{"guid": "12ea4f7b-029e-4325-83c4-3902d1ac4cd2:1a53f6fc-5663-4e2c-abb3-4637443dcfab", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1", "spisova_znacka": "ZA-31S/150/2022", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/150/2022 z 11. 4. 2024", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 11. apríla 2024, sp. zn. ZA-31S/150/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1", "identifikacne_cislo": "5022200475", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-04-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 139 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-50.odsek-6", "nazov": "§ 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-59", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-139", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-50", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a53f6fc-5663-4e2c-abb3-4637443dcfab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-31S/150/2022\n5022200475\n11. 04. 2024\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2024:5022200475.1\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov\nsenátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:\nLESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:\n36 038 351, zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, proti\nžalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A,\n831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZAOVBP2-2022/026540-002/PAV zo dňa 1. júla 2022, takto\nrozhodol:\nRozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/026540-002/PAV zo dňa 1. júla 2022 v spojení s\nRozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-282-TS1/2021-Št zo dňa 15. novembra 2021\nz r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a\nzaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca sa podaním doručeným dňa 19. júla 2021 Obci Svrčinovec (ďalej ako „orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) ako príslušnému stavebnému úradu podľa § 117 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) domáhal postavenia účastníka konania vo veci spojeného\núzemného a stavebného konania pre stavbu „Hospodárska budova“ na pozemku registra C KN č.\n1016 v k. ú. A., obec A. (ďalej aj ako „Stavba“) stavebníkov B. A. a C. A., obaja bytom A. D. XXX/\nXX, XXX XX D. (ďalej spolu ako „stavebníci“). Stavebný úrad Rozhodnutím č. OU-282-TS1/2021-Št\nzo dňa 30. augusta 2021 prerušil predmetné konanie a súčasne na základe podania žalobcu listom\nč. OU-282-TS1/2021-Št zo dňa 30. augusta 2021 oznámil začatie konania o nepriznaní postavenia\núčastníka konania žalobcovi. Stavebný úrad určil žalobcovi lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia\noznámenia, aby uplatnil svoje právo vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré mu nemá byť priznané postavenie\núčastníka konania. Žalobca dňa 27. októbra 2021 zaslal stavebnému úradu stanovisko k predmetnému\nstavebnému konaniu, v ktorom uviedol, že dostatočne preukázal právny záujem na svojom účastníctve\nv predmetnom konaní, pričom uviedol, že vykonáva správu k podielom neznámych vlastníkov podľa\nosobitnej právnej úpravy a nie je potrebné ju preukazovať. Stavebný úrad vydal dňa 15. novembra 2021\nRozhodnutie č. OU-282-TS1/2021-Št (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“\nalebo „rozhodnutie stavebného úradu“), ktorým rozhodol, že žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka\nkonania v predmetom konaní.\n2. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia o nepriznaní účastníctva v predmetom spojenom\núzemnom a stavebnom konaní uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie jeho\n\núčastníctva v konaní podľa § 34 ods. 1 a 2 a § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 2 písm.\nc) a d) Stavebného zákona z dôvodu, že stavebný úrad nezistil, ako sú vlastnícke alebo iné práva\nžalobcu k susedným pozemkom alebo stavbám na nich postavených stavebným povolením priamo\ndotknuté, nakoľko žalobca nie je vlastníkom susedných pozemkov a stavieb a ani mu „postavenie“\nnevyplýva z osobitného predpisu. Z dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní, a to potreba\nzabezpečenia prístupu k lesnému pozemku registra C KN č. XXXX (E. F. D. XXXX/X) cez parcely registra\nC KN č. XXXX/X a č. XXXX/X (miestna komunikácia označená podľa pasportu MK pod č. G. XX, CKN\nč. XXXX – prístupová komunikácia) a cez parcelu registra C KN č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov\npodľa listu vlastníctva č. XXXX bez zápisu ťarchy, ako aj to, že stavebný úrad nesprávne určil okruh\núčastníkov konania, nemôže byť žalobca podľa stavebného úradu dotknutý na svojich právach a právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach. Užívanie cudzích pozemkov za účelom výkonu správy za\nneznámych vlastníkov nie je podľa stavebného úradu „zameniteľné s právom vlastníckym, alebo iným\nprávom, z ktorého vyplýva oprávnenie uskutočniť stavbu, či obmedziť vlastnícke v prospech vlastníka\nstavby podľa iných právnych predpisov. Zákon o lesoch nie je takým „iným právnym predpisov“, ktorý\nby takéto oprávnenie zakladal.“\n3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby\na bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z.