Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-31S/116/2022 5022200374 24. 10. 2024 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200374.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: ATLANTA Žilina 1992, s. r. o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271, práve zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101195945/2022 zo dňa 03.05.2022, takto rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Žilina ako správca dane rozhodnutím č. 102619983/2021 zo dňa 22.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 15.480,-Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu v dňoch od 17.03.2020 do 25.08.2021 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018 až december2018. Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 101422071/2021 zo dňa 06.08.2021. Kontrolou dokladov boli zistené nižšie uvedené skutočnosti: 2. Daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 47 480 271(ďalej aj len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) podal na DÚ Žilina za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie (ďalej aj len „DPr“) DPH dňa 25.09.2018, zaevidované pod č. 6/12778804/2018, t.j. v lehote podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Jeho výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bola vlastná daňová povinnosť vo výške 708,25 Eur. Dodatočné DPr DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal. Kontrolou predložených dokladov v nadväznosti na podané záznamy DPH a podané DPr za zdaňovacie obdobie august 2018 bolo správcom dane zistené porušenie ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že v predložených záznamoch DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 neboli zaevidované dodávateľské faktúry: - č. 1185002161-1 PROFORMA INVOICE zo dňa 01.08.2018, dátum dodania tovaru 10.08.2018, základ dane 294,- Eur, 0% DPH vyhotovená dodávateľom BARENTZ spol. s r.o., so sídlom Za Trati 752, 339 01 Klatovy 1, IČ DPH: CZ4535001(ďalej len „BARENTZ spol. s r.o.“) za tovar Hemoglobin Powder 92 –150 ks a
- č. 582213 (int. č. 130229) zo dňa 06.08.2018, dátum dodania 06.08.2018, základ dane 399,60 Eur, 0 % DPH, vyhotovená dodávateľom MANYA, spol. s r.o, so sídlom 943 54 Svodín 1299, IČO: 34 119 213 (ďalej len „MANYA, spol. s r.o.“) za tovar Ryža guľatá – 720 kg. Uvedené faktúry neboli daňovým subjektom uvedené ani v DPr DPH podanom za zdaňovacie obdobie august 2018. 3. file_0.jpg file_1.wmf Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane vyzval daňový subjekt Výzvou na predloženie dokladov a dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021 a Výzvou č. 101084775/2021 zo dňa 2206.2021 aj na vyjadrenie sa k dôvodom prečo nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v prípade faktúry č. 1185002161-1 zo dňa 01.08.2018 a daňové vysporiadanie pri prenose daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. v prípade faktúry č. 582213 (int. t. 130229) nebolo predmetom záznamov DPH a DPr, ktoré predložil daňový subjekt za zdaňovacie obdobie august 2018. K dôvodom nezaevidovania faktúr v záznamoch DPH a v DPr sa daňový subjekt v Odpovedi zo dňa 03.032021 nevyjadril. V Odpovedi zo dňa 23.07.2021 k faktúre 1185002161-1 PROFORMA INVOICE zo dňa 01.082018 uviedol, že predmetné nadobudnutie nie je predmetom záznamov z dôvodu, že bolo účtované bez DPH a k faktúre č. 582213 (int. č. 130229) zo dňa 06.08.2018 uviedol, že faktúra nie je daňovo vysporiadaná z dôvodu, že bola účtovaná nesprávnym spôsobom, a to bez DPH. 4. Podľa systému VIES, ktorý eviduje hospodárske subjekty, ktoré sa v Európskej únii zaregistrovali na cezhraničné transakcie, týkajúce sa tovaru alebo služieb a súčasne slúži ako elektronický nástroj kontroly platnosti identifikačných čísel DPH týchto hospodárskych subjektov, správca dane zistil, že v auguste 2018 nahlásil dodávateľ BARENTZ spol. s r.o. spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. ako nadobúdateľa tovaru v sume 7.518,- CZK. V účtovníctve daňového subjektu ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. sa v súvislosti s uvedeným nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. nachádzali doklady vyhotovené dodávateľom BARENTZ spol. s r.o. pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. Správca dane prostredníctvom interných databáz FR SR preveril, že zahraničná osoba BARENTZ spol. s r.o., bola v čase realizovania obchodu osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 5. V súvislosti s preverením nadobudnutia tovaru zaslal správca dane file_2.jpg file_3.wmf daňovému subjektu Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021 a Výzvu číslo 101084775/2021 zo dňa 22.06.2021, v zmysle ktorých sa mal vyjadriť k preverovanému obchodnému prípadu a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to, aký druh tovaru bol predmetom nadobudnutia, predložiť faktúru, vrátane všetkých súvisiacich písomnosti od zahraničného dodávateľa, resp. uviesť číslo, pod ktorým bola predmetná faktúra zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o a preukázať, ako bolo prijaté plnenie použité platiteľom na dodávky svojich zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 z. z. V Odpovedi zo dňa 12.02.2021 a v Odpovedi zo dňa 03.03.2021 sa daňový subjekt k preverovanému obchodnému vzťahu nevyjadril a nepredložil požadované dôkazy. V Odpovedi zo dňa 23.07.2021 na Výzvu č. 101084775/2021 zo dňa 22.06.2021 však uviedol, že predmetom nadobudnutia bol sušený hemoglobín, ktorý bol použitý vo výrobnom procese jaterníc. Tvrdil, že faktúru predloží osobne. Dňa 28.07.2021 boli daňovým subjektom doručené správcovi dane ďalšie dôkazy, na predloženie ktorých bol vyzvaný predmetnými výzvami. Medzi predloženými dokladmi sa nenachádzala faktúra vyhotovená dodávateľom BARENTZ spol. s r.o. s dátumom dodania tovaru 10.08.2018. Preverovaním správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. porušil ustanovenie §11 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 20 ods. 1 písm. b) a § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nepriznal daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. 