{"guid": "cdc6d6f7-83e7-428a-8a79-064439eacaee:16574575-41a3-4fee-82b3-a6a87fbdf7d4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2", "spisova_znacka": "1S/10/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1S/10/2023 z 10. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2025, sp. zn. 1S/10/2023, ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2", "identifikacne_cislo": "0823100211", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2025-07-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Ssk/156/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "2fdf8361-0044-490e-be61-38d010e89b33:393ce52c-ce48-4403-85ab-e075ebfacb08", "datum": "2026-01-29", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-1", "nazov": "§ 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-233"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-2", "nazov": "§ 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-233.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-233"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-233"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16574575-41a3-4fee-82b3-a6a87fbdf7d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/10/2023\n0823100211\n10. 07. 2025\nMgr. Marián Štulajter\nECLI:SK:SpSBB:2025:0823100211.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu:\npráp. A. A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., občan Slovenskej republiky, zast. Advokátska\nkancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever,\nIČO: 53 769 589, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Martine, odbor poriadkovej\npolície, so sídlom Komenského 2, 030 01 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nOkresného riaditeľstva PZ v Martine, odboru poriadkovej polície č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa\n27. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nRozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odboru poriadkovej polície\nč. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023 zo dňa 27. apríla 2023 v spojení s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa\nObvodného oddelenia Policajného zboru v Sučanoch, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nMartine č. 1 zo dňa 13. februára 2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a\nzaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého\nstupňa“) uložil Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 13. februára 2023 (ďalej ako „Disciplinárny\nrozkaz“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) žalobcovi vykonávajúcemu štátnu\nslužbu vo funkcii referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Sučany, odboru poriadkovej polície\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine disciplinárne opatrenie – zníženie služobného\nplatu o 5 % na dobu jeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, ktorého sa dopustil tým, že 2. októbra 2021 v čase od 8.00\ndo 20.00 hod. na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sučany vykonával stálu službu, čo potvrdil\nsvojím podpisom v knihe fonogramov a hlásení a súčasne hliadkovú službu ako veliteľ hliadky pod\nvolacím znakom MATICA 403. V čase cca o 13.20 hod. bola hliadka MATICA 403 v zložení žalobca\nako veliteľ a člen ppráp. E. F. vyslaná operačným dôstojníkom na preverenie oznámenia v obci Sučany\nna ul. Stará Hradská vo veci fyzického napadnutia mladistvej osoby G. H., nar. X. XXXXXXXXX XXXX,\ntrvale bytom I. F. XXXX/XX, J. rómskymi osobami. Po príchode hliadky na miesto sa tam nachádzal\n\noznamovateľ – otec napadnutej osoby – K. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom I. F. XXXX/\nXX, J., ktorý hliadke oznámil, že jeho syn išiel na bicykli z domu na futbalové ihrisko v obci Sučany.\nCestou na futbalové ihrisko bol na ul. Stará Hradská v obci Sučany za evanjelickým kostolom fyzicky\nnapadnutý skupinou Rómov, ktorí mu spôsobili zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po uvedenom\noznámení žalobca povedal oznamovateľovi, aby prišiel spoločne so synom po jeho ošetrení podať\noznámenie na obvodné oddelenie Policajného zboru. Následne sa hliadka z miesta a od oznamovateľa\npresunula k budove hasičov v obci Sučany, v ktorej sa nachádza kamerový systém monitorujúci niektoré\njednotlivé ulice v obci. Tu v budove žalobca oslovil službukonajúceho hasiča B. A., s ktorým po spätnom\nprehratí prístupových ciest na ul. Stará Hradská zistili, že skupina troch rómskych osôb ide smerom\npo chodníku od podchodu cesty I/18 smerom na ulicu J. I., po chvíli za nimi smerom od podchodu na\nulicu Stará Hradská išiel chlapec na bicykli. Po niekoľkých minútach zachytili kamery umiestnené na\nul. SNP ako z ulice Stará Hradská vychádza spomínaný chlapec na bicykli, ktorý prechádzal námestím\npopri evanjelickom kostole. Následne na to za ním vyšla z ulice Stará Hradská tou istou trasou na\nnámestie aj skupina troch Rómov, ktorých zachytila kamera, keď prechádzali chodníkom od podchodu\nk ulici Stará Hradská. B. A. osoby na kamere opoznal, nakoľko ich dobre poznal aj osobne, jedného\npoznal aj po mene, jednalo sa o C. L.. Následne žalobcovi povedal, že sú to stopercentne oni, čo G.\nH. napadli, nakoľko časovo, ako aj celý priebeh do seba zapadá. Upozornil ho, že s týmito osobami\nsú problémy už dlhodobo, v minulosti fyzicky napadli deti, čo sa aj riešilo na Obvodnom oddelení\nPolicajného zboru Sučany. Žalobca z budovy hasičov odišiel a viac sa o jemu oznámený skutok a ani\no oznamovateľa K. H. nezaujímal. Nezabezpečil dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým\nosobám formou vyhotovenia kópie na DVD, ani ich zálohovanie. Tieto zistené skutočnosti dôležité\npre náležité objasnenie veci úmyselne z nezistených dôvodov zatajil, čím po uplynutí doby došlo\nk ich automatickému vymazaniu. Pred ukončením služby len stroho uvedenú skutočnosť poznačil do\nzáznamu zo služby. Týmto svojím konaním žalobca vykonávajúci stálu službu a zároveň službu veliteľa\nv hliadkovej službe po oznámení skutku v podobe priestupku tento neprijal podľa čl. 8 ods. 5 písm.\nb) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej\npolície Policajného zboru a následne nezadokumentoval, neobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval\nv CESDaP-e, teda nepostupoval podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), čl. 8 ods. 1 písm. c), ods. 2,\nčl. 14 ods. 5 a 7, čl. 15 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím\nporušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru.\n2. V odôvodnení Personálneho rozkazu orgán verejnej správy prvého stupňa stručne popísal okolnosti\npred začatím disciplinárneho konania voči žalobcovi, jeho začatie a priebeh. Uviedol, že o okolnostiach\nspáchania disciplinárneho previnenia žalobcu sa orgán verejnej správy prvého stupňa dozvedel na\npracovnom stretnutí s komisiou verejného poriadku obce Sučany dňa 12. apríla 2022, pričom následne\nbola táto skutočnosť preverená u oznamovateľa K. H.. Na základe prvotných oznámených a preverených\nskutočností bolo voči žalobcovi dňa 4. júna 2022 začaté disciplinárne konanie, pričom žalobca bol podľa\n§ 56 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru poučený o svojom práve vyjadriť\nsa k veci, navrhovať dôkazy na svoju obranu a obhajovať sa. Orgán verejnej správy prvého stupňa\npopísal obsah dvoch písomných vyjadrení žalobcu predložených dňa 14. júna 2022 a 30. júna 2022.\nŽalobca poprel spáchanie disciplinárneho previnenia a uviedol, že konajúci orgán verejnej správy je voči\njeho osobe zaujatý. K samotnému skutku žalobca uviedol, že oznámenie od oznamovateľa na mieste\nprijal, pričom sa s ním dohodol, že po ošetrení syna príde podať oznámenie na Obvodné oddelenie\nPolicajného zboru Sučany. Za účelom stotožnenia páchateľa skutku boli preverené kamerové záznamy\nz obce Sučany, avšak ich prezretím zistil, že nebol zaznamenaný žiadny protiprávny delikt. Nakoľko\nmala hliadka plniť ďalšie služobné povinnosti, v daný deň sa už s oznamovateľom nestretla. Žalobca bol\norgánom verejnej správy poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy\na dôkazy v lehote 7 dní od prevzatia kópie spisového materiálu, ktorá bola vyhotovená na žiadosť\nžalobcu, pričom žalobca nič nepredložil.\n3. Z vyjadrenia oznamovateľa K. H. orgán verejnej správy prvého stupňa mimo iného zistil, že privolanej\nhliadke polície oznámil fyzické napadnutie svojho syna na ul. Stará Hradská v obci Sučany, pričom\njeden z policajtov mu uviedol, aby sa po ošetrení syna dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru\nSučany, pričom oni zatiaľ prezrú kamerové záznamy. Po ošetrení syna sa oznamovateľ so synom v čase\nokolo 19.40 hod. dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Sučany, kde sa nikto nenachádzal.\nV čase okolo 19.55 hod. prišla k vchodovým dverám osoba, ktorá uviedla, že nastupuje ako policajt\ndo nočnej služby. Táto osoba mu uviedla, že polícia nič nevyrieši a má si to riešiť po vlastnej línii,\n\npreto odišiel a celú záležitosť riešil sám. Z kamerových záznamov od hasičov mu boli poskytnuté\nfotografie podozrivých osôb, po vzhliadnutí ktorých jeho syn spoznal páchateľov. Na nečinnosť polície\nsa bol oznamovateľ osobne sťažovať na Obecnom úrade v Sučanoch. B. A., zamestnaný Obecným\núradom Sučany ako dobrovoľný hasič, vo svojom vyjadrení mimo iného uviedol, že dňa 2. októbra\n2022 v poobedných hodinách sa do budovy hasičov dostavil žalobca, ktorý mu uviedol, že na ul. Stará\nHradská malo dôjsť k fyzickému napadnutiu G. H., a preto by potreboval prezrieť kamerové záznamy.\nPo prehratí záznamov z kamier, ktoré snímajú chodník a Námestie SNP, B. A. osoby zachytené na\nzáznamoch spoznal, C. L. aj po mene. Žalobcu upozornil, že s týmito osobami sú problémy už dlhodobo,\npričom už v minulosti napadli deti a malo sa to riešiť na polícii. Žalobca viac od B. A. nič nechcel\na odišiel, nechcel ani stiahnuť kamerový záznam na DVD. Viac sa o uvedenú skutočnosť nikto od polície\nnezaujímal. Zo Záznamu zo služby č. p. ID 2564856 zo dňa 2. októbra 2021 spísaného žalobcom orgán\nverejnej správy prvého stupňa zistil, že počas služby hliadka MATICA 403 vykonávala v služobnom\nobvode Odvodného oddelenia Policajného zboru Sučany dve preverenia, a to v čase od 13.15 hod. do\n13.30 hod. prijímanie oznámenia od K. H. vo veci fyzického napadnutia jeho syna a v čase od 17.27\nhod. do 20.3 hod. oznámenie vo veci trestného činu pytliactva. Dňa 13. septembra 2022 sa orgán\nverejnej správy prvého stupňa dostavil do kancelárie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nMartin, kde prebehlo služobné stretnutie. Na otázku riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru\nŽilina koľko je momentálne voči žalobcovi začatých disciplinárnych konaní uviedol, že 3 disciplinárne\nkonania, a to v 2 prípadoch za neprijatie a nezadokumentovanie oznámenia a jedno za nesplnenie\npokynu daného nadriadeným. Na otázku riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin\nz akého dôvodu neprijal a nezdokumentoval oznámenia od občanov, žalobca odpovedal, že je pravda, že\noznámenia neprijal, nevie, prečo ich neprijal a len mykol plecami. K Úradnému záznamu zo dňa 16. mája\n2022, ktorý žalobca osobne napísal a podpísal, a ktorého obsah orgán verejnej správy prvého stupňa\nv Disciplinárnom rozkaze stručne popísal, žalobca pred prítomnými policajnými funkcionármi uviedol, že\nto, čo uvádza orgán verejnej správy prvého stupňa, sa nezakladá na pravde, žalobca bol dodatočne za\nhasičom B. A. zabezpečiť do spisu zistené prvotné skutočnosti a dodal, že B. A. mu všetko dosvedčí.