Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/247/2022 5022200599 14. 11. 2024 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200599.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Lucia Gašpieriková, advokátka, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Personálny úrad ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Demänová 393, 031 01 Liptovský Mikuláš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. OdVS-6-14/2022 zo dňa 08.09.2022 a Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 2456 zo dňa 29.03.2021, takto rozhodol: I. Súd žalobu v časti smerujúcej proti Personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 2456 zo dňa 29.03.2021 odmieta. II. Súd žalobu v časti smerujúcej proti Rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-6-14/2022 zo dňa 08.09.2022 zamieta. III. Žalobkyni, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa bola prijatá do služobného pomeru profesionálnej vojačky dňa 1. januára 2005 vo vojenskej hodnosti slobodník. Do vojenskej hodnosti desiatnik bola povýšená 1. apríla 2005. Žalobkyňa podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z.z.“) dňa 01.12.2020 požiadala prostredníctvom veliteľa Práporu logistiky Hlohovec o vymenovanie do stálej štátnej služby. 2. Riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR Personálnym rozkazom č. 2456 z 29.03.2021 (ďalej aj ako „personálny rozkaz o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby“) zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby, dôvodiac tým, že po dôkladnom preskúmaní podkladov dospel k záveru, že vymenovanie žalobkyne do stálej štátnej služby nebolo v záujme služobného úradu. Z odôvodnenia personálneho rozkazu o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby vyplýva, že riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR vzal do úvahy okolnosti, že žalobkyňa zotrvala v hodnosti desiatnik 16 rokov, jej kariérny rast sa v priebehu rokov zastavil. Počas svojej doterajšej vojenskej kariéry vykonávala len úzky okruh funkcií v rámci jedného vojenského útvaru. Žalobkyňa na základe výsledkov v služobných hodnoteniach dosahuje dobré výsledky, ktoré však majú klesajúcu tendenciu, ďalšie ponechanie na doterajšej funkcii
nedáva záruku progresívneho rastu plnenia úloh. Zohľadnil aj to, že žalobkyňa nespĺňa požiadavky na vojenskú hodnosť a odborné požiadavky na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou čatár, veliteľ práporu nemá so žalobkyňou zámer na ustanovenie do funkcie s vyššou plánovanou vojenskou hodnosťou a jej ponechanie v Ozbrojených silách Slovenskej republiky nedáva záruku na jej perspektívny kariérny rast. 3. Správny orgán prvého stupňa – riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky Personálnym rozkazom č. 4840 z 23.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. ako vedúci služobného úradu podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. žalobkyňu ako skladníčku-špecialistku/1. družstvo skadovania/1. čata zásob /Rota zásob/53. prápor poľných služieb/Brigáda bojového zabezpečenia/Pozemné sily/ Ozbrojené sily SR/miesto výkonu štátnej služby 53. prápor poľných služieb Hlohovec prepustil zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v dočasnej štátnej službe, pretože dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a nebola vymenovaná do stálej štátnej služby s tým, že služobný pomer sa skončí dňa 31.12.2022. V zálohe je pripravená vykonávať funkciu staršia skladníčka, vojenská odbornosť L10-logistika, špecializácia 760-odborníčka na zabezpečenie proviantným materiálom. V odôvodnení rozhodnutia po citácii čl. 1 ods. 1 a čl. 5 služobného predpisu hlavného služobného úradu č. 98/2015 o ustanovení služobných úradov, o ustanovení rozsahu pôsobnosti vedúcich služobných úradov a o ustanovení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov, § 29 ods. 1, § 83 ods. 1 písm. h), § 91 ods. 1 písm. c), § 92 ods. 3, § 94 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 5, § 95 ods. 5, § 222 ods. 4 písm. a) § 235i ods. 5 zákona č. 281/2015 Z.z. poukázal na zistenie z návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru vypracovaného veliteľom Práporom logistiky Hlohovec dňa 23.04.2019 (od 01.11.2021 zmena názvu útvaru na 53. Prápor poľných služieb Hlohovec), z ktorého plynie, že na základe doručeného Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2456 zo dňa 29.03.2021 bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o vymenovanie do stálej štátnej služby a nebola vymenovaná do stálej štátnej služby. Na základe uvedeného veliteľ navrhol žalobkyni dňom 30.09.2019 skončiť štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobkyňa bola s návrhom na prepustenie zo služobného úradu oboznámená dňa 23.04.2021 a o skutočnosti začatia konania o prepustení oboznámená dňa 03.05.2021. Konanie o prepustení profesionálnej vojačky bolo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky z dôvodu ochorenia COVID spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 a podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z.z. prerušené od 27.04.2021, v súlade s § 235i ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. do 30.03.2022. O pokračovaní konania o prepustení bola žalobkyňa oboznámená dňa 19.05.2022 registratúrnym záznamom č. PÚ-EL184/11-201-5/2021OddSŠS zo dňa 12.05.2022. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobkyňa sa od účinnosti zákona č. 281/2015 Z.z., t. j. od 01.01.2016 považuje za profesionálnu vojačku v dočasnej štátnej službe vo vojenskej hodnosti desiatnička podľa § 222 ods. 4 písm. a) zákona č. 281/2015 Z.z., maximálnu dobu štátnej služby (17 rokov) podľa prílohy č. 1 uvedeného zákona dosiahne 30.09.2021, a pretože na základe dôvodov uvedených v Personálnom rozkaze riaditeľa Personálneho úradu č. 2456 z 29.03.2021 v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. nebola do stálej štátnej služby vymenovaná, jej služobný pomer trval do dosiahnutia maximálnej doby štátnej služby, t. j. do dňa 30.09.2021 4. O odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OdVS-6-14/2022 zo dňa 08.09.2022, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný konštatoval, že z podkladových materiálov je nesporné, že žalobkyňa sa od účinnosti zákona (01.01.2026) považuje za profesionálnu vojačku v dočasnej štátnej službe vo vojenskej hodnosti desiatnička podľa § 222 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z., maximálnu dobu štátnej služby (17 rokov) dosiahla dňa 30.09.2021, riaditeľ Personálneho úradu Personálnym rozkazom č. 2456 z 29.03.2021 zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby s odôvodnením, že takéto personálne opatrenie (vymenovanie do stálej štátnej služby, pozn. súdu) nie je v záujme OS SR, pričom poukázal na to, že na vymenovanie nemá odvolateľka právny nárok. Žalovaný neakceptoval odvolaciu námietku odvolateľky, že prvostupňové rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je nezákonné, v rozpore so zisteným skutočným stavom vecí a porušujúcim zásadu diskriminácie, keďže toto tvrdenie odvolateľky vychádza výlučne z jej domnienok a tvrdenia ničím nepreukazuje. Na základe uvedených skutočností a s poukázaním na obligatórny charakter § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. žalovaný skonštatoval, že v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť k argumentom odvolateľky uvedeným v jej odvolaní.
