Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 11Sas/3/2023 5023200182 12. 11. 2024 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200182.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., C., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18, priečinok C/12, 041 42 Košice proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 830 312 9582 0 zo dňa 21. júna 2023, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žiadosťou zo dňa 31. januára 2023, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 06. februára 2023, požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vykonala posúdenie invalidity na základe uvedenej žiadosti žalobcu, o čom bola spísaná Lekárska správa – Zápisnica zo dňa 31. januára 2023, z ktorej vyplýva, že žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z. (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), pričom na základe žalobcom predložených odborných nálezov a lekárskych správ posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vyhotovil Odborný posudok o invalidite zo dňa 31. januára 2023 (ďalej aj „Posudok z 31. januára 2023“) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 30%. Predmetný Posudok bol podkladom pre Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 830 312 9582 0 zo dňa 16. marca 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 31. januára 2023 zamietnutá podľa § 70 Zákona o sociálnom poistení. 3. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš z 31. januára 2023 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v Odbornom posudku o invalidite z 31. januára 2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia, sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nemôže a nevládze dlhodobo vykonávať akúkoľvek
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože pri akejkoľvek fyzickej námahe nastupujú neznesiteľné bolesti v oblasti chrbtice a ľavej nohy. Nemôže dvíhať žiadne veci a premiestňovať ich, napriek tomu, že každý deň užíva lieky. Pri akejkoľvek fyzickej námahe dochádza k zvýšeniu tlaku a bolestiam hlavy, nastupuje únava. 5. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 26. apríla 2023, ktorý zotrval na posúdení zdravotného stavu žalobcu a predložil komplexný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, ktorý následne posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe spisovej dokumentácie dňa 06. júna 2023, o čom bola vyhotovená Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní, v ktorej sa uvádza, že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú: Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín (ďalej aj „Nemocnica Trenčín“) zo dňa 26.08.2020 - 14.09.2020 a lekárske vyšetrenia: Lekárska správa z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2021, 22.12.2021, A. F. A. - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok (ďalej aj „ÚVN Ružomberok“) a Lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu 2.typu zo dňa 13.07.2022, A. B. B. - ÚVN Ružomberok. V Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06. júna 2023 (ďalej aj „Posudok zo dňa 06. júna 2023“) sa uvádza, že „v rámci posúdenia zdravotného stavu žalobcu bolo okrem vyššie uvedených lekárskych správ zohľadnené, že žalobca bol naposledy posúdený v 05/2021, preto v lek. správe použité nálezy z vyšetrení, ktoré absolvoval od tej doby. Lekárska správa z posúdenia v 05/2021: Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica Trenčín zo dňa 13.07.2020-28.07.2020, Lekárska správa Urgentný príjem 2.typu ÚVN Ružomberok, A. G. H. zo dňa 23.08.2020, Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica Trenčín zo dňa 26.08.2020-14.09.2020, Lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia Nemocnica Trenčín, A. A. G. zo dňa 12.10.2020.“ Po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár na základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky posudok zo dňa 06. júna 2023, v ktorom uviedol, že „zdravotný stav žalobcu bol posudkovo hodnotený v roku 2020, v tom čase bol po prekonaní cievnej mozgovej príhody s ľahkým ľavostranným postihnutím, stav sa po liečbe upravil s pretrvávaním len ľahkej ľavostrannej symptomatológie. Kardiologická príčina tromboembólie nebola potvrdená. V roku 2020 bol pre bolesti chrbtice v driekovom úseku vyšetrený v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne, kedy boli dokumentované prejavy koreňového dráždenia L5 vľavo, na MR vyšetrení driekovej chrbtice bol dokumentovaný nález extrúzie platničky L5/S1 vľavo s kompresiou koreňa S1 vľavo, čo odpovedá objektívnemu neurologického nálezu - prejavom koreňového dráždenia L5 vľavo. V júli 2021 bol preliečený liekmi na bolesti podanými infúziami. Degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti s prejavmi nervového a svalového dráždenia je rozhodujúcim zdravotným postihnutím aj naďalej a naďalej odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % - v hornej polovici referenčného rozmedzia. Objektívnymi neurologickými vyšetreniami z roku 2021 a 2022 ide naďalej o suspektnú radikulopatiu L5 vľavo s intermitentnými ťažkosťami zo strany driekovokrížovej chrbtice s potrebou analgetickej liečby. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou, kardiologické vyšetrenie nedokázalo poruchy srdcového rytmu, stav po prechodnej mozgovo-cievnej príhode sa upravil s trvaním len ľavostrannej symptomatológie (oslabená citlivosť ľavej nohy). Nálezy aktuálne nemajú vplyv na celkovú výšku MPSVZČ. V minulosti sledovaný psychiatrom pre poruchu psychiky, zapríčinenú nadužívaním alkoholu. Psychiatrické vyšetrenie stav dokumentuje ako adaptačnú poruchu a poruchy psychiky a správania zapríčinenú nadužívaním alkoholu pri anamnéze abúzu alkoholu. Aktuálne je stav pri nútenej abstinencii zlepšený, až na poruchy spánku vplyvom závažných reaktívnych faktorov v rodine. Dokumentované ochorenia nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. MPSVZČ je naďalej 30 %. Posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 31. januára 2023 je naďalej správny. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove nezistil dôvod na zmenu posudku.“ Z Odborného posudku vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 6. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 830 312 9582 0 zo dňa 21. júna 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 26. apríla 2023, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil komplexný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 06. júna 2023. Žalovaný v odôvodnení odcitoval závery posudkového lekára uvedené v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06. júna 2023 (tak, ako sú uvedené v bode 5 tohto rozsudku). Následne žalovaný uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove zaradil podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. do Kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z percentuálneho rozpätia 20 % do 35%). Za iné zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch, posudkový lekár žalovaného mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola posudkovým lekárom žalovaného potvrdená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06. júna 2023 a podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a MPSVZČ potvrdil na 30%, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný následne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení (§ 70 ods.1, 71 ods.1-9) a konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy bolo o jeho nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade s § 70 ods. 1 a § 71 ods.1 Zákona o sociálnom poistení. S poukazom na § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení konštatoval, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto odvolanie žalobcu posúdil ako nedôvodné. Žaloba 7. Žalobca sa správnou žalobou doručenou dňa 18.07.2023 Krajskému súdu v Žiline domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s týmto rozhodnutím, ani s hodnotením posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.01.2023. Poukázal na to, že po vykonaní hodnotenia posudkového lekára bol dňa 20.05.2023 hospitalizovaný a ošetrený a bola mu navrhnutá hospitalizácia v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, o čom v prílohe správnej žaloby predložil lekársku správu. Uviedol, že „bolesti majú stúpajúcu tendenciu a žiadal vyšetrenie nezávislým doktorom určeným súdom“. 8. Krajský súd v Žiline Uznesením sp. zn. 11C/6/2023 zo dňa 25. júla 2023 konanie zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia vec postúpil na konanie a rozhodnutie vecne a miestne príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici (06. septembra 2023). 9. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 11Sas/3/2023 - 16 zo dňa 26. septembra 2023 vyzval žalobcu na doplnenie správnej žaloby a odstránenie nedostatkov. Žalobca na výzvu správneho
súdu dňa 22.11.2023 doručil doplnok správnej žaloby, v ktorej uviedol, že 13. júla 2020 mal mozgovú príhodu a narazil si chrbticu, berie silné lieky, chodí do Nemocnice pre odsúdených v Trenčíne, kde bol naposledy hospitalizovaný dňa 08.08.2023. Mal za to, že nie je možné, aby bol zaradený na pracovisko, keďže berie lieky a má zdravotné ťažkosti. Poukázal na to, že počas Covidu dňa 13. júla 2020 ani lekár ani žiadna posudková komisia verejne nezasadala a neskúmala jeho zdravotný stav. Žiadal preto „verejné zasadnutie, na ktorom by mu posudková komisia a posudkový lekár uviedli, z čoho vychádzali, že žalobca je invalidný len 30 %“. Zdôraznil, že má stále problémy s chrbticou, berie lieky, mal „mozgový infarkt“, lieči sa aj na psychiku, a preto „nie je normálne, že komisia nezasadala a nepreskúmala jeho zdravotný stav“. Domnieva sa, že jeho lekárske správy z vyšetrení, vrátane diagnóz, ktoré má, svedčia o tom, že by mal byť invalidný. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na žalobné body uvedené v správnej žalobe, v znení jej doplnku. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Prešove zo dňa 06. júna 2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré posúdenie je v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“ alebo „Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť žalobcu vyžaduje odborné lekárske znalosti, takéto dokazovanie je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, pričom posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem Zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v kapitolách predmetnej prílohy. Žalovaný poukázal na to, že údaje o zdravotnom stave žalobcu sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkových lekárov, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia, v ktorom musia byť zhrnuté všetky skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. 11. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K námietke žalobcu, že nebol osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu žalovaný uviedol, že táto nie je dôvodná, pretože jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutia. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného sa v rámci odvolacieho konania pri opätovnom posúdení zdravotného stavu vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a zhodnotil pripojené odborné lekárske správy. Samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané v jeho neprítomnosti nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii ustanovením § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca žalovanému nezakazuje, ale poskytuje mu možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám vyplývajúcim z okolností prípadu. Postup žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach,