\nNakoľko v priestupkovom spise pod č. p. ORPZ-MT-OPP6-P-44/2022, v ktorom sa dodatočne realizovalo\noznámenie K. H. vo veci fyzického napadnutia jeho syna, neustále absentovali dôkazy zistené v deň\noznámenia od hasiča z kamerového záznamu, bola orgánom verejnej správy prvého stupňa vykonaná\nprevierka u B. A., ktorý uviedol, že žalobca za ním od prvotného preverovania dňa 2. októbra 2021 viac\nnebol a o zistené dôkazy sa nezaujímal, pričom tvrdenia žalobcu o dodatočnom zabezpečovaní dôkazov\nsa nezakladajú na pravde.\n4. Orgán verejnej správy prvého stupňa vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prvotné oznámenie\npodal K. H. dňa 2. októbra 2021 v čase okolo 13.20 hod. na Námestí SNP v Sučanoch žalobcovi,\nktorý v tom čase vykonával stálu službu a súčasne službu veliteľa v hliadkovej službe. Z oznámenia\njednoznačne vyplynulo spáchanie skutku, a to minimálne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, resp.\ntrestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom\nna § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Žalobca mal po oznámení dostatok času oznámenie\nprijať na mieste formou prvopisu, resp. na obvodnom oddelení Policajného zboru podrobným úradným\nzáznamom zdokumentovať oznámený skutok, na takto prijaté oznámenie založiť priestupkový spis\na neodkladne ho zaevidovať v module integrovaného informačného systému CESDaP a bezodkladne\ndo spisu zabezpečiť dôležité ním zistené dôkazy z kamier k podozrivým osobám formou vyhotovenia\nkópie záznamu na DVD. Zistené skutočnosti dôležité pre náležité objasnenie veci z doposiaľ neznámych\ndôvodov úmyselne zatajil, čím po uplynutí doby došlo k ich automatickému vymazaniu. V danej veci išlo\no páchateľov, ktorí vážne a úmyselne ohrozovali život a zdravie maloletej osoby. Oznamovateľ bol nútený\nsi sám zabezpečiť dôkazný materiál z kamerového systému, ktorý doložil do priestupkového spisu.\nŽalobca tak nevykonal nevyhnutné opatrenia v zmysle čl. 8 ods. 5 písm. a) a b) Nariadenia Prezídia\nPolicajného zboru č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného\nzboru. Zároveň nepostupoval v zmysle čl. 14 ods. 1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019\no priestupkoch, nebol spísaný úradný záznam, resp. zápisnica o podaní oznámenia v zmysle čl. 15 ods.\n1 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nezačal s objasňovaním priestupku\npo jeho oznámení, neobstaral zistené dôkazy k podozrivým osobám, a teda nepostupoval v zmysle čl.\n8 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, nevyhotovil\npriestupkový spis a tento bezodkladne nezaevidoval v elektronickom systéme CESDaP v zmysle čl. 3\nods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, čím\nbolo preukázané, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe\n\npríslušníkov Policajného zboru, čo malo za následok narušenie vážnosti Policajného zboru a ohrozenie\ndôvery v tento zbor v očiach občanov, čím porušil § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru.\n5. K uloženému disciplinárnemu opatreniu orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze\nuviedol, že pri jeho ukladaní bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, ako aj na okolnosti,\nza ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia žalobcu, berúc do úvahy aj jeho doterajší postoj\nk plneniu služobných povinností. Jedná sa o policajta, ktorý si od r. 2021 neplní svedomite svoje služobné\npovinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú\nčinnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadenými.\nV r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 5 % na dobu dvoch\nmesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené, že počas služby\nnevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r. 2022 mu boli uložené dve výčitky za svedomité\nneplnenie si svojich služobných povinností.\n6. O odvolaní žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím riaditeľa odboru\nporiadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORPZ-MT-OPP-89-005/2023\nzo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol\na Disciplinárny rozkaz potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal\npriebeh konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, Disciplinárny rozkaz, ako aj obsah\nodvolania žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Senát poradnej komisie podľa § 243 ods. 2 Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru prerokoval odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu\nrozkazu, pričom odporučil žalovanému, aby odvolaniu žalobcu nevyhovel a Disciplinárny rozkaz potvrdil\nv plnom rozsahu. Žalovaný po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako senát poradnej komisie.\n7. K námietke, že žalobca vzniesol voči orgánu verejnej správy prvého stupňa námietku zaujatosti,\ns ktorou sa nijako nezaoberal a nevybavil ju, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa\nkonal objektívne, nezaujato a bez osobných záujmov smerujúcich k žalobcovi, pričom ustanovenia\nZákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru neumožňujú sa vysporiadať s takto podanou\nnámietkou zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa v danom štádiu konania. K námietke\nžalobcu o porušení princípu prezumpcie neviny v dokumente „Začatie disciplinárneho konania –\noznámenie“ zo dňa 4. júna 2022 (ďalej ako „Oznámenie“) žalovaný uviedol, že zákon striktne neupravuje\nobsahovú a formálnu stránku začatia disciplinárneho konania, pričom obsahová štylizácia začatia\ndisciplinárneho konania nemá vplyv na riadny a spravodlivý priebeh šetrenia oprávneného orgánu\nza účelom rozhodnutia vo veci samej. Oznámenie samotné nie je rozhodnutím vo veci samej.\nK námietke žalobcu, že sú voči nemu súčasne vedené dve disciplinárne konania pod č. ORPZ-MTOPP6-240/2022 a č. OPRZ-MT-OPP6-304/2022 po dobu viac ako 6 mesiacov, ktoré boli ukončené\nuložením dvoch disciplinárnych opatrení, čo žalobca považoval za nezákonné, žalovaný uviedol,\nže Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nezakazuje viesť oprávnenému orgánu\ndisciplinárne konania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani\nneukladá povinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych\nprevinení. Žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzane.\nK námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho\nopatrenia zohľadnil aj disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r. 2018, ktoré je už zo zákona\nzahladené, pričom spisový materiál neobsahuje žiadny dôkaz o tejto skutočnosti, žalovaný skonštatoval,\nže na uložené disciplinárne opatrenie z r. 2018 nie je možné pri rozhodovaní o uložení predmetného\ndisciplinárneho opatrenia prihliadať, nakoľko už bolo zahladené, a teda tvrdenie žalobcu je správne.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa však podľa žalovaného dostatočne preukázal disciplinárne\nprevinenie žalobcu pre rozhodnutie. Uložené disciplinárne opatrenie v minulosti nemá zásadný vplyv\nna preukázanie disciplinárneho previnenia vo veci samej. Orgán verejnej správy prvého stupňa\nprihliadal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia na osobu žalobcu, jeho plnenie služobných povinností\na celkový prístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise. K viacerým\nskutkovým tvrdeniam žalobcu v odvolaní, prostredníctvom ktorých žalobca spochybňoval svoju vinu\nza spáchanie disciplinárneho deliktu, žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za tendenčné\na účelové, pričom žalobca v snahe vyhnúť sa zodpovednosti poukazoval na možné pochybenia kolegu\na priameho nadriadeného. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalovaného dostatočne\nvysporiadal s povinnosťami policajta vyplývajúcimi z interných predpisov, ktoré bol žalobca povinný\ndodržiavať, a rovnako dostatočne preukázal, že žalobca disponoval „v čase preverovania“ dostatočným\n\nmnožstvom informácií na to, aby vo veci začal konať ex offo. K spochybneniu prezenčných listín\nk preškoleniu s internými predpismi zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že svojimi podpismi žalobca\npreškolenie z noriem uvedených v prezenčných listinách potvrdil, pričom svojimi podpismi žalobca\nvyjadril dobrovoľný súhlas. Účasť žalobcu bola overená v súlade s plánom služieb Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Sučany.\n8. Žalovaný v rozhodnutí skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa dospel zákonným\npostupom k záveru, s ktorým sa plne stotožňuje, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalobca\nsa dopustil disciplinárneho previnenia tak, ako je uvedené v Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa postupoval podľa žalovaného v súlade s § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru a posudzoval všetky skutočnosti rovnako dôkladne bez ohľadu na to,\nči svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu, a rovnako aj v súlade s § 56 ods. 1 a 2 Zákona o\nštátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia orgán\nverejnej správy prvého stupňa prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo\nspáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností.\nŽalovaný na str. 9 a 10 rozhodnutia vo všeobecnosti uviedol viaceré teoretické východiská disciplinárnej\nzodpovednosti policajta. Žalovaný ďalej uviedol, že znalosti žalobcu zo všeobecne záväzných právnych\npredpisov, interných predpisov a ich aplikácia v praxi nie sú na požadovanej úrovni a vyslovil vážne\npochybnosti o vnímaní závažnosti svojho konania žalobcom, s čím súvisí aj vnímanie služobnej disciplíny\na disciplinárnej právomoci ako takej. Nie je možné akceptovať názor žalobcu, ktorý sa odvoláva na\nzmarenie prijatia oznámenia iným policajtom, resp. nezaevidovaním skutku bezprostredne nadriadeným.\nRiadny výkon služby spočíva v zodpovednom plnení úloh, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi\na rozkazmi nadriadených. Žalovaný považoval vzhľadom na uvedené odvolanie žalobcu za nedôvodné.\nSprávna žaloba\n9. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom. Žalobca v správnej žalobe\nstručne popísal obsah svojho odvolania proti Disciplinárnemu rozkazu, uviedol svoje všeobecné\nzhodnotenie rozhodnutia žalovaného a vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom konkrétnym\nspôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne nesprávne, s\nargumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu na spravodlivý\nproces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, §\n243 ods. 4, Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, čo je dôvodom pre zrušenie\nrozhodnutia z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „SSP“), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na\nriadne posúdenie veci, žalovaný v napadnutom rozhodnutí aplikoval konkrétne ustanovenia právnych\npredpisov nepriliehavo, vecne, logicky a právne nesprávne, teda rozhodnutie žalovaného vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný neprihliadol na nedostatky, ktoré predchádzali\nDisciplinárnemu rozkazu a súčasne sa sám v rámci druhostupňového konania dopustil závažného\npochybenia, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n10. Žalobca namietal, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu zakladajúcu dôvod na\njeho zrušenie, keď sa v ňom opakovanie uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo\nPZ v Žiline.