Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-31S/150/2022 5022200475 11. 04. 2024 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1
Rozhodnutie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOVBP2-2022/026540-002/PAV zo dňa 1. júla 2022, takto rozhodol: Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/026540-002/PAV zo dňa 1. júla 2022 v spojení s Rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-282-TS1/2021-Št zo dňa 15. novembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Žalobca sa podaním doručeným dňa 19. júla 2021 Obci Svrčinovec (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) ako príslušnému stavebnému úradu podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) domáhal postavenia účastníka konania vo veci spojeného územného a stavebného konania pre stavbu „Hospodárska budova“ na pozemku registra C KN č. 1016 v k. ú. A., obec A. (ďalej aj ako „Stavba“) stavebníkov B. A. a C. A., obaja bytom A. D. XXX/ XX, XXX XX D. (ďalej spolu ako „stavebníci“). Stavebný úrad Rozhodnutím č. OU-282-TS1/2021-Št zo dňa 30. augusta 2021 prerušil predmetné konanie a súčasne na základe podania žalobcu listom č. OU-282-TS1/2021-Št zo dňa 30. augusta 2021 oznámil začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi. Stavebný úrad určil žalobcovi lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, aby uplatnil svoje právo vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré mu nemá byť priznané postavenie účastníka konania. Žalobca dňa 27. októbra 2021 zaslal stavebnému úradu stanovisko k predmetnému stavebnému konaniu, v ktorom uviedol, že dostatočne preukázal právny záujem na svojom účastníctve v predmetnom konaní, pričom uviedol, že vykonáva správu k podielom neznámych vlastníkov podľa osobitnej právnej úpravy a nie je potrebné ju preukazovať. Stavebný úrad vydal dňa 15. novembra 2021 Rozhodnutie č. OU-282-TS1/2021-Št (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie stavebného úradu“), ktorým rozhodol, že žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka konania v predmetom konaní. 2. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia o nepriznaní účastníctva v predmetom spojenom územnom a stavebnom konaní uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie jeho
účastníctva v konaní podľa § 34 ods. 1 a 2 a § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) a d) Stavebného zákona z dôvodu, že stavebný úrad nezistil, ako sú vlastnícke alebo iné práva žalobcu k susedným pozemkom alebo stavbám na nich postavených stavebným povolením priamo dotknuté, nakoľko žalobca nie je vlastníkom susedných pozemkov a stavieb a ani mu „postavenie“ nevyplýva z osobitného predpisu. Z dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní, a to potreba zabezpečenia prístupu k lesnému pozemku registra C KN č. XXXX (E. F. D. XXXX/X) cez parcely registra C KN č. XXXX/X a č. XXXX/X (miestna komunikácia označená podľa pasportu MK pod č. G. XX, CKN č. XXXX – prístupová komunikácia) a cez parcelu registra C KN č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov podľa listu vlastníctva č. XXXX bez zápisu ťarchy, ako aj to, že stavebný úrad nesprávne určil okruh účastníkov konania, nemôže byť žalobca podľa stavebného úradu dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Užívanie cudzích pozemkov za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov nie je podľa stavebného úradu „zameniteľné s právom vlastníckym, alebo iným právom, z ktorého vyplýva oprávnenie uskutočniť stavbu, či obmedziť vlastnícke v prospech vlastníka stavby podľa iných právnych predpisov. Zákon o lesoch nie je takým „iným právnym predpisov“, ktorý by takéto oprávnenie zakladal.“ 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/026540-002/ PAV zo dňa 1. júla 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný stručne popísal priebeh konania pred stavebným úradom a obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. 4. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania je konanie začaté z podnetu orgánu verejnej správy (ex offo), teda nie návrhové, pričom ostatní účastníci konania sa nemôžu domáhať vylúčenia iného účastníka konania. Orgán verejnej správy má povinnosť, aby každému, kto sa naň obráti s tvrdením, že rozhodnutie sa môže priamo dotýkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal postavenie účastníka konania a takto s ním zaobchádzal až dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Účastník konania je definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií vymedzených v § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) a jedného špeciálneho kritéria podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov územného konania v § 34 ods. 1 a 2. Pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti musia byť stavebným povolením priamo dotknuté. Žalovaný sa stotožnil so záverom stavebného úradu v odvolaním napadnutom rozhodnutí a skonštatoval, že stavebný úrad rozhodol v súlade s právnymi predpismi, keď žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania s poukázaním na ustanovenia Stavebného zákona a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o lesoch“). 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre žalobcom uvádzaný pozemok C KN s parc. č. XXXX v k. ú. A. nie je založený list vlastníctva. Avšak na základe mapy určeného operátu (pozemky E KN) je zrejmé, že tento pozemok je súčasťou pozemku E KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. A., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Na liste vlastníctva sú identifikovaní vlastníci v poradí 1 až 22, pričom k vlastníkom č. 1, 2, 5, 6, 8, 10, 11 a 15 vykonáva správu ku všetkým nehnuteľnostiam Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345 (ďalej ako „Slovenský pozemkový fond“). Zo znenia § 50 ods. 6 Zákona o lesoch vyplýva, že správca (v danom prípade žalobca) vykonáva práva vlastníka len vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. je však zrejmé, že pozemok C KN s parc. č. XXXX nie je ani vo vlastníctve štátu a ani nemá neznámych vlastníkov, keďže títo sú evidovaní na liste vlastníctva č. XXXX pre pozemok E KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. A., ktorého súčasťou je aj pozemok C KN č. XXXX. Správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy, pritom vykonáva Slovenský pozemkový fond, čo je zrejmé zo samotného listu vlastníctva č. XXXX, teda nie žalobca. Podľa žalovaného tak nebola splnená ani jedna podmienka, ktorá by žalobcovi priznávala právo byť účastníkom predmetného územného a stavebného konania v zmysle osobitného predpisu (Zákona o lesoch), a preto odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu zamietol. Žaloba
6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia stavebného úradu. V správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania a obsah rozhodnutia stavebného úradu a rozhodnutia žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že je právnickou osobou, ktorej § 50 ods. 6 Zákona o lesoch priznáva postavenie správcu, to znamená, že žalobca vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy, a to vo vzťahu k lesnému majetku a) vo vlastníctve štátu, b) vo vlastníctve vlastníkov, ktorí nie sú známi, alebo ktorí sú známi, ale ich pobyt alebo sídlo nie je známe (nezistení vlastníci). Parcela C KN č. XXXX v k.ú. A., ktorá je susednou parcelou k parcele stavebníkov C KN č. XXXX, je lesným pozemkom, čo vyplýva jednak z mapových podkladov katastra nehnuteľností, ale aj zo zaradenia tejto parcely v Informačnom systéme lesného hospodárstva a poľovníctva (ISLHP), ktorý je prevádzkovaný Národným lesníckym centrom (lesný celok Skalité-ČierneSvrčinovec, dielec 506a). Táto parcela síce nie je evidovaná na liste vlastníctva v stave registra „C“, ale vlastnícke vzťahy k nej sú evidované v stave registra „E“ katastra nehnuteľností k parcele č. XXXX/X na LV č. XXXX pre k.ú. A.. V evidencii registra „E“ je uvedený druh pozemku ako orná pôda a ďalej to, že časť spoluvlastníkov danej parcely sú neznámi vlastníci, ku ktorým je ako správca zapísaný Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom na nezáväznosť druhu pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ podľa druhej vety § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Katastrálny zákon“) a vzhľadom na evidenciu druhu pozemku v registri „C“ katastra nehnuteľností ako lesný pozemok, ktorý je takto evidovaný aj v evidencii ISLHP Národného lesníckeho centra, je podľa žalobcu možné dospieť k záveru, že parcela C KN č. XXXX, ktorá je susednou parcelou k parcele stavebníkov C KN č. XXXX, je lesným pozemkom. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalobca je podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch zákonným správcom podielov neznámych vlastníkov v časti týkajúcej sa lesných pozemkov, a to napriek tomu, že Slovenský pozemkový fond je na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. A. zapísaný ako správca, nakoľko tento zápis platí len k druhu pozemku evidovanému ako orná pôda. Podľa žalobcu má ďalej zákonné určenie správy prednosť pred údajom zapísaným v katastri nehnuteľností, ktorý je podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona hodnoverný, kým sa nepreukáže opak. Oprávnenie žalobcu na správu vyplýva aj zo súdnej praxe, keď súdy konajú aj so žalobcom ohľadom lesných pozemkov v obdobných prípadoch, teda v prípade súbehu správy lesných a nelesných pozemkov. 7. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené namietal, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili otázku správy pozemkov neznámych vlastníkov, keď mali za to, že túto vykonáva výlučne Slovenský pozemkový fond, ak je o tom záznam na liste vlastníctva. Žalovaný podľa žalobcu vôbec nevzal do úvahy relevantné zákonné ustanovenia zákona a vychádzal len z nehodnoverných údajov evidovaných na liste vlastníctva k správe podielov neznámych vlastníkov. Žalovaný má podľa žalobcu za to, že žalobca len užíva cudzie pozemky za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov, pričom toto užívanie považuje za nezameniteľné s vlastníckym právom alebo iným právom. Žalovaný podľa žalobcu tak vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k ustanoveniu § 50 ods. 6 Zákona o lesoch. S prihliadnutím na účel a predmet Zákona o lesoch je podľa žalobcu evidentné, že tento zákon patrí do skupiny osobitných zákonov, ktoré bližšie určujú podmienky vlastníctva lesných pozemkov, využívania lesov a ich zachovania, zveľaďovania a ochrany ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií. Žalobca teda nie je „len“ užívateľom lesného majetku neznámych vlastníkov, ale priamo vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom. Žalobca je toho názoru, že na základe § 50 ods. 6 Zákona o lesoch v spojení s § 139 ods. 2, § 34 ods. 1 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona má v prípade predmetného spojeného územného a stavebného konania postavenie účastníka, nakoľko ide o subjekt, ktorý má práva podobné vlastníckemu alebo inému právu k pozemkom. 8. Žalobca uviedol, že podaním doručeným stavebnému úradu dňa 19. júla 2021 žiadal o priznanie postavenia účastníka konania, ktoré odôvodnil tým, že v zmysle § 50 ods. 6 Zákona o lesoch spravuje lesné pozemky neznámych vlastníkov a predmetný lesný pozemok (parcela C KN č. XXXX) je sprístupnený cestou vedúcou cez parcely C KN č. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX H. D. XXXX, pripojil sa k námietkam ostatných účastníkov konania a požadoval do vyriešenia otázky prístupovej cesty ku predmetnému lesnému pozemku prerušenie stavebného konania. Týmto žalobca osvedčil právny záujem ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov susediacej parcely C KN č. XXXX k parcele stavebníkov C KN č. XXXX byť účastníkom stavebného konania, nakoľko rozhodnutím stavebného úradu môžu byť dotknuté práva neznámych vlastníkov susednej parcely, ktorých zo zákona zastupuje. Žalobca skonštatoval, že výklad žalovaného, ktorý do okruhu účastníkov predmetného konania pripustil
iba osoby, na ktoré by sa „v pozitívnom slova zmysle a prísne formalisticky vzťahoval výklad ust. § 59 ods. 1 písm. b) v spoj. s § 139 ods. 1 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. b) stavebného zákona,“ nemá oporu v zákone. Tvrdil, že výstavba stavebníkov na pozemku C KN č. XXXX v k. ú. A. môže negatívne zasiahnuť jednak do prístupovej cesty (a prístupu všeobecne) vedúcej k parcele C KN č. XXXX cez parcelu C KN č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov a tiež do lesného pozemku a lesného porastu na parcele C KN č. XXXX, u ktorého „správu vlastníckych práv“ neznámych vlastníkov vykonáva žalobca. 9. Žalobca taktiež namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nelogické, nezrozumiteľné a rozporné, ak žalovaný v jednej vete konštatuje, že „parcela č. KN – C XXXX nemá neznámych vlastníkov a ani nie je vo vlastníctve štátu,“ pričom následne v ďalšej vete konštatuje, že „správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy vykonáva Slovenský pozemkový fond.