Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/74/2022 5022200181 30. 07. 2024 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: C. D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Liliana Smiešková Kazerooni, so sídlom Mariánske námestie 21, 010 01 Žilina, IČO: 53 356 811, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX E. XXX, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX E. XXX, 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX C. D. XX, 4/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX C. D. XX, 5/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX C. D. XX, 6/ I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX F. XXX, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/006935-002 zo dňa 02.02.2022 takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mesto Bytča ako stavebný úrad rozhodnutím č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 vydal pre stavbu „Novostavba rodinného domu, Malá Bytča“ na pozemku parcela KNC č. XXX/X k. ú. C. D. rozhodnutie o umiestnení stavby. Vo výroku tohto rozhodnutia určil podmienky pre umiestnenie stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že námietky žalobcu zamietol. 2. Žalovaný ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania žalobcu a F. B., podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu a F. B. zamietol a rozhodnutie mesta Bytča č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 potvrdil. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že navrhovaný dom má byť umiestnený na preluke existujúcej zástavby rodinných domov. Oba susedné pozemky, teda aj pozemok vo vlastníctve žalobcu sú zastavané rodinnými domami, ktoré budú s navrhovanou stavbou rodinného domu stavebníkov vytvárať voľný priestor. Odstupná vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou rodinného domu žalobcu je podľa projektovej dokumentácie 5 metrov. Odstup od spoločnej hranice je 1 meter. V protiľahlej stene stavby stavebníkov nie sú navrhnuté okná obytných miestností. V tomto prípade, ak ani v protiľahlej stene domu žalobcu nie sú umiestnené okná obytných miestností, potom umiestnenie stavby na pozemku vyhovuje požiadavke na odstupy uvedené v ods. 4 § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z. 4. V podanom odvolaní odvolatelia tvrdili, že v protiľahlej stene ich rodinného domu je umiestnené okno z pracovne, i keď toto okno je rozmerovo menšie. Ak táto miestnosť spĺňa podmienky na dlhodobé
bývanie ustanovené v čl. 8.3 STN 73 4304301 budovy na bývanie, napr. minimálna podlahová plocha je 8 m2, má priame denné osvetlenie (tzn. dostatočnú veľkosť a vhodné umiestnenie okenného otvoru v zmysle požiadaviek STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov, potom má charakter obytnej miestnosti rodinného domu. V takom prípade prichádza do úvahy práve aplikácia ods. 5 § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z., kedy splnenie požiadaviek na vzájomný odstup stavieb podľa ods. 1 treba overiť na základe výpočtov a meraní. Pri umiestnení rodinných domov v obytnej zástavbe ide najmä o splnenie požiadavky požiarnej bezpečnosti, ďalej splnenie požiadavky na denné osvetlenie a splnenie požiadavky na odstup, ktorý umožní budúcu údržbu stavieb. 5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že splnenie požiadavky požiarnej bezpečnosti bolo v danom prípade preukázané projektom požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaným špecialistom požiarnej ochrany I. J. K., ktorý v projekte konštatoval, že posudzovaná stavba sa nenachádza v požiarne nebezpečnom priestore okolitej stavby. Z projektu požiarnej bezpečnosti stavby tiež vyplýva, že v požiarne nebezpečnom priestore posudzovanej stavby sa nenachádza žiadna iná stavba. Žalovaný teda skonštatoval, že uvedenou dokumentáciou bolo v konaní jednoznačne preukázané, že vzájomný odstup stavieb spĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a zároveň požiadavku podľa ust. § 15 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu. Uvedená skutočnosť bola v konaní zároveň potvrdená aj súhlasným záväzným stanoviskom Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Žiline. 6. K požiadavke na denné osvetlenie a presvetlenie žalovaný uviedol, že má za to, že jej splnenie nebolo v konaní nutné preukazovať výpočtami a osobitnými posúdeniami. Budúca existencia navrhovanej stavby pri vzájomnom odstupe stavieb 5 metrov, logicky nemôže ovplyvniť denné osvetlenie miestnosti údajnej pracovne, najmä ak táto miestnosť je presvetlená iba „rozmerovo menším oknom“, ako to tvrdili odvolatelia. Smerom k navrhovanému rodinnému domu staviteľov, je orientovaná iba obytná miestnosť rodinného domu, teda miestnosť pracovne odvolateľa a to len v prípade, ak táto miestnosť vôbec má charakter obytnej miestnosti v zmysle čl. 8.3 STN 73 4304301 budovy na bývanie. Predpokladá sa, že byt odvolateľov je preslnený najmä obytnými miestnosťami orientovanými na juhovýchod. 7. K požiadavke o odstup navrhovanej stavby 1 meter od spoločnej hranice žalovaný uviedol, že má za to, že takáto vzdialenosť je dostatočná na to, aby navrhovatelia mohli stavbu uskutočniť a neskôr vykonávať jej údržbu z vlastného pozemku. Žalovaný v zhode s prvostupňovým správnym orgánom konštatoval, že posudzovaná stavba svojim umiestnením na pozemku stavebníkov a tak isto svojim stavebno-technickým riešením nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie stavieb a pozemkov vo vlastníctve odvolateľov, teda ani žalobcu. 