Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/233/2021 z 18. 1. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/233/2021 5021200577 18. 01. 2024 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:5021200577.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpená: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Nové bývanie Priekopa, s.r.o. “v likvidácii“, so sídlom Dlhá 923/88B, 010 09 Žilina, IČO: 51 464 209, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, 2/ E. D. B., trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ D. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/X, XXX XX A. – D. G. C. a 4/ A Fresh, s.r.o., so sídlom Medňanského 16A, 036 08 Martin, IČO: 47 457 473, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-20/2021-Ma zo dňa 27. októbra 2021, takto rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v 1/ až 4/ rade právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. A. B., trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. (ďalej len žalobkyňa“) dňa 20.01.2021 Okresnému úradu Martin, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) doručila podanie, v ktorom žiadala o opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa vecného bremena k nehnuteľnosti v katastrálnom území E. – pozemok C KN parc. č. 1337/70. 2. V návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte žalobkyňa poukázala na nesprávny text vecného bremena, ktorý mal byť v rozpore s textom vecného bremena uvedeným v Zmluve č. V 1294/1994, týkajúcim sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. a zapísaným na LV č. XXXX ako „vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parc. č. 1337/67, 1337/69 – V 1294/04“. Žalobkyňa žiadala vykonať opravu tak, že vo formulácii textu vecného bremena nebude uvedené slovo „vlastníci“, keďže takáto formulácia sa v zmluve, ktorou došlo k zriadeniu vecného bremena nenachádzala a bola správnym orgánom do textu vecného bremena svojvoľne doplnená. V Kúpnej zmluve s vecným bremenom prechodu a prejazdu pod č. V 1294/1994, ktorej vklad bol vtedajším Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Martin povolený dňa 20.07.1994, kde povinným (a zároveň kupujúcim) z vecného bremena bol GAS – Nahálka spol. s r.o., so sídlom

Medňanského 16, Martin a oprávneným (a zároveň predávajúcim) H. E. D., trvale pobytom C. D. XX/XX, D. bolo znenie vecného bremena o.i. nasledovné: „...zriaďuje sa vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez prevádzanú nehnuteľnosť v prospech návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67 a 1337/69 na ťarchu kupujúceho...“, pričom prevádzaná nehnuteľnosť v zmysle uvedenej zmluvy bola v katastrálnom území E., pozemok C KN parc. č. 1337/70, ostatná plocha o výmere 1696 m2 a parc. č. 1337/68, zastavané plochy a nádvoria o výmere 855 m2. Prvostupňový správny orgán zistil, že pôvodne uvádzané pozemky (ich zákres a výmera) oproti roku 1994, kedy došlo k zápisu vyššie uvedenej zmluvy boli zmenené a v súčasnosti je ich možné identifikovať ako: - pozemok registra C KN parc. č. 1337/70, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.166 m2, evidovaný na LV č. XXXX, vo vlastníctve žalobkyne; - pozemok registra C KN parc. č. 1337/126, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 724 m2 ako pozemok zastavaný bytovým domom č.s. 8762, evidovaný na LV č. XXXX, vo vlastníctve žalobkyne, E. D. B., trvale pobytom C. XX, D. a spol. A Fresch, s.r.o., so sídlom Medňanského 16 A, Martin; - pozemok registra C KN parc. č. 1337/68, zastavané plochy a nádvoria o výmere 661 m2 ako pozemok zastavaný bytovým domom č.s. 5502, evidovaný na LV č. XXXX, vo vlastníctve E. D. B., trvale pobytom C. XX, D. a D. D. D., trvale pobytom F. X, A.. Vlastníkom budov nachádzajúcich sa na pozemkoch registra C KN parc. č. 1337/67 a 1337/69 je obchodná spoločnosť Nové bývanie Priekopa, s.r.o., so sídlom Dlhá 923/88B, Žilina, IČO: 51 464 209. Budovy sú zapísané na LV č. XXXX ako „Bytový dom“ so súpisným č. 5503. Prvostupňový správny orgán preto konal so všetkými vyššie uvedenými vlastníkmi dotknutých nehnuteľností ako s účastníkmi konania. 3. Z vyššie uvedenej textácie znenia vecného bremena uvedeného v Zmluve pod č. V 1294/1994 prvostupňový správny orgán považoval za zrejmé, že úmyslom zmluvných strán bolo zriadenie vecného bremena v prospech návštevníkov budov, čo je formulácia v prospech bližšie nešpecifikovaného okruhu oprávnených osôb, pričom formulácia uvedená na liste vlastníctva nekorešpondovala s textáciou obsiahnutou v zmluve. Na základe uvedeného šetrenia vydal prvostupňový správny orgán dňa 29.03.2021 oznámenie o začatí konania a pozvánku na katastrálne konanie. Ozrejmil, že: - na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaný pozemok registra C KN parc č. 1337/70 bolo zapísané v časti C listu vecné bremeno v znení: „Vecné bremeno – Právo prechodu a prejazdu motor. vozidlom cez pozemok par. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch par. č. 1337/67, 1337/69“. Prvostupňový správny orgán uviedol, že upraví znenie vecného bremena tak, aby bolo v súlade so zmluvou, t.j. vypustí z textu vecného bremena slovo „vlastníkov“; - na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaný pozemok registra C KN parc. č. 1337/68 bolo zapísané vecné bremeno v znení: „Vecné bremeno – Právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez par. č. 1337/68 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na par. č. 1337/67 a 1337/69“. Prvostupňový správny orgán uviedol, že upraví znenie vecného bremena tak, aby bolo v súlade so zmluvou, t.j. vypustí z textu vecného bremena slovo „vlastníkov“; - na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaný oprávnený pozemok registra C KN parc. č. 1337/126 nebolo zapísané žiadne vecné bremeno podľa V 1294/94, keďže pozemok bol vytvorený z pôvodných pozemkov parc. č. 1337/70 a 1337/68, a nebol vykonaný zápis vecného bremena aj k novovytvorenému pozemku. Preto prvostupňový správny orgán uviedol, že text vecného bremena na list vlastníctva doplní; - na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná budova č.s. 5503, ktorá je postavená na pozemkoch registra C KN parc. č. 1337/67 a 1337/69 nebolo v časti „iné údaje“ evidované právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle zmluvy pod č. V 1294/94. V danom prípade prvostupňový správny orgán uviedol, že v rámci konania o oprave chyby nevykoná na dotknutom liste vlastníctva žiadnu zmenu, keďže mal za zo, že sa v danom prípade nejedná o vecné bremeno zriadené „in rem“. 4. Dňa 07.04.2021 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené námietky obchodnej spoločnosti Nové bývanie Priekopa, s.r.o. (ďalej iba ako „ďalší účastník konania v rade 1/“), v ktorých uvedená spoločnosť navrhla nevykonať žiadne zmeny zápisu vecného bremena na LV č. XXXX, XXXX I. XXXX a navrhla vykonať zápis na LV č. XXXX v znení: „Vecné bremeno in rem – prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č. 1337/126 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67 a 1337/69 – V 1294, vz 327/97, vz 518/05.“ 5. Následne dňa 07.04.2021 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko žalobkyne k oznámeniu o začatí konania zo dňa 29.03.2021 z obsahu ktorého vyplynulo, že žalobkyňa zotrvala