6. Správca dane tvrdil, že písomnosť č. 1185002161-1 PROFORMA INVOICE zo dňa 01.08.2018, dátum dodania tovaru 10.08.2018, základ dane 294,- Eur, 0% DPH možno považovať vzhľadom na jej obsah
za doklad (faktúru) a v kontexte s ostatnými dokladmi, vyhotovenými v súvislosti s týmto dodaním, za dôkaz preukazujúci dodanie tovaru z iného členského štátu pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. V súlade s dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil správca dane dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.) správca dane konštatoval, že napriek tomu, že daňový subjekt nepriznal 20% DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, nezaevidoval faktúru od zahraničného dodávateľa v záznamoch DPH a nepriznal sám daň v DPr DPH, ale túto za daňový subjekt vyrubil správca dane, správca dane nezabezpečil také dôkazy, ktoré by spochybnili materiálnu existenciu tohto tovaru, dodanie tovaru v preverovanom obchodnom vzťahu a aj použitie tohto plnenia daňovým subjektom ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. na účely svojich dodávok tovarov a služieb . 7. V ďalšom texte svojho rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán na dodávateľskú faktúra č. 582213 (int. č. 130229) zo dňa 06.08.2018, vyhotovenú dodávateľom MANYA, spol. s r.o., vo vzťahu ku ktorej správca dane v súlade s § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému subjektu ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. zaslal Výzvu na predloženie dôkazov č. 101903029/2020 zo dňa 03.12.2020 a opakovanú Výzvu na predloženie dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021, ktorou vyzval daňový subjekt, aby sa vyjadril k dôvodom, prečo predmetná faktúra, nebola daňovo vysporiadaná, t.j. nebola predmetnom záznamov DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 a ani DPr DPH za uvedené zdaňovacie obdobie a aby preukázal, ako bolo prijaté plnenie použité platiteľom na dodávky svojich zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt dňa 03.03.2021 prostredníctvom elektronickej podateľne doručil správcovi dane odpoveď na Výzvu zo dňa 12.01.2021.V prílohe odpovede doručil i vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ryža nakupovaná od dodávateľa MANYA, spol. s r.o. bola používaná vo výrobe. Vyrábali sa z nej jaternice, ktoré boli následne expedované a predávané ďalším odberateľom. 8. Preverovaním správcu dane bolo vo vzťahu k vyššie uvedenému tovaru zistené, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nepriznal daň nadobudnutia tovaru, ktorý mu bol dodaný v režime prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu. V súlade s dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov na ktorú správca dane už poukázal vyššie teda konštatoval, že napriek tomu, že daňový subjekt nepriznal 20% DPH pri tovare nadobudnutom v režime prenosu daňovej povinnosti, správca dane nezabezpečil také dôkazy, ktoré by spochybnili materiálnu existenciu tohto tovaru a použitie v rámci podnikateľskej činnosti daňového subjektu. 9. Daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. si okrem vyššie uvedených faktúr v zdaňovacom období august 2018 uplatnil i odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry vyhotovenej dodávateľom PREZENT plus, s.r.o., so sídlom 038 12 Necpaly, IČO: 50 179 284 (ďalej len „PREZENT plus, s.r.o.“) č.1020180282 (int. č.500345) zo dňa 30.08.2018, dátum dodania 30.08.2018, základ dane 77.400,- Eur, 20 % DPH 15.480,- Eur za tovar – Združená chladiaca jednotka. 10. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia júl 2018 - december 2018 zaslal dňa 04.12.2020 v súlade s § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. daňovému subjektu ATLANTA Žilina 1992,s.r.o. Výzvu na predloženie dôkazov č. 101903029/2020 zo dňa 03.12.2020, ktorou ho vyzval, aby sa v súvislosti s vyššie uvedenou faktúrou vyjadril, či bola na predmetný obchodný vzťah uzavretá písomná zmluva, objednávka, cenová ponuka, v prípade ak áno, aby tieto listiny predložil, ďalej aby uviedol kto za spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. vykonal objednávku predmetného tovaru, kto zastupoval spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. pri zadaní objednávky na preverovaný tovar, kde bolo miesto dodania, resp. kde sa nachádzajú vyššie uvedené zariadenia, kto a na náklady koho bola zabezpečená preprava, kde bolo miesto nakládky, či boli použité pri nakládke zariadení nejaké technické prostriedky v prípade, ak áno, aké a v koho vlastníctve sú, či existuje k zariadeniam technická dokumentácia, či dodanie strojného zariadenia bolo spojené s montážnou, v prípade ak áno, kto ju vykonal a preukázal úhrady faktúr, ako aj to ako bolo prijaté plnenie použité platiteľom na dodávky zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. file_4.jpg file_5.wmf Výzva sa vrátila správcovi dane dňa 30.12.2020 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 13.01.2021 správca dane zaslal daňovému subjektu ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. opakovanú Výzvu na predloženie dôkazov č. 100039825/2021 zo dňa 12.01.2021 s