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 9. Žalobca má za to, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, ako aj, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán si počas celého trvania správneho konania v rozpore s ust. § 2 ods. 2 posledná veta správneho poriadku voči žalobcovi ako účastníkovi konania nesplnili svoje zákonné poučovacie povinnosti v rozsahu procesných práv. Nepoučenie o možnosti zvoliť si v správnom konaní na zastupovanie advokáta podľa § 17 správneho poriadku, nepoučenie o možnosti nahliadať do spisov podľa § 23 správneho poriadku, alebo tých ustanovení správneho poriadku pojednávajúcich o možnosti ovplyvniť obsah a priebeh konania uskutočňovaním návrhov. Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku bol žalovaný povinný vybaviť jeho odvolanie do 29.09.2021 riadne a včas bez zbytočných prieťahov. 10. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce konanie zakladajú aj pochybnosti o tom, že žalovaný zistil skutkových stav bez dôvodných pochybností, hoc vykonal ohliadku na tvare miesta, avšak žiadnym spôsobom sa nevyrovnal s námietkou žalobcu o fiktívnom plote, ktorý reálne tam nestojí a teda sa nejedná o stiesnený priestor, kde je nutné prižmúriť oko a nie je potrebné dodržať zákonom stanovené odstupové vzdialenosti v zmysle vyhlášky 532/2002 Z. z., rovnako sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s námietkou žalobcu, že na jeho dome – priľahlej stene má okrem iného obytnú miestnosť – pracovňu. Tvrdenia žalovaného o tom, že pozná skutkový stav preto neobstoja, lebo aj v tejto časti bez odvolania sa na ust. § 32 ods. 2 správneho poriadku bol žalovaný povinný vysvetliť ako vedomosť o skutkovom stave získal, nadobudol počas výkonu svojej úradnej činnosti. Žalovaný v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami doslova nebol nestranný, keď z náležitého zistenia v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prevzal
retoriku bez ďalšieho vysvetlenia, že žalobcova obytná miestnosť, „ak táto miestnosť vôbec má charakter obytnej miestnosti“. Žalovaný dokonca aj sám vyvracia možnosť aplikácie § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá pojednáva o možnosti zníženia odstupovej vzdialenosti rodinných domov pod 4 metre, ak žiadny z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. Žalobca zopakoval, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, že v žiadnom prípade na mieste samom reálne nestojí žiaden plot, a teda sa nejedná o stiesnené územné podmienky, ergo žalobca má za to, že správny orgán mal možnosť umiestniť predmetnú stavbu v súlade s § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. 11. Podľa žalobcu žalovaný rovnako postupoval v rozpore so správnym poriadkom, keď napriek skutočnosti, že bola možnosť vec vyriešiť aj zmierlivo, sa o to žiadnym spôsobom nepokúsil, pričom jediná legitímna námietka žalobcu bola, aby umiestňovaná stavba rešpektovala jeho právo na pokojné bývanie a zákonom stanovené odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné a správne. 13. Žalovaný po odcitovaní ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku uviedol, že stavebný úrad si poučovaciu povinnosť voči účastníkom konania splnil tým, že listom zo dňa 27.07.2021 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania, nariadil ústne pojednávanie, oznámil účastníkom konania možnosť uplatnenia námietok v konaní s dôrazom na koncentračnú zásadu v konaní. 14. Namietaná nečinnosť pri vydávaní rozhodnutia podľa žalovaného nespôsobuje jeho vecnú nesprávnosť. Žalovaný tvrdí, že právny poriadok priznáva účastníkom správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany, resp. odstránenia nečinnosti. 15. K námietkam týkajúcim sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že s námietkami odvolateľov sa vysporiadal komplexne v takom rozsahu, ako si žalobca uplatnil námietky v prvostupňovom konaní na ústnom pojednávaní, keď bolo možné námietky uplatniť najneskôr. 16. K správnej žalobe sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania C. D. a C. D., ktorý uviedli, že postupovali podľa zákonnom stanovených noriem a nikdy nijakým spôsobom zákon neporušili a striktne sa držali všetkých potrebných nariadení a ustanovení. Žalobca bol dostatočne informovaný o všetkých zákonných povinnostiach a možnostiach rovnako ako oni. Žalobca vznášal svoje pripomienky ku všetkým rozhodnutiam. Žalobca bol ten, ktorý uskutočňoval zbytočné prieťahy. Žalobca si zamieňa pojem „hranica pozemkov“ s pojmom „oplotenie“. Umiestnenie stavby na pozemku je v územnom rozhodnutí vymedzené vždy aj odstupmi od hraníc pozemkov. 17. Žalobca v reakcii na vyjadrenie ďalších účastníkov konania uviedol, že vyjadrenie ďalších účastníkov konania bolo súdu doručené bez autorizácie a teda, že z tohto dôvodu by sa na toto podanie nemalo prihliadať. 18. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/74/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/74/2022. 19. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods.1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP zo dňa 30.07.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 17.06.2024. 20. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 134 ods. 2 SSP). 21. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. 22. Mesto Bytča ako stavebný úrad rozhodnutím č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 vydal pre stavbu „Novostavba rodinného domu, C. D.