“ Žalovaný podľa žalobcu protirečivo ustálil, že predmetná parcela má a zároveň aj nemá neznámych vlastníkov. Žalovaný ďalej podľa žalobcu v jeho rozhodnutí neobjasnil, na základe akých skutkových a právnych dôvodov považuje Slovenský pozemkový fond za účastníka predmetného konania. Konanie so Slovenským pozemkovým fondom ako účastníkom konania, vzhľadom na argumentáciu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, by malo mať za následok, že žalovaný by mal Slovenský pozemkový fond taktiež považovať len za „užívateľa“ cudzích pozemkov za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov. Pokiaľ v napadnutom rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu absentuje úvaha žalovaného k postaveniu Slovenského pozemkového fondu v konaní, napadnuté rozhodnutie žalovaného možno považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Za arbitrárne žalobca považoval aj tvrdenie žalovaného a stavebného úradu v tom ohľade, že nie je splnená ani jedna podmienka, ktorá by žalobcovi priznávala právo účastníka predmetného konania, a teda ani podmienka, že vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. K tomuto tvrdeniu žalovaný podľa žalobcu nepredložil žiadne argumenty a uviedol len jednoduché konštatovanie, pričom z hľadiska posudzovania tejto podmienky účastníctva nie je relevantné, či aj skutočne dôjde k zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorý sa dožaduje postavenia účastníka konania. Rozhodujúcou je potenciálna možnosť, že by tak mohlo byť. 10. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné a žiadal správny súd, aby tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal správny súd, aby mu priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že vzhľadom na to, že správna žaloba je obsahovo takmer totožná s odvolaním podaným proti rozhodnutiu stavebného úradu, žalovaný zotrváva na svojom odôvodnení v napadnutom rozhodnutí a je toho názoru, že sa s odvolaním žalobcu vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu. Žalobca v správnej žalobe podľa žalovaného neuviedol žiadne nové vecné dôvody, pre ktoré mal žalovaný rozhodnúť inak. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 12. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/150/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/150/2022. 14. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe žalobcu z Okresného úradu Žilina, Odboru výstavby a bytovej politiky, Oddelenia štátnej stavebnej správy na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto od 1. apríla 2024 konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto Okresného úradu Žilina, Odboru výstavby a bytovej politiky, Oddelenia štátnej stavebnej správy. 15. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 6. marca 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. apríla 2024 (§ 137 ods. 3 SSP). 16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 21. Podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
22. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 23. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. 24. Podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2022 správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 70 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. 26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. 27. Orgány verejnej správy správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami nepriznali žalobcovi postavenie účastníka konania v spojenom územnom a stavebnom konaní pre stavbu „Hospodárska budova“ na pozemku registra C KN č. XXXX v k. ú. A., obec A. začatom na návrh stavebníkov. Žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie stavebného úradu a rozhodnutie žalovaného, ktoré považoval za nezákonné z dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 28. Posúdenie otázky účastníctva v konaní má zásadný význam, pretože v prípade, ak by orgán verejnej správy nekonal so subjektom, ktorému postavenie účastníka konania vyplýva zo všeobecnozáväzného právneho predpisu, konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31. mája 2017 v tejto súvislosti uviedol, že „Pre správne konanie samo je veľmi dôležité posúdiť, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania, a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov. Za závažnú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, t. j. nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní.“ Vo všeobecnosti platí, že subjekt sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sám za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi orgánu verejnej správy alebo od okamihu, keď s daným subjektom orgán verejnej správy začne konať ako s účastníkom konania, resp. od okamihu, keď je zo strany orgánu
