Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-76S/64/2022 6022200489 24. 04. 2024 JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200489.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., trvale bytom D. XXX/X, XXX XX D., právne zast.: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pôvodného žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/016196-005 zo dňa 13. júna 2022, takto rozhodol: I.
Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca (stavebník) dňa 06.04.2017 - ako právny nástupca pôvodného stavebníka A. B. E., v prospech ktorého bolo vydané Mestom Banská Bystrica, ako vecne a miestne príslušným stavebným úradom, stavebné povolenie (právoplatnosť nadobudlo dňa 03.01.2017), ktorým bola povolená stavba „Adaptácia objektu kotolne na rodinné bývanie", na pozemkoch parcelné čísla D. XXX/X, XXX/X, XXXX v kat. území F., na G. H. I. J. J., týkajúce sa prestavby objektu pôvodnej výmenníkovej stanice súp. č. XXXXX na účely rodinného bývania v jednom byte s dvoma podlažiami, štyrmi obytnými izbami, kuchyňou s jedálňou, hygienickým zázemím a miestnosťou pre fitness - požiadal o povolenie zmeny stavby pred dokončením na prestavbu výmenníkovej stanice na jeden trojizbový byt s alternatívnym využívaním na kancelárske priestory a dva dvojizbové byty. 2. Stavebný úrad konanie o zmene stavby pred dokončením rozhodnutím č. OVZ SU 83728/5130/2019/ Go, ev. č. 115/2019 zo dňa 29.04.2019 zastavil z dôvodu, že stavebník na základe výzvy stavebného úradu nepredložil podklady, na ktoré bol vyzvaný pre účely územného rozhodnutia, keďže stavebný úrad usúdil, že navrhované riešenie vyžaduje najskôr územné rozhodnutie, a to z dôvodu zvýšenia stavby a z dôvodu zvýšenia počtu parkovacích státí. Pre nepredloženie požadovaných podkladov zastavil stavebný úrad aj územné konanie. 3. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o zmene stavby pred dokončením bol podaný protest prokurátora Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica pod č. Pd 98/20/6601-12 zo dňa 11.09.2020 s návrhom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania o zmene stavby pred dokončením a zároveň bolo podané upozornenie prokurátora pod č. Pd 99/20/6601-12 zo dňa 11.09.2020 s upozornením na
neopodstatnenosť vedenia samostatného územného konania, nakoľko v konaní o zmene stavby pred dokončením nie je dôvodné od stavebníka vyžadovať predloženie územného rozhodnutia. Z protestu prokurátora vyplýva právny názor, že „pokiaľ ide o menej významnú zmenu, stavebný úrad túto môže povoliť v rámci konania o zmene stavby pred dokončením. Ak však stavebný úrad dospeje k záveru, že sa jedná o tak zásadnú zmenu, že pôvodné stavebné povolenie popri nej už nemôže obstáť, resp. celkom stratí svoj zmysel, stavebný úrad žiadosť o zmenu stavby pred dokončením zamietne s tým, že stavbu s navrhovanými zmenami možno uskutočniť len na základe nového stavebného povolenia“. 4. Stavebný úrad vyhovel protestu prokurátora a zrušil svoje prvé rozhodnutie o zastavení konania a v pokračujúcom konaní vydal druhé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.01.2021, ktorým zamietol zmenu stavby pred dokončením, zohľadniac citovaný právny názor prokurátora. Žalovaný v odvolacom konaní zrušil druhé prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 19.03.2021 pridŕžajúc sa názoru, že dôvodom na povolenie, resp. zamietnutie zmeny stavby pred dokončením nie je preukázanie „menej významnej“ resp. „podstatnej“ zmeny, ale výsledok prerokovania veci podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) a vec vrátil stavebnému úradu na predpísané prerokovanie. 