Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/10/2023 z 10. 7. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici 1S/10/2023 0823100211 10. 07. 2025 Mgr. Marián Štulajter ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: práp. A. A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., občan Slovenskej republiky, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Martine, odbor poriadkovej polície, so sídlom Komenského 2, 030 01 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023, takto rozhodol: Rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) uložil Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023 (ďalej ako „Disciplinárny rozkaz“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) žalobcovi vykonávajúcemu štátnu službu vo funkcii referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v čase od 8.00 do 20.00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu, čo potvrdil svojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod volacím znakom MATICA 403. V čase cca o 13.20 hod. bola hliadka MATICA 403 v zložení žalobca ako veliteľ a člen ppráp. E. F. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany na ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby G. H., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/XX, J. rómskymi osobami. Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzal

oznamovateľ – otec napadnutej osoby – K. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/ XX, J., ktorý hliadke oznámil, že jeho syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany. Cestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky napadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po uvedenom oznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať oznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru. Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa presunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré jednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil službukonajúceho hasiča B. A., s ktorým po spätnom prehratí prístupových ciest na ul. Stará Hradská zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom po chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu J. I., po chvíli za nimi smerom od podchodu na ulicu Stará Hradská išiel chlapec na bicykli. Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na ul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím popri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na námestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu k ulici Stará Hradská. B. A. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného poznal aj po mene, jednalo sa o C. L.. Následne žalobcovi povedal, že sú to stopercentne oni, čo G. H. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba zapadá. Upozornil ho, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo sa aj riešilo na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac sa o jemu oznámený skutok a ani o oznamovateľa K. H. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú skutočnosť poznačil do záznamu zo služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu a zároveň službu veliteľa v hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal podľa čl. 8 ods. 5 písm. b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, čl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. 2. V odôvodnení Personálneho rozkazu orgán verejnej správy prvého stupňa stručne popísal okolnosti pred začatím disciplinárneho konania voči žalobcovi, jeho začatie a priebeh. Uviedol, že o okolnostiach spáchania disciplinárneho previnenia žalobcu sa orgán verejnej správy prvého stupňa dozvedel na pracovnom stretnutí s komisiou verejného poriadku obce Sučany dňa 12. apríla 2022, pričom následne bola táto skutočnosť preverená u oznamovateľa K. H.. Na základe prvotných oznámených a preverených skutočností bolo voči žalobcovi dňa 4. júna 2022 začaté disciplinárne konanie, pričom žalobca bol podľa § 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru poučený o svojom práve vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy na svoju obranu a obhajovať sa. Orgán verejnej správy prvého stupňa popísal obsah dvoch písomných vyjadrení žalobcu predložených dňa 14. júna 2022 a 30. júna 2022. Žalobca poprel spáchanie disciplinárneho previnenia a uviedol, že konajúci orgán verejnej správy je voči jeho osobe zaujatý. K samotnému skutku žalobca uviedol, že oznámenie od oznamovateľa na mieste prijal, pričom sa s ním dohodol, že po ošetrení syna príde podať oznámenie na Obvodné oddelenie Policajného zboru Sučany. Za účelom stotožnenia páchateľa skutku boli preverené kamerové záznamy z obce Sučany, avšak ich prezretím zistil, že nebol zaznamenaný žiadny protiprávny delikt. Nakoľko mala hliadka plniť ďalšie služobné povinnosti, v daný deň sa už s oznamovateľom nestretla. Žalobca bol orgánom verejnej správy poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote 7 dní od prevzatia kópie spisového materiálu, ktorá bola vyhotovená na žiadosť žalobcu, pričom žalobca nič nepredložil. 3. Z vyjadrenia oznamovateľa K. H. orgán verejnej správy prvého stupňa mimo iného zistil, že privolanej hliadke polície oznámil fyzické napadnutie svojho syna na ul. Stará Hradská v obci Sučany, pričom jeden z policajtov mu uviedol, aby sa po ošetrení syna dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Sučany, pričom oni zatiaľ prezrú kamerové záznamy. Po ošetrení syna sa oznamovateľ so synom v čase okolo 19.40 hod. dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Sučany, kde sa nikto nenachádzal. V čase okolo 19.55 hod. prišla k vchodovým dverám osoba, ktorá uviedla, že nastupuje ako policajt do nočnej služby. Táto osoba mu uviedla, že polícia nič nevyrieši a má si to riešiť po vlastnej línii,