rovnakým obsahom, aký bol uvedený vo Výzve zo dňa 03.12.2020.V Odpovedi zo dňa 12.02.2021 k dodávateľskej faktúre vyhotovenej za strojové zariadenie daňový subjekt uviedol, že písomná zmluva podpísaná nebola, za spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. objednal tovar konateľ A. B., ktorý vtom čase bol zároveň konateľom spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. K miestu nakladania a dodania, k zabezpečeniu prepravy, k spôsobu manipulácie pri nakladaní tovaru, k spôsobu dodania (s montážou, bez montáže), k existencii technickej dokumentácie, k úhradám faktúry a k použitiu strojného zariadenia v rámci svojich zdaniteľných plnení sa daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. nevyjadril. 11. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018 – december 2018 vykonávanej file_6.jpg file_7.wmf u daňového subjektu C. D. XXXX, E. zaslal spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. v súlade s § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. výzvy na poskytnutie súčinnosti, a to Výzvu č. 101906421/2020 zo dňa 03.12.2020 na adresu sídla spoločnosti PREZENT plus, s.r.o., uvedenú vo Výpise z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, t.j. na adresu 038 12 Necpaly 226, z adresy ktorej sa písomnosť vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a Výzvu č. 100039472/2021 zo dňa 12.012021, ktorú zaslal aj na vedomie jedinému konateľovi spoločnosti F. B., bytom G. H. XX, I. XXXX, A.. V prípade prvej výzvy bola táto doručená spoločnosti v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. dňa 22.12.2020. V prípade druhej výzvy bola predmetná výzva zaslaná na adresu sídla spoločnosti doručená dňa 29.01.2021 jej uložením. Písomnosť adresovaná konateľovi spoločnosti sa vrátila správcovi dane dňa 25.02.2021 s poznámkou poštového doručovateľa „Nevyzdvihnuté/Nehľadá sa“. Predmetná písomnosť mu bola v súlade s § 34 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. doručená dňa 25.02.2021. 12. Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi dane daňovým subjektom PREZENT plus, s.r.o. a vzniknutých pochybnosti správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie v preverovanej faktúre prebehli tak, ako sú deklarované pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. správca dane preveroval bonitu a daňovú spoľahlivosť dodávateľa nahliadnutím do verejne prístupných registrov, ako aj do administratívneho informačného systému, ktorý vedie správca. 13. Nahliadnutím do administratívneho informačného systému správcu dane v súvislosti s daňovým subjektom PREZENT plus, s.r.o. bolo zistené, že registrácia za platiteľa DPH bola daňovému subjektu PREZENT plus, s.r.o. zrušená z úradnej moci ku dňu 28.02.2021, a to Rozhodnutím č. 100203807/2021 zo dňa 04.02.2021 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Dôvodmi na zrušenie registrácie pre daň bolo opakované nepodanie DPr DPH za zdaňovacie obdobia jún 2020 až september 2020, opakovane nezastihnutie daňového subjektu na adrese sídla spoločnosti file_8.jpg file_9.wmf a opakované porušenie povinnosti pri daňovej kontrole. 14. Nahliadnutím do vyhotovených protokolov z daňových kontrol DPH vykonaných u daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2017 a dokladov daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o., predložených na základe Potvrdenia o zapožičaní dokladov č. 100408724/2020 a aj zabezpečených KÚFS bolo vychádzajúc zo file_10.jpg file_11.wmf skladových kariet a dodávateľských faktúr daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o. zistené, že file_12.jpg file_13.wmf
Združená chladiaca jednotka evidovaná na Súhrnnej karte ako dlhodobý majetok pod inventárnym č. 000008 s dňom zaradenia 06.06.2017 a s dňom vyradenia 30.08.2018, bola nakúpená od file_14.jpg file_15.wmf dodávateľa GIBSON TRANS s.r.o., so sídlom Levická 54, 949 01 Nitra, IČO:46 016 589 (ďalej len „GIBSON TRANS s.r.o.“), a to na podklade faktúry č. 2017001 zo dňa 06.06.2017, dátum dodania 06.06.2017, základ dane 77.500,- Eur, DPH 15.500,- Eur. K faktúre bol vyhotovený Dodací list č. 2017001 zo 06.06.2017 a Kúpno - predajná zmluva zo dňa (dátum neuvedený), uzavretá medzi predávajúcim GIBSON TRANS s.r.o. a kupujúcim PREZENT plus, s.r.o. 15. Daňový subjekt PREZENT plus, s.r.o. podal v súlade s § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. DPr DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 dňa 25.09.2018. Nahliadnutím do Záznamov DPH - Odpočítanie dane; Zdaniteľné obchody daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o. bolo zistené, že file_16.jpg file_17.wmf v záznamoch je evidovaná preverovaná faktúra vyhotovená dodávateľom GIBSON TRANS s.r.o., z ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.) a faktúra vyhotovená pre odberateľa ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.za dodanie tovaru v tuzemsku (§ 8 zákona č. 222/2004 Z. z.).Preverovaná faktúra č. 1020180282 vyhotovená dodávateľom PREZENT plus, s.r.o. pre odberateľa ATLANTA file_18.jpg file_19.wmf Žilina 1992, E. sa nachádzala v účtovníctve v rovnakom obsahu a formáte, ako bola predložená daňovým subjektom ATLANTA Žilina, 1992, s.r.o. Podľa Knihy pohľadávok daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o., získanej správcom dane zo zabezpečeného účtovníctva daňového subjektu PREZENT plus, s.r.o., úhrada preverovanej faktúry nebola v roku 2018 realizovaná. 