{"guid": "61c0e35c-8a23-4790-9bce-268501f1c01d:e1777208-4d56-4b23-8f80-93571aeb6f75", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4", "spisova_znacka": "3S/11/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/11/2023 z 2. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 2. apríla 2025, sp. zn. 3S/11/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4", "identifikacne_cislo": "0823100231", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Ssk/103/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "23961f79-6d4d-4a07-bbca-6e4877c19d81:38a92a06-22de-4592-aa59-d1c2b0a77a41", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/71", "nazov": "zákon č. 71/1976 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1976 - 1980 (zákon o šiestom päťročnom pláne)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1777208-4d56-4b23-8f80-93571aeb6f75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3S/11/2023\n0823100231\n02. 04. 2025\nJUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100231.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej\nRúfusovej a členiek senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Dariny Štoffovej,\nv právnej veci žalobcu: LA s.r.o., so sídlom Rudohorská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 52 752\n861, právne zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti\nžalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/4294/16502/2023 zo dňa\n24. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI.Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v\nBanskej Bystrici č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022 odmieta.\nII. Súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky č. ÚVZSR/OLP/4294/16502/2023 zo dňa 24.05.2023 zamieta.\nIII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 17.02.2023 bol Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej\nlen „orgán verejnej správy prvého stupňa“) doručený návrh žalobcu na povolenie obnovy správneho\nkonania podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V návrhu žiadal obnovu správneho konania\nvedeného pod č. spisu A/2497/2022/OOČ, v ktorom orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím\nzo dňa\n2 3S/11/2023\n14.12.2022 uznal žalobcu za vinného zo spáchania viacčinného rovnorodého súbehu správnych deliktov\nna úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a\nrozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.09.2022 do\n29.12.2022 (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).\n2. Rozhodnutím č. A/12/2023/ODP zo dňa 23.03.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán\nverejnej správy prvého stupňa ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm.\nc), § 6 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1 bod 19., § 6 ods. 3 písm. l) a § 57 zákona č. 355/2007 Z. z.\npostupujúc podľa § 62 ods. 1 a § 63 Správneho poriadku zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy\nsprávneho konania vo veci spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva ukončeného\nprávoplatným a vykonateľným rozhodnutím č. A/2497/2022/OOČ, ktorým bol žalobca uznaný za vinného\n\nzo spáchania viacčinného rovnorodého súbehu správnych deliktov na úseku verejného zdravotníctva,\nza čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol podstatný\nobsah návrhu žalobcu na povolenie obnovy správneho konania, pričom za potrebné považoval posúdiť\na vyriešiť, či skutočnosti konštatované žalobcom v podanom návrhu majú pre povolenie obnovy konania\nzákonnú oporu v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Zobral do úvahy to, že žalobca\nnepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili argumentáciu správneho orgánu v predmetnej veci,\npričom orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že sa naďalej pridržiava tvrdení uvedených v\nrozhodnutí č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022. Zotrval na tom, že možnosť vydávať vyhlášky podľa\n§ 59b zákona č. 355/2007 Z. z., ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa\n§ 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., nie je v rozpore, ako to tvrdil žalobca, pričom ústavný zákon č.\n227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu\n(na ktorý poukazoval žalobca) sa nevzťahuje na vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky, resp. jednotlivých regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Poukázal na argumentáciu\nuvedenú v rozhodnutí č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022 (strana 19.), pričom zdôraznil, že v čase\nvyhlásenia núdzového stavu vládou Slovenskej republiky na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z.\nz. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 227/2002 Z. z.