preto odišiel a celú záležitosť riešil sám. Z kamerových záznamov od hasičov mu boli poskytnuté fotografie podozrivých osôb, po vzhliadnutí ktorých jeho syn spoznal páchateľov. Na nečinnosť polície sa bol oznamovateľ osobne sťažovať na Obecnom úrade v Sučanoch. B. A., zamestnaný Obecným úradom Sučany ako dobrovoľný hasič, vo svojom vyjadrení mimo iného uviedol, že dňa 2. októbra 2022 v poobedných hodinách sa do budovy hasičov dostavil žalobca, ktorý mu uviedol, že na ul. Stará Hradská malo dôjsť k fyzickému napadnutiu G. H., a preto by potreboval prezrieť kamerové záznamy. Po prehratí záznamov z kamier, ktoré snímajú chodník a Námestie SNP, B. A. osoby zachytené na záznamoch spoznal, C. L. aj po mene. Žalobcu upozornil, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo, pričom už v minulosti napadli deti a malo sa to riešiť na polícii. Žalobca viac od B. A. nič nechcel a odišiel, nechcel ani stiahnuť kamerový záznam na DVD. Viac sa o uvedenú skutočnosť nikto od polície nezaujímal. Zo Záznamu zo služby č. p. ID 2564856 zo dňa 2. októbra 2021 spísaného žalobcom orgán verejnej správy prvého stupňa zistil, že počas služby hliadka MATICA 403 vykonávala v služobnom obvode Odvodného oddelenia Policajného zboru Sučany dve preverenia, a to v čase od 13.15 hod. do 13.30 hod. prijímanie oznámenia od K. H. vo veci fyzického napadnutia jeho syna a v čase od 17.27 hod. do 20.3 hod. oznámenie vo veci trestného činu pytliactva. Dňa 13. septembra 2022 sa orgán verejnej správy prvého stupňa dostavil do kancelárie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, kde prebehlo služobné stretnutie. Na otázku riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina koľko je momentálne voči žalobcovi začatých disciplinárnych konaní uviedol, že 3 disciplinárne konania, a to v 2 prípadoch za neprijatie a nezadokumentovanie oznámenia a jedno za nesplnenie pokynu daného nadriadeným. Na otázku riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin z akého dôvodu neprijal a nezdokumentoval oznámenia od občanov, žalobca odpovedal, že je pravda, že oznámenia neprijal, nevie, prečo ich neprijal a len mykol plecami. K Úradnému záznamu zo dňa 16. mája 2022, ktorý žalobca osobne napísal a podpísal, a ktorého obsah orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze stručne popísal, žalobca pred prítomnými policajnými funkcionármi uviedol, že to, čo uvádza orgán verejnej správy prvého stupňa, sa nezakladá na pravde, žalobca bol dodatočne za hasičom B. A. zabezpečiť do spisu zistené prvotné skutočnosti a dodal, že B. A. mu všetko dosvedčí. Nakoľko v priestupkovom spise pod č. p. ORPZ-MT-OPP6-P-44/2022, v ktorom sa dodatočne realizovalo oznámenie K. H. vo veci fyzického napadnutia jeho syna, neustále absentovali dôkazy zistené v deň oznámenia od hasiča z kamerového záznamu, bola orgánom verejnej správy prvého stupňa vykonaná previerka u B. A., ktorý uviedol, že žalobca za ním od prvotného preverovania dňa 2. októbra 2021 viac nebol a o zistené dôkazy sa nezaujímal, pričom tvrdenia žalobcu o dodatočnom zabezpečovaní dôkazov sa nezakladajú na pravde. 4. Orgán verejnej správy prvého stupňa vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prvotné oznámenie podal K. H. dňa 2. októbra 2021 v čase okolo 13.20 hod. na Námestí SNP v Sučanoch žalobcovi, ktorý v tom čase vykonával stálu službu a súčasne službu veliteľa v hliadkovej službe. Z oznámenia jednoznačne vyplynulo spáchanie skutku, a to minimálne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, resp. trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Žalobca mal po oznámení dostatok času oznámenie prijať na mieste formou prvopisu, resp. na obvodnom oddelení Policajného zboru podrobným úradným záznamom zdokumentovať oznámený skutok, na takto prijaté oznámenie založiť priestupkový spis a neodkladne ho zaevidovať v module integrovaného informačného systému CESDaP a bezodkladne do spisu zabezpečiť dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia kópie záznamu na DVD. Zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci z doposiaľ neznámych dôvodov úmyselne zatajil, čím po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. V danej veci išlo o páchateľov, ktorí vážne a úmyselne ohrozovali život a zdravie maloletej osoby. Oznamovateľ bol nútený si sám zabezpečiť dôkazný materiál z kamerového systému, ktorý doložil do priestupkového spisu. Žalobca tak nevykonal nevyhnutné opatrenia v zmysle čl. 8 ods. 5 písm. a) a b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru. Zároveň nepostupoval v zmysle čl. 14 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nebol spísaný úradný záznam, resp. zápisnica o podaní oznámenia v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nezačal s objasňovaním priestupku po jeho oznámení, neobstaral zistené dôkazy k podozrivým osobám, a teda nepostupoval v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nevyhotovil priestupkový spis a tento bezodkladne nezaevidoval v elektronickom systéme CESDaP v zmysle čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím bolo preukázané, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, čo malo za následok narušenie vážnosti Policajného zboru a ohrozenie dôvery v tento zbor v očiach občanov, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. 5. K uloženému disciplinárnemu opatreniu orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze uviedol, že pri jeho ukladaní bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, ako aj na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia žalobcu, berúc do úvahy aj jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Jedná sa o policajta, ktorý si od r. 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r. 2022 mu boli uložené dve výčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností. 6. O odvolaní žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím riaditeľa odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a Disciplinárny rozkaz potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal priebeh konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, Disciplinárny rozkaz, ako aj obsah odvolania žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Senát poradnej komisie podľa § 243 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru prerokoval odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu, pričom odporučil žalovanému, aby odvolaniu žalobcu nevyhovel a Disciplinárny rozkaz potvrdil v plnom rozsahu. Žalovaný po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako senát poradnej komisie. 7. K námietke, že žalobca vzniesol voči orgánu verejnej správy prvého stupňa námietku zaujatosti, s ktorou sa nijako nezaoberal a nevybavil ju, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa konal objektívne, nezaujato a bez osobných záujmov smerujúcich k žalobcovi, pričom ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru neumožňujú sa vysporiadať s takto podanou námietkou zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa v danom štádiu konania. K námietke žalobcu o porušení princípu prezumpcie neviny v dokumente „Začatie disciplinárneho konania – oznámenie“ zo dňa 4. júna 2022 (ďalej ako „Oznámenie“) žalovaný uviedol, že zákon striktne neupravuje obsahovú a formálnu stránku začatia disciplinárneho konania, pričom obsahová štylizácia začatia disciplinárneho konania nemá vplyv na riadny a spravodlivý priebeh šetrenia oprávneného orgánu za účelom rozhodnutia vo veci samej. Oznámenie samotné nie je rozhodnutím vo veci samej. K námietke žalobcu, že sú voči nemu súčasne vedené dve disciplinárne konania pod č. ORPZ-MTOPP6-240/2022 a č. OPRZ-MT-OPP6-304/2022 po dobu viac ako 6 mesiacov, ktoré boli ukončené uložením dvoch disciplinárnych opatrení, čo žalobca považoval za nezákonné, žalovaný uviedol, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nezakazuje viesť oprávnenému orgánu disciplinárne konania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani neukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych previnení. Žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzane. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia zohľadnil aj disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r. 2018, ktoré je už zo zákona zahladené, pričom spisový materiál neobsahuje žiadny dôkaz o tejto skutočnosti, žalovaný skonštatoval, že na uložené disciplinárne opatrenie z r. 2018 nie je možné pri rozhodovaní o uložení predmetného disciplinárneho opatrenia prihliadať, nakoľko už bolo zahladené, a teda tvrdenie žalobcu je správne. Orgán verejnej správy prvého stupňa však podľa žalovaného dostatočne preukázal disciplinárne previnenie žalobcu pre rozhodnutie. Uložené disciplinárne opatrenie v minulosti nemá zásadný vplyv na preukázanie disciplinárneho previnenia vo veci samej. Orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu žalobcu, jeho plnenie služobných povinností a celkový prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise. K viacerým skutkovým tvrdeniam žalobcu v odvolaní, prostredníctvom ktorých žalobca spochybňoval svoju vinu za spáchanie disciplinárneho deliktu, žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za tendenčné a účelové, pričom žalobca v snahe vyhnúť sa zodpovednosti poukazoval na možné pochybenia kolegu a priameho nadriadeného. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalovaného dostatočne vysporiadal s povinnosťami policajta vyplývajúcimi z interných predpisov, ktoré bol žalobca povinný dodržiavať, a rovnako dostatočne preukázal, že žalobca disponoval „v čase preverovania“ dostatočným