na svojom stanovisku uvedenom v žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte, avšak zároveň poukázala na to, že zastavaním pozemkov s parc. č. 1337/69 a parc. č. 1337/68 stavbami, ktoré boli riadne povolené a skolaudované nemôžu uvedené parcely ďalej slúžiť oprávneným osobám (návštevníkom) budov na prechod a prejazd motorovým vozidlom, preto vecné bremeno zaťažujúce uvedené parcely podľa názoru žalobkyne zaniklo „ex lege“ a malo by byť vymazané z katastra nehnuteľností. 6. Dňa 08.04.2021 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená odpoveď E. D. B. (ďalej iba ako „ďalší účastník konania v rade 2/“), z ktorej vyplynulo, že jeho stanovisko k prejednávanej veci je v súlade s vyjadrením žalobkyne. 7. Obchodná spoločnosť A Fresh, s.r.o. a D. D. D. (ďalší účastníci konania v rade 3/ a 4/) prvostupňovému správnemu orgánu nezaslali žiadne stanovisko. 8. Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím č. X 12/2021 zo dňa 13.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2) písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „Katastrálny zákon“) opravil chybu v katastrálnom operáte v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností v katastrálnom území E. nasledovne: - na LV č. XXXX v časti A – majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny, v časti C – ťarchy: pôvodný text pod por. č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10: „Vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok par. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch par. č. 1337/67, 1337/69 V 1294/94 – 327/94, 518/05“ nahradil textom: „Vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C porc. č. 1337/70 v prospech návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 – V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05; - na LV č. XXXX v časti A – majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny, v časti C – ťarchy: pôvodný text pod por. č. 2, 3, 4: „Vecné bremeno Právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez par. č. 1337/68 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na par. č. 1337/67 a 1337/69 V 1294/94 327/94 943/05 nahradil textom: Vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č. 1337/68 v prospech návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 – V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05 a - na LV č. XXXX v časti A – majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny, v časti C – ťarchy: doplnil text: „Vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č. 1337/126 v prospech návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 – V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany ďalšieho účastníka konania v rade 1/ v zákonnej lehote podané odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. Xo-20/2021-Ma zo dňa 27.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 a § 59a ods. 2 Katastrálneho zákona návrh žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte zo dňa 20.01.2021 zamietol v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po opise priebehu predchádzajúceho konania a odkaze na platnú právnu úpravu v prvom rade poukázal na to, že pod chybami v katastrálnom operáte sa rozumie evidovanie nesprávnych údajov alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností spôsobené formálnou chybou, ktorá vyplynula buď z vlastnej činnosti správneho orgánu, resp. jeho predchodcov alebo z konania iných osôb. Chybou v katastrálnom operáte z vlastnej činnosti je evidovanie chybných údajov v katastri nehnuteľností alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný uviedol, že listinou v súlade s ktorou sa prešetrovali zápisy v katastri nehnuteľností bola Kúpna zmluva s vecným bremenom prechodu a prejazdu, evidovaná v katastri nehnuteľností pod č. V 1294/1994 – zapísaná pod poradovým číslom 327/94, uzatvorená medzi H. E. D. a spoločnosťou GAS-Nahálka spol. s r.o. ako kupujúcim. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 a 5 Katastrálneho zákona v znení účinnom do 14.04.2004 sa rozhodnutie o povolení vkladu vyznačovalo na zmluve len pečiatkou, pričom vyznačenie obsahovalo deň kedy správa katastra o vklade rozhodla, podpis osoby, ktorá vklad povolila a odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra. Vzhľadom k tomu, že Kúpna zmluva s vecným bremenom práva prechodu a prejazdu č. V 1294/1994 bola povolená ešte pred rokom 2004 a do 14.04.2004 sa o povolení vkladu nevydávalo samostatné

písomné rozhodnutie s výrokom, tzn. rozhodnutie neobsahovalo výrok o tom, aký zápis (vklad) sa povoľuje, žalovaný zdôraznil, že pre posúdenie správnosti údajov katastra má význam to, aké znenie vecného bremena je uvedené v zmluve, na základe ktorej bol vklad povolený. Toto znenie vecného bremena vo vzťahu k následnej oprave zápisov v katastrálnom operáte bolo však medzi účastníkmi konania sporné. Keďže konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je konanie nesporovej povahy, nebolo možné k oprave chýb v katastrálnom operáte pristúpiť. 10. Žalovaný v ďalšej časti svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že tento prekročil svoje oprávnenie, keď vydal prvostupňové rozhodnutie, a to z dôvodu existencie sporu, pričom predmetom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nemôže byť riešenie vecnoprávnych sporov. Podľa žalovaného, z vyjadrení účastníkov konania, ktorí už nie sú totožní s pôvodnými zmluvnými stranami zmluvy č. V 1294/94 vyplýva, že ide o riešenie vecnoprávnych sporov. Žalovaný zdôraznil, že predmetom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona je zabezpečenie súladu zápisu v katastri nehnuteľností s verejnou alebo inou listinou, ktorá bola podkladom pre tento zápis. Ide o listinu, ktorú príslušný kataster už v minulosti posúdil a konanie o oprave chyby neslúži na preskúmavanie zákonnosti zápisov práv k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie z konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky a nezasahuje sa nim do súkromnoprávnych vzťahov. Žalovaný opakovane poukázal na to, že riešenie aktuálneho zápisu vecného bremena prostredníctvom inštitútu opravy chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné, ak navrhovaná oprava nie je založená iba na zjavnom rozpore zápisu s príslušnou listinou. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa síce argumentovala práve rozpornosťou zápisu s Kúpnou zmluvou s vecným bremenom prechodu a prejazdu č. V 1294/94, avšak v zmysle článku V. Kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2005 uzavretej medzi GAS-Martin, s.r.o. (do 18.04.1995 G A S – Nahálka spol. s r.o.) ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou zobrala žalobkyňa na vedomie, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom prevodu viazne vecné bremeno, a to vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez par. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67 a 1337/69. Keďže pôvodní účastníci právnych vzťahov včas a riadne nenamietali správnosť zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností, týmto nesprávnym zápisom textu vecného bremena do katastrálneho operátu v zmysle Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu č. V 1294/94 bola podľa vyjadrenia žalovaného založená domnienka hodnovernosti spojená so správnosťou tohto znenia vecného bremena v zmysle ustanovení § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 7 písm. c) Katastrálneho zákona. Toto „správne“ znenie vecného bremena bolo následne súčasťou ďalších právnych vzťahov. 11. Okrem vyššie uvedenej spornosti žalovaný poukázal na to, že samotná žalobkyňa namietala skutočnosť, že vecné bremeno nie je formulované spôsobom, aby sa vzťahovalo aj na právnych nástupcov spoločnosti GAS-Martin, s.r.o. ako vtedajšieho kupujúceho, a preto je tento zápis na liste vlastníctve nezrozumiteľný, nejasný a v rozpore s Kúpnou zmluvou s vecným bremenom prechodu a prejazdu. Taktiež vyjadrenia účastníkov správneho konania poukazujú na sporný charakter. V danom prípade teda zisťovanie súladu zapísaných údajov v katastri nehnuteľností so skutočným stavom nesie v sebe spornú povahu, ktorá je neoddeliteľne spojená s rozhodovaním súdu v civilnom sporovom konaní. Keďže podľa názoru žalovaného v danom prípade absentovala právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je, odstránenie právnej spornosti a ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania je daná len v civilnom sporovom konaní. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol návrhu žalobkyne zo dňa 20.01.20221 na opravu chyby v katastrálnom operáte vyhovieť. Správna žaloba – žalobné body 12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 a 2 v spojení s § 7 Katastrálneho zákona ustálila, že pochybenia orgánov katastra pozostávajú aj z tzv. prepisových chýb, kedy orgán katastra nesprávne prevezme a prepíše do katastra nehnuteľností údaje uvedené napr. v zmluvách. Z dôvodu pochybení orgánov katastra sa potom môžu stať súčasťou katastra nehnuteľností aj také údaje, ktoré nekorešpondujú s dokumentáciou katastrálneho operátu a/ alebo také údaje, ktorých zápis nemá základ alebo oporu v dokumentácii, ktorá katastrálny operát tvorí. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte je práve odstránenie

chýb katastrálneho operátu a/alebo nesprávnych údajov evidovaných v katastrálnom operáte, ktoré vznikli v dôsledku pochybenia orgánov katastra, pričom príslušné orgány katastra sú takéto chyby katastrálneho operátu povinné upraviť alebo odstrániť, a to aj „ex offo“. Poukázala na to, že svojím návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte navrhla vymazať slovo „vlastníkov“ z textácie vecného bremena evidovaného v katastri nehnuteľností majúc za to, že orgán katastra pochybil a z kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou dokumentácie tvoriacej katastrálny operát zle prepísal textáciu vecného bremena – svojvoľne doplnil slovo „vlastníkov“, a tým vznikla chyba katastrálneho operátu s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona. 13. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobkyňa v ďalšom texte správnej žaloby poukázala rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015 z ktorého vyplýva, že: „Inštitút opravy chýb, ako osobitný druh katastrálneho konania, je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra. Oprava chýb katastra zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách.“ 14. Žalobkyňa uviedla, že zmluvné strany kúpnej zmluvy, t.j. právni predchodcovia žalobkyne a ďalšieho účastníka konania v rade 1/ vyjadrili vôľu zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez pozemok v prospech návštevníkov budov postavených na KN C par. č. 1337/67 a 1337/69. Mala za to, že textácia vecného bremena v kúpnej zmluve je jednoznačná, nepripúšťa žiadne pochybnosti a už len pri použití gramatického výkladu je zrejmé, že vecné bremeno sa malo vzťahovať výlučne na návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67 a 1337/69, a nie na vlastníkov týchto budov. Aj napriek vedomosti o existencii chyby v katastrálnom operáte, žalovaný napadnutým rozhodnutím chybný zápis podporil, čím podľa vyjadrenia žalobkyne konal v rozpore s princípmi právneho štátu a uviedol žalobkyňu do stavu právnej neistoty. 15. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konkrétne vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že pôvodní účastníci právnych vzťahov včas a riadne nenamietali správnosť zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností, žalobkyňa čo sa týka časového hľadiska poukázala na to, že plynutie času ako také nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k oprave chyby v katastrálnom operáte, s výnimkou opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona. Vzhľadom na uvedené považovala žalobkyňa za zrejmé, že katastrálny zákon neustanovuje lehotu v rámci ktorej by mala byť od zápisu chybného údaja v katastri nehnuteľností takáto chyba opravená. Katastrálny zákon súčasne neurčuje lehotu, po uplynutí ktorej by chyba v katastrálnom operáte nemohla byť opravená. V podstate uplynutie akéhokoľvek dlhého časového obdobia nebráni príslušnému orgánu katastra chybu v katastrálnom operáte kedykoľvek opraviť, a to aj na návrh alebo bez návrhu. Na základe skutočnosti, že plynutie času nemá právnu relevanciu na opravu chýb v katastrálnom operáte, nebolo pre žalobkyňu zrejmé konštatovanie žalovaného týkajúce sa absencie riadneho namietania nesprávneho zápisu pôvodnými účastníkmi právnych vzťahov. Žalobkyňa mala za to, že opravu chýb v katastrálnom operáte je oprávnená navrhnúť akékoľvek dotknutá (oprávnená) osoba (napr. právny nástupca pôvodného vlastníka povinného pozemku), ktorej takéto oprávnenie svedčí z dôvodu jej právneho vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti, ktorej sa nesprávny zápis týka. 16. Ohľadom v napadnutom rozhodnutí žalovaným vyslovenej domnienke hodnovernosti v katastri nehnuteľností zapísaných údajov týkajúcich sa vecného bremena danej tým, že chyba v katastrálnom operáte nebola riadne a včas namietaná pôvodnými účastníkmi právnych vzťahov, žalovaná uviedla, že z ustanovenia § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona explicitne vyplýva, že hodnovernosť údajov katastra nie je absolútna, pričom sa jedná o vyvrátiteľnú právnu domnienku. Hodnovernosť údajov katastra môže byť spochybnená a vyvrátená nielen napr. rozhodnutím súdu v rámci sporového konania, ale aj v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Uvedené tvrdenia žalobkyňa opätovne podporila