Konanie pred správnym súdom 5. Žalobkyňa sa podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 14.11.2022 domáhala, aby súd rozsudkom zrušil rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4 840 z 23. mája 2022 ako aj Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 z 29. marca 2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k Personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 z 29. marca 2021 (ďalej aj ako „skôr vydané rozhodnutie“) konštatovala skutočnosť, že voči nemu nebolo možné podať riadny opravný prostriedok, ani ho podrobiť súdnemu prieskumu, pre následne vydané rozhodnutia bolo záväzne. Riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR označila ako ďalšieho účastníka konania. Žalobkyňa uviedla, že dňa 13.06.2022 udelila plnomocenstvo právnej zástupkyni na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu a konanie o ňom. Dňa 28.07.2022 bola žalobkyňa, cestou právnej zástupkyne, informovaná z Generálneho štátu ozbrojených síl SR, podaním zo dňa 20.7.2022 o tom, že Riaditeľ personálneho úradu SR odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel, začalo teda odvolacie konanie, v rámci ktorého môže do tam uvedenej lehoty zaslať ďalšie prípadné pripomienky či návrhy s odvolaním súvisiace. Odvolací orgán teda evidoval právne zastúpenie žalobkyne advokátkou. Žalobkyňa absolvovala služobnú cestu do Bratislavy dňa 30.08.2022, kde až na mieste samom, sa dozvedela, že ide o riešenie jej záležitosti v súvislosti s podaným odvolaním voči Personálnemu rozkazu, a že účelom služobnej cesty – hlásenia, je zabezpečenie podkladov vo veci odvolacieho konania. Z predmetného hlásenia je spísaný „Záznam druhostupňového správneho orgánu vo veci odvolacieho konania A. A. B.“ zo dňa 30.08.2022 č. OdVS-6-14/2022 (ďalej len „Záznam“). Žalobkyňa uviedla, že z predmetného Záznamu vyplýva, že bola na stretnutí konfrontovaná s otázkami hlavného poddôstojníka OS SR štábneho nadrotmajstra D. E., o.i. i v súvislosti s užívaním alkoholu. Žalobkyňa uviedla, že priebeh procesného úkonu spisoval žalovaný, nebola si vedomá toho, či jeho obsah môže namietať, akým spôsobom, práve preto si zvolila právnu pomoc v podobe advokátky, ktorá prítomná nebola, keďže o procesnom úkone nevedela. Cíti sa ukrátená na svojich právach na právnu pomoc. Žalobkyňa uviedla, že nepravdivé a ničím nepodložené obvinenia v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu jej boli ústne prezentované už v čase, kedy sa rozhodovalo o jej žiadosti o vymenovanie do stálej služby a domnieva sa, že sú „dôvodom“, pre ktorý jej bola jej žiadosť o vymenovanie do stálej služby zamietnutá, hoci ide i o nepravdivé obvinenia a pre ktorý dôvod bola zo služobného úradu v konečnom dôsledku i prepustená. Žalobkyňa zdôraznila, že ani raz počas plnenia si svojich služobných úloh neužívala alkohol a ani nebola pod jeho vplyvom. Poukázala na nelogickosť odôvodnenia skôr vydaného rozhodnutia (ale aj Personálneho rozkazu) a rozpornosť so zadováženými podkladmi, ktoré svedčia v prospech žalobkyne a odôvodňujú jej prijatie do stálej služby, nie zamietnutie jej žiadosti. Ide napríklad o odporúčanie garanta vojenskej odbornosti L10 (logistika) alebo odporúčanie veliteľa Práporu logistiky Hlohovec, ktorý uviedol, že žalobkyňa je pripravená na výkon zastávanej funkcie, že pri plnení úloh roty zásob je menovaná určovaná do rôznych pozícií či už počas cvičení, alebo mierového života - tieto úlohy si plní na dostatočnej úrovni. Fyzická pripravenosť žalobkyne je na dostatočnej úrovni. Riaditeľ personálneho úradu OS SR zhodnotil, e vymenovacie žalobkyne do stálej štátnej služby nebude v záujme služobného úradu, a to pre „klesajúcu tendenciu“ a kariérne zastavenie jej rastu, čo však nekorešponduje s podkladmi. Žalobkyňa sa preto domnieva, že dôvodom neprijatia do stálej štátnej služby sú neoficiálne, nepravdivé obvinenia v súvislosti s užívaním alkoholu. Opomenutím odvolacieho orgánu predvolať na ústne jednanie/procesný úkon na deň 30.08.2022 aj právnu zástupkyňu žalobkyne, v rámci odvolacieho konania, pomenovanom ako „hlásenia u hlavného poddôstojníka OS SR štábneho nadrotmajstra D. E. za účelom zabezpečenia podkladov vo veci odvolacieho konania, došlo k porušeniu najmä § 17, § 21, § 32, 33 (klásť otázky), primerane i § 34 ods. 2, § 35 a iné zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Namietala, že napadnuté rozhodnutia ako aj skôr vydané rozhodnutie sú v rozpore s § 46, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 91 ods. 2, § 91 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z., výrok rozhodnutí nekorešponduje s odôvodnením, pretože neobsahujú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie vo veci samej, sú preto nezákonné, arbitrárne, nepreskúmateľné, vnútorne protirečivé, nelogické, správny orgán sa v nich nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne. Nie je zrejmé, prečo sa Riaditeľ personálneho úradu OS SR odchýlil od názoru veliteľa a garanta, z čoho vychádzal, keď dospel k záveru, že jej vymenovanie do stálej štátnej služby, nie je v záujme služobného úradu. Rovnako nie je zrejmé, z čoho vychádzal, keď hodnotil, že napriek tomu, že v služobných hodnoteniach dosahujem dobré výsledky, tieto majú klesajúcu tendenciu. Uvedené je založené na domnienke, nie skutočnom zisťovaní skutkového stavu