množstvom informácií na to, aby vo veci začal konať ex offo. K spochybneniu prezenčných listín k preškoleniu s internými predpismi zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že svojimi podpismi žalobca preškolenie z noriem uvedených v prezenčných listinách potvrdil, pričom svojimi podpismi žalobca vyjadril dobrovoľný súhlas. Účasť žalobcu bola overená v súlade s plánom služieb Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany. 8. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa dospel zákonným postupom k záveru, s ktorým sa plne stotožňuje, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia tak, ako je uvedené v Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval podľa žalovaného v súlade s § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a posudzoval všetky skutočnosti rovnako dôkladne bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu, a rovnako aj v súlade s § 56 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Žalovaný na str. 9 a 10 rozhodnutia vo všeobecnosti uviedol viaceré teoretické východiská disciplinárnej zodpovednosti policajta. Žalovaný ďalej uviedol, že znalosti žalobcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov a ich aplikácia v praxi nie sú na požadovanej úrovni a vyslovil vážne pochybnosti o vnímaní závažnosti svojho konania žalobcom, s čím súvisí aj vnímanie služobnej disciplíny a disciplinárnej právomoci ako takej. Nie je možné akceptovať názor žalobcu, ktorý sa odvoláva na zmarenie prijatia oznámenia iným policajtom, resp. nezaevidovaním skutku bezprostredne nadriadeným. Riadny výkon služby spočíva v zodpovednom plnení úloh, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi a rozkazmi nadriadených. Žalovaný považoval vzhľadom na uvedené odvolanie žalobcu za nedôvodné. Správna žaloba 9. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom. Žalobca v správnej žalobe stručne popísal obsah svojho odvolania proti Disciplinárnemu rozkazu, uviedol svoje všeobecné zhodnotenie rozhodnutia žalovaného a vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, § 243 ods. 4, Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný v napadnutom rozhodnutí aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov nepriliehavo, vecne, logicky a právne nesprávne, teda rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný neprihliadol na nedostatky, ktoré predchádzali Disciplinárnemu rozkazu a súčasne sa sám v rámci druhostupňového konania dopustil závažného pochybenia, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 10. Žalobca namietal, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu zakladajúcu dôvod na jeho zrušenie, keď sa v ňom opakovanie uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline.“ Podľa žalobcu ide o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (§ 1 ods. 4 písm. b/), pričom nejde o chybu v písaní, ale o zásadnú vadu spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného (§ 241 ods. 1 prvá veta Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Výrok rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu trpí vadou, ktorá nasvedčuje tomu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 11. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa námietky zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa zo strany žalovaného. Argumentácia žalovaného je podľa žalobcu účelová a v rozpore s logikou. Ak nečinnosť orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci námietky v prvostupňovom konaní vyložil žalovaný ako zákonnú, potom sám mal ostať vo veci uvedenej námietky zaujatosti rovnako nečinný, pretože zákon neobsahuje ustanovenia, ktoré by mu dávali

kompetenciu konať vo veci námietky zaujatosti podanej proti orgánu verejnej správy prvého stupňa. Z úvah žalovaného sa podľa žalobcu „zrkadlí záujem zastrieť“ nezákonný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci námietky zaujatosti spočívajúci v nečinnosti (nekonaní) a súčasne záujem dodatočne námietku zaujatosti vybaviť a zhojiť tak nezákonný postup v prvostupňovom konaní. Aj keď by sa tento nedostatok zhojil, ide o podstatný nedostatok procesno-právnej povahy predchádzajúci vydaniu Disciplinárneho rozkazu, ktorý sa do neho priamo premietol a založil jeho nezákonnosť. Podľa žalobcu možno nepriamo identifikovať záujem zákonodarcu na tom, aby v disciplinárnom konaní konali a rozhodovali nezaujaté osoby v dikcii § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Žalovaný bol podľa názoru žalobcu povinný postupovať podľa ústavných princípov, ktoré stoja nad zákonom (čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže sa orgán verejnej správy prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia námietkou zaujatosti žiadnym spôsobom nezaoberal, nemožno taký postup označiť za súladný so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Súčasne nedokonalosť zákonnej úpravy vo veci námietky zaujatosti nemôže byť na neprospech žalobcu a nemôže založiť zákonnosť postupu spočívajúceho v nekonaní vo veci námietky zaujatosti. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou žalovaného Disciplinárny rozkaz s odvolaním sa na ústavné princípy spravodlivosti zrušiť a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že žalovaný si nedokonalosť právnej úpravy vykladá účelovo a tendenčne odlišne v rozpore so zdravou logikou. Rozhodnutie žalovaného preto podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 12. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že už v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa v Oznámení konštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, čo spôsobuje nezákonnosť jeho postupu, a teda celého konania a rozhodnutia, keďže vysloviť záver, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia možno až po vykonaní dokazovania, a to v rozhodnutí vo veci samej. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí pri vysporiadaní sa s predmetnou odvolacou námietkou žalobcu „dokazuje“, že sa snažil zľahčiť a bagatelizovať vyjadrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vyjadrenie bez právneho dosahu na zákonnosť konania a rozhodnutia. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného za odporujúcu zdravej logike, „súvisiacim ustanoveniam zákona na ktoré žalobca poukázal v odvolaní“ a súčasne odporujúcu ústavným princípom (čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil „konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že orgán verejnej správy prvého stupňa Oznámením porušil princíp prezumpcie neviny a zákazu svojvôle, a to hneď v úvode celého disciplinárneho konania, v dôsledku čoho je nezákonnosťou postihnuté nielen prvostupňové konanie, ale aj rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca považoval za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP. 13. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval nezákonne, keď viedol vo veci skutku so znakmi disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto žaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia ďalšie konanie, žalobca v správnej žalobe uviedol, že „skúmanie činnosti oprávneného orgánu z pohľadu či ju zákon nezakazuje a či ju zákon nevylučuje je skúmaním svojvoľným, bez opory v Ústave SR (viď. čl. 2 ods. 2), teda skúmaním odporujúcim ústavnému princípu“. Podľa žalobcu žalovaný aplikoval ustanovenia zákona a Ústavy Slovenskej republiky nepriliehavým, vecne, logicky a právne nesprávnym spôsobom, naproti tomu „žalobca aplikoval ustanovenia zákona a Ústavy SR vecne, logicky a právne priliehavým spôsobom“. Ak žalovaný aplikoval pre identifikáciu súladnosti postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa súčasne ustanovenia čl. 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa žalobcu „deklaruje, že nerozlišuje medzi štátnym orgánom v právnych vzťahoch spadajúcich pod čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ostatných subjektoch v právnych vzťahoch odlišných od štátnych orgánov (označených slovom „Každý“) spadajúcich pod čl. 2 ods. 3 Ústavy SR“. Žalobca uviedol, že v odvolaní v tejto súvislosti argumentoval aj tým, že hoci Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v žiadnom ustanovení neupravuje prípad, keď je potrebné rozhodovať o uložení disciplinárneho opatrenia za dva skutky, ktoré majú znaky disciplinárneho previnenia, je potrebné vychádzať zo znenia § 56 ods. 3 daného zákona analogicky tak, aby bol zachovaný princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, najmä zabránené svojvôli v postupe oprávneného orgánu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) pri zachovaní práva účastníka konania na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalovaný podľa žalobcu neozrejmil, prečo

táto argumentácia žalobcu bola nesprávna, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. 14. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pri posúdení následkov protiprávneho konania. Žalobca namietal, že z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia. Žalobca namietal, že žalovaný sa s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 15. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi na to, že žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie v roku 2018, žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalovaný síce predmetnú odvolaciu námietku žalobcu „uznal“, avšak pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa nepovažoval za tak zásadné, aby zakladalo zrušenie jeho rozhodnutia. Podľa žalobcu je spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal v rámci svojich úvah s predmetnou odvolacou námietkou, nezákonný a svojvoľný. Ak orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol „ako na priťažujúcu okolnosť“ na potrestanie žalobcu v roku 2018, táto okolnosť mala podľa žalobcu nepochybne zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa išiel „príliš ďaleko do minulosti“ (§ 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Tvrdenie žalovaného, že táto okolnosť nemala na rozhodnutie vo veci samej zásadný vplyv, je podľa žalobcu účelové a nepodložené. Ak táto okolnosť bola použitá pri rozhodovaní v neprospech žalobcu ako „priťažujúca okolnosť“, hoci tomu bránil zákon, podľa žalobcu to bez najmenších pochybností spôsobuje nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu. 16. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť. Žalobca namietal, že žalovaný sa s danou námietkou nevysporiadal, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 17. Žalobca tvrdil, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia z tvrdenia: „....počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným.“ Žalobca namietal, že citované konštatácie nie sú v administratívnom spise podložené dôkazmi, jedná sa teda o konštatácie, ktorých objektívnosť a pravdivosť nie je možné preskúmať a brániť sa proti nim, čím orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 233 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, a teda Disciplinárny rozkaz je nezákonný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa s uvedenými námietkami v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, čím ho podľa žalobcu zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. 18. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodujúce skutkové okolnosti a dôkazy posúdil nesprávne a nezákonne v neprospech žalobcu (§ 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku Disciplinárneho rozkazu vytkol žalobcovi, že „po oznámení skutku v štádiu priestupku tento neprijal“ a súčasne „následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e“, žalobca namietal v odvolaní, že sa uvedených skutkov nedopustil, dopustiť nemohol a ani mu nebolo v konaní ich spáchanie preukázané. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu bez opory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach konštatoval, že sa žalobca dopustil skutku so znakmi protiprávnosti, pričom rozhodujúce skutkové okolnosti svedčiace v prospech žalobcu neposúdil dôkladne, čím postupoval v rozpore s § 233 ods. 2 a § 241 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa žalobcu žalovaný túto odvolaciu námietku považoval za účelovú a tendenčnú, pričom namiesto vecného a logického vyvrátenia argumentácie žalobcu a zdôvodnenia, prečo je nesprávna, sa obmedzil na vecne a logicky nepriliehavé citovanie ustanovení interných predpisov, uvedenie nesúvisiacich konštatácií a pod. Žalobca v správnej

