Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 3S/11/2023 0823100231 02. 04. 2025 JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Dariny Štoffovej, v právnej veci žalobcu: LA s.r.o., so sídlom Rudohorská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 52 752 861, právne zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/4294/16502/2023 zo dňa 24. mája 2023, takto rozhodol: I.Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022 odmieta. II. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. ÚVZSR/OLP/4294/16502/2023 zo dňa 24.05.2023 zamieta. III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Dňa 17.02.2023 bol Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) doručený návrh žalobcu na povolenie obnovy správneho konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V návrhu žiadal obnovu správneho konania vedeného pod č. spisu A/2497/2022/OOČ, v ktorom orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 2 3S/11/2023 14.12.2022 uznal žalobcu za vinného zo spáchania viacčinného rovnorodého súbehu správnych deliktov na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.09.2022 do 29.12.2022 (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). 2. Rozhodnutím č. A/12/2023/ODP zo dňa 23.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1 bod 19., § 6 ods. 3 písm. l) a § 57 zákona č. 355/2007 Z. z. postupujúc podľa § 62 ods. 1 a § 63 Správneho poriadku zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy správneho konania vo veci spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva ukončeného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím č. A/2497/2022/OOČ, ktorým bol žalobca uznaný za vinného
zo spáchania viacčinného rovnorodého súbehu správnych deliktov na úseku verejného zdravotníctva, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol podstatný obsah návrhu žalobcu na povolenie obnovy správneho konania, pričom za potrebné považoval posúdiť a vyriešiť, či skutočnosti konštatované žalobcom v podanom návrhu majú pre povolenie obnovy konania zákonnú oporu v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Zobral do úvahy to, že žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili argumentáciu správneho orgánu v predmetnej veci, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že sa naďalej pridržiava tvrdení uvedených v rozhodnutí č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022. Zotrval na tom, že možnosť vydávať vyhlášky podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., nie je v rozpore, ako to tvrdil žalobca, pričom ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (na ktorý poukazoval žalobca) sa nevzťahuje na vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, resp. jednotlivých regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Poukázal na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022 (strana 19.), pričom zdôraznil, že v čase vyhlásenia núdzového stavu vládou Slovenskej republiky na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 227/2002 Z. z.“) si všetky orgány aj naďalej plnia svoje zákonné úlohy a vykonávajú svoju činnosť. Zákon č. 355/2007 Z. z. a zákon č. 227/2002 Z. z. nevylučujú, aby mal aj po vyhlásení núdzového stavu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva pôsobnosť na nariaďovanie opatrení pri ohrození verejného zdravia podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.. Platí teda, že právomoc nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia má Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva aj v čase núdzového stavu. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 8/2021-143 zo dňa 01.12.2021, zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 31.12.2021 pod č. 550/2021 Z. z. (ďalej len „nález ÚS SR č. 550/2021 Z. z.“), podľa ktorého sa v bodoch 98. a 99. nálezu ÚS SR č. 550/2021 Z. z. uvádza nasledovné: „Ústavný súd uvádza, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu vytvára osobitný uzavretý režim obmedzovania práv s vlastnou koncepciou právnej ochrany, ktorý je odlišný od vyhlášok 3 3S/11/2023 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (porov. PL. ÚS 22/2020). Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky majú vlastný nezávislý právny základ v zák. č. 355/2007 Z. z. a sú aplikovateľné aj mimo režim krízových situácií. Preto vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nemusia byť publikované v Zbierke zákonov na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a tak nie je napadnuté ustanovenie v nesúlade s týmto referenčným článkom. Ústavný súd konštatuje, že § 59b zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutej časti je v súlade s čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pretože povinnosť publikovať rozhodnutia prijaté podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu sa na vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nevzťahuje.