“ Podľa žalobcu ide o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (§ 1 ods. 4 písm. b/), pričom nejde o chybu v písaní,\nale o zásadnú vadu spočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného (§ 241 ods. 1\nprvá veta Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Výrok rozhodnutia žalovaného podľa\nžalobcu trpí vadou, ktorá nasvedčuje tomu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n11. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa námietky zaujatosti orgánu\nverejnej správy prvého stupňa zo strany žalovaného. Argumentácia žalovaného je podľa žalobcu\núčelová a v rozpore s logikou. Ak nečinnosť orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci námietky\nv prvostupňovom konaní vyložil žalovaný ako zákonnú, potom sám mal ostať vo veci uvedenej\nnámietky zaujatosti rovnako nečinný, pretože zákon neobsahuje ustanovenia, ktoré by mu dávali\n\nkompetenciu konať vo veci námietky zaujatosti podanej proti orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nZ úvah žalovaného sa podľa žalobcu „zrkadlí záujem zastrieť“ nezákonný postup orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa vo veci námietky zaujatosti spočívajúci v nečinnosti (nekonaní) a súčasne záujem\ndodatočne námietku zaujatosti vybaviť a zhojiť tak nezákonný postup v prvostupňovom konaní. Aj keď by\nsa tento nedostatok zhojil, ide o podstatný nedostatok procesno-právnej povahy predchádzajúci vydaniu\nDisciplinárneho rozkazu, ktorý sa do neho priamo premietol a založil jeho nezákonnosť. Podľa žalobcu\nmožno\nnepriamo identifikovať záujem zákonodarcu na tom, aby v disciplinárnom konaní konali\na rozhodovali nezaujaté osoby v dikcii § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru. Žalovaný bol podľa názoru žalobcu povinný postupovať podľa ústavných princípov, ktoré stoja nad\nzákonom (čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže sa orgán verejnej správy prvého\nstupňa pred vydaním rozhodnutia námietkou zaujatosti žiadnym spôsobom nezaoberal, nemožno taký\npostup označiť za súladný so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Súčasne nedokonalosť zákonnej\núpravy vo veci námietky zaujatosti nemôže byť na neprospech žalobcu a nemôže založiť zákonnosť\npostupu spočívajúceho v nekonaní vo veci námietky zaujatosti. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou\nžalovaného Disciplinárny rozkaz s odvolaním sa na ústavné princípy spravodlivosti zrušiť a vrátiť vec\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že žalovaný\nsi nedokonalosť právnej úpravy vykladá účelovo a tendenčne odlišne v rozpore so zdravou logikou.\nRozhodnutie žalovaného preto podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nsúčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n12. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že už v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal,\nže orgán verejnej správy prvého stupňa v Oznámení konštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho\nprevinenia, čo spôsobuje nezákonnosť jeho postupu, a teda celého konania a rozhodnutia, keďže\nvysloviť záver, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia možno až po vykonaní dokazovania,\na to v rozhodnutí vo veci samej. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí\npri vysporiadaní sa s predmetnou odvolacou námietkou žalobcu „dokazuje“, že sa snažil zľahčiť a\nbagatelizovať vyjadrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vyjadrenie bez právneho dosahu\nna zákonnosť konania a rozhodnutia. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného za odporujúcu\nzdravej logike, „súvisiacim ustanoveniam zákona na ktoré žalobca poukázal v odvolaní“ a súčasne\nodporujúcu ústavným princípom (čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalovaný podľa\nžalobcu nevysvetlil „konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny,\nčím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že\norgán verejnej správy prvého stupňa Oznámením porušil princíp prezumpcie neviny a zákazu svojvôle,\na to hneď v úvode celého disciplinárneho konania, v dôsledku čoho je nezákonnosťou postihnuté nielen\nprvostupňové konanie, ale aj rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca považoval za nezákonné z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP.\n13. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu,\nže orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval nezákonne, keď viedol vo veci skutku so znakmi\ndisciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto žaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo\nveci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia ďalšie konanie, žalobca v správnej žalobe\nuviedol, že „skúmanie činnosti oprávneného orgánu z pohľadu či ju zákon nezakazuje a či ju zákon\nnevylučuje je skúmaním svojvoľným, bez opory v Ústave SR (viď. čl. 2 ods. 2), teda skúmaním\nodporujúcim ústavnému princípu“. Podľa žalobcu žalovaný aplikoval ustanovenia zákona a Ústavy\nSlovenskej republiky nepriliehavým, vecne, logicky a právne nesprávnym spôsobom, naproti tomu\n„žalobca aplikoval ustanovenia zákona a Ústavy SR vecne, logicky a právne priliehavým spôsobom“.\nAk žalovaný aplikoval pre identifikáciu súladnosti postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa\nsúčasne ustanovenia čl. 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa žalobcu „deklaruje, že\nnerozlišuje medzi štátnym orgánom v právnych vzťahoch spadajúcich pod čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a\nostatných subjektoch v právnych vzťahoch odlišných od štátnych orgánov (označených slovom „Každý“)\nspadajúcich pod čl. 2 ods. 3 Ústavy SR“. Žalobca uviedol, že v odvolaní v tejto súvislosti argumentoval\naj tým, že hoci Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v žiadnom ustanovení neupravuje\nprípad, keď je potrebné rozhodovať o uložení disciplinárneho opatrenia za dva skutky, ktoré majú znaky\ndisciplinárneho previnenia, je potrebné vychádzať zo znenia § 56 ods. 3 daného zákona analogicky tak,\naby bol zachovaný princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, najmä zabránené svojvôli v postupe\noprávneného orgánu (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) pri zachovaní práva účastníka konania na\nspravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Žalovaný podľa žalobcu neozrejmil, prečo\n\ntáto argumentácia žalobcu bola nesprávna, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti\npre nezrozumiteľnosť.\n14. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal,\nže orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru pri posúdení následkov protiprávneho konania. Žalobca namietal, že\nz Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval\nnejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru\nzavinenia. Žalobca namietal, že žalovaný sa s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom vo svojom\nrozhodnutí nevysporiadal, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov.\n15. Vo vzťahu k vysporiadaniu sa žalovaného v napadnutom rozhodnutí s odvolacou námietkou žalobcu,\nže orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi na to,\nže žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie v roku 2018, žalobca v správnej žalobe uviedol, že\nžalovaný síce predmetnú odvolaciu námietku žalobcu „uznal“, avšak pochybenie orgánu verejnej správy\nprvého stupňa nepovažoval za tak zásadné, aby zakladalo zrušenie jeho rozhodnutia. Podľa žalobcu\nje spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal v rámci svojich úvah s predmetnou odvolacou námietkou,\nnezákonný a svojvoľný. Ak orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol „ako na priťažujúcu okolnosť“\nna potrestanie žalobcu v roku 2018, táto okolnosť mala podľa žalobcu nepochybne zásadný vplyv na\nrozhodnutie vo veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa išiel „príliš ďaleko do minulosti“ (§ 61 ods. 1\nZákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Tvrdenie žalovaného, že táto okolnosť nemala\nna rozhodnutie vo veci samej zásadný vplyv, je podľa žalobcu účelové a nepodložené. Ak táto okolnosť\nbola použitá pri rozhodovaní v neprospech žalobcu ako „priťažujúca okolnosť“, hoci tomu bránil zákon,\npodľa žalobcu to bez najmenších pochybností spôsobuje nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu.\n16. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán\nverejnej správy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie\npodklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť. Žalobca namietal, že\nžalovaný sa s danou námietkou nevysporiadal, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.\n17. Žalobca tvrdil, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej správy prvého\nstupňa vychádzal pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia z tvrdenia: „....počas hliadkových\nslužieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad\na kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným.“ Žalobca namietal, že citované\nkonštatácie nie sú v administratívnom spise podložené dôkazmi, jedná sa teda o konštatácie, ktorých\nobjektívnosť a pravdivosť nie je možné preskúmať a brániť sa proti nim, čím orgán verejnej správy prvého\nstupňa postupoval v rozpore s § 233 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\na teda Disciplinárny rozkaz je nezákonný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa\ns uvedenými námietkami v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, čím ho podľa žalobcu zaťažil vadou\nnepreskúmateľnosti.\n18. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že\norgán verejnej správy prvého stupňa rozhodujúce skutkové okolnosti a dôkazy posúdil nesprávne a\nnezákonne v neprospech žalobcu (§ 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru). Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku Disciplinárneho rozkazu vytkol žalobcovi,\nže „po oznámení skutku v štádiu priestupku tento neprijal“ a súčasne „následne nezadokumentoval,\nneobjasňoval a bezodkladne nezaevidoval v CESDaP-e“, žalobca namietal v odvolaní, že sa uvedených\nskutkov nedopustil, dopustiť nemohol a ani mu nebolo v konaní ich spáchanie preukázané. Orgán\nverejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu bez opory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach\nkonštatoval, že sa žalobca dopustil skutku so znakmi protiprávnosti, pričom rozhodujúce skutkové\nokolnosti svedčiace v prospech žalobcu neposúdil dôkladne, čím postupoval v rozpore s § 233 ods. 2\na § 241 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa žalobcu žalovaný túto\nodvolaciu námietku považoval za účelovú a tendenčnú, pričom namiesto vecného a logického vyvrátenia\nargumentácie žalobcu a zdôvodnenia, prečo je nesprávna, sa obmedzil na vecne a logicky nepriliehavé\ncitovanie ustanovení interných predpisov, uvedenie nesúvisiacich konštatácií a pod. Žalobca v správnej\n\nžalobe tvrdil, že žalovaný sa s odvolacou námietkou síce zaoberal, ale v nadväznosti na rozhodujúce\nskutkové a právne okolnosti vecne, logicky a právne nesprávne.\n19. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal\nzákonnosť dôkazov vo forme fotokópií dvoch neoverených prezenčných listín, ktoré mali preukazovať,\nže bol dňa 7. júna 2021 oboznámený s internými predpismi (Nariadenie Prezídia Policajného zboru č.\n80/2018, Nariadenie MV SR č. 175/2010 a Nariadenie Prezídia Policajného zboru č. 90/2019), ktorých\nporušenie sa mu kladie za vinu. Žalobca poukázal na to, že tieto prezenčné listiny neodrážajú skutočný\nstav veci, t. j. že ich nemohol podpísať dňa 7. júna 2021, pretože v ten deň výkon služby nevykonával, mal\nslužobné voľno, a preto nemohol ani potvrdiť svojím podpisom oboznámenie s predmetnými internými\npredpismi. Žalobca vyjadril pochybnosti o zákonnosti predmetných prezenčných listín aj z hľadiska ich\nformálnych náležitostí, pretože išlo o úradne neoverené fotokópie, tieto fotokópie neobsahovali údaje\nspracovateľa a schvaľovateľa, nenachádzali sa na nich ani registratúrne čísla, neobsahovali žiadny\npodpis ich spracovateľa a schvaľovateľa. Žalobca označil tieto kópie prezenčných listín za nezákonné\naj s poukazom na § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, § 14 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu\nsprávy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu a čl. 11 a 13 Nariadenia MV SR č. 98/2016\no registratúrnom poriadku. Žalobca namietal, že žalovaný túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako\nnedôvodnú, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že oprávnený orgán sa vysporiadal s pochybnosťami\nžalobcu o jeho prítomnosti na pracovisku dňa 7. júna 2021 v rámci písomnosti zo dňa 31. marca 2023,\nktorou predkladal odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom žalovanému. Žalobca tiež v správnej\nžalobe namietal, že žalovaný vychádzal pri posúdení predmetnej odvolacej námietky z nového dôkazu,\nktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní Disciplinárneho\nrozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023). S týmto dôkazom\nnebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v spojitosti s ním\nďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu konal nezákonne, neumožnil žalobcovi\nuplatnenie jeho zákonných práv a uprel žalobcovi právo na obhajobu a spravodlivý proces, čo je dôvod\npre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n20. Žalobca na str. 8 a 9 správnej žaloby uviedol citácie právnych predpisov, a to čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 4 písm. b), § 56 ods. 2 a 3, § 61 ods. 1, § 233 ods. 1, §\n237 ods. 2, § 238 ods. 1, 2 a 3, § 241 ods. 1, 2 a 3, § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru.\n21. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení\ns Disciplinárnym rozkazom orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a žalobcovi priznal voči\nžalovanému právo na náhradu trov konania.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba bola podaná správnemu súdu\ndňa 26. júna 2023 ako neautorizovaná prostredníctvom emailu, pričom vo výzve správneho súdu, ani v\npriložených prílohách sa nevyskytuje žiadny záznam o tom, či predmetné podanie v stanovenej lehote\ndoplnené autorizovaným spôsobom.\n23. K jednotlivým žalobným námietkam a tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca\npoukázal na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý uvádza, že služobným úradom žalobcu je Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, v danom prípade ide o vadu, ktorá v žiadnom prípade nemá vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia. Ďalej skonštatoval, že v prípade námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom ide\no veľmi neurčitú, všeobecnú a nekonkrétnu námietku, ktorá nie je nijakým spôsobom odôvodnená a ani\nnie je špecifikované, akým spôsobom má byť orgán verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zaujatý.\nOrgán verejnej správy prvého stupňa sa k predmetnej námietke vyjadril v Disciplinárnom rozkaze.\nŽalobca aj v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu len neustále všeobecne konštatoval zaujatosť,\nktorú však nepodložil nijakým dôkazom. S námietkou zaujatosti sa vysporiadal žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí, pričom tvrdenie žalobcu o zastieraní a zaujatosti konajúcich osôb nebolo nijakým dôkazom\npreukázané. K námietke žalobcu o porušení prezumpcie neviny v prípade konštatovania v Oznámení\nžalovaný uviedol, že ide o procesný postup v konaní oprávneného orgánu verejnej moci, pričom\n\nOznámenie je len opatrením procesnej povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach\nžalobcu. Pochybenie sa neprenieslo do zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Písomnosť,\nktorou bolo začaté disciplinárne konanie, slúži iba ako oznámenie o začatí disciplinárneho konania\na nejde o meritórne rozhodnutie. Počas disciplinárneho konania musí prebehnúť dokazovanie, kde\noprávnený orgán zhromaždí a posúdi všetky skutočnosti tak, aby bol náležite zistený skutkový stav.\nZákonný postup bol v prípade prejednávaného disciplinárneho opatrenia dodržaný a žalobcovi bola\ndaná možnosť vyjadrovať sa a predkladať dôkazy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že zákon nikde\nneuvádza povinnosť oprávneného orgánu spájať dva, prípadne viacero samostatných skutkov s prvkami\ndisciplinárneho previnenia do jedného konania, ani mu nie je stanovená žiadna povinnosť o takýchto\nskutkoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu\nštátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. Orgán verejnej správy prvého stupňa v tomto prípade neporušil zvoleným postupom žiadne\nustanovenie Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Argumentácia orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa a žalovaného bola dostatočne vysvetlená, zrozumiteľná, podložená dôkazmi a\npríslušnými právnymi predpismi. S námietkou žalobcu o prihliadaní na disciplinárne opatrenie uložené\nžalobcovi v r. 2018 sa vysporiadal žalovaný už vo svojom rozhodnutí. Disciplinárne previnenie však\nbolo žalobcovi dostatočne preukázané na základe ostatných dôkazov v konaní. Uložené disciplinárne\nopatrenie z roku 2018 nemá zásadný vplyv na zdôvodnenie disciplinárneho previnenia a nebolo ani\njedným z rozhodujúcich podkladov na rozhodnutie vo veci. Orgán verejnej správy prvého stupňa\nvychádzal pri ukladaní disciplinárneho opatrenia aj z iných podkladov týkajúcich sa osoby žalobcu\na jeho prístupu k výkonu služby. Pri vydávaní rozhodnutia postupoval v zmysle § 233 ods. 1 a 2\na rovnako § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Po zhodnotení dôkazov\ndospel orgán verejnej správy prvého stupňa k záveru, že bolo dostatočne preukázané disciplinárne\nprevinenie žalobcu, pričom následkom jeho konania bolo aj narušenie vážnosti Policajného zboru a\nohrozenie dôvery v očiach občanov a poslancov zastupiteľstva obce Sučany. Orgán verejnej správy\nprvého stupňa podľa žalovaného jasne zhodnotil ako samotné konanie žalobcu, tak aj následky takého\nkonania. Ďalej žalovaný vo vyjadrení skonštatoval, že uvedenie interných ustanovení v napadnutých\nrozhodnutiach je v danom prípade logické a vecné vyvrátenie námietky žalobcu. Ustanovenia uvedené\nv rozhodnutiach presne poukazujú na to, čo svojím konaním, resp. nekonaním žalobca porušil. Žalobca\nmal dostatok poznatkov na to, aby vo veci začal konať na základe vlastného zistenia, čiže ex offo, čo\nvšak nevykonal. Žalobca bol nečinný aj napriek tomu, že išiel preveriť kamerový záznam do budovy\nhasičov v obci Sučany, keď tieto záznamy nezabezpečil. S uvedenými skutočnosťami sa dostatočne\nlogicky a vecne vysporiadal orgán verejnej správy prvého stupňa už v Disciplinárnom rozkaze a\nnásledne aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne a obsahové\nnáležitosti, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne\nprávne posúdený. K námietke žalobcu ohľadom zákonnosti prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021\npotvrdzujúcich jeho oboznámenie s internými predpismi žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí\nsa s predmetnou námietkou dostatočne vysporiadal. Žalobca preukázateľne svojím vlastnoručným\npodpisom na prezenčných listinách zo dňa 7. júna 2021 potvrdil oboznámenie s internými predpismi.\nŽalobca sa dňa 7. júna 2021 nachádzal v službe, nakoľko vykonával službu od 6. júna 2021 od\n20.00 hod do 8.00 hod. dňa 7. júna 2021, čo potvrdzuje aj záznam v knihe príchodov a odchodov.\nZároveň žiadny právny predpis neustanovuje, že prezenčná listina o oboznámení s nariadením musí mať\nuvedeného spracovateľa a schvaľovateľa a ani to, že sa na nej musia nachádzať podpisy spracovateľa\na schvaľovateľa. Právny predpis neustanovuje povinnosť vyhotovovať z prezenčnej listiny overené\nfotokópie. Žalovaný ďalej uviedol, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v žiadnom\nsvojom ustanovení neukladá oprávnenému orgánu v konaní vo veciach služobného pomeru povinnosť\ndať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu a spôsobu\njeho zistenia tak, ako to ukladá § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal možnosť nahliadnuť\ndo spisu ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaným. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a jeho\nžalobné námietky považoval za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby\nsprávnu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nReplika žalobcu\n24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 4. decembra 2023 uviedol, že nesúhlasí\ns tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe a naďalej trvá na všetkých svojich námietkach\nobsiahnutých v správnej žalobe a v plnej miere sa ich pridržiava. Osobitne zdôraznil, že správna\nžaloba bola v súlade so zákonom riadne odoslaná, doplnená a podpísaná riadne a včas v zmysle\n\núčinných právnych predpisov. Konštatovanie žalovaného vo vyjadrení k bodu 1. správnej žaloby je podľa\nžalobcu vytrhnuté z kontextu, je nepriliehavé, účelové a bez opory v právnych a interných predpisoch.\nRozhodnutie žalovaného nie je v súlade s právnymi predpismi a nevychádza zo skutočného stavu\nveci. Výrok rozhodnutia žalovaného trpí vadou, ktorá nasvedčuje tomu, že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je dôvod na jeho zrušenie\npodľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Konštatovanie žalovaného vo vyjadrení, že sa žalobca preukázateľne\nsvojím podpisom na prezenčných listinách dňa 7. júna 2021 oboznámil s predmetnými internými\npredpismi, nemá oporu v administratívnom spise. Zabezpečením inštruktážneho záznamu vrátane\nzáznamu zo služby zo dňa 6. júna 2021 by sa preukázalo, že žalobca sa s takýmito prezenčnými listinami\nneoboznámil, nakoľko do týchto záznamov sa zaznamenáva vykonaná služobná činnosť počas výkonu\nštátnej služby z predmetného dňa. Uvedené skutočnosti vie potvrdiť aj člen hliadky, s ktorým žalobca v\npredmetný deň vykonával službu. Pochybnosť musí byť vždy vyhodnotená v prospech žalobcu. Žalovaný\npreto nepristúpil k zabezpečeniu týchto dôkazov v prospech žalobcu pre náležité zistenie skutočného\nstavu. Orgány verejnej správy konali podľa žalobcu od počiatku konania zaujato s cieľom postihnúť\nžalobcu bez ohľadu na vecné, logické a právne súvislosti, bez ohľadu na zákon a dôkazy. Rozhodnutie\nžalovaného spolu s Disciplinárnym rozkazom žalobca považoval za nepreskúmateľné, diskriminujúce,\narbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi, najmä porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces a\nprávo na obhajobu. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa sa podľa žalobcu nevysporiadali\nzákonným spôsobom so skutočnosťami, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach a v odvolaní,\npričom neboli brané do úvahy argumenty v jeho prospech.\n25. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd\npodľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu\nverejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP\nbez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom\nnariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom\nvyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14. mája 2025. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 10. júla 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).\n27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n29. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n30. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\n\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej..\n31. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n32. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n33. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajt je\npovinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a\npokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.\n34. Podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru disciplinárnym previnením\nje zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n35. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru disciplinárnym\nopatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov.\n36. Podľa § 56 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) pred uložením\ndisciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred\nuložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania,\nna okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta\nk plneniu služobných povinností.\n37. Podľa § 233 ods. 1 a 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) oprávnený orgán\npostupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel\nje povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.\n(2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či\nsvedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil Disciplinárny rozkaz,\nktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 5 % na dobu\njeden mesiac podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru\nza disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, a ktorým odvolanie žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu zamietol, v spojení s Disciplinárnym\nrozkazom. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, Disciplinárny rozkaz a postup,\nktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti\nuplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach\nsprávneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie\nrozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný\njednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže\nrozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body\nlen v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia\n\norgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote\nuviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje\nnapadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.\nVýnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP\nsprávny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch\nvymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo\nveciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom\nverejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh\núčastníka konania, ktorým však nie je viazaný.\n39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom\nuplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil\nžiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.\n40. Žalobca v správnej žalobe namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a zároveň aj Disciplinárneho\nrozkazu. Vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu žalobca formuloval svoje námietky len opisným\nspôsobom tak, že v správnej žalobe opísal obsah svojich odvolacích námietok proti Disciplinárnemu\nrozkazu a spôsob vysporiadania sa žalovaného s nimi. Keďže však žalobcom opísané námietky proti\nDisciplinárnemu rozkazu obsahovali aj konkrétne dôvody namietanej nezákonnosti Disciplinárneho\nrozkazu, správny súd na ne napriek spôsobu ich formulácie prihliadol a vykonal súdny prieskum\nDisciplinárneho rozkazu podľa ich obsahu, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že\nv predmetnom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy, ktoré má trestnú povahu (správny súd preto v pochybnostiach vyložil žalobcom\nformulované námietky v správnej žalobe vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu v prospech žalobcu ako\nžalobné námietky).\n41. Pokiaľ žalobca v úvode bodu II. správnej žaloby vo všeobecnosti namietal, že žalovaný na celkom\nkonkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu v odvolaní reagoval vecne, logicky a právne\nnesprávne, s argumentáciou žalobcu sa nezaoberal zákonným spôsobom a porušil tak právo žalobcu\nna spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie podľa § 233 ods. 1, ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241\nods. 1, § 243 ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, správny súd uvádza,\nže pre všeobecnosť a nekonkrétnosť predmetných tvrdení žalobcu nemohol vykonať súdny prieskum\nrozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem\nvšeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych\nskutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je\npreto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol\nvykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a\njednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže\npodrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny\nsúd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom\na dôvodmi správnej žaloby. Nestačí uviesť len to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami\na argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu a nekonkrétnym spôsobom\nmal porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie. Žalobca neuviedol, s ktorými\nkonkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na ktoré konkrétne vecne relevantné\nargumenty nedostal v napadnutom rozhodnutí žalovaného dostatočnú alebo zrozumiteľnú odpoveď\na prečo práve prípadný nedostatok v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že mal za následok\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a zásah do práva žalobcu na spravodlivý\nproces. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z napadnutého\nrozhodnutia alebo z administratívneho spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne uplatnené dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a\nrovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného ani z domnienok o obsahu\nžalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky\nby prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými\nprincípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v\nkonaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní\npreukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\n\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne\nuplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu napadnutého\nrozhodnutia, prípadne administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov\nverejnej správy (v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania mimo prípadov stanovených\nv § 195 SSP), porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho\nprávneho štátu. Rovnako v tomto ohľade nepostačuje len samotné uvedenie ustanovení právnych\npredpisov, s ktorými má byť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore, ak žalobca\nzároveň neuvedie aj súvisiacu argumentáciu tak, aby táto zodpovedala žalobným bodom v zmysle §\n182 ods. 1 písm. e) SSP.\n42. Námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje zjavnú vadu, keď sa v ňom\nopakovanie uvádza, že služobným úradom žalobcu je „Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline“, pričom podľa\nžalobcu má ísť o konštatáciu v zjavnom rozpore so základným ustanovením Zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru (§ 1 ods. 4 písm. b/), pričom nejde o chybu v písaní, ale o zásadnú vadu\nspočívajúcu v nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného, je nedôvodná. Podľa § 6 ods. 1\nSSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom. Správny súd teda vzhľadom na citované ustanovenie SSP môže vykonať súdny prieskum\nrozhodnutia orgánu verejnej správy len z hľadiska jeho zákonnosti, pričom je povinnosťou žalobcu\nv správnej žalobe nezákonnosť rozhodnutia orgánu verenej správy namietať a aj ju riadne odôvodniť\n(§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Musí ísť o nezákonnosť objektívnu, a teda nestačí, ak sa žalobca len\ndomnieva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné. Bez toho, aby žalobca v správnej\nžalobe uviedol, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného má uvedenie služobného úradu žalobcu\nv jeho texte, správny súd nemôže vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nSprávny súd pre úplnosť konštatuje, že uvedenie služobného úradu žalobcu v záhlaví rozhodnutia\nžalovaného (nie vo výroku ako sa mylne domnieva žalobca) nemá žiadny vplyv na jeho zákonnosť,\npričom žalobca v správnej žalobe ani neuviedol žiadnu argumentáciu, prečo považuje konštatovanie\nžalovaného o služobnom úrade žalobcu za nesprávne, resp. prečo sa domnieva, že služobným úradom\nžalobcu je iný orgán (materiálna nesprávnosť konštatácie žalovaného o služobnom úrade žalobcu).\nPoukaz žalobcu na ustanovenie § 1 ods. 4 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru je v tomto ohľade irelevantný, keďže, ako už správny súd uviedol, samotný poukaz na ustanovenie\nzákona, ktoré malo byť zo strany orgánu verejnej správy porušené, jednak nepostačuje pre vyvodenie\nzáveru o jeho nezákonnosti, jednak predmetom žalobcom odkazovaného zákonného ustanovenia ani\nnie je úprava, ktorý orgán je služobným úradom policajta, ale rozšírenie vymedzenia služobného úradu\naj na orgány taxatívne vymenované v predmetnom ustanovení.\n43. Vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením odvolacej námietky týkajúcej sa zaujatosti orgánu\nverejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi zo strany žalovaného, správny súd uvádza, že ani\nv tomto prípade nemohol vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného (a eventuálne\naj Disciplinárneho rozkazu), keďže žalobca svoj nesúhlas formuloval ako polemiku so záverom\nžalovaného a nie ako konkrétnu námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nestačí\nlen uviesť, že žalobca považuje argumentáciu žalovaného za účelovú a v rozpore s logikou s následnou\núvahou o tvrdenej „nečinnosti“ žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci „konania\no námietke zaujatosti“ orgánu verejnej správy prvého stupňa voči žalobcovi (popísané v bode 11.\ntohto rozsudku). Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v tomto ohľade tak predstavujú len prezentáciu\nvlastných úvah a názorov žalobcu, čo nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\na Disciplinárneho rozkazu, keďže žalobca nenamietal, v čom konkrétne má spočívať nezákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ako tým bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv\na právom chránených záujmov (§ 182 ods. 1 písm. e/ spolu s § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 2\nSSP). Správny súd pre úplnosť dodáva, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá\nžiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtovi uplatniť voči nadriadenému, resp. konajúcemu\norgánu verejnej správy námietku zaujatosti, a to ani podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,\nktorým je Správny poriadok, keďže podľa § 247a Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru sa na konanie podľa tohto zákona nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem\nvýkonu rozhodnutia. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani v odvolacom konaní\npred žalovaným tak nemožno uplatniť námietku zaujatosti a ani o nej konať a rozhodovať, keďže\n\nv tomto ohľade chýba v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zákonný podklad. Je\npotrebné podotknúť, že štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú predmetom úpravy Zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, sa týkajú tzv. silových zložiek štátu, ktoré sú založené na\nstriktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v ktorých sa uplatňuje jednostranné\nrozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje zabezpečenie plnenia úloh\nsilových zložiek a zachovávania ich služobnej disciplíny. Nie je preto možné pripustiť, aby bol striktný\nprincíp subordinarity narúšaný uplatňovaním námietok zaujatosti, čo je aj, mimo iného, dôvodom\nabsencie zodpovedajúcej úpravy v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s vylúčením\nsubsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca namietal už v konaní pred orgánom\nverejnej správy prvého stupňa a následne aj v odvolacom konaní a v konaní pred správnym súdom, že\norgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, takáto námietka je právne\nirelevantná. V prípade, keď orgán verejnej správy prvého stupňa ani nemohol konať o žalobcom tvrdenej\nnámietke zaujatosti, nemohlo dôjsť ani k nezákonnosti v jeho postupe a rozhodovaní, a teda nemožno\ndospieť k záveru, že Disciplinárny rozkaz, resp. rozhodnutie žalovaného sú v tomto ohľade nezákonné.\nPokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval poukazom na § 233 ods. 2 Zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania,\nlen samotným odkazom na citované ustanovenie bez toho, aby konkrétnym spôsobom uviedol, ktoré\nrozhodné okolnosti svedčiace v prospech žalobcu ako účastníka konania orgán verejnej správy prvého\nstupňa neposúdil, je takýto poukaz bezpredmetný.\n44. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa porušil princíp prezumpcie neviny, keď\nuž v Oznámení skonštatoval, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, pre ktoré bolo vedené\nkonanie, čo má za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, pričom žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí snažil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa zľahčovať, pričom neozrejmil,\nprečo je názor žalobcu nesprávny, čo má zakladať vadu nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, nie\nje dôvodná. V Oznámení, ktoré je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého\nstupňa, sa nachádza formulácia: „Uvedeným konaním Ste porušili ustanovenie § 48 ods. 3 písm.\na) zákon č. 73/1998 Z. z.., je policajt povinný svedomite plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,\nústavnými zákonmi, a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,\nnariadeniami príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Na základe\nuvedeného Ste sa dopustili disciplinárneho previnenia podľa §-u 52 ods. 1 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z.\nz.“ Z uvedenej formulácie vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa v predmetnej listine, ktorou\nžalobcovi oznámil začatie disciplinárneho konania, skonštatoval spáchanie disciplinárneho previnenia\nžalobcom ešte pred vykonaním dokazovania a rozhodnutím vo veci, čo je potrebné jednoznačne\npovažovať za jeho pochybenie, keďže v danom štádiu konania mohol orgán verejnej správy prvého\nstupňa hovoriť len o dôvodnom podozrení zo spáchania predmetného disciplinárneho previnenia.\nUvedené však neznamená, že toto pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo takého\nrozsahu, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé pochybenie orgánu verejnej\nsprávy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu\nverejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné,\nže má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania. Orgán verejnej správy\nprvého stupňa rozhodol o vine žalobcu za spáchanie predmetného disciplinárneho previnenia a uložil\nžalobcovi disciplinárne opatrenie až Disciplinárnym rozkazom, pričom v konaní, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo, žalobcovi priznal práva, ktoré mu Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru\npriznáva, predovšetkým právo sa k obvineniu vyjadriť, predkladať dôkazy na svoju obranu, vyjadriť sa\nk vykonávaným dôkazom a účinne sa obhajovať. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy\nprvého stupňa nevyplýva, že by orgán verejnej správy prvého stupňa uprel žalobcovi jeho procesné\npráva a konal s ním v rozpore s materiálnym obsahom princípu prezumpcie neviny. Predmetná vada teda\nnemá za následok nezákonnosť Disciplinárneho rozkazu, keďže nemá vplyv na materiálne posúdenie\nveci. Ani v prípade, ak by správny súd z tohto dôvodu Disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, orgán verejnej správy prvého stupňa jednak nemôže\npredmetnú vadu zhojiť, keďže nemôže znovu oznámiť začatie už raz začatého disciplinárneho konania,\njednak by zopakovanie celého disciplinárneho konania len z tohto dôvodu neviedlo k inému výsledku.\nSprávny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016, v zmysle ktorého „Pri súdnom prieskume platí zásada, že\nrozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci\nto účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok.“ Úlohou správnych súdov nie je naprávať také\n\nprocesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu\nkonania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálnej možnosti priaznivejšieho rozhodnutia pre\núčastníka konania. Správny súd ďalej poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R\n103/2011, v ktorom uviedol, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho\nkonania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť\nrozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného\npredpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd tiež poukazuje na Rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28. marca 2024, v zmysle\nktorého: „V kontexte vyššie uvedeného považuje kasačný súd za potrebné poukázať i na účel správneho\nsúdnictva, ktoré primárne predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho\nštátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad\neventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť\ntakému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu\nformálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden\nzásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti\nvo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči\nktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (obdobne uznesenie III. ÚS 649/2015 zo\ndňa 16.12.2015).“ Vzhľadom na uvedené preto nemožno konštatovať z daného dôvodu nezákonnosť\nDisciplinárneho rozkazu. Je preto správna aj argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, keď\nuviedol, že obsahová štylizácia začatia disciplinárneho konania nemá vplyv na riadny a spravodlivý\npriebeh šetrenia oprávneného orgánu za účelom rozhodnutia vo veci samej, pričom Oznámenie samotné\nnie je rozhodnutím vo veci samej. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného v napadnutom\nrozhodnutí a vyjadrenie vlastného hodnotenia s tvrdením, že žalovaný podľa žalobcu nevysvetlil\n„konkrétnymi právnymi skutočnosťami“, prečo je právny názor žalobcu nesprávny, neznamená, že\nrozhodnutie žalovaného je v tomto ohľade nezákonné pre nepreskúmateľnosť. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uviedol zrozumiteľnú argumentáciu vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, a preto len\nz dôvodu, že žalobca sa s dôvodmi žalovaného nestotožňuje, nemožno skonštatovať nezákonnosť\nrozhodnutia žalovaného.\n45. Námietka nezákonnosti Disciplinárneho rozkazu pre nezákonný postup orgánu verejnej správy\nprvého stupňa, keď viedol vo veci skutku so znakmi disciplinárneho previnenia, ktorý je obsahom tejto\nžaloby, jedno disciplinárne konanie a súbežne vo veci iného skutku so znakmi disciplinárneho previnenia\nďalšie konanie, je nedôvodná. Ako už správny súd uviedol v bode 42. tohto rozsudku, rozhodnutie orgánu\nverenej správy a jeho postup predchádzajúci jeho vydaniu podlieha súdnemu prieskumu len z hľadiska\njeho zákonnosti (§ 6 ods. 1 SSP), pričom je povinnosťou žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu\nverejnej správy zrozumiteľne formulovať v žalobných bodoch (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Žalobca\nv správnej žalobe neuviedol, v čom má spočívať nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého\nstupňa, ak súčasne popri predmetnom disciplinárnom konaní viedol voči žalobcovi aj iné disciplinárne\nkonanie pre iný skutok majúci znaky disciplinárneho previnenia, a preto správny súd nemôže na\nzáklade žalobcom všeobecne formulovanej žalobnej námietky Disciplinárny rozkaz z daného dôvodu\nzrušiť. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe viedol polemiku s argumentáciou žalovaného, ktorý ohľadom\nvysporiadania sa s odvolacou námietkou žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu uviedol, že Zákon\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nezakazuje viesť oprávnenému orgánu disciplinárne\nkonania v dvoch, prípadne viacerých rozdielnych veciach súčasne a taktiež nevylučuje a ani neukladá\npovinnosť oprávnenému orgánu uložiť jedno disciplinárne opatrenie za viac disciplinárnych previnení,\na teda žalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivý proces, ani právo na rovnaké zaobchádzane,\nsprávny súd opätovne konštatuje, že na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho\ntvrdenú nepreskúmateľnosť nestačí len nesúhlas žalobcu s jeho odôvodnením a uvedenie vlastných\núvah polemického charakteru. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia žalovaného vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť namietanú\nžalobcom v jeho odvolaniach proti Disciplinárnemu rozkazu dostatočne a zrozumiteľne neozrejmil, prečo\nje práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo\nveci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len vyjadriť\nnesúhlas s tým, ako sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal, resp. nevysporiadal\na prezentovať vlastné úvahy. Je povinnosťou orgánu verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodniť vo\n\nvzťahu k jeho výroku tak, aby z neho boli zrejmé skutočnosti, ktoré k výroku rozhodnutia viedli (čo\nžalovaný urobil), avšak orgán verejnej správny nie je povinný viesť polemiku s názormi účastníka\nkonania, resp. formulovať svoje závery tak, aby sa s nimi účastník konania mohol stotožniť. Ako už\nsprávny súd uviedol v bode 41. tohto rozsudku, je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom\nžalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobca v správnej žalobe tieto dôvody dostatočne konkrétne\nnešpecifikuje, správny súd dôvody nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobcu. Pre úplnosť správny\nsúd dodáva, že pokiaľ žalobca argumentoval v správnej žalobe poukazom na § 56 ods. 3 Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia\nza disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje\npodľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods.\n1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods.\n4,“ z citovaného ustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemožno vyvodiť\npovinnosť konajúceho orgánu verejnej správy viesť vždy jedno spoločné konanie pri viacerých rôznych\nskutkoch majúcich znaky disciplinárneho previnenia, a to ani s použitím analógie, ako tvrdí žalobca\nv správnej žalobe. Ak orgán verejnej správy prvého stupňa neprejednával dva skutky žalovaného majúce\nznaky disciplinárneho previnenia v jednom spoločnom konaní, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho\npostupu, a to ani pre rozpor s § 56 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru per\nanalogiam.\n46. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v rozpore s § 56 ods. 2\nZákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru pri posúdení následkov protiprávneho konania,\nkeď z Disciplinárneho rozkazu nie je možné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa\nidentifikoval nejaký následok a ak áno, či na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol\norgán verejnej správy prvého stupňa na povahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce,\npoľahčujúce) a mieru zavinenia, je dôvodná. Žalobca prostredníctvom uvedenej námietky namietal\nnepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu v časti odôvodnenia, v ktorom bol orgán verejnej správy\nprvého stupňa povinný zdôvodniť uložené disciplinárne opatrenie a jeho výšku. Rozhodovanie orgánu\nverejnej správy o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 53 Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru je predmetom jeho úvahy po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel\nk záveru o vine policajta za spáchané disciplinárne previnenie, avšak toto rozhodovanie nie je\nsvojvoľné, keďže zákon stanovuje v § 56 až 60 podmienky tohto rozhodovania. Podľa § 56 ods. 2\nZákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho\nopatrenia prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho\nnásledky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z citovaného\nustanovenia Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že úvaha orgánu verejnej\nsprávy o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť odôvodnená v danom ustanovení uvedenými\nskutočnosťami, teda nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa\nkonajúci orgán verenej správy rozhodne policajtovi uložiť také disciplinárne opatrenie, pri ktorom zákon\nurčuje rozmedzie povolenej správnej úvahy, ako je to v prípade disciplinárneho opatrenia podľa § 53\nods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (zníženie služobného platu až\no 15 % na dobu najviac troch mesiacov), ktoré aj uložil orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi\nv Disciplinárnom rozkaze. Orgán verejnej správy prvého stupňa z povoleného rozsahu disciplinárneho\nopatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobcovi\nDisciplinárnym rozkazom uložil zníženie služobného platu o 5 % na dobu jeden mesiac, avšak v jeho\nodôvodnení neuviedol žiadnu svoju úvahu, prečo zo zákonom povoleného maximálneho rozmedzia\nuložil žalobcovi práve predmetnú výšku zníženia služobného platu (5%) a práve na jeden mesiac a na\nzáklade vyhodnotenia akých skutočností uvedených v § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru k svojej úvahe dospel. Orgán verejnej správy prvého stupňa síce v odôvodnení\nDisciplinárneho rozkazu uviedol, že v prípade žalobcu sa jedná „o policajta, ktorý si od r. 2021 neplní\nsvedomite svoje služobné povinnosti, počas hliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky,\nnejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále potrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných\npovinností nadriadenými. V r. 2018 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu\n5 % na dobu dvoch mesiacov, nakoľko pracovníkmi odboru kontroly OPP KR PZ Žilina bolo zistené,\nže počas služby nevykonával štátnu službu riadne, osobne a včas. V r. 2022 mu boli uložené dve\nvýčitky za svedomité neplnenie si svojich služobných povinností“, tieto skutočnosti však nevyhodnotil,\nlen ich vymenoval, čo však nepostačuje, keďže z Disciplinárneho rozkazu nie je zrejmé, ktoré z nich\na ako vyhodnotil, a prečo na ich základe dospel zo zákonom povoleného rozmedzia disciplinárneho\nopatrenia práve k takej výške a časovému rozsahu, ako žalobcovi vo výroku Disciplinárneho rozkazu\n\nuložil. Správny súd nie je oprávnený skúmať úvahu orgánu verejnej správy (podľa § 27 ods. 2 SSP\npred bodkočiarkou „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal\nalebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom“), keďže\ntáto je súčasťou jeho výlučnej exekutívnej právomoci, avšak uvedené neznamená, že orgán verejnej\nsprávy nemusí v rozhodnutí svoju úvahu vôbec uviesť. Správny súd preskúma rozhodnutie na základe\nzákonom povolenej správnej úvahy v tom ohľade, či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, predpokladom čoho však je, že úvaha orgánu verejnej správy je v jeho rozhodnutí uvedená.\nKeďže orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze síce uviedol skutočnosti, na ktoré\nprihliadol pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, avšak už neuviedol ako tieto\nskutočnosti vyhodnotil, a prečo dospel zo zákonom povoleného rozmedzia uloženého disciplinárneho\nopatrenia práve k takej výške, akú žalobcovi Disciplinárnym rozkazom uložil, zaťažil Disciplinárny rozkaz\nvadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1\npísm. d) SSP.\n47. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal\ns odvolacou námietkou žalobcu, že Disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, keďže z neho nie je\nmožné zistiť, či vôbec orgán verejnej správy prvého stupňa identifikoval nejaký následok a ak áno,\nči na tento prihliadol pri rozhodovaní, či a ako prihliadol orgán verejnej správy prvého stupňa na\npovahu protiprávneho konania, na okolnosti (priťažujúce, poľahčujúce) a mieru zavinenia, v dôsledku\nčoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, je rovnako dôvodná. Žalovaný na str. 7 svojho\nrozhodnutia v rámci vysporiadania s odvolacími námietkami žalobcu v bode 4 jeho odvolania uviedol\nlen skutočnosti vzťahujúce sa k možnosti prihliadania orgánu verejnej správy prvého stupňa na\ndisciplinárne opatrenie žalobcu, ktoré mu bolo uložené v r. 2018 a ktoré už bolo zahladené, ďalej to,\nže orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi dostatočne preukázal disciplinárne previnenie, ďalej\nže sa stotožňuje s tvrdením orgánu verejnej správy prvého stupňa, že disciplinárne opatrenie uložené\nv minulosti nemá zásadný vplyv na preukázanie disciplinárneho previnenia „vo veci samej“ (uvedené\ntvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa sa však v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu vôbec\nnenachádza) a to, že orgán verejnej správy prvého stupňa ako oprávnený orgán prihliadal pri ukladaní\ndisciplinárneho opatrenia na osobu policajta (žalobcu), jeho plnenie služobných povinností a celkový\nprístup k výkonu služby z ostatných podkladov nachádzajúcich sa v spise (čo však nezodpovedá\nodôvodneniu Disciplinárneho rozkazu – viď bod 46. tohto rozsudku). Na odvolaciu námietku žalobcu,\nže Disciplinárny rozkaz je vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu nepreskúmateľný však\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol žiadnu argumentáciu, v dôsledku čoho zaťažil svoje\nrozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje aj zrušenie rozhodnutia\nžalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.\n48. Námietku žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol pri ukladaní predmetného\ndisciplinárneho opatrenia na disciplinárne opatrenie, ktoré bolo žalobcovi uložené v r. 2018 (nakoľko\nz dôvodu jeho zahladenia podľa § 61 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru\nna toto disciplinárne opatrenie podľa žalobcu orgán verejnej správy nemal prihliadať), pričom žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí síce uznal skutočnosť, že disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v r.\n2018 už bolo zahladené, avšak pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa nepovažoval za\ntak zásadné, aby zakladalo dôvod pre zrušenie Disciplinárneho rozkaz, čo žalobca považoval zo\nstrany žalovaného za „nezákonné“ a „svojvoľné“, správny súd nemôže posúdiť, nakoľko prieskum\nDisciplinárneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade by bol predčasný, a to vzhľadom\nna nepreskúmateľnosť Disciplinárneho rozkazu vo vzťahu k odôvodneniu uloženia disciplinárneho\nopatrenia žalobcovi. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení Disciplinárneho rozkazu na\nstr. 7 síce uviedol, že žalobcovi bolo v roku 2018 uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného\nplatu o 5 % na dobu dvoch mesiacov, avšak vzhľadom na absenciu úvah orgánu verejnej správy prvého\nstupňa, ktorými bol vedený pri vyhodnocovaní skutočností relevantných pre uloženie disciplinárneho\nopatrenia Disciplinárnym rozkazom v jeho odôvodnení (bod 46. tohto rozsudku), nie je zrejmé ako orgán\nverejnej správy prvého stupňa uvedenú skutočnosť vyhodnotil a či vôbec pri ukladaní disciplinárneho\nopatrenia žalobcovi na ňu prihliadal. Správny súd preto nemôže vykonať súdny prieskum Disciplinárneho\nrozkazu a ani rozhodnutia žalovaného v tomto ohľade.\n49. K námietke žalobcu, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal, že orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav veci s poukazom na § 233 Zákona o štátnej\n\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, keď si nezabezpečil záznam o odmenách a trestoch a ďalšie\npodklady, ktoré žalobca navrhoval vo svojom vyjadrení do konania zabezpečiť, s čím sa však žalovaný\nvo svojom rozhodnutí nevysporiadal, a teda ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti, správny súd uvádza,\nže je dôvodná. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že žalobca vo\nsvojom Vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania zo dňa 14. júna 2022 navrhol orgánu verejnej správy\nprvého stupňa vykonanie dokazovania zabezpečením navrhovaných dôkazov, ktoré vo svojom vyjadrení\nuviedol. Orgán verejnej správy prvého stupňa v Disciplinárnom rozkaze neuviedol, ako sa s predmetným\nnávrhom žalobcu na vykonanie dokazovania vysporiadal, ktoré zo žalobcom navrhovaných dôkazov\ndo konania zabezpečil, ktoré nie a z akých dôvodov. Rovnako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nneuviedol k predmetnému návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ako sa s ním vysporiadal, a to\nani na výslovnú námietku žalobcu v bode 4/ jeho odvolania proti Disciplinárnemu rozkazu, v ktorom\nžalobca namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa „v rámci konania nezabezpečil môj záznam\no odmenách a trestoch a ďalšie podklady, ktoré som navrhoval vo svojom vyjadrení.