“) si všetky orgány aj naďalej plnia svoje zákonné\núlohy a vykonávajú svoju činnosť. Zákon č. 355/2007 Z. z. a zákon č. 227/2002 Z. z. nevylučujú, aby\nmal aj po vyhlásení núdzového stavu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne\núrady verejného zdravotníctva pôsobnosť na nariaďovanie opatrení pri ohrození verejného zdravia\npodľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.. Platí teda, že právomoc nariaďovať opatrenia\npri ohrození verejného zdravia má Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne\núrady verejného zdravotníctva aj v čase núdzového stavu. Súčasne poukázal na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 8/2021-143 zo dňa 01.12.2021, zverejneného v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky dňa 31.12.2021 pod č. 550/2021 Z. z. (ďalej len „nález ÚS SR č. 550/2021 Z. z.“),\npodľa ktorého sa v bodoch 98. a 99. nálezu ÚS SR č. 550/2021 Z. z. uvádza nasledovné: „Ústavný súd\nuvádza, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu vytvára osobitný uzavretý režim obmedzovania práv s\nvlastnou koncepciou právnej ochrany, ktorý je odlišný od vyhlášok\n3 3S/11/2023\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (porov. PL. ÚS 22/2020). Vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky majú vlastný nezávislý právny základ v zák. č. 355/2007 Z. z. a sú\naplikovateľné aj mimo režim krízových situácií. Preto vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky nemusia byť publikované v Zbierke zákonov na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu,\na tak nie je napadnuté ustanovenie v nesúlade s týmto referenčným článkom. Ústavný súd konštatuje,\nže § 59b zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutej časti je v súlade s čl. 11 ods. 1 ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu, pretože povinnosť publikovať rozhodnutia prijaté podľa ústavného zákona\no bezpečnosti štátu sa na vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nevzťahuje.“\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a neexistenciu zákonom taxatívne ustanoveného dôvodu pre daný\npredmet návrhu, orgán verejnej správy prvého stupňa návrh žalobcu na obnovu konania zamietol.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. ÚVZSR/OLP/4294/16502/2023 zo dňa 24.05.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo\n„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 23.03.2023 (správne zo dňa 03.04.2023\n– pozn. správneho súdu) podané proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva\nso sídlom v Banskej Bystrici č. A/12/2023/ODP zo dňa 23.03.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku zamietol a Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej\nBystrici č. A/12/2023/ODP zo dňa 23.03.2023 sa podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah podaného\nodvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa pričom\nuviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, spisovej dokumentácie a podaného odvolania\nžalobcu orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh\nžalobcu na obnovu konania zamietol. Zdôraznil, že žalobca v podanom odvolaní uviedol, že postup ani\nrozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa neboli konformné s ústavným zákonom č. 227/2002\nZ. z., pričom však nekonkretizoval v čom malo podľa neho spočívať nekonformný postup, ale uviedol len,\nže Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nebol splnomocnený na obmedzenie ústavného\npráva podnikať, a to prostredníctvom vydávaných vyhlášok ktorými sa nariaďovali opatrenia pri ohrození\n\nverejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, ktoré žalobca porušil tak, ako\nje uvedené v rozhodnutí č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022. V tejto súvislosti žalovaný poukázal\nna viaceré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právomoc Úrad verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky nariaďovať opatrenia počas výnimočného stavu, núdzového stavu\nalebo mimoriadnej situácie je výslovne ustanovená v § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z., podľa\nktorého „Ministerstvo zdravotníctva SR počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej\nsituácie pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť\nďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas; tým nie je dotknutá právomoc ÚVZ SR a\nregionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia podľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas\nvýnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.“ Žalovaný nepoprel, že v dôsledku\nopatrení vydaných v rámci prevencie šírenia vírusu\n4 3S/11/2023\nCOVID-19 došlo k negatívnemu zásahu do výkonu niektorých práv, napr. práva podnikať podľa čl. 35\nÚstavy Slovenskej republiky, keďže napr. prevádzky a zariadenia boli na určitý čas uzatvorené, resp.\nmohli fungovať iba v obmedzenom režime. Žalovaný však zastal názor, že povinnosti vyplývajúce z\nopatrení boli vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu uložené v nevyhnutnom rozsahu, pričom tento\nzásah sledoval legitímny cieľ a zároveň bola dodržaná aj spravodlivá rovnováha medzi sledovaným\ncieľom, ktorým bola a je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a právami\ndotknutých subjektov.\nSprávna žaloba žalobcu – žalobné body\n4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež zrušenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022.