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti a neexistenciu zákonom taxatívne ustanoveného dôvodu pre daný predmet návrhu, orgán verejnej správy prvého stupňa návrh žalobcu na obnovu konania zamietol. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/4294/16502/2023 zo dňa 24.05.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 23.03.2023 (správne zo dňa 03.04.2023 – pozn. správneho súdu) podané proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici č. A/12/2023/ODP zo dňa 23.03.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici č. A/12/2023/ODP zo dňa 23.03.2023 sa podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa pričom uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, spisovej dokumentácie a podaného odvolania žalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh žalobcu na obnovu konania zamietol. Zdôraznil, že žalobca v podanom odvolaní uviedol, že postup ani rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa neboli konformné s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., pričom však nekonkretizoval v čom malo podľa neho spočívať nekonformný postup, ale uviedol len, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nebol splnomocnený na obmedzenie ústavného práva podnikať, a to prostredníctvom vydávaných vyhlášok ktorými sa nariaďovali opatrenia pri ohrození
verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, ktoré žalobca porušil tak, ako je uvedené v rozhodnutí č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právomoc Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nariaďovať opatrenia počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie je výslovne ustanovená v § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého „Ministerstvo zdravotníctva SR počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas; tým nie je dotknutá právomoc ÚVZ SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia podľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.“ Žalovaný nepoprel, že v dôsledku opatrení vydaných v rámci prevencie šírenia vírusu 4 3S/11/2023 COVID-19 došlo k negatívnemu zásahu do výkonu niektorých práv, napr. práva podnikať podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, keďže napr. prevádzky a zariadenia boli na určitý čas uzatvorené, resp. mohli fungovať iba v obmedzenom režime. Žalovaný však zastal názor, že povinnosti vyplývajúce z opatrení boli vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu uložené v nevyhnutnom rozsahu, pričom tento zásah sledoval legitímny cieľ a zároveň bola dodržaná aj spravodlivá rovnováha medzi sledovaným cieľom, ktorým bola a je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a právami dotknutých subjektov. Správna žaloba žalobcu – žalobné body 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022. 5. Namietal, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou orgánu verejnej správy prvého stupňa ani žalovaného od počiatku správneho konania, a to z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalobcu, argumentácii obsiahnutej v odvolaní žalobcu počas správneho konania, v žiadosti o preskúmanie oneskoreného odvolania počas správneho konania a argumentácii explikovanej v návrhu na obnovu konania. 6. Mal za to, že interpretácia právnych predpisov žalovaným nie je ústavne konformná. V okolnostiach tohto prípadu nie je konformná s taxatívne vymedzenými možnosťami obmedzenia základných práv a slobôd v znení ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Správne konanie vedené proti nemu za spáchanie údajných správnych deliktov v období vyhláseného núdzového stavu, je podľa žalobcu od počiatku protiústavné. 7. Žalobca tvrdil, že v období krízovej situácie (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) neprichádza do úvahy aplikovanie iných, právnych predpisov, (zákonov, podzákonných právnych predpisov, príkladmo vyhlášok žalovaného) za účelom obmedzovania základných práv a slobôd, alebo za účelom ukladania povinností, pokiaľ tieto obmedzenia základných práv a slobôd a ukladanie povinností súvisia s tzv. verejným ohrozením štátnej existencie. V okolnostiach konkrétneho prípadu došlo podľa žalobcu k tzv. verejnému ohrozeniu štátnej existencie z dôvodu deklarovanej tzv. pandémie COVID-19, ktorou konštantné dôvodili orgány verejnej moci od marca 2020 obmedzovanie základných práv a slobôd a ukladanie povinností, vrátane žalovaného. 8. Žalobca poukázal na opakovanú argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobca cit. „nekonkretizuje v čom má podľa neho spočívať nekonformný postup“ orgánu verejnej správy prvého stupňa. Uviedol, že spočíva vtom, ako z jednotlivých podaní žalobcu počas správneho konania vyplýva, že žalovaný podzákonnými právnymi predpismi nemohol ústavne súladným (konformným) spôsobom zasiahnuť počas núdzového stavu do jeho základných práv a slobôd, keďže obmedziť (ani) právo na podnikanie, právo na vlastníctvo 5 3S/11/2023 (majetok), nie sú taxatívne špecifikované v zákone č. 227/2002 Z.z. a obmedzenie týchto základných práv tak neprichádza do úvahy (už vôbec nie podzákonnými právnymi predpismi žalovaného). Podľa