verejnej správy vykonaný voči danému subjektu procesný úkon. Účastníkom konania je takýto subjekt až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom konania pred orgánom verejnej správy. Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania má preto závažný dopad na práva a povinnosti subjektu, ktorý sa účastníctva domáha, ako aj na zákonnosť samotného konania pred orgánom verejnej správy. 29. Okruh účastníkov územného konania o umiestnení stavby upravuje Stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2 tak, že týmito sú navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie, ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a ďalej právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Obdobne Stavebný zákon v § 59 ods. 1 upravuje okruh účastníkov stavebného konania, ktorými sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Vzhľadom na skutočnosť, že Stavebný zákon v uvedených ustanoveniach obsahuje špeciálnu úpravu účastníctva v územnom a stavebnom konaní, všeobecné ustanovenia o účastníkoch konania podľa § 14 Správneho poriadku sa v takomto prípade nepoužijú (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29. marca 2011). 30. Keďže žalobca nie je navrhovateľom v predmetom spojenom územnom a stavebnom konaní vedenom na návrh stavebníkov a nie je ani osobitným subjektom, ktorému zákon účastníctvo v územnom a stavebnom konaní priamo a výslovne priznáva, žalobcovi prináleží postavanie účastníka v danom konaní v prípade, ak vlastnícke alebo iné práva žalobcu k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím stavebného úradu o umiestnení stavby, resp. stavebným povolením priamo dotknuté. V predmetnom prípade žalobca tvrdil, že na základe § 50 ods. 6 Zákona o lesoch vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku, ktorým má byť parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. a ktorá je susedným pozemkom k pozemku vo vlastníctve stavebníkov, na ktorom stavebníci majú zámer realizovať Stavbu, pričom tieto práva vlastníka k lesnému majetku, môžu byť rozhodnutím stavebného úradu o umiestnení Stavby, resp. stavebným povolením na Stavbu priamo dotknuté, v dôsledku čoho mu prináleží postavenie účastníka v predmetom spojenom územnom a stavebnom konaní. 31. Z uvedeného vyplýva, že hypotéza právnej normy v § 34 ods. 2 a 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, za splnenia ktorej žalobcovi prináleží postavenie účastníka v predmetom konaní vedenom Stavebným úradom na návrh stavebníkov, v danom prípade predpokladá, že: 1. ide o susedný pozemok k pozemku stavebníkov, na ktorom sa má uskutočniť Stavba, 2. žalobca má „iné práva“ k tomuto susednému pozemku a 3. tieto iné práva žalobcu môžu byť rozhodnutím o umiestnení Stavby alebo stavebným povolením k Stavbe priamo dotknuté. 32. Skutočnosť, že parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. je susednou parcelou k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A. vo vlastníctve stavebníkov, na ktorej sa má uskutočniť Stavba, nebola medzi žalobcom a žalovaným, resp. stavebným úradom, sporná. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona je susedným pozemkom taký pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona. Predmetná parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. má spoločnú hranicu s parcelou C KN č. XXXX v k. ú. A. vo vlastníctve stavebníkov, čo je zrejmé z obsahu administratívneho spisu a z mapových podkladov katastra nehnuteľností. Prvá podmienka pre účastníctvo žalobcu v predmetom konaní je tak splnená. 33. Skutočnosť, či žalobca má „iné“ práva k susednému pozemku, teda parcele C KN č. XXXX v k. ú. A. bola medzi žalobcom a žalovaným sporná, keď žalovaný mal za to, že žalobcovi tieto iné práva k susednému pozemku neprináležia, pretože správu za neznámych vlastníkov pozemkov vykonáva Slovenský pozemkový fond a nie žalovaný, pričom ustanovenie § 50 ods. 6 Zákona o lesoch žalovaný vyhodnotil tak, že sa na predmetnú vec nevzťahuje, keď uviedol, že pozemok C KN a parc. č. XXXX v k. ú. A. nie je vo vlastníctve štátu a ani nemá neznámych vlastníkov, keďže títo sú evidovaní na liste vlastníctva č. XXXX pre pozemok E KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. A.. Takéto závery žalovaného sú však nesprávne a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 50 ods. 6 prvá veta Zákona o lesoch, z ktorého žalobca odvodzuje svoje „iné práva“ k predmetnému pozemku C KN a parc. č. XXXX