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015 podľa ktorého: „Na to, aby kataster nehnuteľnosti slúžil jeho základnému účelu uvedenému v § 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s dôrazom na posilňovanie materiálnej publicity katastra, musia byť skutočnosti o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, iných evidovaných osobách a právach k nehnuteľnostiam zodpovedne a pravdivo v katastri zaznamenané a zistené chyby (z minulosti, alebo vzniknuté v súčasnej dobe) spoľahlivo a v súlade so zákonmi odstraňované. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzn. materiálna publicita katastra), vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona, nie je len absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona, alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti...“ Žalobkyňa je toho právneho názoru, že žalovaný bez akéhokoľvek relevantného právneho základu a odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že aktuálny zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností je správny, odvolávajúc sa na hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia absolútne opomenul samotný účel katastra nehnuteľností, nielenže konal v rozpore s ustanoveniami Katastrálneho zákona, ale nad rámec svojich právomocí „de facto“ rozhodol, že vecné bremeno je v katastri nehnuteľností zapísané správne, a tak rozšíril okruh oprávnených subjektov k prejazdu a prechodu cez pozemok k dotknutým stavbám aj o vlastníkov týchto stavieb. 17. Žalobkyňa zdôraznila, že vo vzťahu k vecným bremenom dotknutým stavbám má zásadný význam, či právo prechodu a prejazdu svedčí vlastníkom alebo návštevníkom, pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli vecným bremenom dotknuté stavby hotelom a pred hotelom bolo parkovisko. Podľa kúpnej zmluvy práve návštevníci stavieb (hotela) mali právo prechodu a prejazdu cez pozemok. Od roku 2018, po zmene vlastníckeho práva vecným bremenom dotknutej stavby dochádza k zmene charakteru stavby, pričom z hotela sa stáva bytový dom. 18. V ďalšej časti žaloby poukázala žalobkyňa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/110/2011 podľa ktorého: „Vždy, keď správa katastra formou konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte rozhoduje o nároku na prinavrátenie vlastníckeho práva alebo vecného práva k cudzej veci, ktorý na inú osobu prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý zvyšná spoločnosť chápe ako krivdu, musí okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky vyplývajúce z princípu, že z bezprávia (krivdy) právo nevzniká „ex iniuria ius non oritur“. Preto v žiadnom prípade nemôže ani dlhá doba existencie stavu (v prejednávanej veci od roku 1993) existujúceho v rozpore s požiadavkami zákona (zásada legality) vytvoriť u orgánu správy katastra domnienku, že už ide o nemenný právny stav“. 19. Vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa názoru žalobkyne podporuje jej argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že aj chybu dlhodobo evidovanú v katastrálnom operáte je potrebné v právnom štáte v súlade so zásadou legality opraviť, t.j. nemožno ju opomenúť a dlhodobou akceptáciou zo strany správneho orgánu a/alebo iných dotknutých osôb a bez akéhokoľvek relevantného právneho základu (napr. zmluvy) zlegalizovať. 20. Žalobkyňa žalovanému zároveň vyčítala, že v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporovým konaním, pričom mal za to, že medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/, t.j. právnymi nástupcami pôvodných účastníkov kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej vecné bremeno vzniklo existoval spor, avšak skutkovým stavom týkajúcim sa vecného bremena sa nezaoberal. Žalobkyňa zdôraznila, že spory týkajúce sa vecného bremena medzi ňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/ sa netýkajú chyby v katastrálnom operáte, ktorú žalobkyňa svojím návrhom navrhla prvostupňovému správnemu orgánu opraviť. Žalobkyňa namietala, že postup žalovaného pred vydaním rozhodnutia mal primárne vychádzať z identifikácie, či existuje alebo neexistuje chyba v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona. Ozrejmila, že medzi účastníkmi administratívneho konania nebola sporná neexistencia slova „vlastníkov“ vo formulácii vecného bremena. Sporé nebolo ani to, že v katastri nehnuteľností je evidované vecné bremeno formulácia ktorého slovo „vlastníkov“ obsahuje. Ostatné spory medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/ sa vecného bremena podľa tvrdenia žalobkyne netýkajú. Taktiež žalobkyňa zdôraznila, že hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval existenciu sporu, žiaden konkrétny spor týkajúci sa vecného bremena ako taký, ktorý by mal dopad na konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte neidentifikoval.

21. V neposlednom rade žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pričom uvedené zakladá dôvod na jeho zrušenie. V kontexte týchto tvrdení žalobkyňa poukázala na to, že perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Žalobkyňa zdôraznila, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je elementárnym právom, ktoré vyplýva nielen zo zákonnej úpravy, ale aj priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Žalobkyňa mala za to, že absenciu dôvodov v napadnuto rozhodnutí je nutné považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou Slovenskej republiky garantovaného základného práva, čo zakladá dôvod pre jeho zrušenie. Vyjadrenie žalovaného, ďalších účastníkov a žalobcu 22. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.04.2022 nestotožnil s názorom žalobkyne, že pri posúdení zákonnosti rozhodnutia je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že sám žalovaný potvrdil, že zápis vecného bremena v zmysle kúpnej zmluvy nezodpovedá zápisu vecného bremena na liste vlastníctva. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo by uvedené malo vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia boli uvedené údaje z príslušných právnych listín, údaje zo zápisov v minulosti vykonané, ako aj údaje aktuálne evidované v katastrálnom operáte. Ak žalobkyňa mala na mysli, že nezrovnalosť zápisu s právnou listinou nastala činnosťou príslušného správneho orgánu, a iba z tohto titulu bol správny orgán automaticky povinný rozhodnúť o oprave podľa jej návrhu, tak s uvedeným názorom sa žalovaný nestotožnil. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte postupuje podľa ustanovení § 59 a nasl. Katastrálneho zákona, pričom pri posudzovaní prihliada na skutočnosti s tým súvisiace, a to na ďalšie (nasledujúce, nadväzujúce) zápisy v katastrálnom operáte na podklade právnych listín, ktoré sú založené v zbierke listín. Preto, ak napríklad zistí, že chyba síce vznikla vlastnou činnosťou, ale po jej zápise došlo k ďalšiemu zápisu v katastrálnom operáte, na ten pôvodný zápis nadväzujúci (alebo z neho odvodzujúci) opravu nevykoná, pričom takého rozhodnutie o zamietnutí opravy nemožno považovať za nezákonné. Preto sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobkyne, že svojim rozhodnutím chybný zápis odsúhlasil a konal v rozpore s princípmi právneho štátu. 23. Ohľadom vyjadrenia žalobkyne k časovému hľadisku, ktoré nemá právnu relevanciu vo vzťahu k oprave chýb v katastrálnom operáte žalovaný uviedol, že nezamietol návrh na opravu z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Ak sa vyjadril k tomu, že pôvodní účastníci právnych vzťahov včas a riadne nenamietali správnosť zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností, tak z dôvodu poukázania na nadväznosť ďalších právnych skutočností, keďže „správne“ znenie vecného bremena bolo následne súčasťou ďalších právnych vzťahov. Konkrétne, dňa 07.07.2005 pod položkou zmien 518/2005 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľností evidovanej pod č. V 2279/2005, pričom v zmysle článku V. Kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2005 uzavretej medzi GAS-Martin, s.r.o. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, žalobkyňa súčasné znenie zapísaného vecného bremena zobrala na vedomie. Žalovaný poukázal na to, že základným právnym následkom každého zápisu v katastri nehnuteľností je vznik domnienky hodnovernosti spojenej so správnosťou zapísaných údajov podľa ustanovení § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 7 písm. c) Katastrálneho zákona. Dôkazom toho, že „správne“ znenie vecného bremena bolo následne súčasťou ďalších právnych vzťahov je podľa tvrdenia žalovaného vyššie uvedený zápis v katastri nehnuteľností evidovaný pod č. V 2279/2005. Vychádzajúc z tohto konštatovania sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobkyne, že „de facto“ zriadil a legalizoval nové vecné bremeno. Naopak, ak by svojím rozhodnutím návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte vyhovel a opravil by údaje aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností, prekročil by svoju právomoc, pretože by zasiahol do súkromnoprávneho vzťahu.