veci tak, ako to má na mysli §91 ods. 2 zákona. Namietala, že skutočnosť, že počas jej profesionálnej kariéry nedošlo k očakávanému kariérnemu rastu, nie je samo o sebe zákonnou podmienkou pre prijatie do stálej služby, a nie je to ani nevyhnutné v rámci vykonávania funkcie „skladník – špecialista“ (t.j. aj s vojenskou hodnosťou desiatnik/desiatnička sú do stálej štátnej služby prijímaní profesionálni vojaci, rovnako do funkcii skladníčky- špecialistky), a taktiež nie je podmienkou dosahovanie vojenských povýšení a hodností, teda kariérny rast. Poukázala i na § 41 ods. 4 zákona 281/2015 Z.z., podľa ktorého veliteľ a garant vojenskej odbornosti vytvárajú pre plánovanie služobnej kariéry profesionálneho vojaka personálny zámer, a teda i pokiaľ žalobkyňa kariérne nepostupovala vyššie, táto skutočnosť nezávisí výlučne od nej samotnej. Žalobkyňa namietala, že správne konanie - konanie o jej prepustení zo služobného pomeru bolo vykonané bez náležitého preverenia skutkového stavu veci a závažného porušenia jej práv ako účastníka konania uvedených v ust. najmä § 3 ods. 2 a § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., keď žalovaný ako správny orgán príslušný na konanie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie odvolacieho rozhodnutia nezistil vo veci skutkový stav a v neposlednom rade i nekonal v súčinnosti s účastníkom konania, žalobkyňou, nakoľko opomenul predvolať splnomocnenú zástupkyňu na procesný úkon, čím je druhostupňové rozhodnutie vydané v rozpore so zákonmi, s ustanoveniami tak hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi. Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutia ako aj skôr vydané rozhodnutie nie sú náležite odôvodnené. Povinnosť súdu (ako aj orgánu verejnej správy) je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.03.2023 vo vzťahu k žalobnej námietke smerujúcej proti personálnemu rozkazu o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby poukázal na ust. § 7 písm. h) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha v prvom rade preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu o zamietnutí jej žiadosti vo veci vymenovania do stálej štátnej služby. Ustanovenie § 27 ods. 1 SSP upravuje problematiku preskúmavania zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, pod ktorú žalobkyňa nesprávne podriadila v rámci predmetného súdneho prieskumu žalobnú námietku vo vzťahu k personálnemu rozkazu o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby. Personálny rozkaz, ktorým príslušný služobný úrad rozhoduje podľa § 29 zákona č. 281/2015 Z.z. o žiadosti profesionálneho vojaka vo veci vymenovania z dočasnej štátnej služby do stálej štátnej služby patrí s odkazom na § 91 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. medzi personálne rozkazy upravujúce právne vzťahy profesionálneho vojaka súvisiace so „zmenami“ jeho štátnej služby. Proti uvedenému typu personálneho rozkazu sa však nemožno ani odvolať a taktiež je vylúčený zo správneho súdneho prieskumu, a to osobitným zákonom, t. j. podľa § 91 ods. 9 a 10 zákona č. 281/2015 Z.z. Žalovaný mal za to, že súdny prieskum personálneho rozkazu o zamietnutí žiadosti žalobkyne vo veci vymenovania do stálej štátnej služby nie je možné realizovať, keďže zásadnou okolnosťou v predmetnom konaní je absencia právomoci správneho súdu daný typ personálneho rozkazu preskúmavať v zmysle § 7 písm. h) SSP. Uvedený právny názor opieral žalovaný o odôvodnenie právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/177/2019 z 20. apríla 2021, v ktorom bolo konštatované, že „Z citovaného ust. § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. plynie, že rozhodnutie v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiace so zmenami v štátnej službe (okrem iného) podľa citovaného ust. § 29 ods. 1 až 5 zákona č. 281/2015 Z.z. je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu. Z uvedeného dôvodu neprináleží právomoci správneho súdu preskúmavať zákonnosť Personálneho rozkazu zo dňa 19.03.2019, a teda ani vyhodnocovať zákonnosť dôvodov v ňom obsiahnutých.(...) Ust. § 27 SSP je potrebné vykladať v kontexte s ust. § 7 SSP definujúcim tzv. dôvody neprípustnosti správnej žaloby. Pod prekážkou „samostatnej nepreskúmateľnosti“ nemôžu byť považované prípady obsiahnuté v ust. § 7 SSP. V opačnom prípade by sa totiž prieskum v rámci správneho súdnictva rozšíril pri skôr vydanom rozhodnutí alebo opatrení aj na veci, ktoré do jeho okruhu obsahu nepatria.“ Žalovaný poukázal na fakultatívny charakter ust. § 29 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. Žalobkyňa nemala právny nárok na vymenovanie do stálej štátnej služby. Služobný úrad má „možnosť“ nie „povinnosť“ pri súčasnom splnení zákonom požadovaných podmienok vyhovieť žiadostiam profesionálnych vojakov o vymenovanie do stálej štátnej služby. V prípade žalobkyne príslušný služobný úrad dôkladne preskúmal
predložené materiály, svoje rozhodnutie následne dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnil tak, že žalobkyni náležite ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v konečnom dôsledku dospel k záveru o zamietnutí jej žiadosti. Ohľadom žalobných námietok týkajúcich sa zákonnosti prepustenia žalobkyne, konkrétne vo vzťahu k námietke, že konanie o jej prepustení zo služobného pomeru bolo vykonané bez náležitého preverenia skutkového stavu veci, žalovaný uviedol, že bolo preukázané naplnenie kumulatívnych podmienok podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z.: 1) Žalobkyňa dosiahla maximálnu dobu štátnej služby 30. septembra 2021, 2) Žalobkyňa nebola vymenovaná do stálej štátnej služby, ktorá skutočnosť zakladala obligatórny dôvod na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru profesionálnej vojačky. Konajúci prvostupňový správny orgán ani odvolací orgán nemali žiadnu možnosť odkloniť sa od daného zákonného dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v tom smere, že by ešte v rámci správnej úvahy hodnotili dôvody zamietnutia jej žiadosti, resp. ostatné žalobkyňou uvádzané skutočnosti. K námietkam týkajúcim sa absolvovaného hlásenia žalobkyne dňa 30. augusta 2022 žalovaný s odkazom na samotné odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní uviedol, že žalovaný nepostavil svoje rozhodnutie o odvolaní na skutočnostiach, ktoré boli predmetom hlásenia z 30. augusta 2022, ani sa v ňom neodvoláva na zistenia, ktoré z neho vyplynuli. V danom čase bola žalobkyňa ešte stále v služobnom pomere profesionálnej vojačky a realizácia „hlásení“ bola aj v minulosti bežnou praxou v súvislosti s rôznymi aspektami jej štátnej služby. Mal za to, že zo strany žalovaného nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení procesných predpisov, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať ako následok nezákonnosť rozhodnutia o odvolaní. Bez ohľadu na uskutočnenie daného hlásenia z 30. augusta 2022 a bez ohľadu na jeho obsah, mal žalovaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci za preukázané naplnenie kumulatívnych podmienok podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. V súvislosti s námietkami ohľadom hlásenia z 30. augusta 2022 žalovaný citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 7. júna 2016, v ktorom súd vyslovil premisu, že „(...) judikatúra ustaľuje, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka,“ nakoľko tiež „formálne zapakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“ (R 103/2011). Navrhol, aby súd žalobu v časti smerujúcej proti Personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 z 29. marca 2021 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP ako neprípustnú odmietol a v časti smerujúcej proti Rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4 840 z 23. mája 2022 podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 7. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.04.2023 trvala na tom, že Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2456 z 29.03.2021 je v zmysle § 27 ods. 1 SSP preskúmateľný súdom. V zmysle právnej literatúry je možné vo všeobecnosti uviesť, že ide o také rozhodnutia, ktoré sú podkladom napádaného rozhodnutia či opatrenia, z neho vychádzajú, pričom ide o podklad záväzný, t.j. správny orgán sa od neho nemôže odchýliť a vyriešiť danú otázku inak. Poukázala na písomné vyjadrenie samotného žalovaného k žalobe, ktorý uviedol, že ,,konajúci prvostupňový správny orgán ani odvolací orgán nemali žiadnu možnosť odkloniť sa od daného zákonného dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v tom smere, že by ešte v rámci správnej úvahy hodnotili dôvody zamietnutia jej žiadosti, resp. ostatné žalobkyňou uvádzané skutočnosti“. Možnosť prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia má totiž zabrániť vzniku takej procesnej situácie, pri ktorej by správny súd ako nezákonné zrušil rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní vo veci samej, hoci sa tento orgán nemohol odkloniť pri riešení rozhodnej otázky od jej posúdenia skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. To ďalej by znamenalo jednak to, že žalovaný nemohol nastúpenie nezákonnosti svojím rozhodnutím ovplyvniť, a súčasne po vrátení veci na ďalšie konanie po zrušujúcom rozhodnutí správneho súdu by bol žalovaný v podstate opäť donútený rozhodnúť rovnako, a to z dôvodu viazanosti skôr vydaným rozhodnutím alebo opatrením. Zákon v § 7 písm. h) SSP ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú vyňaté tie správne akty, o ktorých tak ustanovujú osobitné zákony. Zákon ďalej vymenováva, o aké akty môže ísť, pričom medzi nimi sú aj personálne rozkazy. Napriek takémuto vyňatiu sa však odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 odsek 2 Ústavy SR vždy budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (napríklad nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 50/01 z 08.11.2001, sp. zn. I. ÚS 52/02 z 28.05.2003.) Základné právo žalobkyne, ktoré bolo postupom žalovaného a ďalšieho
účastníka porušené, je zakotvené v článku č. 36 písm. b) Ústavy SR, teda právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskrimináciu v zamestnaní, ktoré je potrebné chápať širšie ako len právo zamestnancov pracovnom pomere. V súvislosti s diskrimináciou v zamestnaní žalobkyňa uviedla, že má vedomosť, že napríklad profesionálny vojak (A. F. G.) bol v porovnateľnej situácii, teda mal rovnakú vojenskú hodnosť, a jeho žiadosti o vymenovanie do stálej služby bolo vyhovené. Žalobkyňa navrhla, aby žalovaný predložil administratívny spis A. F. G. za účelom preukázania, že samotné zotrvanie v určitej vojenskej hodnosti nie je prekážkou k vymenovaniu do stálej služby. Rovnako tak A. F. H., či I. D. G., s ktorou žalobkyňa nastupovala k ozbrojeným silám, avšak táto sa nemala zúčastňovať výcvikov, cvičení, neslúžiť 24 hod. služby a pritom kariérne postupovať, a teda nie je zrejmé, z akých dôvodov, a z akých žalobkyňa nie, keď táto naopak sa predmetných výcvikov či cvičení zúčastňovala. Navrhla taktiež pripojiť administratívne spisy A. F. H. a I. D. G.. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/177/2019 zo dňa 20.04.2021, na ktoré žalovaný vo svojej argumentácii odkazuje, uviedla, že dané rozhodnutie nie je pre danú vec výlučne smerodajné, pretože v danej prejednávanej veci žalobca v rozsudočnom návrhu neurčil výslovný návrh na zrušenie daného rozkazu. Dané rozhodnutie je v rozpore už skôr uvedenými ústavnými nálezmi, a je ojedinelým rozhodnutím. V rozhodovacej praxi súdov je množstvo rozhodnutí, ktoré neodmietli preskúmať uvedený typ administratívneho aktu správneho orgánu (pozn. súdu: neboli uvedené žiadne iné rozhodnutia). Nesúhlasila s tým, že predmetom hlásenia dňa 30.08.2022 boli skutočnosti, ktoré neboli podkladom pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne, a taktiež nie je pravdou, že by išlo o bežnú prax v súvislosti s plnením štátnej služby žalobkyne. Pokiaľ takéto hlásenie (na ktorom nebola prítomná právna zástupkyňa žalobkyne) nemohlo ovplyvniť výsledok odvolacieho konania, nie je zrejmé, z akého dôvodu vôbec bolo realizované, pretože ak odvolacie konanie v jej veci č.k. OdVS-6-14/2022 nebolo možné ukončiť inak, ako tým, že dôjde k potvrdeniu Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4840 z 23.05.2022, s čím nesúhlasila, uplatnenie zákonného práva podať riadny opravný prostriedok, je z tohto pohľadu čisto formálne. Žalobkyňa mala za to, že aj v odvolacom konaní bolo možné zvrátiť jej prepustenie zo služobného pomeru a vyhovieť jej žiadosti o vymenovanie do stálej služby, a preto i neúčasť právneho zástupcu na hlásení v rámci odvolacieho konania, o priebehu ktorého je i zápisnica (nie o bežnom postupe v rámci plnenia služobných úloh), nie je možné bagatelizovať na úroveň „menej závažného porušenia, ktoré nemá za následok ovplyvnenie výsledku/rozhodnutia vo veci samej“. Žalobkyňa argumentovala, že všeobecne teda platí, že obsah administratívneho spisu je podkladom na rozhodnutie správneho orgánu. Žalobkyňa má vedomosť, že pôvodne bol do súdneho konania omylom doručený iný administratívny spis, ktorý však bol žalovanému na jeho žiadosť vrátený, bez toho, aby žalobkyňa bola s takto doručenými listinami oboznámená. Uvedený postup sa bez ďalších, doposiaľ žalobkyni neozrejmených okolností, môže javiť ako nezákonné manipulovanie so súdnym spisom, čo môže narúšať princíp rovnosti strán v súdnom konaní a princíp rovnosť zbraní. Nepoznaním