16. Podľa údajov z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, spoločnosť GIBSON TRANS s. r. o. bola dňa 05.09.2017 z obchodného registra vymazaná v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti GIBSON TRANS s. r. o. sa od 07.11.2017 stala spoločnosť TEMESH s. r. o., so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 655875 (ďalej len „TEMESH s. r. o.“). Podľa údajov zverejnených na internetovom portály J. bola spoločnosť TEMESH s. r. o. dňa 16.01.2018 z obchodného registra taktiež vymazaná, a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť staré Mesto, IČO: 46 201 904 (ďalej len „JT COMPANY INVEST s. r. o.“). DPr na daň z príjmov právnickej osoby podala spoločnosť len za rok 2016, za nasledujúce roky nie sú priznania podané. 17. Podľa administratívneho informačného systému správcu dane daňový subjekt GIBSON TRANS s.r.o. podal za zdaňovacie obdobie jún 2017, t.j. za obdobie v ktorom mal podľa faktúry č. 2017001 zo dňa 06.06.2017 dodať spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. Strojné zariadenia, ktoré boli touto spoločnosťou následne predané odberateľovi ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. dňa08.07.2017 riadne DPr DPH, ktoré bolo nulové, kontrolný výkaz DPH nebol podaný. Dňa 22.08.2018 podal opravné DPr DPH a dodatočný kontrolný výkaz DPH, v ktorom vykázal dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. v sume 77.500,- Eur, odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. daňový subjekt nevykázal. Výsledným vzťahom bola vlastná daňová povinnosť subjektu, ktorá nebola zaplatená. 18. V súvislosti s preverením obchodného prípadu bol v danej veci dňa 29.06.2018 na DÚ Žilina, pobočka Martin vykonaný výsluch svedka A. I., bývalého konateľa spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o., ktorého sa zúčastnil i konateľ spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. – A. B.. Počas výsluchu svedok uviedol, že bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. v období od 15.02.2011 do 06.11.2017. Spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. vykonávala reklamnú činnosť, kúpu a predaj tovaru a autodopravu. Svedok vykonával všetky riadiace funkcie v spoločnosti, pričom hlavnou činnosťou spoločnosti v uvedenom období bola kúpa a file_20.jpg
file_21.wmf predaj tovaru. V spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. vykonával činnosti ako vyhľadávanie zákazníkov, prípravu podkladov súvisiacich s vykonávaním obchodnej/podnikateľskej činnosti spoločnosti, napr. vypracovával zmluvy, file_22.jpg file_23.wmf objednávky, faktúry, dodacie listy, viedol skladové hospodárstvo. Uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov a v roku 2017 nevlastnila majetok, okrem zariadenia, ktoré boli dodané spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. V roku 2017 spoločnosť nemala dodávateľov, všetko bolo v štádiu rokovaní, zároveň nemala ani odberateľov z dôvodu, že dohadovanie obchodných transakcií bolo iba vo fáze riešenia. Účtovníctvo spoločnosti bolo vedené externou účtovníčkou firmou na názov ktorej si nevedel spomenúť, ale uviedol, že file_24.jpg file_25.wmf túto informáciu doplní správcovi dane v dohodnutom termíne. K zlúčeniu so spoločnosťou TEMESH s.r.o. došlo z dôvodu, že podnikanie s chladiarenskými produktmi, ktoré chcel svedok robiť nebolo ekonomicky výnosné, tak postúpil svoje priestory a aj zariadenia ďalšej firme a zároveň takýmto spôsobom postúpil aj samotnú spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. Spoločnosť PREZENT plus, s.r.o., konkrétne jej konateľ – A. B. svedkovi bola známa, keďže s ňou uzatváral v roku file_26.jpg file_27.wmf 2017 obchod. Predmetom vzájomného obchodovania v období od 01.01.2017 do 06.11.2017 bol predaj chladiarenského zariadenia a technológií v prevádzke vo Veľkých Ripňanoch. Svedok uviedol, že pred samotnou realizáciou obchodu sa s A. B. nepoznali, avšak majiteľ areálu v ktorom sa nachádzali chladiarenské zariadenia, v ktorom mala spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. prevádzku v prenájme ho nakontaktoval na pána B., ktorý mal o tieto zariadenia, ako aj o samotnú prevádzku záujem, a to vzhľadom na svoju podnikateľskú činnosť zameranú na výrobu mäsa. S pánom B. sa spojili telefonicky, potom sa osobne stretli, pričom pán B. si zariadenie prehliadol na prevádzke vo Veľkých Ripňanoch. Zariadenie nebolo prepravené z dôvodu, že je v budove namontované na pevno. Platobné podmienky boli dohodnuté tak, že platba bude uhradená až po spustení prevádzky spoločnosťou PREZENT plus, s.r.o., nebolo určené presné obdobie, kedy má byť úhrada realizovaná. Svedok taktiež ozrejmil, že spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. mala v prenájme časť budovy od pána B., nájomné však nebolo uhrádzané z dôvodu, že technológia, ktorá bola namontovaná spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. bola vzájomne odpočítavaná z nájomného. Faktúra č. 2017001, vo výške 15.500,- Eur bola vystavená spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. O skutočnosti, že daňové priznanie DPH za jún 2017 bolo podané bez priznaného dodania svedok tvrdil, že o tom nemal vedomosť. Svedok taktiež uviedol, že dodávatelia zariadení, ktoré boli následne dodané spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. boli zahraniční, z Poľska. Podľa Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. a spoločnosťou PREZENT plus, s.r.o., článku V. PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN, mal predávajúci zaškoliť obslužný personál. Zariadenie bolo dovezené od zahraničných dodávateľov, s tým, že preprava bola realizovaná na účet spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. Úhrada bola realizovaná hotovostne na prelome rokov 2016 a 2017. 