“ na pozemku parcela KNC č. XXX/X k. ú. C. D. rozhodnutie o umiestnení stavby. Vo výroku tohto rozhodnutia určil podmienky pre umiestnenie stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že námietky žalobcu zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania žalobcu a F. B., podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu a F. B. zamietol a rozhodnutie mesta Bytča č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 potvrdil. 23. Kľúčovou v danej veci je otázka, či pri rozhodovaní o umiestnení stavby úrady postupovali v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2022 (ďalej aj len „stavebný zákon“). 24. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby. 25. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 26. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 27. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 28. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o umiestnení stavby a podstatnou námietkou žalobcu skutočnosť, že umiestnením stavby stavebníkov (ďalších účastníkov C. D. a C. D.), neboli dodržané vzdialenosti odstupov rodinných domov podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len „vyhláška“). 29. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 30. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 31. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 32. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 33. Správne orgány pri aplikácii právnych predpisov stavebného práva sa s námietkami týkajúcimi sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov (odstupové vzdialenosti medzi stavbami), ktoré žalobca ako účastník správneho konania uplatnil, vecne zaoberali a vysporiadali a venovali im dostatočnú pozornosť pri skúmaní, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite. Rozhodnutie o umiestnení stavby vo vzťahu k námietkam žalobcu odôvodnili tak, že odstupová vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou rodinného domu žalobcu je podľa projektovej dokumentácie 5 metrov. Odstup od spoločnej hranice je 1 meter. V protiľahlej stene stavby stavebníkov nie sú navrhnuté okná obytných miestností. V tomto prípade, ak ani v protiľahlej stene domu žalobcu nie sú umiestnené okná obytných miestností, potom umiestnenie stavby na pozemku vyhovuje požiadavke na odstupy uvedené v ods. 4 § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z. 34. Pokiaľ ide o odstup stavieb, resp. preslnenie a zachovanie pohody bývania, správny súd poznamenáva, že v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., „ vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“ a ustanovenia § 6 ods. 4, veta po bodkočiarku, „ v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností“. 35. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že v protiľahlej stene jeho rodinného domu je umiestnené okno z pracovne, toto tvrdenie ničím bližšie nepodporil. Nepreukázal, že ním tvrdená miestnosť má charakter obytnej miestnosti. 36. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu, predovšetkým fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, teda, že okno je rozmerovo menšie. Aby miestnosť spĺňala podmienky na dlhodobé bývanie ustanovené v čl. 8.3 STN 73 4304301 Budovy na bývanie, musí mať minimálnu podlahovú plochu 8 m2 a zároveň priame denné osvetlenie (tzn. dostatočnú veľkosť a vhodné umiestnenie okenného otvoru v zmysle požiadaviek STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov), iba v takom prípade má charakter obytnej miestnosti rodinného domu. 37. Spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti odstupových vzdialeností rodinných domov spočíva vo výklade ust. § 6 ods. 4 vyhlášky, podľa ktorého, „v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3“. 38. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky, ktoré okrem iných požiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom zákonom určeného odstupu stavieb. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak vzdialenosť medzi rodinnými domami je menej ako od 7 m do 4 m, čo je povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim stiesnených územných podmienok. Ani prípadné umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii. Stavebníci (ďalší účastníci C. D. a C. D.) v danom prípade neumiestnili na svojom rodinnom dome okná smerom k stavbe žalobcu, tak rozpor s uvedeným ustanovením neexistuje (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/5/2014). 39. S poukazom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil primárnu žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania odstupových vzdialeností za nedôvodnú. 40. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu týkajúcich sa absencie poučenia zo strany správnych orgánov, k tomu správny súd uvádza, že ide o všeobecné námietky, ktoré sami o sebe neboli spôsobilé narušiť
správnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí územného konania zo dňa 27.07.2021. Žalobca sa aktívne zúčastnil ústneho pojednávania konaného dňa 20.08.2021, na ktorom predniesol svoje námietky. Žalobca tak v plnej miere uplatnil svoje právo podať námietky. 41. Ani námietka týkajúca sa prieťahov v administratívnom konaní nebola spôsobilá narušiť správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť brojiť proti ním tvrdeným prieťahom sťažnosťou resp. podnetom na príslušné orgány. Prieťahy v správnom konaní, hoc aj evidentné, sami o sebe nespôsobujú nezákonnosť rozhodnutia. 42. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 44. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalším účastníkom nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je oprávnením ďalšieho účastníka konania. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).