v k. ú. A., správca podľa odsekov 3 a 4 (ktorým je v tomto prípade žalobca) vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Z ustanovenia § 50 ods. 6 prvá veta Zákona o lesoch vyplýva, že žalobca ako správca vykonáva práva vlastníka k takým lesným pozemkom, ktoré majú tzv. nezistených vlastníkov, teda vlastníkov, ktorí nie sú známi alebo ktorých trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe. Predmetná parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. je takýmto pozemkom podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. je druhovo vedená v katastri nehnuteľností ako lesný pozemok. List vlastníctva k danej parcele nie je založený, keďže daná parcela sa v celosti prekrýva s parcelou E KN č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., obec A.. Parcela E KN č. XXXX/X v k. ú. A. je druhovo vedená v katastri nehnuteľností ako orná pôda, avšak tento údaj je vo vzťahu k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A. irelevantný, keďže podľa § 70 ods. 2 druhá veta Katastrálneho zákona nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ záväzným údajom katastra. Keďže podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona sú údaje katastra (mimo iného aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti a druh pozemku) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, z uvedeného vyplýva, že údaj o druhu pozemku ako „lesný pozemok“ evidovaný k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A. je hodnoverný a záväzný, a teda predmetná parcela je lesným pozemkom. Súčasne je splnená aj ďalšia podmienka podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch na to, aby žalobca ako správca vykonával práva vlastníka k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A., t. j. že musí ísť o pozemok, ktorý má nezistených vlastníkov. Predmetná parcela má nezistených vlastníkov (resp. spoluvlastníkov, vzhľadom na to, že má tak známych spoluvlastníkov, ako aj nezistených spoluvlastníkov), keďže údaje o jej vlastníkoch sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., obec A. F. I. E. F. D. XXXX/X v k. ú. A., s ktorou sa parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. plošne v celku prekrýva. Tieto údaje sú podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, čo z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Podľa citovaného § 50 ods. 6 Zákona o lesoch tak žalobca vykonáva práva nezistených vlastníkov k lesnému pozemku – parcele č. XXXX v k. ú. A.. Žalobca tak spĺňa aj druhú podmienku hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanoveniach § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona pre priznanie postavenia účastníka predmetného spojeného územného a stavebného konania, t. j. že žalobca má „iné práva“ k susednému pozemku, a to na základe § 50 ods. 6 Zákona o lesoch ako osobitného predpisu so špeciálnou úpravou vo vzťahu k lesným pozemkom. Týmito inými právami sú práve práva (aj povinnosti) žalobcu vo vzťahu k výkonu práv a povinností nezistených vlastníkov predmetného lesného pozemku, ktorý je susedeným pozemkom k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A. vo vlastníctve stavebníkov, na ktorej majú stavebníci zámer realizovať Stavbu. Správny súd podotýka, že Zákon o lesoch ukladá vlastníkom lesných pozemkov viaceré povinnosti na dosiahnutie účelu Zákona o lesoch, ktorým je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a vykonávanie osobitného predpisu v oblasti zákonného pôvodu dreva vyťaženého na lesných pozemkoch (§ 1 ods. 2 Zákona o lesoch), pričom ustanovenie § 50 ods. 6 Zákona o lesoch sleduje práve to, aby plnenie povinností vlastníkov lesných pozemkov bolo zabezpečené aj pri tzv. nezistených vlastníkoch. 34. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí mýlil, keď tvrdil, že správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy, vykonáva (aj vo vzťahu k predmetnej parcele C KN č. XXXX v k. ú. A.) Slovenský pozemkový fond a nie žalobca. Je pravda, že podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov Slovenský pozemkový fond okrem iného nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, avšak zákon výslovne uvádza „okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami.“ Keďže parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. je lesným pozemkom, správa Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k jej nezisteným vlastníkom je ex lege vylúčená. V danom prípade sa uplatňuje úprava podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch ako špeciálneho zákona vo vzťahu k lesným pozemkom.