na základe ktorých bolo rozhodnuté vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok. Z rozhodnutia žalovaného jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní správne podloženými závermi vyjadrenými vo svojom rozhodnutí. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trval na správnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný tieto rozhodnutia považoval za správne a zákonné. Navrhol preto, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie 12. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní (v neprítomnosti žalobcu) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. 13. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k správnej žalobe, vydané rozhodnutia považovala za zákonné a zdôraznila, že posúdenie zdravotného stavu prislúcha posudkovým lekárom podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení a podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. K posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti zástupkyňa žalovaného poukázala na dôvody uvedené na druhej strane rozhodnutia žalovaného. K žalobcom predloženej Lekárskej správe z 20. mája 2023 uviedla, že táto správa nebola predložená, nebola podkladom odborného lekárskeho posudku žalovaného a zdôraznila, že žiadateľ je v zmysle zákona povinný predkladať všetky doklady potrebné pre rozhodnutie vo veci. Žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť podľa § 190 SSP. Trovy konania si neuplatnila. 14. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku tak, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 31. januára 2023 bola zamietnutá a to s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nie je invalidný. 15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d/ SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 70 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 30.06.2023 (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 23. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 24. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/, ods. 5, ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 25. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 26. Podľa § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 27. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 28. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 29. Podľa § 218 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 30. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.- degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s ohľadom na pracovné zaradenie, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 20-35 %. 31. Podľa § 293eu ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 32. Z obsahu správnej žaloby, v znení doplnku, vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a s hodnotením jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktoré bolo vykonané v jeho neprítomnosti. V správnej žalobe poukázal na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, na pretrvávajúce bolesti, ktoré majú stúpajúcu tendenciu a uviedol, že po posúdení zdravotného stavu bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. Mal za to, že vzhľadom na predložené lekárske správy mal byť uznaný za invalidného. 33. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov, ako aj na podklade dostupných žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným s § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálna MPSVZČ žalobcu bola stanovená po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky tohto posúdenia sú uvedené v Posudku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 31.01.2023, ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého bola MPSVZČ žalobcu stanovená na 30 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené: degeneratívne zmeny na chrbtici podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtice a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (z rozpätia 20-35 %), pričom za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a v Odbornom lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovaného dňa 06.06.2023, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom bola MPSVZČ žalobcu stanovená na 30 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou podľa Kapitoly XV: Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (z rozpätia 20-35 %). Za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného dospeli zhodne k záveru (na základe lekárskych správ predložených žalobcom v konaní pred orgánmi verejnej správy), že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % bola stanovená za rozhodujúce zdravotné postihnutie: Choroby podporného a pohybového aparátu podľa Kapitoly XV, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno
b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení. 34. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy v Posudku zo dňa 31. januára 2023 uviedol: „39 ročný účastník konania pracoval u viacerých zamestnávateľov ako robotník, predovšetkým v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok s prestávkami od r. 2017, t. č. od 12/2022. V roku 2020 hospitalizovaný pre bolesti driekovej chrbtice, MR vyšetrenie s nálezom extrúzie platničky L5/S1 vľavo s kompresiou koreňa S1 vľavo, neurológ popisuje prejavy koreňového dráždenia L5 vľavo. V júli 2021 podaná infúzna analgetická liečba. Lieči sa na vysoký krvný tlak, v roku 2020 prekonal mozgový infarkt, klinicky len oslabená citlivosť ľavej nohy, vyšetrený pre bolesť v krku s negatívnym nálezom. V minulosti sledovaný psychiatrom pre poruchu psychiky zapríčinenú nadužívaním alkoholu. Ako rozhodujúce ochorenie na posúdenie invalidity berieme degeneratívne zmeny na chrbtici, kde priznávame mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, čo je v hornej polovici percentuálneho rozpätia. Ostatné ochorenia nie sú takého charakteru, aby podmieňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%, invalidita nevznikla.“...„Nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 35. Posudkový lekár žalovaného v Posudku zo dňa 06. júna 2023 uviedol: „Účastník konania je 40-ročný muž, má robotnícke povolanie, t. č. je umiestnený v ÚVTOS Ružomberok. V roku 2020 bol jeho zdravotný stav posudkovo hodnotený aj v druhostupňovom konaní. V tom čase bol po prekonaní cievnej mozgovej príhody s ľahkým ľavostranným postihnutím, stav sa po liečbe upravil s pretrvávaním len ľahkej ľavostrannej symptomatológie. Kardiologická príčina tromboembólie nebola potvrdená. V roku 2020 bol pre bolesti chrbtice v driekovom úseku vyšetrený v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne, kedy boli dokumentované prejavy koreňového dráždenia L5 vľavo, na MR vyšetrení driekovej chrbtice bol dokumentovaný nález extrúzie platničky L5/S1 vľavo s kompresiou koreňa S1 vľavo, čo odpovedá objektívnemu neurologického nálezu - prejavom koreňového dráždenia L5 vľavo. V júli 2021 bol preliečený liekmi na bolesti podanými infúziami. Degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti s prejavmi nervového a svalového dráždenia je rozhodujúcim zdravotným postihnutím aj naďalej a naďalej odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej MPSVZČ)=30 % - v hornej polovici referenčného rozmedzia. Objektívnymi neurologickými vyšetreniami z roku 2021 a 2022 ide naďalej o suspektnú radikulopatiu L5 vľavo s intermitentnými ťažkosťami zo strany driekovokrížovej chrbtice s potrebou analgetickej liečby. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou, kardiologické vyšetrenie nedokázalo poruchy srdcového rytmu, stav po prechodnej mozgovo-cievnej príhode sa upravil s trvaním len ľavostrannej symptomatológie (oslabená citlivosť ľavej nohy). Nálezy aktuálne nemajú vplyv na celkovú výšku MPSVČ. V minulosti sledovaný psychiatrom pre poruchu psychiky, zapríčinenú nadužívaním alkoholu. Psychiatrické vyšetrenie stav dokumentuje ako adaptačnú poruchu a poruchu psychiky a správania zapríčinenú nadužívaním alkoholu pri anamnéze abúzu alkoholu. Aktuálne je stav pri nútenej abstinencii zlepšený, až na poruchy spánku vplyvom závažných reaktívnych faktorov v rodine. Dokumentované ochorenia nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30%. Posudok koordinujúcej posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 31. januára 2023 je naďalej správny. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove nezistila dôvod za zmenu posudku.“... „Nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“. 36. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Zákon o sociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Orgán verejnej správy dokazovanie vykonáva podľa § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 Zákona o sociálnom poistení), ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby okrem iného spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe predložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, záverov odborných lekárov, ako aj v odôvodnených prípadoch z vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 % v prípadoch, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Posudzovať MPSVZČ patrí jednoznačne do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd nemá kompetenciu v správnom súdnom konaní určiť „nezávislého doktora, ktorý vyšetrí žalobcu“, ako to požadoval žalobca, lekárska posudková činnosť je v zmysle Zákona o sociálnom poistení a v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. zverená posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie ani na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa) ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (tak, ako boli uvedené v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku), ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to vzhľadom na námietku žalobcu, ktorou vyslovil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30%. Správny súd má za to, že z predmetných odborných lekárskych posudkov je zrejmé, akými úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadili a zrejmé sú aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo že niektoré lekárske nálezy neboli zohľadnené vôbec, resp. by zistil, že odborný lekársky posudok je svojou celkovou skladbou nepreskúmateľný. V preskúmanom prípade správny súd takéto nedostatky odborných lekárskych posudkov o invalidite nezistil. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je v jeho právomoci určovať výšku MPSVZČ žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, resp. posudkových lekárov sociálneho poistenia. Zároveň poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia žalovaného (t. j. ku dňu 21.06.2023). 37. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. 38. Tak, ako už bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jeho zdravotný stav a prípadné komplikácie vyplývajúce z jeho rozhodujúceho ochorenia, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej MPSVZČ. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom spĺňa. 39. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 cit. zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. Správny súd zistil, že tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný sa vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení riadili, lekárska posudková činnosť bola vykonaná v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, odborné lekárske posudky obsahujú všetky relevantné skutočnosti, je z nich zrejmé, z ktorých lekárskych správ posudkoví lekári vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, aké závery zo žalobcom predložených lekárskych správ vyplynuli vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, od ktorého sa odvíja určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tieto závery boli dostatočne odôvodnené, vrátane uvedenia dôvodov, pre ktoré nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné zistené postihnutia zvýšená postupom podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Odborné posudky obsahujú jednoznačný záver o tom, že žalobca nie je invalidný. Po vykonaní prieskumu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je náležite odôvodnené v súlade s § 209 Zákona o sociálnom poistení. 40. Z administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti (v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z. - COVID 19) a posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobcom. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bol Odborný lekársky posudok zo dňa 31.01.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca bol naposledy posúdený v 05/2021, a preto v lekárskej správe sú použité nálezy z vyšetrení, ktoré absolvoval od tej doby: Lekárska správa z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2021 a 22.12.2021, A. F. A. - ÚVN Ružomberok, (Dg: Lumboischialgia, chronický VAS LS, iritácia L5 vľavo), Lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu 2.typu zo dňa 13.07.2022, A. B. B. - ÚVN Ružomberok (Dg: M 54.4 lumboischialgie), Lekárska správa z posúdenia 05/2021: Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín zo dňa 26.08.2020-14.09.2020 (Záver: LIS iriazačný L5/S1 I.sin. ľavostranná hemiparéza ľahkého st., Androidný t. Obezity II. st. BMI 35,26), a preto posudkový
lekár prvostupňového orgánu verejnej správy na základe uvedených nálezov v súlade s obsahom predložených lekárskych správ za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu stanovil degeneratívne zmeny na chrbtici (poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou), zaradené do Kapitoly XV., oddiel E, položka 3., písmeno b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (viď bod 33 tohto rozsudku), za ktoré určil u žalobcu MPSVZČ vo výške 30 % (z rozpätia 20-35 %). Za iné zdravotné postihnutie MPSVZČ u žalobcu nezvýšil, pričom uviedol, že ostatné ochorenia nie sú takého charakteru, aby podmieňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z predmetného Posudku zo dňa 31.01.2023 vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto záver zodpovedá obsahu predložených lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise prvostupňového orgánu verejnej správy, preto správny súd na základe uvedenej (všeobecnej) námietky žalobcu o nesprávnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy nezistil dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. 41. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom nesúhlasil s rozhodnutím a s posúdením svojho zdravotného stavu, pričom k odvolaniu nepredložil žiadne (aktuálne) lekárske správy. Žalobcov zdravotný stav bol opätovne posúdený v jeho neprítomnosti posudkovým lekárom žalovaného, ktorý v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.06.2023, ktorý tvoril podklad rozhodnutia žalovaného a ktorý vychádzal z nasledovných lekárskych správ: Lekárska správa z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2021, 22.12.2021, A. F. A. - ÚVN Ružomberok (Dg. Lumboischialgia, Chronický VAS LS, iritácia L5 vľavo),Lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu 2.typu zo dňa 13.07.2022, A. B. B. –ÚVN Ružomberok (Dg: M 54.4 lumboischialgie), pričom v dbornom lekárskom posudku v časti Lekárske vyšetrenia sa uvádza: Naposledy posúdený v 05/2021, preto v lek. správe použité nálezy z vyšetrení, ktoré absolvoval od tej doby. Lekárska správa z posúdenia v 05/2021: Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín zo dňa 13.07.2020 – 28.07.2020 (Z: Mozgový infarkt, zapríčinený trombózou prívodných mozgových tepien. Cievna mozgová príhoda ischemická v povodí ACM I.dx. s reziduálnou I.sin. hemiparézou ľahkého st. akcent. na I.sin. DK), Lekárska správa Urgentný príjem 2.typu ÚVN Ružomberok, A. G. H. zo dňa 23.08.2020 (Záver: Susp. lézia n. peroneus I.sin., v dif. LIS iritačný L5 I.sin.), Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín zo dňa 26.08.202-14.09.2020 (Záver: LIS iriatačný L5/ S1 I.sin. Ľavostranná hemiparéza ľahkého st. Androidný t. Obezity II.st. BMI 35,26) a Lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín A. A. G. zo dňa 12.10.2020 (Z: Adaptačné poruchy. Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu: škodlivé užívanie), a preto na základe uvedených nálezov posudkový lekár žalovaného v súlade s obsahom predložených lekárskych správ ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu stanovil degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti s prejavmi nervového a svalového dráždenia, zaradené do Kapitoly XV., oddiel E, položka 3., písmeno b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení (viď bod 33 tohto rozsudku), pričom uviedol, že objektívnymi neurologickými vyšetreniami z roku 2021 a 2022 ide naďalej o suspektnú radikulopatiu L5 vľavo s intermitentnými ťažkosťami zo strany driekovokrížovej chrbtice s potrebou analgetickej liečby, za ktoré určil u žalobcu MPSVZČ vo výške 30 % (z rozpätia 20-35%). Za iné zdravotné postihnutia MPSVZČ u žalobcu nezvýšil, pričom jednotlivo vyhodnotil aj ostatné zistené ochorenia (obezita, vysoký krvný tlak, stav po cievnej mozgovej príhode ischemickej 2020 (ľahká ľavostranná hemisymptomatológia), Sy závislosti na alkohole v minulosti) so záverom, že dokumentované ochorenia nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. uviedol, z akého dôvodu nepostupoval podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Z predmetného Posudku zo dňa 06.06.2023 vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Takýto záver zodpovedá obsahu predložených lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného, ktoré boli predložené žalobcom, a preto správny súd na základe (všeobecnej) námietky žalobcu o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu nezistil dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. 42. K žalobcom k správnej žalobe predloženej Lekárskej správe z ambulantného vyšetrenia zo dňa 20. mája 2023, Urgentný príjem 2.typu UVN Ružomberok, A. I. B. (Diagnostický záver - upresnenie:G54.4 - Poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov), správny súd uvádza, že žalobca jednak neuviedol, aký vplyv by mala mať uvedená lekárska správa na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. na závery vyplývajúce z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.06.2023 a jednak túto lekársku správu (vystavenú počas odvolacieho konania) nepredložil žalovanému do dňa vyhotovenia
Odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.06.2023, ani do dňa vydania rozhodnutia žalovaného (21.06.2023). Predmetná lekárska správa sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného, z obsahu administratívneho spisu ani nevyplýva skutočnosť, že by ju bol žalobca doručoval žalovanému (a túto skutočnosť žalobca ani v správnej žalobe netvrdil). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný (ani posudkový lekár žalovaného) uvedenou lekárskou správou nedisponovali a túto nemohli ani vyhodnotiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust § 184 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 až 14 neustanovujú inak a na ust. § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu, resp. jeho povinnosťou bolo v konaní o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o jeho zdravotnom stave vo vzťahu k určeniu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, keď orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, nepredložil všetky listinné dôkazy, ktorými by osvedčil splnenie podmienok na priznanie uplatnenej dávky. Pre úplnosť správny súd poukazuje na obsah predmetnej Lekárskej správy zo dňa 20.05.2023, predloženej až k správnej žalobe v správnom súdnom konaní, z ktorej vo vzťahu k posúdeniu zdravotnému stavu žalobcu nevyplývajú iné závery, než ku ktorým dospeli posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných posudkoch, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného. Na posúdenie, či žalobcom namietané nesprávne hodnotenie jeho zdravotných ťažkostí malo vo vzťahu k výslovnému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanoveniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad, napr. lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by takýto záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu preto nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu, vrátane relevantných lekárskych správ a po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobcu ku dňu vydania uvedených posudkov a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudky orgánov verejnej správy konštatujú zistený zdravotný stav žalobcu, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%. Posudkový lekár žalovaného v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.06.2023 konštatuje záver, ktorý je identický so záverom posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadreným v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 31.01.2023. Z vykonaných dôkazov - odborných lekárskych nálezov a správ, ktorých závery boli premietnuté v odborných posudkoch posudkových lekárov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré tvorili podklad vydaných rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Choroby podporného a pohybového aparátu podľa Kapitoly XV., oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Vychádzajúc z uvedeného bol postup vo veci konajúcich posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu súladný s citovaným ustanovením § 71 Zákona o sociálnom poistení. 43. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie ktorého predložil v administratívnom konaní lekárske správy a nálezy, a tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje a stále chodí do Nemocnice v Trenčíne, kde bol naposledy hospitalizovaný 08.08.2023, správny súd tak, ako už bolo uvedené vyššie uvádza, že žalobcom predložené lekárske správy, ktoré boli predložené v administratívnom konaní, už boli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané odborné lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. rozhodnutia žalovaného, a pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, o čom svedčí jeho hospitalizácia