19. file_28.jpg file_29.wmf Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej konštatoval, že daňový subjekt GIBSON TRANS s.r.o. podal DPr DPH za obdobie jún 2017 dňa 08.07.2017, v ktorom neuviedol žiadne zdaniteľné plnenie podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. Dňa 22.08.2018, t.j. po spísaní zápisnice s A. I. bolo za zlúčenú spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. podané opravné DPr DPH, v ktorom bolo vykázané dodanie
vo výške 77.500,- Eur, 20 % DPH 15.500,- Eur, pričom výsledná vlastná daňová povinnosť vo výške 15.500,- Eur nebola uhradená. 20. Zamestnanci správcu dane požiadali dňa 29.06.2018 Finančné riaditeľstvo SR o zaslanie údajov o realizovaných nadobudnutiach daňového subjektu GIBSON TRANS s.r.o. v období január 2016 až november 2017. Dňa 04.07.2018 bola prijatá odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že daňový subjekt GIBSON TRANS s.r.o. v danom období nerealizoval žiadne nadobudnutia od dodávateľov z Európskej únie. 21. Správca dane v kontexte vyššie uvedenej výpovede svedka A. I. poukázal na to, že menovaný vo svojej výpovedi uviedol, že časť budovy mala v prenájme spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. od pána B., pričom nájomné nebolo uhrádzané, z dôvodu, že technológia, ktorá bola namontovaná spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. bola vzájomne odpočítaná z nájomného. Svedok A. I., ako ani na výsluchu prítomný konateľ spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. – A. B., presne nešpecifikovali v akom postavení sa menovaný pán B. nachádzal voči spoločnostiam GIBSON TRANS s.r.o. a PREZENT plus, s.r.o., či ako fyzická osoba prenajímateľ, alebo ako konateľ spoločnosti SLOVAKAGRO, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava 811 02, IČO: 46 042 334. Z uvedeného dôvodu, zaslali zamestnanci správcu dane Výzvu č. 101553966/2018 v zmysle § 26 zákona č. 563/2009 Z. z. zo dňa 10.08.2018 adresovanú: K. B., na adresu E. A. XXX/XX, XXXXX A. L. za účelom poskytnutia súčinnosti, a to predloženia dokladov, týkajúcich sa obchodného vzťahu s daňovým subjektom GIBSON TRANS s.r.o. a PREZENT plus, s.r.o. za obdobie od januára 2016 do júna 2017. Písomnosti zaslané K. B. správca dane vyhodnotil ako dôkazy, ktoré nepreukazujú vyjadrenia A. I. a spojitosť s preverovaným dodaním medzi daňovým subjektom GIBSON TRANS s.r.o. a PREZENT plus, s.r.o. 22. Na základe vykonaných preverovaní dospel správca dane k záveru, že v prípade faktúry č. 1020180282 (int. č.500345) zo dňa 30.08.2018, vyhotovenej za tovar daňový subjekt ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. porušil ustanovenie 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne a boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. V súvislosti s prijatým plnením, bolo zistené porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. aj tým, že si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že tieto použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. 23. Žalovaný rozhodnutím č. 101195945/2022 zo dňa 03.05.2022 prvostupňové rozhodnutie s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, konajúc o odvolaní žalobcu, potvrdil. Žalovaný zopakoval skutkový stav zistený správcom dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v danom prípade došlo k daňovému úniku. Poukázal na to, že pojem nedovolený daňový únik, resp. daňový podvod je pojmom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Tento pojem sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň, pričom ďalší si ju odpočíta za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. Režim podvodu vo vzťahu k DPH bol definovaný v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 Axel-Kittel, v ktorom Súdny dvor EÚ sformuloval test pozostávajúci zo štyroch otázok, na ktoré musí byť kumulatívne odpovedané kladne: 1) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? V danom prípade podľa žalovaného vznikol, keďže spoločnosť GIBSON TRANS s.r.o. nepriznala DPH z dodania pre PREZENT plus s.r.o. a zároveň vystavila faktúru, z ktorej si spoločnosť PREZENT plus s.r.o. daň uvedenú na faktúre odpočítala a následne predmet fakturácie fakturovala žalobcovi. 2) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ? Podvodné konanie nastalo u spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o., ktorá nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť. 3) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené ? V danom prípade bolo posudzované dodanie tovaru fakturované spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. pre PREZENT plus s.r.o, a ten fakturoval spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.
4) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt ? Spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. a PREZENT plus s.r.o. sú personálne prepojené konateľom A. B.. A. B. ako konateľ spoločnosti PREZENT plus s.r.o. konal podľa vyjadrenia žalovaného neobozretne pri uzatvorení obchodu s konateľom GIBSON TRANS s.r.o., s ktorým sa nepoznal. Zariadenie bolo umiestnené v areáli vo Veľkých Ripňanoch, v ktorom mala spoločnosť prevádzku v prenájme od p. B. (zamestnanec spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o.), ktorý mal konateľa GIBSON TRANS s.r.o. nakontaktovať na A. B.. Nájomné za prenájom platené nebolo. Zariadenie nebolo prepravované z dôvodu, že bolo v budove namontované na pevno. Podľa žalovaného, v danom prípade bol preukázaný vznik daňového úniku, ktorý je dôsledkom podvodného konania, posudzovaný zdaniteľný obchod u žalobcu bol spojený s týmto konaním, pričom žalobca o tom mohol a mal vedieť, vzhľadom na personálne prepojenie s dodávateľskou spoločnosťou osobou konateľa. 24. Podľa názoru žalovaného, v prípade dodania strojných zariadení od dodávateľa PREZENT plus, s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu, že došlo k preukázaniu podvodného konania (naplnenie testu Axel-Kittel), pri ktorom nebola odvedená daň u spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. , ktorá vyhotovila faktúry, z ktorých nepriznala DPH a z týchto faktúr bola odpočítaná DPH u spoločnosti PREZENT plus, s.r.o., ktorá dodanie strojných zariadení ďalej fakturovala spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o., ktorá si tiež odpočítala DPH. Konateľ spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. o podvodnom konaní musel vedieť, nakoľko bol tiež konateľom spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. a teda mal vedieť o tom, že spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. strojné zariadenia v skutočnosti neboli dodané spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. 25. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. V danom prípade nebola potvrdená vierohodnosť faktúry za predaj tovaru (strojného zariadenia) u prvého zisteného dodávateľa v predmetnom obchodnom reťazci – spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o., u ktorého nebolo preukázané reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. S konateľom tejto spoločnosti obchod dohodol A. B. ako konateľ spoločnosti PREZENT plus, s.r.o., ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. A. B. k uvedenému obchodu pristupoval maximálne neobozretne, činnosť spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. si vôbec nepreveril a nevedel ani uviesť konkrétne okolnosti týkajúce sa samotného dodania. Tiež bývalý konateľ spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. A. I. sa k obchodu vyjadroval len veľmi všeobecne. 26. Žalovaný k námietke uvedenej v odvolaní žalobcu, že správca dane sa počas výkonu daňovej kontroly dopustil nielen pochybení hmotno-právneho charakteru, ale závažných procesných pochybení, ktoré mali za následok nesprávne podriadenie skutkového stavu k príslušnej právnej forme uviedol, že je všeobecného charakteru. Nebolo zrejmé, ktoré hmotno-právne a procesné predpisy správca dane porušil pri výkone daňovej kontroly. 27. K námietke, že odpočítanie dane správca dane neuznal z dôvodu nekontaktnosti obchodného partnera, ktorý sa nachádzal v preverovanom obchodnom reťazci, žalovaný uviedol, že nekontaktnosť spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. nebola priamym dôvodom pre nepriznania odpočítania dane, išlo o jeden z dôkazov, ktorý bol správcom dane získaný a preukázaný počas výkonu daňovej kontroly. Podstatné bolo, že uvedená spoločnosť (v pozícii subdodávateľa) nevykonávala reálnu podnikateľskú činnosť, deklarované dodávky boli len predstierané, DPH z vystavených faktúr nepriznala, pričom táto daň bola neoprávnene odpočítaná u spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. O uvedenom daňovom úniku podľa žalovaného spoločnosť ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. musela vedieť, keďže predmetné obchody za obe spoločnosti zabezpečoval A. B.. 28. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane si nesprávnym spôsobom vyložil ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o DPH, na základe čoho bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom a na základe neúplného zistenia skutkového stavu, žalovaný uviedol, že sa taktiež jedná o tvrdenie všeobecného charakteru.
29. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že správca dane vykonal šetrenie na všetkých stupňoch obchodného reťazca a zistil, že je v ňom plnenie, ktoré bolo poznačené daňovým únikom, o ktorom žalobca mal vedieť. Materiálnu existenciu predmetu fakturácie medzi dodávateľskou spoločnosťou PREZENT plus, s.r.o. a ATLANTA Žilina 1992, s.r.o. správca dane nespochybnil, avšak bolo preukázané že spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. predmetné tovary nedodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom nepriznania odpočítania dane u žalobcu bolo zistené podvodné konanie v obchodnom reťazci, ktorého bol účastníkom, dôkazné bremeno prevzal na seba správca dane. 30. Podľa žalovaného, na základe vyššie uvedeného, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti PREZENT PLUS s.r.o. za dodávky strojných zariadení, z dôvodu preukázaného daňového úniku na obchodnom stupni medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu, o ktorom, ako správca dane preukázal, žalobca musel vedieť . Konanie pred správnym súdom 31. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za nesprávne. Pokiaľ ide o vzájomné odberateľsko-dodávateľské vzťahy súvisiace s dodávkou mäsa, žalobca namietal, že správca dane tak v postavení prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu neakceptovateľným spôsobom preniesol na žalobcu ako samostatný subjekt práva zodpovednosť za „nekontaktnosť” spoločnosti Waka s.r.o., IČO: 50 696 661. Žalobca mal však za to, že okrem absencie právneho základu na takýto postup správca dane absolútne nesprávne vyhodnotil rozhodujúce skutkové okolnosti súvisiace s nákupom mäsa spoločnosťou žalobcu. Žalobca tvrdil, že spoločnosť Jatky Bučovice, s.r.o. ako dodávateľ tovaru – mäsa, tento tovar spoločnosti WAKA s.r.o. riadne vždy fyzicky dodala, priviezla do jej skladových priestorov a zaevidovala. Následne K. B. dodaný tovar skontroloval a prevzal a za dodaný tovar bola spoločnosti Jatky Bučovice, s.r.o. uhradená kúpna cena. V ďalšom časovom období spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. daný