\no územnom plánovaní v znení neskorších predpisov Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/026540-002/\nPAV zo dňa 1. júla 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol\na napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný stručne popísal priebeh konania pred\nstavebným úradom a obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu.\n4. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konanie o nepriznaní postavenia účastníka\nkonania je konanie začaté z podnetu orgánu verejnej správy (ex offo), teda nie návrhové, pričom\nostatní účastníci konania sa nemôžu domáhať vylúčenia iného účastníka konania. Orgán verejnej\nsprávy má povinnosť, aby každému, kto sa naň obráti s tvrdením, že rozhodnutie sa môže priamo\ndotýkať jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, priznal postavenie účastníka konania\na takto s ním zaobchádzal až dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Účastník konania je definovaný\nkombináciou troch všeobecných kritérií vymedzených v § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) a jedného\nšpeciálneho kritéria podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku. Stavebný zákon osobitne upravuje okruh\núčastníkov územného konania v § 34 ods. 1 a 2. Pre postavenie účastníka konania nepostačuje\nvlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke\nprávo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti musia byť\nstavebným povolením priamo dotknuté. Žalovaný sa stotožnil so záverom stavebného úradu v odvolaním\nnapadnutom rozhodnutí a skonštatoval, že stavebný úrad rozhodol v súlade s právnymi predpismi, keď\nžalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania s poukázaním na ustanovenia Stavebného zákona a\nzákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o lesoch“).\n5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pre žalobcom uvádzaný pozemok C KN s parc. č.\nXXXX v k. ú. A. nie je založený list vlastníctva. Avšak na základe mapy určeného operátu (pozemky\nE KN) je zrejmé, že tento pozemok je súčasťou pozemku E KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. A., ktorý je\nzapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Na liste vlastníctva sú identifikovaní vlastníci v poradí 1 až 22,\npričom k vlastníkom č. 1, 2, 5, 6, 8, 10, 11 a 15 vykonáva správu ku všetkým nehnuteľnostiam Slovenský\npozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345 (ďalej ako „Slovenský\npozemkový fond“). Zo znenia § 50 ods. 6 Zákona o lesoch vyplýva, že správca (v danom prípade\nžalobca) vykonáva práva vlastníka len vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.\nZ listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. je však zrejmé, že pozemok C KN s parc. č. XXXX nie je ani vo\nvlastníctve štátu a ani nemá neznámych vlastníkov, keďže títo sú evidovaní na liste vlastníctva č. XXXX\npre pozemok E KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. A., ktorého súčasťou je aj pozemok C KN č. XXXX. Správu\nk vlastníkom, ktorých pobyt nie je známy, pritom vykonáva Slovenský pozemkový fond, čo je zrejmé zo\nsamotného listu vlastníctva č. XXXX, teda nie žalobca. Podľa žalovaného tak nebola splnená ani jedna\npodmienka, ktorá by žalobcovi priznávala právo byť účastníkom predmetného územného a stavebného\nkonania v zmysle osobitného predpisu (Zákona o lesoch), a preto odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu\nstavebného úradu zamietol.\nŽaloba\n\n6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia stavebného úradu. V správnej žalobe popísal priebeh\nadministratívneho konania a obsah rozhodnutia stavebného úradu a rozhodnutia žalovaného. Žalobca\nďalej uviedol, že je právnickou osobou, ktorej § 50 ods. 6 Zákona o lesoch priznáva postavenie správcu,\nto znamená, že žalobca vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku, najmä zabezpečuje jeho ochranu\na zastupuje vlastníka v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy, a to vo vzťahu k lesnému majetku\na) vo vlastníctve štátu, b) vo vlastníctve vlastníkov, ktorí nie sú známi, alebo ktorí sú známi, ale ich pobyt\nalebo sídlo nie je známe (nezistení vlastníci). Parcela C KN č. XXXX v k.ú. A., ktorá je susednou parcelou\nk parcele stavebníkov C KN č. XXXX, je lesným pozemkom, čo vyplýva jednak z mapových podkladov\nkatastra nehnuteľností, ale aj zo zaradenia tejto parcely v Informačnom systéme lesného hospodárstva a\npoľovníctva (ISLHP), ktorý je prevádzkovaný Národným lesníckym centrom (lesný celok Skalité-ČierneSvrčinovec, dielec 506a). Táto parcela síce nie je evidovaná na liste vlastníctva v stave registra „C“, ale\nvlastnícke vzťahy k nej sú evidované v stave registra „E“ katastra nehnuteľností k parcele č. XXXX/X na\nLV č. XXXX pre k.ú. A.. V evidencii registra „E“ je uvedený druh pozemku ako orná pôda a ďalej to, že\nčasť spoluvlastníkov danej parcely sú neznámi vlastníci, ku ktorým je ako správca zapísaný Slovenský\npozemkový fond. Vzhľadom na nezáväznosť druhu pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ podľa\ndruhej vety § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Katastrálny zákon“)\na vzhľadom na evidenciu druhu pozemku v registri „C“ katastra nehnuteľností ako lesný pozemok, ktorý\nje takto evidovaný aj v evidencii ISLHP Národného lesníckeho centra, je podľa žalobcu možné dospieť\nk záveru, že parcela C KN č. XXXX, ktorá je susednou parcelou k parcele stavebníkov C KN č. XXXX,\nje lesným pozemkom. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalobca je podľa § 50 ods. 6 Zákona\no lesoch zákonným správcom podielov neznámych vlastníkov v časti týkajúcej sa lesných pozemkov,\na to napriek tomu, že Slovenský pozemkový fond je na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. A. zapísaný ako\nsprávca, nakoľko tento zápis platí len k druhu pozemku evidovanému ako orná pôda. Podľa žalobcu má\nďalej zákonné určenie správy prednosť pred údajom zapísaným v katastri nehnuteľností, ktorý je podľa\n§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona hodnoverný, kým sa nepreukáže opak. Oprávnenie žalobcu na správu\nvyplýva aj zo súdnej praxe, keď súdy konajú aj so žalobcom ohľadom lesných pozemkov v obdobných\nprípadoch, teda v prípade súbehu správy lesných a nelesných pozemkov.\n7. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené namietal, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili\notázku správy pozemkov neznámych vlastníkov, keď mali za to, že túto vykonáva výlučne Slovenský\npozemkový fond, ak je o tom záznam na liste vlastníctva. Žalovaný podľa žalobcu vôbec nevzal do úvahy\nrelevantné zákonné ustanovenia zákona a vychádzal len z nehodnoverných údajov evidovaných na\nliste vlastníctva k správe podielov neznámych vlastníkov. Žalovaný má podľa žalobcu za to, že žalobca\nlen užíva cudzie pozemky za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov, pričom toto užívanie\npovažuje za nezameniteľné s vlastníckym právom alebo iným právom. Žalovaný podľa žalobcu tak\nvec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k ustanoveniu § 50 ods. 6 Zákona o lesoch. S prihliadnutím\nna účel a predmet Zákona o lesoch je podľa žalobcu evidentné, že tento zákon patrí do skupiny\nosobitných zákonov, ktoré bližšie určujú podmienky vlastníctva lesných pozemkov, využívania lesov a ich\nzachovania, zveľaďovania a ochrany ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na\nplnenie ich nenahraditeľných funkcií. Žalobca teda nie je „len“ užívateľom lesného majetku neznámych\nvlastníkov, ale priamo vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom. Žalobca je toho názoru, že na\nzáklade § 50 ods. 6 Zákona o lesoch v spojení s § 139 ods. 2, § 34 ods. 1 a § 59 ods. 1 Stavebného\nzákona má v prípade predmetného spojeného územného a stavebného konania postavenie účastníka,\nnakoľko ide o subjekt, ktorý má práva podobné vlastníckemu alebo inému právu k pozemkom.\n8. Žalobca uviedol, že podaním doručeným stavebnému úradu dňa 19. júla 2021 žiadal o priznanie\npostavenia účastníka konania, ktoré odôvodnil tým, že v zmysle § 50 ods. 6 Zákona o lesoch\nspravuje lesné pozemky neznámych vlastníkov a predmetný lesný pozemok (parcela C KN č. XXXX)\nje sprístupnený cestou vedúcou cez parcely C KN č. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX H. D. XXXX,\npripojil sa k námietkam ostatných účastníkov konania a požadoval do vyriešenia otázky prístupovej\ncesty ku predmetnému lesnému pozemku prerušenie stavebného konania. Týmto žalobca osvedčil\nprávny záujem ako zákonný zástupca neznámych vlastníkov susediacej parcely C KN č. XXXX k parcele\nstavebníkov C KN č. XXXX byť účastníkom stavebného konania, nakoľko rozhodnutím stavebného\núradu môžu byť dotknuté práva neznámych vlastníkov susednej parcely, ktorých zo zákona zastupuje.\nŽalobca skonštatoval, že výklad žalovaného, ktorý do okruhu účastníkov predmetného konania pripustil\n\niba osoby, na ktoré by sa „v pozitívnom slova zmysle a prísne formalisticky vzťahoval výklad ust. § 59\nods. 1 písm. b) v spoj. s § 139 ods. 1 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. b) stavebného zákona,“ nemá oporu v\nzákone. Tvrdil, že výstavba stavebníkov na pozemku C KN č. XXXX v k. ú. A. môže negatívne zasiahnuť\njednak do prístupovej cesty (a prístupu všeobecne) vedúcej k parcele C KN č. XXXX cez parcelu C KN\nč. XXXX vo vlastníctve stavebníkov a tiež do lesného pozemku a lesného porastu na parcele C KN č.\nXXXX, u ktorého „správu vlastníckych práv“ neznámych vlastníkov vykonáva žalobca.\n9. Žalobca taktiež namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nelogické, nezrozumiteľné\na rozporné, ak žalovaný v jednej vete konštatuje, že „parcela č. KN – C XXXX nemá neznámych\nvlastníkov a ani nie je vo vlastníctve štátu,“ pričom následne v ďalšej vete konštatuje, že „správu k\nvlastníkom, ktorých pobyt nie je známy vykonáva Slovenský pozemkový fond.“ Žalovaný podľa žalobcu\nprotirečivo ustálil, že predmetná parcela má a zároveň aj nemá neznámych vlastníkov. Žalovaný\nďalej podľa žalobcu v jeho rozhodnutí neobjasnil, na základe akých skutkových a právnych dôvodov\npovažuje Slovenský pozemkový fond za účastníka predmetného konania. Konanie so Slovenským\npozemkovým fondom ako účastníkom konania, vzhľadom na argumentáciu žalovaného vo vzťahu\nk žalobcovi, by malo mať za následok, že žalovaný by mal Slovenský pozemkový fond taktiež\npovažovať len za „užívateľa“ cudzích pozemkov za účelom výkonu správy za neznámych vlastníkov.\nPokiaľ v napadnutom rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu absentuje úvaha žalovaného k postaveniu\nSlovenského pozemkového fondu v konaní, napadnuté rozhodnutie žalovaného možno považovať za\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Za arbitrárne žalobca považoval aj\ntvrdenie žalovaného a stavebného úradu v tom ohľade, že nie je splnená ani jedna podmienka, ktorá by\nžalobcovi priznávala právo účastníka predmetného konania, a teda ani podmienka, že vlastnícke alebo\niné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté. K tomuto tvrdeniu žalovaný podľa žalobcu nepredložil žiadne argumenty\na uviedol len jednoduché konštatovanie, pričom z hľadiska posudzovania tejto podmienky účastníctva\nnie je relevantné, či aj skutočne dôjde k zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorý\nsa dožaduje postavenia účastníka konania. Rozhodujúcou je potenciálna možnosť, že by tak mohlo byť.