35. Vzhľadom na uvedené preto žalobca v správnej žalobe dôvodne namietal, že orgány verejnej správy nesprávne práve posúdili otázku výkonu správy pozemkov neznámych/nezistených vlastníkov a neaplikovali zákonnú úpravu v § 50 ods. 6 Zákona o lesoch. 36. Treťou podmienkou hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanoveniach § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona pre priznanie postavenia účastníka v územnom a stavebnom konaní žalobcovi je, že „iné práva“ žalobcu môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby alebo stavebným povolením priamo dotknuté. Stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nezistil, ako sú vlastnícke alebo iné práva žalobcu k susedným pozemkom alebo stavbám na nich postavených stavebným povolením priamo dotknuté, nakoľko žalobca nie je vlastníkom susedného pozemku a ani mu takéto postavenie nevyplýva z osobitného predpisu. Žalobca podľa stavebného úradu nie je dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pretože užívanie cudzích pozemkov za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov nie je podľa stavebného úradu zameniteľné s právom vlastníckym, alebo iným právom. Žalobca v správnej žalobe v tejto súvislosti tvrdil, že osvedčil právny záujem ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov susediacej parcely C KN č. XXXX k parcele stavebníkov C KN č. XXXX byť účastníkom stavebného konania, keďže predmetný lesný pozemok (parcela C KN č. XXXX) je sprístupnený cestou vedúcou cez parcely C KN č. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX H. D. XXXX. Výstavba stavebníkov na pozemku C KN č. XXXX v k. ú. A. môže negatívne zasiahnuť do prístupovej cesty vedúcej k parcele C KN č. XXXX cez parcelu C KN č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov. Stavebný úrad nesprávne posúdil postavenie žalobcu vo vzťahu k ním deklarovanému účastníctvu v predmetnom konaní, keď uviedol, že žalobca nie je dotknutý na svojich právach, pretože nie je vlastníkom susednej parcely a ani mu takéto postavenie nevyplýva z osobitného predpisu. Ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, žalobcovi priamo zo zákona (§ 50 ods. 6 Zákona o lesoch) vyplývajú iné ako vlastnícke práva k susednému pozemku. Keďže úvaha stavebného úradu o neexistencii týchto práv žalobcu bola založená na nesprávnom právnom posúdení veci, stavebný úrad ďalej nezisťoval, či môžu byť tieto práva žalobcu rozhodnutím o umiestnení Stavby a stavebným povolením týkajúcim sa Stavby priamo dotknuté. Napriek tomu stavebný úrad skonštatoval, že žalobca nemôže byť dotknutý na svojich právach z dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní, zrejme zo dňa 19. júla 2021. Z povahy veci je však zrejmé, že ak žalobca vykonáva práva nezistených vlastníkov k predmetnému lesnému pozemku, pričom musí zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich vlastníkom zo Zákona o lesoch, na zabezpečenie výkonu práv a povinností nezistených vlastníkov musí mať žalobca k predmetnému lesnému pozemku prístup. Žalobca uviedol stavebnému úradu konkrétne dôvody, pre ktoré môže byť dotknutý na výkone týchto iných práv, s čím sa musí stavebný úrad vysporiadať, pričom je potrebné podotknúť, že žalobca nemusí preukázať skutočný zásah do jeho práv, ale postačí, ak je daná čo i len možnosť zásahu do týchto práv. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13. decembra 2012, podľa ktorého „Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.“ 37. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu.“ Preskúmavané rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom z nich je zrejmé, na základe akých skutkových a právnych záverov orgány verejnej správy rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokových častiach napadnutých rozhodnutí, čo správnemu súdu aj umožnilo vykonať ich súdny prieskum. V prípade, ak by napadnuté rozhodnutia