obsahu listín (vráteného administ. spisu), ktoré boli súčasťou súdneho spisu a sú už vrátené, je žalobkyňa v nevýhodnejšom postavení oproti žalovanému, ktorého preskúmania rozhodnutí na podklade práve jeho administratívneho spisu, sa v tomto konaní domáha. Žalobkyňa nevie, či žalovaný nedisponuje podľa uvedeného správania viacerými originálmi administratívneho spisu, a teda nie je zrejmé, ktorý administratívny spis je ten, ktorý bol podkladom pre jej prepustenie zo služobného pomeru. Bez poznania administratívneho spisu nie je možné preskúmať namietané rozhodnutia a teda verifikovať, či sa správny orgán nevychýlil zo zákonných hraníc či medzí. Navyše z predloženého administratívneho spisu, ktorý predkladal žalovaný v poradí druhýkrát, vyplýva, že tento odkazuje na listiny a skutočnosti, ktoré však jeho súčasťou nie sú. Nie je zrejmé, z akého dôvodu administratívny spis ako osobný spis žalobkyne vojačky neobsahuje celkové jej zhodnotenie v služobnom pomere, ale jeho obsahom je len konanie o prepustení. Žalobkyňa tvrdí, že bez obsahu všetkých relevantných listín, ku ktorým patrí i každoročné osobné hodnotenie, absolvované kurzy atď, nemôže ani súd verifikovať záver o tom, že prijatie žalobkyne do stálej štátnej služby, nie je vhodné. Podľa žalobkyne skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise skôr odôvodňujú opačný postup, a teda vyhovenie jej žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, a nie jej zamietnutie, pretože aj v listinách uvádzané zmienky o podozrení či dojme o užívaní alkoholu, sú len v rovine podozrenia, bez preukázania tejto skutočnosti. Poukázala aj na čl. 42- Osobnú kartu, kde pod bodom 42 sú obsiahnuté kurzy, oprávnenia, osvedčenia, certifikáty, ktoré žalobkyňa nadobudla, i na udelenie odznaku, čestného odznaku ministra vnútra SR č. 356/26.11.2020. Poukázala tiež na Zhodnotenie dočasnej štátnej služby, ktoré je súčasťou administratívneho spisu (bez označenia čísla listu), kde hodnotiteľ- veliteľ práporu. G. J. I. K. odporučil vymenovanie do stálej štátnej služby a uviedol: jedná sa o profesionálneho vojaka,
ktorý je pripravený na výkon zastávanej funkcie. Menovaná je zaradená v deklarovanej jednotke roty zásob E 1501. Pri plnení úloh roty zásob je menovaná určovaná do rôznych pozícií, či už počas cvičení alebo mierového života. Tieto úlohy si plní na dostatočnej úrovni. Fyzická pripravenosť menované je na dostatočnej úrovni. V rokoch 2012 až 2013 bola menovaná zaradená do neplatenej zálohy z dôvodu poskytovania rodičovskej dovolenky, má záujem o vymenovanie do stálej služby v OS SR. K uvedeného sa so svojim odporúčaním pripojil aj náčelník služby G. J. D. Nápoký-garant VO L10. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že hodnotiteľ G. J. K. požiadal dňa 02.12.2020 o vymenovanie žalobkyne do stálej štátnej služby, čo malo byť prílohou podania (uvedené nie je súčasťou spisu, žiadame o doplnenie zo strany žalovaného). V súdnom konaní navrhla vypočuť G. J. I. K. a G. J. D. L.. V závere repliky žalobkyňa rozvádzala domnienku, že skutočným dôvodom pre jej prepustenie zo služobného pomeru boli neodôvodnené podozrenia na problém s požívaním alkoholických nápojov, ktoré popiera, nikdy s ňou neboli prejednávané, zdôraznila, že ani raz počas svojho pôsobenia nenastúpila v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. 8. Žalovaný v duplike zo dňa 15.05.2023 k argumentácii ohľadom prípustnosti správneho súdneho prieskumu Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2456 z 29.03.2021 s ohľadom na generálnu klauzulu v Ústave SR uviedol, že článok 46 Ústavy SR priznáva základné práva v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Všetkých základných práv a slobôd, ktoré sa priznávajú podľa čl. 46 Ústavy SR, sa možno domáhať iba v medziach zákonov, ktoré vykonávajú jeho ustanovenia. V danom prípade týmto osobitným predpisom je zákon č. 281/2015 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, ktorý v § 91 ods. 9 a 10 uvádza, že proti personálnemu rozkazu podľa ods. 1 písm. a), b) a d) sa nemožno odvolať a nie je preskúmateľný súdom. Ak osobitný predpis vylučuje preskúmanie určitého rozhodnutia alebo opatrenia, ide o zákonom tolerovanú výnimku zo zásady generálnej klauzuly preskúmania takéhoto rozhodnutia. personálny rozkaz o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby nespadá pod zákonné podmienky rozhodnutia orgánu verejnej správy spôsobilého byť predmetom správneho súdneho prieskumu v zmysle SSP. Neprípustnosť je spájaná s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu. Nedostatok podmienky nie je odstrániteľný, a preto zastával stanovisko, že správny súd žalobu v danej časti musí odmietnuť. Mal za to, že v prípade žalobkyne v danej situácii nedošlo ani k porušeniu základného práva a slobody podľa čl. 36 písm. b) Ústavy SR. V súvislosti s čl. 36 písm. b) Ústavy SR odkázal aj na právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 150/03-41 z 27. augusta 2003, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že „Ochrana proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania... neznamená nemennosť takého zamestnaneckého alebo obdobného právneho pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s ústavnými a zákonnými limitmi na takýto postup zamestnávateľa. Takéto garancie z obsahu tohto základného práva nemožno vyvodiť a tieto záruky by boli aj proti zmyslu tohto základného práva.