24. Ohľadom vyjadrenia žalobkyne k hodnovernosti údajov katastra, ktorá môže byť spochybnená a vyvrátená nielen napr. rozhodnutím súdu v rámci sporového konania, ale aj v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, s následnou citáciou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 žalovaný uviedol, že z citácie daného rozsudku jasne vyplýva, že opak sa môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho operátu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, alebo v spornej veci rozhodnutím súdu. Uvedené podľa vyjadrenia žalovaného len podporuje zákonnosť ním vydaného napadnutého rozhodnutia. 25. Ohľadom vyjadrenia žalobkyne, že aj chybu dlhodobo evidovanú v katastrálnom operáte je potrebné v právnom štáte v súlade so zásadou legality opraviť, t.j. nemožno ju opomenúť a dlhodobou akceptáciou zo strany správneho orgánu a/alebo iných dotknutých osôb a bez akéhokoľvek relevantného právneho základu zlegalizovať, žalovaný uviedol, že nevytvoril domnienku, že už ide o nemenný právny stav. Naopak s odkazom na vyššie uvedený rozsudok právny stav môže byť vyriešený zápisom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona v nesporovom konaní alebo v spornej veci rozhodnutím súdu. 26. Záverom sa žalovaný vyjadril k námietke žalobkyne o nedostatočnom odôvodnený napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného jasne vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydané rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu. 27. K podanej správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania v rade 1/, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2002 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje v celom rozsahu za správne, stotožnil sa s jeho odôvodnením a žalobkyňou podanú žalobu považoval za nedôvodnú. 28. Ďalší účastník konania v rade 1/ dal do pozornosti súdu, že žalobkyňa podanou žalobou síce namietala rozpornosť zápisu s Kúpnou zmluvou s vecným bremenom prechodu a prejazdu č. V 1294/94, pričom v zmysle článku V. Kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2005 uzavretej medzi spoločnosťou GAS Martin, s.r.o. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou (v katastri nehnuteľností evidovaná pod č. V 2279/2005) znenie vecného bremena vzala žalobkyňa na vedomie a v zmluve výslovne potvrdila: „Predávajúci prehlasuje a kupujúca berie na vedomie, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom prevodu, viazne vecné bremeno a to: vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67, parc. č. 1337/69.“ Keďže pôvodní účastníci právnych vzťahov včas a riadne nenamietali správnosť zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností, týmto zápisom textu vecného bremena do katastrálneho operátu v zmysle Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu č. V 1294/94 bola podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 1/ založená domnienka hodnovernosti spojená so správnosťou tohto znenia vecného bremena v zmysle už skôr spomínaných ustanovení § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 7 písm. c) Katastrálneho zákona, navyše uvedené znenie vecného bremena bolo následne súčasťou ďalších právnych vzťahov. Žalobkyňa podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 1/ nebola účastníkom zmluvy, titulom ktorej bolo sporné vecné bremeno zriadené a dotknutý pozemok nadobudla s vecným bremenom tak, ako bolo uvedené v katastri nehnuteľností, t.j. ako „vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez par. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67, parc. č. 1337/69“. 29. Ďalší účastník konania v rade 1/ ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil, a to, že v zmysle ustanovení § 31 ods. 4 a 5 Katastrálneho zákona v znení účinnom do 14.04.2004 sa rozhodnutie o povolení vkladu vyznačovalo v zmluve len pečiatkou, pričom vyznačenie obsahovalo deň, kedy správa katastra o vklade rozhodla, podpis osoby, ktorá vklad povolila a odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra. Vzhľadom k tomu, že Kúpna zmluva s vecným bremenom prechodu a prejazdu č. V 1294/1994 bola povolená ešte pred rokom 2004, a do 14.04.2004 sa o povolení vkladu nevydávalo samostatné písomné rozhodnutie s výrokom, tzn. rozhodnutie neobsahovalo výrok o tom, aký zápis (vklad) sa povoľuje, pre posúdenie správnosti údajov katastra malo význam to, aké znenie vecného bremena bolo uvedené v zmluve, na základe ktorej bol vklad povolený. Toto znenie vecného bremena vo vzťahu k následnej oprave zápisov v katastrálnom operáte je však medzi účastníkmi konania sporné. Nemožno k oprave chýb v katastrálnom operáte

pristúpiť ak existuje spor. Ďalší účastník konania v rade 1/ bol toho názoru, že zo znenia vecného bremena jednoznačne vyplynulo, že toto vecné bremeno bolo zriadené „in rem“ – v prospech oprávnenej nehnuteľnosti – budov postavených na pozemkoch parc. č. 1337/67, 1337/69. Poukázal na to, že v zmluve pod č. V 1294/94 je vyjadrená väzba vecného bremena, ktorá je nerozlučne spätá s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, pričom toto je rozšírené i o návštevníkov dotknutých nehnuteľností. 30. V ďalšej časti vyjadrenia k správnej žalobe poukázal ďalší účastník konania v rade 1/ na skutočnosť, že pre platnosť zmluvy sa vyžaduje najmä výslovný prejav vôle účastníkov, že zmluvou vzniká nový (samostatný) právny vzťah k nehnuteľnosti a obligatórna písomná forma. V prípade pochybností musí obsah zmluvy zistiť výkladom príslušný súd a okresný úrad nie je oprávneným orgánom poskytovať výklad obsahu zmluvy. Navyše správny súd, ktorý vec prejednáva nie je súdom skutkovým a posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných bodov. 31. V tomto prípade pomenovanie vecného bremena, či ide o vecné bremeno „in personam/in rem“ v zmluve pod č. V 1294/94 nie je uvedené a je nevyhnuté vychádzať výslovne zo znenia zmluvy a jeho logického významu, z ktorého vyplýva, že predmetné vecné bremeno bolo zriadené v prospech oprávnenej nehnuteľnosti – budov postavených na pozemkoch par. č. 1337/67, 1337/69. 32. Ďalší účastník konania v rade 1/ mal za to, že žalovaný správne právne posúdil návrh žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte, sporné vecné bremeno, jeho zápis v katastri nehnuteľností, aj návrh ďalšieho účastníka konania v rade 1/ na ponechanie zápisu sporného vecného bremena. Žalovaný sa podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rade 1/ v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými vyjadreniami a námietkami účastníkov administratívneho konania, pričom všetky argumenty a námietky riadne vyhodnotil a odôvodnil, a teda zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené neobstojí ani námietka žalobkyne o nedostatočne odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 33. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 2/ zo dňa 28.07.2022 vyplýva, že mal za to, že správny orgán vykonal na základe kúpnej zmluvy nesprávny zápis, lebo obsah a rozsah vecného bremena uvedeného v kúpnej zmluve nezodpovedá jeho obsahu a rozsahu zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.. Údaje uvedené v katastri nehnuteľností sú v rozpore s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný zápis, a preto mal správny orgán povinnosť opraviť takúto chybu katastrálneho operátu. Podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 2/ žalovaný rozhodnutím napriek vedomosti o existencii chyby v katastrálnom operáte takýto nesprávny a chybný zápis „odobril“, čím konal v rozpore s princípmi právneho štátu a uviedol nielen žalobkyňu, ale aj ďalšieho účastníka konania ako vlastníka bytov v susednej budove, ktorý na dotknutej nehnuteľnosti, tzn. povinnom pozemku má zabezpečené parkovacie miesta do omylu. Žalovaný konštatovaním, že zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností je správny vydal podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 2/ nezákonné rozhodnutie a praktiky namiesto potenciálnych zmluvných strán a ich prejavu vôle, autoritatívneho rozhodnutia súdu rozšíril vecné bremeno tak, že aj vlastníci dotknutých stavieb sú oprávnení k prechodu a prejazdu cez zaťažený pozemok. 34. Ďalší účastník konania v rade 2/ mal za to, že keď žalovaný zhodne s prvostupňovým správnym orgánom zistil a identifikoval chybu v katastrálnom operáte, ktorá mohla byť odstránená v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, potom takáto chyba mala byť jednoducho opravená, a to výmazom jedného slova – „vlastníkov“. Prípadné existujúce spory medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/ nemôžu byť predmetom správneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, lebo žiaden zo sporov sa netýka uvedeného vecného bremena. 35. V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe poukázal ďalší účastník konania v rade 2/ zhodne so žalobkyňou na to, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, chýba v ňom bližšie odôvodnenie dôvodov, na základe ktorých žalovaný rozhodol. 36. K správnej žalobe sa vyjadril i ďalší účastník konania v rade 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 26.07.2022, ktoré bolo po obsahovej stránke totožné s vyjadrením ďalšieho účastníka konania v rade 2/. 37. Ďalší účastník konania v rade 4/ sa k správnej žalobe nevyjadril.

38. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 16.11.2022 vyjadrila iba k vyjadreniam ďalších účastníkov konania. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa už nevyjadrila. Namietala, že ďalší účastník konania v rade 1/ nesprávne dal do pozornosti súdu, že žalobkyňa namietala rozpornosť zápisu Kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2005 s vecným bremenom, ktoré vzniklo na základe písomnej Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim – H. E. D. a kupujúcim – obchodnou spoločnosťou GAS – Nahálka, s.r.o. Kúpnou zmluvou zo dňa 06.07.2005 totiž žiadne vecné bremeno nevzniklo, nezaniklo a ani sa nezmenil rozsah už existujúceho vecného bremena. Žalobkyňa v Kúpnej zmluve zo dňa 06.07.2005 len zobrala na vedomie informáciu, ktorá sa týkala zápisu vecného bremena na príslušnom liste vlastníctva. Keďže v konaniach o oprave chýb v katastrálnom operáte sa v takýchto prípadoch porovnáva zápis v katastri nehnuteľností so zápisom, resp. formuláciou uvedenou v písomnej zmluve na základe ktorej tento zápis vznikol, je podľa vyjadrenia žalobkyne logické, že namietala rozpor zápisu vecného bremena s kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril ešte jej právny predchodca, t.j. H. E. D., kde zmluvné strany vyjadrili vôľu zriadiť vecné bremeno v konkrétnom znení. Žalobkyňa ďalej uviedla, že chybné bolo aj tvrdenie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ o tom, že žalobkyňa nadobudla pozemok s vecným bremenom tak, ako je uvedené v katastri nehnuteľností. Vecné bremeno v rozsahu, v akom je uvedené na liste vlastníctva vo vzťahu k pozemkom nikdy nevzniklo, resp. nikdy nevzniklo i v prospech „vlastníkov“. Samotný chybný zápis v katastri nehnuteľností nemôže v rozpore s ustanovením § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka suplovať právny úkon spôsobujúci vznik vecného bremena. Taktiež netreba opomenúť princíp „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má. Preto, ak vecné bremeno nebolo zriadené aj v prospech vlastníkov dotknutých budov, nie je možné previesť vecné bremeno v inom rozsahu ako podľa pôvodnej kúpnej zmluvy, a to aj napriek nesprávnemu zápisu na liste vlastníctva. Žalobkyňa zdôraznila, že návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte sa snažila docieliť, aby zápis vecného bremena bol zosúladený so znením vecného bremena uvedenom v pôvodnej kúpnej zmluve, a teda bolo potrebné „de facto“ vymazať jediné slovo – „vlastníkov“. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa poukázala na to, že medzi ňou, žalovaným a ani ďalšími účastníkmi konania v rade 1/ až 3/ nebolo sporné, že v pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluve absentuje slovo „vlastníkov“. Medzi týmito subjektami rovnako nebolo sporné, že na liste vlastníctva slovo „vlastníkov“ zapísané je. Jednoducho povedané, ak absencia slova „vlastníkov“ nebola sporná, potom sa toto slovo podľa vyjadrenia žalobkyne nemôže nachádzať v zápise vecného bremena v katastri nehnuteľností, a to bez ohľadu na skutočnosť akým spôsobom bolo v dobe vzniku vecného bremena zo strany príslušného správneho orgánu o vklade vecného bremena do katastra nehnuteľností rozhodované. Samotná povaha predmetného vecného bremena je irelevantná, podstatné je len porovnanie zápisu v pôvodnej kúpnej zmluve so zápisom v katastri nehnuteľností. Irelevantné podľa názoru žalobkyne sú i tvrdenia ďalšieho účastníka konania v rade 1/ o tom, či samotný text pôvodnej kúpnej zmluvy niečo evokuje alebo nie, keďže tieto úvahy neboli ničím podložené. Nie je ani v kompetencii ďalšieho účastníka konania v rade 1/, a ani nie je predmetom tohto súdneho konania, a ani nebolo predmetom katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, aby bolo posúdené, či predmetné vecné bremeno bolo zriadené v prospech oprávnenej nehnuteľnosti alebo iba v prospech návštevníkov dotknutých budov. Opakovane žalobkyňa zdôraznila, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorého zákonnosť navrhla v tomto súdnom konaní preskúmať bolo potrebné posúdiť iba to, či zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností korešponduje s formuláciou vecného bremena v obsiahnutou v pôvodnej kúpnej zmluve. V závere svojho vyjadrenia žalobkyňa poukázala na to, že hoci medzi ňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/ existujú rôzne spory, tieto sa netýkajú vecného bremena. Vo vzťahu k vyjadreniam ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 3/ žalobkyňa uviedla, že súhlasí s ich argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.07.2022 a 22.07.2022. 39. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa na podanej správnej žalobe zotrvala i naďalej. 40. Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).

41. Na pojednávaní dňa 18.01.2024 sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a ďalší účastník konania v rade 2/. Žalovaný a ďalší účastníci konania v rade 1/, 3/ a 4/ sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil iba žalovaný. 42. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na žalobe v takom znení, v akom bola doručená správnemu súdu. Uviedol, že zo žaloby, jej príloh, ako aj z vyjadrení ďalších účastníkov konania, hlavne v 2/ a 3/ rade exaktne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, a preto existujú dôvody na jeho zrušenie. Poukázal na to, že chybou v katastrálnom operáte sa vo všeobecnosti rozumie nesprávny údaj v katastri nehnuteľností zapísaný v rozpore so zmluvou, verejnou listinou, alebo inou listinou, na základe ktorej bol zápis do katastrálneho operátu vykonaný. Je zrejmé, že v prípade, ak je v katastri nehnuteľností evidovaný chybný údaj, teda je v katastri uvedená chyba, táto musí byť s dôrazom na posilnenie materiálnej publicity katastra odstránená. S právnymi zápismi alebo s právnou evidenciou údajov v katastri nehnuteľností sa zabezpečuje právna istota a zákonnosť. De facto až právnym auditom nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne bolo zistené, že predmetné vecné bremeno je v katastri nehnuteľností evidované chybne a teda, že zápis vecného bremena na LV sa nezhoduje s exaktnou formuláciou uvedenou v Zmluve o zriadení vecného bremena, a teda so zmluvou, resp. formuláciou uvedenou v Kúpnej zmluve uzatvorenou medzi H. E. D. a spoločnosťou GAS – Nahálka, spol. s r.o., ktorý bol právnym predchodcom žalobkyne. Žalobkyňa aj napriek skutočnosti, že chyba v katastrálnom operáte vznikla činnosťou správneho orgánu, ktorú aj sám „ex offo“ tento správny orgán neopravil, navrhla túto chybu opraviť. Chyba bola zrejmá, jasná, preukázaná a nesporná. V ponímaní žalobkyne je neakceptovateľné, aby v zmysle zmluvy o vecnom bremene vzniklo vecné bremeno v prospech návštevníkov budov alebo v dôsledku chybného zápisu v katastrálnom operáte, ktorý bol spôsobený správnym orgánom, bolo v katastri nehnuteľností evidované vecné bremeno aj v prospech vlastníkov budov, aj keď takéto vecné bremeno nikdy nevzniklo. Nie len prvostupňový správny orgán, ale aj žalovaný dospeli správne k záveru, že v katastri nehnuteľností je chyba a v textácii evidovaného vecného bremena je navyše iba jedno slovo, a to slovo „vlastníkov“, ktoré je potrebné vymazať. Žalovaný však na základe účelového a neopodstatneného odvolania ďalšieho účastníka konania v 1/ rade, ktorý sa ako jediný odvolával, chybu v katastrálnom operáte neopravil, a to aj napriek tomu, že túto chybu zistil. Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal na to, že žalovaný svoj nezákonný postup v napádanom rozhodnutí iba stroho, bez akejkoľvek bližšej argumentácie odôvodnil neexistenciou akéhosi údajného sporu, ktorý ani len nebol bližšie špecifikovaný, či identifikovaný a nejakou domnelou hodnovernosťou katastra. Takto žalovaný chybu v katastrálnom operáte odsúhlasil, čím konal v rozpore s princípmi právneho štátu a uviedol žalobkyňu, ale aj ďalších účastníkov konania do stavu právnej neistoty. Žiaden spor v tomto prípade neexistuje. Nepodložené namietanie spornosti alebo nejakého údajného neexistujúceho práva, tak ako bolo tvrdené zo strany ďalšieho účastníka konania v 1/ rade nevylučuje právomoc správneho orgánu rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte. Je bežnou praxou správnych orgánov, že v prípade, že chyba v katastrálnom operáte je evidovaná a zistená, že táto je odstránená. Spory, ktoré sú medzi žalobkyňou a osobami, či už majetkovo alebo príbuzensky spriaznenými so žalobkyňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/ sa absolútne netýkajú vecného bremena, ktorého zápis je predmetom tohto súdneho konania. Ani samotné plynutie času nemá právnu relevanciu na opravu takýchto chýb. Hodnovernosť údajov katastra nie je absolútna. Ak nie je súlad katastra s listinou, teda v tomto prípade s kúpnou zmluvou, na základe ktorej vecné bremeno bolo zriadené, je potrebné takýto súlad zabezpečiť. Jedná sa o vyvrátiteľnú domnienku. Ak bol preukázaný opak, čo v tomto prípade bol, potom bez opravy v katastrálnom operáte nie sú za žiadnych okolností údaje evidované v katastrálnom operáte hodnoverné, čím žalovaný narušil princíp materiálnej publicity katastra. Čo sa týka skutočnosti, ktorú namietal žalovaný až v tomto súdnom konaní, že nesprávna textácia vecného bremena bola následne aj súčasťou ďalších právnych úkonov, a preto nie je možné takúto chybu opraviť, tak takýto postup žalovaného je podľa tvrdení právneho zástupcu žalobcu opäť nezákonný. Nie každý zápis do katastra nehnuteľností môže spôsobovať takú právnu zmenu, na ktorú by sa žalovaný mohol odvolávať. Faktom je, že s touto nesprávnou argumentáciou prišiel žalovaný až v tomto súdnom konaní, pričom v predchádzajúcom konaní sa na nejaké ďalšie zápisy neodvolával, ani ich bližšie neidentifikoval. V tomto prípade právny zástupca žalobkyne poukázal na zásadu „nemo plus iuris“, ak teda vecné bremeno v prospech vlastníkov budov nevzniklo, nemohlo byť ani prevedené ďalším právnym úkonom. Ďalšia kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla nehnuteľnosť do vlastníctva žalobkyňa, teda žiadnym spôsobom neovplyvnila, či už existujúcu textáciu, správnosť, rozsah, či obsah vecného bremena, teda nenastala žiadna právna skutočnosť spôsobujúca vznik, alebo zánik tohto vecného bremena. Vzhľadom na uvedené právny zástupca žalobkyne navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