\n5. Namietal, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou orgánu verejnej správy prvého stupňa\nani žalovaného od počiatku správneho konania, a to z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalobcu,\nargumentácii obsiahnutej v odvolaní žalobcu počas správneho konania, v žiadosti o preskúmanie\noneskoreného odvolania počas správneho konania a argumentácii explikovanej v návrhu na obnovu\nkonania.\n6. Mal za to, že interpretácia právnych predpisov žalovaným nie je ústavne konformná. V okolnostiach\ntohto prípadu nie je konformná s taxatívne vymedzenými možnosťami obmedzenia základných práv a\nslobôd v znení ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Správne konanie vedené proti nemu za spáchanie\núdajných správnych deliktov v období vyhláseného núdzového stavu, je podľa žalobcu od počiatku\nprotiústavné.\n7. Žalobca tvrdil, že v období krízovej situácie (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav)\nneprichádza do úvahy aplikovanie iných, právnych predpisov, (zákonov, podzákonných právnych\npredpisov, príkladmo vyhlášok žalovaného) za účelom obmedzovania základných práv a slobôd, alebo\nza účelom ukladania povinností, pokiaľ tieto obmedzenia základných práv a slobôd a ukladanie\npovinností súvisia s tzv. verejným ohrozením štátnej existencie. V okolnostiach konkrétneho prípadu\ndošlo podľa žalobcu k tzv. verejnému ohrozeniu štátnej existencie z dôvodu deklarovanej tzv. pandémie\nCOVID-19, ktorou konštantné dôvodili orgány verejnej moci od marca 2020 obmedzovanie základných\npráv a slobôd a ukladanie povinností, vrátane žalovaného.\n8. Žalobca poukázal na opakovanú argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobca cit.\n„nekonkretizuje v čom má podľa neho spočívať nekonformný postup“ orgánu verejnej správy prvého\nstupňa. Uviedol, že spočíva vtom, ako z jednotlivých podaní žalobcu počas správneho konania vyplýva,\nže žalovaný podzákonnými právnymi predpismi nemohol ústavne súladným (konformným) spôsobom\nzasiahnuť počas núdzového stavu do jeho základných práv a slobôd, keďže obmedziť (ani) právo na\npodnikanie, právo na vlastníctvo\n5 3S/11/2023\n(majetok), nie sú taxatívne špecifikované v zákone č. 227/2002 Z.z. a obmedzenie týchto základných\npráv tak neprichádza do úvahy (už vôbec nie podzákonnými právnymi predpismi žalovaného). Podľa\n\nžalobcu však žalovaný nebol splnomocnený zákonom č. 227/2002 Z. z. na obmedzenie vybraných\nústavných základných práv a slobôd počas trvania krízovej situácie z dôvodu tzv. verejného ohrozenia\nštátnej existencie, no napriek tomu svojou podzákonnou normotvornou činnosťou clo základných práv\na slobôd (aj) žalobcu zasiahol (podzákonné právne predpisy contra ústavný zákon).\n9. Ďalej žalobca uviedol, že údajne spáchané skutky, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu v správnom\nkonaní, sa stali v období trvania druhého a tretieho núdzového stavu. Núdzový stav ako druh krízovej\nsituácie má mať podľa úmyslu ústavodarného orgánu charakter dočasnosti (na rozdiel od vojny a\nvojnového stavu, pozn.), kedy predkladateľ zákona č. 227/2002 Z. z. určil tento znak núdzového stavu\nza základné pravidlo. Skutok 1 až skutok 15 sa stali v dňoch 13.12.2020 až 10.04.2021, teda počas\ntrvania druhého núdzového stavu, kedy bol účinný zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 319/2020\nZ. z. účinný od 14.11.2020 do 14.06.2021 (ďalej len „Zákon o ochrane zdravia u znení 319/2020“). Druhý\nnúdzový stav trval od 01.10.2020 do 14.05.2021. Skutok 16 sa stal dňa 26.11.2021, teda počas trvania\ntretieho núdzového stavu, kedy bol účinný Zákon o ochrane zdravia v znení zákona č. 412/2021 Z.\nz. účinný od 15.11.2021 do 28.12.2021 (ďalej len „Zákon o ochrane zdravia umení 412/2021“). Tretí\nnúdzový stav trval od 25.11.2021 do 22.02.20222. Podľa žalobcu je bez akýchkoľvek pochybností,\nže sporná mimoriadna situácia bola vyhlásená na základe uznesenia Vlády SR č. 111 z 11.03.2020\ns účinnosťou od 12.03.2020, ako aj núdzové stavy (prvý, druhý aj tretí) boli vyhlásené z dôvodu tzv.\npandémie COVID-19. Povedané inými slovami, tzv. pandémia COV1D-19 predstavovala dôvod na\nvyhlásenie a trvanie krízovej situácie (de iure, de facto) - z dôvody tzv. iného verejného ohrozenia štátnej\nexistencie na území Slovenskej republiky od 12.03.2020 do 15.05.2023, s účinnosťou od ktorého dňa\nzrušil ÚVZ poslednú vyhlášku č. 8/2023 Z. z. súvisiacu s COVID-19. Mimoriadna situácia de facto stále\ntrvá, i keď tento účelový druh „krízovej situácie\" je podľa názoru žalobcu contra de constitutione lata.\n10. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca rozsiahlo uvádzal výklad pojmu „mimoriadna situácia“ v\nsúvislosti s názorom žalobcu, že nemohli byť obmedzované jeho základné práva a slobody, a ani\nukladané povinnosti na základe vyhlášok žalovaného v čase tzv. ohrozenia štátnej existencie z dôvodu\ntzv. pandémie COVID-19.