Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-74S/72/2022 6022200518 17. 07. 2024 JUDr. Katarína Kochan Morová ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200518.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovanému: mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXXX/X, XXX XX D., 2/ A. E. C., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXXX/X, XXX XX D. a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52 803 538, zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 1607/2019/2-rozh. zo dňa 12. 04. 2019, takto rozhodol: I. Rozhodnutie žalovaného mesta Zvolen č. SÚ 1607/2019/2-rozh. zo dňa 12. 04. 2019 ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 06. 03. 2018 pod č. SÚ XX/XXXX-XX. stavebné povolenie v spojenom stavebnom a územnom konaní stavby „Rodinný dom Zvolen, KN-C F. G. XXXX/XX“ H. F. E. C. H. B. „I.“ F. G. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, J. katastrálnom území D., v prospech stavebníkov – ďalších účastníkov konania. Medzi podmienkami pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod bodom č. 14 podmienku: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“. Ďalší účastníci konania (stavebníci) návrhom zo dňa 05. 03. 2019 iniciovali kolaudačné konanie na stavbu ich rodinného domu. Oznámením zo dňa 25. 03. 2019 stavebný úrad (žalovaný) oznámil účastníkom konania začatie kolaudačného konania a nariadenie ústneho pojednávania na deň 11. 04. 2019 na mieste stavby. Z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie stavby bol dňa 11. 04. 2019 spísaný protokol, v ktorom boli uvedené aj doklady predložené stavebníkmi, pričom obhliadkou stavby neboli zistené žiadne závady brániace vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný ako stavebný úrad dňa 12. 04. 2019 vydal kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 1607/2019/2-rozh. („ďalej aj len „kolaudačné rozhodnutie“) na stavbu „Rodinný dom“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/XX J. C. území D.. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok – V potokoch.
Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému domu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 04. 2019. 2. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 30. 12. 2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest č. Pd 203/21/6611-7 zo dňa 30. 12. 2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v nadväznosti na § 81b písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil tým, že žalovaný odignoroval zákonný dôvod nevydania kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď nerešpektoval zákonnú podmienku vydania kolaudačného rozhodnutia, t. j. že ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod – napojenie na verejnú komunikáciu, ktorý musí byť bezpečný. Zákonne perfektné kolaudačné rozhodnutie môže byť vydané len v prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie), a teda musí existovať právoplatné rozhodnutie o povolení stavby komunikácie, jej užívania, ktorú či už z dôvodu zákona (pri „verejnej“ pozemnej komunikácii podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1991 Zb.) alebo z dôvodu súhlasu vlastníka (pri súkromnej komunikácii) môže užívateľ stavby používať. V obsahu administratívneho spisu sa nenachádza stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii, ani žiadne stanovisko k prístupovej komunikácii. Problematika prístupovej komunikácie nebola riešená ani v rámci ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením, o čom svedčí protokol zo dňa 11. 04. 2019. Stavebný úrad v rámci kolaudačného konania sa vôbec nezaoberal podmienkou 14 stavebného povolenia, nevyžadoval od stavebníkov doloženie dokladov o zlegalizovaní prístupovej komunikácie k rodinnému domu, t. j. o zaistení bezpečného prístupu a príchodu k stavbe v zmysle § 81b písm. c) stavebného zákona. Odôvodnenie kolaudačného rozhodnutia je nedostatočné a nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko obsahuje len stručné, heslovité, všeobecné formulácie. 3. Mesto Zvolen ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovelo a predložilo ho Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/010704-3-SA zo dňa 03. 03. 2022 protestu prokurátora nevyhovel a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo“) rozhodnutím č. 26543/2022/SSSVP/61432 zo dňa 17. 06. 2022 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica. Rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2022. Správna žaloba – žalobné body 4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti kolaudačného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že žalovaný vydal kolaudačné rozhodnutie v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, teda bez toho aby bol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám. Stavebný úrad mesta Zvolen pri vydávaní stavebného povolenia pre stavebníkov - ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ určil v stavebnom povolení podmienku pod bodom 14 a to, že stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka, pričom kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie. Stavebný úrad by takto nepostupoval, ak by mal za to, že už vtedy existujúca panelová cesta by postačovala na bezpečný prístup k rodinným domom v tejto lokalite. Ak stavebníci s touto podmienkou nesúhlasili a zastávali názor, že prístupová panelová cesta postačuje ako bezpečný prístup k ich rodinnému domu, mali právo voči tomuto stavebnému povoleniu podať odvolanie s tým, aby táto podmienka zo stavebného povolenia bola vyňatá. Stavebníci voči stavebnému povoleniu odvolanie nepodali a toto sa stalo právoplatné aj s podmienkou číslo 14. V odôvodnení napádaného kolaudačného rozhodnutia je uvedené, že nebola splnená podmienka číslo 12 (v skutočnosti ide o podmienku číslo 14) pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie, ale stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch a v ňom je uvedené, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta
Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému domu. V kolaudačnom konaní podľa žalovaného navrhovateľ preukázal, že uvedenú stavbu je možné užívať a že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie. V obsahu administratívneho spisu sa nenachádza stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii ani žiadne stanovisko k prístupovej komunikácii. Problematika prístupovej komunikácie nebola ani riešená v rámci ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením, o čom svedčí protokol z ústneho pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad mesta Zvolen v rámci kolaudačného konania sa vôbec nezaoberal problematikou prístupovej komunikácie, nevyžiadal od stavebníkov žiadne záväzné stanovisko k uvedenej dokumentácii. Nie je preto zrejmé, odkiaľ stavebný úrad čerpal informáciu, ktorú citoval v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia (stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu ...). Pravdepodobne túto informáciu čerpal z iných kolaudačných konaní na rodinné domy postavené v tejto lokalite. Žalobca poukázal na skutočnosť, že stavebný úrad mesta Zvolen už v tejto lokalite začal v roku 2014 kolaudačné konanie pre iný rodinný dom (konanie vedené pod č. j. SÚ 3640/2014 -Šu), ktoré však dňa 25. 02. 2015 bolo prerušené z dôvodu, že nebola vybudovaná miestna prístupová komunikácia ku kolaudovanej stavbe tak, ako to bolo uvedené v jednej z podmienok stavebného povolenia. 5. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi ministerstva v rozhodnutí zo dňa 17. 06. 2022, ktorým zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica o nevyhovení protestu prokurátora. Ministerstvo skonštatovalo, že problematika prístupovej komunikácie nebola prerokovávaná pri miestnom zisťovaní v rámci kolaudačného konania z dôvodu, že stavebný úrad nesplnenie podmienky č. 12 (v skutočnosti č. 14) nepovažoval za vadu, ktorá by bránila užívaniu stavby, nakoľko podľa jeho názoru bol zabezpečený riadny prístup k stavbe. Podľa ministerstva existujúca komunikácia v lokalite Zlatý potok je prístupovou komunikáciou k rodinným domom, pretože vlastníci rodinných domov (stavebníci) sú spoluvlastníkmi parciel C. F. G. XXXX/XX K. XXXX/XX, H. C. sa komunikácia nachádza, pričom z údajov katastrálneho operátu je zrejmé, že spôsob užívania pozemku je uvedený ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná chata, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Táto skutočnosť nebola uvedená v administratívnom spise a žalobca ju ani nenamietal, pretože podľa jeho názoru problémová prístupová komunikácia bola zrealizovaná v dávnej minulosti ako poľná cesta slúžiaca na prístup ťažkej poľnohospodárskej techniky na polia Prístupová cesta sa nachádza aj na parcele C. F. G. XXXX/XX, ku ktorej nie je založený list vlastníctva, pričom z údajov katastra je zrejmé, že spôsob využívania pozemku je zhodný s vyššie citovanými parcelami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že prístupová komunikácia právne nikde nezačína a nikde nekončí, pretože na jednej strane nie je napojená na miestnu komunikáciu a na druhej strane nekončí prípadným otočom alebo napojením na ďalšiu miestnu komunikáciu. Žalobca s poukazom na § 1 ods. 2, § 3 ods. 2, § 3a ods. 4, § 3b ods. 1, § 16 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) uviedol, že účelová cesta patrí pod pozemné komunikácie v zmysle § 1 ods. 2 cestného zákona. Pre povolenie stavby účelovej cesty (§ 2 ods. 2 cestného zákona) platí, že na jej začatie aj zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3), ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 16 ods. 1 cestného zákona). Na stavebné konanie podľa § 16 ods. 1 cestného zákona a na ohlasovanie podľa § 16 ods. 2 cestného zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16 ods. 4 cestného zákona). Žalobca vyjadril nesúhlas s postupom žalovaného, ktorému na legalizáciu poľnej cesty ako prístupovej komunikácie postačilo stanovisko mesta Zvolen, odbor výstavby, životného prostredia a dopravy číslo SSO-3444/2018 zo dňa 13. 08. 2018. Ide o stanovisko k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území D., lokalita D. F. - J. F., ktoré bolo adresované spoločnosti Master Consulting s.r.o., Diamantová 2, Banská Bystrica a v ktorom sa uvedený odbor mesta Zvolen sčasti označil za cestný správny orgán, kde okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru mesto Zvolen všeobecne ani v konkrétnom prípade nemá zákonné oprávnenie rozhodnúť alebo určiť (s výnimkou určovania dopravných značiek a dopravných zariadení na základe iniciatívy a prevádzkových potrieb vlastníkov a správcov) spôsob, rozsah a režim užívania účelových komunikácií bez ohľadu na to, či ide o verejné alebo neverejné účelové komunikácie. Obslužnú panelovú komunikáciu považoval nie za miestnu komunikáciu, ale účelovú a po formálnej ani vecnej stránke nemôže byť pripojená na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici, ale len na obslužnú komunikáciu vedúcu k súkromnému penziónu, pričom ani táto účelová komunikácia nie je vo vlastníctve ani správe mesta Zvolen. 6. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia ministerstva, že existenciu tejto účelovej komunikácie v lokalite Zlatý potok jednoznačne potvrdzuje aj všeobecne záväzné nariadenie mesta Zvolen č.