“ Žalobkyňou uplatnené právo vo veci vymenovania do stálej štátnej služby malo vo svojej podstate fakultatívny charakter a žalobkyňa nemala právny nárok na vymenovanie do stálej štátnej služby, pričom kompetentný správny orgán zároveň v rámci rozhodovania o žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 281/2015 Z.z. Z ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. vyplýva, že sa jedná o takzvanú „dvojitú“ správnu úvahu, keď správny orgán (služobný úrad) najprv posúdi, či je v záujme služobného úradu ďalšie zotrvanie profesionálneho vojaka v štátnej službe, a následne môže, ale nemusí vymenovať profesionálneho vojaka do stálej štátnej služby. To znamená, že aj keď služobný úrad skonštatuje, že je v jeho záujme vymenovať profesionálneho vojaka do stálej štátnej služby, je na jeho správnej úvahe, či tak urobí alebo nie. V nadväznosti na tvrdenia žalobkyne vo veci „podozrenia pre nerovnaké zaobchádzanie s vojakmi v útvare“ mál za to, že vo vzťahu k posúdeniu predmetných argumentov žalobkyne v rámci tohto súdneho prieskumu nie je daná právomoc konajúceho správneho súdu, žalobkyňou naznačené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, by mohlo byť prejednané iba v rámci civilného súdnictva. Žalovaný si však nie je vedomý diskriminačného konania voči žalobkyni, a takúto vedomosť v naznačenom smere nemá ani o možnom správaní v rozpore so zákonom zo strany prvostupňového správneho orgánu, resp. ďalšieho účastníka. Pre úplnosť k tejto problematike záverom dodal, že ostatné prípady, na ktoré žalobkyňa poukazuje, sa netýkajú preskúmavaných rozhodnutí v tejto právnej veci, a z hľadiska preskúmania zákonnosti sú právne irelevantné. K námietke žalobkyne týkajúcej sa údajnej „nezákonnej manipulácie so súdnym spisom“ uviedol, že registratúrnym záznamom sekcie legislatívy a práva Ministerstva obrany SR (ďalej len „sekcia“) č. SELP-EDPV-516-7/2023 z 9. marca 2023 boli do predmetného súdneho konania predložené ako prílohy originál administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu č. PÚ-EL184/11-201/2021-
OddSŠS, originál administratívneho spisu druhostupňového správneho orgánu č. OdVS-6-14/2022, originál Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 z 29. marca 2021 s prílohami, originál Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4 840 z 23. mája 2022 spolu s prílohami, a nedopatrením aj originál spisového materiálu sekcie č. SELPEDPV-516/2023, ktorá je podľa organizačného poriadku Ministerstva obrany SR v predmetnej veci oprávnená konať za žalovaného a ďalšieho účastníka. Predmetný spisový materiál sekcie bol do konania zaslaný omylom v dôsledku chyby na strane administratívnej pracovníčky sekcie. Uvedený spisový materiál zástupcu žalovaného bol sekcii následne na žiadosť vrátený, a preto akékoľvek námietky vo vzťahu k nekompletnosti administratívnych spisov týkajúcich sa veci samej považoval za účelové. Žalovaný trval na tom, že svoju zákonnú povinnosť si v zmysle § 105 ods. 1 písm. c) SSP splnil v celom rozsahu. 9. Na pojednávaní dňa 14.11.2024 právna zástupkyňa žalobkyne ako aj poverená zamestnankyňa Ministerstva obrany Slovenskej republiky poukázali na písomné vyjadrenia. Právny rámec 10. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 13. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 14. Podľa § 15 ods. 3 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 14.09.2021 (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z.z.“) dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby a ktorá trvá do uplynutia maximálnej doby štátnej služby. 15. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. stála štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do stálej štátnej služby a ktorá trvá do dosiahnutia vekovej hranice, ak tento zákon v § 32 neustanovuje inak 16. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú uvedené v prílohe č. 1. 17. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. je maximálna doba štátnej služby pre vojenskú hodnosť desiatnik 17 rokov. 18. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby a na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby, ak a) profesionálny vojak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby a b) je to v záujme služobného úradu.
19. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. žiadosť podľa odseku 1 písm. a) profesionálny vojak predkladá služobnému úradu najskôr 12 mesiacov a najneskôr 9 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby; služobný úrad o žiadosti rozhodne najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby. 20. Podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby. 21. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz sa vydáva a) pri prijatí občana do štátnej služby podľa § 22 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. b), § 29 ods. 7, § 30 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 43 ods. 1, § 50 a § 63 ods. 1, b) v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiacich so zmenami v štátnej službe podľa § 24, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 29 ods. 1 až 5, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 32 ods. 2 až 5, § 36 ods. 2, § 37 ods. 4, § 43 ods. 2, § 45, 46, 47, 48, § 51 ods. 1, § 63 ods. 2, § 64, § 65 ods. 1 a 2, § 65a, § 67, § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a 4, § 71, § 73 ods. 1 až 4, § 74, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 až 3 a 6 až 11, § 77 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2, § 80 ods. 1 a 2, § 81, § 115 ods. 1 a § 227 ods. 3, c) pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4, d) v prípadoch podľa § 193 a 194. 22. Podľa § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom. 23. Podľa § 94 ods. 1 písm. d) zákona č. 281/2015 Z.z. o prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m) počas štvrtého mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru. 24. Podľa § 94 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z.z. ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m), lehota na prepustenie je tri kalendárne mesiace. Lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 25. Podľa § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. ak personálny rozkaz o prepustení vydal vedúci služobného úradu ministerstva, náčelník generálneho štábu, náčelník vojenskej kancelárie prezidenta, riaditeľ Vojenského spravodajstva, riaditeľ Vojenskej polície alebo rektor vojenskej vysokej školy, odvolacím orgánom proti tomuto personálnemu rozkazu je minister. V ostatných prípadoch odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení je odvolacím orgánom náčelník generálneho štábu. 26. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní. 27. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v rozhodnom znení (ďalej len ,,Správny poriadok“) účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. 28. Podľa § 21 Správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. (2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. (3) Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.