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu zopakoval priebeh administratívneho konania,\npodstatný obsah návrhu žalobcu na obnovu konania i jeho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu,\ndôvody prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného a zotrval na tvrdeniach,\nže žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili argumentáciu orgánu verejnej správy\nv predmetnej veci. Uviedol,\n6 3S/11/2023\nže pre uplatnenie inštitútu obnovy konania je potrebná existencia aspoň jedného z taxatívne\nustanovených dôvodov na obnovu konania.\n12. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na priebeh pandémie COVID-19, pričom uviedol, že\nÚstavný súd Slovenskej republiky nerozhodol o nesúlade niektorej z vyhlášok žalovaného, ktoré svojím\nprotiprávnym konaním žalobca porušil, s Ústavou Slovenskej republiky alebo iným ústavným zákonom.\nNavrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)\n13. V rámci repliky žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú počas administratívneho, ako aj\nsúdneho konania.\nVyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)\n14. Žalovaný mal za to, že žalobca len zopakoval svoje tvrdenia, s ktorými sa žalovaný už vysporiadal v\nrámci vyjadrenia opakovane a uviedol, že uvádzané skutočnosti nemožno považoval za nové skutočnosti\nalebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie v zmysle § 62 ods. 1 písm. a)\nSprávneho poriadku.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n\n15. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil pojednávanie na deň 02.04.2025. Správny súd nevyhovel\nopakovanej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie termínu pojednávania. S poukazom na\nustanovenia § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s\n§ 183 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\nnešlo o takú prekážku na strane právneho zástupcu žalobcu, ktorá by bola náhla a bránila by právnemu\nzástupcovi, prípadne jeho zástupcovi, zúčastniť sa nariadeného pojednávania, a to s poukazom na\nskutočnosť, že z rovnakého dôvodu správny súd už skôr vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu\no odročenie pojednávania pôvodne nariadeného na deň 12.03.2025. Právny zástupca žalobcu ani\nžalobca sa na nariadený termín pojednávania nedostavili. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že\nsa pridržiava vyjadrení k správnej žalobe a zotrvala na tom, že neboli splnené podmienky na obnovu\nkonania a navrhla žalobu zamietnuť.\n16. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania, nakoľko predmetom\nsúdneho prieskumu je obnova konania v zmysle § 62 a nasl. Správneho poriadku vo veci vyvodenia\nzodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním\nna účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejne správy o priestupku, správnom delikte\nalebo sankcií za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne\npríslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preto správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu,\nktorý ich vydaniu predchádzal,\n7 3S/11/2023\npreskúmal nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), ale aj mimo rozsah a dôvody\nsprávnej žaloby v zmysle § 195 SSP. Správny súd nezistil také vady v postupe a rozhodnutiach orgánov\nverejnej správy, ktoré by odôvodňovali zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a ani v\nžalobe uplatnené žalobné námietky neuznal správny súd za dôvodné. Preto správny súd správnu žalobu\nžalobcu podľa § 190 SSP zamietol.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 7 písm. a) SSP; správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať\nvšetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto\nnebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.\n19. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n21. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n22. Podľa § 195 SSP; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie\notázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v\nktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\n\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie\na jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 62 ods. 1 ž 3 Správneho poriadku; (1) Konanie pred správnym orgánom ukončené\nrozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a\n8 3S/11/2023\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia\npredbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu\nsa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na\nrozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán\n(§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa\ndosiahlo trestným činom. (2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku\n1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. (3) Obnova konania nie je prípustná, ak bol\nrozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávny úkon alebo pracovnoprávny úkon,\nalebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.