{"guid": "36e97c26-695e-42b4-8771-f7d126b18f02:470b5f08-18c2-444f-9e5d-c186912e1af6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3", "spisova_znacka": "ZA-30S/74/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/74/2022 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2024, sp. zn. ZA-30S/74/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3", "identifikacne_cislo": "5022200181", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "nazov": "§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-2", "nazov": "§ 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-4", "nazov": "§ 6 ods. 4 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/2002/532#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/470b5f08-18c2-444f-9e5d-c186912e1af6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/74/2022\n5022200181\n30. 07. 2024\nJUDr. Peter Kvietok\nECLI:SK:SpSBB:2024:5022200181.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov\nsenátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale pobytom: C. D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Liliana Smiešková\nKazerooni, so sídlom Mariánske námestie 21, 010 01 Žilina, IČO: 53 356 811, proti žalovanému: Úrad\npre územné plánovanie a výstavbu, Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti\nďalších účastníkov konania: 1/ C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX E. XXX, 2/ C. D., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX E. XXX, 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX C.\nD. XX, 4/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX C. D. XX, 5/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale\npobytom: XXX XX C. D. XX, 6/ I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: XXX XX F. XXX, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/006935-002 zo dňa 02.02.2022 takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nIII. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Mesto Bytča ako stavebný úrad rozhodnutím č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 vydal pre\nstavbu „Novostavba rodinného domu, Malá Bytča“ na pozemku parcela KNC č. XXX/X k. ú. C. D.\nrozhodnutie o umiestnení stavby. Vo výroku tohto rozhodnutia určil podmienky pre umiestnenie stavby\na rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že námietky žalobcu zamietol.\n2. Žalovaný ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania žalobcu a F. B., podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len\n„správny poriadok“) odvolanie žalobcu a F. B. zamietol a rozhodnutie mesta Bytča č. VaŽP/295/2021\nDur zo dňa 02.09.2021 potvrdil.\n3. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že navrhovaný dom má byť umiestnený\nna preluke existujúcej zástavby rodinných domov. Oba susedné pozemky, teda aj pozemok vo\nvlastníctve žalobcu sú zastavané rodinnými domami, ktoré budú s navrhovanou stavbou rodinného\ndomu stavebníkov vytvárať voľný priestor. Odstupná vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou\nrodinného domu žalobcu je podľa projektovej dokumentácie 5 metrov. Odstup od spoločnej hranice je\n1 meter. V protiľahlej stene stavby stavebníkov nie sú navrhnuté okná obytných miestností. V tomto\nprípade, ak ani v protiľahlej stene domu žalobcu nie sú umiestnené okná obytných miestností, potom\numiestnenie stavby na pozemku vyhovuje požiadavke na odstupy uvedené v ods. 4 § 6 vyhlášky\n532/2002 Z. z.\n4. V podanom odvolaní odvolatelia tvrdili, že v protiľahlej stene ich rodinného domu je umiestnené okno\nz pracovne, i keď toto okno je rozmerovo menšie. Ak táto miestnosť spĺňa podmienky na dlhodobé\n\nbývanie ustanovené v čl. 8.3 STN 73 4304301 budovy na bývanie, napr. minimálna podlahová plocha\nje 8 m2, má priame denné osvetlenie (tzn. dostatočnú veľkosť a vhodné umiestnenie okenného otvoru\nv zmysle požiadaviek STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov, potom má charakter\nobytnej miestnosti rodinného domu. V takom prípade prichádza do úvahy práve aplikácia ods. 5 § 6\nvyhlášky 532/2002 Z. z., kedy splnenie požiadaviek na vzájomný odstup stavieb podľa ods. 1 treba\noveriť na základe výpočtov a meraní. Pri umiestnení rodinných domov v obytnej zástavbe ide najmä\no splnenie požiadavky požiarnej bezpečnosti, ďalej splnenie požiadavky na denné osvetlenie a splnenie\npožiadavky na odstup, ktorý umožní budúcu údržbu stavieb.\n5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že splnenie požiadavky požiarnej bezpečnosti\nbolo v danom prípade preukázané projektom požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaným špecialistom\npožiarnej ochrany I. J. K., ktorý v projekte konštatoval, že posudzovaná stavba sa nenachádza\nv požiarne nebezpečnom priestore okolitej stavby. Z projektu požiarnej bezpečnosti stavby tiež vyplýva,\nže v požiarne nebezpečnom priestore posudzovanej stavby sa nenachádza žiadna iná stavba. Žalovaný\nteda skonštatoval, že uvedenou dokumentáciou bolo v konaní jednoznačne preukázané, že vzájomný\nodstup stavieb spĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002\nZ. z. a zároveň požiadavku podľa ust. § 15 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého stavba\nmusí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti podľa osobitného predpisu. Uvedená skutočnosť bola\nv konaní zároveň potvrdená aj súhlasným záväzným stanoviskom Okresného riaditeľstva hasičského\na záchranného zboru v Žiline.