Posúdenie veci správnym súdom 29. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s listinami obsiahnutými v súdnom spise, prednesmi účastníkov konania na pojednávaní, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov: 30. Predmetom prieskumu učinila žalobkyňa v rozsudočnom návrhu tri rozhodnutia, a to Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 z 29. marca 2021, ktorým bola podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z.z. zamietnutá žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby (tzv. skôr vydané rozhodnutie), rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4 840 z 23. mája 2022 o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru profesionálnej vojačky. 31. Správny súd prioritne skúmal, či sú splnené procesné podmienky na konanie, medzi ktoré sa radí aj podmienka právomoci správneho súdu na konanie a rozhodnutie danej veci. V tej súvislosti sa správny súd zaoberal aj tým, či je naplnená podmienka preskúmateľnosti napadnutého skôr vydaného rozhodnutia správnym súdom, vychádzajúc zo znenia § 7 SSP, ktoré obsahuje negatívne vymedzenie právomocí správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. 32. Podľa citovaného ust. § 91 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz sa vydáva v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiacich so zmenami v štátnej službe podľa § 24, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 29 ods. 1 až 5, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 32 ods. 2 až 5, § 36 ods. 2, § 37 ods. 4, § 43 ods. 2, § 45, 46, 47, 48, § 51 ods. 1, § 63 ods. 2, § 64, § 65 ods. 1 a 2, § 67, § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a 4, § 71, § 73 ods. 1 a 2, § 74, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 až 3 a 6 až 11, § 77 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2, § 80 ods. 1 a 2, § 81 a § 115 ods. 1. Podľa § 91 ods. 10 citovaného zákona personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom. Podľa § 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 33. Z citovaného ust. § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. plynie, že rozhodnutie v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiace so zmenami v štátnej službe (okrem iného) podľa citovaného ust. § 29 ods. 1 až 5 zákona č. 281/2015 Z.z. je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu. Z uvedeného dôvodu neprináleží právomoci správneho súdu preskúmavať zákonnosť Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2 456 zo dňa 29.03.2021, a teda ani vyhodnocovať zákonnosť dôvodov v ňom obsiahnutých 34. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu OS SR č. 2456 zo dňa 29. marca 2021 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby pri aplikácii § 27 ods. 1 SSP ako skôr vydaného rozhodnutia. Žalobkyňa namietala, že uvedený Personálny rozkaz zo dňa 29.03.2019 (tvoriaci podklad Personálneho rozkazu zo dňa 23.05.2022) je nepreskúmateľný. Žalobkyňa namietala jeho závery, predovšetkým prezentovala názor, že jej skúsenosti, schopnosti a doterajšie svedomité plnenie úloh odôvodňovali vymenovanie žalobkyne do stálej štátnej služby. Menovanie žalobkyne bolo odobrené dvomi nadriadenými. V tomto smere navrhla vykonať správnemu súdu rozsiahle dokazovanie, aby verifikoval záver riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR o tom, že prijatie žalobkyne do stálej štátnej služby nie je vhodné. 35. Za skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 27 ods. 1 SSP sa považuje také rozhodnutie, 1. z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie, 2. ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné,
3. ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľne. Všetky tri podmienky musia byť kumulatívne správne. 36. Ustanovenie § 27 ods. 1 SSP je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 7 SSP obsahujúceho negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov. Pod prekážkou samostatnej preskúmateľnosti nemôžu byť považované prípady obsiahnuté v ust. § 7 SSP. V opačnom prípade by sa totiž prieskum v rámci správneho súdnictva rozšíril pri skôr vydanom rozhodnutí na veci, ktoré do jeho okruhu nepatria. 37. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila tým, že napriek vyňatiu skôr vydaného rozhodnutia z právomoci správneho súdnictva podľa § 7 písm. h) SSP sa vždy na poli správneho súdnictva musia preskúmavať s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd, správny súd s uvedeným tvrdením súhlasí, avšak primárne je potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ zákonodarca vylúči explicitne rozhodnutie z rozsahu prieskumu správnym súdom, mal za to, že sa nedotýka základných práv a slobôd, ináč možno uvažovať o tom, že právny predpis je v rozpore s Ústavou SR, čo by indikovalo potrebu predložiť takúto vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu právnych predpisov. Správny súd by však mal vždy naplniť ústavnú maximu a skúmať, či v predmetnej veci nie je daný dotyk na základných právach, ktorý v predmetnej veci nevidel. V predmetnej veci neexistuje základné ľudské právo na právo do vymenovania štátnej služby. V súvislosti s prijatím do zamestnania resp. aj štátnej služby môžu vystávať spory, ktoré sa týkajú porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní o ochrane pred diskrimináciou. Zásada zákazu diskriminácie sa odvodzuje z ustanovenia článku 12 ods. 2 Ústavy SR. V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Na prejednávanie týchto sporov je daná právomoc súdov v civilnom súdnictve. 38. Správny súd je toho názoru, že súdny prieskum Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu OS SR č. 2456 zo dňa 29. marca 2021 nebolo možné realizovať ani za aplikácie § 27 ods. 1 SSP z dôvodu absencie právomoci správneho súdu daný typ rozhodnutí preskúmavať podľa § 7 písm. h) SSP v nadväznosti § 91 ods. 10 v spojení s § 91 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. Vzhľadom na to súdny prieskum námietok vzťahujúcich sa k samotnému personálnemu rozkazu z 29. marca 2021 nebolo možné realizovať. Správny súd pri posúdení napadnutého rozhodnutia v zmysle výnimiek uvedených v § 7 SSP dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod na odmietnutie žaloby v časti ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. h) SSP. 39. Následne sa správny súd zaoberal druhým okruhom žalobných námietok vzťahujúcich sa k samotnému Personálnemu rozkazu č. 4840 dňa 23. mája 2022, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného tvoriacim spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu v zmysle citovaného ust. § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. v spojení s § 91 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Žalobkyňa v žalobe žiadala zrušiť uvedené rozhodnutia z dôvodov, že (I) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (II) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (III) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať na následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 40. V prejednávanej veci pre rozhodnutie správneho orgánu podľa citovaného ust. § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2005 Z.z. sú právne relevantné dve právne skutočnosti: 1) Žalobca dosiahol maximálnu dobu štátnej služby (§ 2 ods. 4, § 15 ods. 3 písm. b) v spojení s prílohou č. 1 k zákonu č. 281/2015 Z.z.). 2) Žalobca nebol vymenovaný do stálej štátnej služby. 41. Medzi účastníkmi konania niet sporu o tom, že žalobkyňa dosiahla maximálnu dobu štátnej služby ku dňu 30.09.2021 (žalobkyňa sa v zmysle citovaného ust. § 222 ods. 4 písm. a) zákona č. 281/2005 Z.z. považuje od účinnosti zákona (01.01.2016) za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe vo vojenskej hodnosti desiatnik, pričom k uvedenej hodnosti prináleží podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 281/2005 Z.z. maximálna doba štátnej služby 17 rokov). Žalovaný mal ďalej preukázané z podkladu