5. Stavebný úrad vydal tretie prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.04.2021, nestotožniac sa s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu a opätovne zamietol zmenu stavby pred dokončením z dôvodu, že navrhovaná zmena je takej kvality, že pôvodné právoplatné územné rozhodnutie, by stratilo popri povolenej zmene absolútny význam pre nárast počtu parkovacích miest a nárast výšky stavby. Považoval zmenu stavby za tak zásadnú, že pôvodné stavebné povolenie popri nej už nemôže obstáť, resp. celkom stratí svoj zmysel, pričom stavbu s navrhovanými zmenami možno uskutočniť len na základe nového stavebného povolenia. Tretie prvostupňové rozhodnutie odvolací orgán zrušil rozhodnutím zo dňa 09.06.2021 konštatujúc, že stavebný úrad vyslovil právny názor o existencii podstatnej zmeny len na podklade právneho názoru prokuratúry a nevykonal posúdenia nad stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, čo mu tiež bolo vytknuté v proteste prokurátora a vec vrátil stavebnému úradu na doplnenie tohto posúdenia. Prvostupňové administratívne rozhodnutie – predchádzajúce rozhodnutiu napadnutého správnou žalobou 6. Stavebný úrad vydal svoje štvrté prvostupňové rozhodnutie č. OVZ SU 542491/10290/2022/Go, ev. č. 165/2022 zo dňa 15.03.2022, ktorým konanie o zmene stavby pred dokončením zastavil z dôvodu nepredloženia podkladov stavebníkom. 7. Stavebník podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že požadovaná zmena stavby pred dokončením je v súlade s územným plánom a nevyžaduje si nové územné rozhodnutie. V stavebnom povolení stavebný úrad neriešil parkovanie, pričom v konaní o zmene stavby pred dokončením už požaduje riešenia k parkovaniu. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 8. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/016196-005 zo dňa 13.06.2022 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a štvrté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu zmenil tak, že výrok o zastavení konania v celom rozsahu nahradil výrokom: „Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona zamieta zmenu stavby pred dokončením „Adaptácia objektu kotolne na rodinné bývanie“, ktorá bola povolená stavebným povolením č. OVZ SU 139241/23704/Go, ev. č. 206/2017 zo 4. septembra 2017 na pozemkoch parcelné čísla D. XXX/X, XXX/X, XXXX v katastrálnom území F. na G. H. I. J. J.“. 9. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný vykonal porovnanie projektu stavby s projektom zmeny a zistil, že projektom zmeny sa navrhuje odlišné stavebnotechnické riešenie pre dokončenie stavby, čím by projekt stavby určený stavebným povolením na realizáciu stavby, v prípade povolenia zmeny stavby pred dokončením, stratil realizačné účinky na dokončenie stavby. Konštatoval, že podľa toho, na čo má stavba slúžiť podľa projektu stavby a podľa projektu zmeny, došlo k úplnému preorganizovaniu
vnútornej dispozície tak, že z pôvodnej vnútornej dispozície sa nebude realizovať žiadna časť. Projekt zmeny rieši podstatne odlišne aj pôdorys, ktorý rozširuje stavbu o prístavbu v prízemí a vybudovaním nového balkóna a terasy. Podstatné odlišnosti sú už pri základoch, projekt stavby uvažoval o odstránení pôvodnej betónovej podlahy a vybudovaní základov v rastlom teréne, tak projekt zmeny už uvažuje s vybudovaním základových pásov priamo na pôvodnej betónovej podlahe. Podstatné odlišnosti sú aj v hrubej stavbe v súvislosti s medzistropom výmenníkovej stanice, keď projekt stavby navrhuje monolitickú železobetónovú dosku, avšak projekt zmeny navrhuje prefabrikovaný strop z vložiek Premaco. Podstatne odlišné je aj riešenie vnútorného schodiska, keď projekt stavby navrhuje oceľové schodisko s drevenými stupňami, avšak projekt zmeny navrhuje monolitické železobetónové schodisko. Podstatné odlišnosti sú aj v riešení strechy, keď projekt stavby navrhuje zachovanie pôvodnej strechy bez zmeny a len s nevyhnutným doplnením strešnej krytiny, avšak projekt zmeny navrhuje vyrovnanie spádu strechy, prebudovanie strechy na pochôdznú terasu, nadvýšenie atiky, nové zábradlia a hlavne vybudovanie nového schodiska na strechu a tým prevýšenie stavby oproti pôvodne povolenej výškovej úrovni, na čo stavebný úrad opakovane