Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/265/2022 5022200657 29. 05. 2024 JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: MEERKS, a.s. Košice, so sídlom Južná trieda 46, 040 01 Košice, IČO: 36 613 177, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397002622/9136-36181/2022/Mar zo dňa 17. októbra 2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj len „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal dňa 14.12.2021 miestne šetrenie vo vybraných lesných porastoch, v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL), ktoré sú súčasťou územia Národného parku Malá Fatra, územia európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra a Chráneného vtáčieho územia Malá Fatra („CHVÚ Malá Fatra“). Miestnym šetrením zistil vznik holiny v dôsledku ťažby dreva na minimálne 19 ha. V rámci štátneho dozoru prvostupňový orgán verejnej správy zabezpečil od Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré je správcom informačného systému lesného hospodárstva („IS LH“) výpis z ohlásení náhodných ťažieb vo vybraných JPRL na lesnom celku (LC) Varín, od Štátnej ochrany prírody SR - Správa Národného parku Malá Fatra, ako príslušnej organizácie ochrany prírody, podnety na začatie konania k náhodným ťažbám, príp. súhlasné stanoviská k náhodným ťažbám, od žalobcu evidenciu ťažby dreva a plochy pre vybrané JPRL spolu so súhlasmi na ťažbu, fotokópie rozhodnutí Okresného úradu vydaných podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“), stanoviská Správy NP Malá Fatra, ktoré súvisia s ťažbou dreva v predmetných JPRL. Z týchto podkladov, ako aj zo zistení zaznamenaných z miestnej ohliadky, prvostupňový orgán verejnej správy vyhotovil Protokol č. 10933/75/2021-10007/2020 zo dňa 18.03.2022, v ktorom uvedené zistenia sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. 2. Žalobca bol oboznámený s Protokolom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., pričom ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole sa písomne vyjadril listom zo dňa 18.03.2022. K námietkam, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu prvostupňový orgán verejnej správy
zaujal stanovisko v oznámení o skončení štátneho dozoru listom zo dňa 13.04.2022, nakoľko k protokolu neboli uvedené skutočnosti preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 02.06.2022, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 17.06.2022, oznámil začatie konania vo veci iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. Žalobca sa dňa 21.06.2022 dostavil do sídla prvostupňového orgánu verejnej správy za účelom nahliadnutia do administratívnych spisov. Následne bolo orgánu verejnej správy dňa 29.06.2022 doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.06.2022 k oznámeniu o začatí konania, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výkladom jednotlivých ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Namietal, že závery inšpekcie neprihliadajú na časovú postupnosť jednotlivých ťažieb a následný vznik deklarovanej holiny s výmerou viac ako 0,3 ha. Výklad uvedeného zákona, ako ho interpretuje Slovenská inšpekcia životného prostredia, nie je správny a je mätúci a zavádzajúci. Podľa žalobcu by porušoval zákon každý hospodársky subjekt spracúvajúci náhodné ťažby na svojich pozemkoch, ak by došlo k rozšíreniu škodlivého činiteľa a musel by následne rozšíriť veľkosť zasiahnutej plochy na viac ako 0,3 ha. Avšak ani hospodársky subjekt, ani odborný lesný hospodár nevie predpokladať, či k takémuto rozšíreniu dôjde pri prvotnom zameraní napadnutej plochy a nahlásení do informačného systému lesného hospodárstva. Nestotožnil sa so závermi Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktoré považuje za neopodstatnené a nesprávne. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 4. Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina rozhodnutím č. 339745322/7552/75/2022-23580/2022 zo dňa 01.07.2022 uložila žalobcovi pokutu vo výške 3.500,- eur za iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. za to, že v období od 01.01.2020 do 31.12.2021 vykonával náhodnú ťažbu v lesných porastoch jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) č. 810B1, č, 811A1, č. 815-1 a č. 816A0 na lesnom celku (LC) Varín, na časti pozemku parc. KNC č. 16154/2 v k. ú. A., ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra a územia európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra s tretím stupňom ochrany, ktorou vznikla holina s výmerou viac ako 0,3 ha, bez súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody - Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ako aj bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody Okresného úradu Žilina podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že konal v rozpore s § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písmena m) zákona č. 543/2002 Z. z. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že výkonom štátneho dozoru bolo zistené účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby do rozsahovo aj objemovo menších ťažieb, či už z dôvodu, aby ju účastník konania „stihol“ vykonať v relatívne krátkom čase v trvaní od 11teho dňa od jej ohlásenia do IS LH do uplynutia zákonnej úložnej lehoty (s účinkami doručenia) oznámenia o začatí konania podľa § 14 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. predbežného opatrenia - doručovaných orgánom ochrany prírody účastníkovi konania; alebo tiež z dôvodu domnelého zachovania výmery holiny menej ako 0,3 ha vzniknutej následkom takejto „menšej“ ťažby. Uvedené účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby dokladuje tabuľkové porovnanie údajov z evidencie ťažby dreva, s údajmi ohlásenými obhospodarovateľom lesa do IS LH, pričom do IS LH je obhospodarovateľ lesa povinný ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku a evidenciu ťažby dreva vedie a zaznamenáva odborný lesný hospodár mesačne, pričom sa zaznamenáva stav za kalendárny mesiac do 30 dní po jeho skončení. Z tabuľkového prehľadu, ktorý orgán verejnej správy vypracoval v rámci štátneho dozoru vyplynulo, že rozdiel medzi údajmi od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu vedenými v evidencii, ktorá zaznamenáva stav za kalendárny mesiac a údajmi ohlásenými do IS LH (po rozdelení náhodnej ťažby do viacerých menších ťažieb) je v niektorých prípadoch aj viac ako 30 dňový. Týmto drobením náhodných ťažieb sa do informačného systému lesného hospodárstva dostávajú nekorektné, resp. zavádzajúce údaje o rozsahu náhodnej ťažby, z ktorých následne vychádza aj organizácia ochrany prírody pri podávaní podnetov orgánu ochrany prírody, následkom čoho je aj zaťažovanie systému počtom zbytočných konaní o obmedzení náhodnej ťažby alebo o určení podmienok jej vykonania, ktoré následkom oneskoreného preberania úradných listových zásielok účastníkom konania, resp. spracovaním náhodnej ťažby ešte pred prevzatím listovej zásielky, spravidla končia zastavením správneho konania.
6. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k protokolu nesúhlasil s výkladom príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z., orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že účastník konania môže alebo nemusí súhlasiť s výsledkom kontroly, právnym alebo odborným názorom orgánu ochrany prírody uvedeným v protokole, názorová nezhoda však nezakladá povinnosť pre orgán ochrany prírody, aby zmenil výsledok kontroly, resp., aby vypracoval dodatok k protokolu. K námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k správnemu konaniu, rozhodujúci orgán uviedol, že je možné prihliadať jedine na skutočnosti zistené pri výkone štátneho dozoru a na k nim prislúchajúce ustanovenia príslušných právnych predpisov platných v čase spáchania skutku, ktoré bol účastník konania povinný dodržiavať. Lesohospodársku činnosť v chránených územiach upravuje nielen osobitný predpis, ktorým je zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“ alebo „zákon č. 326/2005 Z. z.“), ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pričom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny je práve v národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Konaním žalobcu pri účelovom rozdeľovaní náhodných ťažieb do objemovo a rozsahovo menších ťažieb by sa obchádzal zmysel a účel ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody. Vzhľadom na to, že následkom náhodnej ťažby bol vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, účastník konania nebol oprávnený náhodnú ťažbu vykonať bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody. 7. Prvostupňový orgán verejnej správy na základe stavu zisteného štátnym dozorom a po preskúmaní všetkých zhromaždených podkladov v rámci konania o inom správnom delikte konštatoval, že žalobca jednoznačne a preukázateľne vykonával náhodnú ťažbu v rozpore s § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) tohto zákona. Konštatoval, že v danom prípade sa uplatňuje koncepcia objektívnej zodpovednosti, teda ide o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Správny poriadok ani zákon o ochrane prírody a krajiny neobsahuje žiadne liberačné dôvody, ktoré by vylúčili uloženie pokuty za iný správny delikt. 8. Prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil výšku uloženej pokuty v rozsahu 3.500,- eur (z možnej maximálnej výšky 33.193,91 eur), pričom v súlade s ustanovením § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vyhodnotil jednotlivé kritériá, na ktoré má pri stanovení výšky sankcie najmä prihliadať. Uviedol konkrétne, v čom spočívajú priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane žalobcu. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací orgán - Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie (ďalej aj len „žalovaný“), a to rozhodnutím č. 3397002622/9136-36181/2022/Mar zo dňa 17.10.2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 3397405322/7552/75/2022-23580/2022 zo dňa 01.07.2022, potvrdené (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“). 10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval zistený skutkový stav veci a konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy si urobil správny úsudok o tom, že môže ísť o účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby do rozsahovo aj objemovo menších ťažieb, čo riadne odôvodnil. Údaje získané z IS LH a ich porovnanie s lesnou hospodárskou evidenciou, spolu s údajmi o druhu ťažby dreva a stanovenia času vykonávania ťažby slúžili ako podporné údaje vedúce k záveru, že sa jedná o vzniknutú holinu. Pre posúdenie toho, či náhodná ťažba bola vykonaná v súlade s ustanovením § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., je okrem informácie, či na jej vykonanie bolo vydané súhlasné stanovisko organizácie ochrany prírody alebo rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny, bol podstatný jedine údaj o reálne vzniknutej holine. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým orgánom, že postup podľa ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny sa uplatňuje nielen v prípade, ak náhodnou ťažbou vznikne holina s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak nie je možné s určitosťou vylúčiť, že jej vykonaním nedôjde k vzniku holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, t. j. „môže vzniknúť holina“. Konštatoval, že ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny sa nedá vykladať izolovane pre jednotlivé JPRL, inak by stratilo svoj význam a účel (nezahŕňalo by súvislé holiny vzniknuté naprieč viacerými JPRL). Úlohou zákona o ochrane prírody a krajiny je okrem iného stanoviť charakter činnosti, výkon ktorej je obmedzený, pokiaľ sa táto činnosť vykonáva v chránenom území.