\n10. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie stavebného úradu\nza nezákonné a žiadal správny súd, aby tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného\núradu zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal správny súd, aby\nmu priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že vzhľadom na to, že správna žaloba je obsahovo\ntakmer totožná s odvolaním podaným proti rozhodnutiu stavebného úradu, žalovaný zotrváva na\nsvojom odôvodnení v napadnutom rozhodnutí a je toho názoru, že sa s odvolaním žalobcu vysporiadal\ndostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu.\nŽalobca v správnej žalobe podľa žalovaného neuviedol žiadne nové vecné dôvody, pre ktoré mal\nžalovaný rozhodnúť inak. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n12. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n13. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu\nv Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto\nkonanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/150/2022 vedie na Správnom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/150/2022.\n14. Dňom 1. apríla 2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní\nv znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné\nplánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\n\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešla právomoc na\núseku územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre\núzemné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej úprave\nprešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe žalobcu z Okresného úradu Žilina,\nOdboru výstavby a bytovej politiky, Oddelenia štátnej stavebnej správy na Úrad pre územné plánovanie\na výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1\na 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa\nodsekov 1 a 2. Správny súd preto od 1. apríla 2024 konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky ako žalovaným namiesto Okresného úradu Žilina, Odboru výstavby a bytovej\npolitiky, Oddelenia štátnej stavebnej správy.\n15. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd\npodľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu, vrátane\nkonania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nSprávny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne\npojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod\npodľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli\ntunajšieho súdu dňa 6. marca 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. apríla 2024 (§ 137 ods.\n3 SSP).\n16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n19. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n20. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n21. Podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 (1) Účastníkom\núzemného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a\nten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o\nvyužívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby\na fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným\npozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n\n22. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 účastníkmi\nstavebného konania sú:\na) stavebník,\nb) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich\npozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť\nstavebným povolením priamo dotknuté,\nc) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,\nd) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,\ne) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.\n23. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 ak sa v\ntomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú\nspoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na\ntýchto pozemkoch.\n24. Podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2022 správca podľa odsekov 3\na 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu\na zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo\nveciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý\npobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a\nnezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného\npredpisu.\n25. Podľa § 70 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,\nak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,\ngeometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia,\nnázov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,\nalebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje\no bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa\nnepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.\n26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, rozhodnutie žalovaného a\npostup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti\nuplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie\nrozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v\nzákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a\nprávnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle\n§ 182 ods. 1, písm. e) SSP.