poukazoval. K podstatným odlišnostiam dochádza aj pri zásobovaní teplom. Pokiaľ projekt stavby uvažuje s jedným elektrickým kotlom a konvenčným radiátorovým kúrením, tak projekt zmeny už navrhuje tri elektrokotle s podlahovým kúrením. Podstatné dispozičné zmeny objektu vyžadujú nové riešenia vnútorných rozvodov elektroinštalácie, vody a kanalizácie, čo predstavuje podstatné odlišnosti oproti projektu stavby. Kým v projekte stavby sa navrhuje jeden domový rozvádzač elektroinštalácie, tak v projekte zmeny sú navrhované už tri bytové rozvádzače elektroinštalácie. Podľa projektu stavby malo byť rodinné bývanie určené pre štyri osoby, avšak podľa projektu zmeny už pre desať osôb, čo bolo čitateľné z výpočtu spotreby vody. Nárast počtu osôb vyvoláva zvýšené nároky nielen na energie, ale aj vodu a odvádzanie splaškov pôvodnou kanalizačnou prípojkou. Nárast počtu bytov zase vyvoláva zvýšené nároky na parkovanie, na čo stavebný úrad opakovane poukazoval. Zo zistených skutočností mal žalovaný preukázané, že stavba sa už nebude dať dokončiť podľa stavebného povolenia a projektu stavby. 10. Žalovaný uviedol, že v ustanovení § 68 stavebného zákona sú upravené právne vzťahy k skutkovej situácii na požiadavky na dokončenie rozostavanej stavby so zmenami oproti stavebnému povoleniu a projektu stavby overeného v stavebnom konaní. Už z jazykového výkladu ustanovenia je čitateľné, že má ísť o zmenu stavby, ktorej realizácia smeruje už k dokončeniu stavby. Podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona má ísť o zmenu stavby pred dokončením vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Povolením zmien stavby pred dokončením teda nezanikajú realizačné účinky na dokončenie stavby podľa stavebného povolenia a podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Mal za to, že zistený skutkový stav z porovnania projektu stavby a projektu zmeny nezodpovedá takej skutkovej situácii, ako to predpokladá ustanovenie § 68 stavebného zákona. 11. Konštatoval, že pokiaľ požadovaná zmena nezodpovedá definičným znakom zmeny stavby pred dokončením podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona, tak takúto zmenu je potrebné vylúčiť z ďalšieho prerokovania podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu odstránil vadu chýbajúceho posúdenia, teda porovnania projektu stavby s projektom jej zmeny a rozhodnutie stavebného úradu zmenil tak, že zmenu stavby pred dokončením zamietol, zastávajúc názor, že každé správne konanie musí byť ukončené, teda musí byť vydané meritórne rozhodnutie aj o konkrétnej žiadosti stavebníka. 12. K odvolacím námietkam uviedol, že odvolateľ poukazoval na priebeh konania, ktorého účelom malo byť prerokovanie zmeny stavby pred dokončením. Pokiaľ však požadovaná zmena nie je zmenou stavby pred dokončením, tak nemalo byť prečo realizované prerokovanie zmeny v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. Stavebný úrad preto pochybil, pokiaľ opakovane vyžadoval predkladanie ďalších podkladov smerujúcich k prerokovaniu požadovanej zmeny a nevykonal už skôr posúdenie na podklade stavebného povolenia projektu stavby overeného v stavebnom konaní, na ktoré stavebný úrad odkazovala už prokuratúra v proteste prokurátora a aj žalovaný vo svojom druhom rozhodnutí o odvolaní. 13. K odvolacím dôvodom ohľadom výkresu situácie dopravného riešenia a zosúlaďovania vlastníckych vzťahov k objektu výmenníkovej stanice žalovaný uviedol, že stavebný úrad zbytočne vytvoril nové administratívne prekážky, ktoré potom použil na zastavenie konania, čím uprel stavebníkovi právo na