orgánov verejnej správy neobsahovali relevantné závery pre rozhodnutie vo veci, rozhodnutia by nebolo možné vôbec preskúmať správnym súdom a rovnako žalobca by nemohol vecne argumentovať vo vzťahu k nesprávnosti právneho posúdenia veci vykonaného orgánmi verejnej správy. Skutočnosť, že obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, neznamená, že sú v dôsledku tejto skutočnosti zároveň aj nepreskúmateľné. 38. K námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nelogické, nezrozumiteľné a rozporné, ak žalovaný v jednej vete konštatuje, že „parcela č. KN – C XXXX nemá neznámych vlastníkov a ani nie je vo vlastníctve štátu,“ pričom následne v ďalšej vete konštatuje, že „správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy vykonáva Slovenský pozemkový fond,“ správny súd uvádza, že možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nelogické a rozporné, avšak tento čiastkový nedostatok rozhodnutia žalovaného nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, keďže z obsahu rozhodnutia žalovaného sú zrejmé dôvody, pre ktoré žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodní napokon jednoznačne založil svoju úvahu na tom, že správu ohľadom neznámych vlastníkov predmetného lesného pozemku vykonáva Slovenský pozemkový fond a nie žalobca. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že tento záver žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 39. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného tým, že žalovaný neobjasnil, na základe akých skutkových a právnych dôvodov považuje Slovenský pozemkový fond za účastníka predmetného konania, správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného nie je ani z tohto dôvodu možné považovať za nepreskúmateľné. Uvedenie žalobcom požadovaných dôvodov vo vzťahu k postaveniu Slovenského pozemkového fondu nie je pre rozhodnutie žalovaného podstatné, keďže žalovaný bol povinný sa zaoberať splnením podmienok pre postavenie žalobcu ako účastníka predmetného konania a nie iného subjektu, ktorým je Slovenský pozemkový fond. Bez ohľadu na to, či by sa žalovaný podrobne zaoberal postavením Slovenského pozemkového fondu v predmetnom spojenom územnom a stavebnom konaní alebo nie, nemalo by to vplyv na procesné postavenie žalobcu. 40. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď za arbitrárne žalobca považoval aj tvrdenie žalovaného a stavebného úradu, že nie je splnená ani jedna podmienka, ktorá by žalobcovi priznávala právo účastníka predmetného konania. Ako už bolo vyššie v tomto rozsudku uvedené, orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach vyhodnocovali splnenie podmienok pre priznanie postavenia účastníka konania žalobcovi, avšak ich úvahy boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Skutočnosť, že žalobca s uvedeným záverom orgánov verejnej správy nesúhlasí, pričom v tomto smere aj v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu aj v správnej žalobe uviedol riadnu vecnú argumentáciu, neznamená, že rozhodnutia orgánov verejnej správy by boli z tohto dôvodu zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 41. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa námietky nesprávneho právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy dôvodná, pričom touto vadou nezákonnosti je zaťažené tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu, a preto napadnuté rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. 42. Stavebný úrad v ďalšom konaní po zrušení správnou žalobou napadnutých rozhodnutí opätovne posúdi splnenie podmienok pre priznanie postavenia žalobcu ako účastníka v predmetnom spojenom územnom a stavebnom konaní vedenom na návrh stavebníkov, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s obsahom administratívneho spisu, relevantnou právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou súdov, pričom sa riadne vysporiada nielen so splnením podmienok podľa Stavebného zákona, ale aj osobitných predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú (predovšetkým § 50 ods. 6 Zákona o lesoch). Právnym názorom správneho súdu je stavebný úrad v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 43. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nekonal so stavebníkmi ako s ďalšími účastníkmi konania, keďže stavebníkom takéto procesné postavenie v konaní pred správnym súdom neprináleží, a to aj napriek skutočnosti, že z dôvodu procesného pochybenia Krajského súdu v Žiline bola správna žaloba doručená na vyjadrenie stavebníkom a títo sa k nej aj vyjadrili podaním zo dňa 29. novembra 2022. Stavebníci neboli účastníkmi konania o priznaní postavenia účastníka spojeného územného a stavebného konania
žalobcovi, keďže toto konanie bolo začaté stavebným úradom ex offo. Predmetom konania nebolo rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach stavebníkov a ani nebolo začaté na návrh stavebníkov. Neboli tak dané ani podmienky pre postavenie stavebníkov ako ďalších účastníkov konania pred správnym súdom podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP. 44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: POUČENIE : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.