11. Ak náhodnou ťažbou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha, pričom obhospodarovateľ lesa nedisponuje súhlasným stanoviskom k náhodnej ťažbe alebo rozhodnutím podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny, tak obhospodarovateľovi lesa nevzniká povinnosť vykonať náhodnú ťažbu podľa ustanovenia § 23 ods. 6 zákona o lesoch, nakoľko priamo z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva obmedzenie alebo zákaz vykonania takejto náhodnej ťažby. Pre vykonávanie náhodnej ťažby v súlade s ustanovením § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny je úplne irelevantné, podľa ktorého ustanovenia zákona o lesoch je náhodná ťažba ohlasovaná do informačného systému lesného hospodárstva. Dôležitý je však predpoklad o možnom prekročení výmery holiny, ako dôsledku vykonania náhodnej ťažby, pričom v prípade existencie takéhoto predpokladu, k jej vykonaniu je možné pristúpiť až na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody. 12. K odvolacej námietke, že žalobca splnil povinnosť vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby v zmysle § 23 ods. 7 zákona o lesoch a následne k vykonaniu jednotlivých náhodných ťažieb pristúpil vždy až po uplynutí zákonnej 10 dňovej lehoty po doručení ohlásenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, odvolací orgán poukázal na príslušné ustanovenia zákona o lesoch, podľa ktorých sa neustanovuje „povinnosť“ vykonať náhodnú ťažbu 10-ty deň po doručení ohlásenia, ale umožňuje vykonať náhodnú ťažbu až do šiestich mesiacov (§ 23 ods. 6 zákona o lesoch). Navyše, tieto lehoty na spracovanie náhodnej ťažieb neplatia, ak ide o chránené územia, v ktorých sú stanovené obmedzenia a zákazy, ktorým sú aj opatrenia v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný konštatoval, že lesohospodársku činnosť v chránených územiach upravuje nielen osobitný predpis, ktorým je zákon o lesoch, ale aj zákon o ochrane prírody a krajiny, pričom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, je práve v národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. 13. K tvrdeniu žalobcu, že všetky ťažby boli ohlasované podľa ustanovenia § 23 ods. 7 písm. a) zákona o lesoch, a nikdy pri nich nebol prekročený limit stanovený v ustanovení § 23 ods. 8 písm. b) zákona o lesoch, ani limit stanovený v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, žalovaný uviedol, že zmyslom a účelom ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny nie je vznik veľkoplošných holín v národných parkoch, bez súhlasného stanoviska orgánizácie ochrany prírody alebo bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré môžu práve vzniknúť rozdelením náhodných ťažieb na ploche menšej ako 0,3 ha do viacerých po sebe nasledujúcich fáz, pričom následne môže vzniknúť veľkoplošná holina v chránených územiach, čo určite nebolo zmyslom tohto ustanovenia. V prípade iného výkladu tohto ustanovenia by toto ustanovenie stratilo svoj účel, ktorým je predchádzanie vzniku rozsiahlych holín bez predchádzajúceho posúdenia náhodnej ťažby organizáciou ochrany prírody, nakoľko, napr. aj účelovým rozdeľovaním náhodných ťažieb do objemovo a rozsahovo menších ťažieb, by sa zmysel a účel tohto ustanovenia obchádzal. Žalovaný tiež uviedol, že aj z dôvodovej správy zákona o lesoch (bod 33. k ustanoveniu § 26 ods. 7 až 10) vyplýva, že sa sprísňuje režim hlásenia vzniku náhodnej ťažby na súvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára (presiahnutie jednorázové alebo sumárne), t. j. aj samotný zákon o lesoch pripúšťa vznik súvislej plochy väčšej ako 0,3 hektára sčítaním náhodných ťažieb menších ako 0,3 hektára. 14. Pokiaľ bolo v odvolaní namietané, že nesplnenie si povinností zo strany organizácie ochrany prírody nemôže byť na ujmu účastníkovi konania, resp. účastník konania sa domnieva, že v takomto prípade nešlo o prípady spadajúce pod ustanovenie § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, a teda bol oprávnený vykonávať náhodné ťažby, žalovaný konštatoval, že ani eventuálna nečinnosť organizácie ochrany prírody účastníka konania nezbavuje zodpovednosti za konanie v rozpore s § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny a nie je ani prípustné, aby sa akékoľvek právo dosahovalo protiprávnym konaním. 15. Napokon žalovaný poukázal na to, že Slovenská republika sa vstupom do EÚ zaviazala plniť záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy aj v rámci ochrany životného prostredia. Kľúčovou je smernica Európskeho parlamentu a rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora C- 61/20 zo dňa 22.06.2022, ktorý rozhodol, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 6 ods. 2 a 3 Smernice o biotopoch - Smernica rady č. 92/43/EHS, ako aj z čl. 4 ods. 1 Smernice o ochrane vtáctva, a to pokiaľ ide o hlucháňa hôrneho a jeho biotop. Preto k vykonávaniu akejkoľvek činnosti na území európskeho významu (SKUEV 0252 Malá
Fatra, ako aj CHVÚ Malá Fatra) sa musí pristupovať tak, aby bol vylúčený akýkoľvek negatívny dopad na predmetné územie. Predmetné potvrdzuje správnosť úsudku prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, že je potrebné súhlasné stanovisko organizácie ochrany prírody alebo rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny v prípade vykonávania náhodnej ťažby, ktorou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha. 16. Odvolací orgán konštatoval, že preskúmal aj to, či pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého sa prihliada najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania. Uviedol, že prvostupňový orgán správne vyhodnotil a v rozhodnutí aj podrobne a jasne odôvodnil, na základe akých úvah a zákonných podkladov rozhodol, pričom sa neodklonil od zásady materiálnej pravdy, zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Prvostupňový orgán v rámci štátneho dozoru a následného konania zistil skutočný stav veci, ktorý následne správne subsumoval pod príslušnú právnu úpravu. Žaloba, žalobné body 17. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z dôvodov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. Podľa žalobcu rozhodnutia sú vecne nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, boli vydané v rozpore so zákonom. 