meritórne rozhodnutie o žiadosti na povolenie zmeny stavby pred dokončením. Žalovaný túto vadu napravil, doplnil posúdenie charakteru zmeny stavby pred dokončením a o žiadosti stavebníka rozhodol. 14. Ďalšie odvolacie dôvody považoval za irelevantné z dôvodu, že tieto smerujú k prerokovaniu zmeny, avšak zmenu v požadovanom rozsahu nie je možné prerokovať v konaní o zmene stavby pred dokončením. Uvedené bude predmetom povoľovacieho konania novej stavby, pokiaľ stavebník požiada o povolenie prestavby objektu výmenníkovej stanice podľa jeho realizačných predstáv podstatne odlišných od pôvodného stavebného povolenia a projektu stavby overeného v stavebnom konaní. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 15. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/016196-005 zo dňa 13.06.2022, ktoré navrhol zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. OVZ SU 542491/10290/2022/Go, ev. č. 165/2022 zo dňa 15.03.2022 a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. 16. K interpretácii ustanovenia § 68 stavebného zákona uviedol, že stavebný úrad môže na žiadosť stavebníka „v odôvodnených prípadoch“ povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. Nemožno toto ustanovenie vykladať tak, ako to urobili stavebné orgány I. aj II. stupňa, teda tak, že rozšírili podmienky právnej úpravy zužujúco. Ak ustanovenie § 68 stavebného zákona dáva možnosť povoliť zmenu stavby alebo zamietnuť žiadosť, potom musí prebehnúť dokazovanie v rozsahu predpokladanom ustanovením § 68 stavebného zákona. Žalobca je toho názoru, že práve tento postup nebol vykonaný dostatočne. 17. V danom prípade existuje právoplatné stavebné povolenie na stavbu určenú na trvalé bývanie. Zmena z pôvodného rodinného domu na objekt vnútorne členený na samostatné bytové jednotky je rovnako stavbou určenou na trvalé bývanie. Preto vyznieva absurdne konštatácia potreby územného rozhodnutia. Spôsob akým je argumentované vo vzťahu k parkovacím miestam by znamenal nemožnosť využitia § 68 cit. zákona ako takého. Ak stavba už existuje, potom sa posudzuje navrhovaná zmena výlučne v stavebnom konaní, resp. v konaní podľa § 68 stavebného zákona bez potreby územného rozhodnutia. 18. V zmysle § 54 stavebného zákona sa aj zmena stavby posudzuje podľa stavebného povolenia, to znamená, že sa malo postupovať podľa stavebného povolenia a aplikácie § 68 stavebného zákona, v rozsahu vzťahujúcom sa na daný prípad. Právna úprava umožňuje zmeniť stavbu pred jej dokončením podľa § 68 stavebného zákona práve v prípade existujúceho stavebného povolenia, ak je vôľa stavebníka postaviť niečo iné, ako je stavba povolená. V zmysle záveru stavebných orgánov by to bolo znemožnené a bola by tu prekážka veci rozhodnutej. 19. Podľa § 62 stavebného zákona, stavebný úrad skúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom. Podľa žalobcu je podstata sporu v tom, že je potrebné riešiť zmenu, a to aj v rozsahu nového stavebného povolenia vychádzajúc presne z toho ako je to výslovne napísané v zákone, t. j. „v rozsahu, v akom sa zmena dotýka...“. Stavebný úrad musí riešiť dôvody, ktoré zmene eventuálne bránia. Môže sa povoliť len taká zmena, ktorá je v súlade so zákonom. Nie je zrejmé, čo by sa malo v územnom rozhodnutí riešiť, ak parkovanie je vyriešené v prílohe ÚPN a žalobca sa držal už právoplatného stavebného povolenia vydaného na jeho podklade. Rovnako zmena výšky stavby bola vyriešená, ak v ÚPN sú povolené ešte dve ďalšie podlažia, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom prvotnom rozhodnutí. Žalobca výšku stavby nezvyšuje, ale podľa popisu v treťom rozhodnutí žalovaného ju znižuje, pretože vyrovnanie strechy znamená zvýšenie atiky na jednej strane, ale súčasne zníženie atiky na druhej strane. Bol vyriešený aj nájom pozemku na účel výstavby, pričom ani prípadným zánikom nájmu nezaniká právoplatné stavebné povolenie. Kúpou rozostavanej nehnuteľnosti došlo k zmene vlastníctva stavby, ale aj nájmu pozemku, keďže stavba bola s pozemkom zviazaná na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného na základe nájmu na pozemok na dobu neurčitú, čím sa preukazoval vzťah k pozemku. 20. Žalobca tvrdil, že ide o svojvoľný výklad a definíciu „zmena stavby veľkého a malého rozsahu“, ktorý nemá oporu v zákone.