tovar od spoločnosti WAKA s.r.o. odkúpila za účelom jeho ďalšieho predaja. Tieto skutočnosti majú jednoznačne vyplývať nielen z výpovede L. B. ako obchodného zástupcu spoločnosti WAKA s.r.o. v rozhodnom období, ale sú podľa vyjadrenia žalobcu verifikovateľné aj prostredníctvom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina. Práve z toho dôvodu žalobca v rámci priebehu výkonu daňovej kontroly opakovane navrhoval, aby boli vo veci vypočutí zamestnanci uvedeného štátneho orgánu. V prípade Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina sa totiž jedná o kontrolný orgán štátnej správy, pričom jeho zamestnanci by boli z titulu ich pracovnej pozície oprávnení a najmi kompetentní sa vyjadriť ev. vyvrátiť argumentáciu správcu dane o dodaní tovaru iným subjektom ako je deklarované v príslušných daňových a účtovných dokladoch. V danej veci ani na strane správcu dane neexistovala pochybnosť o tom, že tovar bol reálne dodaný a teda, že tento naozaj existoval. Ak teda žalobca opakovane navrhoval, aby správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly vypočul dotknutých zamestnancov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina, mal žalobca za to, že nevykonanie takéhoto kľúčového dôkazu výrazne zasiahlo do práv žalobcu ako daňového subjektu, a to predovšetkým do jeho práva, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, do práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, do práva predkladať dôkazy, ako aj do práva na spravodlivý proces. Súčasne takýmto postupom malo podľa presvedčenia žalobcu dôjsť k porušeniu základných zásad daňového konania vyjadrených najmä v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca je dokonca presvedčený o tom, že v rámci výkonu daňovej kontroly nebol jeho návrh na vypočutie zamestnancov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina vykonaný z účelových dôvodov, aby sa premisa správcu dane o dodaní príslušného tovaru údajne iným subjektom nepreukázala ako nepravdivá a nedôvodná. Pri každom tovare mäsa sú totiž zamestnanci regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vždy povinní: - skontrolovať dodací list (faktúru) tovaru – mäsa s druhom tovaru uskladneným v skladovacích chladiarenských priestoroch; - odobrať vzorky v prípadoch, kedy je daná potreba laboratórneho vyšetrenia. 32. Žalobca ďalej poukázal na to, že po vykonaní každej kontroly je zo strany regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vypracovaný úradný záznam, v ktorom je zadokumentovaný priebeh každej kontroly a závery z nej plynúce. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobcu celkom vylúčené, aby
v prípade takého tovaru, akým je mäso, mohlo dôjsť v praxi k situácii, ktorú správca dane spomína ako základný podklad pre svoje rozhodnutie na úrovni prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Žalobca v tomto smere poukázal najmä na to, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina počas svojich kontrol zameraných na pôvod a vysledovateľnosť mäsa podľa predložených nadobúdacích dokladov nikdy nevytkla a nespochybnila, že by tovar nepochádzal od pôvodcu toho, kto bol deklarovaný na predložených faktúrach. V prípade, ak by správca dane vypočul navrhovaných zamestnancov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Žilina, nemohlo by byď napadnuté, ani prvostupňové rozhodnutie nikdy odôvodnené záverom, že tovar mal byt' dodaný „iným” subjektom. 33. Ak správca dane namietal, že spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. nenahlásila prijatie zásielok na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly podľa svojho presvedčenia jednoznačne vysvetlil, z akého dôvodu boli tieto zásielky nahlásené priamo žalobcom ako tzv. výrobným závodom. Žalobca v tejto súvislosti logickým spôsobom mal objasniť, že na základe dohody medzi spoločnosťou PREZENT plus, s.r.o., resp. spoločnosťou WAKA s.r.o. na jednej strane a spoločnosťou žalobcu na strane druhej bolo dojednané, že príslušnú zásielku mäsa na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu bude i v súlade so zaužívanou obchodnou praxou nahlasovať žalobca ako spracovateľ. Takáto dohoda bola determinovaná tým, aby sa žalobca vyhol situáciám, kedy by mohlo dôjsť buď k možným duplicitným množstvám pri nahlasovaní zásielok alebo k neúmyselnému nenahláseniu dodávky alebo k inej chybe pri nahlasovaní. Každá zo zmienených situácii by totiž viedla k uloženiu pokuty, ktorá by však bola vyrubená na ťarchu konečného subjektu v reťazci, čiže práve na ťarchu žalobcu. Žalobca považoval za potrebné uviesť i to, že spoločnosť PREZENT plus, s.r.o. ako dodávateľská spoločnosť tovaru pre žalobcu si riadne splnila všetky povinnosti, ktoré jej vyplývali z právneho poriadku Slovenskej republiky voči všetkým štátnym orgánom a rovnako tak vzorne, priam ukážkovo komunikovala s príslušným správcom dane a odpovedala na jeho výzvy. 34. V neposlednom rade žalobca poukázal na to, že existuje celý rad dokumentov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obchody medzi všetkými spoločnosťami, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v súvisiacom prvostupňovom rozhodnutí, reálne prebehli a tieto mali za následok vznik vzájomných záväzkov a pohľadávok. Niektoré z takto vzniknutých záväzkov boli riešené mimosúdnou cestou, iné dokonca prostredníctvom súdnych konaní. I v kontexte uvedených skutočností je podľa názoru žalobcu celkom nelogické a nepredstaviteľné, že v prípade, ak by medzi dotknutými subjektmi neboli založené reálne obchodné vzťahy so vzájomnými právami a povinnosťami, by existovali dokumenty, ktorých obsahom je riešenie sporných nárokov. 35. Pokiaľ ide o strojné zariadenia nadobudnuté od spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o., žalobca poukázal na to, že vypočutý svedok – A. I. ako bývalý konateľ uvedenej spoločnosti potvrdil, že tovar, ktorý bol špecifikovaný na dotknutých faktúrach vystavených pre spoločnosť PREZENT plus, s.r.o bol uvedenej spoločnosti aj reálne dodaný. Niektorý fakturovaný tovar od spoločnosti GIBSON TRANS s.r.o. bol touto spoločnosťou prvotne nadobudnutý od spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., ktorá ho nadobudla na základe prevodu obchodného podielu od spoločnosti GERVIONS a.s., Moravská 1687/34, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika. Uvedené podľa vyjadrenia žalobcu preukazuje aj zápisnica zo dňa 13.10.2016. Strojné zariadenie nadobudnuté spoločnosťou GIBSON TRANS s.r.o. bolo popísané i v znaleckom posudku č. 8/2015 znalca M. N. G.. Spoločnosť PREZENT Plus s.r.o. za Strojné zariadenia zakúpené od spoločnosti ANATOS s.r.o. riadne zaplatila. Spolupráca medzi spoločnosťami PREZENT Plus s.r.o. a ANATOS s.r.o. bola štandardná, keď všetka komunikácia prebiehala cez obchodného zástupcu. 