18. Žalobca tvrdil, že konanie žalobcu popísané v napadnutých rozhodnutiach nemožno podradiť pod skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny, keď pri žiadnej z vykonaných a riadne ohlásených náhodných ťažieb neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody, a teda žiadna z predmetných náhodných ťažieb nebola ťažbou, pre vykonanie ktorej by sa vyžadovalo súhlasné stanovisko organizácie ochrany prírody, resp. rozhodnutie orgánu ochrany prírody. 19. V rámci žalobných bodov citoval ustanovenia § 14 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, § 23 ods. 7, 8 a 10 zákona o lesoch a tvrdil, že si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení pri každej jednej z posudzovaných náhodných ťažieb a k výkonu náhodných ťažieb pristúpil vždy až po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v § 23 ods. 10 zákona o lesoch. Ani v jednej z posudzovaných náhodných ťažieb nedošlo k prekročeniu plochy nad 0,3 ha. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o ťažby ohlasované v zmysle § 23 ods. 7 písm. a) zákona o lesoch, pri ktorých nikdy nebol prekročený limit stanovený v ustanovení § 23 ods. 8 písm. b) zákona o lesoch, ani limit stanovený v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvádzal, že oba právne predpisy hovoria o náhodnej ťažbe v jednotnom čísle, a teda podmienky pre jej vykonanie je potrebné posudzovať pre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú ťažbu samostatne (bod 15 žaloby). 20. V bode 16 žaloby žalobca kategoricky nesúhlasil s názorom žalovaného aj inšpekcie, v zmysle ktorého sa stanovisko organizácie ochrany prírody, resp. rozhodnutie orgánu ochrany prírody vyžaduje nielen v prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak sa má vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania je vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, pričom pokiaľ by aj prijal takýto výklad inšpekcie, podmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny by sa mohli vzťahovať len na tú konkrétnu náhodnú ťažbu, ktorou by už reálne došlo k rozšíreniu holiny nad zákonom stanovený rozsah. V bode 18 žaloby žalobca zdôraznil, že náhodné ťažby boli v jednotlivých JPRL vykonávané aj pred 01.01.2020, kedy nadobudla účinnosť predmetná právna úprava, pričom do uvedeného dňa sa súhlasné stanovisko, resp. rozhodnutie pre vykonanie náhodných ťažieb nevyžadovalo, s poukázaním na jednotlivé JPRL a k nim predloženú porastovú evidenciu ťažieb a zalesnenia pre jednotlivé dielce. Namietal, že napriek uvedenému, žalovaný do danej skutkovej podstaty zaradil aj tie náhodné ťažby, pri vykonaní ktorých sa stanovisko ani rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny v danom čase nevyžadovali. 21. V bode 20 žaloby namietal, že z rozhodnutia žalovaného a ani z prvostupňového rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, kedy, t. j. vykonaním ktorej náhodnej ťažby malo dôjsť k rozšíreniu holiny nad rámec
limitu stanoveného v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, teda kedy a či vôbec došlo k naplneniu stíhaného správneho deliktu, čo robí tieto rozhodnutia zmätočnými, nezrozumiteľnými a nepreskúmateľnými. 22. V bode 22 namietal, že ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny zakotvuje povinnosť organizácie ochrany prírody vydať súhlasné stanovisko v určenej lehote, resp. v tej istej lehote predložiť orgánu ochrany prírody podnet na začatie príslušného konania. Ak k náhodným ťažbám ohláseným žalobcom správa NP Malá Fatra nevydala písomné súhlasné stanovisko, ale ani nepredložila orgánu ochrany prírody podnet na konanie, za predpokladu, že mali byť splnené podmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody, došlo k porušeniu povinností orgánu verejnej správy, čo nemôže byť na ujmu účastníka konania a ani vykladané v jeho neprospech. Tvrdil, že ak organizácia ochrany prírody predmetné stanovisko ani podnet nevydala, je namieste domnievať sa, že v daných prípadoch nešlo o prípady spadajúce pod ustanovenie § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, a teda žalobca bol oprávnený vykonať ohlásené náhodné ťažby po uplynutí lehoty stanovenej v § 23 ods. 10 zákona o lesoch. Vykonanie takýchto náhodných ťažieb nemožno preto považovať za náhodné ťažby vykonané v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe konštatoval, že žalobné námietky sú obsahovo totožné s námietkami podanými v rámci odvolania, a preto žalovaný trvá na všetkých argumentoch a stanoviskách uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdené. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, podstatnú časť ktorej správny súd uviedol v bodoch 10 až 16 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že skutkový stav v prejednávanej veci bol spoľahlivo zistený a dostatočným spôsobom preukázaný v súlade so zásadou materiálnej pravdy, žalovaný sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a napadnuté rozhodnutie považuje za súladné s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, najmä za preskúmateľné a riadne odôvodnené. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 24. Žalobca v replike zotrval na žalobných bodoch. V reflexii na argumentáciu žalovaného, že príslušné ustanovenia zákona o lesoch neustanovujú povinnosť vykonať náhodnú ťažbu 10-ty deň po doručení ohlásenia, ale umožňujú vykonať náhodnú ťažbu až do šiestich mesiacov, poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého platí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Konštatoval, že žalobca je právnickou osobou založenou podľa noriem súkromného práva, preto každé konanie súkromnej osoby, ktoré nie je zákonom výslovne zakázané, má povahu konania právom aprobovaného, a teda dovoleného. Ide o právo obhospodarovateľa lesa vykonať ohlásenú náhodnú ťažbu po uplynutí 10 dňovej lehoty od vykonania ohlásenia, súčasne aj povinnosť vykonať takúto ťažbu v lehote do šiestich mesiacov odo dňa vzniku dôvodu na jej vykonanie. Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (duplika) 25. Žalovaný v duplike navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť, pričom zotrval na právnej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, ako aj na stanoviskách vyjadrených v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Podľa žalovaného žalobca v replike neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Zdôraznil, že výklad ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je len názorom žalovaného, ale je podložený aj Usmernením generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia SR k postupu v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z. pri obmedzení, zákaze alebo určení podmienok vykonávania lesohospodárskych činností, vydané dňa 26.05.2020. V čl. 5 bod 4 Usmernenia je uvedené, že „stanovisko ŠOP SR podľa § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. sa vyžaduje nielen v prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak sa má náhodná ťažba vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania je vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha“.