21. Podľa žalobcu skutkový stav znamená, že žalovaný i stavebný úrad vedia, že sa jedná o existujúcu stavbu. Táto stavba je na pozemku riadne umiestnená a jej možná zmena je zadefinovaná v ÚPN, preto vyvstáva otázka, čo by sa vlastne v územnom povolení riešilo. Takéto povolenie sa týka len a výlučne novonavrhovanej stavby, čo nie je tento prípad. Žalobca tvrdil, že zmena stavby je nepodstatná, pretože pokiaľ je v súlade s ÚPN a nemení sa funkcia stavby (rodinné bývanie – čiže rodinný dom, ktorý môže obsahovať v zmysle § 43b stavebného zákona 1 až 3 byty). Rovnako ani skutočnosť, z akých materiálov je stavba postavená (pokiaľ sú certifikované) nepovažuje žalobca za zmenu stavby. Taktiež umiestnenie, či materiál schodiska, sklonu strechy, počet bytov, táto zmena je naviazaná na počet parkovacích miest – doložené vyriešenie v zmysle normy a požiadaviek ÚPN. Voči stavebnému povoleniu sa zvonku nič nemenilo. Žalobcovi nie je zrejmé, ako súvisí s územným rozhodnutím to, či bude mať stavba jeden alebo tri elektroskrine, či kotle na vykurovanie. Stavebný úrad mohol a mal postupovať primerane v rozsahu vydávania stavebného povolenia pri zmene stavby, čo ale neurobil. Vyžadoval územné rozhodnutie a následne nové stavebné povolenie. 22. Podľa žalobcu administratívny spis neposkytuje dostatočné odôvodnenie skutkového stavu pre zastavenie konania alebo zamietnutie žiadosti, ale na riadny postup podľa § 68 stavebného zákona a tento de facto zistený pred rozhodnutím riadne nebol. 23. Záverom konštatoval, že rozhodovacia činnosť správneho orgánu je aj v nesúlade s doterajšou rozhodovacou praxou správneho orgánu a rozhodovacou praxou správnych orgánov rovnakého stupňa v rámci SR, a preto je potrebné rozhodnutie zrušiť a prikázať konať o žiadosti tak, že stavebné orgány budú viazané názorom správneho súdu a budú konať riadne, zákonne a nebudú požadovať nad rámec zákona postupy a aplikovať „nové“ vlastné definície. Podľa žalobcu žalovaný nepostupoval ani v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/81/97, podľa ktorého „v rozhodnutí samom sa musí správny orgán vysporiadať aj s námietkami účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní“. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2022 k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Nesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku nesprávnej aplikácie § 68 stavebného zákona. Uviedol, že aplikácia § 68 stavebného zákona je prípustná pokiaľ navrhovaná zmena stavby pred dokončením zodpovedá definičným znakom, resp. zákonným možnostiam zmeny stavby pred jej dokončením ustanovených v § 139b ods. 4 stavebného zákona, v ktorom sa uvádza: „Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní“. Rozhodujúce je určenie, že má ísť o zmenu vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii overenej v stavebnom konaní. Pokiaľ by mal platiť právny názor, že aj zmena v rozsahu nového stavebného povolenia má byť prerokovaná aplikáciou § 68 stavebného zákona, potom by stavebné povolenie stratilo význam, pretože stavba by sa podľa neho už nerealizovala. V prípade zmeny v rozsahu nového stavebného povolenia aplikácia § 68 stavebného zákona neslúži na preklenutie prekážky veci právoplatne rozhodnutej pôvodným stavebným povolením, pretože zmena v rozsahu nového stavebného povolenia je už inou vecou oproti veci pôvodne povolenej stavebným povolením. Poukázal na závery rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/62/2013 zo dňa 25.09.2013 a sp. zn. 23S/337/2013 zo dňa 28.05.2014, z ktorých vyplýva právny názor, že posudzované zmeny stavieb pred dokončením presahujú zákonné možnosti zmeny stavby pred jej dokončením v zmysle § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona. 25. K žalobnému bodu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že bol všeobecne formulovaný, pretože žalobca neuvádza, čo malo byť žalovaným podľa názoru žalobcu ešte zistené pre úplné skutkové zistenie na rozhodnutie o žiadosti. K tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR v 24. bode rozsudku sp. zn. 3Sžk/36/2019 zo dňa 10.09.2020 vyslovil právny názor: „Vyhodnotenie, či ide o zmenu stavby pred jej dokončením, je predmetom správnej úvahy stavebného úradu, ktorá je preskúmateľná správnym súdom. Ide o právnu otázku, ktorú ustaľuje stavebný úrad na základe odborných znalostí.“ Žalovaný správnu úvahu z posúdenia, či navrhovaná zmena stavby zodpovedá definičným znakom podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona uviedol v 14. bode žalovaného rozhodnutia. Pre preskúmanie, či voľná úvaha žalovaného nevybočila v konkrétnom prípade z medzí a hľadísk ustanovení § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona navrhol žalovaný dôkazy: dôkaz 1