žalobe tvrdil, že žalovaný sa s odvolacou námietkou síce zaoberal, ale v nadväznosti na rozhodujúce skutkové a právne okolnosti vecne, logicky a právne nesprávne. 19. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal zákonnosť dôkazov vo forme fotokópií dvoch neoverených prezenčných listín, ktoré mali preukazovať, že bol dňa 7. júna 2021 oboznámený s internými predpismi (Nariadenie Prezídia Policajného zboru č. 80/2018, Nariadenie MV SR č. 175/2010 a Nariadenie Prezídia Policajného zboru č. 90/2019), ktorých porušenie sa mu kladie za vinu. Žalobca poukázal na to, že tieto prezenčné listiny neodrážajú skutočný stav veci, t. j. že ich nemohol podpísať dňa 7. júna 2021, pretože v ten deň výkon služby nevykonával, mal služobné voľno, a preto nemohol ani potvrdiť svojím podpisom oboznámenie s predmetnými internými predpismi. Žalobca vyjadril pochybnosti o zákonnosti predmetných prezenčných listín aj z hľadiska ich formálnych náležitostí, pretože išlo o úradne neoverené fotokópie, tieto fotokópie neobsahovali údaje spracovateľa a schvaľovateľa, nenachádzali sa na nich ani registratúrne čísla, neobsahovali žiadny podpis ich spracovateľa a schvaľovateľa. Žalobca označil tieto kópie prezenčných listín za nezákonné aj s poukazom na § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, § 14 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu a čl. 11 a 13 Nariadenia MV SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku. Žalobca namietal, že žalovaný túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že oprávnený orgán sa vysporiadal s pochybnosťami žalobcu o jeho prítomnosti na pracovisku dňa 7. júna 2021 v rámci písomnosti zo dňa 31. marca 2023, ktorou predkladal odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom žalovanému. Žalobca tiež v správnej žalobe namietal, že žalovaný vychádzal pri posúdení predmetnej odvolacej námietky z nového dôkazu, ktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní Disciplinárneho rozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023). S týmto dôkazom nebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v spojitosti s ním ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu konal nezákonne, neumožnil žalobcovi uplatnenie jeho zákonných práv a uprel žalobcovi právo na obhajobu a spravodlivý proces, čo je dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 20. Žalobca na str. 8 a 9 správnej žaloby uviedol citácie právnych predpisov, a to čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 4 písm. b), § 56 ods. 2 a 3, § 61 ods. 1, § 233 ods. 1, § 237 ods. 2, § 238 ods. 1, 2 a 3, § 241 ods. 1, 2 a 3, § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. 21. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s Disciplinárnym rozkazom orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba bola podaná správnemu súdu dňa 26. júna 2023 ako neautorizovaná prostredníctvom emailu, pričom vo výzve správneho súdu, ani v priložených prílohách sa nevyskytuje žiadny záznam o tom, či predmetné podanie v stanovenej lehote doplnené autorizovaným spôsobom. 23. K jednotlivým žalobným námietkam a tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca poukázal na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý uvádza, že služobným úradom žalobcu je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, v danom prípade ide o vadu, ktorá v žiadnom prípade nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ďalej skonštatoval, že v prípade námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom ide o veľmi neurčitú, všeobecnú a nekonkrétnu námietku, ktorá nie je nijakým spôsobom odôvodnená a ani nie je špecifikované, akým spôsobom má byť orgán verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zaujatý. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa k predmetnej námietke vyjadril v Disciplinárnom rozkaze. Žalobca aj v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu len neustále všeobecne konštatoval zaujatosť, ktorú však nepodložil nijakým dôkazom. S námietkou zaujatosti sa vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, pričom tvrdenie žalobcu o zastieraní a zaujatosti konajúcich osôb nebolo nijakým dôkazom preukázané. K námietke žalobcu o porušení prezumpcie neviny v prípade konštatovania v Oznámení žalovaný uviedol, že ide o procesný postup v konaní oprávneného orgánu verejnej moci, pričom

