované fyzické osoby boli vypočuté v časovo vypätej situácii - tesne pred začiatkom hromadného športového podujatia, v dôsledku čoho (podľa tvrdenia žalobcu) mali označovať svojho zamestnávateľa chybne, správny súd uvádza, že uvedené tvrdenia predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením listinných dôkazov orgánmi verejnej správy, resp. prezentáciu vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, bez konkretizácie, v čom bolo vyhodnotenie dôkazov orgánmi verejnej správy nesprávne alebo v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Žalobcom prezentované tvrdenia nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, v ktorých orgány verejnej správy konkrétne uviedli, z akých dôkazov vychádzali, ako dôkazy vyhodnotili (jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach), uviedli, z akého dôvodu niektoré dôkazy (predložené žalobcom) považovali za nehodnoverné, účelové alebo také, ktoré nie sú spôsobilé privodiť iný záver, než k akému dospeli orgány verejnej správy, pričom správny súd má za to, že tieto dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania a v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí je uvedená preskúmateľná úvaha, na základe ktorej orgány verejnej správy dospeli k záveru o porušení povinností stanovených v príslušných ustanoveniach Zákona o nelegálnom zamestnávaní, v dôsledku čoho bola žalobcovi uložená pokuta. Vo vzťahu k dokazovaniu správny súd poukazuje na body 46. – 49. tohto rozsudku. 52. Podstatným pre prijatie záveru o porušení ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. (a následného uloženiu sankcie) bolo zistenie, že žalobca nelegálne zamestnával sedem fyzických osôb, ktoré pre neho vykonávali (v čase výkonu inšpekcie práce dňa 15.10.2022) závislú prácu, pričom s týmito fyzickými osobami nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Definíciu závislej práce obsahuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je činnosť vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené konkrétne skutkové zistenia, vyplývajúce z konkrétne označených dôkazov, z ktorých orgány verejnej správy mali za preukázané kumulatívne splnenie všetkých atribútov vyžadovaných Zákonníkom práce v ust. § 1 ods. 2 pre definovanie činnosti kontrolovaných fyzických osôb ako vykonávanie závislej práce pre žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom nosnými dôkazmi boli Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku zo dňa 15.10.2022, v ktorých boli zaznamenané bezprostredné, spontánne vyjadrenia kontrolovaných osôb, pričom k dôkaznej sile predmetných Zápisníc správny súd poukazuje na bod 48. tohto rozsudku. Kontrolované fyzické osoby zhodne uviedli, že na futbalovom štadióne AS Trenčín pracujú pre žalobcu BALJAK s.r.o., na základe dohody s p. B. C. (konateľ žalobcu), pričom ich činnosť spočíva vo výkone SBS služby (o čom svedčí aj Zoznam kontrolovaných osôb opatrený ich vlastnoručnými podpismi), resp. usporiadateľskej služby. Z obsahu Zápisníc nesporne vyplýva, že kontrolované fyzické osoby jednoznačne označili žalobcu ako subjekt, pre ktorý vykonávajú prácu v rozhodnom čase, pričom žiadna z týchto osôb neuviedla, že by jej zamestnávateľom bol iný subjekt (t. j. ani subjekt BALJAK CZECH s.r.o.). Z odpovedí kontrolovaných fyzických osôb vyplýva, že tieto sa na vykonaní prác dohodli ústne (A. I., D. L., N. N.), resp. že majú písomnú dohodu uzavretú už skôr s p. C. (D. K., D. E., D. F.), čo nezodpovedá obsahu dôkazov predložených následne žalobcom v prílohe jeho vyjadrenia k Protokolu (Dohody o prevedení práce uzatvorené vyššie uvedenými fyzickými osobami so spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. Praha, datované 01.10.2022 (D. E., A. I., D. F., D. L., D. C., N. N.), resp. 18.09.2021 (D. K.). Orgány verejnej správy v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotili žalobcom predložené dôkazy - Dohody o prevedení práce i Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.12.2019 ako účelové, pričom žalobca v správnej žalobe neprodukoval žiadnu argumentáciu smerujúcu k spochybneniu vyhodnotenia vyššie uvedených dôkazov. Samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov orgánmi verejnej správy nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Nezodpovedá odôvodneniu preskúmavaných rozhodnutí tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy za relevantný dôkaz o existencii

faktického pracovnoprávneho vzťahu považovali odev s označením žalobcu. Orgány verejnej správy tak, ako už bolo vyššie uvedené, podrobne odôvodnili svoj záver o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom tým, že využíval dňa 15.10.2022 závislú prácu kontrolovaných siedmich fyzických osôb a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Pre tento záver nie je relevantná ani argumentácia žalobcu, v ktorej prezentoval svoj právny názor ohľadne ne/ možnosti zabezpečovať výkon usporiadateľskej služby žalobcom podľa zákona č. 1/2014 Z. z., resp. ohľadne kolidovania ustanovení zákona č. 473/2005 Z. z. so zákonom č 1/2014 Z. z. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby uzatvorenej medzi objednávateľom AS Trenčín a.s. a žalobcom ako dodávateľom dňa 30.09.2022 napokon vyplýva, že žalobca sa zaviazal zabezpečovať poriadok v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. a vykonávať usporiadateľskú službu podľa zákona č. 1/2014 Z. z. v športových areáloch AS Trenčín pred, v priebehu športových podujatí až do vyprázdnenia areálu. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný vo svojich rozhodnutiach zrozumiteľne objasnili, z akých dôkazov vychádzali, ktoré skutočnosti z nich zistili, ako ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach posúdili, ako posúdili žalobcom predložené dôkazy z hľadiska ich obsahu i hodnovernosti, uviedli, prečo k žalobcom predloženým dôkazom neprihliadli, pričom žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, z akých dôvodov je vyhodnotenie predmetných dôkazov v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Nesúhlas s vyhodnotením dôkazov, resp. prezentácia vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 53. K tvrdeniu o porušení zásad správneho konania pri výkone inšpekcie práce správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca v odvolaní len všeobecne konštatoval porušenie základných (bližšie nešpecifikovaných) zásad správneho konania vo vzťahu k spoľahlivo, presne a úplne zistenému skutočnému stavu, avšak je potrebné zdôrazniť, že na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie Protokolu o jej výsledku, sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (§ 23 ods. 1 zákona č 125/2006 Z. z.). Vzhľadom na uvedené výkon inšpekcie práce (ako postup inšpektorov práce pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.) predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období. V rámci výkonu inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú „dokazovanie“ v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Postupom inšpektorov práce, ktorí v súlade s ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z. vykonali inšpekciu práce u žalobcu a po zistení nedostatkov vypracovali Protokol, nemôže dôjsť k porušeniu ustanovení Správneho poriadku. Ak by aj správny súd vychádzal z názoru, resp. z predpokladu, že zásady správneho konania majú byť aplikované na výkon inšpekcie práce aj v prípade, ak sa naň (t. j. na výkon inšpekcie práce) nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorom je vyjadrená zásada legality, v zmysle ktorej orgány verejnej správy sú povinné postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Žalobca by však v správnej žalobe musel uviesť, ktoré konkrétne ustanovenie ktorého právneho predpisu inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce porušili, čo však v správnej žalobe absentuje. Pokiaľ konateľ žalobcu na pojednávaní tvrdil tendenčnosť, resp. zaujatosť inšpektorov práce a ich postup s cieľom sankcionovať žalobcu, tieto tvrdenia neboli ničím preukázané. Z administratívneho spisu ani nevyplýva, že by žalobca využil v administratívnom konaní postup podľa § 9 Správneho poriadku. 54. K tvrdeniu o nesprávnosti postupu prvostupňového orgánu verejnej správy, keď nenariadil ústne pojednávanie, správny súd uvádza, že orgán verejnej správy nemá bezpodmienečnú povinnosť vykonať ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho v poriadku, pričom v preskúmanom prípade ani osobitný predpis, t. j. Zákon o inšpekcii práce, takúto povinnosť prvostupňovému orgánu verejnej správy neukladá. Pokiaľ ide o ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré upravuje podmienky, za ktorých má orgán verejnej správy nariadiť ústne pojednávanie, správny súd poukazuje napr. na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 124/2009 z 26.01.2010: „Správny poriadok predpokladá dve formy správneho konania a to ústnu formu a formu písomnú. Nariadenie ústneho pojednávania správnym orgánom je obligatórne iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku), pričom v ostatných prípadoch je len na zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie [v tej veci osobitný zákon], v súlade s ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, neukladá príslušným správnym orgánom povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a keďže prvostupňovým správnym orgánom, ako aj orgánom odvolacím, nevyvstala

potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní, zvoliac si písomnú formu správneho konania, postupovali tieto orgány v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Žalovaný správny orgán na základe zákonom dovolenej úvahy nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, dôvodiac v rozhodnutí ich účelovosť a nepotrebnosť, keďže skutkový stav veci bol náležite zistený.“ Obdobne Najvyšší súd SR v Uznesení sp. zn. 4Sžo 145/2015 zo dňa 08.06.2006 dospel k nasledovným záverom: „Správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Na rozdiel od súdneho konania, v správnom konaní sa ústne pojednávanie, resp. ústne konanie nevyžaduje. Aj napriek uvedenému, inštitút ústneho pojednávania je v Správnom poriadku zakotvený. Správny poriadok však rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci a nebolo dostatočne opodstatnené, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci, môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti konania, pretože správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného zaťažovania účastníkov. Účastník konania nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok, ak tak neustanovuje osobitný zákon. V prípade, že sa účastník domáha nariadenia ústneho pojednávania a správny orgán mu nevyhovie, je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s týmto návrhom účastníka a prečo nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za potrebné.“ Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že skutkový stav bol zistený spoľahlivo, pričom orgány verejnej správy nevykonanie ústneho pojednávania vo veci v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku, resp. opakovaného výsluchu kontrolovaných fyzických osôb, náležite odôvodnili ustálenosťou zistenia skutkového stavu (str. 7 a nasl. prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, str. 4 rozhodnutia žalovaného). 55. Vo vzťahu k samotnej uloženej pokute žalobca v správnej žalobe len všeobecne tvrdil, že sankcia bola uložená v rozpore s právom, nakoľko k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. nedošlo, a teda bola uložená nelegitímne. Na základe vyššie uvedeného všeobecného tvrdenia nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca ani v administratívnom konaní, ani v správnej žalobe a ani na pojednávaní nenamietal výšku uloženej sankcie, ani nenavrhol správnemu súdu aplikovať ustanovenie § 198 SSP (sankčnú moderáciu). Správny súd v intenciách ust. § 195 písm. c), d) a e) SSP nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pokuta bola uložená v súlade so zákonom, v rámci zákonom stanoveného rozpätia (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce) a bola v rozhodnutiach riadne odôvodnená z hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Pokuta, ktorú bol orgán verejnej správy po zistení porušenia ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce povinný žalobcovi uložiť, bola podľa správneho súdu uložená v primeranej výške a plní tak svoju preventívnu, ako aj represívnu funkciu. 56. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto správnu žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, v zmysle ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu správny súd nepriznal trov konania. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre priznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP. 58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP) Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).