185/2018 o určení názvu novovzniknutých ulíc v časti mesta Zvolen - Zlatý potok a v časti mesta Zvolen západ - Bariny. Z tohto všeobecne záväzného nariadenia, schváleného 26. 02. 2018 a účinného od 15. 03. 2018, vyplýva, že v časti mesta Zlatý potok sa určuje názov novovzniknutej ulice Rivnianska a táto sa začína odbočením z Prachatickej ulice, prechádza premostením cez tok Zlatého potoka a vedie východným a následne južným smerom pozdĺž oplotenia SPŠ; jedná sa o slepú ulicu ukončenú obrátkou; ulica bude sprístupňovať cca 5 rodinných domov a 2 bytové domy. Ministerstvo z tohto všeobecne záväzného nariadenia vyvodilo, že mesto Zvolen má ulicu Rivniansku zaradenú aj v zozname ulíc, v predmetnej ulici je riadne zabezpečený pravidelný vývoz odpadu a že je vytvorená takzvaná otočka na parcele číslo XXXX/XX J. katastrálnom území D.. Žalobca podotkol, že mestské zastupiteľstvo nemá vecnú príslušnosť rozhodovať o tom, či je ulica legálna alebo nelegálna, ale má len právomoc prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia schváliť názvy ulíc zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Táto ulica bola schválená na základe schváleného územného plánu, ako mapový podklad ku schválenému všeobecne záväznému nariadeniu mesta Zvolen č. 185/2018 slúžila mapa z územného plánu mesta Zvolen pre lokalitu Zlatý potok. Táto mapa sa však nezhoduje so skutočnosťou (viď miesto napojenia na Prachatickú ulicu, viď otoč na druhom konci ulice na údajnom pozemku F. G. XXXX/XX v katastrálnom území D.). Žalobca sa nestotožnil ani s tým, že ministerstvo vo svojom rozhodnutí citovalo § 22 ods. 1 a ods. 3 cestného zákona v snahe poukázať, že problematická prístupová komunikácia pomenovaná ako ulica Rivnianska je komunikáciou verejne prístupnou, a preto nemusí byť napojená na ďalšiu verejnú komunikáciu. Podľa žalobcu ministerstvo opomenulo citovať § 22 ods. 2 cestného zákona, podľa ktorého pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16 cestného zákona, t. j. že na začatie stavby účelovej komunikácie je potrebné stavebné povolenie. V celom priebehu kolaudačného konania nebolo preukázané, že na prístupovú komunikáciu k rodinným domom bolo vydané stavebné povolenie ako na účelovú komunikáciu, na základe ktorého po splnení všetkých podmienok by bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na účelovú komunikáciu špeciálnym stavebným úradom, čím by bola splnená podmienka 14 zo stavebného povolenia. 7. Žalobca vyjadril presvedčenie, že Okresný úrad Banská Bystrica aj ministerstvo vo svojich rozhodnutiach povýšili dobromyseľne nadobudnuté práva vlastníkov nehnuteľností v rámci konania o proteste prokurátora nad zákonnosť, ako aj nad zásady správneho konania uvedené v § 3 ods. 1 a § 3 ods. 5 správneho poriadku. Podľa ich názoru predmetná stavba je už viac ako 3 roky užívaná na určený účel, pričom prístup k nej je dlhodobo zabezpečený po existujúcej účelovej komunikácii a táto zabezpečuje prístup do predmetnej lokality nielen pre obyvateľov rodinných domov, ale aj pre obyvateľov, resp. vlastníkov ostatných nehnuteľností v tejto lokalite. Zrušenie napádaného kolaudačného rozhodnutia by mohlo viesť k právnej neistote a prípadným následným právnym sporom. Pri mimoriadnom opravnom prostriedku ako je protest prokurátora je potrebné posúdiť intenzitu porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníkov nehnuteľností. S takto formulovanými závermi žalobca nesúhlasil, nakoľko žalovaný pri vydaní kolaudačného rozhodnutia zo dňa 12. 04. 2019 nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, pretože presne a úplne nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 81b písm. c) stavebného zákona, pretože pri jeho rešpektovaní by musel vydať záporné rozhodnutie, aby neporušil ustanovenie § 46 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný nepostupoval ani v zmysle § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže namiesto uvedenia konkrétnych zistení a skutočností o prejednávanej veci, hodnotiacich úvah a právneho posúdenia, tieto nahradil len stručnými, heslovitými, všeobecnými formuláciami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že podaním protestu nezasiahol do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov, keďže stavebníci o povinnosti vybudovať legálnu prístupovú komunikáciu už vedeli pri vydávaní stavebného povolenia zo dňa 06. 03. 2018, kde táto povinnosť bola zakotvená pod bodom 14 v podmienkach stavebného povolenia. Mali vedomosť aj o tom, že ďalší stavebník v tejto lokalite podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu už v roku 2014, avšak kolaudačné konanie bolo prerušené z dôvodu, že nebola vybudovaná prístupová komunikácia ku kolaudovanej stavbe. Aj napriek tej týmto skutočnostiam stavebníci nevyvinuli žiadne úsilie ani snahu o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej komunikácii k ich rodinnému domu. Vyjadrenia účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní 8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zdôraznil, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú pozemky registra „I.“ F. G. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území D. vedené ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba, cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Z uvedeného vyplýva, že stavby rodinných domov sú prístupné po existujúcej komunikácii a nenastal tak dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že preskúmavané kolaudačné rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť, pričom právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho trvalosť, nezrušiteľnosť, nemennosť. Ide o vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou správnych orgánov. Podľa súdnej praxe zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie pre jeho formálne a procesné vady, ktoré nemajú vplyv na obsah rozhodnutia, nie je možné. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný namietol, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko o proteste prokurátora ako posledný orgán verejnej správy rozhodlo ministerstvo, teda žalovaným v tejto veci malo byť ministerstvo. Ďalej žalovaný vyjadril pochybnosť, či prokurátor podal žalobu v zákonnej lehote, keďže rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť 08. 07. 2022 a z podkladov známych žalovanému nevyplýva, kedy bola súdu doručená žaloba prokurátora. 9. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa k správnej žalobe nevyjadrili. 10. V replike žalobca uviedol, že predmetom správnej žaloby prokurátora je vždy právoplatné rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora, teda nie rozhodnutie, ktorým nebolo protestu prokurátora vyhovené. V tomto prípade bolo žalované kolaudačné rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 04. 2019, proti ktorému smeroval protest prokurátora. Rozhodnutie ministerstva zo dňa 17. 06. 2022, ktorým rozhodlo, že zamieta odvolanie prokurátora a potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, ktorým okresný úrad protestu Okresnej prokuratúry Zvolen nevyhovuje, nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2022 a žaloba bola podaná dňa 06. 09. 2022, teda bola podaná včas. Ďalej žalobca v replike zdôraznil, že o povinnosti splniť podmienku číslo 14 stavebného povolenia mali stavebníci vedomosť a aj napriek tomu túto podmienku nesplnili. Príjazdová komunikácia, ktorú spomínajú ďalší účastníci konania (stavebníci), je starou poľnou cestou, ktorá slúžila poľnohospodárom pri preprave poľnohospodárskej techniky a úrody z polí, na ktorých časti bol postavený rodinný dom stavebníkov. Preto je evidovaná časť parciel pod touto poľnou cestou ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierske stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Ustanovenie § 47 stavebného zákona vychádza z požiadavky, aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami, najmä aby bola prístupná z riadnej komunikácie. V tomto prípade stavba nie je napojená a prístupná z riadnej komunikácie, pretože nebola splnená podmienka číslo 14 stavebného povolenia. Aj v § 81 ods. 1 stavebného zákona je uvedené, že musia byť dodržané podmienky určené v územnom rozhodnutí alebo v stavebnom povolení, čo v predmetnej veci dodržané nebolo. 11. Osoba zúčastnená na konaní uviedla, že sa stotožňuje s nedostatkom vytýkaným kolaudačnému rozhodnutiu prokurátorom, teda že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu vo vlastníctve ďalších účastníkov konania nebol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe, t. j. nebola splnená jedna zo základných podmienok kolaudácie v zmysle § 81b písm. c) stavebného zákona. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia viedol jediný prístup z verejnej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania cez súkromnú účelovú cestu vlastnenú osobou zúčastnenou na konaní. K rodinnému domu nebolo a ani dnes nie je možné legálne po uvedenej ceste prechádzať, pretože táto cesta (ako inžinierska stavba) bola skolaudovaná výlučne na účely dopravného prístupu k penziónu Zlatý potok (stavby so súpisným číslom 9320), nie k ďalším objektom ani stavbám. Tomu zodpovedá aj technické vyhotovenie cesty, jej kapacita a priepustnosť a k takto naprojektovanej ceste na konkrétnu dopravnú záťaž a využívanie cesty na prístup k penziónu sa v rámci stavebného a kolaudačného konania k nej aj vyjadrovali príslušné orgány štátnej správy. Osoba zúčastnená na konaní je vlastníkom súkromnej cesty, po ktorej ďalší účastníci konania nezákonne prechádzajú a podnet na podanie protestu prokurátora bol podaný za účelom zamedzenia nezákonnej doprave na tejto ceste. Prístupová cesta k stavbe - penzión Zlatý potok mala kolaudačným rozhodnutím číslo SÚ 221/2009/3-rozh. zo dňa 27. 02. 2009 jasne daný účel užívania, a to na využívanie v súvislosti s ubytovňou prechodného ubytovania, pričom od vydania tohto kolaudačného rozhodnutia nedošlo k vydaniu žiadneho rozhodnutia, ktorým by bol zmenený
účel užívania prístupovej cesty. Účel užívania cesty nie je možné svojvoľne rozširovať bez existencie zákonom predpokladaného rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby podľa § 85 stavebného zákona. Na uvedenej skutočnosti nič nemení to, či je cesta verejne prístupná, pretože faktická verejná prístupnosť stavby sama osebe neznamená oprávnenie kohokoľvek užívať ju v rozpore s jej účelom vyjadreným v kolaudačnom rozhodnutí. Používanie cesty na prechod a prejazd na prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania by bol v priamom rozpore s § 85 ods. 1 stavebného zákona. Táto skutočnosť mala byť zohľadňovaná žalovaným ako stavebným úradom v rámci kolaudačného konania k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, kedy mal stavebný úrad skúmať zaistenie bezpečného prístupu k stavbe, osobitne kedy mal prístup čiastočne viesť aj po súkromnej účelovej ceste. V tomto prípade stavebný úrad vôbec neskúmal, ako je zaistené oprávnenie stavebníka prichádzať k domu po cudzej súkromnej ceste. Prejazd za účelom prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania by si vyžadoval zmenu účelového určenia cesty postupom podľa § 85 stavebného zákona, teda vydania osobitného rozhodnutia, bez existencie ktorého nemožno po účelovej ceste prechádzať k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a umožnenie takéhoto prejazdu zo strany vlastníka cesty by mohlo založiť jeho priestupkovú zodpovednosť v zmysle § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Aj keby sa ďalší účastníci konania chceli zo svojho pozemku napojiť na účelovú cestu vo vlastníctve zúčastnenej osoby, muselo by byť príslušným cestným správnym orgánom vydané rozhodnutie o napojení v zmysle § 3b cestného zákona. Príchod a príjazd k stavbe ďalších účastníkov konania za súčasného stavu, ktorý bol identický aj v čase vydania napadnutého kolaudačného rozhodnutia, nemôže byť zabezpečený prechodom po účelovej ceste vo vlastníctve zúčastnenej osoby, nakoľko takýto prechod by bol v rozpore s § 3b ods. 1, § 6 ods. 1 a § 85 ods. 1 stavebného zákona. Podľa názoru zúčastnenej osoby ďalší účastníci konania nemohli byť za daných okolnosti dobromyseľní vo veci dosiahnutia kolaudačného rozhodnutia, keď vedeli, že v rámci stavebného povolenia sú povinní dobudovať cestnú infraštruktúru v lokalite (podmienka číslo 14). Okrem toho vecné bremeno, ktorým ďalší účastníci konania odôvodňovali právo prechodu po cudzom pozemku, bolo v čase kolaudácie vymazané z katastra nehnuteľností, pričom jeho existencia ani nebola v rámci kolaudačného konania spomínaná. Navyše, vecné bremeno ani nezabezpečovalo súvislý prechod po asfaltovej ceste, nakoľko bolo zriadené len na pozemky, nie na cestu ako na samostatnú stavbu, a aj to len na niektoré pozemky pod cestou, nie na celý potrebný úsek. Ďalší účastníci konania si museli byť vedomí toho, že nesplnili jednu z hlavných podmienok stavebného povolenia k rodinnému domu, ktorou bolo dobudovanie cestnej infraštruktúry v oblasti, ktorá podmienka smerovala práve k zaisteniu bezpečného príchodu a prístupu k stavbe. Už vôbec nemožno dobromyseľnosť odvodzovať z toho, že skolaudovaný dom 3 roky užívajú, nakoľko uvedená skutočnosť nemá s dobromyseľnosťou, ktorá sa skúma pri získavaní práva, nič spoločné. Pokiaľ ďalší účastníci konania poukazujú na to, že dom už niekoľko rokov užívajú, a teda zrušenie kolaudačného rozhodnutia by bolo zásahom do princípu právnej istoty, je nutné podotknúť, že zákonodarca presne vymedzil, v akom časovom horizonte je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie vydané správnym orgánom tak, aby nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty. Za týmto účelom je možné protest prokurátora podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, teda v tejto lehote prevažuje princíp zákonnosti nad princípom právnej istoty. Žalovaný obhajuje kolaudačné rozhodnutie zápisom v katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého má byť k parcele C. G. XXXX/XX K. spôsob jej užívania uvedené: „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Z § 19 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, vyplýva, že informácia o spôsobe užívania pozemku vyjadruje len faktický účel a spôsob využívania pozemku a zapisuje sa na základe žiadosti a informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej o oprávnenej osoby. Táto informácia nezakladá legálny štatút možnosti užívania stavby - cesty, ktorý môže byť založený výlučne na základe stavebného povolenia a naň nadväzujúceho kolaudačného rozhodnutia. Nie je ani zrejmé, akým spôsobom žalovaný vyhodnotil, že spôsob užívania dotknutej F. C. G. XXXX/XX L. práve cesta, a nie napríklad parkovisko alebo chodník, keď podľa informácie o užívaní tejto parcely to mohli byť aj tieto možnosti. Z informácie o spôsobe užívania pozemku nemožno odvodzovať splnenie relevantnej podmienky č. 14 stavebného povolenia, t. j. vybudovanie a skolaudovanie cestnej infraštruktúry k stavbe. Nemožno z nej vyvodzovať, že na daných parcelách je vybudovaná cesta, ku ktorej bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ani že uvedená cesta bola v súlade s § 3b cestného zákona napojená na cestnú sieť. Keď žalovaný obhajuje splnenie podmienky č. 14 stavebného povolenia spôsobom užívania pozemku informatívne zapísaným v katastri nehnuteľností, postupuje nesprávne, pretože presne, úplne a spoľahlivo nezistil skutkový stav veci. Vzhľadom na uvedené osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Posúdenie veci správnym súdom 12. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., v dôsledku čoho je vec vedená pôvodne na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/72/2022 vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/72/2022. Podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol správny súd vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania a správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. 07. 2024. 13. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je mesto Zvolen pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica o nevyhovení protestu prokurátora rozhodlo ministerstvo. Podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 178 ods. 2 SSP je prokurátor oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) SSP proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené, t. j. ak nebolo protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zrušené. Podľa § 180 ods. 2 SSP ak je žalobcom prokurátor, je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V predmetnej veci prokurátor správnou žalobou napadol kolaudačné rozhodnutie mesta Zvolen, proti ktorému odvolanie podané nebolo. Orgánom verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni o návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu, bolo mesto Zvolen, ktoré je preto pasívne legitimovaným orgánom verejnej správy v tejto veci, ktorej predmetom je súdny prieskum kolaudačného rozhodnutia vydaného žalovaným. Žalovaný sa mýlil, ak pasívnu legitimáciu v predmetnej veci spájal s rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora. Protest prokurátora predstavuje právny prostriedok, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov. Následné rozhodnutie orgánu verejnej správy o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Takéto rozhodnutie nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. V prípade, ak by správny orgán protestu prokurátora vyhovel, nasledovalo by vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie. Ak však správny orgán protestu prokurátora nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie (proti ktorému protest smeroval) a práva ním založené zostávajú nedotknuté. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora je vyjadrením postoja orgánu verejnej správy k dôvodom uplatneným prokurátorom v proteste, avšak pôvodné právoplatné rozhodnutie, ako aj sféra materiálnych práv a povinností účastníkov administratívneho konania zostáva nedotknutá (uvedený právny názor reflektujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/27/2014, sp. zn. 1Sdo 6/2008, sp. zn. 2Sžo 72/2007 alebo sp. zn. 4Sž 95/03). 14. Správny súd konštatuje, že žalobca podal správnu žalobu v lehote ustanovenej v § 181 ods. 2 SSP, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy, č. OU-BB-OVBP2-2022/010704-3-SA zo dňa 03. 03. 2022, ktorým protestu prokurátora nebolo vyhovené, v spojení s rozhodnutím ministerstva č. 26543/2022/ SSSVP/61432 zo dňa 17. 06. 2022 o zamietnutí odvolania prokurátora a potvrdení rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2022. Lehota dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby uplynula dňa 08. 09. 2022 (§ 69 ods. 4 SSP). Správna žaloba bola žalobcom podaná dňa 07. 09. 2022, t. j. bola podaná včas. 15. Ďalej sa správny súd zaoberal tým, či kolaudačným rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon tak, ako to žalobca namietal. Podstatou žalobcom podanej správnej žaloby bola námietka, že žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších účastníkov konania bez toho, aby títo splnili podmienku číslo 14 stavebného povolenia, t. j. povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu, na ktorú bude stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej
miestnej komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania, ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného rozhodnutia nesplnili podmienku číslo 14 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že podmienka číslo 12 (poznámka: v skutočnosti išlo o podmienku číslo 14) pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie splnená nebola. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá zabezpečuje prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej spôsobilosti zaisťovať bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) stavebného zákona. 16. Stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nevydá kolaudačné rozhodnutie, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, ak (okrem iných podmienok) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám (§ 81b písm. c) stavebného zákona). Rodinný dom v zmysle § 43b ods. 3 stavebného zákona je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa § 47 písm. b) stavebného zákona sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Stavebný úrad teda pred vydaním kolaudačného rozhodnutia musí zisťovať, či rodinný dom disponuje napojením na verejnú pozemnú komunikáciu (cestu, miestnu komunikáciu alebo z účelovú komunikáciu) zaisťujúcu bezpečný prístup a príchod k tomuto rodinnému domu. Právna úprava pozemných komunikácií je obsiahnutá v cestnom zákone, pričom v tejto veci vo vzťahu k rozdeleniu pozemných komunikácií na miestne a účelové a zadefinovaniu verejných a neverejných účelových komunikácií sú podstatné najmä ustanovenia § 1 ods. 2, § 22 cestného zákona. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona, v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. Z § 22 ods. 1, 3 cestného zákona v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 17. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z podaní účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní správny súd zistil, že žalovaný ako stavebný úrad dňa 06. 03. 2018 vydal stavebné povolenie číslo SÚ XX/XXXX-XX na stavbu rodinného domu na pozemkoch registra „C“ F. G. XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v katastrálnom území D. pre stavebníkov - ďalších účastníkov konania. Pre umiestnenie a uskutočnenie stavby rodinného domu stavebný úrad určil podmienky a medzi nimi aj podmienku číslo 14: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“ Z návrhu ďalších účastníkov konania zo dňa 05. 03. 2019 na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako aj z protokolu zo dňa 11. 04. 2019 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že žalobca sa nemýlil, keď tvrdil, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky číslo 14 stavebného povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu musel uznať námietku žalobcu, že stavebníci stanovisko cestného orgánu k existujúcej komunikácii, na ktorú by mal byť ich rodinný dom napojený, nepredložili. Takéto stanovisko nie je obsahom administratívneho spisu vo veci návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu. Nie je preto zrejmé, z akých podkladov vychádzal žalovaný pri vydávaní správnou žalobou napadnutého kolaudačného rozhodnutia, keďže stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré vo svojom kolaudačnom rozhodnutí vyslovene odkazuje, netvorí obsah administratívneho spisu.
18. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe žalovaného, postačuje k prístupu k rodinnému domu. Tak ako správny súd už vyššie uviedol, z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, z akého podkladu vychádzal žalovaný pri formulovaní uvedeného záveru. Pokiaľ vychádzal zo stanoviska označeného žalobcom, t. j. zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo M./XXXX zo dňa 13. 08. 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území D., lokalita Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať a zároveň toto stanovisko by muselo byť súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahy ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný prístup. V zmysle § 140 stavebného zákona bol žalovaný povinný postupovať podľa správneho poriadku, ak stavebný zákon neustanovil inak, teda v kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia rešpektovať ustanovenia § 46 aj § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný rezignoval na svoju zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, t. j. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Preskúmavané kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie ani označenie právnych predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v rozhodnutí nájsť nemožno. 19. Žalobca rozporoval skutočnosti uvedené v rozhodnutiach Okresného úradu Banská Bystrica a ministerstva, ktorými nebolo vyhovené protestu prokurátora podanému proti kolaudačnému rozhodnutiu, avšak tieto v predmetnej veci súdneho prieskumu zákonnosti kolaudačného rozhodnutia nie sú rozhodujúce, keďže správny súd nepreskúmava rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ale kolaudačné rozhodnutie. Pritom správna žaloba prokurátora musí byť založená na totožných dôvodoch, ktorými bol odôvodnený protest prokurátora. Správny súd však považoval za potrebné, napriek príliš strohému odôvodneniu kolaudačného rozhodnutia, venovať pozornosť aj namietanej vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia, a to v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu aj osoby zúčastnenej na konaní vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaným (vo vzťahu k existencii bezpečného prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne existencie verejnej účelovej komunikácie zabezpečujúcej prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov konania. Žalovaný na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania. Hoci to z obsahu administratívneho spisu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, z obsahu protestu prokurátora ako aj rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora a samotnej správnej žaloby vyplýva, že týmto stanoviskom zrejme bolo stanovisko, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu číslo 3640/2014 a bolo predložené inými stavebníkmi k ich žiadosti o pokračovanie kolaudačného konania. Žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona, keď toto stanovisko použil ako podklad kolaudačného rozhodnutia zrejme len ako skutočnosť jemu známu z úradnej činnosti. 20. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, tento sa obmedzil na listiny predložené ďalšími účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením, ako to vyplýva z protokolu zo dňa 11. 04. 2019, žalovaný nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom ďalších účastníkov konania, ani nezistil, že by neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre realizáciu tejto stavby. Takto zistený skutkový stav veci zjavne nekorešponduje so skutočnosťou, ktorá bola známa aj žalovanému pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, že nebola splnená podmienka číslo 14 pre realizáciu stavby, keď nebola vybudovaná prístupová komunikácia k rodinnému domu. Žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku komunikácii vedúcej k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, len skonštatoval existenciu účelovej komunikácie postačujúcej k prístupu k rodinnému domu. Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu, či žalobcovia mali oprávnenie prechádzať po časti
komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch F. G. XXXX/XX, ktorá nebola vo vlastníctve ďalších účastníkov konania. Takýto postup žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. 21. Žalovaný poukazujúc na stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že ide o účelovú komunikáciu spôsobilú na zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k rodinnému domu účastníkov konania tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) stavebného zákona. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, napriek nesplneniu podmienky číslo 14 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Len poukaz na stanovisko cestného orgánu v inej veci nemožno považovať za postačujúce pre prijatie záveru o existencii verejnej účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov konania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok – V potokoch skutočne existuje verejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona (§ 22) a vo svojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré by ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania. 22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú pozemky registra „I.“ F. G. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v katastrálnom území D. vedené ako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej komunikácii a nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona. Správny súd uvádza, že takéto úvahy nie sú súčasťou odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho konania nie je spôsobilé zhojiť absenciu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Nemožno sa však nevyjadriť k tejto argumentácii žalovaného, nakoľko zrejme viedla k vydaniu preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia, hoci výslovne v rozhodnutí uvedená nebola. Pokiaľ žalovaný vyvodil existenciu verejnej účelovej komunikácie z poznámky o využívaní pozemku zapísanej na liste vlastníctva vedenom k pozemku, na ktorom sa údajná účelová komunikácia nachádza, takýto postup nemožno považovať za súladný so zákonom, keďže poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej ani inej pozemnej komunikácie na uvedených pozemkoch. Na realizáciu cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 16 ods. 1, § 22 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia), pričom stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení (§ 85 ods. 1 stavebného zákona). Poznámku zapísanú na liste vlastníctva nemožno považovať za spôsobilú preukázať existenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie, a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka, nekrytého parkoviska. 23. K vyjadreniu žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne, správny súd uvádza nasledovné. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v § 249 ods. 3 ustanovoval, že prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b), t. j. návrhu na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone, dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Správny súdny poriadok obdobné ustanovenie neobsahuje. Podľa § 61 písm. b) SSP je žaloba procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené. Prokurátor teda podaním správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy sleduje cieľ, ktorým je ochrana zákonnosti, a to v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v zmysle ktorých pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pričom sú povinní vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia
zákonnosti (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre). Súčasne je úlohou prokuratúry chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu (§ 3 ods. 1 zákona o prokuratúre). Pri plnení úloh je prokurátor okrem iného povinný chrániť verejný záujem, uplatňovať všeobecne záväzné právne predpisy a súčasne rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie (§ 5 zákona o prokuratúre). Z uvedeného možno vyvodiť, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nemožno však konštatovať, že by prokurátor mal uprednostniť ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv nad zákonnosťou. Správny súdny poriadok neukladá ani správnemu súdu takúto povinnosť. V predmetnej veci navyše žalobca v tejto súvislosti spochybňoval dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania pri vydávaní preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia, keďže ďalší účastníci konania o povinnosti vybudovať legálnu prístupovú cestu vedeli už pri vydávaní stavebného povolenia zo dňa 06. 03. 2018, kde táto povinnosť bola uložená pod bodom 14 podmienok stavebného povolenia. Napriek tomu stavebníci nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej komunikácie k ich rodinnému domu, ale počkali na skolaudovanie ich rodinného domu aj bez splnenia tejto podmienky. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky číslo 14 stavebného povolenia. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nepripojili žiadny doklad preukazujúci existenciu legálnej pozemnej komunikácie, na ktorú by bol ich rodinný dom napojený. Neurobili tak ani v priebehu kolaudačného konania. Museli si byť vedomí toho, že zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať. Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané za absencie splnenia tejto podmienky je zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných. 24. Prelomenie princípu právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím je možné len výnimočne, za zákonom ustanovených podmienok a v lehote, ktorá v danej veci bola dodržaná (§ 24 ods. 1 zákona o prokuratúre, § 181 ods. 2 SSP). Princíp právnej istoty musí v prípadoch, kedy ide o zjavný rozpor rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy so zákonom, ustúpiť požiadavke zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia. Ochrana práv účastníkov konania nadobudnutých z právoplatného rozhodnutia, ktoré trpí nezákonnosťou, nemôže mať absolútnu povahu. 25. Pokiaľ ide o dôkazy predložené osobou zúčastnenou na konaní (výzva vlastníka na upustenie od nelegálnej dopravy na účelovej ceste, petičný hárok a ďalšie listiny pripojené k návrhu na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní) v správnom súdnom konaní, tieto dôkazy správny súd nevykonal. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že správny súd zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru o pochybeniach žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu, ako je bližšie uvedené v odsekoch 19. až 21. odôvodnenia tohto rozsudku.
26. Správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia upraveným v § 47 ods. 3 správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne správny súd uznal žalobné námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu nebolo stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal). Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu, pričom bude dôsledne postupovať podľa § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku aj § 81b stavebného zákona. Žalovaný bude povinný posúdiť druh pozemnej komunikácie, na ktorú je rodinný dom napojený a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke podľa § 81b písm. c) stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a príslušnými ustanoveniami cestného zákona. Následne vydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom bude rešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku. 27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania, čo zahŕňa aj osobu zúčastnenú na konaní, nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.