žalobcu však žalovaný nebol splnomocnený zákonom č. 227/2002 Z. z. na obmedzenie vybraných ústavných základných práv a slobôd počas trvania krízovej situácie z dôvodu tzv. verejného ohrozenia štátnej existencie, no napriek tomu svojou podzákonnou normotvornou činnosťou clo základných práv a slobôd (aj) žalobcu zasiahol (podzákonné právne predpisy contra ústavný zákon). 9. Ďalej žalobca uviedol, že údajne spáchané skutky, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu v správnom konaní, sa stali v období trvania druhého a tretieho núdzového stavu. Núdzový stav ako druh krízovej situácie má mať podľa úmyslu ústavodarného orgánu charakter dočasnosti (na rozdiel od vojny a vojnového stavu, pozn.), kedy predkladateľ zákona č. 227/2002 Z. z. určil tento znak núdzového stavu za základné pravidlo. Skutok 1 až skutok 15 sa stali v dňoch 13.12.2020 až 10.04.2021, teda počas trvania druhého núdzového stavu, kedy bol účinný zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 319/2020 Z. z. účinný od 14.11.2020 do 14.06.2021 (ďalej len „Zákon o ochrane zdravia u znení 319/2020“). Druhý núdzový stav trval od 01.10.2020 do 14.05.2021. Skutok 16 sa stal dňa 26.11.2021, teda počas trvania tretieho núdzového stavu, kedy bol účinný Zákon o ochrane zdravia v znení zákona č. 412/2021 Z. z. účinný od 15.11.2021 do 28.12.2021 (ďalej len „Zákon o ochrane zdravia umení 412/2021“). Tretí núdzový stav trval od 25.11.2021 do 22.02.20222. Podľa žalobcu je bez akýchkoľvek pochybností, že sporná mimoriadna situácia bola vyhlásená na základe uznesenia Vlády SR č. 111 z 11.03.2020 s účinnosťou od 12.03.2020, ako aj núdzové stavy (prvý, druhý aj tretí) boli vyhlásené z dôvodu tzv. pandémie COVID-19. Povedané inými slovami, tzv. pandémia COV1D-19 predstavovala dôvod na vyhlásenie a trvanie krízovej situácie (de iure, de facto) - z dôvody tzv. iného verejného ohrozenia štátnej existencie na území Slovenskej republiky od 12.03.2020 do 15.05.2023, s účinnosťou od ktorého dňa zrušil ÚVZ poslednú vyhlášku č. 8/2023 Z. z. súvisiacu s COVID-19. Mimoriadna situácia de facto stále trvá, i keď tento účelový druh „krízovej situácie" je podľa názoru žalobcu contra de constitutione lata. 10. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca rozsiahlo uvádzal výklad pojmu „mimoriadna situácia“ v súvislosti s názorom žalobcu, že nemohli byť obmedzované jeho základné práva a slobody, a ani ukladané povinnosti na základe vyhlášok žalovaného v čase tzv. ohrozenia štátnej existencie z dôvodu tzv. pandémie COVID-19. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu zopakoval priebeh administratívneho konania, podstatný obsah návrhu žalobcu na obnovu konania i jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, dôvody prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného a zotrval na tvrdeniach, že žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili argumentáciu orgánu verejnej správy v predmetnej veci. Uviedol, 6 3S/11/2023 že pre uplatnenie inštitútu obnovy konania je potrebná existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. 12. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na priebeh pandémie COVID-19, pričom uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodol o nesúlade niektorej z vyhlášok žalovaného, ktoré svojím protiprávnym konaním žalobca porušil, s Ústavou Slovenskej republiky alebo iným ústavným zákonom. Navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu) 13. V rámci repliky žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú počas administratívneho, ako aj súdneho konania. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného) 14. Žalovaný mal za to, že žalobca len zopakoval svoje tvrdenia, s ktorými sa žalovaný už vysporiadal v rámci vyjadrenia opakovane a uviedol, že uvádzané skutočnosti nemožno považoval za nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
15. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil pojednávanie na deň 02.04.2025. Správny súd nevyhovel opakovanej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie termínu pojednávania. S poukazom na ustanovenia § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 183 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov nešlo o takú prekážku na strane právneho zástupcu žalobcu, ktorá by bola náhla a bránila by právnemu zástupcovi, prípadne jeho zástupcovi, zúčastniť sa nariadeného pojednávania, a to s poukazom na skutočnosť, že z rovnakého dôvodu správny súd už skôr vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania pôvodne nariadeného na deň 12.03.2025. Právny zástupca žalobcu ani žalobca sa na nariadený termín pojednávania nedostavili. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava vyjadrení k správnej žalobe a zotrvala na tom, že neboli splnené podmienky na obnovu konania a navrhla žalobu zamietnuť. 16. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania, nakoľko predmetom súdneho prieskumu je obnova konania v zmysle § 62 a nasl. Správneho poriadku vo veci vyvodenia zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejne správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcií za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, 7 3S/11/2023 preskúmal nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), ale aj mimo rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle § 195 SSP. Správny súd nezistil také vady v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a ani v žalobe uplatnené žalobné námietky neuznal správny súd za dôvodné. Preto správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 7 písm. a) SSP; správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 19. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 22. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 62 ods. 1 ž 3 Správneho poriadku; (1) Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a 8 3S/11/2023 nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. (2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. (3) Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávny úkon alebo pracovnoprávny úkon, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. 24. Podľa § 63 ods. 1 až 5 Správneho poriadku; (1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. (2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. (3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. (4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. (5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. 25. Podľa § 64 ods. 1 až 4 Správneho poriadku; (1) Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa. (2) Pokiaľ sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci. (3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať (podať rozklad). 26. Správny súd v prvom rade uvádza, že kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred správnym súdom. Správny súd opätovne poukazuje na to, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej je žalobca povinný zrozumiteľne vymedziť predmet súdneho prieskumu. 27. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej správnej žalobe v rámci žalobného návrhu navrhol o.i. zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022 z dôvodu, že podľa žalobcu vychádzalo z nesprávneho 9 3S/11/2023 právneho posúdenia veci. Žalobca v rámci správnej žaloby neuviedol žiadne žalobné dôvody, pre ktoré sa domáhal súdneho prieskumu i označeného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. 28. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo
opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z negatívnej enumerácie ust. § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku Správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). 29. Z § 180 ods. 1 SSP vyplýva, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Z toho vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu je druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je prípustný opravný prostriedok. Ak by bolo proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy včas urobené zo strany žalobcu podanie majúce povahu odvolania, v takom prípade by administratívne konanie nebolo ukončené a odvolací správny orgán má zákonom stanovenú povinnosť v konaní pokračovať a o podanom odvolaní rozhodnúť. Až takéto rozhodnutie by mohlo podliehať súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby. Pokiaľ sa s podaním žalobcu (ktoré označil ako odvolanie, hoci podané oneskorene) orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu nesprávne vysporiadal, resp. žalobca mal za to, že ho mal preskúmať odvolací správny orgán v zmysle § 60 Správneho poriadku, potom bolo na mieste, aby sa žalobca domáhal ochrany subjektívnych práv správnou žalobou proti opatreniu orgánu verejnej správy – listu orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 14.02.2023 a namietať nesprávny procesný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa. V posudzovanej veci však žalobca žiadal o súdny prieskum zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, resp. súdny prieskum je neprípustný. Žalobca sa v tejto právnej situácii nemôže domáhať ochrany svojich práv všeobecnou správnou žalobou, resp. správnou žalobou vo veci správneho trestania. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) SSP je tak predmetné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom. V danom prípade nedošlo ani k naplneniu dikcie ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, nakoľko opatrenie orgánu verejnej správy bolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Keďže správne 10 3S/11/2023 súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia či opatrenia orgánov verejnej správy, keď účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, je potrebné konštatovať, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. A/2497/2022OOČ zo dňa 14.12.2022 je z tohto dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP neprípustná a správny súd ju v časti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti odmietol. 30. Ďalej k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe správny súd uvádza, že z citácie ustanovení Správneho poriadku vyplýva, že uplatnenie obnovy konania predstavuje možnosť zásahu do existencie právoplatného správneho rozhodnutia. Obnova konania je tak mimoriadnym spôsobom preskúmania rozhodnutia, ktorý sa uplatňuje vtedy, ak sa po správnom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, zistia vady v skutkových zisteniach alebo procesné vady, ktoré mali alebo mohli mať podstatný vplyv na už právoplatné rozhodnutie. K podmienkam obnovy konania patrí právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, existencia niektorého zo zákonom taxatívne uvedených dôvodov obnovy konania obsiahnutých v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, návrh účastníka konania na povolenie obnovy alebo podnet orgánu verejnej správy na nariadenie obnovy, ďalej dodržanie zákonom ustanovenej subjektívnej i objektívnej lehoty, ako aj dôvody prípadnej neprípustnosť obnovy. 31. Obnova konania na rozdiel od preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži primárne k náprave skutkových nesprávností, t. j. na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku); mimoriadny opravný prostriedok - preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je určené k náprave právnych omylov a vád, t.
j. na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sž 1/01, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžp 17/2012), Správny poriadok komentár, 4. vydanie (POTÁSCH, HAŠANOVÁ, VALLOVÁ, MILUČKÝ, MEDŽOVÁ) strana 541.) 32. Obnova konania má dve štádia. Ustanovenie § 62 a 63 Správneho poriadku upravuje prvé štádium obnovy konania (iudicium rescidens), predmetom ktorého je, či správny orgán na základe návrhu účastníka konania povolí, resp. zamietne návrh na obnovu konania, resp. či správny orgán ex offo rozhodne o nariadení obnovy konania. Ak správny orgán rozhodne o povolení, resp. nariadení obnovy konania, nasleduje druhé štádium, tzv. nové konanie vo veci (iudicium rescissorium). 33. Z vyššie uvedeného je tak potrebné vyvodiť, že v konaní o povolení obnovy správny orgán skúma len a iba podmienky jej prípustnosti, a to s ohľadom na zákonom stanovené podmienky obsiahnuté v § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca napáda rozhodnutie vydané v prvom štádiu konania o obnove, mohol by iba namietať, že 11 3S/11/2023 existujú podmienky jej prípustnosti z hľadiska ustanovenia § 62 Správneho poriadku, nie však skutočnosti, ktoré uplatnil v správnej žalobe, a ktoré by mohol uplatniť až v druhom štádiu konania o obnove, v ktorom by sa znovu rozhodovalo vo veci. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobné námietky týkajúce sa merita veci (vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za správny delikt – pozn. správneho súdu), na ktoré žalobca odkazuje počas celého priebehu administratívneho konania, nie sú novou skutočnosťou podraditeľnou pod ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, pretože v predchádzajúcom konaní existencia tvrdených skutočností žalobcom bola uplatnená. 34. Správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe uplatnil námietky, ktoré neobsahujú takú argumentáciu, ktorou by žalobca dôvodil, prečo neobstojí záver orgánov verejnej správy, že podmienky obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku neboli splnené. Žalobné námietky žalobcu obsahujú argumentáciu, ktorá sa týka merita veci, teda vyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt, avšak tieto žalobné námietky nemôžu obstáť vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok na obnovu konania predpokladané v uvedenom ustanovení Správneho poriadku. Pretože žalobca v žalobe neuplatnil námietky vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok obnovy konania v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Správneho poriadku, správny súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 168 SSP. Správny súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal i súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom žalobu správny súd v tejto časti odmietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd teda zohľadnil i ustanovenie § 170 SSP. 36. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť 12 3S/11/2023
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.