36. Podaním zo dňa 28.09.2022 sa k veci vyjadril žalovaný. Rovnako ako i v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal šetrenia na všetkých stupňoch obchodného reťazca a zistil, že je v ňom plnenie, ktoré bolo poznačené daňovým únikom, o ktorom žaloba mal vedieť. Materiálna existencia predmetu fakturácie medzi dodávateľskou spoločnosťou PREZENT Plus s.r.o. a ATLANATA Žilina 1992, s.r.o. správca dane nespochybnil, avšak bolo preukázané, že spoločnosti PREZENT Plus s.r.o. predmetné tovary nedodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom nepriznania odpočítania dane u žalobcu bolo zistené podvodné konanie v obchodnom reťazci, ktorého bol žalobca účastníkom, dôkazné bremeno prevzal na seba správca dane. 37. Podľa žalovaného, na základe vyššie uvedeného, žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti PREZENT PLUS s.r.o. za dodávky mäsa a stojného
zariadenia, z dôvodu preukázaného daňového úniku za obchodnom stupni medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu, o ktorom správca dane preukázal, že žalobca musel vedieť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný žiadal, aby správny súd žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Žalobca právo podať repliku k duplike žalovaného nevyužil. 39. Na pojednávaní dňa 24.10.2024 sa nezúčastnili žalobca ani žalovaný, predvolanie mali vykázané. Svoju neprítomnosť žalobca neospravedlnil, avšak pojednávanie nežiadal odročiť. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti. 40. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. Právny rámec 41. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 44. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 45. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 47. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 48. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
49. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 51. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 52. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 53. Podľa § 63 ods. 3Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 54. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 55. Podľa § 2 ods. 1zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
56. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. 57. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o DPH, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie. 58. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 59. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). 60. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 61. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ak ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 63. Podľa § 69 ods. 6 Zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a. Posúdenie veci správnym súdom 64. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal
s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. 65. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k vydaným rozhodnutiam, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť v danej veci preskúmavaného rozhodnutia. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. 66. Správny súd zdôrazňuje, že je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich eventuálne nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle podanej žaloby, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v právnej žalobe uvedené námietky, ktoré možno teda považovať iba za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, ktoré bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 67. Správny súd vychádzajúc z predmetu správnej žaloby ďalej konštatuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, vrátane rozhodnutí správcu dane, ktorými nebolo uznané odpočítanie DPH z preverovaných faktúr vystavených dotknutými spoločnosťami na tom právnom základe, že žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojím konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom správca dane existenciu
zdaniteľných plnení nespochybňoval, ale spochybňoval dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi zo strany označených dodávateľských spoločností. 68. Taktiež správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ môže byť odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. 06. 2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. 10. 2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. O., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022): a) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? 69. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Správca dane, ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočne identifikovali objektívne okolnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že v danom prípade došlo k daňovému úniku, a to v dôsledku podvodného konania. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16. 03. 2021 alebo 5Afs/337/2019 zo dňa 18. 01. 2018; uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26. 10. 2022). Pojmom „daňový podvod“ sa na účely tohto konania následne rozumie vyššie definovaná situácia a nie trestný čin daňového podvodu zmysle § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR). 70. V rámci administratívneho konania bola v prejednávanej veci zo strany správcu dane a žalovaného kladne zodpovedaná aj otázka, či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, a či o tom vedel alebo mohol a mal vedieť i žalobca. 71. Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik). V zmysle judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti
od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60). 72. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia, ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda konanie daňového subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia byť splnenú súčasne. Judikatúra Súdneho dvora totiž predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH. 73. Správny súd má za to, že správca dane a žalovaný uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal alebo mohol vedieť. Žalobca v podanej žalobe neobsiahol žiadnu konkrétnu námietku ktorou by tieto zistenia rozporoval. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil. 74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 75. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu – výnimočnosť situácie. 76. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.