- porovnanie projektovej dokumentácie zo stavebného konania a zmeny stavby pred dokončením, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, dôkaz 2 - porovnanie pôdorysov prízemí, dôkaz 3 - porovnanie pôdorysov poschodí, dôkaz 4 – porovnanie pôdorysov striech, dôkaz 5 - porovnanie zvislých rezov, dôkaz 6 - porovnanie pohľadov a dôkaz 7 - porovnanie výkresov situácií. Uviedol, že žalovaný na základe svojich odborných znalostí z čítania stavebných výkresov porovnával projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní s projektovou dokumentáciou zmeny stavby pred dokončením. Žalovaný zistený skutkový stav k rozsahu zmien popísal v 14. bode žalovaného rozhodnutia a právne posúdenie použijúc voľnú správnu úvahu ohľadne pojmových znakov zmeny stavby pred dokončením podľa § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona v 17. a 18. bode žalovaného rozhodnutia. Žalovaný porovnávaním zistil, že navrhovaná zmena stavby presahuje zákonné možnosti zmeny stavby pred jej dokončením v zmysle § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona. Takto navrhnutá zmena stavby nemôže byť prerokovaná zjednodušeným spôsobom podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, ale vyžaduje si nové stavebné povolenie, prípadne aj územné rozhodnutie. Žalovaný využil možnosť zamietnutia zmeny podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona, keď navrhovanú zmenu stavby pred dokončením nepovolil. 26. Replika zo stany žalobcu po doručení mu vyjadrenia žalovaného k žalobe nebola podaná. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 27. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to konkrétne z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/64/2022 prešla od 01. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp. zn. BB–76S/64/2022. 28. Dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Preto je v predmetnej veci od 01.04.2024 namiesto pôvodného žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, novým žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou správneho súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). V rámci súdneho prieskumu správny súd teda posudzuje aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada. Následne správny súd vykoná
svoje prieskumné oprávnenie iba v argumentačných mantineloch vymedzených žalobcom, pričom nemá možnosť a ani nemôže vyhľadávať, či zaoberať sa inými dôvodmi, ktoré by eventuálne mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP). Tým sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva a v dôsledku toho relatívny charakter vád, pre ktoré sa napadnuté rozhodnutie zrušuje. 31. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania a po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných bodov v súlade s § 134 ods. 1, 2 SSP, po prejednaní veci na pojednávaní dňa 03.04.2024 nariadenom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorom sa žalobca vyjadril v zhode s jeho písomnými podaniami (žalovaný ospravedlnil neúčasť), dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.04.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní, keďže na vyhlásenie rozsudku, termín ktorého bol oboznámený po pojednávaní postupom podľa § 116 SSP dňa 03.04.2024 sa nedostavili účastníci konania, ani žiadna verejnosť. 32. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia pôvodného žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/016196-005 zo dňa 13.06.2022 zamietol odvolanie žalobcu a v poradí štvrté prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. OVZ SU 542491/10290/2022/Go, ev. č. 165/2022 zo dňa 15.03.2022, ktorým konanie o zmene stavby pred dokončením zastavil z dôvodu nepredloženia podkladov stavebníkom zmenil tak, že výrok o zastavení konania v celom rozsahu nahradil výrokom: „Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona zamieta zmenu stavby pred dokončením „Adaptácia objektu kotolne na rodinné bývanie“, ktorá bola povolená stavebným povolením č. OVZ SU 139241/23704/Go, ev. č. 206/2017 zo 4. septembra 2017 na pozemkoch parcelné čísla D. XXX/X, XXX/ X, XXXX v katastrálnom území F. na G. H. v J. J.“. 33. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 34. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 35. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.; stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 36. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.; v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 37. Podľa § 139b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.; zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. 38. Stavebný zákon v ustanovení § 68 upravuje postup pri povolení zmeny stavby pred dokončením. Na predmetné konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Čo treba rozumieť pod pojmom zmena stavby pred dokončením je upravené v ustanovení § 139b ods. 4 stavebného zákona, v zmysle ktorého zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, príp. vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Zmena stavby pred dokončením je osobitným ustanovením k tzv. riadnemu stavebnému konaniu. Reflektuje na požiadavky praxe, keď sa počas realizácie stavby na základe právoplatného stavebného rozhodnutia môže vyskytnúť celý rad okolností, ktoré menia stavbu. Výsledkom, v prípade pozitívneho rozhodnutia je vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením, ktoré je stavebným
povolením na zmenu stavby, ktorým sa povoľuje vykonávanie stavebných prác v rozsahu schválenej zmeny. Jedná sa o fakultatívnu možnosť stavebného úradu v odôvodnených prípadoch zmenu stavby pred dokončením povoliť. Stavebný zákon upravuje tiež zmeny dokončených stavieb (§ 139b ods. 5). Pri žiadosti stavebníka o zmenu stavby pred dokončením sa predpokladá, že ešte nezačal realizovať stavebné práce odchýlne od stavebného povolenia, teda účinky zmeny stavby pred dokončením sú v budúcnosti. Keby tomu tak nebolo a stavba by už bola realizovaná v zásade inak, ako bolo vydané stavebné povolenie, do úvahy pripadá len dodatočné povolenie stavby. Ak by stavba bola už realizovaná odchylne, a to čo i len sčasti, neprichádza už do úvahy realizácia predmetného konania, nakoľko jeho účelom je vydať rozhodnutie o povolení vykonania stavebných prác v rozsahu schválenej zmeny. Žiadosť o zmenu stavby teda musí stavebník podať ešte pred vykonaním požadovaných zmien, inak by sa jeho činnosť mohla kvalifikovať ako vykonávanie stavebnej činnosti v rozpore so stavebným povolením s následným sankčným postihom. 39. Pokiaľ žalobca namietal vo vzťahu k interpretácii ustanovení § 68 stavebného zákona, ktoré dávajú možnosť povoliť zmenu stavby pred jej dokončením alebo zamietnuť žiadosť, a preto podľa žalobcu musí prebehnúť dokazovanie v rozsahu predpokladanom ustanovením § 68 ods. 2 stavebného zákona, pričom takýto postup absentoval, správny súd nepovažuje žalobnú námietku za opodstatnenú. Dokazovanie v predmetnej veci bolo v prvom rade vykonané na okolnosť, či požadovaná zmena stavby pred dokončením spĺňa definičné znaky zmeny stavby pred dokončením tak, ako tento pojem upravuje ustanovenie § 139b ods. 4 stavebného zákona. Po zistení záverov z vykonaného dokazovania – po porovnaní projektu stavby a projektu zmeny stavby pred dokončením, že stavba sa už nebude dať dokončiť podľa stavebného povolenia a projektu stavby, akékoľvek ďalšie úvahy o potrebe prerokovania zmeny stavby ohľadom toho v akom rozsahu sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi sú nadbytočné, pretože takéto posúdenie je až druhoradé, závislé od zistenia, či by ešte boli zachované realizačné účinky vydaného stavebného povolenia. V zmysle § 68 ods. 1 stavebného zákona môže stavebný úrad v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. Žalovaný odôvodnil, prečo sa nejedná o takýto odôvodnený prípad. Ustanovenie § 68 ods. 2 stavebného zákona len dopĺňa, upresňuje a konkretizuje podmienky možnosti na povolenie zmeny stavby podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný využil možnosť nepovolenia žiadanej zmeny stavby podľa § 68 ods. 1 a contr. stavebného zákona, keď navrhovanú zmenu stavby pred dokončením zamietol. 40. Ďalej žalobca namietal, že ide o nesprávny záver stavebných orgánov ohľadom potreby územného rozhodnutia. Správny súd k uvedenému uvádza, že otázka potreby územného rozhodnutia po akceptovaní právneho názoru prokurátora vysloveného v upozornení na nesprávny postup a na neopodstatnenosť vedenia samostatného územného konania na konanie o zmene stavby pred dokončením, že nie je dôvodné od stavebníka vyžadovať predloženie územného rozhodnutia, táto otázka už nebola sporná. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva ani takáto požiadavka. 41. Žalobca tvrdil, že právna úprava umožňuje pripustiť zmenu stavby pred jej dokončením podľa § 68 v prípade existujúceho stavebného povolenia, ak je vôľa stavebníka postaviť niečo iné, než je stavba povolená. Správny súd poznamenáva, že prvoradým účelom predmetného ustanovenia, ktoré umožňuje stavebnému úradu v odôvodnených prípadoch povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením je reagovanie na vonkajšie okolnosti, ktoré vyvstanú mimo vôle stavebníka, a na ktoré je potrebné reagovať. Nie je vylúčené, že stavebník požiada o zmenu stavby pred jej dokončením aj na základe svojej vôle zmeniť stavbu, na ktorú má vydané stavebné povolenie, ale rozsah žiadanej zmeny má svoje limity a tie sú dané práve projektom zmeny stavby, ktorý svedčí o povahe a rozsahu žiadanej zmeny. Relevantnou otázkou je, či vydané stavebné povolenie popri žiadanej zmene stavby ešte môže obstáť, resp. celkom stratí svoj zmysel a stavbu s navrhovanými zmenami možno uskutočniť len na základe nového stavebného povolenia. Ak sa vzhľadom na žiadanú zmenu stavby pred dokončením ukáže už pôvodné územné rozhodnutie ako nepoužiteľné vzhľadom na absenciu posúdenia potrebných okolností pred umiestnením následne povolenej stavby, nemožno vyhovieť ani žiadosti o zmenu stavby pred dokončením, keďže stavebné povolenie bolo vydané na podklade takéhoto územného rozhodnutia. Zmena výškových pomerov stavby, či počet parkovacích miest, takýmito okolnosťami bezpochyby sú. Nie je vylúčený aj iný okruh účastníkov konania, pretože zmenená stavba by sa mohla dotknúť práv a oprávnených záujmov širšieho okruhu osôb. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012 vyplýva, že účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením by mohli byť aj
tí susedia, ktorí neboli účastníkmi stavebného konania, pretože pôvodne povolená stavba nemala na ich nehnuteľnosti stavebným zákonom uvažované účinky, ak by sa takéto účinky prejavili až v dôsledku uskutočnenia navrhovanej zmeny (zväčšenie stavby, zväčšenie zastavanej plochy, posunutie stavby a pod.). Dotknutie zmenou stavby musí osoba, ktorá sa domáha účastníctva, preukázať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/3/2013 zo dňa 17.09.2013). 42. Neobstojí ani žalobný bod ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože žalobca nekonkretizoval v čom spočíva. Všeobecne formulovaná žalobná námietka, neumožňuje správnemu súdu realizovať súdny prieskum. Za nedôvodné vyhodnotil správny súd aj tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením. 43. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 45. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 47. Podľa § 60a zákona č. 71/1967 Zb.; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 48. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného spĺňa požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutí, keďže sú z neho zrejmé dôvody, na základe ktorých zmenil prvostupňové rozhodnutie a zamietol žiadosť žalobcu o zmenu stavby pred dokončením, čo žalovaný v odôvodnení rozhodnutia bližšie rozviedol. Odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnuté, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie je typický apelačný (úplný) princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Odvolací orgán nie je viazaný rozsahom, ani dôvodmi odvolania a posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Žalovaný objasnil správnu úvahu z posúdenia, či navrhovaná zmena stavby zodpovedá definičným znakom podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona, pričom sa riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/36/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého „Vyhodnotenie, či ide o zmenu stavby pred jej dokončením, je predmetom správnej úvahy stavebného úradu, ktorá je preskúmateľná správnym súdom. Ide o právnu otázku, ktorú ustaľuje stavebný úrad na základe odborných znalostí.“ Správny súd preskúmaním veci v rozsahu v zmysle § 27 ods. 2 SSP zistil, že rozhodnutie žalovaného vydané na základe správnej úvahy nevybočilo z hľadísk ustanovených zákonom (§ 68 v spojení s § 139b ods. 4 stavebného zákona). 49. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contr.) a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 168 SSP). 51. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
§ 439 ods. 1 SSP
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.