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/265/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/265/2022. 27. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, zaoberajúc sa aj eventuálnymi vadami podľa § 195 SSP, po prejednaní veci na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na návrh žalobcu, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 28. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 3397002622/9136-36181/2022/Mar zo dňa 17.10.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 3397405322/7552/75/2022-23580/2022 zo dňa 01.07.2022, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.500,- eur za iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. za to, že v období od 01.01.2020 do 31.12.2021 vykonával náhodnú ťažbu v lesných porastoch JPRL č. 810B1, č, 811A1, č. 815-1 a č. 816A0 na lesnom celku (LC) Varín, na časti pozemku parc. KN-C č. 16154/2 v k. ú. A., ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra a územia európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra s tretím stupňom ochrany, ktorou vznikla holina s výmerou viac ako 0,3 ha, bez súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody - Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ako aj bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody Okresného úradu Žilina podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že konal v rozpore s § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.; na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa môže náhodná ťažba,56a) pri ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, vykonať len v určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Orgán ochrany prírody rozhodne o obmedzení alebo v prípade nevyhnutnosti zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba plánuje vykonať alebo v ktorom sa jej vykonanie predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma. 30. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody oznámi začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania na základe podnetu organizácie ochrany prírody. Ak náhodná ťažba bola ohlásená podľa osobitného predpisu, 56b) oznámi začatie konania najneskôr do 10 dní od jej ohlásenia. Orgán ochrany prírody súčasne s oznámením o začatí konania vydá predbežné opatrenie, ktorým náhodnú ťažbu obmedzí, v prípade nevyhnutnosti zakáže alebo určí podmienky jej vykonania; predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť. 31. Ustanovenie § 14 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. odkazuje pod 56b) na § 23 ods. 7 až 9 zákona č. 326/2005 Z. z. 32. Podľa § 23 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z. z.; obhospodarovateľ lesa je povinný ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku, orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ak
a) odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok presiahne 15% zásoby porastu uvedenej v opise porastu [§ 40 ods. 2 písm. b)] alebo b) náhodná ťažba sa má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 hektára. 33. Podľa § 23 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z.; obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva ohlásiť do siedmych dní vznik každej náhodnej ťažby a) po presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby odhadnutého podľa odseku 7 písm. a), b) ak sa náhodnou ťažbou prekročí výmera podľa odseku 7 písm. b) alebo c) v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný pozemok do vykonateľnosti rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy. 34. Podľa § 23 ods. 9 zákona č. 326/2005 Z. z.; náhodnú ťažbu podľa odsekov 7 alebo 8 obhospodarovateľ lesa ohlasuje písomne alebo prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva. Orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v chránených územiach ohlásenej podľa odsekov 7 alebo 8 informovaní a) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená prostredníctvom tohto systému, alebo b) bezodkladne, najneskôr najbližší pracovný deň, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená písomne. 35. Podľa § 23 ods. 10 prvá a druhá veta zákona č. 326/2005 Z. z.; ak odsek 6 druhá veta alebo § 25 ods. 2 neustanovujú inak, obhospodarovateľ lesa môže vykonávať náhodnú ťažbu najskôr desať dní po doručení ohlásenia podľa odsekov 7 a 8 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Ak obhospodarovateľ lesa ohlási náhodnú ťažbu podľa odseku 9 prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, považuje sa za deň doručenia ohlásenia najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, v ktorom obhospodarovateľ lesa toto ohlásenie urobil. 36. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.; náhodnú ťažbu, ktorou môže vzniknúť holina 57c) s výmerou viac ako 0,3 ha, možno na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, vykonať len na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí podľa odseku 6. Organizácia ochrany prírody vydá súhlasné stanovisko k náhodnej ťažbe, ak jej vykonanie nie je v rozpore s predmetom ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma, najneskôr do 10 dní od oznámenia náhodnej ťažby,56b) inak predloží orgánu ochrany prírody podnet na začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania podľa odseku 7. 37. Podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002; pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že m) koná v rozpore s § 13 ods. 6 a 7, § 14 ods. 6 až 8 alebo § 47 ods. 9 alebo s určením výrubu podľa § 47 ods. 4 písm. g), 38. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002; pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania. 39. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä, že (i) - konanie žalobcu popísané v napadnutých rozhodnutiach nemožno podradiť pod skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože nekonal v rozpore s § 14 ods. 6 až 8, (ii) - podmienky pre vykonanie náhodnej ťažby majú byť v § 14 ods. 6 až 8 zákona č. 543/2002 Z. z. alebo v § 23 ods. 7 až 9 zákona o lesoch posudzované pre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú ťažbu samostatne, keďže oba predpisy hovoria o náhodnej ťažbe v jednotnom čísle a pokiaľ by aj prijal výklad inšpekcie, podmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. by sa mohli vzťahovať len na tú konkrétnu náhodnú ťažbu, až ktorou by už reálne došlo k rozšíreniu holiny nad zákonom stanovený rozsah,
