{"guid": "f4c6d41f-6226-4ea0-ae8d-6909151ecfe0:de4b40dd-ee20-4dbb-bbee-ee7f3c017d79", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1", "spisova_znacka": "ZA-30S/265/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/265/2022 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2024, sp. zn. ZA-30S/265/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1", "identifikacne_cislo": "5022200657", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-8", "nazov": "§ 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-3.pismeno-m", "nazov": "§ 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-3.pismeno-m", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-23.odsek-10", "nazov": "§ 23 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-23.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-14", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-90", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de4b40dd-ee20-4dbb-bbee-ee7f3c017d79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/265/2022\n5022200657\n29. 05. 2024\nJUDr. Drahomíra Mikulajová\nECLI:SK:SpSBB:2024:5022200657.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci\nžalobcu: MEERKS, a.s. Košice, so sídlom Južná trieda 46, 040 01 Košice, IČO: 36 613 177, právne\nzast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864\n455, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingova 5, 811 09\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397002622/9136-36181/2022/Mar zo\ndňa 17. októbra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie\nochrany prírody a krajiny (ďalej aj len „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal dňa 14.12.2021\nmiestne šetrenie vo vybraných lesných porastoch, v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL),\nktoré sú súčasťou územia Národného parku Malá Fatra, územia európskeho významu SKUEV 0252\nMalá Fatra a Chráneného vtáčieho územia Malá Fatra („CHVÚ Malá Fatra“). Miestnym šetrením zistil\nvznik holiny v dôsledku ťažby dreva na minimálne 19 ha. V rámci štátneho dozoru prvostupňový orgán\nverejnej správy zabezpečil od Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré je správcom informačného\nsystému lesného hospodárstva („IS LH“) výpis z ohlásení náhodných ťažieb vo vybraných JPRL na\nlesnom celku (LC) Varín, od Štátnej ochrany prírody SR - Správa Národného parku Malá Fatra, ako\npríslušnej organizácie ochrany prírody, podnety na začatie konania k náhodným ťažbám, príp. súhlasné\nstanoviská k náhodným ťažbám, od žalobcu evidenciu ťažby dreva a plochy pre vybrané JPRL spolu\nso súhlasmi na ťažbu, fotokópie rozhodnutí Okresného úradu vydaných podľa § 14 ods. 6 zákona č.\n543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002\nZ. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“), stanoviská Správy NP Malá Fatra, ktoré súvisia s\nťažbou dreva v predmetných JPRL. Z týchto podkladov, ako aj zo zistení zaznamenaných z miestnej\nohliadky, prvostupňový orgán verejnej správy vyhotovil Protokol č. 10933/75/2021-10007/2020 zo dňa\n18.03.2022, v ktorom uvedené zistenia sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty.\n2. Žalobca bol oboznámený s Protokolom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002\nZ. z., pričom ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole sa písomne vyjadril listom zo dňa\n18.03.2022. K námietkam, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu prvostupňový orgán verejnej správy\n\nzaujal stanovisko v oznámení o skončení štátneho dozoru listom zo dňa 13.04.2022, nakoľko k protokolu\nneboli uvedené skutočnosti preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení.\n3. Prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 02.06.2022, ktorý bol doručený žalobcovi dňa\n17.06.2022, oznámil začatie konania vo veci iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 90 ods.\n3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. Žalobca sa dňa 21.06.2022 dostavil do sídla prvostupňového\norgánu verejnej správy za účelom nahliadnutia do administratívnych spisov. Následne bolo orgánu\nverejnej správy dňa 29.06.2022 doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.06.2022 k oznámeniu o začatí\nkonania, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výkladom jednotlivých ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z.\nzo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Namietal, že závery inšpekcie neprihliadajú na\nčasovú postupnosť jednotlivých ťažieb a následný vznik deklarovanej holiny s výmerou viac ako 0,3 ha.\nVýklad uvedeného zákona, ako ho interpretuje Slovenská inšpekcia životného prostredia, nie je správny\na je mätúci a zavádzajúci. Podľa žalobcu by porušoval zákon každý hospodársky subjekt spracúvajúci\nnáhodné ťažby na svojich pozemkoch, ak by došlo k rozšíreniu škodlivého činiteľa a musel by následne\nrozšíriť veľkosť zasiahnutej plochy na viac ako 0,3 ha. Avšak ani hospodársky subjekt, ani odborný lesný\nhospodár nevie predpokladať, či k takémuto rozšíreniu dôjde pri prvotnom zameraní napadnutej plochy\na nahlásení do informačného systému lesného hospodárstva. Nestotožnil sa so závermi Slovenskej\ninšpekcie životného prostredia, ktoré považuje za neopodstatnené a nesprávne.\nPrvostupňové administratívne rozhodnutie\n4. Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina rozhodnutím č.\n339745322/7552/75/2022-23580/2022 zo dňa 01.07.2022 uložila žalobcovi pokutu vo výške 3.500,- eur\nza iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z. za to, že v období od 01.01.2020\ndo 31.12.2021 vykonával náhodnú ťažbu v lesných porastoch jednotky priestorového rozdelenia lesa\n(JPRL) č. 810B1, č, 811A1, č. 815-1 a č. 816A0 na lesnom celku (LC) Varín, na časti pozemku parc. KNC č. 16154/2 v k. ú. A., ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra a územia európskeho významu\nSKUEV 0252 Malá Fatra s tretím stupňom ochrany, ktorou vznikla holina s výmerou viac ako 0,3 ha,\nbez súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody - Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky,\nako aj bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody Okresného úradu Žilina podľa § 14 ods. 6 zákona č.\n543/2002 Z. z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že konal v rozpore s § 14 ods.\n8 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3\npísmena m) zákona č. 543/2002 Z. z.\n5. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že výkonom štátneho\ndozoru bolo zistené účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby do rozsahovo aj objemovo menších ťažieb,\nči už z dôvodu, aby ju účastník konania „stihol“ vykonať v relatívne krátkom čase v trvaní od 11teho dňa od jej ohlásenia do IS LH do uplynutia zákonnej úložnej lehoty (s účinkami doručenia)\noznámenia o začatí konania podľa § 14 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. predbežného\nopatrenia - doručovaných orgánom ochrany prírody účastníkovi konania; alebo tiež z dôvodu domnelého\nzachovania výmery holiny menej ako 0,3 ha vzniknutej následkom takejto „menšej“ ťažby. Uvedené\núčelové rozdeľovanie náhodnej ťažby dokladuje tabuľkové porovnanie údajov z evidencie ťažby dreva,\ns údajmi ohlásenými obhospodarovateľom lesa do IS LH, pričom do IS LH je obhospodarovateľ\nlesa povinný ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli\ndôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však do 30 dní od ich vzniku a evidenciu ťažby dreva vedie a\nzaznamenáva odborný lesný hospodár mesačne, pričom sa zaznamenáva stav za kalendárny mesiac\ndo 30 dní po jeho skončení. Z tabuľkového prehľadu, ktorý orgán verejnej správy vypracoval v rámci\nštátneho dozoru vyplynulo, že rozdiel medzi údajmi od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu vedenými v\nevidencii, ktorá zaznamenáva stav za kalendárny mesiac a údajmi ohlásenými do IS LH (po rozdelení\nnáhodnej ťažby do viacerých menších ťažieb) je v niektorých prípadoch aj viac ako 30 dňový. Týmto\ndrobením náhodných ťažieb sa do informačného systému lesného hospodárstva dostávajú nekorektné,\nresp. zavádzajúce údaje o rozsahu náhodnej ťažby, z ktorých následne vychádza aj organizácia\nochrany prírody pri podávaní podnetov orgánu ochrany prírody, následkom čoho je aj zaťažovanie\nsystému počtom zbytočných konaní o obmedzení náhodnej ťažby alebo o určení podmienok jej\nvykonania, ktoré následkom oneskoreného preberania úradných listových zásielok účastníkom konania,\nresp. spracovaním náhodnej ťažby ešte pred prevzatím listovej zásielky, spravidla končia zastavením\nsprávneho konania.\n\n6. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k protokolu nesúhlasil s výkladom príslušných ustanovení zákona č.\n543/2002 Z. z., orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že účastník konania môže alebo nemusí\nsúhlasiť s výsledkom kontroly, právnym alebo odborným názorom orgánu ochrany prírody uvedeným v\nprotokole, názorová nezhoda však nezakladá povinnosť pre orgán ochrany prírody, aby zmenil výsledok\nkontroly, resp., aby vypracoval dodatok k protokolu. K námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k\nsprávnemu konaniu, rozhodujúci orgán uviedol, že je možné prihliadať jedine na skutočnosti zistené pri\nvýkone štátneho dozoru a na k nim prislúchajúce ustanovenia príslušných právnych predpisov platných\nv čase spáchania skutku, ktoré bol účastník konania povinný dodržiavať. Lesohospodársku činnosť v\nchránených územiach upravuje nielen osobitný predpis, ktorým je zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch\n(ďalej len „zákon o lesoch“ alebo „zákon č. 326/2005 Z. z.“), ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny, pričom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny je práve\nv národných parkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Konaním žalobcu pri účelovom\nrozdeľovaní náhodných ťažieb do objemovo a rozsahovo menších ťažieb by sa obchádzal zmysel a účel\nustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody. Vzhľadom na to, že následkom náhodnej ťažby bol\nvznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, účastník konania nebol oprávnený náhodnú ťažbu vykonať bez\nrozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody.\n7. Prvostupňový orgán verejnej správy na základe stavu zisteného štátnym dozorom a po preskúmaní\nvšetkých zhromaždených podkladov v rámci konania o inom správnom delikte konštatoval, že žalobca\njednoznačne a preukázateľne vykonával náhodnú ťažbu v rozpore s § 14 ods. 8 zákona o ochrane\nprírody a krajiny, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) tohto\nzákona. Konštatoval, že v danom prípade sa uplatňuje koncepcia objektívnej zodpovednosti, teda ide\no zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Správny poriadok ani zákon o ochrane prírody\na krajiny neobsahuje žiadne liberačné dôvody, ktoré by vylúčili uloženie pokuty za iný správny delikt.\n8. Prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil výšku uloženej pokuty v rozsahu 3.500,- eur (z možnej\nmaximálnej výšky 33.193,91 eur), pričom v súlade s ustanovením § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody\na krajiny vyhodnotil jednotlivé kritériá, na ktoré má pri stanovení výšky sankcie najmä prihliadať. Uviedol\nkonkrétne, v čom spočívajú priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane žalobcu.\nDruhostupňové administratívne rozhodnutie\n9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací orgán\n- Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie (ďalej aj len „žalovaný“), a to rozhodnutím\nč. 3397002622/9136-36181/2022/Mar zo dňa 17.10.2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu\na rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina\nč. 3397405322/7552/75/2022-23580/2022 zo dňa 01.07.2022, potvrdené (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“).\n10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval zistený skutkový stav veci a konštatoval, že\nprvostupňový orgán verejnej správy si urobil správny úsudok o tom, že môže ísť o účelové rozdeľovanie\nnáhodnej ťažby do rozsahovo aj objemovo menších ťažieb, čo riadne odôvodnil. Údaje získané z IS LH\na ich porovnanie s lesnou hospodárskou evidenciou, spolu s údajmi o druhu ťažby dreva a stanovenia\nčasu vykonávania ťažby slúžili ako podporné údaje vedúce k záveru, že sa jedná o vzniknutú holinu.\nPre posúdenie toho, či náhodná ťažba bola vykonaná v súlade s ustanovením § 14 ods. 8 zákona č.\n543/2002 Z. z., je okrem informácie, či na jej vykonanie bolo vydané súhlasné stanovisko organizácie\nochrany prírody alebo rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody\na krajiny, bol podstatný jedine údaj o reálne vzniknutej holine. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým\norgánom, že postup podľa ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny sa uplatňuje\nnielen v prípade, ak náhodnou ťažbou vznikne holina s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak nie\nje možné s určitosťou vylúčiť, že jej vykonaním nedôjde k vzniku holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, t. j.\n„môže vzniknúť holina“. Konštatoval, že ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny sa\nnedá vykladať izolovane pre jednotlivé JPRL, inak by stratilo svoj význam a účel (nezahŕňalo by súvislé\nholiny vzniknuté naprieč viacerými JPRL). Úlohou zákona o ochrane prírody a krajiny je okrem iného\nstanoviť charakter činnosti, výkon ktorej je obmedzený, pokiaľ sa táto činnosť vykonáva v chránenom\núzemí.\n\n11. Ak náhodnou ťažbou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha, pričom obhospodarovateľ lesa\nnedisponuje súhlasným stanoviskom k náhodnej ťažbe alebo rozhodnutím podľa § 14 ods. 6 zákona\no ochrane prírody a krajiny, tak obhospodarovateľovi lesa nevzniká povinnosť vykonať náhodnú ťažbu\npodľa ustanovenia § 23 ods. 6 zákona o lesoch, nakoľko priamo z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona\no ochrane prírody a krajiny vyplýva obmedzenie alebo zákaz vykonania takejto náhodnej ťažby. Pre\nvykonávanie náhodnej ťažby v súlade s ustanovením § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny\nje úplne irelevantné, podľa ktorého ustanovenia zákona o lesoch je náhodná ťažba ohlasovaná do\ninformačného systému lesného hospodárstva. Dôležitý je však predpoklad o možnom prekročení výmery\nholiny, ako dôsledku vykonania náhodnej ťažby, pričom v prípade existencie takéhoto predpokladu, k jej\nvykonaniu je možné pristúpiť až na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo\nna základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody.\n12. K odvolacej námietke, že žalobca splnil povinnosť vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti ohlásiť dôvod\nvzniku náhodnej ťažby v zmysle § 23 ods. 7 zákona o lesoch a následne k vykonaniu jednotlivých\nnáhodných ťažieb pristúpil vždy až po uplynutí zákonnej 10 dňovej lehoty po doručení ohlásenia orgánu\nštátnej správy lesného hospodárstva, odvolací orgán poukázal na príslušné ustanovenia zákona o\nlesoch, podľa ktorých sa neustanovuje „povinnosť“ vykonať náhodnú ťažbu 10-ty deň po doručení\nohlásenia, ale umožňuje vykonať náhodnú ťažbu až do šiestich mesiacov (§ 23 ods. 6 zákona o lesoch).\nNavyše, tieto lehoty na spracovanie náhodnej ťažieb neplatia, ak ide o chránené územia, v ktorých sú\nstanovené obmedzenia a zákazy, ktorým sú aj opatrenia v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o\nochrane prírody a krajiny. Žalovaný konštatoval, že lesohospodársku činnosť v chránených územiach\nupravuje nielen osobitný predpis, ktorým je zákon o lesoch, ale aj zákon o ochrane prírody a krajiny,\npričom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, je práve v národných\nparkoch ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.\n13. K tvrdeniu žalobcu, že všetky ťažby boli ohlasované podľa ustanovenia § 23 ods. 7 písm. a)\nzákona o lesoch, a nikdy pri nich nebol prekročený limit stanovený v ustanovení § 23 ods. 8 písm.\nb) zákona o lesoch, ani limit stanovený v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny,\nžalovaný uviedol, že zmyslom a účelom ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny\nnie je vznik veľkoplošných holín v národných parkoch, bez súhlasného stanoviska orgánizácie ochrany\nprírody alebo bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o ochrane\nprírody a krajiny, ktoré môžu práve vzniknúť rozdelením náhodných ťažieb na ploche menšej ako\n0,3 ha do viacerých po sebe nasledujúcich fáz, pričom následne môže vzniknúť veľkoplošná holina\nv chránených územiach, čo určite nebolo zmyslom tohto ustanovenia. V prípade iného výkladu tohto\nustanovenia by toto ustanovenie stratilo svoj účel, ktorým je predchádzanie vzniku rozsiahlych holín bez\npredchádzajúceho posúdenia náhodnej ťažby organizáciou ochrany prírody, nakoľko, napr. aj účelovým\nrozdeľovaním náhodných ťažieb do objemovo a rozsahovo menších ťažieb, by sa zmysel a účel tohto\nustanovenia obchádzal. Žalovaný tiež uviedol, že aj z dôvodovej správy zákona o lesoch (bod 33. k\nustanoveniu § 26 ods. 7 až 10) vyplýva, že sa sprísňuje režim hlásenia vzniku náhodnej ťažby na\nsúvislej ploche väčšej ako 0,3 hektára (presiahnutie jednorázové alebo sumárne), t. j. aj samotný zákon\no lesoch pripúšťa vznik súvislej plochy väčšej ako 0,3 hektára sčítaním náhodných ťažieb menších ako\n0,3 hektára.\n14. Pokiaľ bolo v odvolaní namietané, že nesplnenie si povinností zo strany organizácie ochrany prírody\nnemôže byť na ujmu účastníkovi konania, resp. účastník konania sa domnieva, že v takomto prípade\nnešlo o prípady spadajúce pod ustanovenie § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, a teda\nbol oprávnený vykonávať náhodné ťažby, žalovaný konštatoval, že ani eventuálna nečinnosť organizácie\nochrany prírody účastníka konania nezbavuje zodpovednosti za konanie v rozpore s § 14 ods. 8 zákona\no ochrane prírody a krajiny a nie je ani prípustné, aby sa akékoľvek právo dosahovalo protiprávnym\nkonaním.\n15. Napokon žalovaný poukázal na to, že Slovenská republika sa vstupom do EÚ zaviazala plniť záväzky\nvyplývajúce z európskej legislatívy aj v rámci ochrany životného prostredia. Kľúčovou je smernica\nEurópskeho parlamentu a rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.\nPoukázal na rozsudok Súdneho dvora C- 61/20 zo dňa 22.06.2022, ktorý rozhodol, že Slovenská\nrepublika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z čl. 6 ods. 2 a 3 Smernice o biotopoch - Smernica\nrady č. 92/43/EHS, ako aj z čl. 4 ods. 1 Smernice o ochrane vtáctva, a to pokiaľ ide o hlucháňa hôrneho a\njeho biotop. Preto k vykonávaniu akejkoľvek činnosti na území európskeho významu (SKUEV 0252 Malá\n\nFatra, ako aj CHVÚ Malá Fatra) sa musí pristupovať tak, aby bol vylúčený akýkoľvek negatívny dopad\nna predmetné územie. Predmetné potvrdzuje správnosť úsudku prvostupňového správneho orgánu a\nžalovaného, že je potrebné súhlasné stanovisko organizácie ochrany prírody alebo rozhodnutia orgánu\nochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny v prípade vykonávania náhodnej\nťažby, ktorou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha.\n16. Odvolací orgán konštatoval, že preskúmal aj to, či pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 91\nods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého sa prihliada najmä na závažnosť a rozsah\nprotiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho\nkonania. Uviedol, že prvostupňový orgán správne vyhodnotil a v rozhodnutí aj podrobne a jasne\nodôvodnil, na základe akých úvah a zákonných podkladov rozhodol, pričom sa neodklonil od zásady\nmateriálnej pravdy, zásady zákonnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Prvostupňový orgán\nv rámci štátneho dozoru a následného konania zistil skutočný stav veci, ktorý následne správne\nsubsumoval pod príslušnú právnu úpravu.\nŽaloba, žalobné body\n17. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu vo veciach správneho trestania,\nktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho\nprvostupňového rozhodnutia z dôvodov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. Podľa\nžalobcu rozhodnutia sú vecne nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, boli\nvydané v rozpore so zákonom.\n18. Žalobca tvrdil, že konanie žalobcu popísané v napadnutých rozhodnutiach nemožno podradiť\npod skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane\nprírody a krajiny, keď pri žiadnej z vykonaných a riadne ohlásených náhodných ťažieb neboli splnené\npodmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody, a teda žiadna\nz predmetných náhodných ťažieb nebola ťažbou, pre vykonanie ktorej by sa vyžadovalo súhlasné\nstanovisko organizácie ochrany prírody, resp. rozhodnutie orgánu ochrany prírody.\n19. V rámci žalobných bodov citoval ustanovenia § 14 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona o ochrane prírody\na krajiny, § 23 ods. 7, 8 a 10 zákona o lesoch a tvrdil, že si splnil svoju ohlasovaciu povinnosť v zmysle\nvyššie citovaných zákonných ustanovení pri každej jednej z posudzovaných náhodných ťažieb a k\nvýkonu náhodných ťažieb pristúpil vždy až po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v § 23 ods. 10 zákona\no lesoch. Ani v jednej z posudzovaných náhodných ťažieb nedošlo k prekročeniu plochy nad 0,3 ha. Vo\nvšetkých prípadoch sa jednalo o ťažby ohlasované v zmysle § 23 ods. 7 písm. a) zákona o lesoch, pri\nktorých nikdy nebol prekročený limit stanovený v ustanovení § 23 ods. 8 písm. b) zákona o lesoch, ani\nlimit stanovený v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvádzal, že oba právne\npredpisy hovoria o náhodnej ťažbe v jednotnom čísle, a teda podmienky pre jej vykonanie je potrebné\nposudzovať pre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú ťažbu samostatne (bod 15 žaloby).