\n6. K požiadavke na denné osvetlenie a presvetlenie žalovaný uviedol, že má za to, že jej splnenie nebolo\nv konaní nutné preukazovať výpočtami a osobitnými posúdeniami. Budúca existencia navrhovanej\nstavby pri vzájomnom odstupe stavieb 5 metrov, logicky nemôže ovplyvniť denné osvetlenie miestnosti\núdajnej pracovne, najmä ak táto miestnosť je presvetlená iba „rozmerovo menším oknom“, ako to tvrdili\nodvolatelia. Smerom k navrhovanému rodinnému domu staviteľov, je orientovaná iba obytná miestnosť\nrodinného domu, teda miestnosť pracovne odvolateľa a to len v prípade, ak táto miestnosť vôbec má\ncharakter obytnej miestnosti v zmysle čl. 8.3 STN 73 4304301 budovy na bývanie. Predpokladá sa, že\nbyt odvolateľov je preslnený najmä obytnými miestnosťami orientovanými na juhovýchod.\n7. K požiadavke o odstup navrhovanej stavby 1 meter od spoločnej hranice žalovaný uviedol, že má\nza to, že takáto vzdialenosť je dostatočná na to, aby navrhovatelia mohli stavbu uskutočniť a neskôr\nvykonávať jej údržbu z vlastného pozemku. Žalovaný v zhode s prvostupňovým správnym orgánom\nkonštatoval, že posudzovaná stavba svojim umiestnením na pozemku stavebníkov a tak isto svojim\nstavebno-technickým riešením nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie stavieb a pozemkov vo\nvlastníctve odvolateľov, teda ani žalobcu.\n8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia\nveci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.\n9. Žalobca má za to, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, ako\naj, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci\na súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán si počas\ncelého trvania správneho konania v rozpore s ust. § 2 ods. 2 posledná veta správneho poriadku voči\nžalobcovi ako účastníkovi konania nesplnili svoje zákonné poučovacie povinnosti v rozsahu procesných\npráv. Nepoučenie o možnosti zvoliť si v správnom konaní na zastupovanie advokáta podľa § 17\nsprávneho poriadku, nepoučenie o možnosti nahliadať do spisov podľa § 23 správneho poriadku, alebo\ntých ustanovení správneho poriadku pojednávajúcich o možnosti ovplyvniť obsah a priebeh konania\nuskutočňovaním návrhov. Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle ust. § 3 ods. 4\nsprávneho poriadku bol žalovaný povinný vybaviť jeho odvolanie do 29.09.2021 riadne a včas bez\nzbytočných prieťahov.\n10. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce konanie\nzakladajú aj pochybnosti o tom, že žalovaný zistil skutkových stav bez dôvodných pochybností, hoc\nvykonal ohliadku na tvare miesta, avšak žiadnym spôsobom sa nevyrovnal s námietkou žalobcu\no fiktívnom plote, ktorý reálne tam nestojí a teda sa nejedná o stiesnený priestor, kde je nutné prižmúriť\noko a nie je potrebné dodržať zákonom stanovené odstupové vzdialenosti v zmysle vyhlášky 532/2002\nZ. z., rovnako sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s námietkou žalobcu, že na jeho dome – priľahlej stene\nmá okrem iného obytnú miestnosť – pracovňu. Tvrdenia žalovaného o tom, že pozná skutkový stav preto\nneobstoja, lebo aj v tejto časti bez odvolania sa na ust. § 32 ods. 2 správneho poriadku bol žalovaný\npovinný vysvetliť ako vedomosť o skutkovom stave získal, nadobudol počas výkonu svojej úradnej\nčinnosti. Žalovaný v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami doslova nebol nestranný, keď z náležitého\nzistenia v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prevzal\n\nretoriku bez ďalšieho vysvetlenia, že žalobcova obytná miestnosť, „ak táto miestnosť vôbec má charakter\nobytnej miestnosti“. Žalovaný dokonca aj sám vyvracia možnosť aplikácie § 6 ods. 4 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z., ktorá pojednáva o možnosti zníženia odstupovej vzdialenosti rodinných domov pod 4\nmetre, ak žiadny z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. Žalobca zopakoval, že žalovaný\nsa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, že v žiadnom prípade na mieste samom\nreálne nestojí žiaden plot, a teda sa nejedná o stiesnené územné podmienky, ergo žalobca má za to, že\nsprávny orgán mal možnosť umiestniť predmetnú stavbu v súlade s § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.\n11. Podľa žalobcu žalovaný rovnako postupoval v rozpore so správnym poriadkom, keď napriek\nskutočnosti, že bola možnosť vec vyriešiť aj zmierlivo, sa o to žiadnym spôsobom nepokúsil, pričom\njediná legitímna námietka žalobcu bola, aby umiestňovaná stavba rešpektovala jeho právo na pokojné\nbývanie a zákonom stanovené odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami.\n12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný\npovažuje žalobou napadnuté rozhodnutie za zákonné a správne.\n13. Žalovaný po odcitovaní ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku uviedol, že stavebný\núrad si poučovaciu povinnosť voči účastníkom konania splnil tým, že listom zo dňa 27.07.2021 oznámil\núčastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania, nariadil ústne pojednávanie,\noznámil účastníkom konania možnosť uplatnenia námietok v konaní s dôrazom na koncentračnú zásadu\nv konaní.\n14. Namietaná nečinnosť pri vydávaní rozhodnutia podľa žalovaného nespôsobuje jeho vecnú\nnesprávnosť. Žalovaný tvrdí, že právny poriadok priznáva účastníkom správneho konania viacero\nprostriedkov, ako sa domôcť ochrany, resp. odstránenia nečinnosti.\n15. K námietkam týkajúcim sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že\ns námietkami odvolateľov sa vysporiadal komplexne v takom rozsahu, ako si žalobca uplatnil námietky\nv prvostupňovom konaní na ústnom pojednávaní, keď bolo možné námietky uplatniť najneskôr.