Oznámenie je len opatrením procesnej povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Pochybenie sa neprenieslo do zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Písomnosť, ktorou bolo začaté disciplinárne konanie, slúži iba ako oznámenie o začatí disciplinárneho konania a nejde o meritórne rozhodnutie. Počas disciplinárneho konania musí prebehnúť dokazovanie, kde oprávnený orgán zhromaždí a posúdi všetky skutočnosti tak, aby bol náležite zistený skutkový stav. Zákonný postup bol v prípade prejednávaného disciplinárneho opatrenia dodržaný a žalobcovi bola daná možnosť vyjadrovať sa a predkladať dôkazy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že zákon nikde neuvádza povinnosť oprávneného orgánu spájať dva, prípadne viacero samostatných skutkov s prvkami disciplinárneho previnenia do jedného konania, ani mu nie je stanovená žiadna povinnosť o takýchto skutkoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Orgán verejnej správy prvého stupňa v tomto prípade neporušil zvoleným postupom žiadne ustanovenie Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Argumentácia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného bola dostatočne vysvetlená, zrozumiteľná, podložená dôkazmi a príslušnými právnymi predpismi. S námietkou žalobcu o prihliadaní na disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r. 2018 sa vysporiadal žalovaný už vo svojom rozhodnutí. Disciplinárne previnenie však bolo žalobcovi dostatočne preukázané na základe ostatných dôkazov v konaní. Uložené disciplinárne opatrenie z roku 2018 nemá zásadný vplyv na zdôvodnenie disciplinárneho previnenia a nebolo ani jedným z rozhodujúcich podkladov na rozhodnutie vo veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia aj z iných podkladov týkajúcich sa osoby žalobcu a jeho prístupu k výkonu služby. Pri vydávaní rozhodnutia postupoval v zmysle § 233 ods. 1 a 2 a rovnako § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Po zhodnotení dôkazov dospel orgán verejnej správy prvého stupňa k záveru, že bolo dostatočne preukázané disciplinárne previnenie žalobcu, pričom následkom jeho konania bolo aj narušenie vážnosti Policajného zboru a ohrozenie dôvery v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce Sučany. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalovaného jasne zhodnotil ako samotné konanie žalobcu, tak aj následky takého konania. Ďalej žalovaný vo vyjadrení skonštatoval, že uvedenie interných ustanovení v napadnutých rozhodnutiach je v danom prípade logické a vecné vyvrátenie námietky žalobcu. Ustanovenia uvedené v rozhodnutiach presne poukazujú na to, čo svojím konaním, resp. nekonaním žalobca porušil. Žalobca mal dostatok poznatkov na to, aby vo veci začal konať na základe vlastného zistenia, čiže ex offo, čo však nevykonal. Žalobca bol nečinný aj napriek tomu, že išiel preveriť kamerový záznam do budovy hasičov v obci Sučany, keď tieto záznamy nezabezpečil. S uvedenými skutočnosťami sa dostatočne logicky a vecne vysporiadal orgán verejnej správy prvého stupňa už v Disciplinárnom rozkaze a následne aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne a obsahové náležitosti, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený. K námietke žalobcu ohľadom zákonnosti prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 potvrdzujúcich jeho oboznámenie s internými predpismi žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí sa s predmetnou námietkou dostatočne vysporiadal. Žalobca preukázateľne svojím vlastnoručným podpisom na prezenčných listinách zo dňa 7. júna 2021 potvrdil oboznámenie s internými predpismi. Žalobca sa dňa 7. júna 2021 nachádzal v službe, nakoľko vykonával službu od 6. júna 2021 od 20.00 hod do 8.00 hod. dňa 7. júna 2021, čo potvrdzuje aj záznam v knihe príchodov a odchodov. Zároveň žiadny právny predpis neustanovuje, že prezenčná listina o oboznámení s nariadením musí mať uvedeného spracovateľa a schvaľovateľa a ani to, že sa na nej musia nachádzať podpisy spracovateľa a schvaľovateľa. Právny predpis neustanovuje povinnosť vyhotovovať z prezenčnej listiny overené fotokópie. Žalovaný ďalej uviedol, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v žiadnom svojom ustanovení neukladá oprávnenému orgánu v konaní vo veciach služobného pomeru povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu a spôsobu jeho zistenia tak, ako to ukladá § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaným. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a jeho žalobné námietky považoval za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Replika žalobcu 24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 4. decembra 2023 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe a naďalej trvá na všetkých svojich námietkach obsiahnutých v správnej žalobe a v plnej miere sa ich pridržiava. Osobitne zdôraznil, že správna žaloba bola v súlade so zákonom riadne odoslaná, doplnená a podpísaná riadne a včas v zmysle

účinných právnych predpisov. Konštatovanie žalovaného vo vyjadrení k bodu 1. správnej žaloby je podľa žalobcu vytrhnuté z kontextu, je nepriliehavé, účelové a bez opory v právnych a interných predpisoch. Rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s právnymi predpismi a nevychádza zo skutočného stavu veci. Výrok rozhodnutia žalovaného trpí vadou, ktorá nasvedčuje tomu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Konštatovanie žalovaného vo vyjadrení, že sa žalobca preukázateľne svojím podpisom na prezenčných listinách dňa 7. júna 2021 oboznámil s predmetnými internými predpismi, nemá oporu v administratívnom spise. Zabezpečením inštruktážneho záznamu vrátane záznamu zo služby zo dňa 6. júna 2021 by sa preukázalo, že žalobca sa s takýmito prezenčnými listinami neoboznámil, nakoľko do týchto záznamov sa zaznamenáva vykonaná služobná činnosť počas výkonu štátnej služby z predmetného dňa. Uvedené skutočnosti vie potvrdiť aj člen hliadky, s ktorým žalobca v predmetný deň vykonával službu. Pochybnosť musí byť vždy vyhodnotená v prospech žalobcu. Žalovaný preto nepristúpil k zabezpečeniu týchto dôkazov v prospech žalobcu pre náležité zistenie skutočného stavu. Orgány verejnej správy konali podľa žalobcu od počiatku konania zaujato s cieľom postihnúť žalobcu bez ohľadu na vecné, logické a právne súvislosti, bez ohľadu na zákon a dôkazy. Rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom žalobca považoval za nepreskúmateľné, diskriminujúce, arbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi, najmä porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalobcu nevysporiadali zákonným spôsobom so skutočnosťami, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach a v odvolaní, pričom neboli brané do úvahy argumenty v jeho prospech. 25. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. mája 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. júla 2025 (§ 137 ods. 3 SSP). 27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 29. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.. 31. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 32. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 34. Podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 35. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov. 36. Podľa § 56 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 37. Podľa § 233 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, a ktorým odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu zamietol, v spojení s Disciplinárnym rozkazom. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, Disciplinárny rozkaz a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia

orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť. 40. Žalobca v správnej žalobe namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a zároveň aj Disciplinárneho rozkazu. Vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu žalobca formuloval svoje námietky len opisným spôsobom tak, že v správnej žalobe opísal obsah svojich odvolacích námietok proti Disciplinárnemu rozkazu a spôsob vysporiadania sa žalovaného s nimi. Keďže však žalobcom opísané námietky proti Disciplinárnemu rozkazu obsahovali aj konkrétne dôvody namietanej nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu, správny súd na ne napriek spôsobu ich formulácie prihliadol a vykonal súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu podľa ich obsahu, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré má trestnú povahu (správny súd preto v pochybnostiach vyložil žalobcom formulované námietky v správnej žalobe vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu v prospech žalobcu ako žalobné námietky). 41. Pokiaľ žalobca v úvode bodu II. správnej žaloby vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, § 243 ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, správny súd uvádza, že pre všeobecnosť a nekonkrétnosť predmetných tvrdení žalobcu nemohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Nestačí uviesť len to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu a nekonkrétnym spôsobom mal porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie. Žalobca neuviedol, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na ktoré konkrétne vecne relevantné argumenty nedostal v napadnutom rozhodnutí žalovaného dostatočnú alebo zrozumiteľnú odpoveď a prečo práve prípadný nedostatok v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že mal za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z napadnutého rozhodnutia alebo z administratívneho spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu napadnutého rozhodnutia, prípadne administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy (v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania mimo prípadov stanovených v § 195 SSP), porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu. Rovnako v tomto ohľade nepostačuje len samotné uvedenie ustanovení právnych predpisov, s ktorými má byť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore, ak žalobca zároveň neuvedie aj súvisiacu argumentáciu tak, aby táto zodpovedala žalobným bodom v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. 42. Námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu, keď sa v ňom opakovanie uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline“, pričom podľa žalobcu má ísť o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (§ 1 ods. 4 písm. b/), pričom nejde o chybu v písaní, ale o zásadnú vadu spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného, je nedôvodná. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správny súd teda vzhľadom na citované ustanovenie SSP môže vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy len z hľadiska jeho zákonnosti, pričom je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe nezákonnosť rozhodnutia orgánu verenej správy namietať a aj ju riadne odôvodniť (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Musí ísť o nezákonnosť objektívnu, a teda nestačí, ak sa žalobca len domnieva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné. Bez toho, aby žalobca v správnej žalobe uviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného má uvedenie služobného úradu žalobcu v jeho texte, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd pre úplnosť konštatuje, že uvedenie služobného úradu žalobcu v záhlaví rozhodnutia žalovaného (nie vo výroku ako sa mylne domnieva žalobca) nemá žiadny vplyv na jeho zákonnosť, pričom žalobca v správnej žalobe ani neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo považuje konštatovanie žalovaného o služobnom úrade žalobcu za nesprávne, resp. prečo sa domnieva, že služobným úradom žalobcu je iný orgán (materiálna nesprávnosť konštatácie žalovaného o služobnom úrade žalobcu). Poukaz žalobcu na ustanovenie § 1 ods. 4 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru je v tomto ohľade irelevantný, keďže, ako už správny súd uviedol, samotný poukaz na ustanovenie zákona, ktoré malo byť zo strany orgánu verejnej správy porušené, jednak nepostačuje pre vyvodenie záveru o jeho nezákonnosti, jednak predmetom žalobcom odkazovaného zákonného ustanovenia ani nie je úprava, ktorý orgán je služobným úradom policajta, ale rozšírenie vymedzenia služobného úradu aj na orgány taxatívne vymenované v predmetnom ustanovení. 43. Vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zo strany žalovaného, správny súd uvádza, že ani v tomto prípade nemohol vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného (a eventuálne aj Disciplinárneho rozkazu), keďže žalobca svoj nesúhlas formuloval ako polemiku so záverom žalovaného a nie ako konkrétnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nestačí len uviesť, že žalobca považuje argumentáciu žalovaného za účelovú a v rozpore s logikou s následnou úvahou o tvrdenej „nečinnosti“ žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci „konania o námietke zaujatosti“ orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi (popísané v bode 11. tohto rozsudku). Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v tomto ohľade tak predstavujú len prezentáciu vlastných úvah a názorov žalobcu, čo nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a Disciplinárneho rozkazu, keďže žalobca nenamietal, v čom konkrétne má spočívať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ako tým bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov (§ 182 ods. 1 písm. e/ spolu s § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Správny súd pre úplnosť dodáva, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtovi uplatniť voči nadriadenému, resp. konajúcemu orgánu verejnej správy námietku zaujatosti, a to ani podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok, keďže podľa § 247a Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa na konanie podľa tohto zákona nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani v odvolacom konaní pred žalovaným tak nemožno uplatniť námietku zaujatosti a ani o nej konať a rozhodovať, keďže