\n27. Orgány verejnej správy správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami nepriznali žalobcovi\npostavenie účastníka konania v spojenom územnom a stavebnom konaní pre stavbu „Hospodárska\nbudova“ na pozemku registra C KN č. XXXX v k. ú. A., obec A. začatom na návrh stavebníkov. Žalobca\nnapadol správnou žalobou rozhodnutie stavebného úradu a rozhodnutie žalovaného, ktoré považoval za\nnezákonné z dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n28. Posúdenie otázky účastníctva v konaní má zásadný význam, pretože v prípade, ak by orgán\nverejnej správy nekonal so subjektom, ktorému postavenie účastníka konania vyplýva zo všeobecnozáväzného právneho predpisu, konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Rozsudku sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31. mája 2017 v tejto súvislosti uviedol, že „Pre\nsprávne konanie samo je veľmi dôležité posúdiť, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná\nako s účastníkom konania, a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov. Za\nzávažnú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom, t. j. nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní.“ Vo všeobecnosti\nplatí, že subjekt sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sám za účastníka správneho konania\noznačí a túto skutočnosť oznámi orgánu verejnej správy alebo od okamihu, keď s daným subjektom\norgán verejnej správy začne konať ako s účastníkom konania, resp. od okamihu, keď je zo strany orgánu\n\nverejnej správy vykonaný voči danému subjektu procesný úkon. Účastníkom konania je takýto subjekt až\ndo okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom konania pred orgánom verejnej správy.\nRozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania má preto závažný dopad na práva a povinnosti\nsubjektu, ktorý sa účastníctva domáha, ako aj na zákonnosť samotného konania pred orgánom verejnej\nsprávy.\n29. Okruh účastníkov územného konania o umiestnení stavby upravuje Stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2\ntak, že týmito sú navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie, ten,\nkomu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a ďalej právnické osoby a fyzické osoby, ktorých\nvlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Obdobne Stavebný zákon v § 59 ods. 1 upravuje\nokruh účastníkov stavebného konania, ktorými sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné\npráva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke\nalebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,\nďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná\nosoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Vzhľadom na skutočnosť, že Stavebný zákon\nv uvedených ustanoveniach obsahuje špeciálnu úpravu účastníctva v územnom a stavebnom konaní,\nvšeobecné ustanovenia o účastníkoch konania podľa § 14 Správneho poriadku sa v takomto prípade\nnepoužijú (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29. marca\n2011).\n30. Keďže žalobca nie je navrhovateľom v predmetom spojenom územnom a stavebnom konaní\nvedenom na návrh stavebníkov a nie je ani osobitným subjektom, ktorému zákon účastníctvo v územnom\na stavebnom konaní priamo a výslovne priznáva, žalobcovi prináleží postavanie účastníka v danom\nkonaní v prípade, ak vlastnícke alebo iné práva žalobcu k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným\npozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím stavebného úradu o umiestnení stavby, resp. stavebným\npovolením priamo dotknuté. V predmetnom prípade žalobca tvrdil, že na základe § 50 ods. 6 Zákona\no lesoch vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku, ktorým má byť parcela C KN č. XXXX v k. ú. A.\na ktorá je susedným pozemkom k pozemku vo vlastníctve stavebníkov, na ktorom stavebníci majú zámer\nrealizovať Stavbu, pričom tieto práva vlastníka k lesnému majetku, môžu byť rozhodnutím stavebného\núradu o umiestnení Stavby, resp. stavebným povolením na Stavbu priamo dotknuté, v dôsledku čoho\nmu prináleží postavenie účastníka v predmetom spojenom územnom a stavebnom konaní.\n31. Z uvedeného vyplýva, že hypotéza právnej normy v § 34 ods. 2 a 59 ods. 1 písm. b) Stavebného\nzákona, za splnenia ktorej žalobcovi prináleží postavenie účastníka v predmetom konaní vedenom\nStavebným úradom na návrh stavebníkov, v danom prípade predpokladá, že: 1. ide o susedný pozemok\nk pozemku stavebníkov, na ktorom sa má uskutočniť Stavba, 2. žalobca má „iné práva“ k tomuto\nsusednému pozemku a 3. tieto iné práva žalobcu môžu byť rozhodnutím o umiestnení Stavby alebo\nstavebným povolením k Stavbe priamo dotknuté.\n32. Skutočnosť, že parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. je susednou parcelou k parcele C KN č. XXXX v k. ú.\nA. vo vlastníctve stavebníkov, na ktorej sa má uskutočniť Stavba, nebola medzi žalobcom a žalovaným,\nresp. stavebným úradom, sporná. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona je susedným\npozemkom taký pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho\nkonania podľa tohto zákona. Predmetná parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. má spoločnú hranicu s parcelou\nC KN č. XXXX v k. ú. A. vo vlastníctve stavebníkov, čo je zrejmé z obsahu administratívneho spisu\na z mapových podkladov katastra nehnuteľností. Prvá podmienka pre účastníctvo žalobcu v predmetom\nkonaní je tak splnená.