\n24. Podľa § 63 ods. 1 až 5 Správneho poriadku; (1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania\nalebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. (2) V návrhu na obnovu konania\ntreba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. (3) Návrh\nsa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník\ndozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote\nmôže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. (4) Po uplynutí\ntroch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania\nnariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. (5) Proti rozhodnutiu o obnove konania\nmožno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok,\npokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.\n25. Podľa § 64 ods. 1 až 4 Správneho poriadku; (1) Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán,\nktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia\nsprávnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.\n(2) Pokiaľ sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o\nobnove konania s novým rozhodnutím vo veci. (3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie\nzrušuje.(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať (podať rozklad).\n26. Správny súd v prvom rade uvádza, že kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Skúmanie procesných podmienok je\nsúčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas\ncelého priebehu konania pred správnym súdom. Správny súd opätovne poukazuje na to, že konanie v\nsprávnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej je žalobca povinný zrozumiteľne\nvymedziť predmet súdneho prieskumu.\n27. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej správnej žalobe v rámci žalobného návrhu navrhol\no.i. zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. A/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022 z\ndôvodu, že podľa žalobcu vychádzalo z nesprávneho\n9 3S/11/2023\nprávneho posúdenia veci. Žalobca v rámci správnej žaloby neuviedol žiadne žalobné dôvody, pre ktoré\nsa domáhal súdneho prieskumu i označeného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n28. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto\npodmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred\norgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí\nalebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo\n\nopatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú\nprávoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z negatívnej enumerácie ust. § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého\nsprávne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu\nverejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné\nprostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem\nriadneho opravného prostriedku Správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa\nmajú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým\nsa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia).\n29. Z § 180 ods. 1 SSP vyplýva, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom\nopravnom prostriedku. Z toho vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu je druhostupňové rozhodnutie\norgánu verejnej správy, ak je prípustný opravný prostriedok. Ak by bolo proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy včas urobené zo strany žalobcu podanie majúce povahu odvolania, v takom prípade by\nadministratívne konanie nebolo ukončené a odvolací správny orgán má zákonom stanovenú povinnosť\nv konaní pokračovať a o podanom odvolaní rozhodnúť. Až takéto rozhodnutie by mohlo podliehať\nsúdnemu prieskumu na základe správnej žaloby. Pokiaľ sa s podaním žalobcu (ktoré označil ako\nodvolanie, hoci podané oneskorene) orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu nesprávne\nvysporiadal, resp. žalobca mal za to, že ho mal preskúmať odvolací správny orgán v zmysle § 60\nSprávneho poriadku, potom bolo na mieste, aby sa žalobca domáhal ochrany subjektívnych práv\nsprávnou žalobou proti opatreniu orgánu verejnej správy – listu orgánu verejnej správy prvého stupňa\nzo dňa 14.02.2023 a namietať nesprávny procesný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa. V\nposudzovanej veci však žalobca žiadal o súdny prieskum zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č.\nA/2497/2022/OOČ zo dňa 14.12.2022, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, resp.\nsúdny prieskum je neprípustný. Žalobca sa v tejto právnej situácii nemôže domáhať ochrany svojich\npráv všeobecnou správnou žalobou, resp. správnou žalobou vo veci správneho trestania. S poukazom\nna ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) SSP je tak predmetné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom. V danom prípade nedošlo ani k naplneniu\ndikcie ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, nakoľko opatrenie orgánu verejnej správy bolo samostatne možné\npreskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Keďže správne\n10 3S/11/2023\nsúdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia či opatrenia orgánov verejnej správy, keď účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis, je potrebné konštatovať, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. A/2497/2022OOČ zo dňa 14.12.2022 je z tohto\ndôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP neprípustná a\nsprávny súd ju v časti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy s poukazom\nna vyššie konštatované skutočnosti odmietol.