v tomto ohľade chýba v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zákonný podklad. Je potrebné podotknúť, že štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú predmetom úpravy Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, sa týkajú tzv. silových zložiek štátu, ktoré sú založené na striktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v ktorých sa uplatňuje jednostranné rozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje zabezpečenie plnenia úloh silových zložiek a zachovávania ich služobnej disciplíny. Nie je preto možné pripustiť, aby bol striktný princíp subordinarity narúšaný uplatňovaním námietok zaujatosti, čo je aj, mimo iného, dôvodom absencie zodpovedajúcej úpravy v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s vylúčením subsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca namietal už v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a následne aj v odvolacom konaní a v konaní pred správnym súdom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, takáto námietka je právne irelevantná. V prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa ani nemohol konať o žalobcom tvrdenej námietke zaujatosti, nemohlo dôjsť ani k nezákonnosti v jeho postupe a rozhodovaní, a teda nemožno dospieť k záveru, že Disciplinárny rozkaz, resp. rozhodnutie žalovaného sú v tomto ohľade nezákonné. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval poukazom na § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, len samotným odkazom na citované ustanovenie bez toho, aby konkrétnym spôsobom uviedol, ktoré rozhodné okolnosti svedčiace v prospech žalobcu ako účastníka konania orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil, je takýto poukaz bezpredmetný. 44. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa porušil princíp prezumpcie neviny, keď už v Oznámení skonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pre ktoré bolo vedené konanie, čo má za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí snažil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa zľahčovať, pričom neozrejmil, prečo je názor žalobcu nesprávny, čo má zakladať vadu nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, nie je dôvodná. V Oznámení, ktoré je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, sa nachádza formulácia: „Uvedeným konaním Ste porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákon č. 73/1998 Z. z.., je policajt povinný svedomite plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Na základe uvedeného Ste sa dopustili disciplinárneho previnenia podľa §-u 52 ods. 1 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z.“ Z uvedenej formulácie vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa v predmetnej listine, ktorou žalobcovi oznámil začatie disciplinárneho konania, skonštatoval spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom ešte pred vykonaním dokazovania a rozhodnutím vo veci, čo je potrebné jednoznačne považovať za jeho pochybenie, keďže v danom štádiu konania mohol orgán verejnej správy prvého stupňa hovoriť len o dôvodnom podozrení zo spáchania predmetného disciplinárneho previnenia. Uvedené však neznamená, že toto pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo takého rozsahu, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o vine žalobcu za spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia a uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie až Disciplinárnym rozkazom, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, žalobcovi priznal práva, ktoré mu Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru priznáva, predovšetkým právo sa k obvineniu vyjadriť, predkladať dôkazy na svoju obranu, vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a účinne sa obhajovať. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa nevyplýva, že by orgán verejnej správy prvého stupňa uprel žalobcovi jeho procesné práva a konal s ním v rozpore s materiálnym obsahom princípu prezumpcie neviny. Predmetná vada teda nemá za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, keďže nemá vplyv na materiálne posúdenie veci. Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu Disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, orgán verejnej správy prvého stupňa jednak nemôže predmetnú vadu zhojiť, keďže nemôže znovu oznámiť začatie už raz začatého disciplinárneho konania, jednak by zopakovanie celého disciplinárneho konania len z tohto dôvodu neviedlo k inému výsledku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016, v zmysle ktorého „Pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.“ Úlohou správnych súdov nie je naprávať také

procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálnej možnosti priaznivejšieho rozhodnutia pre účastníka konania. Správny súd ďalej poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v ktorom uviedol, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28. marca 2024, v zmysle ktorého: „V kontexte vyššie uvedeného považuje kasačný súd za potrebné poukázať i na účel správneho súdnictva, ktoré primárne predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (obdobne uznesenie III. ÚS 649/2015 zo dňa 16.12.2015).“ Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať z daného dôvodu nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu. Je preto správna aj argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že obsahová štylizácia začatia disciplinárneho konania nemá vplyv na riadny a spravodlivý priebeh šetrenia oprávneného orgánu za účelom rozhodnutia vo veci samej, pričom Oznámenie samotné nie je rozhodnutím vo veci samej. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí a vyjadrenie vlastného hodnotenia s tvrdením, že žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil „konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, neznamená, že rozhodnutie žalovaného je v tomto ohľade nezákonné pre nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol zrozumiteľnú argumentáciu vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, a preto len z dôvodu, že žalobca sa s dôvodmi žalovaného nestotožňuje, nemožno skonštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. 45. Námietka nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu pre nezákonný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď viedol vo veci skutku so znakmi disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto žaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia ďalšie konanie, je nedôvodná. Ako už správny súd uviedol v bode 42. tohto rozsudku, rozhodnutie orgánu verenej správy a jeho postup predchádzajúci jeho vydaniu podlieha súdnemu prieskumu len z hľadiska jeho zákonnosti (§ 6 ods. 1 SSP), pričom je povinnosťou žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy zrozumiteľne formulovať v žalobných bodoch (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Žalobca v správnej žalobe neuviedol, v čom má spočívať nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ak súčasne popri predmetnom disciplinárnom konaní viedol voči žalobcovi aj iné disciplinárne konanie pre iný skutok majúci znaky disciplinárneho previnenia, a preto správny súd nemôže na základe žalobcom všeobecne formulovanej žalobnej námietky Disciplinárny rozkaz z daného dôvodu zrušiť. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe viedol polemiku s argumentáciou žalovaného, ktorý ohľadom vysporiadania sa s odvolacou námietkou žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu uviedol, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nezakazuje viesť oprávnenému orgánu disciplinárne konania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani neukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych previnení, a teda žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzane, správny súd opätovne konštatuje, že na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho tvrdenú nepreskúmateľnosť nestačí len nesúhlas žalobcu s jeho odôvodnením a uvedenie vlastných úvah polemického charakteru. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť namietanú žalobcom v jeho odvolaniach proti Disciplinárnemu rozkazu dostatočne a zrozumiteľne neozrejmil, prečo je práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len vyjadriť nesúhlas s tým, ako sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal, resp. nevysporiadal a prezentovať vlastné úvahy. Je povinnosťou orgánu verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodniť vo