\n33. Skutočnosť, či žalobca má „iné“ práva k susednému pozemku, teda parcele C KN č. XXXX v k.\nú. A. bola medzi žalobcom a žalovaným sporná, keď žalovaný mal za to, že žalobcovi tieto iné práva\nk susednému pozemku neprináležia, pretože správu za neznámych vlastníkov pozemkov vykonáva\nSlovenský pozemkový fond a nie žalovaný, pričom ustanovenie § 50 ods. 6 Zákona o lesoch žalovaný\nvyhodnotil tak, že sa na predmetnú vec nevzťahuje, keď uviedol, že pozemok C KN a parc. č. XXXX\nv k. ú. A. nie je vo vlastníctve štátu a ani nemá neznámych vlastníkov, keďže títo sú evidovaní na liste\nvlastníctva č. XXXX pre pozemok E KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. A.. Takéto závery žalovaného sú však\nnesprávne a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 50 ods. 6 prvá veta Zákona\no lesoch, z ktorého žalobca odvodzuje svoje „iné práva“ k predmetnému pozemku C KN a parc. č. XXXX\n\nv k. ú. A., správca podľa odsekov 3 a 4 (ktorým je v tomto prípade žalobca) vykonáva práva vlastníka k\nlesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní\npred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov,\nktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je\nznáme (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je\nsporné. Z ustanovenia § 50 ods. 6 prvá veta Zákona o lesoch vyplýva, že žalobca ako správca vykonáva\npráva vlastníka k takým lesným pozemkom, ktoré majú tzv. nezistených vlastníkov, teda vlastníkov, ktorí\nnie sú známi alebo ktorých trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe. Predmetná parcela C KN č. XXXX\nv k. ú. A. je takýmto pozemkom podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch. Z obsahu administratívneho spisu\nako aj z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela C KN č. XXXX v k. ú.\nA. je druhovo vedená v katastri nehnuteľností ako lesný pozemok. List vlastníctva k danej parcele nie\nje založený, keďže daná parcela sa v celosti prekrýva s parcelou E KN č. XXXX/X, ktorá je zapísaná\nna liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., obec A.. Parcela E KN č. XXXX/X v k. ú. A. je druhovo vedená\nv katastri nehnuteľností ako orná pôda, avšak tento údaj je vo vzťahu k parcele C KN č. XXXX v k.\nú. A. irelevantný, keďže podľa § 70 ods. 2 druhá veta Katastrálneho zákona nie je druh pozemku\nevidovaného ako parcela registra „E“ záväzným údajom katastra. Keďže podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho\nzákona sú údaje katastra (mimo iného aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické\nurčenie nehnuteľnosti a druh pozemku) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, z uvedeného\nvyplýva, že údaj o druhu pozemku ako „lesný pozemok“ evidovaný k parcele C KN č. XXXX v k. ú.\nA. je hodnoverný a záväzný, a teda predmetná parcela je lesným pozemkom. Súčasne je splnená\naj ďalšia podmienka podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch na to, aby žalobca ako správca vykonával\npráva vlastníka k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A., t. j. že musí ísť o pozemok, ktorý má nezistených\nvlastníkov. Predmetná parcela má nezistených vlastníkov (resp. spoluvlastníkov, vzhľadom na to, že\nmá tak známych spoluvlastníkov, ako aj nezistených spoluvlastníkov), keďže údaje o jej vlastníkoch sú\nzapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., obec A. F. I. E. F. D. XXXX/X v k. ú. A., s ktorou sa parcela\nC KN č. XXXX v k. ú. A. plošne v celku prekrýva. Tieto údaje sú podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona\nhodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, čo z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Podľa\ncitovaného § 50 ods. 6 Zákona o lesoch tak žalobca vykonáva práva nezistených vlastníkov k lesnému\npozemku – parcele č. XXXX v k. ú. A.. Žalobca tak spĺňa aj druhú podmienku hypotézy právnej normy\nobsiahnutej v ustanoveniach § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona pre priznanie postavenia\núčastníka predmetného spojeného územného a stavebného konania, t. j. že žalobca má „iné práva“\nk susednému pozemku, a to na základe § 50 ods. 6 Zákona o lesoch ako osobitného predpisu so\nšpeciálnou úpravou vo vzťahu k lesným pozemkom. Týmito inými právami sú práve práva (aj povinnosti)\nžalobcu vo vzťahu k výkonu práv a povinností nezistených vlastníkov predmetného lesného pozemku,\nktorý je susedeným pozemkom k parcele C KN č. XXXX v k. ú. A. vo vlastníctve stavebníkov, na ktorej\nmajú stavebníci zámer realizovať Stavbu. Správny súd podotýka, že Zákon o lesoch ukladá vlastníkom\nlesných pozemkov viaceré povinnosti na dosiahnutie účelu Zákona o lesoch, ktorým je zachovanie,\nzveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na\nplnenie ich nenahraditeľných funkcií, zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného\nhospodárenia v lesoch, zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, vytvorenie ekonomických\npodmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch a vykonávanie osobitného predpisu v oblasti\nzákonného pôvodu dreva vyťaženého na lesných pozemkoch (§ 1 ods. 2 Zákona o lesoch), pričom\nustanovenie § 50 ods. 6 Zákona o lesoch sleduje práve to, aby plnenie povinností vlastníkov lesných\npozemkov bolo zabezpečené aj pri tzv. nezistených vlastníkoch.\n34. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí mýlil, keď tvrdil, že správu k vlastníkom, ktorých pobyt nie je\nznámy, vykonáva (aj vo vzťahu k predmetnej parcele C KN č. XXXX v k. ú. A.) Slovenský pozemkový\nfond a nie žalobca. Je pravda, že podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov Slovenský pozemkový fond okrem iného nakladá s\npozemkami, ktorých vlastník nie je známy, avšak zákon výslovne uvádza „okrem pozemkov, ktoré sú\nlesnými pozemkami.“ Keďže parcela C KN č. XXXX v k. ú. A. je lesným pozemkom, správa Slovenského\npozemkového fondu vo vzťahu k jej nezisteným vlastníkom je ex lege vylúčená. V danom prípade sa\nuplatňuje úprava podľa § 50 ods. 6 Zákona o lesoch ako špeciálneho zákona vo vzťahu k lesným\npozemkom.\n\n35. Vzhľadom na uvedené preto žalobca v správnej žalobe dôvodne namietal, že orgány verejnej\nsprávy nesprávne práve posúdili otázku výkonu správy pozemkov neznámych/nezistených vlastníkov\na neaplikovali zákonnú úpravu v § 50 ods. 6 Zákona o lesoch.\n36. Treťou podmienkou hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanoveniach § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1\nStavebného zákona pre priznanie postavenia účastníka v územnom a stavebnom konaní žalobcovi je,\nže „iné práva“ žalobcu môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby alebo stavebným povolením priamo\ndotknuté. Stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nezistil, ako sú vlastnícke alebo iné práva\nžalobcu k susedným pozemkom alebo stavbám na nich postavených stavebným povolením priamo\ndotknuté, nakoľko žalobca nie je vlastníkom susedného pozemku a ani mu takéto postavenie nevyplýva\nz osobitného predpisu. Žalobca podľa stavebného úradu nie je dotknutý na svojich právach a právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach, pretože užívanie cudzích pozemkov za účelom výkonu\nsprávy za neznámych vlastníkov nie je podľa stavebného úradu zameniteľné s právom vlastníckym,\nalebo iným právom. Žalobca v správnej žalobe v tejto súvislosti tvrdil, že osvedčil právny záujem ako\nzákonný zástupca neznámych vlastníkov susediacej parcely C KN č. XXXX k parcele stavebníkov C\nKN č. XXXX byť účastníkom stavebného konania, keďže predmetný lesný pozemok (parcela C KN č.\nXXXX) je sprístupnený cestou vedúcou cez parcely C KN č. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX H. D. XXXX.\nVýstavba stavebníkov na pozemku C KN č. XXXX v k. ú. A. môže negatívne zasiahnuť do prístupovej\ncesty vedúcej k parcele C KN č. XXXX cez parcelu C KN č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov. Stavebný\núrad nesprávne posúdil postavenie žalobcu vo vzťahu k ním deklarovanému účastníctvu v predmetnom\nkonaní, keď uviedol, že žalobca nie je dotknutý na svojich právach, pretože nie je vlastníkom susednej\nparcely a ani mu takéto postavenie nevyplýva z osobitného predpisu. Ako vyplýva z bodu 33 tohto\nrozsudku, žalobcovi priamo zo zákona (§ 50 ods. 6 Zákona o lesoch) vyplývajú iné ako vlastnícke\npráva k susednému pozemku. Keďže úvaha stavebného úradu o neexistencii týchto práv žalobcu bola\nzaložená na nesprávnom právnom posúdení veci, stavebný úrad ďalej nezisťoval, či môžu byť tieto\npráva žalobcu rozhodnutím o umiestnení Stavby a stavebným povolením týkajúcim sa Stavby priamo\ndotknuté. Napriek tomu stavebný úrad skonštatoval, že žalobca nemôže byť dotknutý na svojich právach\nz dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní, zrejme zo dňa 19. júla 2021. Z povahy veci je však\nzrejmé, že ak žalobca vykonáva práva nezistených vlastníkov k predmetnému lesnému pozemku, pričom\nmusí zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich vlastníkom zo Zákona o lesoch, na zabezpečenie\nvýkonu práv a povinností nezistených vlastníkov musí mať žalobca k predmetnému lesnému pozemku\nprístup. Žalobca uviedol stavebnému úradu konkrétne dôvody, pre ktoré môže byť dotknutý na výkone\ntýchto iných práv, s čím sa musí stavebný úrad vysporiadať, pričom je potrebné podotknúť, že žalobca\nnemusí preukázať skutočný zásah do jeho práv, ale postačí, ak je daná čo i len možnosť zásahu do týchto\npráv. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13. decembra 2012, podľa ktorého „Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo\nprávnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby\npodľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom\na stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.“\n37. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo\nvšeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal\notázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru:\n„Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať\ntaké rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo\nveci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa\nnedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný.\nMedzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s\nodôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj\nich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale\naj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu.“ Preskúmavané\nrozhodnutia žalovaného a stavebného úradu obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle §\n47 Správneho poriadku, pričom z nich je zrejmé, na základe akých skutkových a právnych záverov\norgány verejnej správy rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokových častiach napadnutých rozhodnutí,\nčo správnemu súdu aj umožnilo vykonať ich súdny prieskum. V prípade, ak by napadnuté rozhodnutia\n\norgánov verejnej správy neobsahovali relevantné závery pre rozhodnutie vo veci, rozhodnutia by nebolo\nmožné vôbec preskúmať správnym súdom a rovnako žalobca by nemohol vecne argumentovať vo\nvzťahu k nesprávnosti právneho posúdenia veci vykonaného orgánmi verejnej správy. Skutočnosť, že\nobe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, neznamená, že sú\nv dôsledku tejto skutočnosti zároveň aj nepreskúmateľné.\n38. K námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nelogické, nezrozumiteľné a\nrozporné, ak žalovaný v jednej vete konštatuje, že „parcela č. KN – C XXXX nemá neznámych vlastníkov\na ani nie je vo vlastníctve štátu,“ pričom následne v ďalšej vete konštatuje, že „správu k vlastníkom,\nktorých pobyt nie je známy vykonáva Slovenský pozemkový fond,“ správny súd uvádza, že možno\nsúhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nelogické a rozporné, avšak\ntento čiastkový nedostatok rozhodnutia žalovaného nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nako celku, keďže z obsahu rozhodnutia žalovaného sú zrejmé dôvody, pre ktoré žalovaný rozhodol\ntak, že rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v napadnutom\nrozhodní napokon jednoznačne založil svoju úvahu na tom, že správu ohľadom neznámych vlastníkov\npredmetného lesného pozemku vykonáva Slovenský pozemkový fond a nie žalobca. Nič na tom nemení\nani skutočnosť, že tento záver žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n39. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného tým, že žalovaný\nneobjasnil, na základe akých skutkových a právnych dôvodov považuje Slovenský pozemkový fond\nza účastníka predmetného konania, správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného nie je ani\nz tohto dôvodu možné považovať za nepreskúmateľné. Uvedenie žalobcom požadovaných dôvodov vo\nvzťahu k postaveniu Slovenského pozemkového fondu nie je pre rozhodnutie žalovaného podstatné,\nkeďže žalovaný bol povinný sa zaoberať splnením podmienok pre postavenie žalobcu ako účastníka\npredmetného konania a nie iného subjektu, ktorým je Slovenský pozemkový fond. Bez ohľadu na to, či by\nsa žalovaný podrobne zaoberal postavením Slovenského pozemkového fondu v predmetnom spojenom\núzemnom a stavebnom konaní alebo nie, nemalo by to vplyv na procesné postavenie žalobcu.\n40. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, keď za arbitrárne žalobca považoval aj tvrdenie žalovaného a stavebného úradu, že nie je\nsplnená ani jedna podmienka, ktorá by žalobcovi priznávala právo účastníka predmetného konania.\nAko už bolo vyššie v tomto rozsudku uvedené, orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach\nvyhodnocovali splnenie podmienok pre priznanie postavenia účastníka konania žalobcovi, avšak ich\núvahy boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Skutočnosť, že žalobca s uvedeným\nzáverom orgánov verejnej správy nesúhlasí, pričom v tomto smere aj v odvolaní proti rozhodnutiu\nstavebného úradu aj v správnej žalobe uviedol riadnu vecnú argumentáciu, neznamená, že rozhodnutia\norgánov verejnej správy by boli z tohto dôvodu zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok\ndôvodov.\n41. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa\nnámietky nesprávneho právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy dôvodná, pričom touto vadou\nnezákonnosti je zaťažené tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu, a preto\nnapadnuté rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení\ns § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.\n42. Stavebný úrad v ďalšom konaní po zrušení správnou žalobou napadnutých rozhodnutí opätovne\nposúdi splnenie podmienok pre priznanie postavenia žalobcu ako účastníka v predmetnom spojenom\núzemnom a stavebnom konaní vedenom na návrh stavebníkov, pričom svoje rozhodnutie riadne\nodôvodní v súlade s obsahom administratívneho spisu, relevantnou právnou úpravou a rozhodovacou\nčinnosťou súdov, pričom sa riadne vysporiada nielen so splnením podmienok podľa Stavebného zákona,\nale aj osobitných predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú (predovšetkým § 50 ods. 6 Zákona o lesoch).\nPrávnym názorom správneho súdu je stavebný úrad v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).\n43. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nekonal so stavebníkmi ako s ďalšími účastníkmi konania, keďže\nstavebníkom takéto procesné postavenie v konaní pred správnym súdom neprináleží, a to aj napriek\nskutočnosti, že z dôvodu procesného pochybenia Krajského súdu v Žiline bola správna žaloba doručená\nna vyjadrenie stavebníkom a títo sa k nej aj vyjadrili podaním zo dňa 29. novembra 2022. Stavebníci\nneboli účastníkmi konania o priznaní postavenia účastníka spojeného územného a stavebného konania\n\nžalobcovi, keďže toto konanie bolo začaté stavebným úradom ex offo. Predmetom konania nebolo\nrozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach stavebníkov a ani nebolo\nzačaté na návrh stavebníkov. Neboli tak dané ani podmienky pre postavenie stavebníkov ako ďalších\núčastníkov konania pred správnym súdom podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP.\n44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny\nsúd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nPOUČENIE :\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}