“ Podľa § 238\nods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa\nvlastnej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z citovaného ustanovenia\nZákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyplýva, že konajúci orgán verejnej správy nie\nje viazaný návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, keďže zakotvuje tzv. zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov, vrátane návrhov na ich vykonanie, podlieha len úvahe\nkonajúceho orgánu verejnej správy tak, aby v zmysle § 233 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci. Je teda výlučne na\nkonajúcom orgáne verejnej správy, ktoré z účastníkom konania navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré\nnie. Ak sa však niektorý z účastníkom konania navrhovaných dôkazov rozhodne nevykonať, musí\nv rozhodnutí uviesť aj dôvody, prečo k vykonaniu navrhovaného dôkazu nepristúpil, teda musí zaujať\nstanovisko k návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania. Orgán verejnej správy prvého stupňa\nv Disciplinárnom rozkaze neuviedol svoje stanovisko k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania, ktorý\nuplatnil vo svojom vyjadrení zo dňa 14. júna 2022 a túto vadu neodstránil ani žalovaný v odvolacom\nkonaní na námietku žalobcu, v dôsledku čoho zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre\nnedostatok dôvodov, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1\npísm. d) SSP.\n50. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal konštatovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa\nv Disciplinárnom rozkaze pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, že žalobca „....počas\nhliadkových služieb nedosahuje požadované výsledky, nejaví záujem o pracovnú činnosť, neustále\npotrebuje dohľad a kontrolu nad plnením svojich služobných povinností nadriadeným,“ čo podľa\nžalobcu nemá oporu v dôkazoch, pričom s namietanou skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že v tomto ohľade nemôže vykonať súdny prieskum\nDisciplinárneho rozkazu, keďže uvedené tvrdenie orgánu verejnej správy prvého stupňa predstavuje\njeho konštatovanie ako nadriadeného o doterajšom postoji žalobcu k plneniu služobných povinností, čo\nje jednou zo skutočností, na ktoré v zmysle § 56 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, pričom sa jedná o vlastnú úvahu\norgánu verejnej správy prvého stupňa ako nadriadeného žalobcu, ktorú správny súd nepreskúmava,\nkeďže by tým zasahoval do výlučnej administratívnej právomoci orgánu verejnej správy prvého stupňa\nako nadriadeného žalobcu, ktorý sám a nezávisle hodnotí postoj žalobcu k plneniu služobných\npovinností. Žalovaný sa mohol vysporiadať s predmetnou skutočnosťou len v rámci preskúmania úvah\norgánu verejnej správy prvého stupňa pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalobcovi, čo však neurobil\na čo už bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť (bod 47. tohto\nrozsudku).\n51. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe opísané v bode 18. tohto rozsudku, ktorými vyjadril svoj\nnesúhlas s hodnotením skutkových okolností a dôkazov orgánom verejnej správy prvého stupňa,\nnepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol správny súd vykonať súdny\nprieskum Disciplinárneho rozkazu, a to pre jej všeobecnosť. Pokiaľ žalobca len všeobecne tvrdil, že\norgán verejnej správy prvého stupňa bez opory v rozhodujúcich skutkových okolnostiach konštatoval, že\nsa žalobca dopustil skutku so znakmi protiprávnosti, pričom rozhodujúce skutkové okolnosti svedčiace\nv prospech žalobcu neposúdil dôkladne bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne skutkové okolnosti\nspôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci orgán verejnej správy prvého stupňa neposúdil, resp. ktoré\ndôkazy vyhodnotil nesprávne v rozpore s ich obsahom, a zároveň to, ako tým zasiahol do práv a právom\nchránených záujmov žalobcu, takéto tvrdenia žalobcu možno považovať len za vyjadrenie nesúhlasu\n\nžalobcu s hodnotením veci orgánom verejnej správy prvého stupňa, čo nie je spôsobilé spochybniť\nzákonnosť Disciplinárneho rozkazu. Je povinnosťou žalobcu formulovať žalobné body dostatočne\nkonkrétne tak, aby na ich základe mohol správny súd preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy (bod 41. tohto rozsudku). Rovnaké závery možno konštatovať aj vo vzťahu\nk nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením jeho odvolacej námietky žalovaným, keď v správnej žalobe uviedol\nlen to, že žalovaný sa síce jeho námietkou zaoberal, avšak „v nadväznosti na rozhodujúce skutkové\na právne okolnosti vecne, logicky a právne nesprávne.“\n52. Námietku žalobcu, že v odvolaní proti Disciplinárnemu rozkazu namietal nezákonnosť dôkazov, a to\ndvoch prezenčných listín zo dňa 7. júna 2021 z preškolenia žalobcu zo všeobecno-záväzných právnych\npredpisov a interných predpisov, mimo iného z Nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 80/2018\no činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru a z Nariadenia Prezídia\nPolicajného zboru č. 90/2019 o priestupkoch, na ktorých je uvedený vlastnoručný podpis žalobcu, ktorým\npotvrdil oboznámenie sa s predpismi, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca uviedol len\ntvrdenie, že predmetné prezenčné listiny nemohol dňa 7. júna 2021 podpísať, pretože v ten deň službu\nnevykonával a mal služobné voľno. Svoje tvrdenie však žalobca nepodporil žiadnym dôkazom, ktorým by\nrelevantne spochybnil obsah predmetných prezenčných listín, teda vyvrátil správnosť v nich uvedených\nskutočností. Len samotné tvrdenie žalobcu nie je samé osebe spôsobilé spochybniť zákonnosť dôkazu.\nRovnako pokiaľ žalobca namietal nedodržanie formálnych náležitostí kópií predmetných prezenčných\nlistín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže ide\no úradne neoverené fotokópie, bez toho, aby zo všeobecne-záväzného právneho predpisu vyplývali\nkonkrétne formálne náležitosti, s nedodržaním ktorých je spojená ich nulitnosť, nemožno prisvedčiť\ndôvodnosti jeho námietky. Len samotný odkaz žalobcu na § 250 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, § 14 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu\na čl. 11 a 13 Nariadenia MV SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku bez toho, aby z odkazovaných\npredpisov vyplývali konkrétne požiadavky na formálne náležitosti predmetných kópií prezenčných listín\nv zhode s tvrdením žalobcu, je bezpredmetný. Vo vzťahu k vyhodnoteniu odvolacej námietky v tomto\nohľade žalovaným v jeho rozhodnutí žalobca uviedol v správnej žalobe len konštatovanie o spôsobe\nvysporiadania sa s ňou bez vlastnej konkrétnej argumentácie, v čom je rozhodnutie žalovaného\nnezákonné, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného.\n53. Námietka žalobcu, že žalovaný vychádzal pri posúdení predmetnej odvolacej námietky z nového\ndôkazu, ktorým bola písomnosť vytvorená orgánom verejnej správy prvého stupňa po vydaní\nDisciplinárneho rozkazu (písomnosť sp. zn. ORPZ-MT-OPP6-89/2022 zo dňa 31. marca 2023), pričom\ns týmto dôkazom nebolo umožnené žalobcovi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, prípadne navrhnúť v\nspojitosti s ním ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu uprel žalobcovi právo na\nobhajobu a spravodlivý proces, je nedôvodná. Predmetná listina sa nachádza v administratívnom spise\nžalovaného na č. l. 14, avšak z jej obsahu je zrejmé, že nepredstavuje dôkaz v konaní, na podklade\nktorého by žalovaný zisťoval skutkový stav veci, ale ide o správu orgánu verejnej správy prvého stupňa\npodľa § 242 ods. 7 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v ktorej uviedol svoje\nstanovisko k odvolaniu žalobcu proti Disciplinárnemu rozkazu. Jedná sa v podstate o predkladaciu\nsprávu k odvolaniu, ktorú orgán verejnej správy prvého stupňa vyhotovuje len pre služobné účely a má\nvýslovne procesný charakter, pričom účastníkom konania sa nedoručuje. Nejedná sa o dôkaz, ktorý by\nbol v konaní vykonaný za účelom zisťovania skutkového stavu veci ako sa žalobca v správnej žalobe\nmylne domnieva. S predmetnou listinou tak nie je spojené právo žalobcu podľa § 56 ods. 1 Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru vyjadriť sa k nej a navrhovať na svoju obranu ďalšie\ndôkazy. Žalobca mal podľa § 237 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru právo\nnahliadať do administratívnych spisov a robiť si z nich výpisy, pričom sa s predmetnou listinou mohol\noboznámiť. Žalovaný preto neuprel žalobcovi žiadne procesné právo v tomto ohľade a nezasiahol do\npráva žalobcu na spravodlivý proces.\n54. Pokiaľ žalobca na str. 8 a 9 správnej žaloby uviedol citácie viacerých ustanovení právnych predpisov\nbez relevantnej argumentácie, z ktorej by vyplývalo, že orgány verejnej správy uvedené predpisy porušili,\ntakýto prostý výpočet zákonných ustanovení nemožno považovať za žalobnú námietku umožňujúcu\nsprávnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n\n55. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je\ndôvodná tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Disciplinárnemu rozkazu pre ich\nnepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Disciplinárnym\nrozkazom zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n56. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci uloženia\ndisciplinárneho opatrenia žalobcovi, pričom sa riadne vysporiada s návrhom žalobcu na vykonanie\ndokazovania, prípadné nevykonanie navrhovaných dôkazov riadne odôvodní, riadne uvedie svoju úvahu\npri uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, predovšetkým ako sa vysporiadal so skutočnosťami,\nna ktoré prihliada pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom uvedie aj svoju úvahu k určeniu výšky a rozsahu\ndisciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného\nzboru, ak sa dané disciplinárne opatrenie rozhodne žalobcovi uložiť. Pri opätovnom rozhodovaní\no uložení disciplinárneho previnenia prihliadne aj na § 57 Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom\nkonaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).\n57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny\nsúd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo\nveciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom\nna § 493e SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\n\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\nPoznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej\nneprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Ssk/156/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "2fdf8361-0044-490e-be61-38d010e89b33:393ce52c-ce48-4403-85ab-e075ebfacb08", "datum": "2026-01-29", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:120940d0-d551-40e9-bbbb-67c3f5f51cc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.649.2015.1"}, {"guid": "654a8a89-e025-4380-b6a8-7c52d2401273:4e31d457-98e5-468c-9c99-70bac1ff80ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200409.1", "spisova_znacka": "1Stk/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/16/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200409.1"}], "citovane_v": []}