vzťahu k jeho výroku tak, aby z neho boli zrejmé skutočnosti, ktoré k výroku rozhodnutia viedli (čo žalovaný urobil), avšak orgán verejnej správny nie je povinný viesť polemiku s názormi účastníka konania, resp. formulovať svoje závery tak, aby sa s nimi účastník konania mohol stotožniť. Ako už správny súd uviedol v bode 41. tohto rozsudku, je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca argumentoval v správnej žalobe poukazom na § 56 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4,“ z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemožno vyvodiť povinnosť konajúceho orgánu verejnej správy viesť vždy jedno spoločné konanie pri viacerých rôznych skutkoch majúcich znaky disciplinárneho previnenia, a to ani s použitím analógie, ako tvrdí žalobca v správnej žalobe. Ak orgán verejnej správy prvého stupňa neprejednával dva skutky žalovaného majúce znaky disciplinárneho previnenia v jednom spoločnom konaní, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho postupu, a to ani pre rozpor s § 56 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru per analogiam. 46. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pri posúdení následkov protiprávneho konania, keď z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, je dôvodná. Žalobca prostredníctvom uvedenej námietky namietal nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu v časti odôvodnenia, v ktorom bol orgán verejnej správy prvého stupňa povinný zdôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a jeho výšku. Rozhodovanie orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru je predmetom jeho úvahy po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o vine policajta za spáchané disciplinárne previnenie, avšak toto rozhodovanie nie je svojvoľné, keďže zákon stanovuje v § 56 až 60 podmienky tohto rozhodovania. Podľa § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že úvaha orgánu verejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť odôvodnená v danom ustanovení uvedenými skutočnosťami, teda nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa konajúci orgán verenej správy rozhodne policajtovi uložiť také disciplinárne opatrenie, pri ktorom zákon určuje rozmedzie povolenej správnej úvahy, ako je to v prípade disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov), ktoré aj uložil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi v Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa z povoleného rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac, avšak v jeho odôvodnení neuviedol žiadnu svoju úvahu, prečo zo zákonom povoleného maximálneho rozmedzia uložil žalobcovi práve predmetnú výšku zníženia služobného platu (5%) a práve na jeden mesiac a na základe vyhodnotenia akých skutočností uvedených v § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru k svojej úvahe dospel. Orgán verejnej správy prvého stupňa síce v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná „o policajta, ktorý si od r. 2021 neplní svedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r. 2022 mu boli uložené dve výčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností“, tieto skutočnosti však nevyhodnotil, len ich vymenoval, čo však nepostačuje, keďže z Disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, ktoré z nich a ako vyhodnotil, a prečo na ich základe dospel zo zákonom povoleného rozmedzia disciplinárneho opatrenia práve k takej výške a časovému rozsahu, ako žalobcovi vo výroku Disciplinárneho rozkazu

uložil. Správny súd nie je oprávnený skúmať úvahu orgánu verejnej správy (podľa § 27 ods. 2 SSP pred bodkočiarkou „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom“), keďže táto je súčasťou jeho výlučnej exekutívnej právomoci, avšak uvedené neznamená, že orgán verejnej správy nemusí v rozhodnutí svoju úvahu vôbec uviesť. Správny súd preskúma rozhodnutie na základe zákonom povolenej správnej úvahy v tom ohľade, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, predpokladom čoho však je, že úvaha orgánu verejnej správy je v jeho rozhodnutí uvedená. Keďže orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze síce uviedol skutočnosti, na ktoré prihliadol pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, avšak už neuviedol ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho opatrenia práve k takej výške, akú žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil, zaťažil Disciplinárny rozkaz vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 47. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, je rovnako dôvodná. Žalovaný na str. 7 svojho rozhodnutia v rámci vysporiadania s odvolacími námietkami žalobcu v bode 4 jeho odvolania uviedol len skutočnosti vzťahujúce sa k možnosti prihliadania orgánu verejnej správy prvého stupňa na disciplinárne opatrenie žalobcu, ktoré mu bolo uložené v r. 2018 a ktoré už bolo zahladené, ďalej to, že orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi dostatočne preukázal disciplinárne previnenie, ďalej že sa stotožňuje s tvrdením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že disciplinárne opatrenie uložené v minulosti nemá zásadný vplyv na preukázanie disciplinárneho previnenia „vo veci samej“ (uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa sa však v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu vôbec nenachádza) a to, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako oprávnený orgán prihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu policajta (žalobcu), jeho plnenie služobných povinností a celkový prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise (čo však nezodpovedá odôvodneniu Disciplinárneho rozkazu – viď bod 46. tohto rozsudku). Na odvolaciu námietku žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu nepreskúmateľný však žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol žiadnu argumentáciu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje aj zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 48. Námietku žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní predmetného disciplinárneho opatrenia na disciplinárne opatrenie, ktoré bolo žalobcovi uložené v r. 2018 (nakoľko z dôvodu jeho zahladenia podľa § 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru na toto disciplinárne opatrenie podľa žalobcu orgán verejnej správy nemal prihliadať), pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uznal skutočnosť, že disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r. 2018 už bolo zahladené, avšak pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa nepovažoval za tak zásadné, aby zakladalo dôvod pre zrušenie Disciplinárneho rozkaz, čo žalobca považoval zo strany žalovaného za „nezákonné“ a „svojvoľné“, správny súd nemôže posúdiť, nakoľko prieskum Disciplinárneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade by bol predčasný, a to vzhľadom na nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu vo vzťahu k odôvodneniu uloženia disciplinárneho opatrenia žalobcovi. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu na str. 7 síce uviedol, že žalobcovi bolo v roku 2018 uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov, avšak vzhľadom na absenciu úvah orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorými bol vedený pri vyhodnocovaní skutočností relevantných pre uloženie disciplinárneho opatrenia Disciplinárnym rozkazom v jeho odôvodnení (bod 46. tohto rozsudku), nie je zrejmé ako orgán verejnej správy prvého stupňa uvedenú skutočnosť vyhodnotil a či vôbec pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi na ňu prihliadal. Správny súd preto nemôže vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu a ani rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade. 49. K námietke žalobcu, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, správny súd uvádza, že je dôvodná. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že žalobca vo svojom Vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 14. júna 2022 navrhol orgánu verejnej správy prvého stupňa vykonanie dokazovania zabezpečením navrhovaných dôkazov, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol. Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol, ako sa s predmetným návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal, ktoré zo žalobcom navrhovaných dôkazov do konania zabezpečil, ktoré nie a z akých dôvodov. Rovnako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol k predmetnému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ako sa s ním vysporiadal, a to ani na výslovnú námietku žalobcu v bode 4/ jeho odvolania proti Disciplinárnemu rozkazu, v ktorom žalobca namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa „v rámci konania nezabezpečil môj záznam o odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré som navrhoval vo svojom vyjadrení.“ Podľa § 238 ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy nie je viazaný návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, keďže zakotvuje tzv. zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov, vrátane návrhov na ich vykonanie, podlieha len úvahe konajúceho orgánu verejnej správy tak, aby v zmysle § 233 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci. Je teda výlučne na konajúcom orgáne verejnej správy, ktoré z účastníkom konania navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Ak sa však niektorý z účastníkom konania navrhovaných dôkazov rozhodne nevykonať, musí v rozhodnutí uviesť aj dôvody, prečo k vykonaniu navrhovaného dôkazu nepristúpil, teda musí zaujať stanovisko k návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania. Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol svoje stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý uplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2022 a túto vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní na námietku žalobcu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal konštatovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, že žalobca „....počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným,“ čo podľa žalobcu nemá oporu v dôkazoch, pričom s namietanou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že v tomto ohľade nemôže vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, keďže uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa predstavuje jeho konštatovanie ako nadriadeného o doterajšom postoji žalobcu k plneniu služobných povinností, čo je jednou zo skutočností, na ktoré v zmysle § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, pričom sa jedná o vlastnú úvahu orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorú správny súd nepreskúmava, keďže by tým zasahoval do výlučnej administratívnej právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorý sám a nezávisle hodnotí postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Žalovaný sa mohol vysporiadať s predmetnou skutočnosťou len v rámci preskúmania úvah orgánu verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi, čo však neurobil a čo už bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť (bod 47. tohto rozsudku). 51. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe opísané v bode 18. tohto rozsudku, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s hodnotením skutkových okolností a dôkazov orgánom verejnej správy prvého stupňa, nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny prieskum Disciplinárneho rozkazu, a to pre jej všeobecnosť. Pokiaľ žalobca len všeobecne tvrdil, že orgán verejnej správy prvého stupňa bez opory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach konštatoval, že sa žalobca dopustil skutku so znakmi protiprávnosti, pričom rozhodujúce skutkové okolnosti svedčiace v prospech žalobcu neposúdil dôkladne bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne skutkové okolnosti spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil, resp. ktoré dôkazy vyhodnotil nesprávne v rozpore s ich obsahom, a zároveň to, ako tým zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, takéto tvrdenia žalobcu možno považovať len za vyjadrenie nesúhlasu