\n20. V bode 16 žaloby žalobca kategoricky nesúhlasil s názorom žalovaného aj inšpekcie, v zmysle\nktorého sa stanovisko organizácie ochrany prírody, resp. rozhodnutie orgánu ochrany prírody vyžaduje\nnielen v prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj\nv prípade, ak sa má vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania\nje vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha, pričom pokiaľ by aj prijal takýto výklad inšpekcie, podmienky\nstanovené v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny by sa mohli vzťahovať len na\ntú konkrétnu náhodnú ťažbu, ktorou by už reálne došlo k rozšíreniu holiny nad zákonom stanovený\nrozsah. V bode 18 žaloby žalobca zdôraznil, že náhodné ťažby boli v jednotlivých JPRL vykonávané\naj pred 01.01.2020, kedy nadobudla účinnosť predmetná právna úprava, pričom do uvedeného dňa sa\nsúhlasné stanovisko, resp. rozhodnutie pre vykonanie náhodných ťažieb nevyžadovalo, s poukázaním\nna jednotlivé JPRL a k nim predloženú porastovú evidenciu ťažieb a zalesnenia pre jednotlivé dielce.\nNamietal, že napriek uvedenému, žalovaný do danej skutkovej podstaty zaradil aj tie náhodné ťažby, pri\nvykonaní ktorých sa stanovisko ani rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny\nv danom čase nevyžadovali.\n21. V bode 20 žaloby namietal, že z rozhodnutia žalovaného a ani z prvostupňového rozhodnutia nie\nje vôbec zrejmé, kedy, t. j. vykonaním ktorej náhodnej ťažby malo dôjsť k rozšíreniu holiny nad rámec\n\nlimitu stanoveného v ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, teda kedy a či vôbec\ndošlo k naplneniu stíhaného správneho deliktu, čo robí tieto rozhodnutia zmätočnými, nezrozumiteľnými\na nepreskúmateľnými.\n22. V bode 22 namietal, že ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny zakotvuje\npovinnosť organizácie ochrany prírody vydať súhlasné stanovisko v určenej lehote, resp. v tej istej\nlehote predložiť orgánu ochrany prírody podnet na začatie príslušného konania. Ak k náhodným ťažbám\nohláseným žalobcom správa NP Malá Fatra nevydala písomné súhlasné stanovisko, ale ani nepredložila\norgánu ochrany prírody podnet na konanie, za predpokladu, že mali byť splnené podmienky stanovené\nv ustanovení § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody, došlo k porušeniu povinností orgánu verejnej správy,\nčo nemôže byť na ujmu účastníka konania a ani vykladané v jeho neprospech. Tvrdil, že ak organizácia\nochrany prírody predmetné stanovisko ani podnet nevydala, je namieste domnievať sa, že v daných\nprípadoch nešlo o prípady spadajúce pod ustanovenie § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody\na krajiny, a teda žalobca bol oprávnený vykonať ohlásené náhodné ťažby po uplynutí lehoty stanovenej\nv § 23 ods. 10 zákona o lesoch. Vykonanie takýchto náhodných ťažieb nemožno preto považovať za\nnáhodné ťažby vykonané v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe konštatoval, že žalobné námietky sú obsahovo totožné s\nnámietkami podanými v rámci odvolania, a preto žalovaný trvá na všetkých argumentoch a stanoviskách\nuvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté\na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdené. Zopakoval argumentáciu uvedenú\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, podstatnú časť ktorej správny súd uviedol v\nbodoch 10 až 16 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že skutkový\nstav v prejednávanej veci bol spoľahlivo zistený a dostatočným spôsobom preukázaný v súlade so\nzásadou materiálnej pravdy, žalovaný sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a\nnapadnuté rozhodnutie považuje za súladné s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, najmä za\npreskúmateľné a riadne odôvodnené. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)\n24. Žalobca v replike zotrval na žalobných bodoch. V reflexii na argumentáciu žalovaného, že príslušné\nustanovenia zákona o lesoch neustanovujú povinnosť vykonať náhodnú ťažbu 10-ty deň po doručení\nohlásenia, ale umožňujú vykonať náhodnú ťažbu až do šiestich mesiacov, poukázal na čl. 2 ods. 3\nÚstavy SR, v zmysle ktorého platí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho\nnemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Konštatoval, že žalobca je právnickou osobou\nzaloženou podľa noriem súkromného práva, preto každé konanie súkromnej osoby, ktoré nie je zákonom\nvýslovne zakázané, má povahu konania právom aprobovaného, a teda dovoleného. Ide o právo\nobhospodarovateľa lesa vykonať ohlásenú náhodnú ťažbu po uplynutí 10 dňovej lehoty od vykonania\nohlásenia, súčasne aj povinnosť vykonať takúto ťažbu v lehote do šiestich mesiacov odo dňa vzniku\ndôvodu na jej vykonanie.\nVyjadrenie žalovaného k replike žalobcu (duplika)\n25. Žalovaný v duplike navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť,\npričom zotrval na právnej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, ako aj na stanoviskách\nvyjadrených v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Podľa žalovaného žalobca v replike neuviedol\nžiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Zdôraznil, že výklad\nustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je len názorom žalovaného, ale je podložený aj\nUsmernením generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného\nprostredia SR k postupu v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z. pri obmedzení, zákaze alebo určení\npodmienok vykonávania lesohospodárskych činností, vydané dňa 26.05.2020. V čl. 5 bod 4 Usmernenia\nje uvedené, že „stanovisko ŠOP SR podľa § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. sa vyžaduje nielen\nv prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v\nprípade, ak sa má náhodná ťažba vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom\njej vykonania je vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha“.\n\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu\nv Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto\nkonanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/265/2022 vedie na Správnom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/265/2022.\n27. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1\nSSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal v rozsahu\nuplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, zaoberajúc sa aj eventuálnymi vadami podľa § 195 SSP, po prejednaní\nveci na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na návrh žalobcu, dospel k záveru,\nže správna žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n28. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nč. 3397002622/9136-36181/2022/Mar zo dňa 17.10.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového\norgánu verejnej správy Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia\nŽilina č. 3397405322/7552/75/2022-23580/2022 zo dňa 01.07.2022, ktorým bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 3.500,- eur za iný správny delikt podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.\nza to, že v období od 01.01.2020 do 31.12.2021 vykonával náhodnú ťažbu v lesných porastoch JPRL\nč. 810B1, č, 811A1, č. 815-1 a č. 816A0 na lesnom celku (LC) Varín, na časti pozemku parc. KN-C\nč. 16154/2 v k. ú. A., ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra a územia európskeho významu\nSKUEV 0252 Malá Fatra s tretím stupňom ochrany, ktorou vznikla holina s výmerou viac ako 0,3 ha,\nbez súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody - Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky,\nako aj bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody Okresného úradu Žilina podľa § 14 ods. 6 zákona č.\n543/2002 Z. z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že konal v rozpore s § 14 ods.\n8 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3\npísm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.\nRelevantná právna úprava\n29. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.; na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa\nmôže náhodná ťažba,56a) pri ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, vykonať len\nv určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Orgán ochrany\nprírody rozhodne o obmedzení alebo v prípade nevyhnutnosti zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo\nurčení podmienok jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba plánuje vykonať alebo v ktorom\nsa jej vykonanie predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo\njeho ochranného pásma.\n30. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody oznámi začatie konania o\nobmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania na základe\npodnetu organizácie ochrany prírody. Ak náhodná ťažba bola ohlásená podľa osobitného predpisu,\n56b) oznámi začatie konania najneskôr do 10 dní od jej ohlásenia. Orgán ochrany prírody súčasne s\noznámením o začatí konania vydá predbežné opatrenie, ktorým náhodnú ťažbu obmedzí, v prípade\nnevyhnutnosti zakáže alebo určí podmienky jej vykonania; predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom,\nkeď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.\n31. Ustanovenie § 14 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. odkazuje pod 56b) na § 23 ods. 7 až 9 zákona\nč. 326/2005 Z. z.\n32. Podľa § 23 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z. z.; obhospodarovateľ lesa je povinný ohlásiť dôvod vzniku\nnáhodnej ťažby do siedmich dní odo dňa, keď zistil, že vznikli dôvody na náhodnú ťažbu, najneskôr však\ndo 30 dní od ich vzniku, orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ak\n\na) odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu\nstarostlivosti o lesný pozemok presiahne 15% zásoby porastu uvedenej v opise porastu [§ 40 ods. 2\npísm. b)] alebo\nb) náhodná ťažba sa má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 hektára.\n33. Podľa § 23 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z.; obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy\nlesného hospodárstva ohlásiť do siedmych dní vznik každej náhodnej ťažby\na) po presiahnutí objemu dreva z náhodnej ťažby odhadnutého podľa odseku 7 písm. a),\nb) ak sa náhodnou ťažbou prekročí výmera podľa odseku 7 písm. b) alebo\nc) v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy alebo projektu starostlivosti o lesný\npozemok do vykonateľnosti rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy.\n34. Podľa § 23 ods. 9 zákona č. 326/2005 Z. z.; náhodnú ťažbu podľa odsekov 7 alebo 8\nobhospodarovateľ lesa ohlasuje písomne alebo prostredníctvom informačného systému lesného\nhospodárstva. Orgán ochrany prírody a krajiny a organizácia ochrany prírody sú o náhodnej ťažbe v\nchránených územiach ohlásenej podľa odsekov 7 alebo 8 informovaní\na) prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva, ak je náhodná ťažba ohlásená\nprostredníctvom tohto systému, alebo\nb) bezodkladne, najneskôr najbližší pracovný deň, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ak je\nnáhodná ťažba ohlásená písomne.\n35. Podľa § 23 ods. 10 prvá a druhá veta zákona č. 326/2005 Z. z.; ak odsek 6 druhá veta alebo §\n25 ods. 2 neustanovujú inak, obhospodarovateľ lesa môže vykonávať náhodnú ťažbu najskôr desať\ndní po doručení ohlásenia podľa odsekov 7 a 8 orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Ak\nobhospodarovateľ lesa ohlási náhodnú ťažbu podľa odseku 9 prostredníctvom informačného systému\nlesného hospodárstva, považuje sa za deň doručenia ohlásenia najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje\npo dni, v ktorom obhospodarovateľ lesa toto ohlásenie urobil.\n36. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.; náhodnú ťažbu, ktorou môže vzniknúť holina 57c)\ns výmerou viac ako 0,3 ha, možno na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, vykonať len na\nzáklade súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo v rozsahu a za podmienok určených\nv rozhodnutí podľa odseku 6. Organizácia ochrany prírody vydá súhlasné stanovisko k náhodnej ťažbe,\nak jej vykonanie nie je v rozpore s predmetom ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho\nochranného pásma, najneskôr do 10 dní od oznámenia náhodnej ťažby,56b) inak predloží orgánu\nochrany prírody podnet na začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo\nurčení podmienok jej vykonania podľa odseku 7.\n37. Podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002; pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci\nmôže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho\nkonania tým, že\nm) koná v rozpore s § 13 ods. 6 a 7, § 14 ods. 6 až 8 alebo § 47 ods. 9 alebo s určením výrubu podľa\n§ 47 ods. 4 písm. g),\n38. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002; pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa tohto\nzákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k\nprotiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania.\n39. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä, že\n(i) - konanie žalobcu popísané v napadnutých rozhodnutiach nemožno podradiť pod skutkovú podstatu\niného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože nekonal\nv rozpore s § 14 ods. 6 až 8,\n(ii) - podmienky pre vykonanie náhodnej ťažby majú byť v § 14 ods. 6 až 8 zákona č. 543/2002 Z.