43. Ďalší účastník konania v rade 2/ na pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 uviedol, že by chyba, ktorá je aktuálne na katastri vedená, mala byť opravená aj napriek tomu že už prešiel nejaký čas. Je nesporné, že textácia, ktorá je aktuálne zapísaná na LV nie je zhodná so zmluvou, s ktorou sa vecné bremeno zriadilo, takže musí dôjsť k oprave. Ďalší účastník konania v rade 2/ mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné a preto žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 44. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal. Po oboznámení sa so žalobou, s písomnými vyjadreniami žalovaného žalobkyne a ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 3/, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným a prednesmi prítomných účastníkov na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech. Právny rámec 45. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 46. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 47. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 48. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) v znení účinnom do 31.10.2022, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. 49. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6. 50. Podľa § 59a ods. 1 až 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby. Ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby. Okresný úrad rozhodne o návrhu na opravu chyby do 30 dní, v odôvodnených prípadoch do 90 dní odo dňa začatia konania. Okresný úrad vyhotoví protokol o oprave chyby do 30 dní, v odôvodnených prípadoch do 90 dní odo dňa doručenia podnetu na opravu chyby alebo odo dňa zistenia chyby. 51. Podľa § 59b ods. 1 Katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby sa skončí dňom vykonania zápisu do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo na základe protokolu o oprave chyby, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o oprave chyby, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na opravu chyby alebo dňom odoslania oznámenia o dôvodoch nevykonania opravy chyby. Ak ide o opravu chyby podľa § 59 ods. 6 na základe zápisu geometrického plánu, konanie o oprave chyby sa skončí dňom vykonania zápisu geometrického plánu do katastra. 52. Podľa § 7 písm. c) Katastrálneho zákona, kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu,

meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam Posúdenie veci správnym súdom 53. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania v rade 1/ až 3/, ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Zároveň sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. 54. Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnej veci, nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t.j. skutkových a právnych tvrdení žalobkyne, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 55. Preskúmaním veci správny súd zistil, že správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o oprave údajov v katastri nehnuteľností tak, že podľa § 59 ods. 2 a § 59a ods. 2 Katastrálneho zákona zamietol návrh žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte na LV č. XXXX v katastrálnom území E., v plnom rozsahu a v platnosti ponechal zápis vecného bremena v znení „vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parc. č. 1337/67, 1337/69 – V 1294/94“, čo je podľa vyjadrenia žalobkyne v rozpore s v nej dohodnutým obsahom Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu zo dňa 21.06.1994. Uvedená Kúpna zmluva s vecným bremenom prechodu a prejazdu, evidovaná v katastri nehnuteľností pod č. V 1294/1994 – zapísaná pod poradovým číslom 327/94 bola uzatvorená medzi H. E. D. ako predávajúcim a spoločnosťou GAS-Nahálka spol. s r.o. ako kupujúcim. Na podklade predmetnej Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu doručenej správnemu orgánu dňa 18.07.1994 bol vklad vtedajším Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra Martin povolený dňa 20.07.1994, pričom podľa čl. I. danej zmluvy boli predmetom prevodu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat- J. E. pri Martine s parcelným č. 1337/68 – zastavaná plocha o výmere 855 m2 a s parcelným č. 1337/70 – ostatná plocha o výmere 1.696 m2. Článok V. uvedenej zmluvy pojednával o tom, že s prevodom vyššie uvedených nehnuteľností bolo zároveň zriadené vecné bremeno „prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez prevádzanú nehnuteľnosť v prospech návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67 a 1337/69 na ťarchu kupujúceho. Zároveň sa zriadilo vecné bremeno prechodu pešo na ťarchu predávajúceho na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. E., zapísané v KEN pre okres Martin na LV č. XXXX ako parc. č. 1337/63 – ostatná plocha vo výmere 1 999 m2 a to v prospech kupujúceho ako i návštevníkov budovy nachádzajúcej sa v kat. úz. E. pri Martine, v KEN pre okres Martin zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 1337/68 – prevádzková budova.“ Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Správa katastra Martin však vykonal zápis vecného bremena uvedeného v citovanej Kúpnej zmluve s vecným bremenom prechodu a prejazdu pod č. V 1294/1994 – 327/94, ktoré je definované na LV č. XXXX, ako „vecné bremeno – právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parc. č. 1337/67, 1337/69 – V 1294/94“. 56. Následne dňa 07.07.2005 bol pod položkou zmien 518/2005 vykonaný zápis zmeny vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2005, v katastri nehnuteľností evidovanej pod č. V 2279/2005, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou GAS-Martin, s.r.o. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou. Podľa čl. V. uvedenej kúpnej zmluvy predávajúci prehlásil a kupujúca, t.j. žalobkyňa zobrala na vedomie, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom prevodu viazne vecné bremeno, a to „vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez

parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67, parc. č. 1337/69.“ Odo dňa zápisu tejto kúpnej zmluvy pod poradovým číslom zmeny 518/2005 táto tvorí súčasť katastrálneho operátu v zmysle ustanovenia § 8 Katastrálneho zákona a je založená v zbierke listín katastra nehnuteľností. 57. Správny súd z priebehu administratívneho konania zároveň zistil, že pôvodne uvádzané pozemky (ich zákres aj výmera) oproti roku 1994 (zmena nastala zápisom geometrického plánu pod č. vz 518/05), kedy došlo k zápisu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy boli zmenené a v súčasnosti ich je možné identifikovať ako nasledovné pozemky: a) pozemok registra C KN parc. č. 1337/70 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.166 m2, evidovaný na LV č. XXXX – vo vlastníctve žalobkyne; b) pozemok registra C KN parc. č. 1337/126, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 724 m2, ako pozemok zastavaný bytovým domom č. s. 8762, evidovaný na LV č. XXXX – vo vlastníctve žalobkyne, ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 4/ a c) pozemok registra C KN parc. č. 1337/68, zastavané plochy a nádvoria o výmere 661 m2 ako pozemok zastavaný bytovým domom č.s. 5502, evidovaný na LV č. XXXX – vo vlastníctve ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 3/. Vlastníkom budov nachádzajúcich sa na pozemkoch registra C KN parc. č. 1337/67 a 1337/69 je ďalší účastník konania v rade 1/. Budovy sú zapísané na LV č. XXXX ako „Bytový dom“ so súpisným číslom XXXX. 58. V súčasnej dobe sú zápisy v katastrálnom operáte vykonané nasledovne: a) na LV č. XXXX, k. ú. E., na ktorom je evidovaný pozemok parcely registra C KN č. 1337/70, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.166 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je zapísané v časti C vecné bremeno v tomto znení: „Vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu motor. vozidlom cez pozemok parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parc.č. 1337/67, 1337/69-V 1294-327/94“; b) na LV č. XXXX, k. ú. E., na ktorom je evidovaný pozemok parcely registra C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 661 m2, v podielovom spoluvlastníctve ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 3/ je zapísané v časti C vecné bremeno v tomto znení: „Vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc.č. 1337/68 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc.č. 1337/67 a XXXX/XX-X 1294/94“ a c) na LV č. XXXX, k. ú. E., na ktorom je evidovaný pozemok parcely registra C KN č. 1337/63, ostatná plocha o výmere 1.098 m2 vo výlučnom vlastníctve ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je zapísané v časti C vecné bremeno v tomto znení: „Právo prechodu peši cez parc. č. 1337/63 pre vlastníkov a návštevníkov budovy postavenej na parc. č. 1337/68-V 1294/94-327/94“. 59. Z priebehu konania pred prvostupňovým správnym orgánom mal správny súd za preukázané, že návrhom zo dňa 20.01.2021 sa žalobkyňa domáhala opravy chyby v katastrálnom operáte tak, aby na LV č. XXXX, k. ú. E., na ktorom je evidovaný pozemok parcely registra C KN č. 1337/70, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.166 m2 v jej výlučnom vlastníctve bol uvedený zápis vecného bremena v znení podľa Kúpnej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností pod č. V 1294/1994 – 327/94. Žalobkyňa poukázala na to, že vecné bremeno nebolo formulované tak, aby sa vzťahovalo aj na právnych nástupcov spoločnosti GAS-Martin, s.r.o. (ako vtedajšieho kupujúceho), a preto považovala zápis vecného bremena na vyššie uvedenom liste vlastníctva za nezrozumiteľný, nejasný a v neposlednom rade za v rozpore s uvedenou Kúpnou zmluvou s vecným bremenom prechodu a prejazdu. Žalobkyňa navrhovala opravu vykonať tak, že vo formulácii textu vecného bremena nebude uvedené slovo „vlastníci“, nakoľko takáto formulácia sa v zmluve, ktorou došlo k zriadeniu vecného bremena nenachádzala a bola správnym orgánom do textu vecného bremena svojvoľne doplnená. 60. Prvostupňový správny orgán návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovenia §59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona vyhovel a opravil chyby v katastrálnom operáte v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností v katastrálnom území E. v časti C (ťarchy) nasledovne: a) na LV č. XXXX v katastrálnom území E. bol pôvodný text pod por. č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 nahradený textom: „Vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č. 1337/70 v prospech návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 — V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05“;

b) na LV č. XXXX v katastrálnom území E. bol pôvodný text pod por. 2, 3, 4 nahradený textom: „Vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č. 1337/68 v prospech návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 — V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05“ a c) na LV č. XXXX v katastrálnom území E. bol doplnený nasledovný text: „Vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č.1337/126 v prospech návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 - V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05.“ 61. Správny súd z obsahu administratívneho spisu ďalej zistil, že dňa 28.05.2021 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ smerujúce proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré považoval za nesprávne a nedôvodné. Ďalší účastník konania v rade 1/ mal za to, že v posudzovanom prípade bolo vecné bremeno v Kúpnej zmluve s vecným bremenom prechodu a prejazdu zo dňa 21.06.1994 definované tak, že sa viaže na vlastníkov a návštevníkov budov postavených na pozemkoch parc. č. 1337/67, 1337/69, a teda bolo definované ako vecné bremeno „in rem“, keďže samotný text zmluvy, ktorou bolo vecné bremeno zriadené neevokoval, že by sa sporné vecné bremeno vzťahovalo na konkrétnu osobu, teda nebolo zriadené „in personam“. Poukázal na skutočnosť, že pre platnosť’ zmluvy sa vyžaduje najmä výslovný prejav vôle účastníkov, že zmluvou vzniká nový (samostatný) právny vzťah k nehnuteľnosti a obligatórna písomná forma. V prípade pochybnosti musí obsah zmluvy (prejavu vôle zmluvných strán) zistiť výkladom súd, pričom okresný úrad nie je oprávneným orgánom poskytovať výklad obsahu zmluvy. V prípade, že vecné bremeno je v zmluve o jeho zriadení nesprávne pomenované, zo zmluvy však možno nepochybne zistiť jeho obsah, rozhodujúci je obsah zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.1.2001, sp. zn. 22Cdo 2480/2000). Ďalší účastník konania v rade 1/ navrhol, aby prvostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil, jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a vykonal správny zápis, ktorý bude odrážať skutočný právny stav tak, že sa v katastrálnom území E. vykoná oprava v nasledovnom znení: a) na LV č. XXXX v časti A – majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny, v časti C: bez zmeny; b) na LV č. XXXX v časti A – majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny, v časti C: bez zmeny; c) na LV č. XXXX, v časti A – majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny, v časti C ťarchy doplniť text: Vecné bremeno „in rem“ – prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN C parc. č. 1337/126 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 – V 1294/94, vz 327/97, vz 518/05, na LV č. XXXX v časti A majetková podstata: bez zmeny, v časti B – vlastníci a iné oprávnené osoby – vlastníci: bez zmeny v časti C: doplniť text: Vecné bremeno „in rem“ – prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. KN Cparc. č. 1337/126 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na KN C parc. č. 1337/67 a 1337/69 – V 1294/94, vz 32797, vz 518/05. 62. Správny súd mal z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ za preukázané, že žalobkyňa nesúhlasila s jeho argumentáciou. Mala za to, že z textu Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu zo dňa 21.06.1994 je zrejmé, že toto vecné bremeno nebolo zriadené v prospech každého, resp. každodobého vlastníka inej nehnuteľnosti (budovy) a na strane oprávneného z vecného bremena nebolo toto oprávnenie spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti/budovy. Zdôraznila, že oprávnenými z vecného bremena zaťažujúceho parc. č. 1337/70 mali byť len návštevníci budovy, ktorá pôvodne slúžila ako hotel. Keby bol zámer zriadiť predmetné vecné bremeno ako vecné bremeno „in rem“, bolo by to vo vyššie uvedenej zmluve výslovne obsiahnuté. V Kúpnej zmluve s vecným bremenom prechodu a prejazdu zo dňa 21.06.1994 nielenže podľa vyjadrenia žalobkyne nie je uvedené, že vecné bremeno sa zriaďuje aj v prospech právnych nástupcov vlastníka budovy (z čoho by bolo možné vyvodiť povahu „in rem“), ale nie je v nej uvedené ani len to, že sa zriadilo v prospech vtedajšieho vlastníka budovy. Zámerom bolo teda umožniť prechod a prejazd cez parc. č. 1337/70 výlučne návštevníkom budovy. Žalobkyňa výslovne poukázala na to, že pri zachovaní súčasného znenia zápisu vecného bremena na LV č. XXXX vedeného okresným úradom pre katastrálne územie E., by bola úplne zmenená povaha tohto vecného bremena oproti zámeru vyjadrenému v Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu zo dňa 21.06.1994, a to z „in personam“ na „in rem“. 63. Správny súd konštatuje, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je konaním, v ktorom je možné odstraňovať výlučne chyby v zmysle § 59 Katastrálneho zákona, t.j. konanie o oprave chyby je konaním, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou

alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. Pod chybami v katastrálnom operáte sa rozumie evidovanie nesprávnych údajov alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností spôsobenú formálnou chybou, ktorá vyplýva buď z vlastnej činnosti správneho orgánu, resp. jeho predchodcom alebo z konania iných osôb. Chybou v katastrálnom operáte z vlastnej činnosti je evidovanie chybných údajov v katastri nehnuteľností alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. 64. V niektorých prípadoch správny orgán nemôže sám napraviť chybu, ktorú v minulosti spôsobil. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány totiž môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd Slovenskej republiky v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR už konštatoval, že "ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu. Majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel. Z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR teda vyplýva, že aj keď štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pochybí, toto pochybenie môže napraviť len postupom v zmysle príslušných právnych predpisov a len vtedy, ak mu to platná právna úprava umožňuje. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte tak, ako je upravený v § 59 Katastrálneho zákona, teda nemôžeme vnímať ako univerzálny inštitút na odstraňovanie akýchkoľvek chýb v katastrálnom operáte, ktoré spôsobil okresný úrad, katastrálny odbor, či jeho právny predchodca alebo eventuálne iný subjekt. 65. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správneho konania a má nesporový charakter. Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva. Vzhľadom na túto skutočnosť je často v aplikačnej praxi pomerne náročné určiť, či je ešte okresný úrad, katastrálny odbor oprávnený vykonať opravu chyby, alebo už takéto oprávnenie nemá. Aby okresný úrad, katastrálny odbor nemal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, spor o existenciu či neexistenciu určitého práva musí objektívne existovať – samotné nepodložené namietanie spornosti (ne) existencie určitého práva k nehnuteľnosti zo strany jedného z dotknutých subjektov v rámci konania o oprave chyby však nevylučuje právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby. 66. Z vyjadrení účastníkov konania, ktorí už nie sú totožní s pôvodnými zmluvnými stranami Kúpnej zmluvy s vecným bremenom prechodu a prejazdu zo dňa 21.06.1994 vyplýva, že ide o riešenie vecnoprávnych sporov. V danom prípade medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/ existuje jednoznačné spor vo vzťahu k otázke toho, či je vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67 a parc. č. 1337/69, alebo iba v prospech ich návštevníkov. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa však nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie z konania o oprave chyb v katastrálnom operáte podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky a nezasahuje sa ním do súkromnoprávnych vzťahov. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je určitým spôsobom osobitným opravným prostriedkom zameraným na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií, vrátane obnovenia hodnovernosti a tým aj záväznosti údajov katastra. 67. V predmetnej veci absentuje nesporová povaha opravy chyby v katastrálnom operáte. Rozhodnutie vydané podľa § 59 Katastrálneho zákona nemôže zasahovať do sféry hmotnoprávnych oprávnení a povinností účastníkov konania. Riešenie aktuálneho zápisu vecného bremena prostredníctvom inštitútu opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je možné, ak navrhovaná oprava nie je založená iba na zjavnom rozpore zápisu s príslušnou listinou. V danom prípade teda zisťovanie súladu zapísaných údajov v katastri nehnuteľností so skutočným stavom nesie v sebe sporovú povahu, ktorá je neoddeliteľne spojená s rozhodovaním súdu v civilnom sporovom konaní. 68. Konaním o oprave chyb by sa mal zosúladiť stav evidovaný v katastri nehnuteľností s listinou (zmluvou), ktorá vlastne definuje platný právny stav, ktorý je však sporný vzhľadom na vyššie

opísané skutočnosti. V uvedenom prípade absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je, odstránenie právnej spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania je možné dosiahnuť len v civilnom sporovom konaní. Správny súd ďalej konštatuje, že spornosť nezakladá len účastníctvo dotknutých osôb v civilnom sporovom konaní, predmetom ktorého je sporné právo k nehnuteľnosti, ale najmä ich procesný postoj k premetu konania, t.j. k okolnosti, ktorá mala byť predmetom opravy. 69. Uvedené závery sú v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 10Sžo/73/2015 zo dňa 29.09.2016 uviedol, že: „Podľa dôvodovej správy ku Katastrálnemu zákonu „opravy uvedené v ods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov, ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov [písm. a)], alebo v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy uvedené v ods. 1 písm. c) možno vykonať len v súčinnosti s tými subjektmi, ktoré príslušné listiny vyhotovili. Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce, ako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné oprávnené osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.“ Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na LV alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z ustálenej judikatúry českých a slovenských súdov ako i z povahy právneho inštitútu opravy chyby vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov, či na preskúmavanie zákonnosti zápisov (na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky, akými sú protest prokurátora a správne súdnictvo). V zmysle rozsudku Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1840/2003 zo dňa 03.01.2005 opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom operáte ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou. Zákon má na mysli listinu, z ktorej vyplýva existencia právnych skutočností, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, poprípade rozhodnutí o takých skutočnostiach, avšak nie listinu o revízii, oprave chýb alebo obnove katastrálneho operátu. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín. Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o správnosti zápisu vecného práva k nehnuteľnostiam. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa tak nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Okresný úrad nie je príslušný rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Rozhodovaním v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa rieši len otázka, kto bude evidovaný ako vlastník určitých nehnuteľností v katastri. Rozhodnutie z tohto konania nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky a nezasahuje sa ním do súkromnoprávnych vzťahov (zvlaštní senát zřízený podle zákona č. 131/2002 Sb., o rozhodovaní některých kompetenčních sporú z 02.09.2004, sp. zn. konf 62/2003-15 - analogicky). Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 1. apríla 2015) Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom konania o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 a nasl. katastrálneho zákona nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva na základe listiny a v tomto konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra v vkladovom konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania podľa §§ 59 a nasl. katastrálneho zákona nie je a nemôže ani byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov, ak boli v dôsledku vkladového konania a rozhodnutia o vklade vlastníctva na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam rozhodnutiami správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v inom a to

v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko - právnom konaní začatom na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého bol právoplatne vykonaný zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v čase jeho vzniku. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2015, sp. zn. 7Sžr/71/2014) Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2008, sp. zn. 1 Sžo 80/2007 ) V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu vlastníckeho práva vkladom je možné dosiahnuť len podaním protestu prokurátora (§ 26 zákona č. 153/2001 Z.z. zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov) alebo podaním žaloby voči postupu správneho orgánu v samotnom vkladovom konaní (§ 247 a nasl. O.s.p.). Zároveň rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať určenie, či tu právo je alebo nie je, má vzhľadom na § 7 a §80písm. c) O.s.p. výlučnú právomoc súd v civilnom sporovom konaní a to na základe určovacej žaloby“. 70. Správny súd zdôrazňuje, že správny orgán v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte postupuje podľa ustanovení § 59 nasl. Zákona o katastri nehnuteľností, pričom pri posudzovaní prihliada na skutočnosti s tým súvisiace, a to aj na ďalšie nasledujúce nadväzujúce zápisy v katastrálnom operáte na podklade právnych listín, ktoré sú založené v zbierke listín. Preto ak napríklad zistí, že chyba síce vznikla jeho vlastnou činnosťou, ale po jej zápise došlo k ďalšiemu zápisu v katastrálnom operáte, na ten pôvodný zápis nadväzujúci (alebo z neho odvodzujúci) opravu nevykoná, pričom takéto rozhodnutie o zamietnutí opravy nemožno považovať za nezákonné. Znamená to, že ak boli nesprávne údaje medzičasom prebraté do ďalšej listiny, a tá bola zapísaná v katastri, údaje sú v súlade s listinou, preto nie je možné opraviť ich podľa tohto ustanovenia. V kontexte vyššie uvedeného správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.04.2016, sp. zn. 2 Sžr 144/2014 z ktorého vyplýva, že „Opravu chýb podľa § 59 ods. 1 písm. a) KZ nemožno vykonať napriek tomu, že na liste vlastníctva (v časti B – vlastníctvo) nebolo zapísané (záznamom) vlastníctvo v súlade s verejnou listinou alebo inou listinou, ak bolo právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalšou právnou zmenou“. 71. V danom prípade správny súd poukazuje na to, že právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, keď dňa 07.07.2005 pod položkou zmien 518/2005 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2005, v katastri nehnuteľností evidovanej pod č. V 2279/2005, pričom obsahom článku V. tejto zmluvy, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou GASMartin, s.r.o. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou bolo prehlásenie predávajúceho a vzatie na vedomie zo strany kupujúcej, t.j. žalobkyne že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom prevodu, viazne vecné bremeno prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc. č. 1337/70 v prospech vlastníkov a návštevníkov budov postavených na parc. č. 1337/67, parc. č. 1337/69. 72. Základným právnym následkom každého zápisu v katastri nehnuteľností je vznik domnienky hodnovernosti spojenej so správnosťou zapísaných údajov v zmysle ustanovení § 41 ods. 1, § 70 ods. 1 a § 7 písm. c) Katastrálneho zákona. Dôkazom toho, že „správne“ znenie vecného bremena bolo následne súčasťou ďalších právnych vzťahov je podľa názoru správneho súdu vyššie uvedený zápis v katastri nehnuteľností evidovaný pod č. V 2279/2005. 73. Správny súd poukazujúc na vyššie opísané skutočnosti konštatuje, že námietky žalobkyne smerujúce k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalovaný vydal rozhodnutie v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia Katastrálneho zákona od ktorých sa neodchýlil. 74. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správy súd konštatuje, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolnosti, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobkyňa) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie

uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobkyňou uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je obsiahnutá úvaha v podstatnej právnej otázke (nedostatku oprávnenia na rozhodovanie súkromnoprávneho sporu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania v rade 1/), ktorou sa žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre prijatie záveru o zákonnosti a správnosti rozhodnutia o nevyhovení návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa zaoberal argumentmi uplatnenými v podanom odvolaní. 75. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. júla 2003, sp. zn. IV ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdu zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pre všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovala na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 77. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa v konaní úspešná nebola, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 78. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).

(§ 139

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.