žalobcu s hodnotením veci orgánom verejnej správy prvého stupňa, čo nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť Disciplinárneho rozkazu. Je povinnosťou žalobcu formulovať žalobné body dostatočne konkrétne tak, aby na ich základe mohol správny súd preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (bod 41. tohto rozsudku). Rovnaké závery možno konštatovať aj vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením jeho odvolacej námietky žalovaným, keď v správnej žalobe uviedol len to, že žalovaný sa síce jeho námietkou zaoberal, avšak „v nadväznosti na rozhodujúce skutkové a právne okolnosti vecne, logicky a právne nesprávne.“ 52. Námietku žalobcu, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal nezákonnosť dôkazov, a to dvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia žalobcu zo všeobecno-záväzných právnych predpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, na ktorých je uvedený vlastnoručný podpis žalobcu, ktorým potvrdil oboznámenie sa s predpismi, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca uviedol len tvrdenie, že predmetné prezenčné listiny nemohol dňa 7. júna 2021 podpísať, pretože v ten deň službu nevykonával a mal služobné voľno. Svoje tvrdenie však žalobca nepodporil žiadnym dôkazom, ktorým by relevantne spochybnil obsah predmetných prezenčných listín, teda vyvrátil správnosť v nich uvedených skutočností. Len samotné tvrdenie žalobcu nie je samé osebe spôsobilé spochybniť zákonnosť dôkazu. Rovnako pokiaľ žalobca namietal nedodržanie formálnych náležitostí kópií predmetných prezenčných listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže ide o úradne neoverené fotokópie, bez toho, aby zo všeobecne-záväzného právneho predpisu vyplývali konkrétne formálne náležitosti, s nedodržaním ktorých je spojená ich nulitnosť, nemožno prisvedčiť dôvodnosti jeho námietky. Len samotný odkaz žalobcu na § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, § 14 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu a čl. 11 a 13 Nariadenia MV SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku bez toho, aby z odkazovaných predpisov vyplývali konkrétne požiadavky na formálne náležitosti predmetných kópií prezenčných listín v zhode s tvrdením žalobcu, je bezpredmetný. Vo vzťahu k vyhodnoteniu odvolacej námietky v tomto ohľade žalovaným v jeho rozhodnutí žalobca uviedol v správnej žalobe len konštatovanie o spôsobe vysporiadania sa s ňou bez vlastnej konkrétnej argumentácie, v čom je rozhodnutie žalovaného nezákonné, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. 53. Námietka žalobcu, že žalovaný vychádzal pri posúdení predmetnej odvolacej námietky z nového dôkazu, ktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní Disciplinárneho rozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023), pričom s týmto dôkazom nebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v spojitosti s ním ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu uprel žalobcovi právo na obhajobu a spravodlivý proces, je nedôvodná. Predmetná listina sa nachádza v administratívnom spise žalovaného na č. l. 14, avšak z jej obsahu je zrejmé, že nepredstavuje dôkaz v konaní, na podklade ktorého by žalovaný zisťoval skutkový stav veci, ale ide o správu orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 242 ods. 7 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v ktorej uviedol svoje stanovisko k odvolaniu žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Jedná sa v podstate o predkladaciu správu k odvolaniu, ktorú orgán verejnej správy prvého stupňa vyhotovuje len pre služobné účely a má výslovne procesný charakter, pričom účastníkom konania sa nedoručuje. Nejedná sa o dôkaz, ktorý by bol v konaní vykonaný za účelom zisťovania skutkového stavu veci ako sa žalobca v správnej žalobe mylne domnieva. S predmetnou listinou tak nie je spojené právo žalobcu podľa § 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyjadriť sa k nej a navrhovať na svoju obranu ďalšie dôkazy. Žalobca mal podľa § 237 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru právo nahliadať do administratívnych spisov a robiť si z nich výpisy, pričom sa s predmetnou listinou mohol oboznámiť. Žalovaný preto neuprel žalobcovi žiadne procesné právo v tomto ohľade a nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces. 54. Pokiaľ žalobca na str. 8 a 9 správnej žaloby uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov bez relevantnej argumentácie, z ktorej by vyplývalo, že orgány verejnej správy uvedené predpisy porušili, takýto prostý výpočet zákonných ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.

55. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 56. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia žalobcovi, pričom sa riadne vysporiada s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, prípadné nevykonanie navrhovaných dôkazov riadne odôvodní, riadne uvedie svoju úvahu pri uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, predovšetkým ako sa vysporiadal so skutočnosťami, na ktoré prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom uvedie aj svoju úvahu k určeniu výšky a rozsahu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak sa dané disciplinárne opatrenie rozhodne žalobcovi uložiť. Pri opätovnom rozhodovaní o uložení disciplinárneho previnenia prihliadne aj na § 57 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.