rozhodnutia – Personálneho rozkazu zo dňa 29.03.2021, že žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby bola podľa § 29 ods. 1 písm. a) citovaného zákona zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo pre preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného záväzné, bola ním právoplatne vyriešená otázka nevymenovania žalobcu do stálej štátnej služby. Žiadne ďalšie, než v predchádzajúcom bode tohto rozsudku označené právne skutočnosti, nie sú pre rozhodnutie o prepustení z funkcie profesionálneho vojaka podľa citovaného ust. § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. právne relevantné. 42. V nadväznosti na vyššie uvedené ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na všeobecný charakter vznesenej námietky rovnako správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že okruh právne významných skutočností, na preukázanie ktorých malo byť vedené dokazovanie, bol daný citovaným ust. § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z., t. j. bolo potrebné preukázať kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok – t. j. že žalobkyňa, ako profesionálna vojačka, dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a súčasne nebola vymenovaná do stálej štátnej služby. Správne orgány oboch stupňov pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia si zabezpečili dostatok podkladov potrebných pre riadne posúdenie veci, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodnom čase dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a nebola vymenovaná do stálej štátnej služby. 43. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Žalobkyňa len vo všeobecnosti konštatuje, že rozhodnutia neboli odôvodnené takým spôsobom, aby boli zodpovedané všetky podstatné skutočnosti, „tak aby neboli arbitrárne, nepreskúmateľné, vnútorne protirečivé a nelogické, správny orgán sa nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne“. K uvedenej, rovnako len všeobecne koncipovanej, námietke správny súd len vo všeobecnej rovine uvádza, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú označenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Len na okraj správny súd podotýka, že vzťah k Správnemu poriadku je v zákone č. 281/2015 Z.z. vo vzťahu k posudzovaným právnym vzťahom profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v ust. § 91 ods. 1 písm. c) upravený v ust. § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., v zmysle ktorého sa na právne vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) nevzťahuje ust. § 47 Správneho poriadku. Napriek uvedenej výluke z aplikácie daného ustanovenia Správneho poriadku, ktoré zakotvuje základné náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, možno požiadavku na preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vyvodiť z práva na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou (okrem iného) je aj preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, v prejednávanej veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správne právne závery. 44. Správny súd vyhodnotil ako porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne § 17 ods. 1 a § 21 Správneho poriadku (na ktoré sa nevzťahuje výluka z aplikácie Správneho poriadku), keď odvolací orgán opomenul predvolať na procesný úkon na deň 30.08.2022 do Bratislavy aj právnu zástupkyňu žalobkyne. Správny súd dáva žalovanému do pozornosti, že takýto procesný postup, keď predvolá profesionálneho vojaka za účelom hlásenia, ktoré sa netýka plnenia služobných povinností, ale zabezpečenia podkladov pre účely odvolacieho konania, bez toho, aby predvolal aj zvoleného právneho zástupcu, nie je v právnom štáte zákonný postup a je obchádzaním zmyslu ústavného práva na právnu pomoc. Avšak toto porušenie Správneho poriadku nebolo spôsobilé založiť dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže skutočnosti zistené počas tohto procesného úkonu neboli podkladom napadnutého rozhodnutia. Uvedené pochybenie nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07.06.2016, v zmysle ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Zopakovanie procesného úkonu v prítomnosti právneho zástupcu by žalobkyni nemohlo priniesť ani potenciálne iný výsledok konania. 45. Pokiaľ ide o nové žalobné námietky vznesené v replike, a to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a ďalej námietka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, správny súd uvádza, že tieto námietky boli vznesene až po uplynutí lehoty 2 mesiacov odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia, rešpektujúc
nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP správny súd k nim neprihliadol. 46. Pre úplnosť správny súd poukazuje na názor Najvyššieho správneho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 7Ssk/68/2023zo dňa 28.05.2024, ktorý uviedol, že nie je možné ústavný imperatív v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR vykladať takým spôsobom, že akákoľvek osoba má nárok na čokoľvek, na čo má nárok akákoľvek iná osoba.(...) Diskriminácia by bola žalobcovi spôsobená vtedy, pokiaľ by žalobca mal voči žalovanému nárok, teda vynútiteľné právo vyplývajúce z konkrétnej právnej normy, ktoré bolo inej osobe v rovnakej situácii priznané, avšak jemu nie. Žalobca však na taký postup, ktorý bol podlá jeho tvrdenia uplatnený voči vojakovi S., zákonný nárok nemal.(...) Zásada rovnakého zaobchádzania však vo vzťahu k žalobcovi porušená nemohla byť, keďže žalobca nemal zákonný nárok na takéto zaobchádzanie. 47. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v inštančnom postupe spĺňa všetky formálne ako aj obsahové náležitosti. Správne orgány v prejednávanej veci postupovali v intenciách zákona č. 281/2015 Z.z., vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správne právne závery. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 48. Žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario a primerane podľa tohto ustanovenia ani ďalšiemu účastníkovi konania, súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania správnym orgánom ako orgánom štátnej správy. 49. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.