\n30. Ďalej k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe správny súd uvádza, že z\ncitácie ustanovení Správneho poriadku vyplýva, že uplatnenie obnovy konania predstavuje možnosť\nzásahu do existencie právoplatného správneho rozhodnutia. Obnova konania je tak mimoriadnym\nspôsobom preskúmania rozhodnutia, ktorý sa uplatňuje vtedy, ak sa po správnom konaní, ktoré bolo\nukončené právoplatným rozhodnutím, zistia vady v skutkových zisteniach alebo procesné vady, ktoré\nmali alebo mohli mať podstatný vplyv na už právoplatné rozhodnutie. K podmienkam obnovy konania\npatrí právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, existencia niektorého zo zákonom taxatívne\nuvedených dôvodov obnovy konania obsiahnutých v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho\nporiadku, návrh účastníka konania na povolenie obnovy alebo podnet orgánu verejnej správy na\nnariadenie obnovy, ďalej dodržanie zákonom ustanovenej subjektívnej i objektívnej lehoty, ako aj dôvody\nprípadnej neprípustnosť obnovy.\n31. Obnova konania na rozdiel od preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži primárne\nk náprave skutkových nesprávností, t. j. na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom\nporušenia zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku); mimoriadny opravný prostriedok\n- preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je určené k náprave právnych omylov a vád, t.\n\nj. na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1\nSprávneho poriadku) (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sž 1/01, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžp 17/2012), Správny poriadok komentár, 4. vydanie (POTÁSCH,\nHAŠANOVÁ, VALLOVÁ, MILUČKÝ, MEDŽOVÁ) strana 541.)\n32. Obnova konania má dve štádia. Ustanovenie § 62 a 63 Správneho poriadku upravuje prvé štádium\nobnovy konania (iudicium rescidens), predmetom ktorého je, či správny orgán na základe návrhu\núčastníka konania povolí, resp. zamietne návrh na obnovu konania, resp. či správny orgán ex offo\nrozhodne o nariadení obnovy konania. Ak správny orgán rozhodne o povolení, resp. nariadení obnovy\nkonania, nasleduje druhé štádium, tzv. nové konanie vo veci (iudicium rescissorium).\n33. Z vyššie uvedeného je tak potrebné vyvodiť, že v konaní o povolení obnovy správny orgán skúma\nlen a iba podmienky jej prípustnosti, a to s ohľadom na zákonom stanovené podmienky obsiahnuté v §\n62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca napáda rozhodnutie vydané v prvom\nštádiu konania o obnove, mohol by iba namietať, že\n11 3S/11/2023\nexistujú podmienky jej prípustnosti z hľadiska ustanovenia § 62 Správneho poriadku, nie však\nskutočnosti, ktoré uplatnil v správnej žalobe, a ktoré by mohol uplatniť až v druhom štádiu konania o\nobnove, v ktorom by sa znovu rozhodovalo vo veci. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobné\nnámietky týkajúce sa merita veci (vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za správny delikt – pozn.\nsprávneho súdu), na ktoré žalobca odkazuje počas celého priebehu administratívneho konania, nie sú\nnovou skutočnosťou podraditeľnou pod ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, pretože\nv predchádzajúcom konaní existencia tvrdených skutočností žalobcom bola uplatnená.\n34. Správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe uplatnil námietky, ktoré neobsahujú takú\nargumentáciu, ktorou by žalobca dôvodil, prečo neobstojí záver orgánov verejnej správy, že podmienky\nobnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku neboli splnené. Žalobné\nnámietky žalobcu obsahujú argumentáciu, ktorá sa týka merita veci, teda vyvodenia administratívnej\nzodpovednosti žalobcu za správny delikt, avšak tieto žalobné námietky nemôžu obstáť vo vzťahu\nk preukazovaniu splnenia podmienok na obnovu konania predpokladané v uvedenom ustanovení\nSprávneho poriadku. Pretože žalobca v žalobe neuplatnil námietky vo vzťahu k splneniu zákonných\npodmienok obnovy konania v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Správneho poriadku, správny súd jeho\nžalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého\nžalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech. Správny súd\nzároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 168 SSP. Správny\nsúd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca sa podanou správnou\nžalobou domáhal i súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom žalobu\nsprávny súd v tejto časti odmietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd teda zohľadnil\ni ustanovenie § 170 SSP.\n36. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku\nalebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.\n3 SSP a contrario).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť 12\n3S/11/2023\n\npodaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "7Ssk/103/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "23961f79-6d4d-4a07-bbca-6e4877c19d81:38a92a06-22de-4592-aa59-d1c2b0a77a41", "datum": "2026-02-25", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}], "citovane_v": []}