08.08.2023 (o čom nepredložil žiadny dôkaz), správny súd k tomu uvádza, že k prípadným novým lekárskym správam alebo dôkazom o hospitalizácii, ku ktorej malo dôjsť po vydaní rozhodnutia žalovaného, by nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania alebo vyhlásenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase vydania rozhodnutia žalovaného). V prípade, že žalobca disponuje novými lekárskymi správami alebo inými dôkazmi osvedčujúcimi jeho zhoršený zdravotný stav, vydanými, resp. vystavenými po vydaní rozhodnutia žalovaného (t. j. po 21.06.2023), nič mu nebráni, aby podal novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, kedy bude jeho zdravotný stav opätovne posúdený v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení. 44. K námietke žalobcu, že „počas Covidu 13. júla 2020 verejne nezasadal ani jeden lekár ani žiadna posudková komisia a neskúmala zdravotný stav žalobcu“ správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že posudzovanie zdravotného stavu žalobcu v r. 2020 bolo vykonané v súvislosti s mozgovou príhodou, v dôsledku ktorej bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín od 13.07.2020 do 28.07.2020 a v súvislosti s ktorou požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 20. novembra 2020, na základe ktorej bolo začaté konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 830 312 9582 0 zo dňa 3. decembra 2020 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 20. novembra 2020 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 15 %. Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 830 312 9582 0 zo dňa 19. mája 2021. Zákonnosť postupu pri posudzovaní zdravotného stavu v súvislosti s mozgovou príhodou žalobcu preto nemôže byť predmetom posudzovania v tomto konaní. Pokiaľ žalobca spochybnil posúdenie svojho zdravotného stavu a určenie MPSVZČ vo výške 30% z dôvodu, že „nezasadala komisia verejne a nepreskúmala jeho zdravotný stav“, túto námietku správny súd podľa obsahu posúdil ako námietku voči posúdeniu jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti a uvádza: Z ust. § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak (posudkový lekár „určí inak“ už tým, že nepredvolá poistenca na posudzovanie zdravotného stavu, prípadne pri samotnom posudkovom úkone vysloví, že posúdenie sa vykoná v neprítomnosti poistenca); podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 66/2020 Z. z. počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Krízovou situáciou sa podľa § 293er ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 63/2020 Z. z. rozumie mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav, vyhlásený v súvislosti s ochorením Covid-19. Mimoriadna situácia na území SR bola vyhlásená Uznesením Vlády SR č. 111 z 11.03.2020 od 12.03.2020 od 6:00 hod z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia Covid-19 a táto mimoriadna situácia bola odvolaná Uznesením vlády SR č. 446 z 13.09.2023 od 15.09.2023. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že osobná účasť účastníka konania na posudzovanie jeho zdravotného stavu v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti sama osebe nemusí mať vplyv na úplnosť a správnosť, ani na objektívnosť zistenia skutkového stavu. V preskúmanom prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely rozhodovania o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 31.01.2023 vykonané v dňoch 31.01.2023 a 06.06.2023 v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (mimoriadna situácia vyhlásená v súvislosti s pandémiou Covid - 19), ktorý postup bol v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., z ktorého vyplýva, že počas krízovej situácie sa ustanovenie § 153 ods. 5, časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje), teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nebola povinná, a to ani za takých okolností, ak by o to bol žalobca požiadal. V konaní napokon žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, a táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu, že by bol požiadal o osobnú účasť na posudzovaní svojho zdravotného stavu. Z uvedeného vyplýva, že ani prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný nepostupovali v rozpore so zákonom, ak zdravotný stav žalobcu posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posudzovali na základe dostupnej (žalobcom predloženej) zdravotnej dokumentácie v neprítomnosti žalobcu, t. j.
osobne ho nevyšetrili. Takýto postup je napokon odôvodnený už povahou lekárskej posudkovej činnosti, ale aj ustanovením § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje zásadne na základe tam uvedených správ, nálezov a záverov, nie vlastným vyšetrením posudkového lekára. Táto žalobná námietka žalobcu bola preto vyhodnotená ako nedôvodná a nemajúca vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žalobca ani neuviedol, aký vplyv by malo jeho osobné vyšetrenie na zákonnosť rozhodnutia. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok podľa § 168 SSP pre priznanie náhrady trov konania žalovanému, pričom žalovaný uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).