\n16. K správnej žalobe sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania C. D. a C. D., ktorý uviedli, že postupovali\npodľa zákonnom stanovených noriem a nikdy nijakým spôsobom zákon neporušili a striktne sa\ndržali všetkých potrebných nariadení a ustanovení. Žalobca bol dostatočne informovaný o všetkých\nzákonných povinnostiach a možnostiach rovnako ako oni. Žalobca vznášal svoje pripomienky ku\nvšetkým rozhodnutiam. Žalobca bol ten, ktorý uskutočňoval zbytočné prieťahy. Žalobca si zamieňa\npojem „hranica pozemkov“ s pojmom „oplotenie“. Umiestnenie stavby na pozemku je v územnom\nrozhodnutí vymedzené vždy aj odstupmi od hraníc pozemkov.\n17. Žalobca v reakcii na vyjadrenie ďalších účastníkov konania uviedol, že vyjadrenie ďalších účastníkov\nkonania bolo súdu doručené bez autorizácie a teda, že z tohto dôvodu by sa na toto podanie nemalo\nprihliadať.\n18. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.\na) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej\nBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.\n30S/74/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/74/2022.\n19. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods.1 SSP, preto rozhodnutie\nvo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP zo dňa 30.07.2024.\nOznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho\nsúdu od 17.06.2024.\n20. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov\nsprávnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto podľa\n§ 190 SSP žalobu zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutého\nrozhodnutia mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 134 ods. 2\nSSP).\n21. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany\nsvojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.\nPodľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí\nbyť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané\n\nrozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu\nv administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho\nkonania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá\noprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho\nspisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu\nadministratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti\nsprávnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.\n2 SSP.\n22. Mesto Bytča ako stavebný úrad rozhodnutím č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 vydal pre\nstavbu „Novostavba rodinného domu, C. D.“ na pozemku parcela KNC č. XXX/X k. ú. C. D. rozhodnutie\no umiestnení stavby. Vo výroku tohto rozhodnutia určil podmienky pre umiestnenie stavby a rozhodol\no námietkach účastníkov konania tak, že námietky žalobcu zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán, na\nzáklade podaného odvolania žalobcu a F. B., podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu a F.\nB. zamietol a rozhodnutie mesta Bytča č. VaŽP/295/2021 Dur zo dňa 02.09.2021 potvrdil.\n23. Kľúčovou v danej veci je otázka, či pri rozhodovaní o umiestnení stavby úrady postupovali v súlade\nso zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2022\n(ďalej aj len „stavebný zákon“).\n24. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,\nmeniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,\nktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.\n25. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie\nna navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä\nsúlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a\niných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a\nurbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení\nstavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\n26. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\n27. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona, podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky\na) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,\nb) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým\nživotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc\npozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné\nkomunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane\npožiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,\nc) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,\nd) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.\n28. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o umiestnení stavby a podstatnou námietkou žalobcu\nskutočnosť, že umiestnením stavby stavebníkov (ďalších účastníkov C. D. a C. D.), neboli dodržané\nvzdialenosti odstupov rodinných domov podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách\nna výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len „vyhláška“).\n29. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,\narchitektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,\nochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie\na na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi\n\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním\núzemia.\n30. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením\nnebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.\n31. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi\nnimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie\nbyť menšia ako 2 m.\n32. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi\nrodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných\nmiestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov\npodľa odseku 3.