\nz. alebo v § 23 ods. 7 až 9 zákona o lesoch posudzované pre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú\nťažbu samostatne, keďže oba predpisy hovoria o náhodnej ťažbe v jednotnom čísle a pokiaľ by aj prijal\nvýklad inšpekcie, podmienky stanovené v ustanovení § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. by sa mohli\nvzťahovať len na tú konkrétnu náhodnú ťažbu, až ktorou by už reálne došlo k rozšíreniu holiny nad\nzákonom stanovený rozsah,\n\n(iii) - nemožno nikoho postihnúť za náhodné ťažby, pri ktorých sa nevyžadovalo stanovisko alebo\nrozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.,\n(iv) - náhodné ťažby boli v jednotlivých JPRL vykonávané aj pred 01.01.2020, kedy nadobudla účinnosť\npredmetná právna úprava, a dokedy sa stanovisko alebo rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona č.\n543/2002 Z. z. nevyžadovalo, pričom správny orgán do danej skutkovej podstaty zaradil aj tie náhodné\nťažby, pri vykonaní ktorých sa stanovisko ani rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.\nz. nevyžadovalo,\n(v) - napadnuté rozhodnutie a aj prvostupňové rozhodnutie sú zmätočné, nezrozumiteľné a\nnepreskúmateľné z dôvodu, že z rozhodnutí nie je zrejmé, kedy, t. j. vykonaním ktorej náhodnej ťažby,\nmalo dôjsť k rozšíreniu holiny nad rámec limitu stanoveného v ustanovení § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002\nZ. z.\n40. Podstatnou otázkou bolo, či žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho\ndeliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny, teda, či konal v rozpore s § 14\nods. 6 až 8, za čo bol sankcionovaný uložením pokuty vo výške 3.500,- eur.\n41. Z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že na území, na ktorom\nplatí tretí stupeň ochrany, možno vykonať náhodnú ťažbu, ktorou môže vzniknúť holina (s odkazom\nna § 20 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z.) s výmerou viac ako 0,3 ha, len na základe súhlasného\nstanoviska organizácie ochrany prírody (Správa NP Malá Fatra) alebo na základe rozhodnutia orgánu\nochrany prírody (Okresného úradu Žilina), teda v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí podľa\nustanovenia § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.\n42. Konanie v rozpore s ustanovením § 14 ods. 6 až 8 zákona o ochrane prírody krajiny zakladá správny\ndelikt podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny. Objektom správneho deliktu\nuvedeného v § 90 ods. 3 citovaného zákona je ochrana prírody a krajiny.\n43. Správny súd zastáva názor, že činnosťou žalobcu bolo výrazne negatívne zasiahnuté do prírody\na krajiny, ak žalobca vykonával v pravidelných intervaloch ohlasovanú náhodnú ťažbu, teda činnosť,\nktorou v súhrne fakticky vznikla holina s výmerou viac ako 0,3 ha, keď miestnym šetrením inšpekcia\nzistila holinu na ploche minimálne 19 ha. Vzhľadom na to, že následkom takéhoto konania bol vznik\nholiny s výmerou viac ako 0,3 ha, žalobca nebol oprávnený náhodnú ťažbu vykonať bez rozhodnutia\norgánu ochrany prírody podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.\n44. Správny súd nepovažuje za správny výklad ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody\na krajiny žalobcu, pokiaľ zastával názor, že podmienky pre vykonanie náhodnej ťažby v § 14 ods.\n6 až 8 zákona č. 543/2002 Z. z. alebo v § 23 ods. 7 až 9 zákona o lesoch majú byť posudzované\npre každú jednotlivú ohlasovanú náhodnú ťažbu samostatne, keďže oba predpisy hovoria o náhodnej\nťažbe v jednotnom čísle, nakoľko takýto gramatický výklad je v rozpore so sledovaným účelom zákona\no ochrane prírody a krajiny, ktorým je, aby nevznikali holiny s výmerou viac ako 0,3 ha. Preto je\npotrebné odmietnuť účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby do objemovo menších ťažieb realizovaných\nna rozsahovo menších plochách. Ustanovenie § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny nie je\nmožné vykladať izolovane pre jednotlivé JPRL, keďže by nezahŕňalo súvislé holiny vzniknuté naprieč\nviacerými JPRL, čím by stratilo svoj význam a účel. Účelové rozdeľovanie náhodnej ťažby vyplýva\naj z administratívneho spisu, z tabuľkového porovnania údajov z evidencie ťažby dreva, s údajmi\nohlásenými obhospodarovateľom lesa do IS LH. Konanie žalobcu sa síce javí ako súladné so zákonom,\navšak v skutočnosti sleduje cieľ domnelého zachovania výmery holiny menej ako 0,3 ha vzniknutej\nnásledkom takejto „menšej“ ťažby, ktoré však žalobca uskutočňuje opakovane. Tvrdenie žalobcu, že\npodmienky pre vykonanie náhodnej ťažby majú byť posudzované pre každú jednotlivú ohlasovanú\nnáhodnú ťažbu samostatne, teda bez zohľadnenia nadväzujúcich náhodných ťažieb, nie je správne a je\nv rozpore s teleologickým výkladom ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.\n45. Lesohospodársku činnosť v chránených územiach upravuje nielen osobitný predpis, ktorým je zákon\nč. 326/2005 Z. z. o lesoch, ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pričom v zmysle\nustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. je v národných parkoch ochrana prírody nadradená\nnad ostatné činnosti. Zmyslom a účelom ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je vznik\nveľkoplošných holín v národných parkoch, bez súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo\nbez rozhodnutia orgánu ochrany prírody podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., ktoré\n\nmôžu práve vzniknúť rozdelením náhodných ťažieb na ploche menšej ako 0,3 ha do viacerých po sebe\nnasledujúcich fáz, pričom následne môže vzniknúť veľkoplošná holina v chránených územiach, čo určite\nnebolo zmyslom tohto ustanovenia, ako uviedol žalovaný, s čím sa správny súd stotožňuje. Z podkladov\nprvostupňového rozhodnutia, ktorými boli aj údaje z informačného systému lesného hospodárstva, z\nlesnej hospodárskej evidencie, údaje o druhu ťažby dreva, času realizovania náhodnej ťažby, orgány\nverejnej správy vyvodili správny záver o vzniknutej holine nad 0,3 ha predmetnou činnosťou žalobcu,\npričom vykonal náhodnú ťažbu bez rozhodnutia orgánu ochrany prírody v zmysle § 14 ods. 6 zákona\nč. 543/2002 Z. z., teda žalobca vykonával náhodnú ťažbu v rozpore s § 14 ods. 8 citovaného zákona,\nktorá činnosť je protiprávnym konaním, napĺňajúcim znaky skutkovej podstaty predmetného správneho\ndeliktu podľa § 90 ods. 3 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny.\n46. V prípade iného výkladu ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. by toto ustanovenie\nstratilo svoj účel, ktorým je predchádzanie vzniku rozsiahlych holín bez predchádzajúceho posúdenia\nnáhodnej ťažby organizáciou ochrany prírody, nakoľko aj účelovým rozdeľovaním náhodných ťažieb do\nobjemovo a rozsahovo menších ťažieb by sa zmysel a účel ustanovenia § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002\nZ. z. obchádzal. Správne žalovaný poukázal na to, že aj z dôvodovej správy zákona o lesoch (bod 33\ndôvodovej správy, k ustanoveniu § 26 ods. 7 až 10 zákona o lesoch) vyplýva, že sa sprísňuje režim\nhlásenia vzniku náhodnej ťažby na súvislej ploche väčšej ako 0,3 ha (presiahnutie jednorazové alebo\nsumárne), t. j. aj samotný zákon o lesoch pripúšťa vznik súvislej plochy väčšej ako 0,3 hektára sčítaním\nnáhodných ťažieb menších ako 0,3 ha. Rovnako z čl. 5 bod 4 Usmernenia Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky k postupu v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z. pri obmedzení,\nzákaze alebo určení podmienok vykonávania lesohospodárskych činností, vydaného dňa 26. mája 2020,\nvyplýva, že „Stanovisko ŠOP SR podľa § 14 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. sa vyžaduje nielen v prípade,\nak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj v prípade, ak sa\nmá náhodná ťažba vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania\nje vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha.“\n47. Pokiaľ žalobca tvrdil, že si splnil ohlasovaciu povinnosť ohlásiť dôvod vzniku náhodnej ťažby v zmysle\n§ 23 ods. 7 zákona o lesoch a následne k vykonaniu jednotlivých náhodných ťažieb pristúpil vždy až po\nuplynutí zákonnej 10-dňovej lehoty po doručení ohlásenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva,\nsprávny súd konštatuje, že zákon o lesoch neustanovuje „povinnosť“ vykonať náhodnú ťažbu ihneď,\nteda v prvý možný deň – 11-ty deň po doručení ohlásenia, ale v zmysle § 23 ods. 6 umožňuje vykonať\nnáhodnú ťažbu až do šiestich mesiacov.\n48. Zákon o lesoch však upravuje aj to, na akú náhodnú ťažbu sa táto povinnosť na obhospodarovateľa\nlesa nevzťahuje, a to odkazom na zákon o ochrane prírody a krajiny. V prípade, ak orgán ochrany\nprírody vydá rozhodnutie, ktorým obmedzí náhodnú ťažbu, resp. uloží podmienky jej vykonania, sú tieto\npodmienky pre obhospodarovateľa lesa záväzné. V prípade, ak obhospodarovateľ lesa nedisponuje\nsúhlasným stanoviskom k náhodnej ťažbe alebo rozhodnutím podľa § 14 ods. 6 zákona o ochrane\nprírody a krajiny, pričom náhodnou ťažbou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha, tak\nobhospodarovateľovi lesa nevzniká povinnosť vykonať náhodnú ťažbu podľa ustanovenia § 23 ods. 6\nzákona o lesoch, nakoľko priamo z ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva\nobmedzenie alebo zákaz vykonania takejto náhodnej ťažby. Správny súd pritom zdôrazňuje, že v zmysle\nustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. je v národných parkoch ochrana prírody nadradená\nnad ostatné činnosti, vrátane lesohospodárskej.\n49. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by organizácia ochrany prírody vydala súhlasné stanovisko\nk náhodnej ťažbe a súčasne aj podnet na začatie administratívneho konania orgánu ochrany prírody.\nNaopak, vyplýva z neho, že po ohlásení jednotlivých náhodných ťažieb bol zo strany organizácie\nochrany prírody podaný podnet na začatie konania Okresnému úradu v Žiline ako príslušnému orgánu\nochrany prírody, avšak v dôsledku oneskoreného preberania úradných listových zásielok žalobcom, a to\noznámenia o začatí konania a predbežného opatrenia (15-dňová úložná lehota), resp. už spracovaním\nnáhodnej ťažby (11-ty deň po jej ohlásení), teda ešte pred prevzatím listovej zásielky, vyústili tieto\ndo zastavenia správneho konania. Žalobca v zásade využíval nedokonalú právnu úpravu, ktorá mu\numožňovala vyhnúť sa správnym konaniam, čo však nič nemení na fakte, že pristúpiť k realizácii\nnáhodnej ťažby v národnom parku, kde platí tretí stupeň ochrany, pri vykonaní ktorej mohla vzniknúť\nholina viac ako 0,3 ha, mohol len na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo\n\nv rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí podľa odseku 6 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorými\nvšak nedisponoval.\n50. Nejedná sa ani o žalobcom tvrdenú nečinnosť, ak organizácia ochrany prírody v zákonom stanovenej\nlehote vždy po ohlásení náhodnej ťažby dávala podnety orgánu ochrany prírody a tento tiež konal podľa\nzákona, keď po obdržaní podnetu od organizácie ochrany prírody vydal v každom prípade oznámenie\no začatí konania a predbežné opatrenie (§ 14 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny), ktoré ale\nnenadobudli právne účinky, keďže boli zmarené žalobcom využijúc nedokonalosť právnej úpravy. Takéto\nkonanie žalobcu je v rozpore s účelom a cieľmi zákona o ochrane prírody a krajiny, povýšiac záujmy\n- činnosť obhospodarovateľa lesa nad verejný záujem na ochrane prírody, pričom táto je v národných\nparkoch nadradená nad ostatné činnosti. Navyše, ani eventuálna nečinnosť organizácie ochrany prírody\n(správny súd ju ale nezistil), žalobcu nezbavuje zodpovednosti za konanie v rozpore s § 14 ods. 8\nzákona o ochrane prírody a krajiny a nie je ani prípustné, aby sa z nepráva (protiprávneho konania)\ndosiahlo právo. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť, teda o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na\nzavinenie, pričom zákon o ochrane prírody a krajiny neupravuje žiadne liberačné dôvody.\n51. Pokiaľ žalobca namietal, že do skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená\nsankcia, boli zahrnuté aj náhodné ťažby v jednotlivých JPRL vykonávané aj pred 01.01.2020, táto\nžalobná námietka nie je konkrétna a neumožňuje správnemu súdu realizovať súdny prieskum. Takéto\ntvrdenie z administratívneho spisu nevyplýva. Naopak, z evidencie predloženej žalobcom je zrejmé, že\nu jednotlivých JPRL, v rámci jedného mesiaca, sám uviedol aj plochy s výmerou viac ako 0,3 ha.\n52. Pokiaľ žalobca kategoricky nesúhlasil s názorom žalovaného aj inšpekcie, v zmysle ktorého sa\nstanovisko organizácie ochrany prírody, resp. rozhodnutie orgánu ochrany prírody vyžaduje nielen\nv prípade, ak sa náhodná ťažba má vykonať na súvislej ploche s výmerou viac ako 0,3 ha, ale aj\nv prípade, ak sa má vykonať na ploche s výmerou menšou ako 0,3 ha, pričom dôsledkom jej vykonania\nje vznik holiny s výmerou viac ako 0,3 ha a prezentoval vlastné právne závery, správny súd k tomu\nuvádza, že k dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánom\nverejnej správy nesúhlasí, bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor\nnapadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického myslenia. Samotný fakt, že závery,\nna ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho\nnezákonnosť. Z judikatúry súdov vyplýva, že žalobca nemá nárok na rozhodnutie podľa jeho predstáv.\nSprávny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa\n08.03.2017, z ktorého vyplýva, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\nzáruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už\nmnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa\nvšeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania“. Úlohou správneho\nsúdu je primárne posúdiť to, či z konkrétnych dôvodov tvrdených žalobcom (skutkových a právnych),\npre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, sú správne závery žalovaného,\na nie posudzovať správnosť predostretých záverov žalobcu.\n53. Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy oboch stupňov, z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, najmä, že z nich nevyplýva, kedy a či vôbec\ndošlo k naplneniu skutkovej podstaty stíhaného správneho deliktu. Podľa správneho súdu výrok\nrozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dostatočne zrozumiteľne vymedzil skutok, obsahuje\npopis protiprávneho konania žalobcu, spôsob spáchania skutku, a to s uvedením miesta a času jeho\nspáchania, pričom napĺňa požiadavky kladené na výrok rozhodnutia vo veci správneho trestania v\nzmysle judikatúry súdov [(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Asan/2/2016 (R 41/2018)]. Z vykonaného\ndokazovania, z podkladov prvostupňového rozhodnutia, z obsahu pripojeného administratívneho\nspisu vyplýva, že závery orgánu verejnej správy o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu\nprotiprávnym konaním žalobcu sú správne. Žalobca sa jednoznačne pri lesohospodárskej činnosti ako\nobhospodarovateľ lesa vykonaním náhodných ťažieb dopustil protizákonného konania, teda konania v\nrozpore s ustanovením § 14 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré sa sankcionuje v zmysle\n§ 90 ods. 3 písm. m) zákona č. 543/2002 Z. z.. Ani nedokonalosť legislatívy, na ktorú správny súd už\npoukázal vyššie, nemôže predstavovať stav, ktorý by si - bez ďalšieho - vyžadoval aplikáciu zásady in\ndubio mitius (v prospech žalobcu). Totiž nie každá zložka každého verejnoprávneho deliktu musí mať\n\nformálne (rigidné) legálne vymedzenie, aby bolo predmetné protiprávne konanie postihnuteľné orgánmi\nverejnej moci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/22/2022 zo dňa 17.10.2023,\nbod 57).\n54. Je zrejmé, že aj v oblasti správneho trestania platí princíp nullum crimen sine lege-nulla poena sine\nlege (teda žiadny trestný čin a analogicky „správny delikt“ bez zákona), tiež princíp, že trestné právo\nnesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, pričom správny súd zastáva\nnázor, že v tu posudzovanej veci nedošlo k porušeniu týchto princípov. Konanie obhospodarovateľa\nlesa pri ohlásení, vykonaní/spracovaní náhodnej ťažby, jeho povinnosti stanovené vyššie citovanými\nustanoveniami zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné vykladať komplexne\nv rovine materiálnej s primárnym akcentom na účel a záujem, ktorý chráni právna úprava, a nie izolovane,\nvýlučne v rovine formálnej tak, ako to chápe žalobca.\n55. Rozhodovanie o výške pokuty sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného\npráva správneho orgánu), t. j. v rámci zákonom povolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť s\ntým, že v predmetnej veci zákon č. 543/2002 Z. z. v ustanovení § 90 ods. 3 písm. m) za to, že sa\nprávnická osoba dopustí protiprávneho konania tým, že koná v rozpore s § 14 ods. 6 až 8 tohto\nzákona, oprávňuje orgán ochrany prírody uložiť právnickej osobe pokutu do výšky 33.193,91 eur. Po\noboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívneho spisu, správny súd zastáva\nnázor, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta\nbola uložená na dolnej hranici sadzby vo výške 3.500 eur, pričom horná hranica sadzby dosahuje\nvýšku 33.193,91 eur, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil,\nprihliadol na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a\nopakovanie protiprávneho konania v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., zohľadnil\npriťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane žalobcu.\n56. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri určení výšky pokuty správne prihliadol na to, že k spáchaniu\nprotiprávneho konania došlo v chránenom území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, pričom žalobca,\nktorý ako obhospodarovateľ lesa má o tejto skutočnosti vedomosť, nevynaložil značné úsilie, aby\nporušeniu právnej povinnosti zabránil. Za priťažujúcu okolnosť orgán verejnej správy považoval tú\nskutočnosť, že (i) vzhľadom na predmet činnosti žalobcu ako obhospodarovateľa lesa v chránenom\núzemí, možno predpokladať znalosť odbornej problematiky, ako aj právnych predpisov na úseku\nochrany životného prostredia, (ii) činnosť bola vykonaná v území európskeho významu, ktoré sú\nzriaďované v súlade so Smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov\na voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pre dosiahnutie svojich cieľov chráni nielen konkrétne\njedince druhov európskeho významu, ale aj ich biotopy, a pre členské štátny zavádza povinnosť\nvytvoriť ekologickú sústavu osobitných chránených území s názvom NATURA 2000, ktorá umožní\nudržanie biotopov európskeho významu a biotopov druhov európskeho významu, (iii) náhodná ťažba\nbola vykonávaná aj v hniezdnom období, v ktorom mohli byť, vzhľadom k územiu a k charakteru\nvykonávanej činnosti, dotknuté podmienky ochrany chránených druhov, čím došlo k ohrozeniu záujmov\nochrany prírody v chránenom území, (iv) v akom rozsahu bola vykonaná náhodná ťažba a zohľadnil\nveľkosť ňou vzniknutých holín. Za poľahčujúcu okolnosť považoval orgán verejnej správy tú skutočnosť,\nže (i) dôvodom vykonania náhodnej ťažby v danej lokalite bola realizácia opatrení na ochranu lesa\na obranných opatrení pred škodami spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými činiteľmi, (ii),\nv predmetných JPRL organizácia ochrany prírody nepožadovala zákaz vykonania náhodnej ťažby, teda\nza dodržania podmienok, ktoré by orgán ochrany prírody určil v rozhodnutí podľa § 14 ods. 6 zákona\nč. 543/2002 Z. z., by bolo možné náhodnú ťažbu realizovať, (iii) žalobca spolupracoval pri výkone\nštátneho dozoru, (iv) ide o prvé protiprávne konanie účastníka konania na úseku ochrany prírody a\nkrajiny prejednávané pred správnym orgánom. Správny súd zastáva názor, že výška uloženej pokuty je\nprimeraná a plní funkciu výchovnú aj represívnu, zároveň aj preventívnu.\n57. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd námietky žalobcu uplatnené v žalobe vyhodnotil ako\nnedôvodné, keď neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nV rámci súdneho prieskumu správny súd nezistil ani vady v zmysle § 195 SSP. Preto správny súd žalobu\nako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo\nvzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní,\n\npreto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní\núspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné\ndôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie\neventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).\n59. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n59. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním\nkasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\n§ 439 ods. 1 SSP a §\n439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok\n(§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od\ndoručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná\nv listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4e916d1-b887-4ca5-bb7e-d49cd18c3140", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.111.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.111.2017.1"}, {"guid": "fc5bef68-b761-4280-8d66-0bab46c4a744:c4120dfa-951f-4dee-87a4-597cd1c489f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1", "spisova_znacka": "6Asan/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 z 13. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1"}, {"guid": "86ef0c61-3f12-410b-994d-d53f02f33fbf:20ee280a-b059-45d7-af75-86bd1ea08570", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200419.1", "spisova_znacka": "4Stk/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/22/2022 z 17. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5018200419.1"}], "citovane_v": []}