(iii) - nemožno nikoho postihnúť za náhodné ťažby, pri ktorých sa nevyžadovalo stanovisko alebo rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z., (iv) - náhodné ťažby boli v jednotlivých JPRL vykonávané aj pred 01.01.2020, kedy nadobudla účinnosť predmetná právna úprava, a dokedy sa stanovisko alebo rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. nevyžadovalo, pričom správny orgán do danej skutkovej podstaty zaradil aj tie náhodné ťažby, pri vykonaní ktorých sa stanovisko ani rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. nevyžadovalo, (v) - napadnuté rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie sú zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné z dôvodu, že z rozhodnutí nie je zrejmé, kedy, t. j. vykonaním ktorej náhodnej ťažby, malo dôjsť k rozšíreniu holiny nad rámec limitu stanoveného v ustanovení § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. 40. Podstatnou otázkou bolo, či žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny, teda, či konal v rozpore s § 14 ods. 6 až 8, za čo bol sankcionovaný uložením pokuty vo výške 3.500,- eur. 41. Z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, možno vykonať náhodnú ťažbu, ktorou môže vzniknúť holina (s odkazom na § 20 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.) s výmerou viac ako 0,3 ha, len na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody (Správa NP Malá Fatra) alebo na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody (Okresného úradu Žilina), teda v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. 42. Konanie v rozpore s ustanovením § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody krajiny zakladá správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny. Objektom správneho deliktu uvedeného v § 90 ods. 3 citovaného zákona je ochrana prírody a krajiny. 43. Správny súd zastáva názor, že činnosťou žalobcu bolo výrazne negatívne zasiahnuté do prírody a krajiny, ak žalobca vykonával v pravidelných intervaloch ohlasovanú náhodnú ťažbu, teda činnosť, ktorou v súhrne fakticky vznikla holina s výmerou viac ako 0,3 ha, keď miestnym šetrením inšpekcia zistila holinu na ploche minimálne 19 ha. Vzhľadom na to, že následkom takéhoto konania bol vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, žalobca nebol oprávnený náhodnú ťažbu vykonať bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. 44. Správny súd nepovažuje za správny výklad ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny žalobcu, pokiaľ zastával názor, že podmienky pre vykonanie náhodnej ťažby v § 14 ods. 6 až 8 zákona č. 543/2002 Z. z. alebo v § 23 ods. 7 až 9 zákona o lesoch majú byť posudzované pre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú ťažbu samostatne, keďže oba predpisy hovoria o náhodnej ťažbe v jednotnom čísle, nakoľko takýto gramatický výklad je v rozpore so sledovaným účelom zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým je, aby nevznikali holiny s výmerou viac ako 0,3 ha. Preto je potrebné odmietnuť účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby do objemovo menších ťažieb realizovaných na rozsahovo menších plochách. Ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny nie je možné vykladať izolovane pre jednotlivé JPRL, keďže by nezahŕňalo súvislé holiny vzniknuté naprieč viacerými JPRL, čím by stratilo svoj význam a účel. Účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby vyplýva aj z administratívneho spisu, z tabuľkového porovnania údajov z evidencie ťažby dreva, s údajmi ohlásenými obhospodarovateľom lesa do IS LH. Konanie žalobcu sa síce javí ako súladné so zákonom, avšak v skutočnosti sleduje cieľ domnelého zachovania výmery holiny menej ako 0,3 ha vzniknutej následkom takejto „menšej“ ťažby, ktoré však žalobca uskutočňuje opakovane. Tvrdenie žalobcu, že podmienky pre vykonanie náhodnej ťažby majú byť posudzované pre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú ťažbu samostatne, teda bez zohľadnenia nadväzujúcich náhodných ťažieb, nie je správne a je v rozpore s teleologickým výkladom ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. 45. Lesohospodársku činnosť v chránených územiach upravuje nielen osobitný predpis, ktorým je zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pričom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. je v národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Zmyslom a účelom ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je vznik veľkoplošných holín v národných parkoch, bez súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., ktoré
môžu práve vzniknúť rozdelením náhodných ťažieb na ploche menšej ako 0,3 ha do viacerých po sebe nasledujúcich fáz, pričom následne môže vzniknúť veľkoplošná holina v chránených územiach, čo určite nebolo zmyslom tohto ustanovenia, ako uviedol žalovaný, s čím sa správny súd stotožňuje. Z podkladov prvostupňového rozhodnutia, ktorými boli aj údaje z informačného systému lesného hospodárstva, z lesnej hospodárskej evidencie, údaje o druhu ťažby dreva, času realizovania náhodnej ťažby, orgány verejnej správy vyvodili správny záver o vzniknutej holine nad 0,3 ha predmetnou činnosťou žalobcu, pričom vykonal náhodnú ťažbu bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., teda žalobca vykonával náhodnú ťažbu v rozpore s § 14 ods. 8 citovaného zákona, ktorá činnosť je protiprávnym konaním, napĺňajúcim znaky skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny. 46. V prípade iného výkladu ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. by toto ustanovenie stratilo svoj účel, ktorým je predchádzanie vzniku rozsiahlych holín bez predchádzajúceho posúdenia náhodnej ťažby organizáciou ochrany prírody, nakoľko aj účelovým rozdeľovaním náhodných ťažieb do objemovo a rozsahovo menších ťažieb by sa zmysel a účel ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. obchádzal. Správne žalovaný poukázal na to, že aj z dôvodovej správy zákona o lesoch (bod 33 dôvodovej správy, k ustanoveniu § 26 ods. 7 až 10 zákona o lesoch) vyplýva, že sa sprísňuje režim hlásenia vzniku náhodnej ťažby na súvislej ploche väčšej ako 0,3 ha (presiahnutie jednorazové alebo sumárne), t. j. aj samotný zákon o lesoch pripúšťa vznik súvislej plochy väčšej ako 0,3 hektára sčítaním náhodných ťažieb menších ako 0,3 ha. Rovnako z čl. 5 bod 4 Usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k postupu v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z. pri obmedzení, zákaze alebo určení podmienok vykonávania lesohospodárskych činností, vydaného dňa 26. mája 2020, vyplýva, že „Stanovisko ŠOP SR podľa § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. sa vyžaduje nielen v prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak sa má náhodná ťažba vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania je vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha.“ 47. Pokiaľ žalobca tvrdil, že si splnil ohlasovaciu povinnosť ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby v zmysle § 23 ods. 7 zákona o lesoch a následne k vykonaniu jednotlivých náhodných ťažieb pristúpil vždy až po uplynutí zákonnej 10-dňovej lehoty po doručení ohlásenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, správny súd konštatuje, že zákon o lesoch neustanovuje „povinnosť“ vykonať náhodnú ťažbu ihneď, teda v prvý možný deň – 11-ty deň po doručení ohlásenia, ale v zmysle § 23 ods. 6 umožňuje vykonať náhodnú ťažbu až do šiestich mesiacov. 48. Zákon o lesoch však upravuje aj to, na akú náhodnú ťažbu sa táto povinnosť na obhospodarovateľa lesa nevzťahuje, a to odkazom na zákon o ochrane prírody a krajiny. V prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie, ktorým obmedzí náhodnú ťažbu, resp. uloží podmienky jej vykonania, sú tieto podmienky pre obhospodarovateľa lesa záväzné. V prípade, ak obhospodarovateľ lesa nedisponuje súhlasným stanoviskom k náhodnej ťažbe alebo rozhodnutím podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom náhodnou ťažbou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha, tak obhospodarovateľovi lesa nevzniká povinnosť vykonať náhodnú ťažbu podľa ustanovenia § 23 ods. 6 zákona o lesoch, nakoľko priamo z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva obmedzenie alebo zákaz vykonania takejto náhodnej ťažby. Správny súd pritom zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. je v národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, vrátane lesohospodárskej. 49. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by organizácia ochrany prírody vydala súhlasné stanovisko k náhodnej ťažbe a súčasne aj podnet na začatie administratívneho konania orgánu ochrany prírody. Naopak, vyplýva z neho, že po ohlásení jednotlivých náhodných ťažieb bol zo strany organizácie ochrany prírody podaný podnet na začatie konania Okresnému úradu v Žiline ako príslušnému orgánu ochrany prírody, avšak v dôsledku oneskoreného preberania úradných listových zásielok žalobcom, a to oznámenia o začatí konania a predbežného opatrenia (15-dňová úložná lehota), resp. už spracovaním náhodnej ťažby (11-ty deň po jej ohlásení), teda ešte pred prevzatím listovej zásielky, vyústili tieto do zastavenia správneho konania. Žalobca v zásade využíval nedokonalú právnu úpravu, ktorá mu umožňovala vyhnúť sa správnym konaniam, čo však nič nemení na fakte, že pristúpiť k realizácii náhodnej ťažby v národnom parku, kde platí tretí stupeň ochrany, pri vykonaní ktorej mohla vzniknúť holina viac ako 0,3 ha, mohol len na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo
v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí podľa odseku 6 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorými však nedisponoval. 50. Nejedná sa ani o žalobcom tvrdenú nečinnosť, ak organizácia ochrany prírody v zákonom stanovenej lehote vždy po ohlásení náhodnej ťažby dávala podnety orgánu ochrany prírody a tento tiež konal podľa zákona, keď po obdržaní podnetu od organizácie ochrany prírody vydal v každom prípade oznámenie o začatí konania a predbežné opatrenie (§ 14 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny), ktoré ale nenadobudli právne účinky, keďže boli zmarené žalobcom využijúc nedokonalosť právnej úpravy. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s účelom a cieľmi zákona o ochrane prírody a krajiny, povýšiac záujmy - činnosť obhospodarovateľa lesa nad verejný záujem na ochrane prírody, pričom táto je v národných parkoch nadradená nad ostatné činnosti. Navyše, ani eventuálna nečinnosť organizácie ochrany prírody (správny súd ju ale nezistil), žalobcu nezbavuje zodpovednosti za konanie v rozpore s § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny a nie je ani prípustné, aby sa z nepráva (protiprávneho konania) dosiahlo právo. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť, teda o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie, pričom zákon o ochrane prírody a krajiny neupravuje žiadne liberačné dôvody. 51. Pokiaľ žalobca namietal, že do skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia, boli zahrnuté aj náhodné ťažby v jednotlivých JPRL vykonávané aj pred 01.01.2020, táto žalobná námietka nie je konkrétna a neumožňuje správnemu súdu realizovať súdny prieskum. Takéto tvrdenie z administratívneho spisu nevyplýva. Naopak, z evidencie predloženej žalobcom je zrejmé, že u jednotlivých JPRL, v rámci jedného mesiaca, sám uviedol aj plochy s výmerou viac ako 0,3 ha. 52. Pokiaľ žalobca kategoricky nesúhlasil s názorom žalovaného aj inšpekcie, v zmysle ktorého sa stanovisko organizácie ochrany prírody, resp. rozhodnutie orgánu ochrany prírody vyžaduje nielen v prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak sa má vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania je vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha a prezentoval vlastné právne závery, správny súd k tomu uvádza, že k dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánom verejnej správy nesúhlasí, bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického myslenia. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Z judikatúry súdov vyplýva, že žalobca nemá nárok na rozhodnutie podľa jeho predstáv. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.03.2017, z ktorého vyplýva, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania“. Úlohou správneho súdu je primárne posúdiť to, či z konkrétnych dôvodov tvrdených žalobcom (skutkových a právnych), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, sú správne závery žalovaného, a nie posudzovať správnosť predostretých záverov žalobcu. 53. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov, z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, najmä, že z nich nevyplýva, kedy a či vôbec došlo k naplneniu skutkovej podstaty stíhaného správneho deliktu. Podľa správneho súdu výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dostatočne zrozumiteľne vymedzil skutok, obsahuje popis protiprávneho konania žalobcu, spôsob spáchania skutku, a to s uvedením miesta a času jeho spáchania, pričom napĺňa požiadavky kladené na výrok rozhodnutia vo veci správneho trestania v zmysle judikatúry súdov [(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Asan/2/2016 (R 41/2018)]. Z vykonaného dokazovania, z podkladov prvostupňového rozhodnutia, z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že závery orgánu verejnej správy o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu protiprávnym konaním žalobcu sú správne. Žalobca sa jednoznačne pri lesohospodárskej činnosti ako obhospodarovateľ lesa vykonaním náhodných ťažieb dopustil protizákonného konania, teda konania v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré sa sankcionuje v zmysle § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.. Ani nedokonalosť legislatívy, na ktorú správny súd už poukázal vyššie, nemôže predstavovať stav, ktorý by si - bez ďalšieho - vyžadoval aplikáciu zásady in dubio mitius (v prospech žalobcu). Totiž nie každá zložka každého verejnoprávneho deliktu musí mať
formálne (rigidné) legálne vymedzenie, aby bolo predmetné protiprávne konanie postihnuteľné orgánmi verejnej moci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/22/2022 zo dňa 17.10.2023, bod 57). 54. Je zrejmé, že aj v oblasti správneho trestania platí princíp nullum crimen sine lege-nulla poena sine lege (teda žiadny trestný čin a analogicky „správny delikt“ bez zákona), tiež princíp, že trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, pričom správny súd zastáva názor, že v tu posudzovanej veci nedošlo k porušeniu týchto princípov. Konanie obhospodarovateľa lesa pri ohlásení, vykonaní/spracovaní náhodnej ťažby, jeho povinnosti stanovené vyššie citovanými ustanoveniami zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné vykladať komplexne v rovine materiálnej s primárnym akcentom na účel a záujem, ktorý chráni právna úprava, a nie izolovane, výlučne v rovine formálnej tak, ako to chápe žalobca. 55. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva správneho orgánu), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť s tým, že v predmetnej veci zákon č. 543/2002 Z. z. v ustanovení § 90 ods. 3 písm. m) za to, že sa právnická osoba dopustí protiprávneho konania tým, že koná v rozpore s § 14 ods. 6 až 8 tohto zákona, oprávňuje orgán ochrany prírody uložiť právnickej osobe pokutu do výšky 33.193,91 eur. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva názor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby vo výške 3.500 eur, pričom horná hranica sadzby dosahuje výšku 33.193,91 eur, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, prihliadol na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., zohľadnil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane žalobcu. 56. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri určení výšky pokuty správne prihliadol na to, že k spáchaniu protiprávneho konania došlo v chránenom území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, pričom žalobca, ktorý ako obhospodarovateľ lesa má o tejto skutočnosti vedomosť, nevynaložil značné úsilie, aby porušeniu právnej povinnosti zabránil. Za priťažujúcu okolnosť orgán verejnej správy považoval tú skutočnosť, že (i) vzhľadom na predmet činnosti žalobcu ako obhospodarovateľa lesa v chránenom území, možno predpokladať znalosť odbornej problematiky, ako aj právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia, (ii) činnosť bola vykonaná v území európskeho významu, ktoré sú zriaďované v súlade so Smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pre dosiahnutie svojich cieľov chráni nielen konkrétne jedince druhov európskeho významu, ale aj ich biotopy, a pre členské štátny zavádza povinnosť vytvoriť ekologickú sústavu osobitných chránených území s názvom NATURA 2000, ktorá umožní udržanie biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu, (iii) náhodná ťažba bola vykonávaná aj v hniezdnom období, v ktorom mohli byť, vzhľadom k územiu a k charakteru vykonávanej činnosti, dotknuté podmienky ochrany chránených druhov, čím došlo k ohrozeniu záujmov ochrany prírody v chránenom území, (iv) v akom rozsahu bola vykonaná náhodná ťažba a zohľadnil veľkosť ňou vzniknutých holín. Za poľahčujúcu okolnosť považoval orgán verejnej správy tú skutočnosť, že (i) dôvodom vykonania náhodnej ťažby v danej lokalite bola realizácia opatrení na ochranu lesa a obranných opatrení pred škodami spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými činiteľmi, (ii), v predmetných JPRL organizácia ochrany prírody nepožadovala zákaz vykonania náhodnej ťažby, teda za dodržania podmienok, ktoré by orgán ochrany prírody určil v rozhodnutí podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., by bolo možné náhodnú ťažbu realizovať, (iii) žalobca spolupracoval pri výkone štátneho dozoru, (iv) ide o prvé protiprávne konanie účastníka konania na úseku ochrany prírody a krajiny prejednávané pred správnym orgánom. Správny súd zastáva názor, že výška uloženej pokuty je primeraná a plní funkciu výchovnú aj represívnu, zároveň aj preventívnu. 57. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd námietky žalobcu uplatnené v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné, keď neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. V rámci súdneho prieskumu správny súd nezistil ani vady v zmysle § 195 SSP. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní,
preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 59. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). 59. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.