\n33. Správne orgány pri aplikácii právnych predpisov stavebného práva sa s námietkami týkajúcimi\nsa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov\n(odstupové vzdialenosti medzi stavbami), ktoré žalobca ako účastník správneho konania uplatnil, vecne\nzaoberali a vysporiadali a venovali im dostatočnú pozornosť pri skúmaní, či predmetná stavba nie je v\nrozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného\nplánovania v danej lokalite. Rozhodnutie o umiestnení stavby vo vzťahu k námietkam žalobcu odôvodnili\ntak, že odstupová vzdialenosť medzi navrhovanou stavbou a stavbou rodinného domu žalobcu je podľa\nprojektovej dokumentácie 5 metrov. Odstup od spoločnej hranice je 1 meter. V protiľahlej stene stavby\nstavebníkov nie sú navrhnuté okná obytných miestností. V tomto prípade, ak ani v protiľahlej stene\ndomu žalobcu nie sú umiestnené okná obytných miestností, potom umiestnenie stavby na pozemku\nvyhovuje požiadavke na odstupy uvedené v ods. 4 § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z.\n34. Pokiaľ ide o odstup stavieb, resp. preslnenie a zachovanie pohody bývania, správny súd\npoznamenáva, že v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., „ vzájomné odstupy\nstavieb musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania“ a\nustanovenia § 6 ods. 4, veta po bodkočiarku, „ v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť\nmedzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných\nmiestností“.\n35. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že v protiľahlej stene jeho rodinného domu je umiestnené okno\nz pracovne, toto tvrdenie ničím bližšie nepodporil. Nepreukázal, že ním tvrdená miestnosť má charakter\nobytnej miestnosti.\n36. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu, predovšetkým fotodokumentácie, ktorá je\nsúčasťou administratívneho spisu, dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, teda, že okno je rozmerovo\nmenšie. Aby miestnosť spĺňala podmienky na dlhodobé bývanie ustanovené v čl. 8.3 STN 73 4304301\nBudovy na bývanie, musí mať minimálnu podlahovú plochu 8 m2 a zároveň priame denné osvetlenie\n(tzn. dostatočnú veľkosť a vhodné umiestnenie okenného otvoru v zmysle požiadaviek STN 73 0580-1,\nSTN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov), iba v takom prípade má charakter obytnej miestnosti rodinného\ndomu.\n37. Spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia v časti odstupových vzdialeností rodinných domov\nspočíva vo výklade ust. § 6 ods. 4 vyhlášky, podľa ktorého, „v stiesnených územných podmienkach\nmožno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie\nsú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných\nhraníc pozemkov podľa odseku 3“.\n38. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky, ktoré okrem iných\npožiadaviek uvádza, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať „požiadavky na denné osvetlenie a\npreslnenie a na zachovanie pohody bývania“. Práve táto požiadavka je účelom zákonom určeného\nodstupu stavieb. Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné\numiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do\nsvojich obytných miestností, ak vzdialenosť medzi rodinnými domami je menej ako od 7 m do 4 m, čo\nje povolené zákonné rozpätie ex lege pre tento právny režim stiesnených územných podmienok. Ani\nprípadné umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto\nzákonom vylučujúcej interakcii. Stavebníci (ďalší účastníci C. D. a C. D.) v danom prípade neumiestnili na\nsvojom rodinnom dome okná smerom k stavbe žalobcu, tak rozpor s uvedeným ustanovením neexistuje\n(k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/5/2014).\n39. S poukazom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil primárnu žalobnú námietku žalobcu týkajúcu\nsa nedodržania odstupových vzdialeností za nedôvodnú.\n40. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu týkajúcich sa absencie poučenia zo strany správnych orgánov,\nk tomu správny súd uvádza, že ide o všeobecné námietky, ktoré sami o sebe neboli spôsobilé narušiť\n\nsprávnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Z obsahu administratívneho\nspisu vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí územného konania zo dňa 27.07.2021.\nŽalobca sa aktívne zúčastnil ústneho pojednávania konaného dňa 20.08.2021, na ktorom predniesol\nsvoje námietky. Žalobca tak v plnej miere uplatnil svoje právo podať námietky.\n41. Ani námietka týkajúca sa prieťahov v administratívnom konaní nebola spôsobilá narušiť správnosť\nžalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť brojiť proti ním tvrdeným prieťahom\nsťažnosťou resp. podnetom na príslušné orgány. Prieťahy v správnom konaní, hoc aj evidentné, sami\no sebe nespôsobujú nezákonnosť rozhodnutia.\n42. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil\nporušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné\nvyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).\n43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP\nnepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu\nverejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo\npožadovať (§ 168 SSP).\n44. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu\ntrov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalším účastníkom nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením\npovinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je oprávnením ďalšieho\núčastníka konania.\n45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu\nv Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa\npodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}